Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa nedeľa 15. október 2023

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 12Csp/41/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6122481271
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 10. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Bíróová

ECLI: ECLI:SK:OSDS:2023:6122481271.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda sudkyňou JUDr. Evou Bíróovou v spore žalobcu: BENCONT

COLLECTION, a. s., Bratislava, Vajnorská 100/A, IČO 47 967 692, zastúpeného JUDr. Oskarom
Chnápkom, advokátom, Banská Bystrica, Komenského 3, proti žalovanému: P. T., A.. XX.XX.XXXX, E.
G., t. č. na neznámom mieste, o zaplatenie 173,84 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi istinu 173,84 eur s 5% úrokom z omeškania ročne zo sumy 29,99
eur od 08.07.2020 do zaplatenia, zo sumy 34,98 eur od 07.08.2020 do zaplatenia, zo sumy 48,89 eur
od 08.09.2020 do zaplatenia, zo sumy 29,99 eur od 08.10.2020 do zaplatenia a zo sumy 29,99 eur od
07.11.2020 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Súd priznáva žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

(1) Žalobou zo dňa 27.11.2022 sa žalobca domáhal (pôvodne na Okresnom súde Banská Bystrica
cestou upomínacieho konania - vec vedená pod sp. zn. 28Up/1654/2022) rozhodnutia súdu, ktorým by
bol žalovaný zaviazaný k zaplateniu sumy 173,84 eur, a to titulom nezaplatenej ceny za poskytnuté
telekomunikačné služby spolu s úrokom z omeškania a náhradou trov konania s odôvodnením, že mu
bola postúpená pohľadávka spoločnosti Slovak Telecom, a. s., Bratislava, vedená voči žalovanému.
Nárok odôvodnil tým, že žalovaný uzavrel s právnym predchodcom žalobcu zmluvu o poskytovaní

verejných služieb, na základe ktorej bol žalovanému aktivovaný program služieb. Žalovaný sa za
poskytované služby zaviazal platiť dohodnutú cenu podľa zvoleného programu a cenníka, vystavené
faktúryvšakneuhradilriadneavčas.Právnypredchodcažalobcuvyúčtovalslužbyžalovanémufaktúrami
č. 8262993044 sumou 29,99 eur so splatnosťou do 07.07.2020; č. 8264871672 sumou 34,98 eur
so splatnosťou do 06.08.2020; č. 8266736105 sumou 48,89 eur so splatnosťou do 07.09.2020, č.
8268584125 sumou 29,99 eur so splatnosťou do 07.10.2020 a č. 8270436308 sumou 29,99 eur so
splatnosťou do 06.11.2020. Nárok na úrok z omeškania odôvodnil poukazom na § 517 ods. 2 Obč. zák.

(2) Žalovaný v súčasnosti nemá platný pobyt na území SR, prechodný pobyt mal udelený do 31.03.2018,
na naposledy evidovanej adrese nepreberá poštu, jeho aktuálna a korešpondenčná adresa zistená
nebola, z toho dôvodu bolo podanie žaloby oznámené žalovanému postupom podľa § 116 ods. 2 CSP.
Žaloba tak bola žalovanému doručená dňa 05.09.2023.

(3) Podľa § 116 ods. 1 Civilného sporového poriadku (zákon č. 160/2015 Z. z. - CSP) ak sa žalobu

nepodarí doručiť žalovanému, ktorý je fyzickou osobou, na adresu podľa § 106 ods. 1 písm. a), je súd
povinný urobiť všetky úkony potrebné na zistenie skutočného pobytu žalovaného. Podľa ods. 2 ak sa
súdu nepodarí žalobu doručiť na adresu zistenú postupom podľa odseku 1, zverejní súd oznámenie o
podanej žalobe na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke príslušného súdu. Žaloba sa považuje po15 dňoch od zverejnenia oznámenia za doručenú, a to aj vtedy, ak sa adresát o tom nedozvie. Podľa
ods. 3 ďalšie písomnosti súd žalovanému doručuje na adresu podľa § 106 ods. 1 písm. a).

Podľa § 106 („adresa na doručovanie“) ods. 1 písm. a/ CSP ak nejde o doručovanie do elektronickej
schránky podľa osobitného predpisu, o doručovanie v osobitných prípadoch podľa § 107 ods. 2 a adresát
neuviedol inú adresu na doručovanie, doručuje súd písomnosti fyzickej osobe na adresu evidovanú
v registri obyvateľov Slovenskej republiky alebo adresu miesta pobytu cudzinca na území Slovenskej
republiky podľa druhu pobytu cudzinca. Podľa ods. 3 ak fyzická osoba nemá adresu evidovanú v registri

obyvateľov Slovenskej republiky, doručuje súd písomnosti tejto fyzickej osobe oznámením na úradnej
tabuli súdu a na webovej stránke príslušného súdu. Písomnosť sa považuje po 15 dňoch od zverejnenia
oznámenia za doručenú, a to aj vtedy, ak sa adresát o tom nedozvie.

(4) Podľa § 297 CSP súd na prejednanie /spotrebiteľského/ sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie
nie je potrebné nariadiť, ak a) sa vo veci rozhoduje rozsudkom pre zmeškanie v prospech spotrebiteľa,

b) ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a
hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur.

Podľa § 219 ods. 3 CSP vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia pojednávania,
oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke

príslušného súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením. Ak o to strana požiada, súd jej oznámi
miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku aj elektronickými prostriedkami.

(5) Podľa § 151 ods. 1 CSP skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú
za nesporné.

(6) Súd vo veci vykonal dokazovanie predloženými listinnými dôkazmi a zistil nasledovný skutkový stav
veci:

(7) Právny predchodca žalobcu a žalovaný uzavreli v znení dodatku k zmluve o poskytovaní verejných

služieb zo dňa 18.10.2017 - pre program Mobilný hlas s dobou viazanosti 24 mesiacov. Zmluvou bola
dohodnutá aj zmluvná pokuta - vo výške 120 eur (vo vzťahu k zľavám na štandardných poplatkoch) pri
porušení záväzku viazanosti. Dodatkom k zmluve zo dňa 02.03.2018 bola doba viazanosti obnovená,
predmetom dodatku bola kúpa koncového zariadenia zn. iPhone 10 za akciovú cenu 599 eur (pričom
neakciová cena predstavovala 1.399 eur), zároveň bola dohodnutá aj zmluvná pokuta - vo výške

850 eur (vo výške zľavy na kúpnej cene koncového zariadenia, s klesajúcou tendenciou. Spornými
faktúrami boli žalovanému vyúčtované mesačné paušálne (pravidelné) poplatky a náklady vymáhania,
ktoré predstavujú žalobný nárok.

(8) Právny predchodca žalobcu (Slovak Telekom, a. s., Bratislava) listom zo dňa 12.07.2021 odstúpil

od zmluvy so žalovaným a zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 28.06.2022 pohľadávku voči
žalovanému postúpil na žalobcu.

(9) Podľa § 44 ods. 1 zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách (od 01.02.2022
nahradeného zákonom č. 452/2021 Z. z. o elektronických komunikáciách) zmluvou o poskytovaní

verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej sieti alebo
poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou
zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných služieb je písomná; to neplatí pre predplatené služby,
poskytovanie služieb prostredníctvom verejných telefónnych automatov a iných verejných prístupových
bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných služieb je možné meniť aj inou ako písomnou formou,

ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré podľa Občianskeho
zákonníkamožnodojednaťlenvpísomnejforme.Podľaods.11písm.b/podnikmôžeodstúpiťodzmluvy
o poskytovaní verejných služieb, ak účastník nezaplatil cenu za poskytnutú službu ani do 45 dní po dni
splatnosti. Podľa ods. 15 odstúpením od zmluvy o poskytovaní verejných služieb zmluva zaniká, keď v
súlade s týmto zákonom prejav vôle oprávnenej strany odstúpiť od zmluvy je doručený druhej strane, ak

nie je v odstúpení uvedený neskorší deň; po tejto dobe nemožno účinky odstúpenia od zmluvy odvolať
alebo meniť bez súhlasu druhej strany.
Podľa § 43 ods. 1 písm. a/ tohto zákona podnik má právo na úhradu za poskytnutú verejnú službu.
Podľa ods. 12 písm. a/ a b/ účastník je povinný používať verejnú službu v súlade s týmto zákonoma so zmluvou o poskytovaní verejných služieb, platiť za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o
poskytovaní verejných služieb, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženej faktúry.

(10) Podľa § 524 ods. 1, 2 OZ veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou
zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

(11) Z obsahu zmluvy vyplýva, že zmluvné podmienky neboli individuálne dojednané, pripravil ich
právny predchodca žalobcu - dodávateľ služieb, pre bližšie neurčený okruh spotrebiteľov. Ide o

štandardnéformuláre.Žalovanývzmluvnomvzťahuvystupujeakofyzickáosoba,ktoránekonápreúčely
zamestnania, podnikania alebo inej obchodnej činnosti, teda ako spotrebiteľ a nemá možnosť meniť
zásadnýmspôsobomobsahzmluvnýchpodmienok.Vdanomprípadebolauzatvorenámedziúčastníkmi
zmluvy spotrebiteľská zmluva, ktorá podlieha právnemu režimu ustanovení Občianskeho zákonníka o
spotrebiteľských zmluvách.

(12) Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka (OZ) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez
ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Podľa ods. 2 (v znení účinnom
od 01.05.2014) ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce
právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej
strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo

účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom
je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali
použiť normy obchodného práva.
Podľa § 53 ods. 1 OZ spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán, v neprospech spotrebiteľa (ďalej len

neprijateľná podmienka). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné
podmienky individuálne dojednané. Podľa ods. 4 písm. k/ za neprijateľné podmienky uvedené v
spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil
svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.
Podľa ods. 5 neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa § 54 ods. 1 OZ zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od
tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré
mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. Podľa ods. 2 v pochybnostiach
o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

(13) Podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka (OZ) dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je
v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ
právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok
týkať aj len jednotlivých plnení. Podľa ods. 2 ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný

platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis. Podľa § 3 ods. 1 nar. vl. č. 87/1995 Z. z. výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych
bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania
s plnením peňažného dlhu.

(14) V predmetnej veci si žalobca uplatnil nárok na zaplatenie vyúčtovaných služieb. K nároku žalobcu
na zaplatenie vyúčtovaných služieb súd uvádza, že žalovaný neuviedol žiadnu takú okolnosť, ktorá
by spochybňovala pohľadávku žalobcu na zaplatenie ceny telekomunikačných služieb za uvádzané
obdobie.Žalobcaslužbyjednoznačnedodal,žalovanýichprijal,pričomzanenezaplatil.Ktomutonároku
žalobcu súd uvádza, že túto povinnosť žalovaného upravujú „zmluvné podmienky“, zmysle ktorých je

účastník povinný platiť cenu za poskytnuté služby, tiež ustanovenia § 488 OZ („záväzkovým vzťahom
je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká
povinnosť splniť záväzok“) a § 494 OZ („z platného záväzku je dlžník povinný niečo dať, konať, niečoho
sa zdržať alebo niečo trpieť a veriteľ je oprávnený to od neho požadovať“). Tento nárok žalobcu mal súd
v konaní preukázaný. Súd preto priznal žalobcovi nárok na zaplatenie neuhradenej ceny poskytnutých

služieb aj poplatkov spojených s omeškaním žalovaného. Súd priznal zároveň žalobcovi aj nárok na úrok
z omeškania (uplatnený v súlade so zákonom) z priznanej čiastky odo dňa navrhovaného žalobcom,
teda odo dňa nasledujúceho po uplynutí lehoty splatnosti mesačných fakturácií, keďže žalovaný sa s
platením služieb preukázateľne dostal do omeškania.(15) Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru

jej úspechu vo veci. Podľa ods. 2 ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

(16) Súd žalobcovi ako úspešnej strane sporu priznal nárok na náhradu trov voči žalovanému v plnom
rozsahu.

(17) Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho

doručenia, na Krajský súd v Trnave cestou tunajšieho súdu. V odvolaní sa popri
všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací
návrh). (§ 363 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť (§ 365 ods. 1 CSP) len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu
prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto
vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich
preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z. z. (Exekučný poriadok)