Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 3. október 2023

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 3To/19/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3121011153
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 10. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Hargaš
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2023:3121011153.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Hargaša a sudcov JUDr.
Mariána Dunčka a JUDr. Milana Straku, v trestnej veci obžalovaných A. B., nar. XX.XX.XXXX v C., D. E.,
nar.XX.XX.XXXXvC.aF.G.,nar.XX.XX.XXXXvH.,preprečinporušovaniaochranyrastlínaživočíchov
podľa § 305 ods. 2 Trestného zákona, na verejnom zasadnutí dňa 4. októbra 2023 prejednal odvolanie
prokurátoraprotirozsudkuOkresnéhosúduTrenčínzodňa20.januára2022,sp.zn.0T/101/2021atakto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. sa odvolanie prokurátora zamieta, pretože nie je dôvodné.

o d ô v o d n e n i e :

RozsudkomOkresnéhosúduTrenčín,zodňa20.01.2022,sp.zn.0T/101/2021,bolopodľa§285písm.b)
Tr. por. rozhodnuté o oslobodení obžalovaných A. B., D. E. a F. G. o oslobodení spod obžaloby Okresnej
prokuratúry v Trenčíne pod sp. zn. 2Pv 545/21/3309 zo dňa 02.10.2021 pre čin, obžalobou právne
posúdený ako prečin porušovania ochrany rastlín a živočíchov podľa § 305 odsek 2 Tr. zák. ktorého sa

mali dopustiť na tom skutkovom základe, že

obvinení v presne nezistenom čase dňa 30.09.2021 bez príslušného oprávnenia v rozpore s § 13 ods.
3 písmeno a) zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny (zákaz vjazdu a státia vozidla v
chránenom území) ako aj § 31 odsek 1 písmeno d) zákona č. 326/2005 Z. z. o lesoch (zákaz jazdiť alebo
stáť s vozidlom mimo lesnej cesty alebo vyznačenej trasy), neoprávnene jazdili motocyklami:

1. značky G. G. XXX I. C. G. I. C./, oranžovej fary s ev. č. C., vlastník a držiteľ D. G., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom H. H. XXX/X, C. - G., ktorý viedol A. B.,
2. značky J. C. K., červeno - bielej farby s polepmi, s ev. č. C., vlastník a držiteľ D. E., narodený
XX.XX.XXXX v C., trvale bytom L. XXXX/XX, C., ktorý viedol D. E.,
3. značky G. G. XXX M. N. G. N..a., VIN O., ev. č. C., bielej farby, vlastník a držiteľ F. G., narodený

XX.XX.XXXX v H., trvale bytom C. - P., F. XX/XX, ktorý viedol F. G.,

po poľnohospodárskom, lesnom pozemku a po nespevnenom teréne, po parcele KN-C č. XXXX, bez
založeného listu vlastníctva, v k. ú. L., po lesnom pozemku v prírodnej rezervácii „E.“, ktorá sa nachádza
v prírodnej rezervácii Q. O., kde platí IV. stupeň ochrany, pretože skutok nie je trestným činom.

Citovaný rozsudok okresného súdu nenadobudol právoplatnosť, pretože prokurátor podal proti nemu
odvolanie v neprospech všetkých troch obžalovaných do zápisnice o hlavnom pojednávaní ihneď po
vyhlásení rozsudku. Dodatočne prokurátor podané odvolanie písomne odôvodnil. V úvode dôvodov
odvolania poukázal na obsah výrokovej časti napadnutého rozsudku. Ďalej uviedol nasledovné:

„V prvom rade uvádzam, že obžaloba bola podávaná vo vzťahu k piatim obvineným, kde sudca pre
prípravné konanie (ďalej len „samosudca“) trestným rozkazom 0T 101/2021 zo dňa 04.10.2021 uznalvinu vo vzťahu ku všetkým piatim obvineným a uložil im peňažné tresty 800,- Eur, náhradný trest odňatia
slobody 3 mesiace a zákaz činnosti viesť motorové vozidlá skupín AM, A1, A2, A a B1 v trvaní 18
mesiacov.

Uložené peňažné tresty so súčasným uložením náhradného trestu, ako aj s uloženým trestom zákazu
činnosti spočívajúceho vo vedení motorových vozidiel charakterovo identických so spáchaným skutkom
sa prokurátor stotožnil, z dôvodu neuloženia trestu prepadnutia veci voči obžalovaným D. E., F. G., a z
dôvodu nerozhodnutia o zhabaní veci, ktorú na páchanie trestného činu použil A. B., podal prokurátor
proti trestnému rozkazu odpor.

Trestný rozkaz Okresného súdu Trenčín 0T 101/2021 zo dňa 04.10.2021 tak nadobudol právoplatnosť
vo vzťahu k dvom obžalovaným, a to P. F. F. a O. R..
Samosudca, uvedomujúc si vlastný diametrálny názorový rozkol prezentovaný napadnutým rozsudkom,
uvádzaakodôvoduvedenéhoskutočnosť,ževšetciobvinenísakuspáchanémuskutkupriznávali,avšak
až na hlavnom pojednávaní súd zistil, že obžalovaní si nie sú vedomí trestnosti skutku. Táto údajná
nevedomosť o trestnosti skutku u obžalovaných je základnou a jedinou premisou súdu, ktorá ho viedla

k vydaniu napadnutého rozhodnutia, s ktorou sa však nie je možné sa stotožniť a ktorá v plnom rozsahu
odporuje trestnoprávnej teórii ako aj základným princípom a zásadám trestného práva hmotného. Súd
je názoru, že protichodnosť jeho rozhodnutia je spôsobená podaním odporu prokurátorom (strana 9
posledný odsek) a nie je spôsobená súdom.
V nadväznosti na uvedené tvrdenie súdu poukazujem na prvotne zabezpečené výpovede obžalovaných

v prípravnom konaní, ktoré sa nachádzajú vo vyšetrovacom spise. Ide o výpovede obžalovaných, ktoré
identickým spôsobom prezentovali v konaní na súde. Každý z obžalovaných vo výpovedi v prípravnom
konaní v rámci vyšetrovania uvádzal, že:
-nevedel, že po lesných a poľnohospodárskych pozemkoch jazdiť nemôže,
-EČ motocykla zložil len z dôvodu, aby značka neodpadla z motocykla,

-miesto, kadiaľ motocyklami išli nepoznajú, a podobne.
Nie je možné sa tak stotožniť s tvrdením súdu, že ide o novú okolnosť či nové okolnosti, o ktorých pri
vydávaní trestného rozkazu dňa 04.10.2021 nevedel. Okolnosti spáchania skutku tak, ako ich vnímali
obžalovaní sa oproti okolnostiam z času, kedy prebiehalo vyšetrovania nezmenilo žiadnym spôsobom.
V úvodnej časti napadnutého rozhodnutia samosudca Okresného súdu v Trenčíne poukazuje na

výpovede obžalovaných, svedkov ako aj na listinné dôkazy nachádzajúce sa vo vyšetrovacom spise
a listinné dôkazy dodatočne zabezpečené prokurátorkou a obžalovanými. Predmetné materiály bez
pochýb preukazujú spáchanie skutku obžalovanými, ktorí skutok nepopierajú. Aj v prípade, že by
obžalovaní rozporovali samotný skutkový dej, ich konanie je preukázané ostatnými dôkazmi, ako je
výpoveď svedka F. S., výpoveď svedka F. H., svedka P. F. F., svedka O. R., kamerovým záznamom,

zápisnicou o ohliadke miesta činu a iné. Súd na stranách 10, 11 a 12 napadnutého rozsudku
poukazuje na prijatie argumentov obžaloby a na naplnenie formálnej stránky žalovaného trestného činu
obžalovanými.
V ďalšej časti napadnutého rozhodnutia na strane 13 súd uvádza, že “pre naplnenie subjektívnej stránky
úmyselného trestného činu sa vyžaduje, aby páchateľ nielen vedel, že svojim konaním porušuje alebo

ohrozuje záujem chránený zákonom alebo, že svojim konaním môže také porušenie alebo ohrozenie
spôsobiť (vedomostná zložka), ale zároveň, aby aj buď chcel svojim konaním porušiť alebo ohroziť tento
záujem, alebo bol s možnosťou porušenia alebo ohrozenia tohto záujmu aspoň uzrozumený (vôľová
zložka)“.
Súd opakovane uvádza, že ustanovenie § 305 odsek 2 Trestného zákona postihuje len vedomé

porušovanie zákazu vjazdu motorových vozidiel, motorových trojkoliek a štvorkoliek, motocyklov
a skútrov na lesné alebo poľnohospodárske pozemky, ktoré sú chránené všeobecne záväznými
právnymi predpismi na ochranu prírody a krajiny, alebo so všeobecne záväznými predpismi na úseku
lesného hospodárstva. Podľa názoru súdu nebolo prokuratúrou preukázané naplnenie vôľovej ani
vedomostnejzložkyobžalovanými.Obžalovanítakpodľasúdunevedeli,žesasvojimkonanímdopúšťajú

protiprávneho konania a súčasne sa protiprávneho konania podľa názoru súdu dopúšťať nechceli.
Rovnako podľa názoru súdu, nedošlo k preukázaniu uvedeného (preukázanie vôľovej a vedomostnej
zložky) ani skutkovými okolnosťami vykonanými na hlavnom pojednávaní.
Uvedené tvrdenie súdu nekorešponduje s dôkazmi obžaloby prezentovanými na hlavnom pojednávaní,
ktoré sa vykonávalo v rámci 3 pojednávaní, a to práve z dôvodu množstva dôkazov navrhovaných

prokuratúrou.
Okolnosti prípadu, ako boli zistené v rámci vyšetrovania v prípravnom konaní, boli identicky potvrdené
obžalovanými a svedkami v rámci dokazovania v konaní na hlavnom pojednávaní. Pod okolnosťami
prípadu, ktoré považuje prokuratúra za relevantné pre preukázanie naplnenia formálnej aj materiálnejstránky žalovaného trestného činu je preukázanie miestnych znalostí obžalovanými ako aj ich
vnútorného psychického postoja k uvedenému konaniu, teda o vedomosti o nelegálnosti ich konania.

• Preukázanie miestnej znalosti obžalovanými

Samotné miesto prvého stretnutia obžalovaných je dôkazom o dôkladných miestnych znalostiach
obžalovanými. Obžalovaní ako miesto stretnutia si zvolili záver ulice O. v C., kde je veľký priestor
prispôsobený na parkovanie áut. O tomto mieste vie len osoba znalá terénnych a miestnych pomerov,

pretože na žiadnej mape sa nenachádza označenie miesta. Obžalovaní tak už na miesto stretnutia išli
s vedomím toho, čo sa bude následne diať, čomu sa prispôsobili výstrojom, odstránením tabuliek s
evidenčným číslom a podobne.
Je pravdou, že obžalovaní v rámci výsluchov opakovane vypovedali, že miesta kadiaľ jazdili terénnymi
motorkami nepoznajú, zhodne uviedli, že jazdili asi 5 hodín po poľných cestách, lúkach a lesoch, čo
je zjavná účelová obrana obžalovaných. Obžalovaný P. D. E. presne popísal trasu, kadiaľ motocyklami

išli, kde citujem z konania na súde: „od ulice O. sme pokračovali „od kotolne smerom hore cez rolu a
ďalej smer Q.“, chodili sme po lesných cestách, zvážniciach, poľných cestách. V postavení obvineného
v prípravnom konaní uviedol presne kade išli, a to: z Východnej ulice okolo chatiek, záhradiek smer L.
ako je otoč až pri lome sme vyšli a lesnou cestou a lúkou sme prešli až hore nad L.. Potom sme išli
po kamennej ceste smerom na Q.. Potom sa mení na lesnú cestu, tak po nej. Potom sme išli doprava

smerom na F.. Ten sme obišli pravou stranou po kamenistej ceste a vyšli sme v F.. Tam sme prešli na
druhú stranu a odtiaľ sme išli kamenistou cestou smerom na to E.. Naspäť sme išli presne tou istou
cestou.“
Za účelom zadokumentovania trasy a pozemkov, kadiaľ motocyklami obžalovaní išli, bol vyšetrovateľovi
po podaní obžaloby podľa § 234 odsek 4 Trestného poriadku uložený pokyn, na zaznačenie uvedenej

trasy do mapového podkladu a určiť druhy pozemkov, cez ktoré obžalovaní jazdili. Vyšetrovateľ v
spolupráci so ŠOP SR CHKO Biele Karpaty zaznačili do mapky a následne predložili zoznam dotknutých
druhov pozemkov a bolo zistené, že motocyklisti išli cez lesné pozemky, trvalé trávnaté porasty, vodné
plochy, ornú pôdu, iné poľnohospodárske pozemky, zastavané plochy a záhrady, pričom ide vo viacerých
prípadoch aj o chránené územia, a to ochranné pásmo E., Prírodná rezervácia E., Prírodnú rezerváciu

Q. O. kde platí IV. stupeň ochrany a jej ochranné pásmo, cez európskeho významu SKUEV XXXX E.
a chránené vtáčie územia Strážovské vrchy.

Rozpory vo výpovediach obžalovaných, ktoré preukazujú miestnu znalosť obžalovanými:
1.Obž. E. uvádza, že išli bez cieľa a vpredu sa striedali.

V prípade, ak by naozaj išli bez akejkoľvek znalosti terénu, je pri časovej dĺžke asi 5 hodín jazdy logicky
neprijateľné,abysabezpomocivrátilinamiesto,odkiaľvyštartovalianaautomyvárku.-účelovétvrdenie
2.Obž. E. na hlavnom pojednávaní uviedol, že na tom, že idú jazdiť do terénu boli vopred dohodnutí
Ostatní obžalovaní o tom údajne nevedeli. Automaticky sa naskytá otázka: S kým bol teda dohodnutí?
Kto v tomto prípade hovorí pravdu? Záver o tom je možné urobiť len z okolností, teda všetci prišli na

rovnakémiesto,vrovnakomčase,naterénnychmotocykloch,voblečenínajazdupoteréne,išlispoločne
a vo vedení skupiny sa striedali, ani jeden z obžalovaných neuviedol, že by hoci na chvíľu boli v rámci
terénudezorientovaní,vrámcinávratusarozdelilina2skupiny,kdejednaskupinasa„náhodou“úspešne
vrátila k miestu, odkiaľ štartovali a druhá skupina „náhodne“ trafila k autoumyvárke, náhodou nemali
pripevnené EČV a podobne. Bez akýchkoľvek pochybností z uvedeného vyplýva, že obžalovaní vedeli

kam a za akým účelom idú, a vzhľadom na zloženie tabuliek s evidenčným číslom si boli aj dobre vedomí
svojho pochybenia a páchania trestného činu.
3.Obž. B. uviedol, že ho svedok R. volal voziť sa na motocykli v motoparku pri stavidlách v C..
Obž. B. má adresu na doručovanie písomnosti ul. H. H. X C.. Prostredníctvom stránka googlemaps bolo
zistené, že ulica pred H. C. je od motoparku TN vzdialená 6,5 km a 11 minút cesty motorovým vozidlom.

V prípade, že by sa z ulice H. H. išlo do motoparku C. cez ulicu O. je to 16,8 km a 27 minút cesty. Je to
totiž úplne opačný smer. Tvrdenie obžalovaného B., že išiel do motoparku cez ulicu O. je zavádzajúce a
účelové. Nakoľko obžalovaný uviedol, že motocykel patriaci D. G. používa výlučne na preteky a tréningy
ostáva nezodpovedaná jediná otázka - či obžalovaný išiel na motocykli dňa 3.09.2021 pretekať alebo
trénovať po lesných, poľných cestách a do chránených území.

4.Obž. G. uviedol na hlavnom pojednávaní, že mal vedomosť, že sa pôjdu previesť, pretože boli na tom
dohodnutí, avšak nikto nič nehovoril o motoparku C..
Znalosť miestnych pomerov je preukázaná u jednotlivých obžalovaných aj ďalšími okolnosťami:VovzťahukobžalovanémuD.E.,ideoosobustrvalýmpobytomnauliciL.XXC.,ktorýjeznalýmiestnych
pomerov v okolí bydliska ako aj v mieste páchania trestného činu, čo vyplýva z údajov nahlásených v
rámci osobných údajov pri výsluchu obžalovaného. V rámci vyšetrovania ako jediný vedel presne uviesť

trasu, kadiaľ motocyklami obžalovaní išli, uviedol, že šli na pohorie E. a na jeho vrch. Obžalovaný tak
mal vedomosť minimálne o tom, že pohorie E., pohorie Q. O. nad L. sú chránené územia so zvýšeným
štvrtým stupňom ochrany, keďže tieto sú viditeľne označené tabuľami.
Obžalovaní A. B. a F. G. -zabezpečený bol priestupkový spis ORPZ ODI Trenčín, z obsahu ktorého
vplývajú skutočnosti potvrdené na hlavnom pojednávaní svedkom C., že obaja obžalovaní boli v mesiaci

november 2020 prejednávaní pre priestupok na úseku cestnej dopravy, podstata ktorého spočíva v tom,
že v obci L. viedli motocykle - zhodou okolnosti presne tie isté, ako ktoré boli použité na spáchanie
žalovaného skutku, po obecnej ceste, pričom tieto vozidlá nemali EČ. V rámci vyťaženia v priestupkovej
veci obžalovaný B. uvádzal, že EČ má doma ( ide o bežnú prax páchateľov tejto trestnej činnosti,
kedy si pred nelegálnym vjazdom zloží v motorového vozidla - ak je riadne prihlásené- evidenčnú
značku, a to za účelom sťaženia identifikácie) a obžalovaný G. uvádzal najskôr, že značku má v batohu,

následne keď ju z batohu vybral a hliadka zistila, že táto značka patrí OMV a nie motocyklu, začal
obž. G. uvádzať, že značka patrila motocyklu, ktorý už predal a následne sa zistilo, že sa jedná o
falzifikát. Následnými lustráciami bolo zistené, že predmetný motocykel nie je nikde riadne prihlásený,
je tzv. „na čierno“. Identicky je tomu aj v danej trestnej veci, ktorá sa dnes prejednáva. Obžalovaný G.
aj obž. B. sa dopustili trestného činu na tých istých motocykloch, na ktorých už raz boli zastavení a

kontrolovaní hliadkou, pričom už v tom čase bolo podozrenie, že sa dopustili prečinu podľa § 305 odsek
2 Trestného zákona, avšak z neznámych dôvodov doposiaľ ich skutok z mesiaca november 2020 nebol
realizovaný. Obžalovaní v rámci priestupkového konania zo dňa 08.11.2020 uviedli, že nevylučujú, že
išli aj v 3 a 4 stupni ochrany. Skutok, ktorý sa obžalovaným kladie aktuálne za vinu sa stal okrem iného
aj v tej istej lokalite, ako boli obžalovaní v mesiaci november 2020 priestupkovo postihovaní. Preto je

tvrdenie obžalovaných G. a B., že nevedeli, kadiaľ idú, že nemali vedomosť o zvýšenom stupni ochrany
v tejto lokalite neakceptovateľné a je možné ho považovať len za účelovú obranu obžalovaných, čo
je u páchateľoch tejto trestnej činnosti pravidlom, s ktorým sa Krajský súd v rozhodnutí 3To 99/2018
vysporiadal v neprospech páchateľov tejto trestnej činnosti.
Tvrdenia obžalovaných o vedomosti či skôr o nevedomosti nielen predpisov na úseku cestnej premávky

aleajoskutočnosti,ktorájenamieste,kadiaľprechádzalijasnevyznačenáveľkoutabuľou-ochránenom
pásme - sú neprijateľné a logicky neakceptovateľné, pretože po jazde terénnymi motorkami v trvaní asi
5 hodín po teréne bez znalostí miestnych terénnych pomerov a bez navádzacieho systému a mapových
podkladov by s určitosťou netrafili na miesto, odkiaľ vychádzali a to bez najmenších problémov. Ani jeden
z obžalovaných neuvádza, že by hľadali, kadiaľ majú ísť. Každý z obžalovaných uvádza, že sa pri vedení

skupiny striedali. Každý z obžalovaných teda terén aj lokalitu veľmi dobre poznali, čomu nasvedčujú
vyššie uvedené okolnosti. Na týchto miestach obžalovaní neboli po prvý krát.
Obžalovaní boli na hlavnom pojednávaní požiadaní o vysvetlenie týchto nejasností, avšak nevedeli
poskytnúť žiadne relevantné vysvetlenie. Ich jediným vyjadrením neustále bolo tvrdenie, že nevedeli,
že vedenie motocyklov po lesných a poľnohospodárskych pozemkoch je v rozpore so zákonom.

Rovnako účelové je tvrdenie, že k zloženiu si tabuliek s evidenčným číslom motocyklov došlo z dôvodu,
aby sa im v teréne nestratili. Zloženie tabuliek s evidenčným číslo, jeho prekrytie nepriehľadným
materiálom, otočenie tabuľky „hore nohami“ alebo naruby, a podobne sú najčastejším spôsobom
sťaženia identifikácie motorového vozidla, k čomu sa najčastejšie pristupuje práve pri jazde motorovým
vozidlom po lesných a poľnohospodárskych pozemkoch. Značnou mierou k uvedenému prispieva aj

medializácia predmetnej záujmovej aktivity, v rámci ktorej sa v značnej miere v médiách prezentuje
nelegálnosť jazdy motocyklov a štvorkoliek po lesných a poľnohospodárskych pozemkoch.

Vedomosť obžalovaných o nelegálnosti ich konania.

Je pravdou, že legislatívny rámec zakazujúci jazdu motocyklami a inými motorovými vozidlami po
lesných a poľnohospodárskych pozemkoch je roztrúsený vo viacerých právnych predpisoch, nie je však
dôvodné v súčasnej dobe domnievať sa, že osoby vykonávajúce túto činnosť o jej nelegálnosti nemajú
vedomosť.
Všetci traja obžalovaní sa skutku dopustili na terénnych motocykloch prispôsobených na jazdu po

lesných a iných nespevnených pozemkoch. Rovnako aj z ich oblečenia je zrejmé, že v prípade
obžalovaných nejde o ojedinelý počin tohto charakteru, keďže boli oblečení v špeciálnych kombinézach,
na miesto, odkiaľ „na výlet“ vyrážali si niektorí z obžalovaných motocykle priviezli na inom motorovom
vozidle a to z dôvodu, že ich motocykel nie je prispôsobený na jazdu po bežných komunikáciách.Rovnako aj zloženie tabuliek s evidenčným číslom, ako skôr uvádzam, potvrdzuje ich vnútorné
vedomostné nastavenie súvisiace s porušovaním platnej legislatívy. Obžalovaný B. naviac uviedol, že
motocykel patriaci D. G. používa výlučne na preteky a tréningy.

Tvrdenie súdu, že obžalovaní nemali vedomosť o trestnosti skutku nemá opodstatnenie v takto
zabezpečených dôkazoch. Jazda terénnymi motocyklami je pre obžalovaných A. B., D. E. a
F. G. záujmovou aktivitou, ktorej sa venujú dlhodobo. Uvedená záujmová aktivita je dlhodobo
verejnosťou a spoločnosťou odsudzovaná, z hľadiska legislatívy, predpismi na ochranu prírody a
krajiny, zakázaná a Trestným zákonom postihnuteľná. Rovnako aj verejnoprávne média v ostatnej dobe

v rozmedzí niekoľkých rokov opakovane poukazujú na nelegálnosť jazdy motocyklami polesných a
poľnohospodárskych pozemkoch, čomu nasvedčuje aj záujem médií o predmetnú trestnú vec, ktorá bola
odvysielaná v počiatočnom štádiu konania hlavného pojednávania aj následne.
Zarážajúci je tiež záver súdu o nevedomosti obžalovaných o zákaze jazdy motorovými vozidlami
po lesných a poľnohospodárskych pozemkoch, a to najmä vzhľadom k čoraz väčšiemu povedomiu
spoločnosti o protiprávnosti takej činnosti realizovanej bez náležitého oprávnenia okrem zvýšeného

záujmu médií prejavujúce sa i v zriadení špecializovanej zložky polície, tzv. enviropolície, ktorej hlavnou
úlohou je tiež odhaľovanie a objasňovanie predmetnej trestnej činnosti.
Obžalovaní, ako vyššie uvádzam, vykonali pred samotnou jazdou množstvo úkonov preukazujúcich ich
vedomosť o mieste, kadiaľ motocyklami pôjdu, ako aj ich vedomosť o zákaze tejto činnosti.

Vedenie motorového vozidla.

Obžalovaní zhodne uvádzajú, že z ulice O. O. C. išli na terénnych motocykloch za sebou cez polia a
poľné cesty, lesy a lúky. Rovnako zhodne uvádzajú, že videli, že si ich nejaké osoby natáčajú, fotia. V
konaní na súde obžalovaní G., E. a B. popierajú trestnosť svojho konania. Zhodne uvádzajú, že nemali

vedomosť, že miesta, kadiaľ prechádzajú sú miesta, kadiaľ je vedenie motorových vozidiel zakázané a
teda si mysleli pravdepodobne, že ide o cesty prvej druhej alebo tretej triedy. S rovnakou dávkou istoty
uvádzajú, že nemali vedomosť o tom, že tieto miesta požívajú zvýšený stupeň ochrany, že ide o lokality
s 3. a 4. stupňom ochrany.

Z právneho hľadiska sú ich tvrdenia absolútne neakceptovateľné a nepodložené. Práve opak sa javí byť
pravda. Obžalovaní sú držitelia vodičských oprávnení na vedenie motorových vozidiel. Ide o oprávnenie,
ktoré sa získa po úspešnom vykonaní predpísaných písomných testov a po úspešnom absolvovaní
praktickej skúšky. Písomné testy sa vykonávajú okrem iného zo znalostí právnych predpisov, kde alfa
a omega je zákon o cestnej premávke č. 8/2009 Z.z. Predmetný zákon v prvotných ustanoveniach v §

4 v povinnostiach vodiča uvádza, že vodič smie motorové vozidlo použiť len na cestách s výnimkami,
kde ani jeden z obžalovaných nemá udelenú žiadnu výnimku. Cesty v SR sú rozdelené na cesty 1., 2.
a 3. Triedy, kde ich charakteristiku je možné nájsť v prípade záujmu na voľne prístupných internetových
verejných stránkach. Avšak samozrejme len za predpokladu, že osoba má záujem dodržiavať právny
poriadok a predpisy platné na území SR.

Avšak aj v prípade, že by obžalovaní neboli držitelia vodičského oprávnenia, v právnom poriadku SR
platí predpoklad znalosti zákona. Nakoľko obrana neznalosti právnych predpisov na úseku cestnej
premávky prezentovaná tu prítomnými obžalovanými počas celého hlavného pojednávania je účelovou
a v ostatnej dobe už „bežnou“ avšak spoločnosťou neakceptovateľnou obranou, Krajský súd Trenčín
v obdobnej trestnej veci prečinu podľa § 305 odsek 2 Trestného zákona konštatoval v rozhodnutí sp.

zn. 3To 99/2018 zo dňa 25.03.2019, že pokiaľ konaním obžalovaných dôjde k porušeniu ustanovenia
§ 31 odsek 1 písmeno d) zákona č. 326/2005 Z.z. (čo je z obžaloby a vykonaných dôkazov zrejmé)
prípadný záver o absencii vedomosti obžalovaného o obsahu všeobecne záväzných právnych predpisov
na ochranu prírody alebo na úseku lesného hospodárstva je v rozpore s § 15 zákona č. 400/2015 Z.z. V
zmysle § 15 zákona č. 400/2015 Zákona o tvorbe právnych predpisov a o Zbierke zákonov Slovenskej

republiky o všetkom, čo bolo v Zb. zákonov uverejnené platí domnienka, že dňom uverejnenia sa stalo
známym každému koho sa týka; Krajský súd Trenčín súčasne poukazuje na to, že domnienka znalosti
vyhlásených všeobecne záväzných právnych predpisov je nevyvrátiteľná. Krajský súd Trenčín zároveň
a v kontexte tvrdenia okresnej prokuratúry prizvukuje, že pri posudzovaní závažnosti činu je potrebné
vychádzať z toho, že v ustanovení § 305 odsek 2 Trestného zákona zákonodarca zakotvil, že samotná

neoprávnená jazda motocyklom v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi na lesnom
pozemku je trestným činom bez toho, aby musel byť preukázaný negatívny dopad tejto jazdy na rastlinnú
alebo živočíšnu ríšu v mieste činu a prípadná absencia o zistení aj skutočných negatívnych dopadovtakejto jazdy na lesnom pozemku nemôže byť dôvodom na aplikáciu ustanovení § 10 odsek 2 Trestného
zákona.
V prípade, ak obžalovaní naďalej zhodne uvádzajú, že si nie sú vedomí toho, že motorové vozidlo

je možné viesť len po cestách 1.-3. triedy s výnimkou, ktorá sa na nich v čase skutku nevzťahovala,
je daný dôvod na uloženie trestu okrem iného aj súvisiacim so zákazom vedenia motorových vozidiel
všetkýchskupínapojehovykonaníabysaopätovnepodrobiliskúškenaodbornúspôsobilosťnavedenie
motorového vozidla.
V ostatnej časti súd v napadnutom rozsudku argumentuje nevedomosťou obžalovaných o zvýšenom

stupni ochrany na miestach kadiaľ motocyklami obžalovaní prechádzali. V úvodnej časti napadnutého
rozhodnutia sudca uvádzam že považuje za preukázané tvrdenia prokuratúry dodatočne v rámci
konania na súde zabezpečené podľa § 234 odsek 4 Trestného poriadku, teda aj prepis výpovede
obžalovaného D. E. súvisiacu s výpoveďou, kadiaľ motocyklami jazdili. Z jeho výpovede tak ako ho
zachytila vyšetrovateľka vyplýva, že obžalovaní nejazdili len po poľnohospodárskom pozemku parcelné
číslo KN-C č. XXXX, KN-C č. XXXX/X a KN-C č. XXXX/X v k. ú. L., po nespevnenom teréne, po parcele

KN-C č. XXXX, bez založeného listu vlastníctva, v k. ú. L., v prírodnej rezervácii „E.“, ktorá sa nachádza
v prírodnej rezervácii Q. O., kde platí IV. stupeň ochrany, ale aj po iných chránených územiach a ich
ochranných pásmach, kde je viditeľne umiestnená tabuľka označujúca chránené územie a jej ochranné
pásmo.
Rovnako nie je možné sa stotožniť s vyjadrením súdu, že z videa nachádzajúceho sa vo vyšetrovacom

spise vyplýva, že obžalovaní motocyklami išli po už vyjazdenej lesnej ceste a „neprehrabovali sa“
pomedzi stromy.
Z výpovedí všetkých troch obžalovaných vyplýva, že po asfaltových či tzv. šutolínových cestách
nešli. Obžalovaní jazdili po lesných a poľných cestách 5 hodín. Video nachádzajúce sa v spisovom
materiály zachytáva trojicu motorkárov prechádzať po trávnatom povrchu, pričom len z dôvodu presunu

hospodárskych strojov, prípadne iných vozidiel s oprávnením (samovýroba dreva, výkon poľovného
práva a pod.), je na mieste, kde boli obžalovaní pristihnutí tráva nižšieho vzrastu, ako mimo tejto plochy.
Ak by aj obžalovaní jazdili po inak spevnenej ploche, ani samotná táto skutočnosť by nezbavovala
obžalovaných viny zo žalovaného skutku, nakoľko ide o lesný pozemok, na ktorý sa dostali po niekoľko
hodinovej jazde motocyklom po oných lesných a poľnohospodárskych pozemkoch, čo obžalovaní

priznali.
V prípade, ak sudca považoval vedomosť obžalovaných o chránenom území a jeho ochrannom pásme
za nepreukázanú, je to len dôvod na rozhodnutie, že nástroj páchania trestnej činnosti obžalovanými
v prospech štátu neprepadáva.
Je nevyhnutné však uviesť, že trestnosť činu, kladeného prokuratúrou obžalovaným za vinu sa

nevzťahuje na chránené územia Podľa § 305 odsek 2 Trestného zákona je trestným činom nelegálna
jazda motocyklami a iným i motorovými vozidlami po lesnom a poľnohospodárskom pozemku. Trestný
zákon nevzťahuje trestnosť skutku za jazdu motocyklom po lesných či poľnohospodárskych pozemkoch
so zvýšeným stupňom ochrany. Aj ak by bola pravda, že obžalovaní tabuľku vo veľkosti asi 50x30 cm
vo výške približne 150 cm nad zemou nachádzajúcej sa v tesnej blízkosti miesta, kadiaľ motocyklami

prechádzali nevideli, obžalovaných to nezbavuje zodpovednosti za spáchanie žalovaného trestného
činu s tým, že akákoľvek jazdy motocyklom po lesnom a poľnohospodárskom pozemku je Trestným
zákonom zakázané. Materiálny korektív tak, ako ho aplikoval súd v napadnutom rozhodnutí je v rozpore
s Trestným zákonom.
Z hľadiska následku, pri trestnom čine podľa § 305 odsek 2 Trestného zákona už zákonodarca znením

skutkovej podstaty trestného činu ustanovil, že nejde o tzv. škodový trestný čin, rovnako ako pri trestných
činoch napríklad § 348 Trestného zákona, 289 Trestného zákona, 171 Trestného zákona a podobne.
Spôsobenie škody, či iného následku nie je v základnej skutkovej podstate podmienkou.
Záver súdu o nenaplnení materiálneho znaku skutkovej podstaty práve z dôvodu absencie škody
je v rozpore so zámerom zákonodarcu a i samotnou konštrukciou skutkovej podstaty žalovaného

trestného činu. Vyžadovanie spôsobenia škody či inej ujmy zo strany súdu ako podmienok naplnenia
základnej skutkovej podstaty páchateľom je v rozpore s príslušným ustanovením Trestného zákona
a jeho neprípustnou extenzívnou interpretáciou. Pre naplnenie základnej skutkovej podstaty sa vznik
škody ani iný následok nevyžaduje. Tieto sú vyžadované až v kvalifikovaných skutkových podstatách
súdeného trestného činu (v § 305 odsek 4 písmeno c) Trestného zákona a nasl. ). Akceptácia tejto

nesprávnej argumentácie súdu by potom mala za následok stav, kedy by k naplneniu skutkovej podstaty
prečinu porušovania ochrany rastlín a živočíchov podľa § 305 odsek 2 Trestného zákona nikdy dôjsť
nemohlo.Nepovolená jazda po lesných a poľnohospodárskych pozemkoch motocyklami a podobne je tzv.
hobbistická záležitosť, kde páchateľ agresívnou formou voči okoliu prejavuje záujem jednotlivca
vykonávať istú aktivitu. Ide o aktivitu, kde často vzniká nemateriálna ujma, teda spoločenská ujma, a to

rušením okolia a zveri hlukom, výfukovými splodinami, rozrývaním pôdy a podobne. Každá vyhlásená
prírodná rezervácia alebo inak chránená krajinná oblasť má svoju chránenú faunu a flóru, ktorú veľakrát
páchatelia tejto trestnej činnosti nevidia, alebo vidieť nechcú. Negatívnymi vplyvmi nekontrolovateľnej
jazdy motorovými vozidlami, zvlášť štvorkolkami a terénnymi motocyklami dochádza rušeniu zvery,
vtáctva, k poškodzovaniu koreňových sústav drevín a chránených rastlín. Všetci obžalovaní sa skutku

dopustili na terénnych motocykloch, ktoré sú špeciálne upravené na jazdu po teréne, v špeciálnom
oblečení s tým, že ani jeden z nich nemal riadne označený motocykel, nakoľko vedel, že sa dopúšťa
protiprávnej činnosti.
Absolútne nedôvodné až vymykajúce sa bežnému rámcu odôvodnenia rozhodnutia považujem
záverečné vyjadrenie súdu, keď v napadnutom rozsudku uvádza: „K závažnosti stíhaného skutku treba
doplniť, že táto musela byť vyhodnotená ako v skutku nepatrná napríklad aj preto, že v súčasnosti je

spoločnosť svedkom plošných výrubov drevín v lesoch dokonca aj v chránených územiach a národných
parkoch, ktoré sú síce vykonávané pod záštitou legálnosti, v skutočnosti ale majú na prírodu a životné
prostredie oveľa závažnejší dopad, ako stíhané konanie obžalovaných“.
Z pohľadu toho, že súd v tomto konaní rieši a preskúmava protiprávne konanie spočívajúce v
neoprávnenej jazde motocyklami po lesných a poľnohospodárskych pozemkoch javí sa potom neurčité

pojednanie súdu týkajúce sa „plošných výrubov drevín v lesoch“ obsiahnuté v záverečnej často
odôvodnenia ako nenáležité, prekračujúce rámec prejednávanej trestnej veci. V tejto súvislosti žiada sa
uviesť, že konkrétne poznatky o nelegálnej ťažbe drevín či o tom, že i v prípade ich legálneho výrubu
dochádza k ekologickej či inej ujme sú dôvodom pre podanie príslušného oznámenia kompetentným
orgánom a nemali by smerovať k bagatelizácii inej trestnej činnosti.

Záverom poukazujem na absenciu náležitého vyjadrenia sa súdu prvého stupňa v odôvodnení
napadnutého rozhodnutia k možnosti naplnenia skutkovej podstaty iného protiprávneho konania
obžalovanými podľa osobitného zákona.
Vzhľadom na vyššie uvedené mám za to, že pri vyhodnocovaní dôkazov potrebných pre rozhodnutie sa
Okresný súd v Trenčíne nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie, a preto

navrhujem,aby Krajský súd v Trenčíne z dôvodu podľa § 321 odsek 1 písmeno b), c), d) Trestného
poriadku zrušil rozsudok Okresného súdu v Trenčíne sp. zn. 0T 101/2021 zo dňa 20.01.2022 podľa
§ 322 odsek 1 Trestného poriadku vrátil vec súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu
prejednal a rozhodol.“

K odvolaniu prokurátora sa písomne vyjadrili obžalovaní A. B., D. E. a F. G. prostredníctvom svojho
obhajcu nasledovne:

„I.
Dňa 31.03.2022 mi bolo doručené na vyjadrenie odvolanie Okresnej prokuratúry Trenčín, voči rozsudku

Okresného súdu Trenčín, sp. zn. 0T/101/2021, na základe ktorého boli moji klienti A. B., D. E., F.
G. oslobodení spod obžaloby Okresnej prokuratúry Trenčín, sp. zn. 2Pv 545/21/3309 vo veci prečin
porušovanie ochrany rastlín a živočíchov podľa § 305 ods. 2 Trestného zákona. ( ďalej aj len ako
„Napádaný rozsudok“).

II.
Miestna znalosť

Prokurátorka na úvod svojej sťažnosti rozpísala jednotlivé body, ktoré majú preukazovať miestnu znalosť
mojich klientov a ich vnútorný psychický postoj k uvedenému konaniu, teda vedomosti o nelegálnosti

ich konania.

Ďalej prokurátorka uvádza, že je pravda že moji klienti opakovane vypovedali, že nepoznajú miesta
kadiaľ jazdili asi 5 hodín po poľných cestách, lúkach, lesoch čo považuje za zjavne účelovú obranu.
Podrobne rozpísala výpoveď E. ohľadom cesty kadiaľ mal ísť. Jazdou terénnymi motorkami v trvaní asi 5

hodín po terénne bez znalosti miestnych terénnych pomerov a bez navádzacieho systému a mapových
podkladov by s určitosťou netrafili na miesto odkiaľ vychádzali a to bez najmenších problémov. Ani jeden
z obžalovaných neuvádza, že by sa stratili, z čoho prokurátorka vyvodzuje záver, že všetci vedeli kadiaľ
majú ísť, uvedenú lokalitu dobre poznali a na týchto miestach neboli po prvýkrát.K uvedenému uvádzam, že prezentovaná dĺžka jazdi na motocykloch mojich klientov v trvaní 5 hodín
nie je jednoznačne preukázaná. G. B. vypovedal, že celý výlet trval 3-4 hodiny, mali prestávku v trvaní

1-1,5 hodiny, a potom asi 1 hodinu opravovali motorku G..

G. E. vypovedal, že asi po 2 hodinách jazdy mali prestávku v trvaní 1,5 až 2 hodiny a následne opravovali
asi 1 hodinu motorku F. G. a keďže motorka nešla ako mala, tak sa rozhodli vrátiť.

G. G. vypovedal, že jazda dohromady trvala asi 5 hodín, pričom si dali prestávku na občerstvenie a
potom nastal problém s jeho motocyklom, ktorý museli opravovať, z dôvodu, že motocykel nešiel ako
mal, rozhodli sa vrátiť.

Svedok F. vypovedal, že po nejakom čase 1 až 1,5 hodiny jazdy si dali prestávku, po nej nešiel G.
naštartovať motocykel, tak ho opravovali, ale motocykel nešiel ako mal a tak sa rozhodli vrátiť.

Teda časový úsek samotnej jazdy je oveľa kratší, z čoho logicky vyplýva, že určite nemohli prejsť trasu,
ktorá vyplýva zo správy Štátnej ochrany prírody SR Chránená krajinná oblasť Biele Karpaty. Vzhľadom
na pokazený motocykel G. mali klienti a svedkovia oveľa menšiu rýchlosť.

K argumentácií, že vzhľadom na skutočnosť, že sa moji klienti nestratili, z čoho vyplýva, že poznali túto
oblasť a neboli tam prvýkrát, keďže aj našli cestu naspäť uvádzam, že počas trestného konania nebolo
toto tvrdenie, či sa stratili alebo nie preukázané a ani zisťované.

Nad rámec uvedeného však uvádzam, že nie je vylúčené sa aj striedať na čele motorkárov, a zároveň

sa aj stratiť.

Čo je však dôležitejšie, ako vyplýva z mapových podkladov, ktoré sme predložili na hlavnom
pojednávaní, klienti sa nemali kde stratiť, vzhľadom na skutočnosť, že po celý čas išli po jednej
existujúcejvyjazdenejceste,akeďsiodpočinuli,taksatouistoucestouvrátilinaspäť.Ajkeďsacharakter

tejto cesty menil (lesná, poľná), stále sa jedná o tú istú cestu. Na jazdu na uvedenej ceste nie sú potrebné
žiadne mapové podklady, alebo nič podobné. Je to široká cesta, kde sa zmestia stroje na sťahovanie
dreva, teda absolútne nie je dôvod obávať sa, že by mohli zablúdiť.

Argumenty prokurátorky, keď sa klienti rozdelili na dve skupiny, a jedna skupina sa „náhodou“ úspešne

vrátila na O. ulicu, a druhá sa „náhodou“ trafila k autoumývarke, je potrebné uviesť, že všetci obvinení a
svedkovia F. a R. sa vrátili tou istou cestou na O. ulicu a z O. ulice nie je problém ísť na autoumývarku.

K znalosti miestnych pomerov prokurátorka uviedla, že táto je u klienta E. preukázaná aj tým, že adresa
jeho trvalého pobytu je L. XX O. C., a je znalý miestnych pomerov v okolí bydliska. To, že niekto býva

na adrese L. XX, nezakladá znalosť o tom, že vie, kde sa nachádzajú prírodné rezervácie, ochranné
pásma a už vôbec nie to, že má vedomosť o tom, že je tam zakázané jazdiť na motorke.

V zápisnici z prípravného konania uviedol, že išli na pohorie E. a na jeho vrch. Ako na hlavnom
pojednávaní klient E. vypovedal, pomýlil si lokalitu, kde boli. A aj samotná skutočnosť, že vie o tom, že

existuje pohorie E., ešte nezakladá vedomosť o to, že je tu zakázaný vjazd motorkami.

ProkurátorkavovzťahukuklientomG.aB.poukázalanapriestupkovýspis,konkrétnenaúradnýzáznam
z tohto priestupkového spisu. Tu si dovolím poukázať na to, že z konštantnej judikatúry súdov vyplýva,
že akýkoľvek úradný záznam nie je možné použiť v trestnom konaní. (Nejvyšší soud ČSSR R 26/1989,

NS SR R 17/1997, NS SR R 45/2003, ÚS 165/2004).

Moji klienti boli v rámci uvedeného priestupkového konania potrestaný v zmysle § 22 ods. 1 písm. 1)
zákona o priestupkoch a to F. G. na pokutu 200,-€, ktorú uhradil a zákaz činnosti, A. B. bola uložená
pokuta vo výške 150,-€, ktorú uhradil a zákaz činnosti.

Skutočnosti, že klienti boli aj v tom čase podozrivý zo spáchania trestného činu podľa § 305 ods.2 TZ
je vo vzťahu k tomu trestnému konaniu úplne irelevantná.Prokurátorka poukazuje na výsluch môjho klienta E. z prípravného konania, kedy mal podrobne opísať
trasu kadiaľ išli. Tu však poukazujem na jeho výsluch na hlavnom pojednávaní, kedy podrobne opísal
ako prebiehal výsluch pred vyšetrovateľkou. Uviedol, že ako obvinený bol vypočutý dvakrát, pričom po

prvej výpovedi, keď podpísal zápisnicu, s touto zápisnicou vyšetrovateľka odišla, následne keď sa vrátila
mala mu povedať, že ešte jednu výpoveď treba spraviť pre sudcu. To je výpoveď, na ktorú poukazuje
prokurátorka.

G. E. vypovedal na hlavnom pojednávaní, že názvy niektorých lokalít sa mu poplietli, ale určite nikdy

nepovedal, že išli cestami, ktoré sú v jeho zápisnici zaznamenané. Pri výsluchu obvineného nemal k
dispozícií dioptrické okuliare.

Domnievam sa, že výsluchy klienta E. v prípravnom konaní, tak ako to prezentoval, spolu s jeho
obmedzením na osobnej slobode a vzhľadom na skutočnosť, že sa jedná o bezúhonnú osobu bez
trestnej minulosti a bez skúseností s obmedzením osobnej slobody a vzhľadom na jeho vek, museli na

môjho klienta pôsobiť zvlášť ťaživo. Obžalovaní E. vypovedal, že ako obvinený bol vypočutý dvakrát,
pričom vo vyšetrovacom spise sa nachádza len jedna jeho výpoveď v postavení obvineného. Pri
výsluchu obvineného nemal k dispozícií dioptrické okuliare. Pán E. má 65 rokov.

Jemožnésadomnievať,žezostranypolicajtovišloourčitúmanipuláciuosobypánaE..Tátomanipulácia

začala už v čase jeho zadržania, kedy mu bol prehratý nezákonne získaný videozáznam, pokračovalo to
sľubom, že keď sa ako zadržaný prizná bude prepustený na slobodu, nasledovalo to jeho umiestnením
do CPZ v Prievidzi v čase 00:35 hod., následne ranným prevozom do Trenčína, kde bol dvakrát vypočutý
ako obvinený, a to až v čase 15:32 hod., kedy mu bolo viackrát opakované, že keď sa prizná, prepustia
ho na slobodu, pričom už v tom čase bolo zrejmé, že sa voči jeho osobe bude viesť tzv. super rýchle

konanie a teda, že na slobodu nebude prepustený.

Takýto postup je podľa môjho názoru nedovoleným nátlakom na obvineného, čo spôsobuje vadu
zákonnosti takéhoto výsluchu, a teda sa jedná o dôkaz absolútne neúčinný a teda by sa na túto jeho
výpoveď nemalo vôbec prihliadať. V tejto súvislosti poukazujem na rozhodnutie Nejvyšší soud ČSR

sp.zn. R25/1990.

V súvislosti s prehratím videozáznamu obžalovanému G. a E. možno mať pochybnosti, či nedošlo k
porušeniu Trestného poriadku, kedy zadržaný nesmie byť nijakým spôsobom k výsluchu a k priznaniu
nezákonne nútený. Ak bolo obžalovaným povedané, aby sa priznali lebo ich majú na videu, pričom

obžalovanému E. bolo toto video aj prehraté, uvedené konanie možno považovať za nútenie k výsluchu
a priznaniu sa, a to dôrazom na skutočnosť, že sa jednalo o nezákonne získané video.

V tejto veci bola vypočutá vyšetrovateľka, ktorá vykonávala výsluch, pričom poprela tvrdenia môjho
klienta, čo je z jej strany úplne logické, vzhľadom k tomu, že sa nebude priznávať k manipulácií

obvineného.

Prokurátorkapoukazujenarozporyvovýpovediachmojichklientov,avšakuvádzam,ževšetcivypovedali
v tom zmysle, že sa majú stretnúť na O. ulici a tam sa mali dohodnúť kam pôjdu jazdiť. Treba uviesť, že
hlavné pojednávanie sa konalo aj s určitým časovým odstupom, takže je úplne logické, že sa nevedeli

presne vyjadriť, aký bol tento postup.

Argument, že tvrdenie môjho klienta B. je účelové a zavádzajúce vo vzťahu k tomu, že mali ísť jazdiť
do motoparku v Trenčíne, vzhľadom na to, že býva na Ulici H. H. v C., a určite by nešiel cez ulicu O.
jadiť do motoparku, keďže je to na druhej strane C.. G. B. vypovedal, že išiel na juh sa dohodnúť s

ostatnými, kam pôjdu jazdiť.

Prokurátorka poukazuje na výsluch klienta G., ktorý na hlavnom pojednávaní vypovedal, že mal
vedomosť, že sa pôjdu previesť, pretože boli dohodnutí, avšak nikto nič nehovoril o motorparku C..

Tu opätovne uvádzam, že moji klienti sa mali stretnúť na O. ulici, kde sa mali dohodnúť kam pôjdu jazdiť.

Všetci jednotne sa vyjadrili, prečo mali EČV dole z motocyklov. Bolo to z dôvodu, že keď jazdia po teréne,
tak im EČV vypadávajú z motocyklov.III.
Vedomosť o nelegálnosti konania obžalovaných

V tejto časti prokurátorka poukazuje na to, že moji klienti vedeli o tom, že idú jazdiť do terénu a tomu
prispôsobili oblečenie, niektorí prišli na miesto činu na autách, na ktorých doviezli motorky, lebo tieto
nemajú prispôsobené na jazdu po komunikáciách, a teda táto skutočnosť preukazuje ich vedomosť
o ich vnútornom vedomostnom nastavení súvisiacim s porušovaním právnych predpisov. Opätovne

poukazujem nato, že klienti chodievajú jazdiť aj na motokrosové dráhy. Boli dohodnutí, že sa stretnú
na O. ulici a tam sa dohodnú kam pôjdu jazdiť. Teda, ak by sa v tom čase rozhodli, že pôjdu jazdiť
na motokrosovú dráhu, tak všetky popísané činnosti prokurátorkou by boli legálne. Keďže, ale klienti
nevedeli, že nesmú jazdiť po lesoch a podobne, tak je logické, že tým, že týmto oblečením, prípravou a
podobne nezakladá ich vnútorné nastavenie na porušovanie právnych predpisov.

Argumenty, že jazda po lese je dlhodobo verejnosťou a spoločnosťou odsudzovaná, a v mediálnom
priestore dlhodobo v rozmedzí niekoľkých rokov sa poukazuje na nelegálnosť jazdy po lesných
alebo poľnohospodárskych pozemkoch v žiadnom prípade nezakladá vedomosť mojich klientov o
protiprávnosti ich konania. Jedná sa o ničím nepodložené tvrdenia.

Prokurátorka poukázala na rozhodnutie Krajského súdu Trenčín, sp. zn. 3To 99/2018 zo dňa 25.03.2019,
z ktorého vyplýva, že ak dôjde k porušeniu ustanovenia § 31 ods. 1 písm. d) zákona č. 326/2005
Z.z. prípadný záver o absencií vedomosti obžalovaného a o obsahu všeobecne záväzných právnych
predpisov na ochranu krajiny a prírody je v rozpore s § 15 zákona č. 400/2015 Z.z.. Jedná o sa o tzv.
nevyvrátiteľnú právnu domnienku, že dňom uverejnenia sa stalo známym každému koho sa to týka.

K uvedenému jednak poukazujem na rozsudok Krajského súdu v Trenčíne, sp.zn. 23To/133/2017 zo
dňa 29.01.2018 z ktoré vyplýva, že ak nie je preukázané že by páchatelia videli značku, označenie
(zákazu vjazdu) alebo nemali vedomosť o tom, že na daných pozemkoch je zakázané jazdiť, nie je
možné aplikovať nevyvrátiteľnú právnu domnienku.

Ďalšou skutočnosťou, ktorá preukazuje absenciu subjektívnej stránky je to, že žiadny zákon zverejnený
v zbierke zákonov neuvádza, kde sa nachádzajú konkrétne územia s konkrétnym stupňom ochrany.
To znamená, že ak by aj súd akceptoval nevyvrátiteľnú právnu domnienku ohľadom zásady neznalosť
zákona neospravedlňuje, je treba poukázať na to, že táto nevyvrátiteľná právna domnienka by sa mohla

aplikovať len v tom prípade, keby boli v právnom predpise zverejnenom v zbierke zákonov geodeticky
presne určené miesta, ktoré požívajú zákonnú ochranu v rámci nejakého stupňa ochrany. Avšak takýto
zákon neexituje.

Akodôkazovedomostimojichklientovžejazdiavochrannompásmesaobžalobaopieraovideozáznam.

Na hlavnom pojednávaní bol tento videozáznam prehratý, pričom jednoznačne je z neho možné vyvodiť
záver, že motorkári (obžalovaní) túto tabuľku s označením 4. stupeň ochrany nemohli vôbec vidieť.

Argument prokurátorky, že trestnosť činu kladeného prokurátorkou obžalovaným za vinu sa nevzťahuje
na chránené územia. Podľa § 305 ods. 2 TZ je trestným činom akákoľvek nelegálna jazda po lesnom

a poľnohospodárskom pozemku.
Jepotrebnépoukázať,žez§11zákonč.o543/2002Z.z.Zákonoochraneprírodyakrajinynevyplýva,že
byvprvomochrannompásmebolozakázanéjazdiťnamotorkách.Opätovnetuplatítáistáargumentácia
k vedomosti o tom, že moji klienti nemali odkiaľ vedieť, kde je prvé pásmo ochrany, pričom v tomto
pásme sa nachádza aj poľnohospodárska pôda alebo lesná pôda.

IV.
Materiálny korektív

V plnom rozsahu sa pridržiavam argumentácie uvedenej v Rozsudku ohľadom § 10 ods. 2 Trestného

zákona, teda tzv. materiálneho korektívu.

Skutočnosť, že vždy je povinnosťou súdu posudzovať závažnosť protiprávneho konania vyplýva aj
zo Zbierky stanovísk NS a súdov SR 7/2015, bod č. 82. Z uvedeného stanoviska vyplýva, že aj pritrestnom čine marenie výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d) TZ je potrebné
zohľadňovať závažnosť trestného činu, pričom na naplnenie skutkovej podstaty trestného činu marenie
výkonu úradného rozhodnutia sa taktiež nevyžaduje spôsobenie škody.

V.
Video záznam

Dôkazom obžaloby je videozáznam, ktorý podľa nášho názoru bol získaný v rozpore so zákonom, tak

ako som to už prezentoval pri jednotlivých dôkazoch na hlavnom pojednávaní.

Skutočnosť,ževideozáznamnenatáčalsvedokS.,alepríslušníciPZvyplývaajzvýsluchuobžalovaného
G., ktorý vypovedal, že na O. ulici bezprostredne po tom, ako bol zadržaný, si ho zobral bokom jeden
policajt a povedal mu citujem: „ dostal som, ťa mám ťa natočeného“.

Obžalovanému E. bol príslušníkom PZ videozáznam prehraný bezprostredne po jeho zadržaní, pričom
sa jednalo o ten istý videozáznam, ktorý predložil svedok S., avšak až o pár hodín neskôr pri jeho
výsluchu.

Taktiež všetci obvinení a svedkovia F. a R. vypovedali, že muž, ktorý ich natáčal nebol pán S., ale vyšší

mladý muž.

Svedok S. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že bezprostredne po tom, ako natočil video išiel domov,
kde nahral videozáznam na DVD nosič a toto DVD zaniesol na políciu.

Je otázne, prečo sa nachádzal na mieste činu po zadržaní mojich klientov, tak ako to vyplýva z fotografií
na O. ulici, keď sa podľa jeho slov mal nachádzať doma.

Z uvedeného vyplýva, že video na ktorom sú zachytení motorkári, nenatočil pán S., ale príslušníci PZ,
pričom dôvod prečo tento kamerový záznam vydal pán S. je ten, aby bolo možné takto natočené video

považovať za zákonný dôkaz a to z dôvodu, že príslušníci PZ nemohli natáčať podozrenie z páchania
trestného činu a to z dôvodu, že boli povinní postupovať v zmysle trestného poriadku, tak ako to je
judikované v rozhodovacej praxi NS SR, čo však neurobili. Aby došlo k zlegalizovaniu tohto záznamu,
vydal ho pán S..

VI.
Zaistené motorky

Na hlavnom pojednávaní som poukázal na nezákonne zaistené motorky a to obvinené E. a B.. Motorky
boli zaistené na základe zápisnice o vydaní vecí podľa § 89 ods. 1TP.

Motorky obžalovaných neboli zaistené podľa platného Trestného poriadku a to z dôvodu, že zaisťovanie
vecí bolo potrebné vykonať podľa § 89a ods.l TP. To znamená, že bol porušený TP a z tohto dôvodu nie
je možné považovať takto zaistené motorky za zákonné zaistenie.

Príslušníci PZ boli povinný uviesť dôvody, pre ktoré chcú motorky zaistiť.

Z § 89a Trestného zákona vyplýva:

(1)Kto má pri sebe vec, ktorá môže slúžiť na účely dokazovania, je povinný ju na vyzvanie predložiť

policajtovi, prokurátorovi alebo súdu; ak ju treba na účely dokazovania zaistiť, je povinný vec na vyzvanie
týmto orgánom vydať. Pri vyzvaní ho treba upozorniť na to, že ak nevyhovie výzve, môže mu byť vec
odňatá, ako aj na iné následky nevyhovenia.

Nebolo žiadny spôsobom preukázané na aký účel chceli príslušníci PZ zaistiť motocykle. Ak ich chceli

zaistiť na účely dokazovania, mali postupovať podľa § 89a TP.

Ak chceli motocykle zaistiť ako nástroj trestnej činnosti, alebo ako výnos z trestnej činnosti boli povinný
postupovať podľa §§ 95 TP a nasledujúce.VII.

Vzhľadom na vyššie uvedené navrhujem, aby odvolací súd zamietol odvolanie podľa § 319 Trestného
poriadku ako nedôvodné.“

Na verejnom zasadnutí, konanom o podanom odvolaní, prokurátor krajskej prokuratúry navrhol vyhovieť
podanému odvolaniu.

Krajský súd v Trenčíne, ako súd odvolací, nezistiac dôvody pre rozhodnutie podľa § 316 ods. 1 Tr.
por. na podklade podaného odvolania prokurátora podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť
a odôvodnenosť výroku napadnutého rozsudku o oslobodení obžalovaného spod obžaloby, ako aj
správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo. Svoju prieskumnú povinnosť odvolací súd okrem
vytýkaných chýb zameral aj na prípadné chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, avšak by odôvodňovali

podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. Na základe vykonania svojej prieskumnej povinnosti v
uvedených zákonných medziach odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie prokurátora nie je dôvodné.

Pokiaľ ide o správnosť postupu okresného súdu, ktorý predchádzal vydaniu odvolaním prokurátora
napadnutého rozsudku okresného súdu, z obsahu odvolania prokurátora a jeho dôvodov vyplýva, že v

podanom odvolaní nie sú vytýkané chyby takéhoto procesného charakteru, ktoré by bez ďalšieho boli
dôvodom na zrušenie napadnutého rozsudku z dôvodov podľa § 321 ods. 1 písm. a) Tr. por. Odvolací
súd nezistil v postupe okresného súdu ani existenciu takýchto procesných chýb, v odvolaní prokurátora
nevytýkaných, ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 317 ods. 1 Tr. por.

Na základe preskúmania správnosti samotného odvolaním prokurátora napadnutého výroku rozsudku
okresného súdu o oslobodení obžalovaných spod obžaloby sa senát odvolacieho súdu nestotožnil s
dôvodnosťou argumentácie prokurátora, uvedenej v dôvodoch podaného odvolania.

Z odvolania prokurátora a vyššie citovaného obsahu jeho písomných dôvodov vyplýva, že prokurátor

v dôvodoch odvolania namietal správnosť záveru okresného súdu o absencii skutkových zistení,
odôvodňujúcich naplnenie subjektívnej stránky (úmyslu) trestného činu porušovania ochrany prírody
a živočíchov podľa § 305 ods. 2 Tr. zák. v súvislosti s konaním obžalovaných, pre ktoré bola na
nich podaná obžaloba. Podľa názoru odvolacieho súdu prokurátor vecne namietal vady napadnutého
rozsudku v zmysle § 321 ods. 1 písm. b) Tr. zák. z dôvodu nevyvodenia naplnenia pojmových znakov

úmyslu v zmysle § 15 Tr. zák. Podľa názoru odvolacieho súdu prokurátorom formálne označené chyby
napadnutého rozsudku podľa § 321 ods. 1 písm. c), d) Tr. por. v petite písomných dôvodov odvolania
nemajú oporu vo vecných dôvodoch odvolania prokurátora, pretože prokurátor nenamietal nevykonanie
ďalších dôkazov vo veci a ani zopakovanie dôkazov v zmysle § 321 ods. 1 písm. c) Tr. por. a ani
nesprávnu aplikáciu niektorého (konkrétneho) ustanovenia Trestného zákona na okresným súdom

správne zistený skutkový stav veci v zmysle § 321 ods. 1 písm. c) Tr. por.

V prvom rade odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že za arbitrárne považuje právne názory
okresného súdu, podľa ktorých právne názory o aplikácii ustanovenia § 15 zákona č. 400/2015 Z. z.
v znení neskorších predpisov, prezentované v uznesení Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 25.9.2018,

sp.zn.3To/99/2018,nereflektujúužskôrprezentovanézáveryteórietrestnéhoprávaasúčasneodporujú
inej rozhodovacej praxi súdov. Arbitrárnosť uvedeného záveru okresného súdu v prvom rade spočíva
v tom, že hoci okresný súd opiera svoje právne závery o údajné „skôr prezentované závery právnej teórie
trestného práva“, nielenže neuviedol znenie konkrétne identifikovateľných záverov teórie trestného
práva, ale ani neuviedol totožnosť autorov takýchto záverov a neoznačil ani konkrétnu literatúru, v ktorej

by mali byť prezentované závery právnej teórie, podľa názoru okresného súdu odporujúce právnym
záverom, prezentovaným v uznesení Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 25.9.2018, sp. zn. 3To/99/2018.

Názor okresného súdu o tom, že právne názory v uznesení Krajského súdu v Trenčíne zo dňa
25.9.2018, sp. zn. 3To/99/2018, odporujú právnym záverom, vyjadreným v uznesení Krajského súdu

v Trenčíne zo dňa 29.1.2018, sp. zn. 23To/133/2017, môžu vyplývať len z čítania uvedených uznesení
bez porozumenia. Ak totiž obe uznesenia čitateľ číta s porozumením, musí mu byť jasné, že v uznesení
Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 29.1.2018, sp. zn. 23To/133/2017, nebola v prejednávanom prípade
spochybnená danosť vedomostnej zložky u obžalovanej na základe právnej fikcie podľa § 15 zákonač. 400/2015 Z. z. o zákonom (všeobecne záväzným právnym predpisom) ustanovenom zákaze jazdiť
motorovou štvorkolkou podľa § 13 odsek 1, písmeno a) zák. NR SR č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody
v znení neskorších predpisov a podľa § 31 odsek 1 písmeno d) Zákona č. 326/2005 Z. z.. Dôvodom

oslobodenia obžalovaných spod obžaloby bola absencia vedomostnej zložky u obžalovaných o tom, že
miesto, po ktorom obžalovaní mali jazdiť, bolo miestom, na ktoré sa vzťahujú vyššie uvedené zákonom
ustanovené zákazy pre absenciu ich označenia.

Pokiaľ ide o správnosť výrokovej časti napadnutého rozsudku odvolací súd považuje za nutné poukázať

na to, že podľa § 278 ods. 1 Tr. por. súd môže rozhodovať len o skutku, ktorý je predmetom obžaloby.
Podľa § 235 písm. c) Tr. por. v obžalobnom návrhu musí byť označený skutok, pre ktorý je obvinený
stíhaný, s uvedením miesta, času a spôsobu jeho spáchania, prípadne s uvedením iných skutočností,
ak ich treba na to, aby skutok nemohol byť zamenený s iným a aby bolo odôvodnené použitie určitej
trestnej sadzby.

Pokiaľ ide o určitosť a nezameniteľnosť popisu skutku v obžalobe v prejednávanom prípade, podľa
právneho názoru odvolacieho súdu zákonné kritériá určitosti a nezameniteľnosti skutku podľa §
235 písm. c) Tr. por. spĺňa len formulácia tej časti skutku, v ktorej sa obžalovaným kladie za vinu
jazda „po parcele KN-C č. XXXX, bez založeného listu vlastníctva, v k. ú. L.“. Len identifikácia
pozemku parcelným číslom a katastrálnym územím, v ktorom sa parcela nachádza, umožňuje jej určité

a nezameniteľné stotožnenie, ktoré stotožnenie je nevyhnutné k zisteniu charakteru nehnuteľnosti podľa
údajov v evidencii katastra nehnuteľností, ako aj k zisteniu, či ide o objekt, chránený ustanovením
§ 305 ods. 2 Tr. zák. S poukazom na uvedené podľa právneho názoru odvolacieho súdu v súlade
s ustanovením § 235 písm. c) Tr. por. bol skutok, pre ktorý bola na obžalovaných podaná obžaloba,
skutkovo vymedzený len vo vzťahu k jazde obžalovaných „po parcele KN-C č. XXXX, bez založeného

listu vlastníctva, v k. ú. L.“. Z uvedených dôvodov okresný súd mal právomoc podľa § 278 ods. 1 Tr. por.
rozhodovať len o tých skutkových okolnostiach v skutkovej vete obžaloby, ktoré boli vymedzené v súlade
s ustanovením § 235 písm. c) Tr. por., teda len o tom, že obžalovaní jazdili na motocykloch „po parcele
KN-C č. XXXX, bez založeného listu vlastníctva, v k. ú. L.“. Keďže z výsledkov vykonaného dokazovania
nepochybne vyplýva, že parcela č. XXXX v katastrálnom území L. je v evidencii nehnuteľností vedená

ako trvalý trávnatý porast, podľa právneho názoru odvolacieho súdu na jazdu po tejto konkrétnej parcele
nie je možné aplikovať porušenie zákazu jazdy podľa obžalobou označeného ustanovenia § 31 odsek
1 písmeno d) zákona č. 326/2005 Z. z. o lesoch, ktorý zákaz sa vzťahuje len na lesné pozemky, nie na
trvalé trávnaté porasty.

Okresný súd na základe výsledkov vykonaného dokazovania správne ustálil, že obžalovaní
v prejednávanom prípade v žalovanej dobe jazdili na motocykloch po účelovej ceste (viď zákon č.
135/1961 Zb. v znení neskorších predpisov), nachádzajúcej sa na parcele č. XXXX v katastrálnom
území L., na ktorej parcele sa nachádza ochranné pásmo prírodnej rezervácie Q. O. v zmysle § 17
zákona č. 543/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 543/2002 Z. z.). Ak teda

obžalovaní na motocykloch jazdili po parcele č. XXXX v katastrálnom území L. v ochrannom pásme
prírodnej rezervácie Q. O., takéto konanie po objektívnej stránke vykazuje porušenie zákazu, uloženého
zákonným ustanovením § 13 ods. 1 (pozn. – nie v obžalobe uvedeného odseku 3) písm. a) zákona
č. 543/2002 Z. z. Konanie obžalovaných tak po objektívnej stránke naplnilo znaky skutkovej podstaty
trestného činu podľa § 305 ods. 2 Tr. zák.

Pokiaľ ide o subjektívnu stránku trestného činu podľa § 305 ods. 2 Tr. zák., hoci podľa ustanovenia §
15 zákona č. 400/2015 Z. z. u obžalovaných platí fikcia znalosti aj zákazu, uloženého ustanovením §
13 ods. 1 písm. a) zákona č. 543/2002 Z. z., táto skutočnosť v prejednávanom prípade nemôže sama
osebe odôvodňovať naplnenie subjektívnej stránky trestného činu, teda naplnenie pojmových znakov

úmyslu v zmysle § 15 Tr. zák. spáchať trestný čin podľa § 305 ods. 2 Tr. zák. Obrana obžalovaných
spočívala v tom, že prejazdom cez parcelu č. XXXX v katastrálnom území L. si neboli vedomí jazdy
v ochrannom pásme prírodnej rezervácie Q. O..

Zhľadiskatejtoobranyobžalovanýchjepodľaprávnehonázoruodvolaciehosúdurozhodné,ževzbierke

zákonov je síce zverejnená vyhláška č. 17/2003 Z. z., ktorou sa ustanovujú prírodné rezervácie a
je uverejnený ich zoznam (medzi nimi je aj prírodná rezervácia Q. O.), v tejto vyhláške a ani v žiadnom
inom právnom predpise, uverejnenom v zbierke zákonov nie sú v nej však zverejnené aj údaje, na
základe ktorých by bola individuálne identifikovateľná ich poloha (hranice). Na vedomostnú zložku opolohe hraníc chránených území v teréne preto nie je možné aplikovať nevyvrátiteľnú právnu fikciu podľa
§ 15 zákona 400/2015 Z. z. Túto okolnosť mal nepochybne na zreteli aj zákonodarca, ktorý v ustanovení
§ 52 zákona č. 543/2002 Z. z. zakotvil povinnosť označiť osobitne nielen chránené územia, ale aj ich

ochranné pásma (!!!). Na podklade ustanovenia § 52 zákona č. 543/2002 Z. z. je preto každý oprávnený
spoliehať na to, že o hraniciach chránených území a ochranných pásiem v konkrétnom teréne má byť
informovaný osobitným označením podľa uvedeného zákonného ustanovenia.

Ak teda obžaloba v prejednávanom prípade nepredložila žiadny dôkaz o tom, že obžalovaní pri jazde

na motocykloch po účelovej ceste na parcele č. XXXX v katastrálnom území L., vedenej v katastri
nehnuteľností – C, boli upozornení zákonom ustanoveným osobitným označením, že vchádzajú do
ochranného pásma prírodnej rezervácie Q. O., okresný súd v súlade s ustanovením § 2 ods. 12 Tr. por.
a v súlade so zásadou „v pochybnostiach v prospech obvineného“ akceptoval obranu obžalovaných,
podľa ktorej obrany nemali vedomosť o tom, že jazdia na motocykloch v ochrannom pásme prírodnej
rezervácie Q. O. napriek zákazu, uloženému im ustanovením § 13 ods. 1 písm. a) zákona č. 543/2002

Z. z.

Na základe uvedeného odvolací súd považoval za správne skutkové závery okresného
súdu o neunesení dôkazného bremena zo strany obžaloby vo vzťahu k preukázaniu
skutočností, odôvodňujúcich právny záver o naplnení pojmových znakov úmyslu obžalovaných podľa §

15 Tr. zák. porušiť záujem, chránený ustanovením § 305 ods. 2 Tr. zák. Preto sa odvolací súd nestotožnil
s dôvodnosťou argumentácie prokurátora v dôvodoch jeho odvolania.

Následne odvolací súd preskúmal správnosť a zákonnosť napadnutého výroku rozsudku okresného
súdu aj z hľadiska existencie prípadných v odvolaní nevytýkaných chýb, ktoré by odôvodňovali podanie

dovolania.

Z tohto hľadiska odvolací súd považuje za potrebné poukázať na to, že podľa § 371 ods. 1 Tr. por.
dovolanie možno podať, ak
a) vo veci rozhodol nepríslušný súd,

b) súd rozhodol v nezákonnom zložení,
c) zásadným spôsobom bolo porušené právo na obhajobu,
d) hlavné pojednávanie alebo verejné zasadnutie bolo vykonané v neprítomnosti obvineného, hoci na
to neboli splnené zákonné podmienky,
e) vo veci konal alebo rozhodol orgán činný v trestnom konaní, sudca alebo prísediaci, ktorý mal byť

vylúčený z vykonávania úkonov trestného konania,
f) trestné stíhanie bolo vykonané bez súhlasu poškodeného, hoci jeho súhlas sa podľa zákona vyžaduje,
g) rozhodnutie je založené na dôkazoch, ktoré neboli súdom vykonané zákonným spôsobom,
h) bol uložený trest mimo zákonom ustanovenej trestnej sadzby alebo bol uložený taký druh trestu, ktorý
zákon za prejednávaný trestný čin nepripúšťa,

i) rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom
použití iného hmotnoprávneho ustanovenia; správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd
nemôže skúmať a meniť,
j) bolo uložené ochranné opatrenie, hoci na to neboli splnené zákonné podmienky,
k) proti obvinenému sa viedlo trestné stíhanie, hoci bolo neprípustné,

l) odvolací súd zamietol odvolanie podľa § 316 ods. 1, hoci na to neboli splnené zákonné dôvody, alebo
zobral na vedomie späťvzatie odvolania obhajcom alebo osobou uvedenou v § 308 ods. 2 napriek tomu,
že obvinený nedal výslovný súhlas na späťvzatie odvolania,
m) pred podaním obžaloby generálny prokurátor zrušil právoplatné rozhodnutie prokurátora po lehote
uvedenej v § 364 ods. 3,

n) bol obvinenému uložený trest odňatia slobody na doživotie a súd rozhodol, že podmienečné
prepustenie z výkonu tohto trestu nie je prípustné.

Na základe preskúmania napadnutých výrokov rozsudku okresného súdu z uvedených dôvodov
odvolací súd v prejednávanom prípade nezistil existenciu vád napadnutého rozsudku, uvedených v

ustanovení § 371 ods. 1 Tr. por.Podľa § 319 Tr. por. odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné. Keďže s poukazom na
vyššie uvedené odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie prokurátora nie je dôvodné, rozhodol tak,
ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Toto rozhodnutie bolo prijaté hlasmi členov senátu v pomere 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný
prostriedok.