Rozsudok ,
Potvrdzujúce, Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 7. november 2023

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 13CoP/9/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6121384355
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 11. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Burik

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2023:6121384355.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Burika a členov

senátu JUDr. Márie Dubcovej a Mgr. Zuzany Štolcovej, vo veci starostlivosti o maloletého E. P., nar.
XX.XX.XXXX, zastúpeného Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Banskej Bystrici, dieťa rodičov:
matkyIng.E.P.,nar.XX.XX.XXXX,trvalebytomT.T.,D.XX,prechodnebytomA.H.P.XX,U.,zastúpenej
JUDr. Karínou Uhrinovou, advokátkou, so sídlom v T. T., F.. Š. E. X a otca Ing. Q. P., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom T. T., M. XX, prechodne bytom A. H. P. XX, U., zastúpeného Valko & Volný, s. r. o., so sídlom
v Bratislave, Porubského 2, IČO: 35 916 192, v konaní o úpravu práv a povinností rodičov k maloletému
dieťaťu na čas do rozvodu manželstva, na odvolanie otca proti rozsudku Okresného súdu v Banskej

Bystrici č.k. 38P/74/2021-646 zo dňa 14.02.2023

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu vo výroku o výživnom (VI.) m e n í tak, že otec je povinný prispievať na
výživu maloletého E. P., nar. XX.XX.XXXX výživným vo výške 300 Eur mesačne, vždy do 15. dňa v
mesiaci vopred k rukám matky, počnúc dňom 21.07.2021.

Vo výroku o zameškanom výživnom (VII.) ako aj vo výrokoch o trovách (VIII. a IX.) rozsudok okresného

súdu p o t v r d z u j e .

V ostatných častiach ponecháva rozsudok okresného súdu n e d o t k n u t ý .

Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd v Banskej Bystrici po tom, čo maloletého E. P. zveril do osobnej
starostlivosti matky a otcovi upravil styk s maloletým, zaviazal otca platiť výživné pre maloletého v
sume 300 Eur mesačne, vždy do každého 15. dňa v mesiaci k rukám matky vopred, počnúc dňom

právoplatnosti rozhodnutia. Na zameškanom výživnom za obdobie od 21.07.2021 do 14.02.2023 vo
výške 2.458,38 Eur povolil otcovi splátky po 50 Eur splatné spolu s bežným výživným pod hrozbou straty
výhody splátok pri nezaplatení čo i len jednej splátky. Žiadnemu z účastníkov nárok na náhradu trov
konania nepriznal s tým, že o trovách dôkazov rozhodne samostatným uznesením.

2. Pri rozhodovaní o výživnom vychádzal z ust. § 62 ods. 1 až 6, § 75 ods. 1 Zákona o rodine,
keď prihliadol na možnosti a schopnosti obidvoch rodičov ako i na potreby maloletého dieťaťa tak,

ako ich podrobne zdôvodnil v odsekoch 48. až 50. odôvodnenia napadnutého rozsudku. Okrem
bežných výdavkov súvisiacich so zabezpečením základných potrieb (bývanie, stravovanie, školské
potreby) na strane maloletého prihliadol i na výdavky súvisiace s mimoškolskými aktivitami. Obidvaja
rodičia maloletého sú zamestnaní a nemajú ďalšie vyživovacie povinnosti. Matka podľa vyjadreniazamestnávateľa dosahuje príjem 2.106,30 Eur mesačne (súd prvej inštancie zrejme chybou v písaní
uviedol v dôvodoch 2.160,30 Eur), poberá rodinné prídavky a uplatňuje si daňový bonus. Je podielovou
spoluvlastníčkou rodinného domu v k.ú. M. okres H. v 1. Otec podľa potvrdenia jeho zamestnávateľa

dosahuje priemerný čistý mesačný zárobok 1.208,68 Eur a z trénerskej činnosti dosahuje príjem asi
20,- Eur mesačne. Obidvaja rodičia sú zároveň spoluvlastníkmi rodinného domu v U., každý v 1. Za
takéhoto stavu potom súd prvej inštancie považoval výživné zo strany otca v sume 300,- Eur mesačne
pre maloletého syna za primerané.

3. Pri zameškanom výživnom za obdobie od 21.07.2021 do 14.02.2023 započítal otcovi sumu 2.941,62
Eur (1.800 Eur uhradené výživné na základe neodkladného opatrenia + 180 Eur poplatok vo futbalovom
klube, 961,62 Eur vyčíslené výdavky otca na maloletého), čím ustálil výšku zameškaného výživného
v sume 2.458,38 Eur (5.400 - 2.941,62 Eur) a na takto zameškanom výživnom potom povolil otcovi
splátky po 50 Eur mesačne splatných spolu s bežným výživnom pod hrozbou straty výhody splátok pri
nezaplatení čo i len jednej splátky. Pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania vychádzal z ust.

§ 52 CMP a nepriznal žiadnemu z účastníkov nárok na náhradu trov prvoinštančného konania.

4.Protitomutorozsudkupodalodvolanievzákonomstanovenejlehoteprostredníctvomsvojhoprávneho
zástupcu otec maloletého dieťaťa. Žiadal rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch o výživnom a
zameškanom výživnom zmeniť s tým, že mu bude uložená povinnosť platiť výživné pre maloletého syna

v sume 100 Eur mesačne, vždy do každého 15. dňa v mesiaci k rukám matky vopred, počnúc dňom
právoplatnosti rozsudku a zameškané výživné za obdobie od 21.07.2021 do 14.02.2023 súd matke
neprizná. Mal za to, že súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil vykonané dokazovanie, keď výživné
v sume 300 Eur sa javí neprimeraným, najmä prihliadajúc na majetkové pomery obidvoch rodičov. Pri
rozhodovaní súd prvej inštancie taktiež neprihliadol na skutočnosť, že má so synom upravený styk

a v danom čase taktiež musí zabezpečovať pre maloletého uspokojenie jeho potrieb v súvislosti s
bývaním, stravovaním, hygienou a podobne. Medzičasom na jeho strane došlo i k podstatnej zmene
pomerov, keď na základe dohody zo dňa 28.02.2023 ukončil pracovný pomer so zamestnávateľom,
je zaevidovaný na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny v Banskej Bystrici, pričom výška podpory
by sa mala pohybovať v sume 917 Eur v marci a v apríli 888 Eur. Ku skončeniu pracovného pomeru

došlo na návrh zamestnávateľa, ktorý mu dal na výber pracovný pomer ukončiť buď dohodou alebo
výpoveďou. V žiadnom prípade sa nejednalo o aktivitu z jeho strany. V priebehu odvolacieho konania
predložil rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Banská Bystrica, ktorým mu bola priznaná dávka v
nezamestnanosti v sume 25,97555 Eur na deň. Z týchto dôvodov potom súd prvej inštancie nesprávne
vyčíslil i zameškané výživné, keď vychádzal pri jeho vyčíslení zo sumy 300 Eur.

5. Matka vo svojom vyjadrení žiadala rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých častiach ako vecne
správny potvrdiť. Poukazovala na to, že súd prvej inštancie vykonal vo veci dostatočné dokazovanie,
ktoré následne v časti výživného i podrobne zdôvodnil v odseku 49. odôvodnenia napadnutého
rozsudku. Odvolanie otca považovala za nedôvodné i z toho dôvodu, že manželstvo účastníkov bolo

rozvedené rozsudkom Okresného súdu v Banskej Bystrici č.k. 37P/89/2021-195 zo dňa 25.01.2023 a
výrok o rozvode nadobudol právoplatnosť dňa 14.03.2023. V prejednávanej veci sa jedná o úpravu práv
a povinností na čas do rozvodu a pokiaľ i u otca by nastala odôvodnená zmena pomerov od 01.03.2023,
táto skutočnosť nemá vplyv na výšku výživného tak, ako ju určil súd prvej inštancie v tomto konaní. Súd
prvej inštancie podľa jej názoru taktiež správne zohľadnil plnenia zo strany otca pri ustálení zročného

výživného, a preto aj v tejto časti žiadala napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Výdavky otca
v súvislosti so športovými aktivitami syna aj podľa jej názoru neboli v celom rozsahu nevyhnutné, keď
napríklad aj lyžiarsku výstroj bolo možné zabezpečiť prípadným prenájmom, lacnejšie, keďže syn sa
lyžovaniu aktívne nevenuje. Sama maloletému tiež zakupuje rôzne darčeky, napr. aj mobilný telefón,
ktorý používa na komunikáciu s otcom a jeho rodinou a podobne.

6. Kolízny opatrovník vo svojom vyjadrení taktiež žiadal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých
častiach ako vecne správny potvrdiť. Otcom navrhované výživné podľa jeho názoru nepostačuje ani na
pokrytiezákladnýchpotriebmaloletéhodieťaťa,apretopovažovalvýživnévsume300Eurzaprimerané.

7. Otec vo svojom vyjadrení k vyjadreniu matky poukazoval na jej zavádzajúce tvrdenia ohľadom
ukončenia pracovných pomerov v minulosti. Aj napriek svojej kvalifikácii a možnostiam výhodnej práce v
iných regiónoch uprednostnil prácu v domovskom regióne, aby mohol tráviť čas s rodinou. Matka naopak
nebola ochotná urobiť v tomto smere žiaden ústupok. Aktuálne prebieha medzi ním a matkou diskusiao vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva spoločného rodinného domu, pričom matka prejavila
záujem o dom, a preto považoval za dôležité uviesť tieto skutočnosti v odvolaní, nakoľko sú podstatné
pre rozhodovanie odvolacieho súdu vzhľadom na aktuálnu zmenu situácie a výšku nákladov a výdavkov

na maloletého, ktoré sa v čase rozhodovania odvolacieho súdu menia.

8.Krajskýsúdakosúdodvolacípreskúmalvecvrozsahumudanomust.§65,§66CMPabeznariadenia
pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o výživnom podľa
ust. § 388 CSP zmenil tak, že otcovi uložil povinnosť prispievať bežným výživným 300 Eur mesačne

od 21.07.2021 a v napadnutom výroku o zročnom výživnom rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne
správny podľa ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil ako aj vo výrokoch o trovách.

9. Ako vyplynulo z obsahu spisu, otec podaným návrhom dňa 14.06.2021 žiadal upraviť práva
a povinnosti rodičov k maloletému dieťaťu s tým, že maloletého syna žiadal zveriť do striedavej
starostlivosti obidvoch rodičov a zároveň upraviť styk rodičov s maloletým. V priebehu konania matka

podaným návrhom dňa 21.07.2021 žiadala nariadiť neodkladné opatrenie, na základe ktorého súd prvej
inštancie uznesením zo dňa 16.08.2021 dočasne zveril maloletého do osobnej starostlivosti matky,
upravil styk otca s maloletým a uložil mu povinnosť dočasne prispievať na výživu maloletého sumou
100 Eur mesačne do každého 15. dňa v mesiaci k rukám matky vopred. Uznesenie súdu prvej inštancie
bolo potvrdené rozhodnutím odvolacieho súdu - Krajského súdu v Banskej Bystrici uznesením sp.zn.

13CoP/33/2021 zo dňa 29.11.2021.

10. Vychádzajúc z týchto skutočnosti súd prvej inštancie postupoval správne, keď po tom, čo zveril
maloletého do osobnej starostlivosti matky a upravil styk otca s maloletým synom, rozhodoval o
vyživovacej povinnosti otca.

11. V tomto smere vykonal vo veci i dostatočné dokazovanie a vyvodil z neho správny záver, keď uložil
otcovi povinnosť platiť výživné pre maloletého v sume 300 Eur mesačne.

12. Prihliadajúc na možnosti a schopnosti obidvoch rodičov ako i na potreby maloletého dieťaťa tak,

ako ich prvoinštančný súd vyhodnotil v odsekoch 48., 49. odôvodnenia napadnutého rozsudku, dospel i
odvolací súd k presvedčeniu, že výživné zo strany otca vo výške 300 Eur bolo primerané v rozhodnom
období, t.j. od podania návrhu matkou, na základe ktorého jej bol maloletý syn i zverený dočasne do
osobnej starostlivosti. Tu je potrebné zdôrazniť, že súd prvej inštancie v tomto konaní upravoval práva
a povinnosti rodičov k maloletému dieťaťu na čas do rozvodu manželstva rodičov, čo bolo i predmetom

odvolacieho konania. Za takéhoto stavu potom i odvolací súd vychádzal z majetkových pomerov, ktoré
tu existovali do 14.03.2023, kedy nadobudol právoplatnosť rozsudok o rozvode manželstva a nemohol
prihliadnuť na otcom deklarovanú zmenu pomerov v súvislosti s rozviazaním pracovného pomeru ku dňu
01.03.2023. Táto skutočnosť by mohla mať vplyv na rozhodnutie súdu o výživnom na čas po rozvode
manželstva, ktoré bolo predmetom konania vedeného pred Okresným súdom v Banskej Bystrici pod

sp.zn. 37P/89/2021 za predpokladu, že sa jednalo o odôvodnenú zmenu na strane otca. Z tých istých
dôvodov nemohol odvolací súd prihliadnuť ani na námietky otca týkajúce sa budúceho vyporiadania
BSM rodičov po rozvode manželstva.

13. Keďže súd prvej inštancie pri vyhlásení rozsudku zrejme nedopatrením určil počiatok vyživovacej

povinnosti od právoplatnosti rozsudku, odvolací súd v tejto časti rozsudok zmenil tak, že počiatok
vyživovacej povinnosti určil od 21.07.2021. Takáto úvaha je v súlade i s nasledujúcim výrokom
o zameškanom výživnom, kde súd prvej inštancie vyčíslil zameškané výživné od podania návrhu
matkou, t.j. od 21.07.2021, čo je i v súlade s ust. § 77 ods. 1 Zákona o rodine (pokiaľ i súd prvej
inštancie v rozhodnutí používal výraz „zročné výživné“, táto skutočnosť nemá vplyv na vecnú správnosť

napadnutého rozhodnutia). Pri rozhodovaní o výživnom za obdobie, ktoré predchádza rozhodnutiu vo
veci, súd musí vždy skúmať pomery, ktoré tu existovali v rozhodnom období (nejedná sa o rozhodnutie
do budúcna), lebo nemôže byť na ujmu maloletého dieťaťa, ak povinný rodič v tomto období neprispieval
výživným v potrebnom rozsahu aj napriek tomu, že mu to majetkové pomery v tom čase umožňovali.

14.Otecvrozhodnomobdobídosahovalpríjem1.208,68Eurasprihliadnutímnajehomajetkovépomery
tak, ako ich súd vyhodnotil v odseku 48. odôvodnenia napadnutého rozsudku, bolo v jeho možnostiach
a schopnostiach platiť výživné v sume 300 Eur mesačne, ktorá suma bola zároveň i odôvodnená sprihliadnutím na potreby maloletého dieťaťa, a preto i odvolací sa s rozsudkom súdu prvej inštancie v
tejto časti stotožnil.

15. Správne postupoval súd prvej inštancie i pri vyčíslení zameškaného výživného, keď po zohľadnení
plnení otca v rozhodnom období ustálil zameškané výživné vo výške 2.458,38 Eur, a preto v tejto
časti odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil. V tejto časti sa odvolací súd
v celom rozsahu stotožnil s dôvodmi napadnutého rozhodnutia tak, ako ich podrobne vyšpecifikoval
súd prvej inštancie v odseku 49. odôvodnenia, ktoré v takomto prípade nie je potrebné opakovať

(§ 387 ods. 2 CSP). Pri rozhodovaní o vyživovacej povinnosti je prvoradou úlohou súdu prihliadať
na zabezpečenie základných životných potrieb dieťaťa súvisiacich so zabezpečením výživy, bývania,
vzdelávania a podobne a nemožno spravodlivo vyžadovať, aby tieto výdavky znášal výlučne jeden
z rodičov. Z takejto úvahy správne vychádzal i súd prvej inštancie, keď pri zameškanom výživnom
zohľadnil otcovi len časť výdavkov súvisiacich so záujmovou, resp. mimoškolskou činnosťou maloletého
tak, ako ich konkretizoval opätovne v odseku 49. odôvodnenia svojho rozsudku. Je logické, že pokiaľ

to majetkové pomery povinného rodiča umožňujú, mal by prispieť i na mimoškolské aktivity, a tým
i zdravý vývoj dieťaťa, ani súd nemôže pri rozhodovaní prihliadať na všetky každodenné výdavky
v konkrétnych výškach, poprípade konkrétne jednorazové výdavky poskytované rodičmi nad rámec
zákonnej vyživovacej povinnosti.

16. V ostatných častiach (výroky rozsudku I., II., III., IV., V.) odvolaním nenapadnutých zostáva rozsudok
súdu prvej inštancie nedotknutý.

17. O trovách odvolacieho konania súd rozhodol podľa ust. § 52 CMP s použitím ust. § 396 ods. 1
CSP a nepriznal žiadnemu z účastníkov nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

18. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote 2
mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval
v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného
uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach
podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z
akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha

(dovolací návrh) (§ 428 CSP).