Uznesenie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 25. október 2023

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 3To/83/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6121010026
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 10. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivana Datlová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2023:6121010026.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Ivany Datlovej a sudcov
JUDr. Mária Šuleja a JUDr. Ing. Miroslava Manďáka, na verejnom zasadnutí konanom dňa 25. októbra
2023, v trestnej veci obžalovaného A. B. C. XX. XXXXXXX XXXX D. E. F., stíhaného pre prečin
zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Tr. zák., o odvolaní obžalovaného, proti rozsudku
Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 4T/2/2021-323 zo dňa 04.09.2023, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. odvolanie obžalovaného A. B. z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 4T/2/2021-323 zo dňa 04.09.2023
bol obžalovaný A. B., nar. XX.XX.XXXX v E. Strede uznaný za vinného z prečinu zanedbania povinnej
výživy podľa § 207 ods. 1 Tr. zák. na tom skutkovom základe, že
v období od mesiaca november 2018 do 24.10.2020 s výnimkou obdobia od 11.07.2019 do

09.07.2020, v mieste svojho bydliska a na iných miestach, kde sa zdržiava, si riadne a včas neplnil svoju
zákonnú vyživovaciu povinnosť voči maloletej G. H., nar. XX.XX.XXXX napriek tomu, že táto
mu okrem Zákona o rodine č. 36/2005 Z. z. vyplýva aj z rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica
sp. zn 36P/138/2016-82 zo dňa 12.12.2016 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici
sp. zn. 16CoP/6/2017-114 zo dňa 19.12.2016, právoplatným dňom 10.10.2017, ktorým bol zaviazaný
prispievať na výživu maloletej sumou vo výške 30,- € mesačne vždy do 15.-teho dňa v mesiaci vopred

k rukám matky I. H., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom J. XX, K. K., ktorej za uvedené obdobie dlhuje na
výživnom sumu 350,18 €, pričom nebol v rozhodnom období evidovaný ako uchádzač o zamestnanie,
nepoberal žiadne dávky a len príležitostne pracoval, čím si sám spôsobil stav finančnej tiesne.

Za to bol obžalovaný odsúdený podľa § 207 ods. 1 Tr. zák. s použitím § 38 ods. 2 Tr. zák., § 36 písm.
l) Tr. zák., § 37 písm. m) Tr. zák. na trest odňatia slobody vo výmere 2 mesiace, na výkon ktorého bol

podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zák. zaradený do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Samosudca okresného súdu vykonal vo veci hlavné pojednávanie v neprítomnosti obžalovaného
v súlade s § 361 ods. 2 Tr. por. v nadväznosti na jeho opatrenie zo dňa 18.07.2023, že podľa § 358 ods.
1 Tr. por. sa konanie voči obžalovanému bude viesť ako konanie proti ušlému.

Proti tomuto rozsudku podal priamo do zápisnice o hlavnom pojednávaní zo dňa 04.09.2023 odvolanie
ustanovený obhajca obžalovaného, a to voči výroku o vine aj uloženom treste, ktoré následne písomne
odôvodnil podaním zo dňa 18.09.2023. Tvrdil, že okresný súd nesprávne vyhodnotil skutkový stav,
pretože pri rozhodovaní nezobral do úvahy možnosti obžalovaného zamestnať sa a plniť vyživovaciu
povinnosť a že bol dlhodobo vo výkone trestu, počas ktorého boli jeho zárobkové možnosti značne
obmedzené. Tiež namietal, že okresný súd v napadnutom rozhodnutí žiadnym relevantným spôsobom

nevysvetlil, prečo vyššie uvedené skutočnosti nezobral do úvahy. Žiadal, aby odvolací súd preskúmal
zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov prvostupňového rozsudku ako aj správnosť postupujeho konania a aby v súlade s § 321 ods. 1 písm. b) Tr. por. napadnutý rozsudok vo výroku o treste
zrušil a podľa § 322 ods. 3 Tr. por. vo veci sám rozhodol.
Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací skôr, než začal plniť svoju preskúmavaciu povinnosť

podľa § 317 ods. 1 Tr. por. zistil, že odvolanie obhajcu obžalovaného bolo podané oprávnenou osobou
v súlade s § 307 ods. 1 písm. b) Tr. por. v spojení s § 359 druhá veta Tr. por., bolo podané včas,
v lehote ustanovenej v § 309 ods. 1 Tr. por., pričom nedošlo k vzdaniu sa práva na podanie odvolania
alebo k späťvzatiu podaného odvolania v zmysle § 312 ods. 1, ods. 2 Tr. por., a preto odvolací súd
nepostupoval podľa § 316 Tr. por.

Podľa § 317 ods. 1 Tr. por., ak nezamietne odvolací orgán odvolanie podľa § 316 ods. 1 alebo
nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3 Tr. por., preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých
výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im
predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali
podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por.
Krajský súd vydal dňa 09.10.2023 postupom podľa § 360 Tr. por. opatrenie, že s poukazom na § 358

ods. 1 Tr. por. vykoná vo veci verejné zasadnutie vo vzťahu k obžalovanému A. B. ako proti ušlému, súc
toho názoru, že obžalovaný sa vyhýba trestnému konaniu pobytom v cudzine, pretože po vydaní príkazu
na zatknutie obžalovaného okresným súdom bolo zistené, že sa zdržiava v Nemecku na adrese, ktorá
bola pre doručenia súdnej zásielky nedostatočná, pričom obžalovaný nesplnil svoju povinnosť oznámiť
zmenu adresy, na ktorej sa zdržuje napriek tomu, že vedel o jeho trestnom stíhaní a ani nekontaktoval

svojho obhajcu, hoci s konaním v jeho neprítomnosti nesúhlasil. Následne vykonal verejné zasadnutie
zaúčastijehoustanovenéhoobhajcuaprokurátora vneprítomnostipoškodenejI.H.,ktorásanaverejné
zasadnutie nedostavila napriek riadnemu a včasnému upovedomeniu o jeho konaní, pretože na to
boli splnené procesné podmienky.
Prokurátor krajskej prokuratúry na verejnom zasadnutí uviedol, že považuje napadnutý rozsudok za

zákonný, dôvodný a vecne správny, a preto navrhol odvolanie obžalovaného zamietnuť.
Obhajca obžalovaného na verejnom zasadnutí navrhol, aby odvolací súd vo veci rozhodol na základe
vykonaných dôkazov v zmysle jeho odvolacieho návrhu, ktorý bol obsahom písomne podaného
odvolania.
Na podklade podaného odvolania Krajský súd v Banskej Bystrici v zmysle § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal

zákonnosť a odôvodnenosť všetkých výrokov napadnutého rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal
odvolanie, i správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním
vytýkané, prihliadol len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por.,
pričom také chyby nezistil. Po doplnení dokazovania prečítaním úradného záznamu zo dňa 24.10.2023,
z ktorého vyplynulo, že obžalovaný do porady senátu odvolacieho súdu dlžné výživné nezaplatil, dospel

k záveru, že odvolanie obhajcu obžalovaného A. B. nebolo podané dôvodne.
Odvolací súd po splnení prieskumnej povinnosti zistil, že súd prvého stupňa vykonal na hlavnom
pojednávaní všetky dostupné a potrebné dôkazy na objasnenie skutkového stavu v súlade s § 2 ods. 10
Tr. por. a tieto aj správne vyhodnotil jednotlivo i v ich súhrne tak, ako mu to ukladá § 2 ods. 12 Tr. por.
V odôvodnení napadnutého rozsudku okresný súd v súlade s § 168 ods. 1 Tr. por. vyložil, ktoré

skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy oprel svoje skutkové zistenia, existenciu ktorých
skutočností považoval s ohľadom na výsledky vykonaného dokazovania za preukázané a akými
úvahami sa spravoval pri hodnotení dôkazov a z akých dôvodov rozhodol vo veci tak, ako rozhodol.
S poukazom na obsah vykonaných dôkazov tak, ako bol tento opísaný na stranách 2 až 4
prvostupňového rozsudku okresný súd na strane 5 uviedol, k akým skutkovým záverom na základe

jednotlivých vykonaných dôkazov dospel a na strane 4 ozrejmil svoje úvahy, týkajúce sa právnej
kvalifikáciekonaniaobžalovaného,opísanéhovskutkovejvetejehorozsudkutak,žesanímmaldopustiť
prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Tr. zák.
Vzhľadom na to, že na skutkové zistenia a právne posúdenie konania obžalovaného sa podrobne
a dostatočne presvedčivo poukazuje v odôvodnení napadnutého rozsudku a odvolací súd nemá o nich

pochybnosti, v celom rozsahu si osvojil úvahy a závery súdu prvého stupňa a v podrobnostiach na ne
odkazuje, pretože nie je účelom tohto uznesenia krajského súdu, aby opakoval skutkové zistenia, závery
a úvahy súdu prvého stupňa, s ktorými sa stotožnil.
Odvolaniu obhajcu obžalovaného nebolo možné vyhovieť, pretože odvolacie námietky nemali oporu
v obsahu vykonaných dôkazov a obsahu prvostupňového rozhodnutia. Pokiaľ obhajca obžalovaného

tvrdil, že súd nezobral do úvahy, že obžalovaný bol dlhodobo vo výkone trestu odňatia slobody,
v dôsledku čoho boli jeho zárobkové možnosti značne obmedzené, je toto jeho tvrdenie v priamom
rozpore so skutkovou vetou prvostupňového rozsudku, z ktorej vyplýva, že obdobie od 11.07.2019
do 09.07.2020, počas ktorého bol obžalovaný vo výkone trestu odňatia slobody, nebolo zahrnuté doobdobia, počas ktorého mu bolo neplatenie výživného kladené za vinu. Pre nedostatok podkladu
v obsahu vykonaných dôkazov a obsahu prvostupňového rozhodnutia nie je pravdivé ani tvrdenie
obhajcu obžalovaného, že prvostupňový súd pri rozhodovaní nezobral do úvahy možnosti obžalovaného

zamestnať sa a plniť si svoju vyživovaciu povinnosť, pretože okresný súd vo svojom rozhodnutí poukázal
na výpoveď obžalovaného z prípravného konania, v rámci ktorej uviedol, že pokiaľ nebol vo výkone
trestu, chodil pracovať do Nemecka na turnusy, kde si mesačne zarobil okolo 1.200,- Eur a pokiaľ
nepracoval v zahraničí, bol bez práce, nebol poberateľom žiadnych dávok v hmotnej núdzi a nebol
vedený ani v evidencii nezamestnaných občanov, pričom o svojej vyživovacej povinnosti voči maloletej

dcére mal vedomosť a uznal, že ju neplnil, čo súd vyhodnotil ako úmyselné konanie obžalovaného,
ktorým bola naplnená skutková podstata prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Tr. zák.,
teda uvedené skutočnosti zohľadnil a ozrejmil svoje úvahy pri ich hodnotení.
Na základe vyššie uvedeného dospel odvolací súd po doplnení dokazovania a po preskúmaní veci
v rozsahu podaného odvolania k jednoznačnému záveru, že obžalovaný je páchateľom skutku, ktorý mu
bol kladený za vinu a jeho konanie bolo správne kvalifikované ako prečin zanedbania povinnej výživy

podľa § 207 ods. 1 Tr. zák., pretože obžalovaný najmenej dva mesiace v období dvoch rokov úmyselne
neplnil svoju zákonnú vyživovaciu povinnosť voči maloletej G. H., a preto jeho odvolanie ako nedôvodné
zamietol.
Pokiaľ ide o obžalovanému uložený trest odňatia slobody vo výmere 2 mesiace s jeho zaradením na
výkon trestu do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, takto uložený trest i rozhodnutie

o jeho výkone zodpovedá zákonu. Pri rozhodovaní o uloženom treste okresný súd správne aplikoval
§ 38 ods. 2 Tr. zák. a pri určovaní druhu trestu a jeho výmery prihliadal na pomer a mieru závažnosti
poľahčujúcich a priťažujúcich okolností. V prospech obžalovaného zohľadnil poľahčujúcu okolnosť
v zmysle § 36 písm. l) Tr. zák., teda, že sa priznal k spáchaniu trestného činu a trestný čin úprimne
oľutoval a na druhej strane zohľadnil okolnosť v zmysle § 37 písm. m) Tr. zák., ktorá svedčila v jeho

neprospechasíce,žeužbolzatrestnýčinodsúdený.Zodpisuregistratrestovokresnýsúdsprávnezistil,
že obžalovaný bol doposiaľ osemnásťkrát súdne trestaný, pričom v posledných desiatich rokoch to bolo
sedemkrát. Prevažne išlo o majetkovú trestnú činnosť a trestnú činnosť spojenú s marením úradného
rozhodnutia v súvislosti s vedením motorového vozidla počas zákazu. Hoci za prečin zanedbania
povinnej výživy doposiaľ súdený nebol, tejto trestnej činnosti sa dopúšťal aj v čase skúšobnej doby

podmienečného odsúdenia, ktorá mu bola určená rozsudkom Okresného súdu Bratislava 1 sp. zn.
2T/1/2019 zo dňa 04.09.2019. V tomto prípade mu trojročná skúšobná doba podmienečného odsúdenia
trvala do 04.09.2022, z čoho je zrejmé, že prečin zanedbania povinnej výživy v zmysle podanej obžaloby
páchal aj v tejto skúšobnej dobe. Na Slovensku bol naposledy odsúdený trestným rozkazom Okresného
súdu Bratislava II. zo dňa 15.06.2020 sp. zn. 4T/33/2019, právoplatným dňa 23.07.2021 za prečin

marenia výkonu úradného rozhodnutia, keď vykonával činnosť, na ktorú sa vzťahuje rozhodnutie súdu
alebo iného štátneho orgánu o zákaze činnosti. Okrem toho bol obžalovaný odsúdený aj v cudzine, a to
súdom Landesgericht für Strafsachen Wien za rôznu majetkovú činnosť rozhodnutím zo dňa 07.05.2021
na nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 2 roky a 6 mesiacov, z ktorého bol prepustený na
slobodu dňa 16.11.2022, a ktorý vykonával aj počas súdneho konania v tejto veci. Pomer priťažujúcich

a poľahčujúcich okolností, na ktoré okresný súd správne, v súlade s § 38 ods. 2 Tr. zák. prihliadal, bol
vyrovnaný, a preto nebol dôvod na žiadnu modifikáciu zákonom ustanovenej trestnej sadzby.
Podľa § 207 ods. 1 Tr. zák., bolo možné obžalovanému uložiť trest odňatia slobody až na dva roky.
Okresný súd mu trest odňatia slobody uložil pri dolnej hranici zákonom stanovenej trestnej sadzby
vo výmere 2 mesiace, prihliadajúc na mieru závažnosti poľahčujúcich a priťažujúcich okolností. Bol

toho názoru, že s prihliadnutím na osobu obžalovaného, jeho pomery a možnosť jeho nápravy, spôsob
spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku a zistené priťažujúce a poľahčujúce okolnosti,
bude účel trestu z hľadiska individuálnej a generálnej prevencie naplnený a vzhľadom na výšku dlhu na
výživnom ho považoval za primeraný a postačujúci na nápravu obžalovaného. Na výkon trestu okresný
súd obžalovaného zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia v súlade s § 48

ods. 2 písm. b) Tr. zák., pretože v posledných desiatich rokoch pred spáchaním tohto trestného činu bol
vo výkone trestu odňatia slobody za iný úmyselný trestný čin.
Aj krajský súd považoval takto uložený trest za zákonný, primeraný a správny, ktorý ako celok
v dostatočnej miere zabezpečí dosiahnutie účelu trestu, ktorým je ochrana spoločnosti a zároveň
zohľadňuje osobu obžalovaného tak, ako je to v súlade so skutkovými zisteniami okresného súdu

konštatované v poslednom odseku na strane 6 a v prvom odseku na strane 7 prvostupňového rozsudku.
V primeranom rozsahu obsahuje prvky represie, ako aj prvky individuálnej a generálnej prevencie
a zodpovedá všetkým požiadavkám vyplývajúcim z § 34 Tr. zák., ako aj ďalších ustanovení, ktoréupravujú zásady ukladania trestov. Okresný súd nepochybil ani pri zaradení obžalovaného na výkon
trestu do ústavu so stredným stupňom stráženia.
Podľa § 319 Tr. por. , odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné.

Na základe všetkých vyššie uvedených skutočností krajský súd v zmysle § 319 Tr. por. odvolanie
obžalovaného zamietol ako nedôvodné.
Uznesenie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici jednomyseľne (§ 164 ods. 4 Tr. por.
v spojení s § 180 Tr. por.).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.