Rozhodnuté bolo na súde Mestský súd Bratislava IV
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Eva Mészárosová
Forma rozhodnutia – Uznesenie
Povaha rozhodnutia – Potvrdzujúce
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 15Co/56/2023
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6121498206
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 09. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Mészárosová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2023:6121498206.1
Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Mészárosovej a členov
senátu JUDr. Márie Hajdínovej a Mgr. Zity Leimbergerovej v právnej veci žalobcu: Q. S. U. J. H. Š. , K. P.
XX.X.XXXX, I. O. O., Q.S. Č.. XXXX/XX, zastúpený Mgr. Peter Mesároš, advokát, Nitra, Bottova č. 34,
proti žalovanému: UNIQA poisťovňa, a.s., Bratislava, Krasovského č. 15, IČO: 00 653 501, zastúpený
PRK Partners s. r. o., Bratislava, Suché mýto č. 1, IČO: 35 978 643, za ktorú konajú JUDr. Peter Oravec,
JUDr. Ing. Miriam Galandová a JUDr. Martin Kříž, o zaplatenie 9.046,50 € s prísl., na odvolanie žalobcu
a žalovaného proti uzneseniu Mestského súdu Bratislava IV (vo veci Okresného súdu Bratislava V) zo
dňa 10. augusta 2022, č. k. 39 C 95/2021-147, takto
r o z h o d o l :
I. Uznesenie Mestského súdu Bratislava IV (vo veci Okresného súdu Bratislava V) zo dňa 10. augusta
2022, č. k. 39 C 95/2021-147, p o t v r d z u j e .
II. Odvolanie žalovaného proti výroku II. uznesenia Mestského súdu Bratislava IV (vo veci Okresného
súdu Bratislava V) zo dňa 10. augusta 2022, č. k. 39 C 95/2021-147 o d m i e t a .
III. Žiadnej zo strán nepriznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
o d ô v o d n e n i e :
1.1. Súd prvej inštancie uznesením zo dňa 10.8.2022, č. k. 39 C 95/2021-147, zastavil konanie (výrok I.)
a o trovách konania rozhodol tak, že žiadnej zo strán nepriznáva nárok na náhradu trov konania (výrok
II.). Rozhodnutie právne odôvodnil ustanoveniami § 60, § 61, § 62 C.s.p. V odôvodnení uviedol,
že žalobca žiadal, aby súd platobným rozkazom zaviazal žalovaného na zaplatenie istiny 9.046,50 €
spolu s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 9.046,50 € od 24.9.2021 do zaplatenia a
nákladov spojených s uplatnením pohľadávky v sume 192,- € a náhrady trov konania. Skutkovo
žalobu odôvodnil tým, že je vlastníkom motorového vozidla Mercedes Benz C 220 d, EČV: K (ďalej
len „Motorové vozidlo“). Dňa 23.6.2021 došlo k škodovej udalosti a poškodeniu motorového vozidla.
Vinníkom bol žalobca, ktorý spôsobil škodovú udalosť. Pri tejto škodovej udalosti došlo k poškodeniu
motorového vozidla. Žalobca si uplatnil nárok na poistné plnenie zo svojho havarijného poistenia a
poistenia GAP (strata finančnej hodnoty). Poškodené motorové vozidlo v zmysle pokynu žalovaného si
žalobca nedal opraviť, nakoľko žalovaný vyhodnotil škodu motorového vozidla ako totálnu. Žalobca si
musel zabezpečiť aj odťah motorového vozidla. Žalovaný plnil po odpočítaní: spoluúčasti vo výške 165,-
€, ceny použiteľných zvyškov vozidla vo výške 5.711,- €, z havarijného poistenia sumu vo výške 7.685,-
€. Žalovaný určil pre potreby poistného plnenia z poistenia GAP všeobecnú hodnotu vozidla na sumu
vo výške 13.396,- €. Žalovaný pre potreby poistného plnenia z havarijného poistenia určil všeobecnú
hodnotu vozidla na sumu vo výške 11.740,- €. V zmysle predloženého súkromného znaleckého posudku
predstavuje všeobecná hodnota motorového vozidla ku dňu uzatvorenia poistnej zmluvy sumu vo výške
22.535,- € vrátane DPH. Poistné plnenia tak malo, vychádzajúc zo všeobecnej hodnoty motorového
vozidla ku dňu uzatvorenia poistnej zmluvy vo výške 22.535,- € vrátane DPH, predstavovať spolu sumuvo výške 16.659,- €, čo predstavuje rozdiel medzi poskytnutým plnením žalovaným sumu vo výške
8.974,- €.
1.2. Na návrh žalobcu Okresný súd Banská Bystrica vydal dňa 18.10.2021 platobný rozkaz sp. zn.
9 Up 1632/2021, voči ktorému žalovaný podal odpor, ktorý zdôvodnil tým, že dňa 31.8.2021 došlo
k cezhraničnému zlúčeniu spoločnosti UNIQA poisťovňa, a.s., so sídlom Krasovského 15, 851 01
Bratislava, Slovenská republika, IČO: 00 653 501, akciovej spoločnosti zapísanej v Obchodnom registri
Okresného súdu Bratislava I, oddiel: Sa, vložka č.: 843/B (ďalej tiež len „Zaniknutá
spoločnosť“) so spoločnosťou UNIQA pojištovna, a.s., so sídlom Evropská 810/136, 160 00 Praha 6,
IČO: 49 240 480, zapísanou v Obchodnom registri vedenom Mestským súdom v Prahe, oddiel: B,
vložka č.: 2012 (ďalej len „Nástupnícka spoločnosť“) vykonávajúcou podnikateľskú činnosť v Slovenskej
republikeprostredníctvomsvojejorganizačnejzložkyUNIQApojišťovna,a.s.,pobočkapoisťovneziného
členskéhoštátu,sosídlomKrasovského3986/15,85101Bratislava-mestskáčasťPetržalka,Slovenská
republika, IČO: 53 812 948, zapísanou v Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I, oddiel:
Po, vložka č.: 8726/B. Nástupnícka spoločnosť je tak univerzálnym právnym nástupcom Zaniknutej
spoločnosti (§ 69a ods. 1 písm. a/, c/ Obchodného zákonníka). Žalovaný tak k 1.9.2021 právne zanikol a
prestal existovať, pričom všetky jeho pohľadávky ako i záväzky prešli na Nástupnícku spoločnosť ako jej
univerzálneho právneho nástupcu. Zlúčenie Zaniknutej spoločnosti s Nástupníckou spoločnosťou bolo
pritom listovými zásielkami komunikované všetkým klientom Zaniknutej spoločnosti. Na listoch zo dňa
8.9.2021, ktoré žalobca sám predkladá ako dôkaz, je na hlavičke už uvedená nástupnícka spoločnosť.
Žalobca podal návrh dňa 1.10.2021, preto je zrejmé, že žalobca mal, resp. mal mať vedomosť o tom, že
ku dňu podania návrhu už žalovaný neexistuje a svojich nárokov z poistnej zmluvy sa nemôže voči nemu
domáhať. V predloženom výpise z obchodního rejstříka vedeného Městským soudem v Praze, oddíl B,
vložka 2012 sa uvádza: „Na společnost UNIQA pojišťovna, a.s., se sídlem Evropská 810/136, Vokovice,
160 00 Praha 6, IČO: 49240480, zapsanou v obchodním rejstříku, vedeném Městským soudem v Praze,
oddílB,vložka2012,jakospolečnostnástupnickou,přešlovdůsledkupřeshraničnífúzesloučenímjmění
zanikajících společností: (i) AXA životní pojišťovna a.s., se sídlem Evropská 810/136, Vokovice, 160
00 Praha 6, IČO: 61859524, zapsané v obchodním rejstříku, vedeném Městským soudem v Praze, oddíl
B, vložka 2831, (ii) AXA pojišťovna a.s., se sídlem Evropská 810/136, Vokovice, 160 00 Praha 6, IČO:
28195604, zapsané v obchodním rejstříku, vedeném Městským soudem v Praze, oddíl B, vložka
12826, a (iii) UNIQA poisťovňa, a.s., se sídlem Krasovského 15, 851 01 Bratislava, Slovenská republika,
IČO: 00653501, zapsané v obchodním rejstříku u Okresního soudu Bratislava I, oddíl Sa, vložka 843/B,
jako společností zanikajících, a to na základě Projektu přeshraniční fúze sloučením ze dne 30.3.2021.
Přeshraniční fúze nabyla právních účinků dnem 31.8.2021. Rozhodným dnem přeshraniční fúze je
1.1.2021.“
1.3. Čo sa týka merita veci spoločnosť UNIQA uviedla, že žalobca na listy zo dňa 8.9.2021 žiadnym
spôsobom nereagoval. Spoločnosť UNIQA sa tak dozvedela, že žalobca nesúhlasí s jej postupom a
s výškou poskytnutého poistného plnenia až doručením platobného rozkazu. Rovnako sa až v tomto
momente mohla oboznámiť so závermi znaleckého posudku. Po jeho preštudovaní zo strany odborne
spôsobilých osôb sa s jeho závermi tieto odborne spôsobilé osoby nestotožnili, a spoločnosť UNIQA
preto zisťovala možnosti nechať si vypracovať vlastný znalecký posudok, preto sa obrátila na znalca
Ing. X. W. so žiadosťou o vypracovanie súkromného znaleckého posudku, predmetom ktorého bude (i)
stanovenie východiskovej hodnoty vozidla ku dňu 27.9.2018 (dátum začiatku poistenia) a (ii) vyčíslenie
novej ceny vozidla. V prípade, že sa znaleckým dokazovaním preukáže, že nová cena vozidla v čase
vstupu vozidla do poistenia bola iná ako poistná suma vo výške 44.298,- € (napr. vyššia), spoločnosť
UNIQAnevylučuje,žepristúpikprehodnoteniuvýškyposkytnutéhopoistnéhoplnenia,vktoromzohľadní
koeficient podpoistenia vozidla.
1.4. Žalovaný namietol aj uplatnenú výšku úroku z omeškania a platobným rozkazom priznanú náhradu
trov konania. Žiadal, aby súd konanie zastavil vzhľadom na to, že žaloba bola podaná voči právne
neexistujúcemu subjektu a priznal žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
1.5. Súd prvej inštancie v odôvodnení uviedol, že podaním doručeným súdu dňa 31.1.2022 žalobca v
časti o zaplatenie 4.302,05 € vzal žalobu späť z dôvodu, že žalovaný čiastočne po podaní žaloby plnil
a suma 4.302,05 € bola dňa 23.12.2021 pripísaná žalobcovi na účet. Vo zvyšku vo výške 4.744,45 €
spolu s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 4.744,45 od 24.9.2021 do zaplatenia a zo
sumy 4.302,05 € od 24.9.2021 do 23.12.2021 trval na podanej žalobe.
1.6. Súd prvej inštancie dôvodil, že žalovaný preukázal listinnými dôkazmi stratu procesnej subjektivity
ku dňu 31.8.2021. K strate procesnej subjektivity (zániku spoločnosti zlúčením) došlo pred podaním
návrhu na vydanie platobného rozkazu v upomínacom konaní zo dňa 1.10.2021. Vzhľadom na
neexistujúci subjekt na strane žalovaného súd konanie podľa § 62 C.s.p. zastavil a na čiastočnéspäťvzatiežalobcuneprihliadal.Uviedol,žeprocesnásubjektivitapredstavujetakúprocesnúpodmienku,
ktorej neexistencia tvorí neodstrániteľnú vadu konania od samého začiatku konania. Ak strana sporu
nedisponuje procesnou subjektivitou v čase začatia konania, indikuje tzv. neodstrániteľnú vadu konania,
ktorej následkom je obligatórne zastavenie konania.
1.7. Zastavenie konania zavinil žalobca podaním žaloby proti neexistujúcemu subjektu. Súd preto o
nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa § 257 C.s.p. a žiadnej zo strán nárok na náhradu trov
konania nepriznal.
2.Protiuzneseniusúduprvejinštancie,vcelomjehorozsahu,podalvzákonnejlehoteodvolaniežalobca.
Dôvodil, že neboli splnené procesné podmienky na zastavenie konania v zmysle ustanovenia
§ 62 C.s.p. (§ 365 ods. 1 písm. a/ C.s.p.), konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci, pretože konajúci súd nepostupoval v súlade s ustanovením § 185 ods. 2
C.s.p. a nezistil náležite skutkový stav (§ 365 ods. 1 písm. d/ C.s.p.) a súd prvej inštancie
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, pretože sa domnieva, že
k zániku žalovaného došlo k 31.8.2021, čo je v rozpore so zápisom v príslušnom obchodnom registri,
v zmysle ktorého k zániku žalovaného došlo dňa 9.2.2022 (§ 365 ods. 1 písm. f/ C.s.p.), uznesenie
súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods.
1 písm. h/ C.s.p.). Odvolateľ vytýkal súdu prvej inštancie, že sa žiadnym spôsobom nevysporiadal s
jeho argumentáciou a prostriedkami procesného útoku uvedenými v podaní označenom ako „Replika
Žalobcu a návrh na pokračovanie v konaní“. Opakovane preto poukázal na ustanovenie § 69aa ods. 8
zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej
len „ObZ“), podľa ktorého sa v obchodnom registri vykoná výmaz zanikajúcej slovenskej zúčastnenej
spoločnosti a zápis spoločnosti vzniknutej splynutím alebo zápis zlúčenia pri nástupníckej spoločnosti
k tomu istému dňu, ak nástupnícka spoločnosť bude mať sídlo na území Slovenskej republiky. Inak sa
v obchodnom registri vykoná výmaz zanikajúcej slovenskej zúčastnenej spoločnosti bez zbytočného
odkladu po doručení oznámenia zahraničného registra alebo inej evidencie, do ktorej sa zapisuje
nástupnícka spoločnosť, že cezhraničné zlúčenie alebo cezhraničné splynutie nadobudlo účinnosť, a to
ku dňu nadobudnutia účinnosti cezhraničného zlúčenia alebo cezhraničného splynutia. Podľa odvolateľa
je z citovaného ustanovenia zrejmé, že výmaz zanikajúcej spoločnosti sa vykoná ku dňu účinnosti
cezhraničného zlúčenia. Poukázal na to, že z predloženého výpisu z Obchodného registra Okresného
súdu Bratislava I ku dňu 25.11.2021 je zrejmé, že výmaz údajne zaniknutej spoločnosti nielenže nebol
vykonaný, ale ani v časti „Ďalšie právne skutočnosti“ nebola uvedená žiadna skutočnosť, z ktorej by bolo
zrejmé, že došlo k cezhraničnému zlúčeniu žalovaného. Odvolateľ ďalej poukázal na § 2 ods. 2 písm.
h) zákona č. 530/2003 Z. z. o obchodnom registri v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZOR“), podľa
ktorého sa do obchodného registra zapisuje údaj o tom, že sa spoločnosť podieľa na cezhraničnom
zlúčení alebo cezhraničnom splynutí spoločností, s uvedením údaja, v ktorom členskom štáte bude mať
nástupnícka spoločnosť podľa návrhu zmluvy o cezhraničnom zlúčení alebo zmluvy o cezhraničnom
splynutí svoje sídlo. Z citovaného zákonného ustanovenia je zrejmé, že v obchodnom registri by v
prípade cezhraničného zlúčenia mal existovať zápis o takomto zlúčení. Odvolateľ dôvodil, že
podľa ustanovenia § 10 ods. 8 ZOR, ak pri cezhraničnom zlúčení alebo cezhraničnom splynutí zanikne
slovenská zúčastnená spoločnosť, registrový súd zapíše zmeny pri zanikajúcej slovenskej zúčastnenej
spoločnosti až po prijatí oznámenia, že cezhraničné zlúčenie alebo cezhraničné splynutie nadobudlo
účinnosť. Z citovaného ustanovenia podľa odvolateľa vyplýva, že pokiaľ nadobudlo
zlúčenie účinnosť dňa 31.8.2021, ako to tvrdí žalovaný, takýto zápis by mal byť už jednoznačne uvedený
v obchodnom registri. Údaj o zániku pôvodne žalovaného zlúčením so spoločnosťou UNIQA pojištovna,
a.s., so sídlom Evropská 810/136, 160 00 Praha 6, IČO: 49240480, akciovej spoločnosti zapísanej v
Obchodnom registri vedenom Mestským súdom v Prahe, oddiel: B, vložka č.: 2012 ako nástupníckej
spoločnosti je uvedený až dňom 9. februára 2022. Vytýkal konajúcemu súdu, že sa v napadnutom
uznesení v žiadnom smere nevysporiadal s ustanovením § 27 ods. 3 ObZ, v zmysle ktorého sú zapísané
údaje účinné voči tretím osobám odo dňa ich zverejnenia. Keďže zápis o zlúčení pôvodne žalovaného s
nástupníckou spoločnosťou a zánik pôvodne žalovaného je zverejnený až dňom 9.2.2022, je uvedené
zlúčenie účinné voči tretím osobám, teda aj voči žalobcovi, práve až týmto dňom, teda 9.2.2022 a
nie 31.8.2021, ako uvádza súd v napadnutom uznesení. Poukázal na to, že k podaniu návrhu na
vydanie platobného rozkazu v tomto konaní došlo dňa 1.10.2021, teda štyri mesiace pred nadobudnutím
účinnosti zlúčenia voči tretím osobám. Žalobca dôvodil, že nakoľko cezhraničné zlúčenie žalovaného
so zahraničným subjektom nadobudlo v zmysle citovaného ustanovenia účinnosť voči tretím osobám
až dňom zápisu v obchodnom registri, teda 9.2.2022, k zániku žalovaného ako strany sporu teda došlo
počas konania, bol konajúci súd povinný postupovať v súlade s ustanovením § 64 C.s.p., teda maluznesením rozhodnúť o tom, že bude pokračovať s právnym zástupcom žalovaného, s obchodnou
spoločnosťou UNIQA pojištovna, a.s., so sídlom Evropská 810/136, 160 00 Praha 6, IČO: 49240480,
akciovej spoločnosti, ktorá koná na území Slovenskej republiky prostredníctvom organizačnej zložky
UNIQA pojišťovna, a.s., pobočka poisťovne z iného členského štátu, IČO: 53 812 948, so sídlom
Krasovského 3986/15, 851 01 Bratislava - mestská časť Petržalka. Podľa odvolateľa mal konajúci súd
možnosť postupom v zmysle ustanovenia § 185 ods. 2 C.s.p. vykonať dokazovanie listinnými dôkazmi
- príslušným výpisom z Obchodného registra Okresného súdu Bratislava I, odd.: Sa, vl. č.: 843/B,
nakoľko boli splnené podmienky ustanovenia § 185 ods. 2 C.s.p. Práve vykonaním týchto dôkazov je
možné nespochybniteľne zistiť správny skutkový stav, ktorý je neodmysliteľným podkladom na správne
rozhodnutie v tomto súdnom konaní. Poukázal na to, že v tomto smere nie je konajúci súd viazaný
návrhom na vykonanie dôkazov stranami sporu, ide o prelomenie zásady formálnej pravdy v sporovom
konaní. Cieľom právnej úpravy, ktorá umožňuje súdu vykonať taký dôkaz, ktorý strany nenavrhli, ak tento
dôkaz vyplýva z verejných registrov alebo zoznamov, je, aby boli v súdnom konaní eliminované také
situácie, že rozhodnutie súdu bude v rozpore so skutočnosťou“ (Števček, M., Ficová, S., Baricová, J.,
Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha : C. H.
Beck, 2016, str. 701). Odvolateľ napadnuté uznesenie považuje za predčasné a arbitrárne. Nesúhlasil
so záverom súdu prvej inštancie, podľa ktorého zavinil zastavenie konania, v čase podania návrhu
Obchodný register Okresného súdu Bratislava I neobsahoval žiaden zápis právnej skutočnosti, ktorá by
svedčala o zániku pôvodne žalovaného a strate jeho právnej subjektivity. K zániku pôvodne žalovaného
došlo až dňa 9.2.2022, ako to nepochybne vyplýva zo zápisu uvedenom v
Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I, odd.: Sa, vl. č.: 843/B. Odvolaciemu súdu navrhol,
aby uznesenie súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
3. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný. Uviedol, že k 31.8.2021 došlo k
cezhraničnému zlúčeniu žalovaného so spoločnosťou UNIQA. Žalovaný ako zanikajúca spoločnosť
preto k 31.8.2021 právne zanikol a prestal existovať. Tvrdil, že zanikol momentom zápisu účinku
cezhraničnej fúzie do obchodného registra vedeného Mestským súdom v Prahe. Poukázal na znenie
§ 69a ods. 1 písm. a) a c) Obchodného zákonníka, podľa ktorého „Účinky splynutia, zlúčenia alebo
rozdelenia spoločnosti nastávajú jeho zápisom do obchodného registra. Zápisom do obchodného
registra a) prechádza imanie zanikajúcich spoločností na nástupnícku spoločnosť, c) spoločnosti
zanikajúce splynutím, zlúčením alebo rozdelením zanikajú.“ Žalovaný tak k 1.9.2021 právne zanikol
a prestal existovať, pričom všetky jeho pohľadávky ako i záväzky prešli na spoločnosť UNIQA ako
jeho univerzálneho právneho nástupcu. Poukázal ďalej na to, žalobca podal návrh dňa 1.10.2021, t. j.
mesiacpozánikužalovaného.Skutočnostitýkajúcesacezhraničnéhozlúčeniažalovanéhoaspoločnosti
UNIQA žalobcovi v čase podania návrhu boli resp. museli byť známe, keďže zlúčenie žalovaného
so spoločnosťou UNIQA bolo listovými zásielkami komunikované všetkým klientom žalovaného. Aj
na listoch zo dňa 8.9.2021, ktoré žalobca v konaní predložil ako dôkazy, je na hlavičke už uvedená
spoločnosť UNIQA ako nástupnícka spoločnosť. Pokiaľ ide o žalobcom namietaný výmaz žalovaného z
Obchodného registra vedeného Okresným súdom Bratislava I poukázal na to, že podmienkou výmazu
z obchodného registra je oznámenie zahraničného registra, konkrétne Obchodného registra Českej
republiky. Zaniknutý žalovaný ani spoločnosť UNIQA ako nástupnícka spoločnosť v zásade nemá
zákonné možnosti, aby prinútila Obchodný register Českej republiky oznámiť predmetné skutočnosti
Obchodnému registru Slovenskej republiky (k uvedenému však už došlo), pričom príslušné právne
predpisy ani neupravujú lehotu, v ktorej je registrový súd povinný vykonať výmaz žalovaného po
doručení takéhoto oznámenia. Žalovaný ďalej dôvodil, že je potrebné rozlišovať medzi zánikom
spoločnosti a jej výmazom. Výmaz žalovaného z Obchodného registra Slovenskej republiky má v
prípade zápisu cezhraničného zlúčenia s nástupníckou spoločnosťou mimo Slovenskej republiky vždy
iba deklaratórny charakter. Preto nevymazanie žalovaného z Obchodného registra Slovenskej republiky
bezprostredne po nadobudnutí jeho účinnosti neznamená, že žalovaný ako právny subjekt už nezanikol.
Podľa žalovaného uvedené potvrdzuje aj odborná literatúra, podľa ktorej: "V prípade, ak je slovenská
zúčastnená spoločnosť spoločnosťou, ktorá účinnosťou cezhraničného splynutia alebo zlúčenia zaniká
a nástupnícka spoločnosť bude mať sídlo mimo územia Slovenskej republiky, nebude mať podanie
formulárového návrhu na výmaz slovenskej zúčastnenej spoločnosti opodstatnenie, keďže registrový
súd bude povinný výmaz vykonať na základe oznámenia zahraničného registra o zápise fúzie v
zahraničnom registri alebo inej evidencii. [...] Výmaz slovenskej zanikajúcej zúčastnenej spoločnosti
z obchodného registra má v tomto prípade deklaratórny charakter, keďže spoločnosť zaniká dňom
účinnosti cezhraničného zlúčenia alebo splynutia." Podľa žalovaného moment jeho právneho zániku bol
riadne preukázaný. Žalobca v konaní nepredložil žiadne dôkazné prostriedky, ktoré by podporili jehoargumentáciu a účinne spochybnili skutočnosť, že žalovaný ku dňu 31.8.2021 zanikol a zároveň stratil
právnu subjektivitu. Pokiaľ žalobca namietal, že okresný súd sa nijako nevysporiadal s ustanovením § 27
ods. 3 Obchodného zákonníka, v zmysle ktorého sú zapísané údaje účinné voči tretím osobám údajne
až odo dňa ich zverejnenia žalovaný dôvodil, že ustanovenie § 27 ods. 3 sa neaplikuje v prípadoch
cezhraničnej fúzie. V zmysle ustanovenia § 69aa ods. 8 Obchodného zákonníka platí,
že: "V obchodnom registri sa vykoná výmaz zanikajúcej slovenskej zúčastnenej spoločnosti a zápis
spoločnosti vzniknutej splynutím alebo zápis zlúčenia pri nástupníckej spoločnosti k tomu istému dňu,
ak nástupnícka spoločnosť bude mať sídlo na území Slovenskej republiky. Inak sa v obchodnom registri
vykoná výmaz zanikajúcej slovenskej zúčastnenej spoločnosti bez zbytočného odkladu po doručení
oznámenia zahraničného registra alebo inej evidencie, do ktorej sa zapisuje nástupnícka spoločnosť,
že cezhraničné zlúčenie alebo cezhraničné splynutie nadobudlo účinnosť, a to ku dňu nadobudnutia
účinnosti cezhraničného zlúčenia alebo cezhraničného splynutia." Aj s ohľadom na znenie ustanovenia
§ 69a ods. 1 písm. a) a c) Obchodného zákonníka je zrejmé, že výmaz žalovaného sa vykonáva ku dňu
nadobudnutia účinnosti cezhraničného zlúčenia, t. j. 31.8.2021, a preto argumentácia žalobcu neobstojí.
Žalovaný ďalej poukázal na právnu doktrínu, ktorá potvrdzuje správnosť vyššie uvedenej argumentácie
spoločnosti UNIQA, keď uvádza: "Materiálna publicita narazí na hranice svojho pôsobenia pri niektorých
otázkach objektívnej reality (napr. smrti či zániku právnickej osoby). Tieto udalosti sa síce zapisujú
(ukončenie účasti v spoločnosti z dôvodu smrti), nemožno však tvrdiť, že sú účinné až ich zverejnením,
a to ani len voči dobromyseľným tretím osobám. Právne následky týchto okolností nastávajú erga
omnes okamžite, bez ochranného pôsobenia materiálnej publicity. Preto ak zomrie spoločník, konateľ
alebo zanikne spoločnosť, nemôže ich oživiť publicita [...]." Ďalej poukázal na ustanovenie § 27 ods.
3 Obchodného zákonníka, podľa ktorého : „To neplatí, ak zapísaná osoba preukáže, že tretia osoba o
týchto údajoch alebo o obsahu listín vedela". Z doterajších tvrdení spoločnosti UNIQA a predložených
dôkazov vyplýva, že žalobca o skutočnosti vzniku cezhraničného zlúčenia ku 31.8.2021 bol vopred
riadne informovaný a o tejto skutočnosti vedel, resp. musel vedieť. Táto skutočnosť vyplýva aj z listov zo
dňa 8.9.2021, ktoré sám žalobca predkladá súdu ako dôkaz, na týchto listoch už je uvedená spoločnosť
UNIQA ako nástupnícka spoločnosť. Žalovaný zotrval na absencii svojej pasívnej vecnej legitimácie v
konaní, súd prvej inštancie postupoval správne, keď konanie zastavil v súlade s § 62 C.s.p. Uviedol, že
existencia procesnej subjektivity v čase začatia konania je procesnou podmienkou. Pokiaľ čo i len jedna
strana sporu procesnú subjektivitu v čase začatia konania nemá, súd nemá inú možnosť a musí konanie
zastaviť. Žalovaný v čase začatia konania (1.10.2021) procesnú subjektivitu nemal, k jeho zániku došlo
31.8.2021. Okresný súd v danom prípade zvolil správny postup, kedy v zmysle
§ 62 C.s.p. konanie zastavil z dôvodu neexistencie procesnej subjektivity na strane žalovaného, čo
predstavuje neodstrániteľnú vadu konania. Žalovaný zároveň poukázal na to, že v tomto prípade ide
o spor vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy, ktorou je Poistná zmluva. V zmysle § 3
ods. 6 písm. d) zákona č. 307/2016 Z. z. o upomínacom konaní v znení neskorších predpisov platí,
že „Návrh nie je prípustný, ak sa uplatňuje nárok vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy alebo z iných
zmluvných dokumentov súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou a žalovaný nebol na jeho zaplatenie
vyzvaný v posledných troch mesiacoch pred podaním návrhu.“ Žalobca v posledných troch mesiacoch
pred podaním návrhu nevyzval spoločnosť UNIQA na zaplatenie nároku uplatňovaného v upomínacom
konaní, a preto takýto návrh nebol prípustný a mal byť odmietnutý. Tým, že Okresný súd Banská Bystrica
návrh neodmietol, ale pokračoval v konaní, konanie trpí vážnou procesnou vadou. Spoločnosť UNIQA
je názoru, že túto procesnú vadu možno napraviť jedine zastavením tohto konania. Odvolaciemu súdu
navrhol, aby uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku I. potvrdil. Pokiaľ ide o výrok II., žalovaný podal
proti nemu odvolanie.
4.1. Proti výroku II. uznesenia súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný dôvodiac
tým, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 365 ods. 1 písm.
b/ C.s.p.), rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci (§ 365 ods. 1 písm. h/ C.s.p.). Podľa odvolateľa okresný súd (i) nesprávne právne posúdil nárok na
náhradu trov konania spoločnosti UNIQA, (ii) porušil právo spoločnosti na spravodlivé súdne konanie,
keď jej neumožnil vyjadriť sa k aplikácii ustanovenia § 257 C.s.p., (iii) nezisťoval skutočnú existenciu/
neexistenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa, (iv) vec nesprávne právne posúdil, keď dospel k
záveru, že zistený skutkový stav odôvodňuje aplikáciu ustanovenia § 257 C.s.p. a (v) svoj záver o
aplikácii ustanovenia § 257 C.s.p. nedostatočne odôvodnil.
4.2. K otázke nesprávneho právneho posúdenia nároku na náhradu trov konania odvolateľ uviedol,
že súd nesprávne právne posúdil nárok na náhradu trov konania spoločnosti UNIQA ako nástupníckejspoločnosti. Konštatoval, že C.s.p. výslovne neupravuje, ako riešiť nárok na náhradu trov konania v
prípade, ak jedna zo strán sporu nemá v čase začatia konania právnu subjektivitu, pričom jej právnemu
nástupcovi (v tomto prípade spoločnosti UNIQA pojišťovňa, a.s., na ktorú ku dňu zlúčenia prešli všetky
práva a povinnosti žalovaného) v konaní vzniknú trovy konania. Podľa odvolateľa aj s poukazom na
princíp analógie upravený v čl. 4 C.s.p. spoločnosti UNIQA ako nástupníckej spoločnosti je nevyhnutné
v konaní priznať rovnaké práva ako strane sporu, ktorej je právnym nástupcom, a to vrátane nároku na
náhradu trov konania voči neúspešnej strane sporu. Poukázal na to, že ako vyplýva z obsahu spisu,
nástupníckej spoločnosti UNIQA v konaní preukázateľne vznikli účelné výdavky v súvislosti s bránením
svojho práva pred všeobecnými súdmi. Namietal, že súd prvej inštancie sa s
vzniknutými trovami spoločnosti UNIQA v odôvodnení uznesenia žiadnym spôsobom nevysporiadal.
Súd mal rozhodnúť tak, že nástupníckej spoločnosti (spoločnosti UNIQA pojišťovňa, a.s.) priznáva nárok
na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %.
4.3.1. K porušeniu práva na spravodlivé súdne konanie odvolateľ namietal, že súd prvej inštancie
mu neumožnil vyjadriť sa k zamýšľanej aplikácii ustanovenia § 257 C.s.p. a svoje závery o aplikácii
ustanovenia § 257 C.s.p. nedostatočne odôvodnil. Postup, kedy sa spoločnosť UNIQA o použití
moderačného práva dozvedela až zo samotného rozhodnutia súdu, je nezákonný a porušujúci jej
základné právo na spravodlivé súdne konanie. Tento záver vyplýva z rozsudku Európskeho súdu pre
ľudské práva vo veci Čepek proti Českej republike, sťažnosť č. 9815/10, rozsudok z 5.9.2013. V tomto
prípade Európsky súd pre ľudské práva konštatoval porušenie sťažovateľovho práva na spravodlivé
súdne konanie tým, že účastníci konania neboli informovaní o tom, že súd má v úmysle použiť
ustanovenie § 150 Občanského soudního řádu (ktoré svojím obsahom je obdobným ustanovením §
257 C.s.p.), charakteristickým znakom ktorého je oprávnenie súdu, ktoré umožňuje použitie výnimky zo
všeobecnej zásady, podľa ktorej neúspešný účastník hradí náklady úspešnému účastníkovi. Zároveň
poukázal aj na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 387/2019, zo dňa 2.4.2020,
podľa ktorého: "Ak súd má v úmysle použiť moderačné právo alebo ak ho niektorá zo strán navrhne,
musí súd umožniť protistrane, aby sa k tomu vyjadrila (k zámeru aj k dôkazom). Nie je možné, aby
súd dospel k vnútornému presvedčeniu, že je potrebné aplikovať ustanovenie § 257 a strane, ktorá by
inak trovy získala, to neoznámil a táto by sa to dozvedela až z rozhodnutia. Súd v prípade použitia
ustanovenia § 257 je povinný "vytvoriť procesný priestor" umožňujúci stranám sporu vyjadriť svoje
stanovisko k prípadnému použitiu tohto ustanovenia [pozri k tomu rozsudok ESĽP Čepek proti Českej
republike (sťažnosť č. 9815/10), ako aj nálezy Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. PL. ÚS 46/13
a sp. zn. I. ÚS 1593/15]. Strana má teda právo byť explicitne vyzvaná, aby včas k prípadnej aplikácii
§ 257 vyjadrila svoje stanovisko."
4.3.2. Pokiaľ ide o odôvodnenie použitia ustanovenia § 257 C.s.p. odvolateľ namietal, že z odôvodnenia
uznesenia súdu prvej inštancie vôbec nevyplýva, v čom súd vidí existenciu výnimočných okolností, aby
bolo možné na vzťah medzi spoločnosťou UNIQA ako právnym nástupcom žalovaného a žalobcom
aplikovať § 257 C.s.p. Spoločnosť UNIQA má za to, že okresný súd riadne neodôvodnil ani existenciu
dôvodov hodných osobitného zreteľa, pričom právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí
medzi základné zásady spravodlivého súdneho procesu aj v zmysle ustálenej rozhodovacej praxe ESĽP
(napr. rozhodnutia Ruiz Torija v. Španielsko z 9.12.1994, séria A, č. 303-A, s. 12, § 29; Hiro Balani v.
Španielsko z 9.12.1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis v. Grécko z 29.5.1997; Higgins v. Francúzsko
z 19.2.1998). Podľa odvolateľa v prejednávanom prípade neboli splnené podmienky na použitie
ustanovenia § 257 C.s.p. Poukázal na to, že v zmysle ustálenej rozhodovacej praxe, ako aj jednotnej
právnej doktríny, aplikácia ustanovenia § 257 C.s.p. má byť výnimkou a nie pravidlom, pričom bez
náležitého odôvodnenia nie je možné úspešnej strane nárok na náhradu trov konania nepriznať: "Musí
však ísť o celkom výnimočný prípad, ktorý musí byť v rozhodnutí aj náležite odôvodnený. Výnimočnosť
môže spočívať tak v okolnostiach danej veci, ako aj v okolnostiach na strane účastníkov konania. Pri
posudzovaní okolností hodných osobitného zreteľa treba prihliadať na osobné, majetkové, zárobkové a
iné pomery všetkých účastníkov konania a tiež na okolnosti, ktoré viedli účastníkov k uplatneniu práva
na súde a ich postoj v konaní“ (rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. M Cdo
14/1999, zo dňa 1.9.2000). Vytýkal súdu prvej inštancie, že žiadnym spôsobom neskúmal pomery strán
konania a svoje rozhodnutie nepriznať nárok na náhradu trov konania založil len na tej skutočnosti,
že žalobca (navyše zastúpený advokátom) v konaní o žalobe žaloval neexistujúci subjekt bez pasívnej
vecnej legitimácie, čo však nemožno pričítať na zodpovednosť spoločnosti UNIQA. Poukázal na § 256
ods. 1 C.s.p. a na to, že okresný súd v odseku 10. uznesenia uvádza, že zastavenie konania zavinil
žalobca, pretože podal žalobu proti neexistujúcemu subjektu, a teda jeho konanie procesne viedlo
k zastaveniu konania. Spoločnosť UNIQA svojím procesným konaním žiadnym spôsobom nezavinila
zastavenie konania, a preto by jej mala patriť náhrada trov konania. Spoločnosť UNIQA je tak procesneplne úspešnou stranou v tomto konaní. Odvolaciemu súdu navrhol rozhodnutie súdu prvej inštancie v
odvolaním napadnutom rozsahu zmeniť a priznať žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu
100 %.
5. Žalobca sa k odvolaniu žalovaného nevyjadril.
6. Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania, bez nariadenia
odvolacieho pojednávania podľa § 378 ods. 1, § 379, § 380 C.s.p. a dospel k záveru, že odvolania
žalobcu ani žalovaného nie sú dôvodné, preto uznesenie súdu prvej inštancie v celom rozsahu ako
vecne a právne správne potvrdil (§ 387 ods. 1, ods. 2, ods. 3 C.s.p.).
7. Podľa § 69a ods. 1 písm. a) a c) Obchodného zákonníka účinky splynutia, zlúčenia alebo
rozdelenia spoločnosti nastávajú jeho zápisom do obchodného registra. Zápisom do obchodného
registra prechádza imanie zanikajúcich spoločností na nástupnícku spoločnosť (písm. a/) a spoločnosti
zanikajúce splynutím, zlúčením alebo rozdelením zanikajú (písm. c/).
8. Podľa § 69aa ods. 8 Obchodného zákonníka v obchodnom registri sa vykoná výmaz zanikajúcej
slovenskej zúčastnenej spoločnosti a zápis spoločnosti vzniknutej splynutím alebo zápis zlúčenia pri
nástupníckej spoločnosti k tomu istému dňu, ak nástupnícka spoločnosť bude mať sídlo na území
Slovenskej republiky. Inak sa v obchodnom registri vykoná výmaz zanikajúcej slovenskej zúčastnenej
spoločnosti bez zbytočného odkladu po doručení oznámenia zahraničného registra alebo inej evidencie,
do ktorej sa zapisuje nástupnícka spoločnosť, že cezhraničné zlúčenie alebo cezhraničné splynutie
nadobudlo účinnosť, a to ku dňu nadobudnutia účinnosti cezhraničného zlúčenia alebo cezhraničného
splynutia.
9. Podľa § 27 ods. 3 Obchodného zákonníka zapísané údaje sú účinné voči tretím osobám odo dňa ich
zverejnenia. Obsah listín, ktorých zverejnenie zákon ustanovuje, je účinný voči tretím osobám odo dňa,
keď bolo zverejnené oznámenie o uložení listín do zbierky listín. To neplatí, ak zapísaná osoba preukáže,
že tretia osoba o týchto údajoch alebo o obsahu listín vedela. Zapísaná osoba sa však nemôže na tieto
údaje alebo obsah listín odvolávať voči tretím osobám do 15 dní odo dňa ich zverejnenia, ak tretie osoby
preukážu, že o nich nemohli vedieť.
10. Ako vyplýva z Obchodného registra Okresného súdu Bratislava I, Oddiel Sa, Vložka č. 843/B,
Obchodná spoločnosť UNIQA poisťovňa, a.s., Krasovksého 15, 851 01 Bratislava, IČO: 00 653 501,
zapísaná v odd. Sa, vl. č. 843/B bola vymazaná z dôvodu jej zániku v dôsledku cezhraničného zlúčenia s
nástupníckou spoločnosťou UNIQA pojišťovna, a.s., Evropská 136/810, PSČ: 16012, IČO: 49 240 480,
zapísanou v obchodnom registri Mestského súdu v Prahe, odd. B, vl. č. 2012.
11. Z výpisu z Obchodného registra Mestského súdu v Prahe, oddiel B, vložka 2012 (č. l. spisu
68 a nasl.), vyplýva, že „Na společnost UNIQA pojišťovna, a.s., se sídlem Evropská 810/136, Vokovice,
160 00 Praha 6, IČO: 49240480, zapsanou v obchodním rejstříku, vedeném Městským soudem v Praze,
oddíl B, vložka 2012, jako společnost nástupnickou, přešlo v důsledku přeshraniční fúze
sloučením jmění zanikajících společností: (i) AXA životní pojišťovna a.s., se sídlem Evropská 810/136,
Vokovice, 160 00 Praha 6, IČO: 61859524, zapsané v obchodním rejstříku, vedeném Městským soudem
v Praze, oddíl B, vložka 2831, (ii) AXA pojišťovna a.s., se sídlem Evropská 810/136, Vokovice,
160 00 Praha 6, IČO: 28195604, zapsané v obchodním rejstříku, vedeném Městským soudem v Praze,
oddíl B, vložka 12826, a (iii) UNIQA poisťovňa, a.s., se sídlem Krasovského 15, 851 01 Bratislava,
Slovenská republika, IČO: 00653501, zapsané v obchodním rejstříku u Okresního soudu Bratislava
I, oddíl Sa, vložka 843/B, jako společností zanikajících, a to na základě Projektu přeshraniční fúze
sloučením ze dne 30.3.2021. Přeshraniční fúze nabyla právních účinků dnem 31.8.2021. Rozhodným
dnem přeshraniční fúze je 1.1.2021.“
12. V prejednávanej veci bola spornou otázka nadobudnutia účinkov cezhraničnej fúzie, ktorú
problematiku rieši ods. 8 ustanovenia § 69aa Obchodného zákonníka. Smernica Európskeho
parlamentuaRady2005/56/ESz26.10.2005ocezhraničnýchzlúčeniachalebosplynutiachkapitálových
spoločností, ktorá bola implementovaná do slovenského právneho poriadku s účinnosťou od 1.1.2008
(zákonom č. 657/2007 Z. z.) priamo nerieši úpravu časového okamihu, s ktorým sú spojené účinky
cezhraničnej fúzie, a ponecháva ju na vnútroštátne právne úpravy. Rozhodujúcou pritom má byť vždyprávna úprava toho členského štátu, ktorého právu podlieha nástupnícka spoločnosť. Slovenská právna
úprava obsiahnutá v tomto ustanovení Obchodného zákonníka sa preto stáva
relevantnou vždy v prípade, ak má nástupnícka spoločnosť sídlo na území Slovenskej republiky. V
tomto prípade nastávajú účinky cezhraničnej fúzie podľa slovenského právneho poriadku, a to ku dňu
zápisu cezhraničného splynutia alebo zlúčenia do obchodného registra (konštitutívny účinok zápisu).
Iný charakter má zápis do obchodného registra v prípade, ak slovenská spoločnosť je iba jednou zo
spoločností zúčastnených na cezhraničnom splynutí alebo zlúčení, nástupnícka spoločnosť má sídlo
na území iného členského štátu a slovenská obchodná spoločnosť v dôsledku nadobudnutia účinkov
cezhraničnej fúzie zaniká. Registrový orgán štátu nástupníckej spoločnosti má v nadväznosti na to
bez zbytočného odkladu oznámiť registrovému orgánu príslušnému pre každú spoločnosť podieľajúcu
sa na cezhraničnej fúzii, že cezhraničná fúzia už nadobudla účinky. Výmaz pôvodného zápisu v
registri príslušnom pre slovenské spoločnosti podieľajúce sa na cezhraničnej fúzii, ktorá v dôsledku
nadobudnutia jej účinkov zaniká, možno uskutočniť najskôr po prijatí tohto oznámenia a tento výmaz
má iba deklaratórny účinok (Ovečková, O., a kol. Obchodný zákonník. Veľký komentár. I. a II. zväzok.
Bratislava : Wolters Kluwer s. r. o. 2017). Nedôvodná je preto námietka žalobcu, podľa ktorej súd
prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, v zmysle
ktorých k zániku žalovaného došlo k 31.8.2021, čo je podľa žalobcu v rozpore so zápisom v príslušnom
obchodnom registri, v zmysle ktorého k zániku žalovaného došlo dňa 9.2.2022. Zároveň odvolací súd
poukazuje na to (v zhode so žalovaným), že žalobca o zániku žalovaného vedieť mal a mohol (§ 27
ods. 3 veta tretia Obchodného zákonníka), keďže sám doložil do spisu listinné dôkazy (č. l. spisu 28,
29), z ktorých vyplýva, že vo veci, ktorá je predmetom sporu, mu oznámenie o výške poistného plnenia
doručovala nástupnícka spoločnosť UNIQA pojišťovna, a.s.
13. V zmysle vyššie uvedeného cezhraničná fúzia nadobudla účinky ku dňu 31.8.2021, ku ktorému
dátumu právne zanikla spoločnosť UNIQA poisťovňa, a.s., voči ktorej si žalobca v prejednávanej veci
uplatnilsvojžalobnýnárok.Keďžežalovanýkudňupodaniažalobydňa1.10.2021užprávneneexistoval,
správne postupoval súd prvej inštancie, keď s poukazom na ustanovenie § 62 C.s.p. konanie zastavil.
Ako vecne správny potvrdil odvolací súd aj výrok rozhodnutia súdu prvej inštancie o trovách konania,
keď tento konštatoval zavinenie na strane žalobcu, avšak na strane žalovaného je neexistujúci subjekt,
preto mu nebolo možné priznať nárok na náhradu trov konania postupom podľa § 256 ods. 1 C.s.p.
14. Odvolací súd odmietol odvolanie žalovaného proti výroku odvolaním napadnutého uznesenia o
trovách konania postupom podľa § 386 písm. b) C.s.p., ako odvolanie podané neoprávnenou osobou,
keď odvolanie podal neexistujúci subjekt, spoločnosť UNIQA poisťovňa, a.s., IČO: 00 653 501, so sídlom
Bratislava, Krasovského č. 15.
15. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol postupom podľa § 396 ods.
1, § 262 ods. 1 a 255 ods. 2 C.s.p., keď ani jedna zo strán nemala úspech v odvolacom konaní, pričom
zároveň na strane žalovaného vystupoval v odvolacom konaní neexistujúci subjekt.
16. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne (§ 3 ods. 10 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o
zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.5.2011; § 393 ods. 2 C.s.p.).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon
pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebof) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).
(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
(2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní
proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 C.s.p.).
(1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
(2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C.s.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
(2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
(2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 C.s.p.).
(1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v
tomto ustanovení.
(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C.s.p.).
(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci.
(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za
nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C.s.p.).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.).Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej
obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§
435 C.s.p.).
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.