Rozsudok – Vyživovacie povinnosti ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 27. september 2023

Súd: Mestský súd Bratislava II
Spisová značka: 23P/39/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1223200167
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 09. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Tamara Ondrušková

ECLI: ECLI:SK:MSBA2:2023:1223200167.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

MestskýsúdBratislavaIIvkonanípredsudkyňouMgr.TamarouOndruškovou,vovecistarostlivostisúdu

o maloleté dieťa: D. Š., Q.. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpená kolíznym opatrovníkom Úradom
práce, sociálnych vecí a rodiny v U., T. X/A, U., dieťa rodičov - matky: Q. O., Q.. XX.XX.XXXX, W. U. Ž.
XX, U., a otca: N. Š., Q.. XX.XX.XXXX, W. U. R. Š. XXXX/X, U., W.. Č.. U. F. XX, U., v konaní o návrhu
matky na zvýšenie výživného, takto

r o z h o d o l :

I. Súd zvyšuje výživné otcovi na maloletú D., Q.. XX.XX.XXXX zo sumy 60,- eur na sumu 130,- eur
mesačne s účinnosťou od 01.02.2023, ktoré je splatné k rukám matky vždy do 15. dňa toho ktorého
mesiaca vopred.

II. Nedoplatok na zročnom výživnom za obdobie od 01.02.2023 do 30.09.2023 vo výške 560,- eur je
otec povinný uhrádzať v splátkach vo výške 23,33 eur spolu s bežným výživným k rukám matky počnúc
mesiacom október 2023 s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého
plnenia.

III. Týmto sa mení rozsudok Okresného súd Bratislava III, č. k. 51P/25/2013-130 zo dňa 15.01.2014 v

časti upravujúcej výživné otca maloletej.

IV. Návrh matky súd vo zvyšnej časti zamieta.

V. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom doručeným Okresnému súdu Bratislava II dňa 11.01.2023 sa matka domáhala zvýšenia
vyživovacej povinnosti otca k maloletej D. zo sumy 60,- eur mesačne na sumu 160,- eur mesačne, s
účinnosťou od 01.02.2023. Matka svoj návrh odôvodnil tým, že maloletá je aktuálne žiačkou X. ročníka

základnej školy. Nástupom na základnú školu a zároveň prechodom na druhý stupeň základnej školy sa
podstatne zvýšili výdavky na jej vzdelanie, stravu, voľnočasové aktivity, ošatenie a hygienické potreby.
Výdavkynamaloletúpozostávajúzvýdavkunastravuvovýške150,-eur,stravuvškole36,-eur,hygienu
20,- eur, ošatenie 20,- eur, poistenie 32,70 eur, telefón 20,- eur, spolu vo výške 278,70 eur mesačne. O
výdavkoch a príjme otca matka vedomosť nemala keďže nie je v kontakte ani s ňou, ani s maloletou D..
Otec okrem výživného vo výške 60,- eur mesačne neprispieva na maloletú žiadnym spôsobom. Výživné
vždy platí oneskorene. O dcéru sa vôbec nezaujíma, nekúpi jej darček na Vianoce, na narodeniny.

Posledná správa od otca je z 26.11.2019, keď mala maloletá XX rokov. Matka doposiaľ nežiadala o
zvýšenie výživného z dôvodu, že neustále prihliadala na dlhy otca. Matka poukazuje na skutočnosť, že
od poslednej úpravy výživného došlo k podstatnej zmene pomerov na strane maloletej.2. Otec sa k návrhu matky písomne nevyjadril.

3. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámil sa s rodným listom

maloletej, potvrdením o návšteve školy maloletej, výpismi z účtu predloženými matkou, potvrdením
o príjme matky, listom vlastníctva č. XXXX, Zmluvou o spotrebiteľskom úvere, lekárskou správou,
pokladničnými blokmi, potvrdením o výške mesačnej splátky hypotekárneho úveru, predpisom
mesačných zálohových platieb na užívanie bytu, faktúrou za plyn, faktúrou za elektrinu, faktúrou za
služby UPC ako aj ostatnými listinnými dôkazmi na vec sa vzťahujúcimi a zistil nasledovný stav veci.

4. Rozsudkom Okresného súdu Bratislava II, č. k. 51P/25/2013-130 zo dňa 15.01.2014 súd schválil
rodičovskú dohodu, v zmysle ktorej bola maloletá zverená do osobnej starostlivosti matky a otec sa
zaviazal platiť výživné vo výške 60,- eur mesačne. Rozsudok nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť
dňa 04.02.2014, v časti výživného nadobudol vykonateľnosť dňa 16.02.2014.

5. Na pojednávaní dňa 28.06.2023 matka uviedla, že zvýšené výdavky na dcéru mala od času, ako
začala chodiť do školy, no neriešila to s ohľadom na otcove exekúcie. Matka poberá daňový bonus
a rodinné prídavky na maloletú, vlastní 3-izbový byt, na ktorý spláca hypotekárny úver. V spoločnej
domácnosti býva len s dcérou, inú vyživovaciu povinnosť nemá. Spláca spotrebný úver na auto. Maloletá
má alergie, je sledovaná v kožnej ambulancii, má intoleranciu na mlieko. Otec výživné na dcéru platí, no

okrem toho neprispieva nad rámec výživného ničím, s dcérou sa nestretáva. Matka uviedla, že odkedy
otca maloletej pozná, vždy bol nezamestnaný. Otec sa na pojednávanie dňa 28.06.2023 nedostavil, aj
napriek tomu, že naň bol riadne predvolaný. Na pojednávaní dňa 27.09.2023 otec uviedol, že výživné
rešpektuje, ale nemá ho z čoho platiť. Je nezamestnaný, nie je však evidovaný na Úrade práce,
sociálnych vecí a rodiny ako uchádzač o zamestnanie. Naposledy pracoval ako vodič na dohodu,

mesačne zarobil cca 250,- až 280,- eur. Otec chodí na brigády, kde si vie privyrobiť okolo 150,- eur
mesačne, býva u rodičov, mesačné náklady neuviedol žiadne. Nevlastní žiadny hnuteľný ani nehnuteľný
majetok, má exekúcie, nevedel však uviesť presnú sumu ktorú dlhuje a ktorú by mal mesačne splácať.
Tvrdil, že si prácu hľadá, no nepredložil o tom žiadne potvrdenie. Inú vyživovaciu povinnosť otec
neuviedol.

6. Podľa článku 3 Dohovoru o právach dieťaťa, záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri
akýchkoľvek postupoch týkajúcich sa detí, či už vykonávaných súkromnými zariadeniami sociálnej
starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.

7. Predmetom konania je návrh matky na zvýšenie výživného otca k maloletej D.. Povinnosťou súdu je
vyhodnocovať každý prípad individuálne, posudzovať všetky reálne preukázané skutočnosti a tvrdenia
rodičov v konaní, osobitne prihliadať na vyjadrenia rodičov a detí. Súd vyhodnocoval všetky dôkazy
individuálne, porovnával vyjadrenia rodičov vo vzájomných súvislostiach.

8. Úlohou súdu bolo zaoberať sa tým, či od posledného rozhodnutia súdu došlo k takej zmene pomerov,
či už na strane rodičov alebo maloletého dieťaťa, ktorá odôvodňuje zvýšenie výživného otca k maloletej
D..

9. Podľa § 62 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z .z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení

neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o rodine“) plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich
zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

10. Podľa § 62 ods. 2 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí
podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej

úrovni rodičov.

11. Podľa § 62 ods. 4 prvá veta Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliadne
na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará.

12. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri
skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.13. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu

výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

14. Podľa § 78 ods. 1 a 3 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak
sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len

na návrh. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

15. Súd vykonal porovnanie majetkových pomerov na strane rodičov, ako aj na strane maloletej a zistil
nasledovné:

16. Rozsudkom Okresného súdu Bratislava II, č. k. 51P/25/2013-130 zo dňa 15.01.2014 sa otec zaviazal

prispievať na výživu maloletej D. výživným v sume 60,- eur mesačne. V čase tohto posledného súdneho
rozhodnutia mala maloletá X rokov, chodila do škôlky, mesačné výdavky pozostávali z výdavku na škôlku
v sume 23,76 eur + strava 30,40 eur, poistka 25,90 eur a výdavok na stravu a hygienu v sume 70,- eur,
spolu vo výške 150,06 eur mesačne. Matka sa o maloletú starla sama, jej mesačný príjem bol v tom
čase 1 287,- eur a poberala prídavky vo výške 23,10 eur mesačne. Mesačné výdavky matky spojené

s bývaním predstavovali sumu 412,50 eur. Otec bol nezamestnaný, na brigáde si vedel privyrobiť
mesačne 30,- až 40,- eur, mal dlhy. Okrem maloletej D. mal ešte jednu vyživovaciu povinnosť, k synovi
D., ktorý mal v tom čase 17 rokov.

17. Maloletá D. je aktuálne žiačkou X. ročníka základnej školy. Mesačné výdavky na maloletú

pozostávajú z výdavkov na stravu vo výške 150,- eur mesačne, hygienu 20,- eur mesačne, ošatenie
20,- eur mesačne, poistenie 32,70 eur mesačne, telefón 20,- eur mesačne a z pomernej časti výdavkov
na bývanie v sume 135,- eur mesačne, spolu vo výške 377,- eur mesačne. Mesačné výdavky matky na
bývanie pozostávajú zo zálohovej platby na byt vo výške 250,48 eur mesačne, poplatku za elektrinu vo
výške 20,- eur mesačne, plyn 4,- eurá mesačne, poplatok za službu UPC 32.25 eur mesačne a splátka

hypotekárneho úveru vo výške 386,22 eur mesačne. Matka ešte spláca spotrebný úver na auto, výška
mesačnej splátky predstavuje sumu 300,- eur. Matka je zamestnaná v Ú. na T. T. G. Ú. na T. W. K. Y. U. a
jej mesačný príjem, vrátane daňového bonusu predstavuje sumu 2502,20 eur netto. Matka ešte poberá
prídavky na maloletú v sume 60,- eur mesačne. Matka býva v spoločnej domácnosti s maloletou, vlastní
3-izbový byt, v ktorom aj býva na ktorý spláca hypotekárny úver. Iné nehnuteľnosti nevlastní. Otec je

nezamestnaný, nie je evidovaný na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny ako uchádzač o zamestnanie,
nepoberá žiadne sociálne dávky. Na pojednávaní uviedol, že chodí na brigády, kde si mesačne zarobí
okolo 150,- eur, nepredložil však o tom žiaden dôkaz. Býva u rodičov, neuviedol ani nepreukázal žiadne
mesačné výdavky. Otec má dlhy a exekúcie, neuviedol a ani nepreukázal, v akej výške. Otec sa s
maloletou nestretáva vôbec.

18. Inštitút výživného slúži na zabezpečovanie a úhradu osobných potrieb dieťaťa. Vyživovacia
povinnosť rodičov k deťom predstavuje jeden z najzákladnejších pilierov systému zákonnej povinnosti
poskytovať výživu. Cieľom tejto právnej úpravy je zabezpečiť výživu ekonomicky slabšej skupine osôb
spoločnosti - deťom. „Výživou“ dieťaťa, na ktorú prispievajú obidvaja rodičia, sa rozumie zaobstarávanie,

resp. uspokojovanie všetkých životných potrieb pre všestranný telesný a duševný vývoj dieťaťa.
Zahrňuje teda aj uspokojovanie iných potrieb než je strava, napr. na zdravotnú starostlivosť, lieky,
ošatenie, hygienické potreby, cestovné, školské potreby, aktivity voľného času, či bývanie. Súd pri
rozhodovaní o výživnom prihliada a berie do úvahy nielen schopnosti, možnosti a majetkové pomery
rodičov, ich životnú úroveň ale i odôvodnené potreby dieťaťa a takisto i to, ako sa ktorý z rodičov a v

akej miere o dieťa osobne stará. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči dieťaťu trvá, kým dieťa
nie je schopné samé sa živiť. Pri rozhodovaní o návrhu na zvýšenie výživného súd vychádzal nielen
z odôvodnených potrieb maloletého ale i z možností, schopností ako aj majetkových pomerov oboch
rodičov a najmä prihliadal na zmenu pomerov, ktorá nastala od poslednej úpravy výživného. Rozsah
vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je upravený na základe všeobecných kritérií, ktoré sa uplatňujú

pri všetkých druhoch vyživovacích povinností. Týmito všeobecnými kritériami sú tak, ako to vyplýva i z
ustanovenia§75Zákonaorodine,odôvodnenépotrebyoprávneného,schopnosti,možnostiamajetkové
pomery povinného.19. Stanovenie vyživovacej povinnosti povinného rodiča nie je nemenné. Môže dôjsť totiž k zmene
pomerov ako na strane povinného, tak i na strane oprávneného, pokiaľ sa výrazným spôsobom prejavia
v pomeroch účastníkov, môžu znamenať dôvod pre novú úpravu vyživovacej povinnosti. Súd pri svojom

rozhodovaní v takomto konaní zisťuje okolnosti dôležité pre určenie pôvodnej vyživovacej povinnosti
a posudzuje, či sa tieto okolnosti podstatne a výrazným spôsobom zmenili, či podstatne a výrazným
spôsobom zasahujú do pomerov účastníkov a či ide o zmenu, ktorá je spôsobilá privodiť potrebu novej
úpravy vyživovacej povinnosti. Medzi najčastejšie dôvody zmeny pomerov možno zaradiť uplynutie
dlhšieho obdobia od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti, ďalej podstatná zmena zárobkových

možností a schopností povinného rodiča, prípadne i rodiča, ktorému je dieťa zverené do starostlivosti
výchovy, pribudnutie či ukončenie vyživovacej povinnosti, ktorá bola zohľadňovaná v čase posledného
rozhodnutia, u detí nastúpenie ďalšej, vyššej formy štúdia zabezpečujúcej prípravu na budúce povolanie
a iné.

20. V zmysle ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky "zásada, že nerozhodujú

skutočné zárobkové a majetkové pomery rodičov, ale ich reálne zárobkové a majetkové možnosti, plynie
z toho, že je povinnosťou rodičov, aby venovali všetky sily na dôsledné zaistenie výživy svojich detí
a vyvarovali sa každého konania, ktoré má negatívny dopad na možnosť zabezpečenia výživy detí. S
povinnosťou rodičov venovať všetky sily na dôsledné zabezpečenie výživy detí v záujme ich náležitého
telesného a duševného rozvoja sa nezhoduje, ak niektorý z rodičov mení zbytočne alebo dokonca

zámerne (v snahe docieliť nižší rozsah vyživovacej povinnosti) doterajšie zamestnanie za menej
výhodné. Pri uplatnení princípu potencionality príjmov osoby povinnej platiť výživné súd neprihliada len
na skutočné (faktické) príjmy povinného, ktoré dosahuje v čase vyhlásenia rozsudku, ale vychádza z
jeho potenciálnych príjmov, to znamená príjmov, ktoré povinný (potenciálne) mohol mať vzhľadom na
svoj vek, zdravotný stav, schopnosti, stupeň dosiahnutého vzdelania a jeho zamerania, prax, jazykové

znalosti, dopyt na trhu práce. Tento princíp sa uplatňuje aj vtedy, keď povinný svojím úmyselným alebo
neuváženým konaním berie na seba neprimerané majetkové riziká, zahŕňajúce aj takú činnosť, ktorá
ohrozuje dosiahnutie príjmu, prípadne vedie až k strate jeho príjmu a tým aj k strate možnosti platiť
výživné. Na zníženie (stratu) príjmu povinného súd prihliada len v prípade jednoznačného preukázania
takého dôležitého dôvodu, ktorý vznikol objektívne bez zavinenia povinného" (rozhodnutie Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 Cdo 236/2018 zo dňa 01.04.2019).

21. Súd vykonal porovnanie pomerov dôležitých pre určovanie výživného tak v pôvodnom ako i terajšom
konaní a zistil, že na strane maloletej došlo k takej zmene pomerov, ktorá odôvodňuje zmenu pôvodného
rozhodnutia v časti týkajúcej sa vyživovacej povinnosti. Maloletá D. navštevuje aktuálne druhý stupeň

základnej školy, v čase prvého rozhodnutia chodila do škôlky. Mesačné výdavky na maloletú predstavujú
sumu 377,- eur, čo matka riadne preukázala. Jedná sa o výdavky, ktoré sú objektívne, nevyhnutné a
riadne zdôvodnené. Súd zároveň poukazuje aj na skutočnosť, že otec žiaden z výdavkov na maloletú
nerozporoval. Od poslednej úpravy pomerov ubehlo 9 rokov, čo samo o sebe zakladá legitímny nárok na
zvýšenie vyživovacej povinnosti na maloletú. Matka zároveň preukázala zvýšenie mesačných nákladov,

ktoré musí na maloletú nevyhnutne vynaložiť. Mesačný príjem matky predstavuje sumu 2502,02 eur
mesačne (vrátane daňového bonusu) + matka poberá prídavky na maloletú v sume 60,- eur mesačne.
Pokiaľ ide o majetkové pomery otca, ten tvrdil, že je nezamestnaný, nepoberá žiadne sociálne dávky,
chodí na brigády, kde si vie zarobiť mesačne cca 150,- eur, čo však ničím nepreukázal. Otec bol
nezamestnaný aj v čase posledného rozhodnutia o výživnom, vtedy uvádzal, že si na brigáde zarobí

mesačne 30,- až 40,- eur, no uvedené taktiež nebolo podložené žiadnymi dôkazmi. Otec, rovnako ako
aj v čase v prvého rozhodnutia, tak aj teraz má exekúcie, neuviedol, ani nepreukázal dlžnú sumu,
ani mesačnú splátku, ktorú má uhrádzať. Otec nepreukázal žiadne mesačné výdavky, okrem výdavku
na výživné. Na pojednávaní uviedol, že býva u rodičov. Okrem maloletej D. neuviedol žiadnu ďalšiu
vyživovaciu povinnosť, v čase prvého rozhodnutia mal ešte vyživovaciu povinnosť voči synovi D..

Otec na pojednávaní nepreukázal absolútne žiadnu snahu zabezpečiť si nejaký príjem, nájsť si prácu.
Nepredložil žiadny dôkaz, že by sa čo i len pokúšal nájsť si prácu. Je priam zarážajúce, že tento stav
na strane otca pretrváva od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti, čo je 9 rokov. Otec už vtedy
nebol zamestnaný a rovnako ako aj teraz mu súd vytkol nulovú snahu s týmto stavom niečo robiť. Otec
sa nijakým spôsobom nesnaží o zabezpečenie akéhokoľvek príjmu, aby bo schopný vyživovať svoju

dcéru v primeranej miere. Konanie a počínanie si otca je zarážajúce, na prvom mieste by uňho mal
byť jeho maloletá dcéra a mal by spraviť všetko pre to, aby bol spôsobilý poskytnúť dcére výživné v
takom rozsahu, aby sa maloletá D. mohla ďalej rozvíjať a vytvárať si predpoklady na ďalšie pôsobenie
v živote. Zarážajúcou a podstatnou je aj tá skutočnosť, že otec sa s maloletou D. nestretáva vôbec,nezaujíma sa o ňu, neuhrádza žiadne výdavky nad rámec enormne nízkej vyživovacej povinnosti, ktorá
do tohto času bola stanovená. Celá starostlivosť o maloletú D. je na pleciach jej matky, či už sa jedná
o materiálne zabezpečenie alebo o osobnú starostlivosť. Súd pri určení výšky vyživovacej povinnosti

povinného rodiča musí prihliadať aj na mieru osobnej starostlivosti každého z rodičov o maloleté dieťa.
Súd u otca maloletej nevzhliadol žiadne okolnosti, ktoré by mu bránili pracovať. Súd taktiež poukazuje na
skutočnosť,ževýživnémáprednosťpredostatnýmivýdavkami,súdneprihliadanazadĺženie,ktorénieje
nevyhnutné. To, že má otec dlhy a exekúcie, nemôže byť na ťarchu najlepšieho záujmu maloletej. Súd po
vyhodnotení všetkých skutkových ako aj listinných dôkazov, vychádzajúc z § 75 ods. 1 Zákona o rodine,

ako aj s § 78 ods. 1 a 3 Zákona o rodine, ako aj zo zásady potencionality, prihliadnuc na odôvodnené
potrebyXXročnéhodieťaťa,priktoromvšetkynákladyznášamatka,prihliadnucnaskutočnosť,žematka
poberá na maloletú štátne dávky vo výške 200,- eur mesačne, dospel súd k záveru, že je v možnostiach
otca platiť výživné vo výške 130,- eur mesačne, t. j. súd zvýšil vyživovaciu povinnosť otca zo sumy 60,-
eur mesačne na sumu 130,- eur mesačne. Vo zvyšnej časti súd návrh matky zamietol. Súd nevyhovel
návrhu matky v plnom rozsahu predovšetkým s prihliadnutím na tú skutočnosť, že matka poberá na

maloletú daňový bonus a rodinné prídavky, čím sú čiastočne pokryté výdavky na maloletú. Zmenu
pomerov možno charakterizovať ako zmenu rozhodujúcich kritérií v porovnaní so skutkovým stavom
existujúcim v čase posledného rozhodnutia súdu o výživnom. Súd dáva do pozornosti, že vyživovacia
povinnosť má prednosť pred ostatnými výdavkami na strane povinného rodiča.

22. Matka si uplatnila zvýšené výživné spätne, odo dňa 01.02.2023, súd teda priznal zvýšené výživné
odo dňa 01.02.2023 t. j. od 01.02.2023 do 30.09.2023 vzniklo otcovi zročné výživné na maloletú D. vo
výške 560,- eur (8 mesiacov omeškania x 70 eur = 560,- eur). Súd umožnil otcovi splácať zročné výživné
v mesačných splátkach po 23,33,- eur spolu s bežným výživným, nakoľko mal za to, že vzhľadom na jeho
aktuálne majetkové pomery by uložením povinnosti zaplatiť zročné výživné jednorazovo mohlo dôjsť

k neprimeranému finančnému zaťaženiu otca. Súd taktiež poukazuje na to, že je nutné platiť v prvom
rade bežné výživné.

23. O trovách konania účastníkov rozhodol súd podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku, podľa
ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku môže podať odvolanie len účastník, ktorý sa nevzdal práva na odvolanie, a to
do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Mestskom súde Bratislava II, písomne, v troch vyhotoveniach.

Matka, ktorá sa vzdala práva na odvolanie v celom rozsahu po vyhlásení rozsudku písomne do zápisnice

o pojednávaní, sa voči tomuto rozsudku nemôže odvolať.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti
odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania.

Podľa § 365 Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 62 Civilného mimosporového poriadku odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie
nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do
rozhodnutia o odvolaní.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, oprávnený môže podať
návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona. Ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená
starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému,
môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia.