Rozsudok – Poriadok vo verejných veciach ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 25. október 2023

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 3To/84/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6623010416
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 10. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ing. Miroslav Manďák

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2023:6623010416.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ing. Miroslava Manďáka a

sudcov JUDr. Mária Šuleja a Mgr. Ivany Datlovej, na verejnom zasadnutí dňa 25. októbra 2023, v trestnej
veci obžalovaného V. Al T. pre zločin prevádzačstva podľa § 355 ods. 2 písm. a), ods. 3 písm. d) Tr.
zák. s poukazom na § 138 písm. j) Tr. zák., o odvolaniach obžalovaného a okresného prokurátora proti
rozsudku Okresného súdu Lučenec zo dňa 4. septembra 2023, sp. zn. 28T/7/2023, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. e), ods. 2 Tr. por. z r u š u j e napadnutý rozsudok okresného súdu vo výroku
o treste odňatia slobody a jeho výkone.

Rozhodujúc sám podľa § 322 ods. 3 Tr. por. obžalovaného V. Al T., nar. XX.XX.XXXX v N., U., trvale
bytom U. G. XX, X., U. republika B., t.č. E. a E. X. X.,

o d s u d z u j e

podľa § 355 ods. 3 Tr. zák., § 36 písm. j), l) Tr. zák., § 38 ods. 2, ods. 3 Tr. zák., § 39 ods. 1, ods. 3
písm. d) Tr. zák., § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Tr. zák. per analogiam na trest odňatia slobody vo výmere

3 (tri) roky a 6 (šesť) mesiacov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu
na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Vo výroku o treste prepadnutia veci zostáva napadnutý rozsudok okresného súdu nezmenený.

Podľa § 319 Tr. por. odvolanie obžalovaného V. Al T. zamieta.

Vo výroku o vine zostáva napadnutý rozsudok okresného súdu nedotknutý.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresného súdu bol obžalovaný V. Al T. uznaný za vinného zo zločinu
prevádzačstva podľa § 355 ods. 2 písm. a), ods. 3 písm. d) Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. j) Tr.
zák. na tom skutkovom základe, že

dňa 07.03.2023 okolo 19.00 h ako vodič motorového vozidla zn. P. O., T.: DE, Q.: HH SQ XXXX, P.:

A čiernej farby, pri meste U. v T. republike podľa pokynov nestotožnenej osoby vystupujúcej pod menom
„X.“, umožnil jedenástim osobám, ktoré nie sú občanmi U. republiky, ani osobami s trvalým pobytom na
území U. republiky, menovite: 1. T. Y., nar. XX.XX.XXXX v X., 2. H. X., nar. XX.XX.XXXX v J., 3. T. G.,
nar. XX.XX.XXXX v N., 4. H. Y., nar. XX.XX.XXXX v H., 5. R. T., nar. XX.XX.XXXX v J., 6. H. U., nar.XX.XX.XXXX v J. Al Z., 7. C. U., nar. XX.XX.XXXX v J. Al Z., 8. T. U., nar. XX.XX.XXXX v J. Al Z., 9.
B. H., nar. XX.XX.XXXX v J., XX. B. Al J. Al Z., nar. XX.XX.XXXX v J. XX. T. U., nar. XX.XX.XXXX v N.,
všetci štátni občania U. H. republiky, bez cestovných dokladov, nastúpiť do motorového vozidla zn. P. O.,

T.: DE, Q.: HH SQ XXXX, v úmysle prepraviť ich z územia T. republiky na územie U. republiky za vopred
dohodnutú odplatu v sume 1 500,- €, a následne všetkých jedenásť osôb nedovolene prepravil z T. na
územie U. republiky, keď štátnu hranicu T. a U. republiky prekročili pri obci L., pričom dňa 07.03.2023
v čase o 21.49 h bolo motorové vozidlo zn. P. O., Q.: HH SQ XXXX s vodičom V. Al T., idúce od obce
W. smerom do obce W., predpísaným spôsobom zastavované hliadkou C. dopravného inšpektorátu na

ceste N./XXXX v obci W., na čo vodič vozidla nereagoval a pokračoval v jazde po ceste č. N./XXXX
do obce Z., kde na križovatke s cestou II/XXX pokračoval v jazde smerom na obec U., kde pri obci U.
mu hliadka OO PZ P. W. dávala pokyn na zastavenie motorového vozidla, pričom vodič ani tento pokyn
nerešpektoval a pokračoval v jazde po ceste č. II/XXX smerom na obec B. P., odbočil do obce B. P. na
cestu č. N./XXXX, a následne na miestnu komunikáciu smerom k obecnému úradu, odkiaľ pokračoval
na ťažko prejazdnú poľnú cestu, kde bol nútený vozidlo zastaviť, vystúpil z vozidla a pokúsil sa o útek

smerom do lesa, v ktorom úteku mu bolo zabránené príslušníkom hliadky PZ, pričom vo vozidle zn. P. O.
sa nachádzalo jedenásť občanov U. arabskej republiky, ktorí nemali pri sebe žiadne doklady totožnosti,
ani udelené platné víza.

Za to bol odsúdený podľa § 355 ods. 3 Tr. zák., § 36 písm. j), l) Tr. zák., § 38 ods. 2, 3 Tr. zák., § 39
ods. 1, 3 písm. d) Tr. zák. na trest odňatia slobody vo výmere 3 roky.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. bol pre výkon trestu odňatia slobody zaradený do ústavu na výkon

trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 60 ods. 1 písm. a) Tr. zák. mu bol uložený trest prepadnutia veci, a to poškodený mobilný telefón
zn. H. typ iL. XX L. T., SN: K bielej farby, L.: XXXXXX, N.: XXXXXXXXXXXXXXX, nezistená SIM karta.

Proti tomuto rozsudku podal obžalovaný priamo na hlavnom pojednávaní odvolanie a jeho dôvody
doplnil písomným podaním doručeným okresnému súdu dňa 2. októbra 2023. Úvodom popísal výrokovú
časť napadnutého rozsudku s tým, že uložený trest považuje za neprimerane prísny a žiada uložiť
nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 2 roky. Dodal, že po prepustení z výkonu trestu opustí
U. a odíde do B., kde má zabezpečené bývanie a prácu. Taktiež poukázal na to, že sa ku skutku

priznal, ozrejmil všetky skutočnosti, za ktorých k spáchaniu skutku došlo, nesnažil sa vyhnúť trestnej
zodpovednosti,svojekonanieúprimneoľutovalaposkytolsúčinnosťorgánomčinnýmvtrestnomkonaní.
Záverom poukázal aj na súčasnú migračnú situáciu medzi U. a T., kde sa diametrálne zmenili podmienky
prechodu migrantov.

Proti napadnutému rozsudku vo výroku o treste podal priamo na hlavnom pojednávaní odvolanie v
neprospech obžalovaného aj prokurátor, ktoré následne odôvodnil písomným podaním doručeným
okresnému súdu dňa 21. septembra 2023. Namieta neprimerane mierny trest s tým, že okresný súd síce
svoj výrok o mimoriadnom znížení trestu odôvodnil i prijatým vyhlásením o vine, aplikácia ustanovenia
trestného zákona však nenašla odraz vo výroku o treste. Ďalej poukázal na to, že u obžalovaného

absentujú také okolnosti prípadu alebo pomery, ktoré by odôvodňovali aplikáciu § 39 ods. 1, ods. 3 písm.
d) Tr. zák. a uloženie trestu odňatia slobody pod hranicu 4 roky a 8 mesiacov. Pokiaľ ide o doterajší
bezúhonný život obžalovaného, túto skutočnosť súd zohľadnil v rámci poľahčujúcej okolnosti. Taktiež
zdôraznil,žeokresnýmsúdomuloženýtrestnezodpovedáúčelutrestu.Poukázalnapočetprevádzaných
11 osôb s tým, že účelom trestu nie je len individuálna, ale aj generálna prevencia, ktorý takto nízkym

trestom naplnený nemôže byť. Žiada uloženie trestu 4 roky a 8mesiacov so zaradením pre jeho výkon
do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Na verejnom zasadnutí sa prokurátor krajskej prokuratúry pridržal skutočností uvedených v písomne
podanom odvolaní a žiadal obžalovanému uložiť trest odňatia slobody minimálne vo výmere 4 roky a 8

mesiacov a odvolanie obžalovaného ako nedôvodné zamietnuť.

Naproti tomu, obhajca obžalovaného nepovažuje za dôvodné ukladať obžalovanému vyšší trest ako
dva roky nepodmienečne a to s poukazom na aplikačnú prax súdov, ktoré ukladali tresty i vo výmere2 roky, i keď pripustil, že rozhodnutia v obdobných veciach sú rôzne. Vo zvyšku sa pridržal skutočností
uvedených v odvolaní.

Obžalovaný uviedol, že ľutuje, že sa dopustil predmetného skutku. Poukázal na to, že má rodinu a deti
v krajine, ktorá sa nachádza vo vojne a chcel by ísť čo najskôr za nimi.

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací zistil, že odvolania podali obžalovaný a okresný
prokurátor ako oprávnené osoby v zákonnej lehote proti rozhodnutiu, proti ktorému bolo prípustné.

Následne preskúmal v intenciách § 317 ods. 1 Tr. por. zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého
rozsudku vo výroku o treste, proti ktorému odvolatelia podali odvolanie, ako aj správnosť postupu
konania, ktoré mu predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytknuté, by prihliadol len vtedy, ak
by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por., čo však zistené nebolo. Po uvedenom
procesnom postupe dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného V. Al T. nebolo podané dôvodne,
naproti tomu odvolanie okresného prokurátor vyhodnotil ako čiastočne dôvodné (krajský súd uložil

obžalovanému prísnejší trest, nie však až v takom rozsahu, ako navrhol prokurátor).

Úvodom krajský súd konštatuje, že výrok o vine obžalovaného, ktorým bol uznaný za vinného zo zločinu
prevádzačstva podľa § 355 ods. 2 písm. a), ods. 3 písm. d) Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. j) Tr. zák.,
na tom skutkovom základe ako je vyššie uvedený, už nadobudol právoplatnosť, nakoľko obžalovaný

vyhlásil na hlavnom pojednávaní podľa § 257 ods. 1 písm. b) Tr. por., že je zo skutku vinný, následne
okresný súd jeho vyhlásenie uznesením prijal a vyhlásil odsudzujúci rozsudok.

Pokiaľ ide o napadnutý výrok o treste, po splnení prieskumnej povinnosti v rozsahu § 317 ods. 1
Tr. por. krajský súd zistil, že trest odňatia slobody uložený obžalovanému napadnutým rozsudkom je

neprimerane mierny. Preto krajský súd podľa § 321 ods. 1 písm. e), ods. 2 Tr. por. zrušil napadnutý
rozsudok vo výroku o treste odňatia slobody a jeho výkone a následne rozhodol podľa § 322 ods.
3 Tr. por. vo veci rozsudkom sám tak ako je to uvedené v jeho výrokovej časti a súčasne odvolanie
obžalovaného V. Al T. podľa § 319 Tr. por. zamietol. Preskúmajúc napadnutý rozsudok v tejto časti,
krajský súd konštatuje, že okresný súd pri ukladaní trestu prihliadol na všetky podstatné skutočnosti, na

ktoré bol povinný podľa Trestného zákona prihliadnuť. Za predmetný skutok ustanovuje v § 355 ods. 3
Trestný zákon trestnú sadzbu od 7 rokov do 10 rokov. Okresný súd správne u obžalovaného vzhliadol
dve poľahčujúce okolnosti podľa § 36 písm. j), l) Tr. zákona, že viedol pred spáchaním trestného činu
riadny život a že sa priznal k spáchaniu trestného činu a trestný čin úprimne oľutoval a nezistil žiadnu
priťažujúcu okolnosť podľa § 37 Tr. zákona. S poukazom na prevahu dvoch poľahčujúcich okolností v

pomere k žiadnej priťažujúcej okolnosti sa horná hranica trestnej sadzby v zmysle § 38 ods. 3, ods. 8
Tr. zákona znižuje o tretinu, v dôsledku čoho bolo možné uložiť obžalovanému trest odňatia slobody na
7 rokov až 9 rokov. Krajský súd okrem pomeru poľahčujúcich a priťažujúcich okolností, zároveň podľa
§ 38 ods. 2 Tr. zák. prihliadol aj na mieru závažnosti poľahčujúcich okolností, ktoré pomerne významne
vyznievali v prospech obžalovaného.

Pri určovaní výmery trestu odňatia slobody krajský súd prihliadol i na to, že obžalovaný vyhlásil na
hlavnom pojednávaní podľa § 257 ods. 1 písm. b) Tr. por., že je zo skutku vinný. Prijaté vyhlásenie o
vine je samostatným dôvodom na aplikáciu ust. o mimoriadnom znížení trestu podľa § 39 ods. 2 písm.
d), ods. 4 Tr. zák. per analogiam. Takýto procesný postup zo strany obžalovaného možno považovať za

významnúskutočnosťvyznievajúcuvjehoprospechavkaždomprípadejenaňupotrebnéprihliadnuťpri
ukladaní druhu a výmery trestu. Ako vyplýva zo stanoviska trestnoprávneho kolégia NS SR č. 44/2017,
samotné vyhlásenie viny obžalovaného na hlavnom pojednávaní podľa § 257 ods. 1 písm. b) Tr. por.
a jeho následné prijatie súdom samo o sebe síce nie je možné považovať za poľahčujúcu okolnosť
podľa ust. § 36 písm. n) Tr. zák., ale len za poľahčujúcu okolnosť podľa ust. § 36 písm. l) Tr. zák., avšak

takýto postoj je potrebné vziať v úvahu, keďže neodvolateľne prijme všetky právne účinky uznania viny,
dokonca bez toho, aby vopred vedel, aký druh trestu a v akej výmere mu bude následne súdom uložený,
a preto možno aplikovať pri ukladaní trestu ust. § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Tr. zák. vzťahujúce sa na
konanie o dohode o uznaní viny a prijatí trestu, t.j. môže mu byť uložený trest odňatia slobody znížený o
1/3-inu pod dolnú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby, čo v danom prípade predstavuje trest

nie kratší ako 4 roky a 8 mesiacov.

Nakoniec pri určovaní výmery trestu odňatia slobody pristúpil krajský súd i k aplikácii mimoriadneho
zmierňovacieho ustanovenia podľa § 39 ods. 1, ods. 3 písm. d) Tr. zákona. Možnosť jeho aplikácievidel krajský súd jednak v okolnostiach konkrétneho prípadu ako i v pomeroch obžalovaného, ktorého
motívom pre spáchanie predmetného trestného činu bola potreba rýchleho zárobku za účelom
zabezpečenia príchodu členov jeho rodiny, t.j. manželky a troch maloletých detí z Y. do B.. Súčasne

zo spisového materiálu neboli zistené žiadne negatívne skutočnosti o osobe obžalovaného. Pri
obžalovanomideoosoburiadnezamestnanúasvýnimkouprejednávanejvecisiprostriedkynaživobytie
zabezpečuje legálne. Možno preto urobiť záver, že pri obžalovanom sa jednalo o prvý, vzhľadom na
konkrétne okolnosti prípadu nerozvážny a ojedinelý exces z riadneho spôsobu života a preto trest
uložený čo aj na samej spodnej hranici 7 rokov by bol pre obžalovaného neprimerane prísny a súčasne

na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje aj trest kratšej výmery, pod jeho dolnou hranicou.
Napriek uvedeným záverom krajský súd neakceptoval odvolacie námietky obžalovaného v takom
rozsahu,ktorýbyviedolkzmierneniuokresnýmsúdomuloženéhotrestu.Naopak,stotožnilsasnázorom
okresného prokurátora, že okresným súdom uložený trest je neprimerane mierny. Za predmetný skutok,
ako už bolo vyššie uvedené, ustanovuje § 355 ods. 3 Tr. zákona sadzbu 7 až 10 rokov. I keď krajský
súd považoval za potrebné prihliadnuť na to, že obžalovaný vyhlásil vinu, ako i to, že motívom skutku

bolo rýchle zadováženie financií za účelom zabezpečenia príchodu jeho manželky a troch maloletých
detí z Y. do B. a že pri obžalovanom ide o osobu bezúhonnú a riadne zamestnanú, zároveň nemožno
prehliadať, že obžalovaný prevádzal 11 osôb. Krajský súd v zhode s názorom okresného súdu má za to,
že okolnosti konkrétneho prípadu ako aj vyššie uvedené pomery obžalovaného odôvodňujú aplikáciu
mimoriadneho zníženia trestu, nie však až v takom rozsahu, ako to učinil okresný súd. Vychádzajúc

z vyššie uvedeného má krajský súd za to, že primeraným trestom je trest odňatia slobody 3 roky a 6
mesiacov. Jedine takto uložený trest splní nielen účel individuálnej, ale i generálnej prevencie, ktorú
nemožno v čase, kedy sa prevádzačstvo rozmáha, dávať do úzadia.

Krajský súd obžalovaného pre výkon trestu odňatia slobody podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zákona zaradil

do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, čo je odôvodnené tým, že v posledných
desiatich rokoch pred spáchaním tohto trestného činu nebol vo výkone trestu odňatia slobody za
úmyselný trestný čin.

Výrok o treste prepadnutia veci nebol podanými odvolaniami osobitne napadnutý, preto krajský súd len v

stručnosti konštatuje, že obžalovanému bol správne podľa § 60 ods. 1 písm. a) Tr. zákona uložený trest
prepadnutia poškodeného mobilného telefónu použitého na spáchanie predmetného trestného činu.

Výrok o vine obžalovaného už nadobudol právoplatnosť, preto tento výrok krajský súd nepreskúmaval
a v tejto časti zostal napadnutý rozsudok okresného súdu nedotknutý.

Z týchto dôvodov potom krajský súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku,
a to pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku riadny opravný prostriedok nie je prípustný.