Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 23. október 2023

Súd: Okresný súd Rožňava
Spisová značka: 2T/67/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7823010229
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 10. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Baláž

ECLI: ECLI:SK:OSRV:2023:7823010229.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rožňava, samosudca JUDr. Ján Baláž, v trestnej veci obžalovaného A. B., na hlavnom

pojednávaní konanom dňa 24. októbra 2023 v Rožňave,

r o z h o d o l :

Obžalovaný A. B., nar. XX.XX.XXXX v Rožňave,
trvale bytom C., D. E.,
t. č. Nemocnica pre obvinených a odsúdených a Ústav na výkon trestu odňatia slobody v Trenčíne,
Súdna 15, okres Trenčín,

j e v i n n ý,

že dňa 19.08.2022 v popoludňajších hodinách v čase medzi 14:30 hod. až 15:30 hod. v obci C., okres
E., doma v rodinnom dome na F. G. H. XXX/X, ktorého majiteľom bol jeho brat I. B., z ktorého sa mal
vysťahovať, pod vplyvom alkoholu, po tom, čo sa mu nepodarilo nájsť náhradné bývanie, vyšiel na
povalu, kde presne nezisteným spôsobom manipuláciou s otvoreným ohňom úmyselne spôsobil požiar,
pri ktorom došlo k poškodeniu a zničeniu celej strechy rodinného domu, čím majiteľovi rodinného domu
spôsobil škodu vo výške najmenej 14.756,26,- Eur,

t e d a

poškodil cudziu vec a spôsobil tak na cudzom majetku väčšiu škodu,

č í m s p á c h a l

prečin poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona č. 300/2005 Z.

z., v znení zákona č. 111/2022 Z. z. a súd a treste takto

r o z h o d o l :

I.

Podľa § 42 ods. 2 Trestného zákona súd zrušuje výrok o treste rozsudku Okresného súdu Rožňava,
sp. zn. 2T/13/2022-441, zo dňa 01.03.2023, v spojení s Uznesením Krajského súdu v Košiciach, sp. zn.
8To/30/2023, zo dňa 16.05.2023, ktorým bol obvinenému A. B. pre prečin nebezpečného vyhrážania
podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona uložený trest odňatia slobody v trvaní 22 mesiacov
nepodmienečne so zaradením pre výkon do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným
stupňom stráženia a ochranný dohľad v trvaní 24 mesiacov, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento
výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

II.Podľa § 245 ods. 2 Trestného zákona s použitím § 42 ods. 1 Trestného zákona, § 38 ods. 2, ods. 4
Trestnéhozákonasprihliadnutímnapoľahčujúcuokolnosťuvedenúvustanovení§36písm.l)Trestného

zákona a na priťažujúce okolnosti uvedené v ustanoveniach § 37 písm. h), m) Trestného zákona, súd
obvinenému za teraz posudzovaný prečin a pre prečin, z ktorého bol uznaný za vinného uvedeným
skorším rozsudkom odsudzuje na súhrnný trest odňatia slobody v trvaní 27 (dvadsaťsedem) mesiacov
nepodmienečne.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona súd obžalovaného zaraďuje pre výkon tohto trestu do
ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 76 ods. 2 s použitím § 78 ods. 1 Trestného zákona súd obžalovanému ukladá ochranný dohľad
na dobu 24 (dvadsaťštyri) mesiacov.

Podľa § 77 ods. 1 písm. a), b), c) Trestného zákona je obžalovaný povinný do 2 pracovných dní
po prepustení z výkonu trestu odňatia slobody dostaviť sa k probačnému a mediačnému úradníkovi
Okresného súdu Rožňava, a
- oznamovať potrebné údaje o spôsobe a zdrojoch svojej obživy a tie aj preukazovať;
- osobne sa hlásiť v určených lehotách a

- vopred oznamovať vzdialenie sa z miesta bydliska; to neplatí ak ide o pravidelne sa opakujúce
vzdialenia o ktorých bol probačný a mediačný úradník vopred informovaný.

Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku súd ukladá obžalovanému povinnosť uhradiť spôsobenú

škodu poškodenému I. B., nar. XX.XX.XXXX v Rožňave, trv. bytom C., F. XXX, D. E., zastúpeného
splnomocnenou zástupkyňou J. K., nar. XX.XX.XXXX, trv. bytom C., E. XXX/XX, D. E., vo výške
14.756,56,- Eur (slovom štrnásťtisíc sedemstopäťdesiatšesť eur a päťdesiatšesť centov).

Podľa § 288 ods. 2 Trestného poriadku súd poškodeného I. B., nar. XX.XX.XXXX v E., trv. bytom C., F.

XXX, D. E., so zvyškom nároku na náhradu spôsobenej škody odkazuje na civilný proces.

Podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku súd poškodenú J. K., nar. XX.XX.XXXX v E., trv. bytom C., E.
XXX/XX, D. E., s nárokom na náhradu spôsobenej škody odkazuje na civilný proces.

o d ô v o d n e n i e :

Súd na hlavnom pojednávaní po vykonanom dokazovaní zistil skutkový stav taký, ako je opísaný vo
výrokovej časti tohto rozsudku.

Obžalovaný v úvode hlavného pojednávania výslovne prehlásil, že je vinný zo spáchania skutku
uvedeného v obžalobe. Zároveň v súlade s ustanovením § 333 ods. 3 písm. c, d, f, g, h) Trestného

poriadku kladne prehlásil, že rozumie, čo tvorí podstatu skutku, ktorý sa mu kladie za vinu, že bol
poučený o svojich právach, najmä o práve na obhajobu a bola mu daná možnosť na slobodnú voľbu
obhajcu a mohol sa s ním radiť o spôsobe obhajoby, že rozumie právnej kvalifikácii skutku, ako trestného
činu, že bol oboznámený s trestnou sadzbou, ktorú zákon ustanovuje za prečin, ktorý je mu kladený za
vinu a že sa dobrovoľne priznal a uznal vinu za spáchaný skutok. Na základe uvedených prehlásení,

súd u obžalovaného v súlade s ustanovením § 257 ods. 7 Trestného poriadku prijal jeho vyhlásenia a
zároveň podľa § 257 ods. 8 Trestného poriadku rozhodol o tom, že dokazovanie v rozsahu, v akom sa
menovaný priznal k spáchaniu skutku sa nevykoná a vykonajú sa dôkazy súvisiace s výrokom o treste
a náhrade škody.

Vina obžalovaného nepochybne vyplýva z vykonaného dokazovania v prípravnom konaní, tak ako aj
zo súdom prijatého vyhlásenia, že je vinný zo spáchania skutku. Súhrn dôkazov, ktoré boli vykonané
preukazujú jeho zavinenie zo spáchania posudzovaného skutku. Tým, že poškodil cudziu vec a spôsobil
tak na cudzom majetku väčšiu škodu, naplnil všetky zákonné znaky skutkovej podstaty pokusu prečinu
poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona.Závažnosť konania obžalovaného je nutné vidieť v tom, že úmyselným konaním narušil záujmy
spoločnosti na ochrane majetku.

Obžalovanýjevmiestetrvaléhobydliskahodnotenýzáporneatozdôvodujehoproblémovéhosprávania
po požití alkoholu, kde sa na obžalovaného sťažovali jeho zomrelí rodičia na prejavy násilia voči nim.
Z centrálnej evidencie priestupkov vyplýva jeden záznam z roku 2016, kedy sa obžalovaný dopustil
priestupku proti občianskemu spolunažívaniu voči svojej matke a to tým spôsobom, že sa jej vyhrážal
ujmou na zdraví, za čo bol potrestaný v rozkaznom konaní pokutou vo výške 15 eur. Z odpisu

registra trestov vyplýva, že obžalovaný bol doposiaľ 19 - krát súdne trestaný, prevažne za trestný
čin nebezpečného vyhrážania a že vykonal viacero nepodmienečných trestov (naposledy 08.07.2021),
pričom poslednýkrát bol odsúdený rozsudkom tunajšieho súdu (sp. zn. 2T/13/2022) zo dňa 01.03.2023,
kedy bol pre trestný čin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b) Tr. zákona
odsúdený na trest odňatia slobody v trvaní 22 mesiacov nepodmienečne so zaradením do ústavu na
výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia a ochranným dohľadom na 24 mesiacov.

Rozsudok sa stal právoplatným dňa 16.05.2023 v zmysle uznesenie Krajského súdu v Košiciach, sp.
zn.: 8To/30/2023, zo dňa 16.05.2023.

Pri rozhodovaní o výmere a druhu trestu súd postupoval v zmysle zákonných ustanovení § 34 Trestného
zákona. Otázka trestu bola posúdená aj v zmysle ustanovenia § 42 ods. 1, 2 Trestného zákona, ďalej

podľa § 38 ods. 2, ods. 4 Trestného zákona, pričom súd prihliadol na 1 poľahčujúcu okolnosť, ktorou
je priznanie sa obžalovaného a prejavenie ľútosti (§ 36 písm. l) Trestného zákona a na 2 priťažujúce
okolnosti - obžalovaný spáchal viac trestných činov (§ 37 písm. h) Trestného zákona a bol už za trestný
čin odsúdený (§ 37 písm. m) Trestného zákona. Súd na tomto mieste poukazuje, že neprihliadol na
obhajcom navrhované priznanie poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. n) Trestného zákona a teda

že obžalovaný napomáhal pri objasňovaní trestnej činnosti a to s poukazom na stanovisko Najvyššieho
súdu SR, zverejnené v zbierke stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR 5/2017, v zmysle ktorého samotné
priznanie obžalovaného nemôže byť poľahčujúcou okolnosťou podľa § 36 písm. n/ Trestného zákona.
Je potrebné uviesť, že obžalovaný sa v plnom rozsahu priznal k spáchaniu skutku až na hlavnom
pojednávaní, pričom vinu v prípravnom konaní do istej miery zľahčoval.

Podľa § 34 ods. 1 Trestného zákona má trest zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým,
že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby
viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne
odsúdenie páchateľa spoločnosťou.

Podľa § 38 ods. 4 Trestného zákona ak prevažuje pomer priťažujúcich okolností, zvyšuje sa dolná
hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu.
Podľa § 42 ods. 1 Trestného zákona ak súd odsudzuje páchateľa za trestný čin, ktorý spáchal skôr, ako
bol súdom prvého stupňa vyhlásený odsudzujúci rozsudok za iný jeho trestný čin, uloží mu súhrnný trest
podľa zásad na uloženie úhrnného trestu.

Podľa § 42 ods. 1 Trestného zákona Spolu s uložením súhrnného trestu súd zruší výrok o treste
uloženom páchateľovi skorším rozsudkom, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo
nadväzujúce,akvzhľadomnazmenu,kuktorejdošlozrušením,stratilipodklad.Súhrnnýtrestnesmiebyť
miernejší ako trest uložený skorším rozsudkom. V rámci súhrnného trestu súd uloží trest straty čestných
titulov a vyznamenaní, trest straty vojenskej a inej hodnosti, trest prepadnutia majetku, peňažný trest,

trest prepadnutia veci alebo trest zákazu činnosti, ak bol taký trest uložený už skorším rozsudkom a ak
tomu nebráni ustanovenie § 34 ods. 7.

Ako už bolo uvedené, obžalovaný bol doposiaľ devätnásťkrát súdne trestaný, pričom žiadne
z predchádzajúcich (aj nepodmienečných) odsúdení na neho nemali žiadny zásadný vplyv, keďže

sa sústavne dopúšťa trestnej činnosti. Základná trestná sadzba stanovená zákonom pri prečine
poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 2 Trestného zákona je 6 mesiacov až 3 roky trestu odňatia
slobody. V súlade s ustanovením § 38 ods. 4 Trestného zákona je potrebné základnú trestnú sadzbu
upraviť a to tak, že dolná hranica trestu odňatia slobody v trvaní 6 mesiacov sa zvyšuje o jednu o tretinu,
teda na 16 mesiacov až 3 roky.

Keďže obžalovaný teraz posudzovaný skutok spáchal skôr, ako v predchádzajúcej jeho trestnej veci
(3T/67/2021) bol vyhlásený odsudzujúci rozsudok súdom prvého stupňa, prichádza do úvahy uloženie
súhrnného trestu. Preto súd zrušil výrok o treste citovaného predchádzajúceho rozsudku, ktorýmbol obžalovanému uložený trest odňatia slobody v trvaní 22 mesiacov so zaradením do ústavu na
výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia ako aj uložením ochranného dohľadu
v trvaní 24 mesiacov a tento trest sprísnil o 5 mesiacov, teda na 27 mesiacov trestu odňatia slobody

nepodmienečne. Súd pritom prihliadol na všetky okolnosti prípadu, na osobu obžalovaného, jeho
doterajší život a trestnú minulosť ako aj na okolnosť, že spáchal trestný čin, ktorým hrozil a teda zapálil
strechu rodinného domu, čím potvrdil svoje vyhrážky. Je potrebné podotknúť, že brat obžalovaného
bol počas toho ako obžalovaný zapálil strechu rodinného domu v dome a mohlo tak dôjsť k závažným
následkom na jeho živote či zdraví, pričom došlo „len“ k škode na majetku inej osoby. Z tohto

dôvodu súd považoval za nevyhnutné uložiť vyšší trest ako uložený skorším rozsudkom, nakoľko tento
trest nepovažoval vzhľadom na uvedené okolnosti za dostatočný na nápravu obžalovaného a preto
nepostupoval v zmysle návrhu obhajoby a neupustil od uloženia súhrnného trestu podľa § 44 Tr.
zákona. Súd nepristúpil ani k obhajcom navrhovanému mimoriadnemu zníženiu trestu o jednu tretinu
a to z dôvodu, že podľa § 42 ods. 2 Tr. zákona v zmysle ktorého súhrnný trest nesmie byť miernejší
ako trest uložený skorším rozsudkom. Súd na tomto mieste uvádza, že obžalovaným niekoľkokrát

uvádzaná okolnosť jeho problematického, resp. zlého zdravotného stavu neostala bez povšimnutia
súdu, avšak súd poukazuje, že ani zlý zdravotný stav obžalovaného mu nebránil požívať významné
množstvo alkoholu a to aj v čase spáchania skutku, resp. sa v jeho spojení dopúšťať páchania uvedenej
trestnej činnosti. Takéto konanie obžalovaného je v príkrom rozpore s jeho snahou následne upriamiť
pozornosť na jeho zlý zdravotný stav s úmyslom privodiť pre seba miernejší trest. Okrem toho (niektoré)

ústavy na výkon trestu odňatia slobody zahŕňajú aj nemocnice pre odsúdených a sú preto schopné aj
kapacitne ako aj odborne napomôcť odsúdeným z ich nepriaznivým zdravotným stavom.

Súdzároveňobžalovanéhozaradilprevýkontohtotrestudoústavunavýkontrestusostrednýmstupňom
stráženia, pretože v posledných desiatich rokoch už bol vo výkone trestu odňatia slobody pre úmyselný

trestný čin. A taktiež obžalovanému uložil ochranný dohľad na dobu 24 mesiacov, nakoľko toto ochranné
opatrenie stratilo podklad v zrušenom skoršom rozsudku a keďže súd je toho názoru, že vzhľadom na
osobu obžalovaného s prihliadnutím na jeho doterajší život a na povahu spáchanej trestnej činnosti sa
nedáočakávať,žepovykonanítrestupovedieriadnyživotpričomobžalovanýužbolvminulostinajmenej
2-krát vo výkone trestu odňatia slobody a znovu mu súd ukladá za úmyselný trestný čin nepodmienečný

trest odňatia slobody.

V súlade s uplatnenými nárokmi poškodeného I. B. a objektívne preukázanou výškou spôsobenej škody
(znaleckým posudkom) súd uložil obžalovanému aj povinnosť uhradiť túto škodu tak, ako je to uvedené
vo výrokovej časti tohto rozsudku. Zo zvyškom nároku poškodeného I. B. odkázal na civilný proces,

nakoľko presahujúca výška škody nebola v trestnom konaní nijakým spôsobom preukázaná. Súd taktiež
odkázal poškodenú J. K. s jej nárokom na civilný proces a to z dôvodu, že táto sa stala preukázateľne
(spolu)vlastníčkou predmetnej veci až po spáchaní skutku a teda nadobúdala vedome poškodenú vec
(nehnuteľnosť) v poškodenom stave.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na Okresnom súde Rožňava do 15
dní od oznámenia rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba
rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takej osoby, oznámením je až doručenie.
Odvolanie má odkladný účinok. ( § 306/2 )
Odvolanie môžu podať:

- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a) a to v neprospech i v prospech
obžalovaného (§ 308/1,2). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného
(§ 308/2)
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b) a to len vo svoj prospech (§
308/2)

- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre
nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2)
- zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť
výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený
spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať

odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli (§ 308/2)- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého
obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli (§ 345/1)
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307/1c),

a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať
len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68)
- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d), (§ 45/1)
Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak

toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.

Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba (§ 307 ods. 2 Trestného poriadku).

Odvolací súd zamietne odvolanie, ak bolo podané osobou, ktorá sa odvolania výslovne vzdala (§ 316
ods. 1 Trestného poriadku)