Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 26. september 2023

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 2Cdo/180/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8716202162
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 09. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Brňák

ECLI: ECLI:SK:NSSR:2023:8716202162.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Brňáka a členov

senátu JUDr. Ľubora Šeba a JUDr. Martiny Valentovej, v spore žalobcu MUDr. G. X., bývajúceho v
H., Y. č. XX, zastúpeného Advokátskou kanceláriou JUDr. Daniel Blyšťan, s.r.o., Užhorodská č. 21,
Košice,vmenektorejkonáadvokátakonateľJUDr.DanielBlyšťan,protižalovanejWüstenrotpoisťovňa,
a.s., Bratislava, Karadžičova č. 17, zastúpenej Advokátskou kanceláriou SEDLAČKO & PARTNERS,
s.r.o., Štefánikova 8, Bratislava, v mene ktorej koná advokát a konateľ JUDr. František Sedlačko, PhD.,
LL.M, o zaplatenie 57 000 eur s prísl., naposledy vedenom na Okresnom súde Košice I pod sp. zn.
17C/174/2016, o dovolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach zo 16. mája 2018 sp. zn.

9Co/211/2017, takto

r o z h o d o l :

Dovolanie z a m i e t a .

Žalovaná má nárok na náhradu trov dovolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Košice I (ďalej len „súd prvej inštancie" alebo „prvostupňový súd") rozsudkom z 10.
januára 2017 č. k. 17C/174/2016-132 konanie v časti 6 000 eur s bližšie určenými úrokmi z omeškania
zastavil (výrok I.), žalobu zamietol (výrok II.) a žalovanej priznal náhradu trov konania vo výške 100 %
(výrok III.).

1.1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal zaplatenia sumy vo výške 57 000 eur spolu s bližšie určeným
úrokom z omeškania. Žalobu odôvodnil tým, že 14. marca 2012 uzavrel ako poistený so žalovanou ako
poisťovateľom Poistnú zmluvu č. XXX/XXXXXX-X o poistení úrazu a zodpovednosti (ďalej aj „Poistná
zmluva"), ktorá pokrývala trvalé následky úrazu s progresiou 400 %, smrť spôsobenú úrazom a denné
odškodné po úraze a počas dlhodobej PN. Garantovaná poistná suma pre poistenie trvalých následkov
úrazu s progresiou 400 % bola stanovená na 100 000 eur. Dňa 13. apríla 2012 došlo k úrazu žalobcu, pri
ktorom utrpel rozsiahle zranenia a to najmä poranenie pravého ramena, ramenného kĺbu a poranenie

chrbtice. Žalovaná žalobcovi uhradila poistné plnenie pre prípad denného odškodného po úraze v
rozsahu 50 dní, pričom mu bolo oznámené, že trvalé následky úrazu nebolo možné zatiaľ definitívne
posúdiť. V prípade poistného plnenia z trvalých následkov úrazu však žalovaná priznala žalobcovi
iba sumu vo výške 19 000 eur určenú ako 19 % z poistnej sumy v rámci predmetného rozmedzia
percentuálnu hodnotu trvalých následkov pri obmedzení pohyblivosti chrbtice ľahkého až stredného
stupňana10%(prirozpätí5-20%vrámcioceňovacíchtabuliekžalovanej) apriobmedzenípohyblivosti
ramenného kĺbu ťažkého stupňa na 9 % (pri rozpätí 3 - 18% v rámci oceňovacích tabuliek žalovanej).

Po neskoršom kontrolnom vyšetrení zo 4. mája 2016 bol prehodnotený druh a rozsah následkov
posudzovaného úrazu žalobcu a bolo mu poukázané ďalšie poistné plnenie vo výške 6 000 eur za trvalé
následky ťažké obmedzenie hybnosti pravého ramenného kĺbu - doplatok 6%.1.2. Medzi stranami sporu neboli sporné trvalé následky žalobcu po úraze. Sporné bolo k nim priradené
percento v rámci percentuálneho rozsahu uvedeného v oceňovacích tabuľkách žalovanej. Súd prvej
inštancie mal za to, že žalovaná v konaní zrozumiteľne vysvetlila a preukázala, prečo v rámci určitého

percentuálneho rozsahu priznala žalobcovi konkrétne percentá (a podľa nich vyplatila poistné plnenie)
a na druhej strane žalobca v konaní nepreukázal, že mu patrí viac, preto rozhodol tak, ako je vyššie
uvedené.
1.3. V súvislosti s náležitosťami poistnej zmluvy prvostupňový súd uviedol, že žalovaná nebola „povinná
pred uzavretím predmetnej poistnej zmluvy žalobcu informovať o obsahu všetkých poistných plnení a

všetkých nárokov vyplývajúcich z poistnej zmluvy pripojením oceňovacích tabuliek. Navyše žalobcovi
nič nebránilo sa o tieto zaujímať, najmä ak z titulu svojej práce mal vedomosť, že majú vplyv na výplatu
poistnéhoplneniaavprípadeichnepredloženiazmluvusožalovanouneuzavrieť...vobčianskoprávnych
vzťahoch platí princíp zmluvnej voľnosti a rovnosti, pričom ochrana spotrebiteľa by mala slúžiť práve
a len, na vyváženie potenciálnej nerovnosti bežného spotrebiteľa v porovnaní s dodávateľom, a v
žiadnom prípade nie na vytvorenie nerovnováhy zo strany spotrebiteľa k dodávateľovi. Z tohto dôvodu,

bola okrem už stanovených právnych limitov judikatúrou Súdneho dvora EÚ (predtým ES) vytvorená
koncepcia priemerne vnímavého a obozretného spotrebiteľa, ktorá tiež stanovuje medze ochrany
spotrebiteľa v zmysle uvedenej smernice č. 93/13/EHS a je jedným z prostriedkov na zabránenie
poskytovania neprimeranej ochrany spotrebiteľovi, pretože ochranu nepožíva každý spotrebiteľ bez
rozdielu, ale len ten spotrebiteľ ktorý je aspoň priemerne obozretný a vnímavý, pričom v prípade

toho ktorého spotrebiteľa treba zohľadniť aj jeho osobné vlastnosti a skúsenosti, inak by mohlo ľahko
dochádzať k zneužívaniu predpisov na ochranu spotrebiteľa, čo však nie je účelom právnej úpravy
ochrany spotrebiteľa. Ľahkovážne alebo ľahostajné konanie spotrebiteľa nie je chránené ... Vzhľadom
na množstvo trvalých následkov, ktoré môžu nastať v dôsledku poškodenia ľudského tela, a variabilitu
ich závažnosti, nie je možné vopred podrobne upraviť presný postup výpočtu rozsahu poistného plnenia

pre každý jeden druh, stupeň a rozsah závažnosti trvalých následkov, preto poisťovňa spolupracuje
s lekármi, ktorí na základe podrobného preskúmania zdravotnej dokumentácie klienta určia rozsah a
závažnosť následkov a k nim prislúchajúce percento plnenia", uzavrel prvostupňový súd.

2. Krajský súd v Košiciach (ďalej len „odvolací súd") rozsudkom zo 16. mája 2018 sp. zn. 9Co/211/2017

na odvolanie žalobcu rozsudok súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutých častiach (výrok II. a III.)
ako vecne správny potvrdil podľa § 387 ods. 1, 2 CSP a žalovanej priznal náhradu odvolacích trov.
2.1. Odvolací súd uviedol, že súd prvej inštancie úplne zistil skutkový stav veci, správne ho právne
posúdil a preto sa s jeho rozsudkom v napadnutej časti stotožnil a odkázal naň. Osobitne odkázal
na dôvody rozsudku okresného súdu a jeho závery, že žalovaná nebola povinná pred uzavretím

predmetnej poistnej zmluvy žalobcu informovať o obsahu všetkých poistných plnení a všetkých nárokov
vyplývajúcich z poistnej zmluvy pripojením oceňovacích tabuliek, že navyše žalobcovi nič nebránilo
sa o tieto zaujímať, najmä ak z titulu svojej práce mal vedomosť, že majú vplyv na výplatu poistného
plnenia a v prípade ich nepredloženia zmluvu so žalovanou neuzavrieť. Ďalej odvolací súd zopakoval už
uvedené prvostupňovým súdom (bod 1.3.) a zdôraznil, „že žalobca je lekár a aj znalec, že ho nemožno

v prejednávanej veci vnímať ako priemerného spotrebiteľa na trhu poistných produktov, ktorý by si v
dôsledku zjavnej nerovnováhy so žalovanou vyžadoval špecifickú ochranu".
2.2. Keďže žalovaná mala aj v odvolacom konaní úspech, preto jej bola odvolacím súdom priznaná
náhrada trov odvolacieho konania.

3. Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podal dovolanie žalobca (ďalej aj „dovolateľ"), a to podľa §
421 ods. 1 písm. a) resp. b) CSP. Po opise priebehu súdneho konania navrhol, aby dovolací súd zmenil
napadnuté odvolacie rozhodnutie tak, že vyhovie jeho žalobe alternatívne zruší obe rozhodnutia nižších
súdov a vec vráti prvostupňovému súdu na ďalšie konanie. V podstatnom namietal, že oba nižšie súdy
jeho vec nesprávne právne posúdili, pretože „neaplikovali ust. § 54 OZ na znenie zmluvných podmienok

- oceňovacích tabuliek, ktoré sú súčasťou poistného vzťahu sporových strán a tvoria súčasť podmienok
poistnej zmluvy, nakoľko bližšie a konkrétne vymedzujú práva a povinnosti strán z poistnej zmluvy" a
ďalej, že „odvolací súd nepriznal žalobcovi ochranu ako spotrebiteľovi... z dôvodu, že žalobca je lekár
a aj znalec, a nemožno ho v prejednávanej veci vnímať ako priemerného spotrebiteľa na trhu poistných
produktov,ktorýbysivdôsledkuzjavnejnerovnováhysožalovanouvyžadovalšpecifickúochranu"(takto

vyabstrahoval dovolacie otázky Ústavný súd Slovenskej republiky, pozri bod 6., pozn.).

4. K podanému dovolaniu vo svojom vyjadrení žalovaná uviedla, že ho žiada odmietnuť ako
neprípustné, resp. zamietnuť s tým, že jej bude priznaná náhrada trov konania. V podstatnompoukázala na skutočnosť, že pri stanovení výšky poistnej sumy vychádzala z lekárskych správ a
konkrétny percentuálne rozpätie určoval lekár. Poukázala na to, že obdobným spôsobom sa upravuje
aj odškodňovanie bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia v zmysle zákona č. 437/2004 Z.z. a

tiež na podobnú úpravu oceňovania aj v iných poisťovniach. Rovnako tak neobstojí žalobcom uvádzaný
§ 54 OZ, ktorý dopadá len na situácie, keď existujú pochybnosti o obsahu spotrebiteľskej zmluvy, k čomu
nedošlo, keďže v danom prípade bolo percentuálne rozpätie poistného plnenia dané jasne, teda bolo
exaktne stanovené. Pokiaľ žalobca v dovolaní namietal, že mu odvolacím súdom nebol priznaný status
spotrebiteľa, takéto závery z napadnutého odvolacieho rozhodnutia nevyplývajú.

5. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd" alebo „dovolací súd") uznesením z 30.
septembra 2020 sp. zn. 2Cdo/270/2019 dovolanie žalobcu odmietol z dôvodu, že dovolateľ vo svojom
dovolaní neoznačil jasným, určitým a zrozumiteľným spôsobom právnu otázku, ktorú odvolací súd riešil
a na jej vyriešení založil svoje rozhodnutie.

6. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd") nálezom z 8. júla 2022 sp. zn. I. ÚS
157/2022 okrem iného zrušil toto rozhodnutie najvyššieho súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie z
dôvodu, že sťažovateľ (dovolateľ) vymedzil právnu otázku dostatočne, keď namietal nesprávne právne
posúdenie veci nižšími súdmi v tom, že „neaplikovali ust. § 54 OZ na znenie zmluvných podmienok -
oceňovacích tabuliek, ktoré sú súčasťou poistného vzťahu sporových strán a tvoria súčasť podmienok

poistnej zmluvy, nakoľko bližšie a konkrétne vymedzujú práva a povinnosti strán z poistnej zmluvy"
a ďalej, že „odvolací súd nepriznal žalobcovi ochranu ako spotrebiteľovi ... z dôvodu, že žalobca je
lekár a aj znalec, a nemožno ho v prejednávanej veci vnímať ako priemerného spotrebiteľa na trhu
poistných produktov, ktorý by si v dôsledku zjavnej nerovnováhy so žalovanou vyžadoval špecifickú
ochranu" (body 5. a 23. odôvodnenia nálezu ústavného súdu). V tejto súvislosti vytkol najvyššiemu súdu,

že sa nevysporiadal s tým, či sťažovateľ vystupoval v súdnom konaní ako spotrebiteľ, pričom v prípade
poistnej zmluvy, niet pochýb o tom, že sa vo všeobecnosti považuje za zmluvu spotrebiteľskú (I. ÚS
546/2020) a či je alebo nie je namieste extenzívnejší výklad pojmu spotrebiteľ, a teda nielen z hľadiska
jeho doslovného gramatického výkladu, aký v danej veci učinili všeobecné súdy.

7. Najvyšší súd, ktorému bola vec vrátená na ďalšie konanie, ako súd dovolací (§ 35 CSP) po zistení,
že dovolanie podala v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) strana zastúpená v súlade so zákonom (§
429 ods. 1 CSP), v ktorej neprospech bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), bez nariadenia
pojednávania (§ 443 CSP) dospel k záveru, že dovolanie nie je dôvodné.

8. Predmetná vec na najvyššom súde pôvodne napadla do senátu 2C a za sudkyňu spravodajkyňu
bola určená predsedníčka tohto senátu JUDr. Viera Petríková. V dôsledku skončenia jej sudcovského
pôsobenia na najvyššom súde bola potom - podľa bodu 2 prechodných ustanovení čl. XXVIIa a prílohy
č. 5 opatrenia č. 6, ktorým sa mení a dopĺňa rozvrh práce najvyššieho súdu na rok 2023 s účinnosťou
od 1. júla 2023 - táto vec pridelená senátu 7C a sudcom spravodajcom sa stal JUDr. Peter Brňák.

9. So zreteľom na nastolenie právnej otázky spôsobom právne konformným (body 3. a 6.) dospel
dovolací súd k záveru, že dovolanie žalobcu je v danom prípade procesne prípustné. Následne preto
skúmal,čijepodanédovolaniedôvodné(činapadnutérozhodnutieodvolaciehosúduskutočnevychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci vyššie uvedených právnych otázok).

10. Právnym posúdením veci je aplikácia práva na zistený skutkový stav. Je to činnosť súdu spočívajúca
v podradení zisteného skutkového stavu príslušnej právnej norme, ktorá vedie k záveru o právach
a povinnostiach účastníkov právneho vzťahu. Právne posúdenie je všeobecne nesprávne, ak sa súd
dopustil omylu pri tejto činnosti, t. j. ak posúdil vec podľa právnej normy, ktorá na zistený skutkový stav

nedopadá, alebo správne určenú právnu normu nesprávne vyložil, prípadne ju na daný skutkový stav
nesprávne aplikoval.
11. Podľa § 54 OZ zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto
zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu
tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie (ods. 1). V pochybnostiach o

obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší (ods. 2).

12. V rozsahu nosných dovolacích otázok (či sťažovateľ vystupoval v súdnom konaní ako spotrebiteľ,
či sa malo aplikovať ustanovenie § 54 ods. 2 OZ a či žalobca ako lekár a znalec v danom sporepredstavoval priemerného spotrebiteľa disponujúceho špecifickou ochranou) najvyšší súd najskôr vo
všeobecnosti predostiera, že konanie pred súdom prvej inštancie a pred odvolacím súdom tvorilo jeden
celok a určujúca spätosť rozsudku odvolacieho súdu s potvrdzovaným rozsudkom vytvára ich organickú

(kompletizujúcu) jednotu. V prípade ak odvolací súd v plnom rozsahu odkáže na dôvody rozhodnutia
súdu prvej inštancie (čo bol aj daný prípad, pozn.) stačí, ak v odôvodnení rozsudku iba poukáže na
relevantné skutkové zistenia a stručne zhrnie právne posúdenie veci; rozhodnutie odvolacieho súdu
v sebe tak zahŕňa po obsahovej stránke aj odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie. Bez
ohľadu na uvedené sa žiada najvyššiemu súdu dodať, že z hľadiska celkovej presvedčivosti prijatých

právnych záverov bolo vhodné a účelné, aby napadnuté odvolacie rozhodnutie podrobnejším spôsobom
reagovalo na skutkové a právne limity daného sporu, ktorý nedostatok však sám o sebe nemal vplyv na
správne právne závery v rozsahu v konaní zisteného skutkového stavu a v dovolaní nastolených otázok.

13. Skutočnosť, či žalobca bol v posudzovanom spore spotrebiteľom, nebolo podľa názoru najvyššieho
súdu v konaní pre oboma nižšími súdmi sporné. I keď odvolací súd toto jeho postavenie vo svojich

dôvodoch explicitne nevymedzil, minimálne implicitne vyplývala uvedená okolnosť z bodu 14. jeho
dôvodov (napr. keď konštatoval, že žalobcu ako lekára a znalca nemožno vnímať ako priemerného
spotrebiteľa). Prvostupňový súd však už celkom jednoznačne vo svojich dôvodoch konštatoval, že
posudzovaná Poistná zmluva je zmluvou spotrebiteľskou, čo umocnil (aj) citáciou ustanovenia § 52 ods.
1 až 3 a § 54 ods. 2 OZ (pozri organická jednota v bode 12.). Podľa názoru dovolacieho súdu bolo

preto nepochybné, že oba nižšie súdy posudzovali spornú Poistnú zmluvu ako spotrebiteľskú, a teda
žalobcu považovali za spotrebiteľa.

14. Žalobca v podanom dovolaní tiež namietal, že nižšie súdy v danej veci „neaplikovali ust. § 54 OZ na
znenie zmluvných podmienok - oceňovacích tabuliek, ktoré sú súčasťou poistného vzťahu sporových

strán a tvoria súčasť podmienok poistnej zmluvy, nakoľko bližšie a konkrétne vymedzujú práva a
povinnosti strán z poistnej zmluvy" a „odvolací súd nepriznal žalobcovi ochranu ako spotrebiteľovi... z
dôvodu, že žalobca je lekár a aj znalec, a nemožno ho v prejednávanej veci vnímať ako priemerného
spotrebiteľa na trhu poistných produktov, ktorý by si v dôsledku zjavnej nerovnováhy so žalovanou
vyžadoval špecifickú ochranu" (body 3. a 6.). V tejto súvislosti žalobca poukazoval na to, že oceňovacie

tabuľky mu neboli pri podpise Poistnej zmluvy predložené, že tam uvedené percentuálne rozpätie - jeho
výšku administratívne vyhodnocuje žalovaná, nie odborník, či znalec, že oceňovacie tabuľky sú nejasné.
14.1. Prvostupňový súd k oceňovacím tabuľkám v podstatnom uviedol, že žalobca sa o tieto v
čase podpísania Poistnej zmluvy „nezaujímal a to napriek tomu, že pre iné poisťovne vykonával
lekárske posudky a podľa ich oceňovacích tabuliek oceňoval rozsah trvalých následkov poškodených

poistených". Ďalej uviedol, že pri stanovení celkového rozsahu trvalých následkov žalobcu po úraze
žalovaná vychádzala z lekárskeho posudku MUDr. Z. S., ktorý vychádzal so žalobcom doručenej
správy ošetrujúceho lekára. Konštatoval, že „[ž]alobca na jednej strane tvrdí, že žalovaný mohol
dodatočne oceňovacie tabuľky zmeniť, že tieto ako aj postup žalovanej sú nejasné, nevýhodné pre
spotrebiteľa a na druhej strane sa domáha najvyššieho možného plnenia vyplývajúceho z nich pre

trvalé následky, ktoré utrpel úrazom z 13.4.2012 s poukazom na § 54 OZ. ... ochranu nepožíva
každý spotrebiteľ bez rozdielu, ale len ten spotrebiteľ ktorý je aspoň priemerne obozretný a vnímavý,
pričom v prípade toho ktorého spotrebiteľa treba zohľadniť aj jeho osobné vlastnosti a skúsenosti,
inak by mohlo ľahko dochádzať k zneužívaniu predpisov na ochranu spotrebiteľa, čo však nie je
účelom právnej úpravy ochrany spotrebiteľa. Ľahkovážne alebo ľahostajné konanie spotrebiteľa nie

je chránené.". Komparatívne poukázal na iné poisťovne, ktoré podobne ako žalovaná uvádzajú v
oceňovacích tabuľkách percentuálne rozpätie, napr. „Groupama poisťovňa uvádza v oceňovacích
tabuľkách hodnotenie v percentách z poistnej sumy (do 18%, do 5%, do 15%), ČSOB poisťovňa (do
15%, do 10%, do 25%) a u krčnej chrbtice Generali poisťovňa (11-15%), Poštová banka (do 10%,
od 11 do 20%), rovnako UNION poisťovňa (do 5%, 6-15%)." A uzavrel, že „[v]zhľadom na množstvo

trvalých následkov, ktoré môžu nastať v dôsledku poškodenia ľudského tela, a variabilitu ich závažnosti,
nie je možné vopred podrobne upraviť presný postup výpočtu rozsahu poistného plnenia pre každý
jeden druh, stupeň a rozsah závažnosti trvalých následkov, preto poisťovňa spolupracuje s lekármi,
ktorí na základe podrobného preskúmania zdravotnej dokumentácie klienta určia rozsah a závažnosť
následkov a k nim prislúchajúce percento plnenia. Súd považuje za logické a zrozumiteľné aj to, že napr.

2-ročnému poistenému s ľahkými trvalými následkami môže byť priradené v rámci rozpätia oceňovacích
tabuliek žalovaného pre také následky určité percento, ktoré je vyššie ako percento priradené v rámci
rozpätia oceňovacích tabuliek pre ťažké trvalé následky u 95 ročného poisteného" (body 32., 33., 40.
a 41. odôvodnenia prvostupňového súdu).14.2. Odvolací súd v podstate zopakoval vyššie uvedené dôvody uvedené prvostupňovým súdom (bod
14. odôvodnenia odvolacieho rozhodnutia).

15. Dovolacia námietka, že „odvolací súd nepriznal žalobcovi ochranu ako spotrebiteľovi... z dôvodu, že
žalobca je lekár a aj znalec, a nemožno ho v prejednávanej veci vnímať ako priemerného spotrebiteľa na
trhu poistných produktov, ktorý by si v dôsledku zjavnej nerovnováhy so žalovanou vyžadoval špecifickú
ochranu" nie je podľa názoru najvyššieho súdu konzistentná s nosnými právnymi závermi nižších súdov
už len z toho dôvodu, že status žalobcu ako lekára a znalca nižšie súdy nespojili s odmietnutím

jeho postavenia ako spotrebiteľa, ale (iba) uvedenú okolnosť zohľadnili v rámci jeho postavenia ako
spotrebiteľa pri sporovej interakcii k oceňovacím tabuľkám (že mu neboli predložené pri uzatváraní
Poistnejzmluvy,žetabuľkybolinejasné,ženemalimaťstanovenérozpätieči,žetietosúvyhodnocované
administratívne). Navyše platí už uvedené v bode 13.

16. Aj podľa názoru najvyššieho súdu dôvody žalobcu na aplikáciu ustanovenia § 54 ods. 2 OZ

v rozsahu vyššie uvedených dovolacích výhrad ohľadne oceňovacích tabuliek (aj) s prihliadnutím
na odborné a znalecké postavenie žalobcu a vzhľadom na zistený skutkový stav nižšími súdmi
(§ 442 CSP) neobstoja. Ustanovenie § 54 ods. 2 OZ je možné vztiahnuť na situáciu, keď
existujú pochybnosti o obsahu spotrebiteľskej zmluvy („V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských
zmlúv"); táto v okolnostiach posudzovanej veci nenastala. Podľa názoru najvyššieho súdu konkrétne

stanovené percentuálne rozpätie poistného plnenia pre rôzne druhy úrazov v rámci oceňovacích
tabuliek nezakladalo pochybnosti o obsahu poistnej zmluvy, ten je totiž vyjadrený práve uvedeným
rozpätím. Takto stanovené rozpätie však vyžaduje od poisťovne, aby pri likvidácii poistnej udalosti
postupovala v rámci tohto rozpätia, a na základe relevantnej lekárskej dokumentácie, prostredníctvom
spolupracujúceho lekára individuálne a preskúmateľne ohodnotila konkrétny úraz. Uvedený postup

bol v posudzovanej veci dodržaný, pričom je potrebné zdôrazniť, že konkrétna percentuálna výška
poistného plnenia v rámci rozpätia bola určená na základe odborného (spolupracujúcim lekárom) a
nie administratívneho rozhodnutia. Obdobným spôsobom je upravené rozpätie v zákone č. 437/2004
Z.z. upravujúce odškodňovanie bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia (napr. položka č. 304
prílohy č. 1 tohto zákona). Žalovanou použitý spôsob percentuálneho rozpätia je štandardný spôsob

pri dojednaní podmienok poistnej zmluvy a okrem nej ho aplikujú aj mnohé ďalšie poisťovne (bod 16.
odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia, tiež č.l. 21 a nasl. spisu).

17. Pochybnosť o obsahu spotrebiteľských zmlúv s konzekvenciami podľa § 54 ods. 2 OZ nemohla v
danej veci vyplývať ani na základe toho, že oceňovacie tabuľky neboli žalobcovi predložené pri podpise

Poistnej zmluvy. Nižšie súdy v tejto súvislosti uviedli, že žalobca sa v tom čase o tieto tabuľky nezaujímal
(hoci ich existencia explicitne vyplývala zo všeobecných poistných podmienok, pozn.) „a to napriek
tomu, že pre iné poisťovne vykonával lekárske posudky a podľa ich oceňovacích tabuliek oceňoval
rozsah trvalých následkov poškodených poistených.". Z obsahu spisu rovnako vyplýva, že keď sa neskôr
žalobcatýchtotabuliekdomáhal-ajkeďniehneď,ale-bolimuvrozsahuprenehopodstatnomdoručené

(pozri výzva žalobcu z 11. januára 2016 na č.l. 20 spisu). Ani uvedená námietka preto nebola spôsobilá
založiť potrebu aplikácie ustanovenia § 54 ods. 2 OZ. V neposlednom rade oba nižšie súdy správne
zdôraznili, že žalobca nebol pri uzatváraní Poistnej zmluvy v postavení priemerného spotrebiteľa, keďže
ako lekárovi a znalcovi pre iné poisťovne v podobných poistných súvislostiach boli poistné predpoklady
nepochybne známe. a mohol sa všetkých relevantných podkladov (i oceňovacích tabuliek) už pri

podpise Poistnej zmluvy domáhať. Nakoniec tieto tabuľky mu (neskôr) aj boli poskytnuté. Ani ochrana
spotrebiteľa totiž nie je bezbrehá a má svoje limity. Zámer vyrovnať nerovné pozície dodávateľa a
spotrebiteľa rozhodne neznamená, že by nebolo významné, ako spotrebiteľ pristupoval k zmluve alebo
že by súd mal na spory účastníkov spotrebiteľskej zmluvy nazerať tak, že od spotrebiteľa sa pri jej
uzatváranínevyžadovalazodpovednosť,opatrnosť,uvážlivosťabdelosť(„vigilantibusiurascriptasunt"),

a to o to viac, ak spotrebiteľ bol pre daný poistný účel osobou kvalifikovanou.

18. Z dôvodov vyššie uvedených dospel dovolací súd k záveru, že dovolanie žalobcu neopodstatnene
smeruje proti takému rozsudku odvolacieho súdu, ktorý nespočíva v nesprávnom právnom posúdení
veci. Najvyšší súd preto jeho nedôvodné dovolanie zamietol podľa § 448 CSP.

19. O trovách dovolacieho konania dovolací súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 453 ods.
1 CSP. Žalovaná mala v dovolacom konaní plný úspech, preto jej proti neúspešnému žalobcovi vznikol
nárok na náhradu trov dovolacieho konania.20. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.