Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 5. október 2023

Súd: Mestský súd Bratislava IV
Spisová značka: B2-8C/65/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1218208216
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 10. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Raul Pospíšil
ECLI: ECLI:SK:MSBA4:2023:1218208216.3

Uznesenie

Mestský súd Bratislava IV v právnej veci žalobcu: Mestská časť Bratislava - Ružinov, so sídlom
Mierová 21, 82705 Bratislava, IČO: 00 603 155, proti žalovanému: Eurotransfer, spol. s r.o., so sídlom
Trenčianska 53, 821 09 Bratislava, IČO: 31 722 261, v žalobe na zaplatenie 28.380,- eur s prísl. takto

r o z h o d o l :

I. Súd konanie z a s t a v u j e.

II. Súd sporovým stranám náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou súdu dňa 06.11.2018 sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal žalovaného
povinnosťou zaplatenia istiny vo výške 28.380-,- eur, zároveň úroku z omeškania vo výške 5 % ročne z
istiny od 01.02.2018 do zaplatenia a zmluvnú pokutu vo výške 0,05 % ročne z istiny za každý aj začatí
deň od 01.02.2018 do zaplatenia.

2. Žalobca upravil žalobný petit návrhom doručeným 24.01.2019 v časti zmluvnej pokuty kde po novom
žiadal zmluvnú pokutu vo výške 0,05 % z istiny za každý aj začatí deň od 01.02.2018 do zaplatenia.

3. Žalobca podaním z dňa 28.10.2021 upozornil na skutočnosť, že na základe uznesenia Okresného
súdu Bratislava I sp. zn. XXK/XX/XXXX bol na majetok žalovaného dňa 23.08.2019 vyhlásený konkurzu.

4. Súd zaslal správcovi úpadcu JUDr. E. J., výzvu podľa § 47 ods. 4 ZoKR v znení účinnom od 1. januára
2020, aby do 30 dní odo dňa doručenia výzvy oznámil súdu, či chce pokračovať v konaní. Táto výzva
mu bola doručená dňa 02.09.2022, avšak na ňu nereagoval.

5. Súd zaslal výzvu v konaní podľa § 47 ods. 4 ZoKR v znení účinnom od 1. januára 2020, aby do 30

dní odo dňa doručenia výzvy oznámil súdu, či chce pokračovať v konaní aj dlžníkovi (žalovanému). Táto
výzva mu bola doručená dňa 02.09.2023, avšak na ňu nereagoval.

6. Podľa § 44 ods. 1 ZoKR oprávnenie úpadcu nakladať s majetkom podliehajúcim konkurzu a
oprávnenie konať za úpadcu vo veciach týkajúcich sa tohto majetku, vyhlásením konkurzu prechádza
na správcu; správca pritom koná v mene a na účet úpadcu.

7. Podľa § 47 ods. 1 ZoKR, ak tento zákon neustanovuje inak, vyhlásením konkurzu sa prerušujú všetky
súdne a iné konania, ktoré sa týkajú majetku podliehajúceho konkurzu patriaceho úpadcovi. Lehoty
v týchto konaniach ustanovené alebo určené počas prerušenia týchto konaní neplynú. Na účastníkov
konania, ktorí vystupujú na strane úpadcu, prerušenie konania pôsobí, len ak ide o nerozlučné
spoločenstvo alebo o intervenciu.8. Podľa § 47 ods. 4 ZoKR, účinného od 01.01.2020 v konaniach prerušených podľa odseku 1 možno
pokračovať na návrh správcu; správca sa podaním návrhu na pokračovanie v konaní stáva účastníkom
konania namiesto úpadcu. Ak návrh na pokračovanie v konaní nie je podaný do konca prvej schôdze

veriteľov, súd vyzve správcu a dlžníka, prípadne nerozlučných spoločníkov na strane dlžníka na jeho
podanie v lehote nie kratšej ako 30 dní. Ak správca v určenej lehote nevyjadrí s pokračovaním v konaní
súhlas, súd pokračuje v konaní s dlžníkom, ak pokračovanie v konaní v určenej lehote navrhne dlžník
alebo prípadní nerozluční spoločníci dlžníka. Nepodanie návrhu na pokračovanie v konaní v určenej
lehote má účinky späťvzatia žaloby.

9. Podľa prechodného ustanovenia k úpravám účinným od 01.01.2020 § 206j ZoKR konania začaté a
právoplatne neskončené pred 1. januárom 2020 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. decembra
2019. Ustanovenie § 47 ods. 4 druhej až štvrtej vety sa použije aj v konkurzoch vyhlásených pred 1.
januárom 2020.

10. Žalovaný ako dlžník a ani správca dlžníka (žalovaného) na výzvu súdu návrh na pokračovanie v
konaní nepodali. Nepodanie návrhu správcom a ani dlžníkom (žalovaným) na pokračovanie v konaní
v určenej lehote má zo zákona účinky späťvzatia žaloby podľa § 47 ods. 4 v spojení s § 206j ZoKR.
Nepodanie návrhu na pokračovanie v konaní správcom a ani dlžníkom má v zmysle § 47 ods. 4 ZoKR
účinky späťvzatia žaloby vždy, pokiaľ je stranou v sporovom konaní dlžník - úpadca, na majetok ktorého

bol vyhlásený konkurz, a to bez ohľadu, či je dlžník v postavení žalobcu alebo žalovaného. Znamená to,
že aj v prípade, ak je dlžník v postavení žalovaného, t.j. pasívne legitimovanej strany sporu, nepodanie
návrhu na pokračovanie v konaní správcom a ani dlžníkom má za následok účinky späťvzatia žaloby.
Zmyslom uvedenej úpravy je ukončenie prerušeného súdneho konania buď rozhodnutím vo veci, a
to za predpokladu udelenia súhlasu s pokračovaním v konaní zo strany správcu alebo dlžníka alebo

zastavením konania v prípade neudelenia súhlasu zo strany správcu a ani úpadcu.

11. Nielen podľa ust. § 47 ods. 4 ZoKR, ale aj z dôvodovej správy k tomuto ustanoveniu vyplýva zámer
zákonodarcu priznať účinky späťvzatia žaloby aj za procesnej situácie, pokiaľ dlžník ako žalovaný a
správca dlžníka nepodajú návrh na pokračovanie v konaní. Dôvodová správa k tomuto ustanoveniu

udáva: „Jednou z okolností, s ktorou sa predkladateľ musí vysporiadať pri vyhlásení konkurzu je aj tá,
aký vplyv vyhlásený konkurz bude mať na možnosť pokračovať v prebiehajúcich súdnych konaniach.
Tie môžu byť "pasívne" (úpadca je žalovaný napr. na plnenie) alebo “aktívne“ (úpadca je žalobcom
a žaluje na plnenie). Doterajšia úprava predradzovala konkurz pred iné konania, pričom „kľúče“ od
rozuzlenia pôvodne prebiehajúcich konaní dávala výlučne správcovi, ktorý ak ostal nečinný, tak konanie

ostalo počas účinkov konkurzu prerušené, často niekoľko rokov. Nová právna úprava má za cieľ vyjasniť
situáciu s prerušenými konaniami skôr a efektívnejšie. Ak správca neprevezme prebiehajúci spor, súd,
ktoréhokonanieboloprerušené,vezmenazreteľvyjadreniedlžníka.Aksadlžníknevyjadríalebonebude
súhlasiť s pokračovaním, súd konanie zastaví. Ak dlžník navrhne pokračovanie v konaní, v konaní
pokračuje tak, ako keby konkurz nebol vyhlásený s tým, že v prípade, ak sa dlžníkovi prisúdi napr.

plnenie (na základe ktorého sa bude plniť), toto plnenie nebude podliehať konkurzu. Konkurzní veritelia
však budú môcť uplatňovať zodpovednosť správcu (ak mohol a mal pokračovať v konaní).V prípade
pasívnych sporov (dlžník má plniť) je ich prípadné pokračovanie síce nepravdepodobné (je spravidla
neefektívne), ale je možné. Ak sa však prípadnému žalobcovi voči dlžníkovi prisúdi plnenie, toto plnenie
môže byť uspokojené až tzv. akoby za konkurzom (t.j. je podriadené uspokojeniu konkurzných veriteľov),

resp. môže byť uspokojené len z majetku, ktorý bol napr. z konkurzu vylúčený.

12. Vzhľadom na vyššie uvedené súdu vznikla povinnosť konanie zastaviť zákonom predpokladaným
procesným postupom, pričom súd nebol oprávnený skúmať dôvody, pre ktoré nastali v prejednávanej
veci účinky späťvzatia žaloby, pretože sa jedná o zákonom určený dôsledok nekonania dlžníka

(žalovaného) a jeho správcu. Súd preto konanie zastavil podľa § 47 ods. 4 ZoKR.

13. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle § 256 ods. 1 Civilného sporového
poriadku, podľa ktorého, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane. V dôsledku zmeny zákonnej úpravy účinnej od 01.01.2020, ktorá dispozičný úkon

späťvzatia žaloby nahradila účinkami zákonného ustanovenia, nie je pri zastavení konania možné
ustáliť procesným zavinením koho došlo k zastaveniu konania vo veci samej. Zavinenie je pritom treba
posudzovaťvýlučnezprocesnéhohľadiska.Vdanejsporovejvecisatotižjednáookolnosť,ktoránastala
bez toho, že by niektorá zo strán sporu vyvinula procesnú aktivitu v civilnom sporovom konaní, ktoráby viedla k zastaveniu konania. Účinky späťvzatia žaloby sú v prejednávanej veci dôsledkom zákonnej
úpravy. Vzhľadom na vyššie uvedené má súd za to, že žiadna zo strán nezavinila zastavenie konania,
preto nárok na náhradu trov konania nepriznal žiadnej zo strán.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde,
proti ktorého uzneseniu smeruje.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.