Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 27. september 2023

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 5Co/40/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8521200086
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 09. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Világiová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2023:8521200086.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Világiovej a členov

senátuJUDr.KarolaKrochtuaJUDr.AndrejaRadomskéhovsporežalobcuSociálnapoisťovňa,pobočka
Stará Ľubovňa, so sídlom Budovateľská 42, 064 01 Stará Ľubovňa, IČO: 30 807 484, proti žalovanej A.
B.,nar.XX.XX.XXXX,trvalebytomC.XXX,XXXXXC.,právnezastúpenáadvokátomMgr.MatúšMacko,
so sídlom Karpatská 804/10, 089 01 Svidník, o zaplatenie 4.800,65 Eur s prísl., o odvolaní žalovanej
proti rozsudku Okresného súdu Stará Ľubovňa, č.k. 6C/2/2021-61 zo dňa 05. apríla 2022, takto

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u j e rozsudok v časti výroku I. čo do povinnosti žalovanej zaplatiť žalobcovi sumu 4.373,
18 Eur v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku a vo výroku II. o trovách konania.

II. V prevyšujúcej vyhovujúcej časti výroku I. mení rozsudok tak, že žalobu z a m i e t a.

III. Z r u š u j e rozsudok vo výroku III.

IV. Stranám náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Stará Ľubovňa (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že:
„I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 4.800,65 eur v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto

rozsudku.

II. Žalobcovi náhradu trov konania nepriznáva.

III. Žalovaná je povinná zaplatiť súdny poplatok vo výške 218,- eur na účet Okresného súdu Stará
Ľubovňa, v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.“
2. Rozhodnutie právne odôvodnil § 488, § 489, § 460, § 470 ods. 1, 2, § 100 ods. 1, § 101 zákona

č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, § 27 ods. 1, § 141 ods. 1, § 147 ods. 1, 2, 3, § 148 ods. 1 zákona
č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, čl. 4 ods. 2, čl. 17, § 251 ods. 1, § 255 ods. 1 zákona č.
160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, § 2 ods. 2, § 4 ods. 2 písm. a) zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych
poplatkoch a o poplatku za výpis z registra trestov.

3. Vychádzal zo zistenia, že žalobca predpísal neb. D. E. poistné na nemocenské poistenie, starobné
poistenie, poistné na invalidné poistenie a poistné do rezervného fondu solidarity rozhodnutiami

špecifikovanými v podanej žalobe s tým, že nedoplatok na poistnom v súhrne predstavuje sumu
4.800,56 Eur. Z uznesenia Okresného súdu Stará Ľubovňa, sp. zn. XX/XXX/XXXX zo dňa 01.08.2018
mal preukázané, že poručiteľ D. E. zomrel dňa XX.XX.XXXX, pričom jediným dedičom bol F. E., nar.
XX.XX.XXXX, ktorý prijal dedičstvo a čistá hodnota dedičstva prevyšovala výšku dlhov. Z dedičskéhorozhodnutia Okresného súdu Stará Ľubovňa, sp. zn. XX/XX/XXXX zo dňa 08.06.2020 mal preukázané,
že poručiteľ F. E. zomrel dňa XX.XX.XXXX a že čistá hodnota dedičstva prevyšovala výšku dlhov.
Zároveň v rámci tohto dedičského konania pohľadávku Sociálnej poisťovne prihlásenú do dedičského

konania voči poručiteľovi nadobudla A. B..

4. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že medzi stranami sporu nebolo rozporované, aby žalovaná
nebola dedičkou po poručiteľovi F. E., ktorý bol dedičom po poručiteľovi D. E., ktorému žalobca
špecifikovanými rozhodnutiami predpísal poistné a penále v súhrnnej výške 4.800,65 Eur. K námietke

premlčania vznesenej žalovanou uviedol, že v zmysle § 148 ods. 2 zákona o sociálnom poistení
právoplatné a vykonateľné rozhodnutie možno vykonať najneskôr do desiatich rokov, pričom najstaršie
rozhodnutie žalobcu zo dňa 05.02.2013 bolo právoplatné a vykonateľné dňa 02.03.2013. Právo vykonať
toto rozhodnutie sa tak premlčí až dňom 02.03.2023, teda i ďalšie rozhodnutia žalobcu nie sú premlčané.
Ďalej uviedol, že právny vzťah, obsahom ktorého je nárok žalobcu na úhradu dlhu poručiteľa voči
jeho dedičom je súkromnoprávnym, občianskoprávnym vzťahom, keďže smrťou poručiteľa zanikol

verejnoprávny vzťah zo sociálneho poistenia, teda zanikol vzťah medzi poručiteľom a žalobcom. Smrť
poručiteľa ako poistenca je právna skutočnosť, ktorá má za následok vznik povinnosti dediča uhradiť
dlhy poručiteľa. Táto povinnosť je obsahom právneho vzťahu medzi veriteľom a dedičom, ktorý vznikol
v dôsledku dlhu a uvedenej právnej skutočnosti, t.j. dedenia a tento vzťah má súkromnoprávnu,
občianskoprávnu povahu. Právo veriteľa proti poručiteľovi ako dlžníkovi sa premlčuje v trojročnej

premlčacej lehote, ktorá začína plynúť, odkedy sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Žalobca ako
veriteľ mohol voči dedičovi poručiteľa uplatniť predmetné právo v deň smrti poručiteľa a keďže poručiteľ
D. E. zomrel dňa XX.XX.XXXX, všeobecná trojročná premlčacia lehota by uplynula dňa 27.06.2021.
Žaloba však bola podaná na súd dňa 15.01.2021, teda včas. Vzhľadom na uvedené vznesenú námietku
premlčania vyhodnotil ako nedôvodnú a podanej žalobe v celom rozsahu vyhovel.

5. Výrok o trovách odôvodnil tým, že žalobca si v konaní náhradu trov konania neuplatnil, preto
rozhodoval v rámci princípu racionálneho zákonodarcu a vychádzal pritom z pomyselnej normy, že ak
úspešná strana si v konaní náhradu trov neuplatňuje je v súlade s článkom 17 Civilného sporového
poriadku zakotvujúcim procesnú ekonómiu rozhodnúť priamo tak, že náhradu trov konania žalobcovi

nepriznáva.

6. Výrok o súdnom poplatku odôvodnil tým, že v zmysle § 4 ods. 2 písm. a) zákon č. 71/1992 Z. z. o
súdnych poplatkoch je žalobca oslobodený od platenia súdnych poplatkov a podľa § 2 ods. 2 zák. č.
71/1992 Z. z. o súdnych poplatkoch poplatková povinnosť prechádza na žalovanú.

7. Proti rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie žalovaná, a to proti výroku I. a III. Odvolanie
podala z dôvodu nesprávnych skutkových zistení a nesprávneho právneho posúdenia. Určenie počiatku
plynutia premlčacej doby súdom prvej inštancie označila za právne neudržateľné. Poukázala na to,
že ak by bolo akceptované súdom uvedené, tak boli mohli nastať situácie, že dlžné poistné, ktoré by

bolo premlčané ešte počas života poručiteľa bude napriek jeho premlčaniu uplatniteľné voči dedičovi
takéhoto dlžníka v prípade, že hodnota majetku poručiteľa v čase jeho smrti bude vyššia ako jeho
dlhy, keďže voči dedičovi začína plynúť trojročná premlčacia doba odo dňa smrti poručiteľa. Dedič by
sa tak po takomto poručiteľovi nemohol dovolať premlčania pohľadávky. Takýto výklad premlčania je
však podľa nej v rozpore s cieľmi inštitútu premlčania. Uviedla, že naďalej trvá na vznesenej námietke

premlčania a je toho názoru, že vzhľadom na dátum splatnosti jednotlivých dlžných súm poistného je
pohľadávka žalobcu v prevažnej miere premlčaná. Premlčané nie je dlžné poistné vo výške 793,10
Eur, ktorého splatnosť nastala dňa 28.02.2018. Opätovne poukázala na to, že žalobca si neuplatnil
pohľadávku v dedičskom konaní po poručiteľovi D. E. a je otázne, či by po prihlásení dlžného poistného
bola čistá hodnota dedičstva vyššia ako hodnota záväzkov, a teda či by dedičstvo vôbec nadobudol F.

E.. Keďže v čase prejednávania dedičstva po poručiteľovi D. E. si žalobca pohľadávku neuplatnil, tak je
toho názoru, že jej vymožiteľnosť sa tým oslabuje. Vzhľadom na uvedené navrhla napadnutý rozsudok
zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

8. Žalobca sa k podanému odvolaniu vyjadril tak, že trvá na svojom písomnom vyjadrení zo dňa

03.05.2021 v ktorom deklaruje, že eviduje pohľadávku po neb. D. E.. Poukázal na to, že najstaršie
rozhodnutie zo dňa 05.02.2013, právoplatné a vykonateľné dňa 02.03.2013 sa premlčí dňom 02.03.2023
z čoho vyplýva, že ani ostatné právoplatné a vykonateľné rozhodnutia nie sú premlčané. Záväzok
poručiteľa D. E. nezanikol jeho smrťou a nezanikol ani smrťou poručiteľa F. E.. Voči dedičovi poručiteľamohol uplatniť svoje právo najskôr dňom smrti poručiteľa, t.j. 27.06.2018, preto premlčacia lehota
uplynula dňa 27.06.2021, avšak žaloba bola podaná dňa 15.01.2021, teda včas. Z uvedeného dôvodu
má za to, že pohľadávka voči žalovanej premlčaná nie je a žalovaná je povinná zaplatiť.

9. Žalovaná sa k podanému vyjadreniu žalobcu nevyjadrila.

10. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok
v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom

stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu, proti
ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj konanie mu
predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 385 CSP a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej
tabuli Krajského súdu v Prešove a na jeho webovej stránke dňa 22.09.2023 a dospel k záveru, že
odvolanie žalovanej je čiastočne dôvodné.

11. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v
ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie
odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal
suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a

povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.

12. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte
s namietaným nesprávnym skutkovým zistením a nesprávnym právnym posúdením, teda to, či súd prvej
inštancie na zistený skutkový stav správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne

svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť
daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú
rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (viď rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky
sp. zn. II.ÚS 78/05).

13. V predmetnom prípade si žalobca uplatnil nárok na zaplatenie dlžnej sumy z titulu nezaplateného
poistného a penále poistného, ktoré boli predpísané právnemu predchodcovi žalovanej rozhodnutiami
žalobcu. Žalovaná sa v priebehu tak prvoinštančného konania ako aj v priebehu odvolacieho konania
bránila vznesenou námietkou premlčania, ako aj poukazovaním na to, že uvedená pohľadávka nebola
prejednaná v rámci dedičského konania po neb. D. E., preto je vymožiteľnosť tejto pohľadávky oslabená.

Odvolací súd sa preto zaoberal námietkami žalovanej vznesenými v priebehu odvolacieho konania
a preskúmal, či postup a závery súdu prvej inštancie sú správne.

14. V prvom rade sa odvolací súd zaoberal námietkou žalovanej o neuplatnení si práva žalobcom
v dedičskom konaní po D. E.. K tejto námietke odvolací súd uvádza, že právna úprava dedenia

v našom právnom poriadku vychádza z princípu univerzálnej sukcesie. Podstata univerzálnej sukcesie
spočíva v tom, že dedič smrťou poručiteľa vstupuje do majetkovoprávnych vzťahov poručiteľa v celom
rozsahu, teda dedič vstupuje nielen do práv (aktív), ale aj do povinností (pasív) poručiteľa, ktoré jeho
smrťou nezanikli, pričom za pasíva dedičstva zodpovedá každý dedič len do výšky ceny nadobudnutého
dedičstva (§ 470 Občianskeho zákonníka), preto dedenie nemá byť pre dedičov rizikom. Občiansky

zákonník a ani iný právny predpis neupravujú jednak povinnosť veriteľa uplatniť si svoju pohľadávku
v dedičskom konaní a jednak ani neupravujú ani prihlásenie pohľadávky v dedičskom konaní ako
podmienku pre jej ďalšiu vymožiteľnosť voči dedičom poručiteľa. Odvolací súd v tomto smere poukazuje
aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 4MCdo/18/2009 z 22.07.2010, ktorý vo vzťahu
k prihláseniu pohľadávok do dedičského konania uviedol nasledujúce: „Generálny prokurátor správne

uvádza, že právna úprava týkajúca sa dedičského práva, neobsahuje žiadne ustanovenie, podľa
ktorého by dlh poručiteľa zanikol, ak nebol veriteľom do dedičského konania prihlásený. Výkladom
opaku (a contrario) možno dospieť k záveru, že aj takýto neprihlásený, resp. neprejednaný dlh po
poručiteľovi prechádza priamo zo zákona na dedičov. Dovolací súd sa stotožňuje s generálnym
prokurátorom aj v tom, že deľba záväzkov poručiteľa je odlišná od spôsobu deľby majetkových práv.

Ak k vyporiadaniu dlhu dohodou medzi dedičmi a veriteľom nedôjde, spôsob, akým zodpovedajú za
poručiteľove dlhy vyplýva priamo z ustanovenia § 470 ods. 2 OZ. Ide o delenú zodpovednosť, podľa
ktorej zodpovedajú za dlhy v pomere k hodnote, v akej nadobudli dedičstvo (zodpovednosť má iba
ten dedič, ktorý skutočne dedičstvo nadobudol). Pre určenie pomeru, v akom dedič zodpovedá zakaždý dlh poručiteľa je preto postačujúce, ak rozhodnutie o dedičstve obsahuje rozdelenie majetkových
práv poručiteľa medzi dedičmi a hodnotu týchto práv. Inak povedané, skutočnosť, v akom rozsahu
dedič zodpovedá za dlhy poručiteľa a teda v akom rozsahu prechádzajú na neho povinnosti poručiteľa,

je zrejmá z rozhodnutia súdu o dedičstve alebo z osvedčenia o dedičstve vydaného notárom bez
ohľadu na to, či veriteľ do dedičstva pohľadávku prihlásil a či v rozhodnutí bol tento dlh v súpise
pasív uvedený. Napokon deľba dlhu (pokiaľ nedošlo k dohode dedičov a veriteľa) nie je v rozhodnutí
o dedičstve deklarovaná v žiadnej jeho časti. Ak preto oprávnený v exekučnom konaní má exekučný
titul ukladajúci povinnosť fyzickej osobe, ktorá po vydaní exekučného titulu zomrela, je možné prechod

povinnosti (dlhu) z exekučného titulu v zmysle § 37 ods. 3 Exekučného poriadku z poručiteľa na dediča
preukázať rozhodnutím o dedičstve po poručiteľovi, hoci tento dlh nebol v rozhodnutí v súpise pasív
dedičstva uvedený.“ Z uvedeného tak vyplýva, že neprihlásená pohľadávka veriteľa v dedičskom konaní
nezaniká a rovnako nezaniká ani povinnosť dedičov uhradiť tento záväzok, avšak ako vyplýva z § 470
Občianskeho zákonníka, túto povinnosť majú len do výšky ceny ich nadobudnutého dedičstva. Odvolací
súd zdôrazňuje, že podstatným tak nie je prihlásenie pohľadávky v dedičskom konaní, ale skutočnosť,

že pohľadávka (resp. dlh) existoval v čase smrti poručiteľa, pretože smrťou poručiteľa tento dlh prešiel
z poručiteľa na dediča, a to bez ohľadu na to, či si veriteľ v konaní o dedičstve túto pohľadávku prihlásil
alebo nie. Vzhľadom na uvedené tak odvolací súd neprisvedčil odvolacej námietke žalovanej, pretože
pohľadávka žalobcu voči žalovanej ako právnej nástupníčke nezanikla a ani nedošlo k jej oslabeniu.

15. K námietke premlčania vznesenej žalovanou odvolací súd uvádza, že v predmetnom prípade sa
súd prvej inštancie správne zaoberal jednak otázkou vykonateľnosti rozhodnutí žalobcu v zmysle §
148 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení (ďalej len „Zákon o sociálnom poistení“)
a jednak aj samotnou námietkou premlčania v zmysle príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka.
Vo vzťahu k vykonateľnosti rozhodnutí v zmysle § 148 ods. 2 Zákona o sociálnom poistení súd prvej

inštancie dospel k správnemu záveru, keď konštatoval, že v čase jeho rozhodovania nedošlo k žiadnemu
premlčaniu práva vykonať rozhodnutia, ktoré zakladali právny nárok žalobcu na zaplatenie dlžnej sumy.
Napriek uvedenému odvolací súd konštatuje, že v čase rozhodovania v predmetnej veci odvolacím
súdom došlo k premlčaniu práva vykonať dve najstaršie rozhodnutia žalobcu, a to rozhodnutie č.
XXX-XXXXXXXXXX-XXXX/XX s dátumom vystavenia 05.02.2013, dátumom splatnosti 02.03.2013 v

predpísanej sume 357,18 Eur a zostatkom v sume 36,66 Eur a rozhodnutie č. XXX-XXXXXXXXXX-
XXXX/XX s dátumom vystavenia 23.08.2013, dátumom splatnosti 17.09.2013 v predpísanej sume
390,81 Eur a zostatkom v sume 390,81 Eur. Z uvedeného dôvodu žalobca už nemá nárok zaplatenie
sumy vo výške 427,47 Eur (36,66 + 390,81), keďže medzičasom došlo k premlčaniu vykonať tieto
rozhodnutia. Uvedenú skutočnosť preto odvolací súd zohľadnil pri rozhodovaní o odvolaní žalovanej.

16. Vo vzťahu k právnemu posúdeniu vznesenej námietky premlčania súdom prvej inštancie podľa
ustanovení Občianskeho zákonníka, ktoré namietala žalovaná v podanom odvolaní, odvolací súd
uvádza, že v plnom rozsahu sa stotožňuje s odôvodnením súdu prvej inštancie v tomto smere. Vzťah
medzi právnym predchodcom žalovanej, D. E. a žalobcom bol vzťahom verejnoprávnym, keďže vznikol

na základe zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení účinnom v rozhodnom období.
Tento verejnoprávny vzťah medzi právnym predchodcom žalovanej, D. E. a žalobcom už zanikol, a to
okamihom smrti D. E., t.j. dňa 23.08.2018. Pôvodný verejnoprávny vzťah sa tak zmenil na vzťah
súkromnoprávny, ktorého subjektom je žalobca na jednej strane a na strane druhej dedič, resp. dedičia
D. E.. Žalobca si tak okamihom smrti D. E., t.j. 23.08.2018 mohol po prvý krát uplatniť právo voči

jeho dedičom, a teda uvedený dátum zároveň predstavuje aj začiatok plynutia všeobecnej 3-ročnej
premlčacej doby na uplatnenie práva voči dedičom D. E., pričom koniec premlčacej lehoty uplynul dňa
23.08.2021. Z obsahu rozhodnutia súdu prvej inštancie, ako aj z obsahu spisu vyplýva, že žalobca
podal žalobu na súd dňa 15.01.2021, teda v rámci plynutia zákonnej premlčacej lehoty. Žalobca si tak
svoj nárok na úhradu pohľadávky voči právnemu predchodcovi žalovanej uplatnil na súde včas, preto

opätovne vznesenej námietke premlčania žalovanou nebolo možné priznať úspech ani v odvolacom
konaní. Odvolací súd sa taktiež nestotožnil s tvrdením a interpretáciou žalovanej v podanom odvolaní,
že dlžné poistné premlčané za života poručiteľa bude napriek tomu uplatniteľné voči dedičovi, pretože
ak dôjde k premlčaniu práva, pohľadávka veriteľa sa mení na tzv. naturálnu obligáciu, teda stáva sa
súdne nevymožiteľná, čo však nevylučuje možnosť dobrovoľného splnenia dlhu zo strany dlžníka s tým,

že v takomto prípade na strane veriteľa nevzniká bezdôvodné obohatenie. Aj z uvedeného dôvodu je
preto odvolanie žalovanej v tomto smere nedôvodné.17. Vzhľadom na vyššie uvedené možno konštatovať, že v čase rozhodovania odvolacieho súdu došlo
k premlčaniu vykonateľnosti časti žalobcovej pohľadávky, a to vo výške 427,47 Eur, preto vzhľadom na
dôvodnosť žalobcom uplatneného nároku v tomto konaní a jeho včasné uplatnenie, teda nepremlčanie

žalobcovho nároku v zmysle Občianskeho zákonníka, má žalobca v konečnom dôsledku nárok na
zaplatenie sumy vo výške 4.373,18 Eur (4.800,65 Eur - 427,47 Eur).

18. Vzhľadom na vyššie uvedené preto odvolací súd podľa § 387 C.s.p. rozsudok súdu prvej inštancie
v časti výroku I. čo do povinnosti žalovanej zaplatiť žalobcovi sumu 4.373,18 Eur v lehote do 3 dní

od právoplatnosti tohto rozsudku a vo výroku II. o trovách konania ako vecne správne potvrdil a v
prevyšujúcej časti rozsudok podľa § 388 C.s.p. zmenil tak, že žalobu zamietol.

19. Žalovaná síce podaným odvolaním nenapadla výrok II. o trovách prvoinštančného konania, avšak
vzhľadom na to že ide o výrok, ktorý závisí od výroku I. odvolací súd v zmysle § 379 písm. a) C.s.p.
rozhodol aj o tomto súvisiacom výroku. Žalobca bol v konečnom dôsledku vo veci samej čiastočne

úspešný, preto by mu v zásade patril nárok na náhradu trov prvoinštančného konania podľa jeho
úspechu vo veci, avšak vzhľadom na to, že žalobca si náhradu trov konania neuplatnil, s ohľadom na čl.
4 ods. 2 C.s.p. v spojení s čl. 17 C.s.p. bolo namieste rozhodnúť tak, že náhrada trov prvoinštančného
konania sa žalobcovi nepriznáva, t.j. tak ako pôvodne rozhodol súd prvej inštancie.

20. Pokiaľ ide o výrok III. o poplatkovej povinnosti, odvolací súd uvádza, že podľa § 2 ods. 2 Zákona o
súdnych poplatkoch, ak je poplatník od poplatku oslobodený a súd jeho žalobe alebo návrhu vyhovel,
zaplatí podľa výsledku konania poplatok alebo pomernú časť žalovaný, ak nie je tiež od poplatku
oslobodený. Neoddeliteľnou súčasťou civilného sporového konania je aj konanie a rozhodovanie vo
veciach súdnych poplatkov. Činnosť súdov vo veciach súdnych poplatkov treba však odlišovať od

civilného sporového konania (Najvyšší súd SR uznesenie z 28. februára 2011, sp. zn. 1 Cdo 9/2011).
Súd môže súdny poplatok vyrubiť a vymáhať až po vzniku poplatkovej povinnosti (Najvyšší súd SR,
uznesenie zo 4. augusta 2011, sp. zn. 8 Sžf 37/2010). Výsledok konania je zrejmý až z právoplatného
rozhodnutia súdu, nie skôr. Ak súd prvej inštancie o poplatkovej povinnosti rozhodol pred nadobudnutím
právoplatnosti rozhodnutia, je jeho rozhodnutie predčasné, preto odvolací súd rozsudok súdu prvej

inštancie vo výroku o poplatkovej povinnosti žalovaného postupom vyplývajúcim mu z ustanovenia § 389
ods. 1 písm. d) C.s.p. zrušil. O poplatkovej povinnosti rozhodne súd prvej inštancie až po právoplatnosti
rozhodnutia vo veci samej.

21. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1 C.s.p. a § 255 ods. 1

C.s.p. tak, že stranám sporu nebola priznaná náhrada trov odvolacieho konania. V odvolacom konaní bol
v prevažnej miere úspešný žalobca (83,92% čistý úspech), ktorému však zo spisu žiadne preukázateľné
trovy odvolacieho konania nevyplývajú, ani si ich neuplatnil. V odvolacom konaní čiastočne neúspešnej
žalovanej nemohla byť priznaná náhrada trov odvolacieho konania. Súd preto vyslovil, že stranám sporu
nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. Správnosť takého rozhodnutia vyplýva aj z

rozhodnutia NS SR sp.zn. 6Cdo/544/2015.

22. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.

2 CSP).
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).