Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 29. september 2023

Súd: Mestský súd Bratislava III
Spisová značka: B1-36Cb/103/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6121457630
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 09. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Antónia Bednarčík

ECLI: ECLI:SK:MSBA3:2023:6121457630.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Bratislava III v Bratislave sudkyňou JUDr. Antóniou Bednarčík v právnej veci žalobcu:

SPEEDLINES, s.r.o., so sídlom Pri prachárni 20, 040 11 Košice - mestská časť Juh, IČO: 36 608
548, právne zast.: AZARIOVÁ & RUŽBAŠÁN Law firm s.r.o., so sídlom Kmeťova 26, 040 01 Košice,
IČO: 47 237 406, proti žalovanému: KOMUNÁLNA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom
Štefánikova 17, 811 05 Bratislava, IČO: 31 595 545, právne zast.: JUDr. Felix Neupauer, advokát, so
sídlom Dvořákovo nábrežie 8/A, 811 02 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, v konaní o zaplatenie
340,23 eur s príslušenstvom

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi

- sumu 340,23 eur,
- úrok z omeškania vo výške 5,00 % p.a. zo sumy 340,23 eur od 30.07.2021 do zaplatenia,

a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Žalobcovi súd p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania vo výške 100 % voči žalovanému, pričom o
výške náhrady trov konania žalobcu rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým

sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Banská Bystrica domáhal, aby žalovaný zaplatil
žalobcovi sumu 340,23 eur spolu s úrokom z omeškania 5,00 % p.a. z predmetnej istiny od 30.07.2021
až do zaplatenia. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 11.05.2021 došlo ku škodovej udalosti, pri ktorej bola
spôsobená škoda na motorovom vozidle Škoda Octavia, EČV: H., ktoré v čase dopravnej nehody patrilo
poškodenému: S. E., nar. XX.XX.XXXX, (ďalej ako „poistený“). Poistený mal so žalovaným uzatvorenú
poistnú zmluvu č. 6823039747/2760022635. Poistený túto udalosť žalovanému riadne a včas nahlásil,
pričom žalovaný ju zaregistroval pod č. 8810715928.Vzhľadom na vzniknutú situáciu si poistený dal

svoje poškodené motorové vozidlo opraviť v servise žalobcu. Náklady na opravu tohto poškodeného
motorového vozidla boli vo výške 789,71 eur s DPH. Táto pohľadávka bola následne uplatnená u
žalovaného faktúrou č. 2021025. Na základe oznámenia o poistnom plnení zo dňa 14.07.2021 bolo
oznámenéukončeniešetrenieškodovejudalostiažalovanýpriznalnaúčetžalobcupohľadávkuvovýške
283,48 eur. Uplatnená pohľadávka za opravu motorového vozidla poškodeného v dôsledku poistnej
udalosti č. 8810715928 predstavovala sumu vo výške 789,71 eur. Pohľadávka priznaná a uhradená
žalovaným po odčítaní spoluúčasti vo výške 166 eur však bola iba vo výšky 283,48 eur. Celková

neuhradená pohľadávka vo výške 340,23 eur bola postúpená na žalobcu, a to Zmluvou o postúpení
pohľadávky zo dňa 28.07.2021. Skutočnosti, ktoré uvádza žalovaný v Oznámení o poistnom plnení č.
8810715928nemajúzákonnýanizmluvnýpodklad,ichcieľomjeibaúčelovosavyhnúťvyplateniucelého
poistného plnenia, na ktoré má žalobca nárok. Právo na poistné plnenie vzniká už samotným vznikompoistnej udalosti a nie až opravou poškodeného motorového vozidla. Výška nároku na poskytnutie
poistného plnenia sa odvíja od výšky vzniknutej škody na vozidle. Poistený, resp. žalobca žiada len
zaplatiť sumu za skutočne vykonanú a fakturovanú opravu, ktorú riadne preukázal. Medzi poisteným

a žalovaným je zmluvný vzťah, na základe ktorého bola medzi nimi dojednaná povinnosť žalovaného
poskytnúť poistné plnenie v dojednanom rozsahu, ak dôjde k poškodeniu, zničeniu motorového vozidla
Škoda Octavia, EČV: H. alebo jeho obvyklej výbavy akoukoľvek udalosťou s výnimkou výluk výslovne
uvedených vo všeobecných zmluvných podmienkach alebo v príslušných zmluvných dojednaniach.
Žalovaný priznal žalobcovi primerané náklady na cenu práce pre neautorizovaný servis vo výške 20,00

eur/NH bez DPH a primerané náklady na lakovací materiál (výška lakovacej konštanty 100 %). Takúto
limitáciu považuje za arbitrárnu. Žalobca poukázal na porušenie ustanovenia zákona č. 250/2007 Z. z.,
a to konkrétne § 4 ods. 8. Konaním, kde žalovaný limitoval výšku poskytnutej normohodiny na sumu
20,00 eur/NH bez DPH, je v rozpore s dobrými mravmi, nakoľko môže privodiť ujmu spotrebiteľovi pri
nedodržaní dobromyseľnosti dodávateľa (poisťovne) - nedobromyseľne stanovil limitovanú sumu 20,00
eur/NH bez DPH, bez ohľadu na vývoj cien na trhu, kde má vedomosť o tom, že z uvedeného bude

profitovať, keďže ceny na trhu za opravu daného typu motorového vozidla sú preukázateľne vyššie,
ako v čase, keď bola uzavretá poistná zmluva. Žalobca pri oprave poškodeného motorového vozidla
postupoval tak, aby motorové vozidlo bolo z technického a funkčného hľadiska rovnako prevádzky
schopné ako pred škodovou udalosťou. Oprava bola prevedená účelne a smerovala len k odstráneniu
následkov škodovej udalosti, jej cieľom a zmyslom bolo, aby poškodené motorové vozidlo spĺňalo

rovnaké kvalitatívne, funkčné a estetické kritériá ako pred poistnou udalosťou. Náklady na prácu a
lakovanie, sa vypočítajú len s priznaním hodinovej sadzby účtovanej autoservisom (vrátane DPH), ktorá
neprevyšuje sumu obvyklú v danom regióne opravcu pre konkrétnu značku a typ vozidla. V prípade, že
bude hodinová sadzba účtovaná opravcom vyššia, potom poisťovňa hradí maximálnu hodinovú sadzbu
obvyklú v danom regióne pre konkrétnu značku a typ vozidla. Pre porovnanie žalobca poukázal na

cenník lakovacích a mechanických prác v regióne pre daný typ motorového vozidla: - Auto Gábriel,
s.r.o. Košice - 43 eur bez DPH - mechanické, elektrické, lakovacie a klampiarske práce; Moris Slovakia
s.r.o. - 40 bez DPH - mechanické práce, 37 eur bez DPH - lakovacie a klampiarske práce. Žalobca
si účtoval pri motorovom vozidle Škoda Octavia, EČV: H. za 1 Nh mechanickej práce a lakovacej
práce sumu vo výške 40 eur bez DPH, čo je v porovnaní s ostatnými autoservismi porovnateľná, resp.

výhodnejšia a nižšia cena. Preto je nedôvodné, že nebola uznaná cena práce v plnej výške. Žalovaný
ako odborne spôsobilá osoba, poskytujúca poistenie majetku, ak mal za to, že žalobcom účtovaná cena
za normohodinu prác vo výške 40 eur bez DPH je cena neprimeraná v regióne, mal predložiť dôkazy
na preukázanie svojho tvrdenia. Žalovaný však len uviedol, že nepriznáva položky, ktorými je cena
práce a cena práce lakovania, bez akéhokoľvek odborného odôvodnenia, bez predloženia akýchkoľvek

cenníkov. Aj uvedené naznačuje tomu, že postup žalovaného je nezákonný, v rozpore s judikatúrou a
platnou právnou úpravou. Nie je známe, na základe akých skutočností, dôkazov, dospel žalovaný ku
kráteniu celkovej sumy, na ktorej zaplatenie má poistený, resp. žalobca nárok o 340,23 eur. V súlade s
uvedeným,žalovanýneuniesoldôkaznébremenonímtvrdenejskutočnosti,čohonásledkommábyťjeho
neúspech. Vo vzťahu ku kráteniu ceny náhradných dielov z dôvodu nepredloženia daňového dokladu o

nákupe originálneho dielu poukázal na skutočnosť, že poisťovateľovi bola predložená kalkulácia opravy,
v ktorej bolo uvedené číslo predmetného náhradného dielu - 5E0807906A. Na základe toho si žalovaný,
resp. poisťovateľ ako odborne spôsobilá osoba na vykonávanie predmetnej činnosti mohol overiť, či ide/
nejde o originálny náhradný diel. Žalobca, resp. poistený neporušil svoje povinnosti vyplývajúce mu zo
zákona a z VPP. Poistený žalovanému bezodkladne oznámil vznik poistnej udalosti a zároveň poskytol

žalovanému všetky doklady potrebné na likvidáciu poistnej udalosti.

2. Okresný súd Banská Bystrica vydal dňa 14.09.2021 platobný rozkaz v navrhovanom znení, proti
ktorému podal žalovaný odpor. Podaný odpor žalovaný odôvodnil nasledovne. Žalovaný upozornil na §
132 CSP a náležitosti podanej žaloby, ktoré predmetná žaloba nespĺňa. Žalobca mal v žalobnom návrhu

v časti opisu skutočností, z ktorých vyplýva uplatňovaný peňažný nárok, označiť a presne špecifikovať
skutočnosti a dôkazy, o ktoré svoj návrh opiera. Žalobca pritom nešpecifikoval základné údaje - napr.
o špecifikácii samotnej škodovej udalosti a o realizovaných úkonoch týkajúcich sa škodovej udalosti
zo strany poisteného. Žalobca však údaje o týchto podstatných náležitostiach neuviedol, niektoré síce
vyplývajú z príloh, čo však absolútne nie je, vzhľadom na znenie ustanovenia § 132 ods. 2 CSP,

postačujúce. V ďalšej časti konania namietal, že žalobca nie je aktívne vecne legitimovaný. Vzhľadom
na uvádzaný skutkový stav (ktorý vychádza a súčasne potvrdzujú aj dôkazy predkladané žalobcom)
vyplýva, že poškodený mal voči žalobcovi záväzok, ktorý spočíval v neuhradenej faktúre. Z uvedeného
potom vyplýva, že poškodený predstavoval subjekt, ktorý bol dlžníkom žalobcu. Uvedené pritompotvrdzuje a preukazuje práve žalobcom predložená faktúra, v zmysle ktorej subjektom zaviazaným na
plnenie bol práve poistený. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti, ako aj na znenie ustanovenia
§ 524 OZ vyplýva, že nakoľko poistený predstavoval dlžníka žalobcu, nemohol so žalobcom platne

uzatvoriť zmluvu o postúpení pohľadávky. Uzatvorením predmetnej zmluvy nemohlo dôjsť k postúpeniu
pohľadávky poisteného na žalobcu (nakoľko uvedenú pohľadávku nikdy neuhradil a teda mu nikdy
ako pohľadávka nevznikla), ale v uvedenom prípade by došlo k postúpeniu záväzku poisteného, ktorý
v zmysle vystavenej faktúry predstavuje práve pohľadávku žalobcu. S poukazom na argumentáciu
viažucu sa k uzatvoreniu zmluvy o postúpení pohľadávky medzi poisteným ako postupcom a žalobcom

ako postupníkom, týkajúcej sa nemožnosti uzatvorenia takéhoto zmluvného vzťahu, a to z dôvodu, že
predmetom zmluvy bolo postúpenie pohľadávky zo strany poisteného, ktorú žalobca ako veriteľ eviduje
voči poistenému ako dlžníkovi (t.j. neexistujúce predmety postúpenia), je podľa žalovaného tento právny
úkon podľa ustanovenia § 39 OZ absolútne neplatný. Samotný predmet zmluvy o postúpení pohľadávky
je potrebné považovať za rozporuplný, nejasný a v konečnom dôsledku za presne nešpecifikovaný. Z
obsahu uvádzaného predmetu zrealizovaného postúpenia vyplýva, že poistený ako postupca postupuje

pohľadávku, ktorú má voči žalovanému, pričom táto pohľadávka má predstavovať sumu, ktorá vznikla
akokráteniefakturovanejsumyvzmyslefaktúryvystavenejzostranyžalobcuvočipoistenémuzaopravu
vozidla, a to v dôsledku poistnej udalosti. Žalobca nepreukázal, že by poistený zaplatil faktúru v časti
návrhu uplatňovaného nároku, v kauzálnom dôsledku čoho poistenému nemohli vzniknúť ani účelne
vynaložené náklady na opravu jeho vozidla a nedošlo ani k úbytku majetkovej podstaty poisteného. V

predmetnej zmluve absolútnym spôsobom absentuje konkrétny prejav vôle poisteného ako postupcu
týkajúci sa postúpenia samotnej pohľadávky.

3. Žalobca v replike uviedol k náležitostiam žaloby, že skutočnosti, ktoré žalovaný vymenúva,
nepredstavujú rozhodujúce skutočnosti, od ktorých uvedenia závisí úspech/neúspech žalobcu v spore.

Poistná udalosť je v žalobe špecifikovaná dostatočne jasne, zrozumiteľne a bez možnosti omylu s inými
poistnými udalosťami, kedy z dôkazov predložených so žalobou vyplýva, kedy došlo k poistnej udalosti,
aké motorové vozidlo bolo v jej dôsledku poškodené aj pod akým číslom danú poistnú udalosť žalovaný
zaregistroval. Sám žalovaný tak uznal nárok žalobcu, resp. poisteného na poistné plnenie, sporný je
len rozsah poistného plnenia. V návrhu na vydanie platobného rozkazu v uvedenej veci žalobca jasne

uvádza: 1) že po vzniku škodovej udalosti bola predmetná škodová riadne u žalovaného nahlásená-
žalovanýpoistnúudalosťzaregistrovalpodč.8810715928,2)ževdôsledkuvzniknutejsituácie-škodovej
udalosti, si poistený dal opraviť svoje poškodené motorové vozidlo u žalobcu, 3) vyčíslenie nákladov
na opravu vo faktúre, ktorá bola navyše ako dôkaz predložená, 4) doručenie oznámenia žalovaného
o likvidácii poistnej udalosti s vymedzením, koľko žalovaný priamo žalobcovi plnil a koľko nie, pričom

oznámenie o poistnom plnení bolo ako dôkaz v konaní predložené, 5) informácia o tom, že pohľadávka
poškodeného, vzniknutá z neuhradenia faktúry za opravu poškodeného motorového vozidla žalovaným
v plnej výške bola postúpená na žalobcu, pričom ako dôkaz bola predložená zmluva o postúpení
pohľadávky, ktorá obsahuje všetky zákonné náležitosti. K nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobca
uviedol, že pohľadávka, ktorej zaplatenie je predmetom sporu medzi žalobcom a žalovaným, a ktorá

bola postúpená, predstavuje nárok vyplývajúci z poistného plnenia. Nárok uplatnený v tomto konaní
vznikol krátením časti poistného plnenia, ktoré si uplatnil poistený, resp. žalobca, na základe uzatvorenej
poistnej zmluvy so žalovaným. Autori publikácie s názvom Poistné zmluvy, Ing. Mgr. Petruľák, a Mgr.
Šulíková na str. 1 tejto publikácie uvádzajú: „podstatou poistenia je prenos finančných dopadov rizika z
jeho nositeľa na iný subjekt (poisťovňu).“ „Úlohou poistenia je najmä prostredníctvom poistného plnenia

zabezpečiť finančné prostriedky, ktoré slúžia na zmiernenie dopadov vzniknutej poistnej udalosti.“ Z
podstaty poistenia teda nevyplýva, že by poistený (poškodený poistnou udalosťou) mal najprv znášať
finančné dopady rizika, ktoré si pre daný prípad poistil, preukázať tieto finančné dopady poisťovni a až
tak ich preniesť na poisťovňu. Poistenie práve naopak slúži na to, aby subjekt odlišný od poisteného
(poisťovňa) znášal tieto finančné dopady rizika, ktoré si poistil poistený a za ktoré v pravidelnom intervale

uhrádza poisťovni poistné. Požiadavka žalovaného sa teda prieči samotnému princípu poistenia. Nárok
na poistné plnenia, vzniká okamihom vzniku poistnej udalosti a neviaže sa na vykonanie opravy
motorového vozidla a teda nie je ani rozhodujúce v prípade navrátenia veci do predošlého stavu kto
a ako (t. j. platobné miesto) uhradí škodu. Právna skutočnosť, ktorá podmieňuje vznik nároku je vznik
poistnej udalosti. Z vyššie uvedeného ustanovenia zákona teda nevyplýva, že by právo na náhradu

škody alebo na poistné plnenie vzniklo až vtedy, keď poškodený/poistený preukáže poisťovateľovi
finančné dopady rizika, t. j. doklad o úhrade nákladov vynaložených na uvedenie veci do stavu pred
poistnou udalosťou. Skutočnosť, že v zásade nie je potrebné preukazovať vynaloženie nákladov na
uvedenie veci do stavu pred poistnou udalosťou ako predpoklad priznania plnenia poisťovne, vyplývaaj z iných ustanovení Občianskeho zákonníka. Obsahom pohľadávky na peňažné plnenie je totiž
povinnosť dlžníka plniť v peniazoch a právo veriteľa požadovať peňažné plnenie. Postúpením peňažnej
pohľadávky sa postavenie dlžníka nezhoršuje. Zmena veriteľa peňažnej pohľadávky teda nemá vplyv

na obsah pohľadávky. Zákon pripúšťa dokonca aj postúpenie budúcej pohľadávky. Argumentácia
žalovaného nemá oporu v zákone, práve naopak postup žalobcu zákon plne podporuje, a je v jeho
súlade. V predmetnom prípade poistený z jasne špecifikovanej poistnej udalosti, t. j. veriteľ, postúpil
svoju pohľadávku voči žalovanému, ktorá mu mala byť vyplatená žalovaným z titulu nároku na poistné
plnenie, na postupníka, t. j. žalobcu, aby priamo žalobca mohol vymáhať žalovaným neuhradenú

pohľadávku od žalovaného. Na platnosť zmluvy o postúpení pohľadávky sa nevyžaduje súhlas dlžníka,
t. j. žalovaného, keďže zmena v osobe veriteľa sa netýka jeho oprávnení a povinností vyplývajúcich
pre neho zo záväzku. Zmluva o postúpení pohľadávky medzi postupcom a postupníkom (žalobcom)
obsahuje jasné označenie účastníkov zmluvy a tiež identifikáciu postupovanej pohľadávky. Postupovaná
pohľadávka je v predmetnej zmluve špecifikovaná čo do výšky (presné vyčíslenie krátenej sumy), ale
aj čo do dôvodu vzniku (poistnej udalosti). V článku II zmluvy postupca jednoznačne prehlasuje, že

špecifikácia postupovanej pohľadávky je úplná a správna. Logickým výkladom, ak postupca prehlasuje,
že špecifikácia postupovanej pohľadávky je úplná a správna, musí mať vedomosť o tom, že táto
pohľadávka je predmetom postúpenia a teda aj takto prejavuje svoju vôľu pohľadávku v konkrétnej
výške, vzniknutú z konkrétneho dôvodu, postúpiť. Zmluva o postúpení pohľadávky z hľadiska platnosti
ako právneho úkonu musí obsahovať generálne základné prvky, ktoré sú nevyhnutné pre platnosť

každého právneho úkonu, v zmysle § 34 a nasl. OZ v platnom znení. Samotný prejav vôle z hľadiska jeho
náležitostí tak môže byť vyjadrený ako výslovne, tak aj konkludentne. Taktiež v čl. III zmluvy zmluvné
strany (teda postupca a postupník) vyhlasujú, že zmluva predstavuje ich skutočnú, slobodnú a vážnu
vôľu a na znak súhlasu ju podpisujú.

4. Predmetná vec bola postúpená tunajšiemu súdu dňa 19.08.2021.

5. Na pojednávaní dňa 29.09.2023 súd konal v neprítomnosti žalovaného, resp. jeho právneho zástupcu,
keďže sa na predmetné pojednávanie ospravedlnil a požiadal o konanie v neprítomnosti.

6. Súd sa v rámci dokazovania oboznámil aj s ďalšími dôkazmi predloženými v konaní, ako napr. s
Oznámením o poistnom plnení, s poistnou zmluvou, s faktúrou č. 2021025, so Zmluvou o postúpení
pohľadávky zo dňa 28.07.2021, s cenníkmi iných servisov, s kategorizáciou vozidiel a s písomnými a
ústnymi prednesmi strán.

7. Súd vec právne posúdil podľa nasledujúcich ustanovení:

8. Podľa § 132 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) v žalobe sa okrem všeobecných
náležitostí podania uvedie označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností,
označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh.

9. Podľa § 150 ods. 1, ods. 2 CSP strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a
rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu. Na zistenie podstatných a rozhodujúcich skutočností
môže súd strany požiadať o ďalšie skutkové tvrdenia.

10. Podľa § 151 ods. 1, ods. 2 CSP skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa
považujú za nesporné. Ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania,
uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.

11. Podľa § 153 ods. 1, 2 a 3 CSP strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a

prostriedky procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie
sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na
rýchlosť a hospodárnosť konania. Na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany,
ktoré strana nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho
pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu. Ak súd na prostriedky procesného útoku alebo

prostriedky procesnej obrany neprihliadne, uvedie to v odôvodnení rozhodnutia vo veci samej

12. Podľa § 191 ods. 1 CSP dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky
dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.13. Podľa § 215 ods. 1 CSP súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu.

14. Podľa § 215 ods. 2 CSP skutkový stav sa zisťuje procesným postupom podľa tohto zákona.

15. Podľa § 218 ods. 1 CSP obsah rozhodnutia vo veci samej vysloví súd vo výroku rozsudku. Vo výroku
rozhodne tiež o nároku na náhradu trov konania, ak sa o ňom nerozhoduje samostatne.

16. Podľa § 788 ods. 1 a 3 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v rozhodnom znení (ďalej
len „OZ“) sa poistnou zmluvou poistiteľ zaväzuje poskytnúť v dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane
náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická alebo právnická osoba, ktorá s poistiteľom poistnú
zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné. Súčasťou poistnej zmluvy sú všeobecné poistné podmienky
poistiteľa (poistné podmienky), na ktoré sa poistná zmluva odvoláva a ktoré sú k nej pripojené alebo boli
pred uzavretím zmluvy tomu, kto s poistiteľom zmluvu uzavrel, oznámené.

17. Podľa § 797 ods. 2 OZ právo na plnenie vznikne, ak nastane skutočnosť, s ktorou je spojený vznik
povinnosti poistiteľa plniť (poistná udalosť).

18. Podľa § 797 ods. 4 OZ ak poistiteľ odmietol plniť čo i len z časti, je povinný uviesť dôvod neplnenia

alebo zníženia plnenia; tento dôvod nie je možné dodatočne meniť.

19. Podľa § 799 ods. 1 až 3 OZ poistený je povinný zachovávať povinnosti, ktoré boli dohodnuté
alebo ktoré sú v tomto zákone alebo v poistných podmienkach ustanovené. Kto má právo na plnenie,
je povinný bez zbytočného odkladu poistiteľovi písomne oznámiť, že nastala poistná udalosť, dať

pravdivé vysvetlenie o jej vzniku a rozsahu jej následkov a predložiť potrebné doklady, ktoré si poistiteľ
vyžiada. Poistné podmienky mu môžu uložiť aj ďalšie povinnosti. Ak malo vedomé porušenie povinností
uvedených v odsekoch 1 a 2 podstatný vplyv na vznik poistnej udalosti alebo na zväčšenie rozsahu
následkov poistnej udalostí, je poistiteľ oprávnený plnenie z poistnej zmluvy znížiť podľa toho, aký vplyv
malo toto porušenie na rozsah jeho povinnosti plniť.

20. Podľa § 806 OZ z poistenia majetku má poistený právo, aby mu bolo poskytnuté plnenie vo výške
určenej podľa poistných podmienok, ak sa poistná udalosť týka veci, na ktorú sa poistenie vzťahuje.

21. Podľa § 810 OZ poistený má právo na náhradu nákladov účelne vynaložených na odvrátenie poistnej

udalosti, ktorá poistenému majetku bezprostredne hrozila. Takisto má právo na náhradu nákladov, ktoré
účelne vynaložil, aby zmiernil následky poistnej udalosti.

22. Podľa § 524 ods. 1 a 2 OZ veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou
zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

23. Podľa § 525 OZ ods. 1 postúpiť nemožno pohľadávku, ktorá zaniká najneskôr smrťou veriteľa alebo
ktorej obsah by sa zmenou veriteľa zmenil. Postúpiť nemožno ani pohľadávku, pokiaľ nemôže byť
postihnutá výkonom rozhodnutia.

24. Podľa § 525 ods. 2 OZ nemožno postúpiť pohľadávku, ak by postúpenie odporovalo zákonu alebo
dohode s dlžníkom.

25. Žalobca sa podanou žalobou domáha zaplatenia poistného plnenia z havarijného poistenia, ktoré
bolo žalobcovi krátené z poistnej udalosti č. 8810715928 zo dňa 11.05.2021 na motorovom vozidle

Škoda Octavia, EČV: H., a to vo výške 340,23 eur.

26. V konaní nebol sporný vznik a priebeh poistnej udalosti, ani to, že k škode na motorovom vozidle
došlo. Žalobca má uzatvorené havarijné zmluvné poistenie u žalovaného, z ktorého si nárok na krátené
poistné plnenie uplatňuje. Nesporným v konaní bolo aj oznámenie poistnej udalosti včas a predloženie

požadovaných dokladov k poistnej udalosti, vystavenie faktúry za opravu poškodeného motorového
vozidla, oznámenie o ukončení likvidácie žalovaného zo dňa 14.07.221 a ukončenie šetrenie poistnej
udalosti. Žalovaný priznal a uhradil žalobcovi poistné plnenie vo výške 449,48 eur, z ktorého odpočítal
spoluúčasť vo výške 166 eur a na účet žalobcu zaslal doplatok vo výške 283,48 eur.27. Spornou bola v konaní aktívna vecná legitimácia v súvislosti s postúpením pohľadávky poškodeného
na žalobcu. Žalovaný ďalej namietal absolútnu neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávky, nesplnenie

základných náležitostí žaloby podľa § 132 CSP, ako aj primeranosť nákladov, keď uznal len cenu prác vo
výške 20 eur na 1 Nh bez DPH a výšku lakovacej konštanty 100 %. Žalovaný krátil aj poistné plnenie vo
výške 2,39 eur z dôvodu nedoručeného nadobúdacieho daňového dokladu k originálnemu náhradnému
dielu.

28. Žalovaný celú svoju obranu postavil na nasledovných argumentoch, s ktorými sa súd v rámci
posúdenia predmetnej veci zaoberal. Súd v prvom rade skúmal námietku aktívnej vecnej legitimácie
žalobcu s ohľadom na uzatvorenú zmluvu o postúpení pohľadávku a námietku žalovaného, že
predmetná zmluva je absolútne neplatná, a preto na strane žalobcu ani nemohla vzniknúť pohľadávka.

29. Aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu

-žalobcovinímuplatňovanéprávo(nárok),respektívemuvyplývaprocesnéprávositentohmotnoprávny
nárokuplatňovať.Preskúmavanievecnejlegitimácie,čiužaktívnej(existenciatvrdenéhoprávanastrane
žalobcu), alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je imanentnou súčasťou
každého súdneho konania. Súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiadna
zo strán konania nenamieta. To, že sa súd výslovne k vecnej legitimácii nevysloví, neznamená, že sa

ňou v konaní nezaoberal (rozsudok Najvyššieho súdu SR z 29. 06. 2010, sp. zn. 2 Cdo 205/2009).

30. Žalovaný považoval za spornú otázku postúpenie pohľadávky. Súd poukazuje na
ustálenú judikatúru, na ktorú sčasti odkázal aj žalobca, v zmysle ktorej možno postúpiť každú
pohľadávku, ktorá je určitá a existujúca voči konkrétnemu dlžníkovi. K námietke absolútnej neplatnosti

zmluvy o postúpení časti pohľadávky z dôvodu jej neurčitosti, ako aj z dôvodu neexistencie
postupovaných pohľadávok je treba doplniť, že určitosť obsahu zmluvy sa posudzuje predovšetkým
z hľadiska jednoznačného identifikovania a vymedzenia postupovanej pohľadávky. V prejednávanom
spore postupca postúpil pohľadávku voči žalovanému, ktorá mala byť vyplatené titulom nároku na
poistné plnenie z poistnej udalosti č. 8810715928 na žalobcu, aby priamo žalobca mohol vymáhať

neuhradenú pohľadávku od žalovaného. Súd preto nepovažoval za dôvodnú obranu žalovaného
spočívajúcu v tom, že žalobca nie je aktívne legitimovaný na podanie žaloby, keďže považoval zmluvu
o postúpení neuhradenej časti pohľadávky za platný právny úkon, pretože v tejto zmluve je presne
špecifikovaný predmet zmluvy o postúpení, a to nezaplatenie časti pohľadávky vo výške 340,23 eur,
čo predstavuje rozdiel medzi fakturovanou sumou a sumou reálne zaplatenou žalovaným. Predmetný

nárok, tak ako vyplýva zo zmluvy vznikol z poistnej udalosti č. 8810715928, pri ktorej došlo k poškodeniu
konkrétneho motorového vozidla špecifikovaného priamo v zmluve o postúpení pohľadávky. Preto nie
je pochybnosť o tom, aká zmluva, v akej výške bola postupovaná a z čoho táto pohľadávka vznikla.
Podľa § 524 OZ s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou
spojené.Súdposúdiacpredmetnúzmluvuajsohľadomnanegatívnetaxatívnevymedzeniepohľadávok,

ktoré nie je možné postúpiť § 525 ods. 1, ods. 2 OZ, dospel k vyššie uvedeným záverom. Súd sa
stotožnil s argumentáciou žalobcu, ktorou odkázal na rozhodnutia súdov k postúpeniu pohľadávky,
keď citoval, že „požiadavka určitosti zmluvy o postúpení pohľadávok je naplnená tiež v prípade, ak je
súhrn postupovaných pohľadávok označený osobou dlžníka a právnym dôvodom vzniku, bez toho aby
postupované pohľadávky museli byť v postúpenej zmluve výslovne jednotlivo identifikované (R (ČR)

27/2008). Ak nemá postupca voči dlžníkovi v dobe postúpenia inú pohľadávku alebo iné pohľadávky s
predmetomplneniarovnakéhodruhuakoupostupovanejpohľadávky(tedainépohľadávkyzameniteľnej
s postupovanou pohľadávkou), potom platí, že postupovaná pohľadávka je v zmluve o postúpení
pohľadávkydostatočnéurčitoidentifikovanáivtedy,akjuvymedzujelenúdajoosobedlžníkaapredmetu
plnenia (rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR, sp.zn. 29 Odo 775/2004)“. Zároveň je potrebné poukázať aj

na závery Ústavného súdu Slovenskej republiky vyslovené v rozhodnutí z 01. apríla 2015, sp. zn. I. ÚS
640/2014 týkajúce sa preferencie platnosti výkladu právnych úkonov.

31. Podľa § 797 ods. 3 OZ nárok na poistné plnenie vzniká okamihom škody a neviaže sa na vykonanie
opravy motorového vozidla. Právna skutočnosť, ktorá podmieňuje vznik nároku, je vznik škodovej

udalosti. V zmysle judikatúry (bližšie pozri rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 25 Cdo 347/2000)
nie je podstatné, či poškodený vec skutočne opravil alebo nie, pretože výšku škody nie je možné robiť
závislú na tom, ako poškodený s vecou naloží, preto nie je ani rozhodujúce, či došlo k úhrade faktúry
za vykonanú opravu. Vznik nároku na poistné plnenie nastal samotnou poistnou udalosťou v dôsledkupoškodenia motorového vozidla, pričom nárok na poistné plnenie vznikol poistenému už momentom
poistnej udalosti, v dôsledku ktorej má nárok na úhradu účelných nákladov, ktoré mu vznikli v spojení
s touto poistnou udalosťou. Žalovaný v prípade poistnej udalosti nemôže podmieňovať vyplatenie

poistného plnenia predložením dokladu o úhrade nákladov, ktoré poistenému v súvislosti s poistnou
udalosťou vznikli. Navyše z oznámenia o poistnom plnení je zrejmé, že žalovaný vyplatil krátené poistné
plnenie bez skúmania úhrady predmetnej faktúry, z čoho vyplýva, že v rámci šetrenia poistnej udalosti
predmetná okolnosť nebola ani pre samotného žalovaného relevantná.

32. Zároveň súd zdôrazňuje, že samotné uzavretie zmluvy o postúpení pohľadávky je prejavom vôle
postupcu, o čom súd nemá pochybnosť, pričom v zmluve o postúpení pohľadávky strany vyhlásili,
že zmluva bola uzatvorená slobodne a vážne bez právneho a skutkového omylu, nie v tiesni za
nápadne nevýhodných podmienok a na znak súhlasu ju podpísali, z čoho je jednoznačne zrejmé, že
postupca prejavil svoju vôľu pohľadávku postúpiť. Takto špecifikovaný predmet zmluvy o postúpení časti
pohľadávky je právny úkon jasný, určitý a z toho dôvodu platný.

33. V tejto súvislosti súd navyše (keďže vznik nároku je potrebné viazať na moment vzniku poistnej
udalosti) poukazuje aj na rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave zo dňa 17.01.2018, sp. zn. 3
Cob 220/2017 a v odôvodnení ktorom sa uvádza, že „v rámci biznis modelu podnikateľskej činnosti
žalobcu prišlo k situácii, kedy žalobca vystavil faktúru za prenájom vozidla pre poškodeného, pričom

poškodenémunazákladevystaveniatejtofaktúryvzniklaškoda,ktorámáznášať/nahradiťpoisťovňaako
subjektzodpovednostnéhovzťahuzodpovednostizaškoduspôsobenúprevádzkoumotorovéhovozidla.
Na základe uvedeného prišlo kvázi k forme úhrady postúpením práva na náhradu škody zo strany
poškodenéhonažalobcu(čozakladáajaktívnulegitimáciužalobcuvkonaní)“.Odvolacísúdvcitovanom
rozhodnutí uvádza, že „úhradu nájomného supluje v tomto prípade samotné postúpenie. Je nesporné,

že predmetná pohľadávka mohla byť predmetom postúpenia, pretože predmetom postúpenia bol nárok
na náhradu škody, ktorý vznikol poškodenému ako následok dopravnej nehody. Náklady poškodený voči
svojmu veriteľovi nezaplatil, vysporiadaním záväzku však došlo k postúpeniu pohľadávky, v dôsledku
čoho si žalobca uplatnil dlh od žalovaných.“

34. Odvolací súd v citovanom rozhodnutí síce posudzoval nárok ako náhradu škody podľa zákona č.
381/2001 Z.z., avšak s ohľadom na obdobnú situáciu súd upozorňuje, že postúpením pohľadávky môže
dôjsť aj k vyrovnaniu záväzkov medzi poisteným ako postupcom a servisom ako postupníkom, ktorý
vykonával opravu vozidla a ktorému vznikla pohľadávka za túto opravu voči poistenému. S ohľadom
na právny záver vyslovený v rozhodnutí krajského súdu, ktorý je možné aplikovať aj v predmetnom

prípade, je potrebné zdôrazniť, že popri postúpení pohľadávok môže dôjsť zároveň k vysporiadaniu
záväzkov medzi poisteným ako dlžníkom a žalobcom ako veriteľom, čo nespôsobuje neplatnosť zmluvy
o postúpení pohľadávky pre neexistenciu pohľadávky žalobcu voči žalovanému.

35. K náležitostiam predmetnej žaloby a žalovaným namietanej existencie opisu rozhodujúcich

skutočností, o ktoré žalobca opiera svoj nárok, súd odkazuje na uznesenie Najvyššieho súdu
SR z 10. apríla 2008, sp. zn. 3 Obo 77/2007 , z ktorého je zrejmé, že judikatúra za „rozhodujúce skutočnosti považuje údaje, ktoré
sú nevyhnutné na to, aby bolo jasné, o čom a na akom podklade má súd rozhodnúť. Žalobca musí
v žalobe uviesť také skutočnosti, ktorými opíše skutok, na základe ktorého uplatňuje svoj nárok, a to

v takom rozsahu, ktorý umožňuje jeho jednoznačnú individualizáciu, teda vymedziť predmet konania
po skutkovej stránke. Ak neuvedie žalobca v žalobe všetky potrebné tvrdenia, nejde o vadu žaloby,
ak v nej opísal aspoň také rozhodujúce skutočnosti, ktorými bol vymedzený predmet konania po
skutkovej stránke“ V tomto smere súd upozorňuje na príliš formalistický výklad žalovaného týkajúceho
sa ustanovenia § 132 CSP, ak predmet žaloby tak, ako bol vymedzený, teda nárokom žalobcu proti

žalovanémunazaplatenieistinyvovýške340,23eurspríslušenstvomztituluhavarijnejzmluvyuzavretej
medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným a spôsobenou poistnou udalosťou vymedzenou č.
8810715928 a základným popisom skutkových okolností, považuje za nedostatočné. Cieľom a zmyslom
predmetného ustanovenia nie je, aby strany v podanej žalobe, ale aj v ďalších svojich písomných
stanoviskách, či ústnych prednesoch obšírne a detailne vymedzili skutkový a právny stav. Potrebným je

vystihnúťpodstatupredmetnéhosporu(týkasatoajinýchprávnychaskutkovýchargumentov,aleboinak
povedané kvantita neznamená kvalitu), čo nie je podmienené rozpisom detailných skutkových okolností,
ktoré pre posúdenie sporu ani nie sú rozhodujúce, obzvlášť, ak tieto medzi stranami konania nie sú
sporné. S ohľadom na uvedené a na posúdenie jednotlivých náležitostí predmetnej žaloby, súd dospelk rovnakému záveru, ako okresný súd, ktorý vydal platobný rozkaz (v opačnom prípade by ani nebolo
možné vydať platobný rozkaz), potvrdiac názor žalobcu, že zákonom požadované náležitosti žaloby
uvedené v § 132 CSP boli splnené. V tejto súvislosti súd upozorňuje, že žalobca označil dôkazy na

preukázanie svojich tvrdení práve v prílohe žaloby (časť tlačiva I) Prílohy), ako napr. faktúru, oznámenie
o poistnom plnení, kategorizáciu vozidiel, cenníky etc.

36. K spornej primeranosti nákladov priznaných len do výšky určenej žalovaným (teda ceny prác vo
výške20eur/1Nha100%lakovacejkonštanty),súduvádzanasledovné.Základomprepriznanienároku

na poistné plnenie je, že sa poistná udalosť stala a poistené motorové vozidlo bolo poškodené v rozsahu,
v akom sa vykonala jeho oprava, ktorá bola účelná a smerovala k odstráneniu následkov poistnej
udalosti. Poistné plnenie závisí najmä od rozsahu následkov spôsobených poistnou udalosťou na
poistenej veci. Napriek tomu, že účelom poistenia majetku je predovšetkým reparovať škody vzniknuté
na poistenom majetku, rozsah práva na poistné plnenie nie je totožný s právom na náhradu škody. Vo
všeobecnosti platí, poistné plnenie sa odvíja od výšky nákladov, ktoré treba v danom prípade vynaložiť

na znovuobstaranie zničenej veci. Avšak determinujúcim faktorom (okrem iných) je preukázaný rozsah
následkov poistnej udalosti. Ak pristúpi poistený k oprave vozidla, je treba pri určení náhrady vychádzať
z výšky nákladov na opravu vozidla súvisiacich s poistnou udalosťou a posudzovať ich účelnosť a
nevyhnutnosť. Účelnou opravou je tá, ktorá smeruje k odstráneniu následkov poistnej udalosti.

37. V tejto súvislosti súd upozorňuje na ustálenú judikatúru súdov týkajúcu sa výkladu kogentného
ustanovenia § 799 ods. 3 OZ (bližšie pozri rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp.zn. 1 Cdo/152/2009 zo
dňa 27.01.2011). Poistné plnenie umožňuje znížiť len v prípade ak porušenie povinnosti bolo vedomé
a súčasne malo podstatný vplyv na poistnú udalosť, resp. na zväčšenie rozsahu jej následkov. V rámci
podstatného vplyvu dáva možnosť posudzovať rozsah miery tohto vplyvu na vznik poistnej udalosti,

resp. jej následkov. Z povahy tohto ustanovenia vyplýva, že ak vedomé porušenie povinnosti nemalo
podstatný vplyv na vznik poistnej udalosti, krátenie poistného je vylúčené. Dôkazné bremeno o tom,
že žalobca vedome porušil svoju povinnosť, resp. že krátenie bolo dôvodné, zaťažuje žalovaného. Ak
žalovaný nepredloží dôkazy preukazujúce uvedené skutočnosti, je možné jeho tvrdenia považovať za
účelové, ktorých cieľom je vyhnúť sa povinnosti poskytnúť žalobcovi poistné plnenie v celom rozsahu.

38. Ak žalovaný kráti poistné plnenie, jeho konanie musí mať oporu v poistných podmienkach alebo
v zákone, nemôže sa jednať o svojvôľu žalovaného. V tejto súvislosti súd upozorňuje, že žalovaný
ako subjekt, ktorého ťaží dôkazné bremeno, v konaní nepredložil žiadne listinné dôkazy, naproti tomu
žalobca doložil okrem faktúry servisu, ktorý vykonával opravu, aj cenníky primeranej ceny práce v

danom regióne, ktoré svedčia v jeho prospech. Obdobne aj v súvislosti s lakovacou konštantou uznanou
vo výške 100 %, žalovaný nepreukázal primeranosť určenia v danej výške. Na danom mieste súd
upozorňuje na cenníky prác servisov v regióne pre daný typ motorového vozidla: Auto Gábriel, s.r.o.
Košice - 43 eur bez DPH - mechanické, elektrické, lakovacie a klampiarske práce; Moris Slovakia s.r.o. -
40 bez DPH - mechanické práce, 37 eur bez DPH - lakovacie a klampiarske práce. Žalobca si účtoval pri

motorovom vozidle Škoda Octavia, EČV: H. za 1 Nh mechanickej práce a lakovacej práce sumu vo výške
40 eur bez DPH, čo je v porovnaní s ostatnými autoservismi porovnateľná cena. Preto je nedôvodné, že
nebola uznaná cena práce v plnej výške. V prípade unesenia dôkazného bremena tvrdenia žalovaného
o neprimeranosti ceny týchto prác, mal žalovaný predložiť dôkazy na preukázanie svojho tvrdenia, čo
nespravil.

39. Vo vzťahu ku kráteniu ceny náhradného dielu z dôvodu nepredloženia daňového dokladu o nákupe
originálneho dielu, súd v zhode s názorom žalobcu uvádza, že ak bola poisťovateľovi predložená
kalkulácia opravy (čo nepoprel), v ktorej je uvedené číslo predmetného náhradného dielu - 5E0807906A,
jemožnéoverenieoriginálnehonáhradnéhodielu.Okremtohovtejtosúvislostižalovanýnepreukázal,že

bynapredloženieuvedenéhodokladupredkrátenímpoistnéhoplneniazuvedenéhodôvodu,predmetné
doklady vyžadoval a túto skutočnosť ani žiadnym spôsobom netvrdil.

40. Odôvodnenie žalovaného v oznámení o poistnom plnení spočívajúce v tom o aký typ servisu sa
jedná, či autorizovaný alebo neautorizovaný, je právne irelevantná a uvedené rozlišovanie nemá oporu

v zákone. Preferovanie a zvýhodňovanie len určitých servisov je v rozpore s ochranou hospodárskej
súťaže a v rozpore s európskou legislatívou a jej zárukami. V tomto smere platí aj pre poisťovne čl. 101
a čl. 102 Zmluvy o fungovaní európskej únie. V zmysle čl. 102 je zrejmé, že akékoľvek zneužívanie
dominantného postavenia na vnútornom trhu či jeho podstatnej časti jedným alebo viacerými podnikmisa zakazuje ako nezlučiteľné s vnútorným trhom, ak sa tým môže ovplyvniť obchod medzi členskými
štátmi. Takéto zneužívanie môže zahŕňať najmä: a) priame alebo nepriame vynucovanie neprimeraných
nákupných alebo predajných cien alebo iných obchodných podmienok; b) obmedzovanie výroby,

odbytu alebo technického rozvoja na úkor spotrebiteľov; c) uplatňovanie nerovnakých podmienok
voči obchodným partnerom pri rovnakých plneniach, čím ich v hospodárskej súťaži znevýhodňujú;
d) podmieňovanie uzatvárania zmlúv prijatím dodatočných záväzkov, ktoré svojou povahou alebo
podľa obchodných zvyklostí nesúvisia s predmetom plnenia. Navyše v súlade s nariadením komisie
(EÚ) č. 330/2010 z 20.04.2010 o uplatňovaní článku 101 ods. 3 Zmluvy o fungovaní európskej únie

na kategórie vertikálnych dohôd a zosúladených postupov (tzv. všeobecná bloková výnimka) a v
nariadení komisie (EÚ) č. 461/2010 z 27.05.2010 o uplatňovaní článku 101 ods. 3 Zmluvy o fungovaní
európskej únie na kategórie vertikálnych dohôd a zosúladených postupov v sektore motorových vozidiel,
ktoré sa vzťahuje najmä k predajnému trhu - skrátene nazývané "bloková výnimka"- majú všetky
servisy rovnaké postavenie a nie je možné zvýhodňovať alebo nezvýhodňovať, či preferovať niektoré
z nich. Vertikálne dohody sú dohody týkajúce sa predaja alebo nákupu tovaru alebo služieb medzi

spoločnosťami pôsobiacimi na rôznych úrovniach výrobného alebo distribučného reťazca, napríklad
distribučné dohody medzi výrobcami a veľkoobchodnými alebo maloobchodnými predajcami. Vyššie
uvedená bloková výnimka dáva možnosť prevádzať nezávislým servisom značkový servis, údržbu
a opravy aj nových automobilov v záručnej dobe, a to bez straty záruky samozrejme pri dodržaní
postupov a rozsahu prác predpísaných výrobcom automobilu a pri použití originálnych alebo kvalitatívne

rovnocenných náhradných dielov. Predmetné rozlišovanie a vnútené uprednostňovanie len určitého typu
servisu vozidiel, by preto bolo v rozpore s hospodárskou súťažou a právom Európskej únie.

41. Súd preto nemal preukázané tvrdenie žalovaného o primeranosti účtovanej ceny práce za 1
Nh práce ani lakovacej konštanty, pre ktoré krátil poistné plnenie z poistnej udalosti. Rovnako tak

súd nemal za dôvodnú námietku nepredloženia nadobúdacieho daňového dokladu (najmä z dôvodu
absencie akýchkoľvek skutkových tvrdení zo strany žalovaného). Vzhľadom na uvedené, súd žalobcovi
požadovaný nárok na zaplatenie kráteného poistného plnenia priznal.

42. S ohľadom na tú skutočnosť, že právny predchodca žalobcu, s ktorým mal poistnú zmluvu žalovaný

uzatvorenú, uzatváral zmluvu ako fyzická osoba a následným postúpením pohľadávky, od ktorých
žalobca odvodzoval svoj nárok na poistné plnenie, sa povaha záväzku postúpením pohľadávky a
zmenou v osobe veriteľa nemení, súd posudzoval príslušenstvo predmetnej pohľadávky v zmysle
nasledovných ustanovení.

43. Podľa § 797 ods. 3 prvá veta OZ plnenie je splatné do pätnástich dní, len čo poistiteľ skončil
vyšetrenie potrebné na zistenie rozsahu povinnosti poistiteľa plniť.

44. Podľa § 517 ods. 1 OZ dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.

45. Podľa § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať
od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z
omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

46. Podľa § 3 Nariadenia Vlády SR č. 87/1995 Z.z., výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych

bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania
s plnením peňažného dlhu.

47. Základná úroková sadzba ECB v období od 16.03.2016 až do 26.07 2022 bola vo výške 0,00 %.

48. Okrem istiny požadoval žalobca aj zaplatenie 5,00 % úroku z omeškania ročne zo sumy 340,23 eur
od 30.07.2021 až do zaplatenia. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že žalovaný v prípade poistnej
udalosti v Oznámení o poistnom plnení oznámil, že dňa 14.07.2021 ukončil jej šetrenie. Obsahom tohto
listu bol aj výpočet výšky poistného plnenia, z ktorého vyplynulo krátenie poistného plnenia vo výške
uplatneného nároku. Poistné plnenie, ktoré mal žalovaný vyplatiť je peňažným plnením a z dôvodu,

že sa dostal s jeho plnením do omeškania žalobca si uplatnil príslušenstvo žalovanej pohľadávky
nasledujúcim dňom po uplynutí 15-dňovej zákonom stanovenej lehoty splatnosti poistného plnenia, teda
dňom 30.07.2021. Od tohto dátumu súd zaviazal žalovaného na zaplatenie príslušenstva žalovanej
priznanej pohľadávky vo výške 340,23 eur, keďže dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je vomeškaní. Výšku úrokov z omeškania súd určil v súlade s vyššie citovaným ustanovením v príslušnej
zákonnej základnej úrokovej sadzbe, tak ako je uvedené vo výroku rozsudku.

49. Lehotu na plnenie (do troch dní od právoplatnosti rozsudku) uvedenú v prvom výroku enunciátu
rozsudku súd určil v súlade s ustanovením § 232 ods. 3 veta prvá CSP, podľa ktorého, lehota na plnenie
je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku.

50. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

51. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

52. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1 CSP tak, že
žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % voči žalovanému, keďže žalobca bol

v plnom rozsahu úspešný. O samotnej výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie tak,
ako to predpokladá § 262 ods. 2 CSP.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje. Odvolanie bude predložené na rozhodnutie Krajskému súdu v Bratislave. Odvolanie

môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu
rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa
rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v § 365 CSP.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli

uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného
titulu preto, že dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá. Z dôvodov podľa osobitného predpisu
môže návrh podať aj Justičná pokladnica (§ 48 ods. 2 zák. č. 233/1995 Z.z.-Exekučný poriadok).