Uznesenie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 30. november 2023

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 12CoP/68/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3723200413
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Amália Paulerová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2023:3723200413.2

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Amálie
Paulerovej a členov senátu – sudcov JUDr. Táne Rapčanovej a Mgr. Petra Straku, v právnej veci osoby
oprávnenej na výživné (ďalej navrhovateľ): A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom A. XXX, XXX XX A.,
proti osobe, ktorá je podľa návrhu povinná platiť výživné (ďalej odporkyňa): C. B., nar. XX.XX.XXXX,
bytom A. XXX, XXX XX A., zastúpená splnomocneným právnym zástupcom: JUDr. Marián Rojko,

advokát, Advokátska kancelária D. XX/XX, XXX XX A. E., o určenie vyživovacej povinnosti medzi
manželmi, na základe odvolania navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu Považská Bystrica č. k.
6Pc/3/2023-49 zo dňa 05.04.2023 čo do výroku o náhrade trov konania takto

r o z h o d o l :

Nedotknuté z o s t á v a uznesenie vo výroku v ktorom súd prvej inštancie zastavil konanie vo veci.

P o t v r d z u j e uznesenie vo výroku o náhrade trov prvoinštančného konania.

Odporkyňa má nároknanáhradutrovodvolaciehokonaniatitulomtrovprávnehozastúpeniavrozsahu
100 %, ktoré trovy konania vo výške 27,97 eur je navrhovateľ povinný zaplatiť na účet splnomocneného
právneho zástupcu odporkyne JUDr. Mariána Rojka advokáta, Advokátska kancelária D. XX/XX, XXX
XX A. E., v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Považská Bystrica ako súd prvej inštancie (ďalej aj ako „okresný súd“) uznesením č.
k. 6Pc/3/2023-49 zo dňa 05.04.2023 zastavil konanie vo veci určenia vyživovacej povinnosti medzi
manželmi (výrok v poradí prvý). Zároveň rozhodol o tom, že rozvedená manželka má nárok na náhradu
trov konania titulom trov právneho zastúpenia v rozsahu 100 %, ktoré trovy konania vo výške 261,-
eur je navrhovateľ povinný zaplatiť na účet právneho zástupcu rozvedenej manželky v pravidelných
mesačných splátkach po 30,- eur vždy do 15. dňa v mesiaci, od 01.05.2023 až do úplného vyrovnania

s tým, že omeškanie jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia (výrok v poradí druhý).

2. Okresný súd poukázal na dôvody, ktoré podľa vymedzenia navrhovateľa ho viedli k podaniu návrhu
voči manželke (ďalej iba odporkyňa) o určenie vyživovacej povinnosti vo výške 150,- eur mesačne: že
je bez finančných prostriedkov, nemá kde bývať z dôvodu konania o jeho vylúčení z užívania rodinného
domu vedené na Okresnom súde Považská Bystrica pod sp. zn. 4C/26/2022, ďalej, že je evidovaný

na úrade práce ako uchádzač o zamestnanie a bol zaviazaný platiť výživné na dcéru F. B. vo výške
160,- eur + 20,- eur mesačne. Vychádzajúc okresný súd z procesnej situácie, že predmetný návrh
navrhovateľ napokon vzal späť v celom rozsahu pred otvorením pojednávania a odporkyňa (v čase
rozhodovania súd ju označuje už ako „rozvedená manželka“) súhlasila s týmto dispozitívnym úkonom
späťvzatia návrhu, postupoval podľa ust. § 29 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový
poriadok (ďalej len „CMP“) a vo veci konanie zastavil. O trovách konania rozhodol podľa ust. § 55

CMP, ktoré predstavuje prelomenie generálnej klauzuly, keď jeho aplikácia prichádza do úvahy, ak je to
s ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé. Okresný súd uvádza, že v posudzovanej veci konanie sazačalo na návrh navrhovateľa, ktorý žiadal zaviazať odporkyňu k povinnosti prispievať na jeho výživu,
táto nesúhlasila a vo svojom nesúhlasnom stanovisku označila skutočnosti, pre ktoré nemožno výživné
priznať, pretože by to bolo v rozpore so zásadami morálky. Navrhovateľ k jej vyjadreniu následne už

nezareagoval,tak súdnaprejednanievecinariadiltermínpojednávanianaktorésaúčastníciaj dostavili.
Podľa názoru okresného súdu tým, že navrhovateľ pred začatím pojednávania vzal svoj návrh späť,
zavinil z procesného hľadiska zastavenie konania a je spravodlivé, aby trovy právneho zastúpenia
odporkyne ktoré jej vznikli v súvislosti s vedením konania znášal navrhovateľ. Na základe týchto úvah
okresný súd priznal odporkyni (označuje ju ako rozvedená manželka) nárok na náhradu trov konania

titulom trov právneho zastúpenia za dva úkony právnej služby: prevzatie a príprava zastúpenia vrátane
prvej porady s klientom podľa § 13a ods. 1 písm. a) vyhlášky a písomné podanie na súd (vyjadrenie zo
dňa 09.03.2023) podľa § 13a ods. 1 písm. c) vyhlášky v uplatnenej výške 261,- eur; 2 x 96,31 eur podľa
§ 11 ods. 1 písm. a) vyhlášky + náhrada hotových výdavkov 2 x 12,52 eur podľa § 16 ods. 3 vyhlášky
+ 20 % DPH podľa § 18 ods. 3 vyhlášky. Podľa § 232 ods. 4 CSP povolil navrhovateľovi splatiť trovy
konania v mesačných splátkach po 30 eur, s poukazom na jeho osobnú, majetkovú a príjmovú situáciu

(navrhovateľ je bez akéhokoľvek príjmu) a s poukazom aj na tú skutočnosť, že s povolením splátok
odporkyňa súhlasila.

3. Proti uzneseniu okresného súdu podal odvolanie navrhovateľ dňa 24.05.2023. Namietal, že neboli
splnené podmienky na priznanie trov konania manželke/odporkyni, podľa jeho názoru sa nejedná

o okolnosti, aby takéto rozhodnutie bolo spravodlivé. Tvrdí, že sa snažil s odporkyňou dohodnúť, čo
ona odmietla, preto podal návrh na súd a nie je jeho vinou v akej situácii sa ocitol. Dodáva, že návrh
vzal späť pod nátlakom súdu. Žiada odvolací súd, aby rozhodnutie okresného súdu prešetril.

4. K odvolaniu sa vyjadrila odporkyňa prostredníctvom právneho zástupcu dňa 19.06.2023. Navrhovala

uznesenie potvrdiť a priznať jej podľa § 55 CMP náhradu trov odvolacieho konania za písomné podanie
na súd podľa § 10 ods. 3 a § 13a ods. 2 písm. b) vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. vo výške 167,39 eur,
náhradu trov konania v celkovej výške 428,39 eur vzhľadom na okolnosti prípadu. S odvolacím tvrdením
navrhovateľa, že nie je jeho vinou v akej situácii sa ocitol a nemal inú možnosť ako sa obrátiť na súd,
nesúhlasila. Poukázala nato, že navrhovateľ bol rozsudkom Okresného súdu Považská Bystrica sp. zn.

12T/77/2022-182 zo dňa 05.09.2022 uznaný vinným zo spáchania prečinu nebezpečného vyhrážania
podľa § 360 ods. 1, 2 písm. b) Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c) Trestného
zákona,začobolodsúdenýnatrestodňatiaslobodyvtrvaní10mesiacovabolomuuloženéambulantné
protialkoholické liečenie. V trestnom konaní bolo preukázané, že navrhovateľ pod vplyvom alkoholu jej
vulgárne nadával a sa vyhrážal, že ju zabije, rozreže, nahádže do žumpy, čím u nej vzbudil dôvodnú

obavu o jej život a zdravie. Ich manželstvo bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Považská
Bystrica sp. zn. 6P/24/2022 zo dňa 28.09.2022, potvrdený rozsudkom Krajského súdu Trenčín sp. zn.
5CoP/66/2022, príčinou rozvratu manželstva boli dlhodobé konflikty manželov v súvislosti s nadmerným
užívaním alkoholických nápojov zo strany manžela, v dôsledku ktorého dochádzalo k agresívnemu
správaniu manžela nielen k manželke ale aj k maloletým deťom. Okolnosti preukázané v uvedených

konaniach sú skutočnosti, ktoré v zmysle § 75 ods. 2 Zákona o rodine vylučujú možnosť priznania
manželského výživného. Navrhovateľ sa svojím protiprávnym konaním pripravil o možnosť riadne
pracovať a dosahovať primeraný príjem, za čo musí niesť následky on sám a bolo by v rozpore s dobrými
mravmi, ak by mu mala prispievať rozvedená manželka, voči ktorej sa dopustil protiprávneho konania.
Je vylúčený z užívania spoločného rodinného domu pre agresívne správanie voči nej a pre spáchanie

trestného činu nebezpečného vyhrážania. Jeho tvrdenia o tom, že sa musel obrátiť na súd a vziať návrh
späť pod nátlakom sú účelové a nepreukázané. Zastavenie konania zapríčinil navrhovateľ, preto je
spravodlivé, aby jej bol priznaný nárok na náhradu trov konania.

5. Navrhovateľ v ďalšom štádiu odvolacieho konania už písomne nezareagoval.

6. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 2 ods. 1 CMP, § 34 ods. 1 CSP, § 3 ods. 5 písm. a/
CMP), po zistení, že odvolanie uplatnil účastník konania včas (§ 359 CSP, § 362 CSP, § 7 ods. 1 CMP)
proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom (§ 355 ods. 2, § 357 písm. m/
CSP) preskúmal uznesenie okresného súdu postupom podľa § 65 CMP a contrario a § 66 CMP a bez

nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 329 ods. 1, § 385 ods. 1 a contrario CSP) uznesenie okresného
súdu potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP v odvolaním napadnutom výroku o náhrade trov prvoinštančného
konania. Uznesenia sa nedotýkal v odvolaním nenapadnutom výroku o zastavení konania (§ 367
ods. 3 CSP).7.Odvolacísúdsavprevažnomrozsahustotožňujespísomnýmodôvodnenímrozhodnutiaaobmedzuje
sa len na korekciu správnosti jeho dôvodov. Zároveň sa vyjadruje aj k odvolacím argumentáciám, ktoré

vzniesol odvolateľ/navrhovateľ v podanom odvolaní.

8. Navrhovateľ namietal, že neboli splnené podmienky na priznanie trov konania manželke tvrdiac, že
vzal svoj návrh späť pod nátlakom súdu a rozhodnutie v časti o náhrade trov konania nie je spravodlivé
vzhľadom na okolnosti prípadu. Odvolací súd súhlasí s východiskovým názorom okresného súdu, že

v mimosporovom konaní (ako tomu je v súdenej veci) rozhodovanie o nároku a výške trov konania je
primárne upravené generálnou klauzulou § 52 CMP, na základe ktorej v zásade žiaden z účastníkov
nemánároknanáhradutrovkonaniapokiaľCMPneustanovujeinak.Obdobnejesprávnaajďalšiaúvaha
súdu,žepodľa §55CMPmôžesúdpriznaťnáhradutrovkonaniaajvtedy,akjetosohľadomnaokolnosti
prípadu spravodlivé. K tejto možnosti by mal mať účastník konania možnosť uviesť svoje argumenty.
Zo zápisnice zo dňa 05.04.2023 vyplýva, že návrh na začatie konania navrhovateľ zobral späť a žiadal

konanie zastaviť pred otvorením pojednávania, tiež uviedol, že nemá žiadne finančné prostriedky a ak
ich bude mať, trovy konania zaplatí. Dodal, že je nezamestnaný od 08.12.2022, kedy bol prepustený
z výkonu trestu, požiadal o opatrovateľský príspevok a má tri vyživovacie povinnosti, býva u svojho
brata na chalupe. Na nahrávke k pojednávaniu zo dňa 05.04.2023 nie je uvedená žiadna zvuková
stopa, z uvedeného dôvodu pravdivosť tvrdenia navrhovateľa o tom, že došlo k späťvzatiu návrhu

ním pod nátlakom okresného súdu, nebolo možné zistiť a navrhovateľ iný dôkaz na pravdivosť svojho
tvrdenianeprodukoval.Keďžeodvolanímnebolnapadnutý výrokuzneseniaokresnéhosúduozastavení
konania, odvolací súd ho nemohol podrobiť ani odvolaciemu prieskumu po stránke vecnej, ponechal ho
nedotknutývsúlades§367ods.3CSP. Obsahspisupreukazuje,ženavrhovateľbolvopredupozornený
na možnosť uloženia mu povinnosti platiť trovy a neuviedol protiargumenty v štádiu pred rozhodnutím

okresného súdu. Na základe všetkých uvádzaných okolností odvolací súd konštatuje, že okresný
súd správne aplikoval v súdenom prípade ust. § 55 CMP pri rozhodovaní o náhrade trov konania.
Konanie bolo skončené bez meritórneho posúdenia okresným súdom, zastavené na základe späťvzatia
návrhu zo strany navrhovateľa bez uvedenia dôvodu, preto z procesného hľadiska navrhovateľ zavinil
zastaveniekonaniavoveciazodpovedázatrovyktorévsúvislostisvedenýmkonaním odporkynivznikli.

9. Náhradu trov prvoinštančného konania titulom trov právneho zastúpenia táto účastníčka uplatnila
podľa ust. § 57 CMP a požadovanú náhradu špecifikovala vo výške 261,- Eur. Odvolací súd hodnotí
za nepochybné, že podľa § 13a ods. 1 písm. a), c) vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách
a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej aj ako „vyhláška“) patrí náhrada vo

výške základnej sadzby tarifnej odmeny za 2 úkony právnej služby: za prevzatie a prípravu zastúpenia
vrátane prvej porady s klientom a za písomné podanie zo dňa 09.03.2023 na súd (osvedčené zo
spisu) týkajúci sa veci samej. Dáva do pozornosti odvolateľovi, že za uvedené úkony právnej služby
by patrila náhrada trov (náhrada trov konania odporkyni) v podstatne vyššej sume, než suma k úhrade
ktorej odvolateľa súd zaviazal. Pri výpočte základnej sadzby tarifnej odmeny za jeden úkon právnej

služby sa nemalo vychádzať z ust. § 11 ods. 1 písm. a) vyhlášky upravujúcu hodnotu za 1 úkon právnej
služby ako jednu trinástinu výpočtového základu vo výške 96,31 eur, ale bolo potrebné vychádzať
z ust. § 10 ods. 3 vyhlášky, totižto navrhovateľ sa domáhal opakujúceho sa plnenia titulom určenia
manželského výživného v sume 150 Eur mesačne na neurčitý čas a v takomto prípade tarifná hodnota
je určovaná päťnásobkom ročného plnenia požadovaného navrhovateľom, čo zodpovedá sume 9.000,-

eur (výživné 150,- eur mesačne x 12 mesiacov x 5). Preto za jeden úkon právnej služby by podľa §
10 ods. 1 Vyhlášky prislúchala odmena vo výške 253,94 Eur ako súčet sumy 220,74 eur a 33,20 eur
(2 x 16,60 eur - t.j. za sumu presahujúcu 6.638,78 Eur patrí advokátovi ďalších 16,60 Eur za každých
aj začatých 1.659,70 eur a v danom prípade suma 9.000,- eur – 6.638,78 Eur = 2.361,22 Eur; t. j. je
tu 2 krát čo len začatá suma 1.659,70 eur). K odmene za každý jeden úkon právnej služby vo výške

253,94 eur patrí aj náhrada výdavkov na miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné vo
výške jednej stotiny výpočtového základu (§ 15 písm. a) a § 16 ods.3 vyhlášky) čo je v sume 12,52 eur,
tak odmena za každý jeden úkon právnej služby by mala byť vo výške 266,46 eur + 20% DPH (podľa
§ 18 ods. 3 vyhlášky) čo zo sumy 266,46 eur by činila 53,29 eur. Celkovo tak za jeden úkon právnej
služby by patrila odmena (spolu aj s DPH) vo výške 319,75 eur (266,46 eur + 53,29 eur) a za dva

úkony právnej služby by tak patrila náhrada v sume 639,50 eur. Pokiaľ okresný súd priznal odporkyni
náhradu trov konania titulom trov právneho zastúpenia a zároveň zaviazal navrhovateľa k povinnosti
nahradiť tieto trovy v podstatne nižšej sume – t.j. len vo výške 261,- eur, vo svojej podstate to vyznie
v prospech odvolateľa. Žiada sa dodať, že súd prvej inštancie náhradu trov konania titulom trov právnehozastúpenia odporkyni mohol priznať len v uplatnenej výške 261,- eur vzhľadom na procesno-právne
kritérium vymedzené v ust. § 57 CMP.

10. V súhrne všetkých konštatovaných úvah a súvislostí odvolací súd odvolaniu navrhovateľa nemohol
vyhovieť.

11. Podľa ustanovenia § 396 ods. 1 CSP v spojení s ustanovením § 57 a § 55 CMP odvolací súd
priznal odporkyni voči navrhovateľovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %

keď mal za to, že je to spravodlivé vzhľadom na okolnosti prejednávanej veci. Zohľadnil najmä, že
odvolateľ inicioval nielen prvostupňové konanie, ktoré v dôsledku späťvzatia návrhu ním (bezdôvodne)
meritórne posudzované nebolo, ale inicioval aj odvolacie konanie v ktorom ničím nepreukázal svoj
odvolací argument, že by mal byť k dispozitívnemu úkonu späťvzatia návrhu „donútený“ súdom a
nepreukázal ani, že nie vlastnou vinou sa ocitol v tej životnej situácii pre ktorú návrh na začatie konania
u súdu uplatnil. Súhrn týchto okolností napokon viedol aj k neúspechu odvolateľa v odvolacom konaní

a k definitívnemu záveru, že aj priznanie nároku na náhradu trov odvolacieho konania odporkyni voči
navrhovateľovi/ odvolateľovi je spravodlivé.

12. Odporkyni vznikli v odvolacom konaní trovy titulom trov právneho zastúpenia, nárok na ich náhradu
bola uplatnená a vo výške 167,39 eur s DPH titulom písomného podania na súd (vyjadrenie k odvolaniu

navrhovateľa) v zmysle ust. § 10 ods. 3 v spojení s § 13a ods. 2 Vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z.
o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len „vyhláška“). V takejto
výške uplatnenú náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd akceptovať nemohol, musel vychádzať
z toho, že predmetom odvolacieho prieskumu bolo rozhodovanie okresného súdu o náhrade trov
prvoinštančného konania a vo výške 261,- eur, z uvedeného dôvodu pri výpočte základnej sadzby

tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby sa riadil podľa ust. § 10 ods. 1 Vyhlášky. V konkrétnom
prípade pri tarifnej hodnote 261,- eur za jeden úkon právnej služby je odmena v sume 21,58 eur (16,60
eur + 4,98 eur), z tejto sumy patrí ale iba polovica podľa ust. § 13a) ods. 2 písm. b) vyhlášky, t.j. 10,79
eur + režijný paušál v sume 12,52 eur = 23,31 eur, k tejto sume prináleží aj 20 % DPH čo je v sume
4,66 eur. Výsledne za jeden úkon právnej služby v odvolacom konaní (písomné vyjadrenie k odvolaniu

navrhovateľa)odvolacísúdpriznalnáhraduvovýške27,97eurazároveňuložilnavrhovateľovipovinnosť
nahradiť trovy odvolacieho konania odporkyni v uvedenej výške na účet jej splnomocneného právneho
zástupcu JUDr. Mariána Rojka advokáta, Advokátska kancelária D. XX/XX, XXX XX A. E., v lehote do
3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

13. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu hlasovaním v pomere hlasov 3 (za) : 0 (proti).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní

vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať
pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v
tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e)
rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným
postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k

porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu
odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie
odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil
od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho
súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v

prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu
podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 1, 2 CSP). Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku,
ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní
o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom

plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom
dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho

konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch
uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2
CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie
sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu
na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od

doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy,
ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1 a 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom
fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom
právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie
druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto

zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou
na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo
odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické
vzdelanie druhého stupňa (§ 429 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).