Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 8. november 2023

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 15CoP/46/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3122207438
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 11. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ladislav Mejstrík

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2023:3122207438.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ladislava Mejstríka,

členiek senátu Mgr. Silvie Tisovej a JUDr. Miriam Štillovej, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: N.
R., nar. XX.XX.XXXX, bytom ako matka, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych
vecí a rodiny Trenčín, dieťa rodičov: matka F. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. Q. XXX, otec C. R.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom N. W., V. XXX/XX, o zvýšenie vyživovacej povinnosti, na odvolanie otca proti
rozsudku Okresného súdu Trenčín č.k. 35P/202/2022-73 zo dňa 13.02.2023, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd vo výroku I. zvýšil vyživovaciu povinnosť otca k mal. N. zo sumy
100,- eur mesačne na sumu 230,- eur mesačne, s účinnosťou od 01.11.2022. Zároveň vyčíslil dlh na
výživnom za obdobie od 01.11.2022 do 31.01.2023 vo výške 320,- eur s tým, že otec je povinný splácať
zameškanévýživnévmesačnýchsplátkachpo15,-eurspolusbežnýmvýživnýmkrukámmatky,počnúc
právoplatnosťou rozhodnutia pod stratou výhody splátok v prípade nesplatenia čo i len jednej splátky.
Vo výroku II. súd konštatoval zmenu rozsudku Okresného súdu Prievidza č.k. 6P/22/2013-17 zo dňa
24.05.2013 a posledným výrokom rozhodol o trovách konania tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok

na ich náhradu. Svoje rozhodnutie súd zdôvodnil s poukazom na ust. § 26, § 62, § 75, § 77, § 78 Zákona
o rodine, resp. § 217 a § 232 CSP. V odôvodnení rozsudku uviedol, že došlo k zmene pomerov oproti
predchádzajúcemu rozhodnutiu, keď obidvom rodičom pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť, u oboch
rodičov došlo k zvýšeniu príjmu a pomery sa zmenili aj u maloletého dieťaťa, ktoré je študentkou strednej
školy. Pri výške vyživovacej povinnosti vychádzal súd z odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa, ako
aj z možností a schopností oboch rodičov. O trovách konania rozhodol súd v zmysle § 52 CMP.

2. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie otec maloletého dieťaťa.
Rozsudok podľa neho je nepreskúmateľný, výsledok nezodpovedá záverom vykonaného dokazovania,
čím súd dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Podľa jeho názoru súd nesprávne vyhodnotil
matkou udávané výdavky v súvislosti so zabezpečením potrieb dieťaťa, najmä čo sa týka zubného
strojčeka a navrhol doplniť dokazovanie o dotaz na zdravotnú poisťovňu, či tieto náklady boli preplatené,
či bolo o ich kompenzáciu požiadané. Ako nespravodlivosť voči jeho osobe vnímal odôvodnenie
rozhodnutia, kde súd uviedol, že nad rámec bežného výživného sa na zabezpečení potrieb dieťaťa ničím

nepodieľa. V minulosti spoločne s matkou sa rozhodli založiť si rodinu v obci A., ktoré bolo k výkonu
jeho povolania vzdialené denne akceptovateľnou trasou, pričom po rozvode sa matka sama bez jeho
súhlasu rozhodla presťahovať cca 60 km, čo logicky zapríčinilo, že vzťahy medzi ním a dcérou boli
touto skutočnosťou ovplyvnené. Výčitka, že celá starostlivosť odvtedy bola len na matke, je nenáležitá,nakoľko matka sa sama rozhodla so svojim novým partnerom si založiť rodinu v C.. Súd sa tiež žiadnym
spôsobom nevysporiadal so zvýšením rodinných prídavkov a daňového bonusu, čo v súčasnej dobe
predstavuje sumu 200,- eur, čo nie je zanedbateľná položka. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý

rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

3. K podanému odvolaniu sa vyjadrila matka maloletého dieťaťa a žiadala, aby odvolací súd rozsudok
súdu prvej inštancie potvrdil. Od poslednej úpravy výživného na mal. N. uplynulo 10 rokov, pričom v
súčasnej dobe má dcéra 16 rokov, navštevuje strednú školu. To ovplyvnilo odôvodnený nárast nákladov

na zabezpečenie jej potrieb. Priemerné bežné výdavky na zabezpečenie starostlivosti o maloletú sú
v rozpätí od 330,- až 370,- eur mesačne, pričom tu ešte nie sú zarátané mimoriadne výdavky ako
napr. darčeky k Vianociam a sviatkom. Otec maloletej bol vopred oboznámený s tým, že dcéra bude
potrebovať zubný strojček, pričom on uvedený zdravotný problém nijako neriešil. S výškou výživného v
celom rozsahu súhlasila, navyše pokiaľ z príjmu otca odráta výživné na jeho syna A. a mal. N., ostane
mu na zabezpečenie potrieb 870,- eur, čo je aj po odpočítaní daňového bonusu u nej väčšia suma,

ako ostane jej na zabezpečenie ostatných výdavkov. Navyše v tomto prípade daňový bonus a rodinné
prídavky sú dávky štátu poskytované maloletým deťom a nijak nenahrádzajú vyživovaciu povinnosť
rodiča.

4. Vo vyjadrení otec maloletého dieťaťa uviedol, že stanovené výživné má pre neho likvidačný charakter,

nie je v jeho možnostiach ho uhrádzať v takto stanovenej výške. Jeho životná úroveň mu nedovoľuje
viesť taký život, ako žije matka so svojim terajším partnerom, keď absolvujú spoločné výlety a dovolenky.
On vedie veľmi skromný život.
5. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), preskúmal vec v rozsahu mu danom ust. § 65 a § 66
CMP a postupom bez nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP odvolaním napadnutý rozsudok súdu

prvej inštancie v jednotlivých výrokoch ako vecne správny potvrdil.

6. Z preskúmavaného rozhodnutia, ako aj spisového materiálu odvolací súd zistil, že v tomto prípade súd
prvej inštancie rozhodoval o zvýšení vyživovacej povinnosti. Naposledy bolo výživné stanovené v roku
2013,kedymaloletáN.bolažiačkoumaterskejškoly.Vsúčasnejdobeježiačkoustrednejškoly,zvýšilisa

výdavky súvisiace so zabezpečením jej školských potrieb, ale aj výživy, ošatenia, resp. ostatných aktivít.
Po rozvode manželstva obidvom rodičom pribudli ďalšie vyživovacie povinnosti a matka mal. N. býva s
ďalšou dcérou Z. a so svojim priateľom, je zamestnaná ako administratívny pracovník s príjmom 800,- -
850,- eur mesačne v čistom. Otec maloletej býva v rodinnom dome, jeho mesačný príjem predstavoval
v priemere 1.210,- eur. Na mal. syna A. prispieva výživné 110,- eur mesačne. V čase poslednej úpravy

výživného otec dosahoval príjem 690,- eur. Okrem bežných výdavkov matka hradí dcére aj výdavky
spojené s nosením zubného strojčeka, resp. ďalšie výdavky súvisiace s lyžiarskym výcvikom, školským
plesom a ostatnými aktivitami. Pokiaľ teda ide o rozsah vyživovacej povinnosti, odvolací súd má za to,
že výživné bolo určené v súlade so zásadami stanovenými Zákonom o rodine v § 62 a § 75.
Odôvodnenosť potrieb vyjadruje požiadavku, aby plnením vyživovacej povinnosti boli uspokojené všetky

náklady vo vzťahu k dieťaťu, ktoré možno očakávať. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že matka
maloletej zabezpečuje jednak bývanie ako aj ďalšiu starostlivosť, keď otec sa okrem platenia bežného
výživného prakticky na ostatných výdavkoch nepodieľa.

7. Súd prvej inštancie tak v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti potrebné pre posúdenie veci, vykonal

dokazovanie, ktoré vyhodnotil v súlade s ust. § 191 CSP a dospel k skutkovým a právnym záverom, s
ktorými sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožnil a na ktoré v zmysle ust. § 387 ods. 2 CSP poukazuje.
Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia riadnym spôsobom uviedol zistený skutkový stav,
primeraným spôsobom opísal stanoviská procesných strán, výsledky vykonaného dokazovania a citoval
právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Tieto

zároveň primeraným a dostatočným spôsobom v súlade s ust. § 220 CSP zdôvodnil. Nakoľko v odvolaní
otec neuviedol žiadne skutočnosti, ktoré by neboli preskúmané súdom prvej inštancie, resp. ktoré by
boli spôsobilé inak vyhodnotiť skutkový alebo právny stav odvolacím súdom, z týchto dôvodov potom
odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil.

8. O trovách odvolacieho konania rozhodol súd podľa § 396 CSP v spojení s § 52 CMP a vyslovil, že
žiaden z účastníkov nárok na náhradu trov odvolacieho konania nemá.

9. Toto rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 (za) : 0 (proti).Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote 2
mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval
v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného
uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach
podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z
akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha
(dovolací návrh) (§ 428 CSP).