Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 13. december 2023

Súd: Okresný súd Poprad
Spisová značka: 7C/161/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8714206924
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 12. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. František Krasňan

ECLI: ECLI:SK:OSPP:2023:8714206924.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Poprad, sudcom JUDr. Františkom Krasňanom, v právnej veci žalobkyne: A. B., nar.

XX.XX.XXXX, bytom XXX XX C., D. XXXX/XX, právne zastúpenej: JUDr. Ivan Mikloška, advokát so
sídlom 010 01 Žilina, Hodžova 13, proti žalovanému: E. poisťovňa, a. s. F. G. H. so sídlom 811 05 I., J.
XX, IČO: XX XXX XXX, právne zastúpený: Advokátska kancelária FELIX NEUPAUER & PARTNERS so
sídlom 811 02 Bratislava, Dvořákovo nábrežie 8/A, o náhradu nemajetkovej ujmy s prísl. takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni sumu istiny 10.000,- eur v lehote 15-tich dní odo dňa
právoplatnosti tohto rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a .

III.Priznáva žalobkynivočižalovanémunároknanáhradutrovkonaniavplnomrozsahu,ovýškektorých
rozhodne súd uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou súdu dňa 10.6.2014 žiadala, aby súd zaviazal žalovaného na náhradu
nemajetkovej ujmy vo výške 33.000,- eur s úrokom z omeškania vo výške 5,5 % ročne od 15.12.2012
do zaplatenia a na náhradu trov konania. Nárok odôvodnila tým, že dňa 13.6.2011 viedol motorové
vozidlo s evidenčným číslom C. XXX I. v C. po ul. K. v smere od ulice Železničnej k ulici Športovej

k objektu AquaCity B. L. a v čase asi o 9:45 hod. v dôsledku nevenovania pozornosti vedeniu vozidla
a situácii v cestnej premávke došlo k prekročeniu povolenej rýchlosti a nárazu prednou časťou vozidla
do ľavej bočnej strany cyklistu M. B. jazdiaceho cez vyznačený priechod pre chodcov. Pri uvedenej
dopravnej nehode došlo k usmrteniu cyklistu, ktorý bol otcom žalobkyne. Na vozidlo, ktorým bola
spôsobená dopravná nehoda, bolo uzatvorené povinné zmluvné poistenie u žalovaného. Trestným
rozkazom Okresného súdu Poprad č.k. 5T/65/2012 zo dňa 5.6.2012 bol B. L. uznaný vinným z prečinu
usmrtenia podľa § 149 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zákona. Pri dopravnej nehode zo dňa 13.6.2011

došlo k neoprávnenému zásahu do práv na ochranu osobnosti žalobkyne garantovaných v čl. 19 ods. 2
Ústavy SR a v § 11 a nasl. Občianskeho zákonníka a usmrtením otca navrhovateľky došlo k nenávratnej
a neodčiniteľnej ujme a deštrukcii rodinných a interpersonálnych väzieb, lebo žalobkyňa navždy stratila
možnosť viesť rodinný a súkromný život s obeťou dopravnej nehody, t. j. so svojím otcom. Vzniknutá
trauma v živote žalobkyne je trvalá, neodstrániteľná a nenapraviteľná, preto si žalobkyňa uplatnila
nemajetkovú ujmu z titulu usmrtenia blízkej osoby vo výške 33.000,- eur za neoprávnený zásah do
osobnostných práv žalobkyne. V žalobe žalobkyňa pôvodne žalovala B. L. (vodiča motorového vozidla)

ako žalovaného v 1./ rade a E. poisťovňu, a.s. F. G. H., J. XX, I. ako žalovaného v 2./ rade.

2. Tunajší súd uznesením zo dňa 25.3.2015 konanie vo vzťahu k žalovanému 1/ zastavil z dôvodu
späťvzatia žalobkyne z dôvodu, že žalovaný v 1./ rade zomrel.3. Medzitýmnym rozsudkom zo dňa 25.3.2015 tunajší súd vyslovil, že nárok žalobkyne voči žalovanému
2/ je čo do základu opodstatnený a o trovách konania vo vzťahu medzi žalobkyňou a žalovaným 2/ súd

rozhodne v konečnom rozhodnutí vo veci samej. Odvolací súd v dôsledku odvolania žalovaného v 2./
rade voči medzitýmnemu rozsudku rozsudkom zo dňa 25.7.2017 potvrdil rozsudok súdu I. inštancie.
Rozsudok odvolacieho súdu nadobudol právoplatnosť dňa 28.9.2017. V dôsledku dovolania žalovaného
proti rozsudku Krajského súdu v Prešove rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením zo
dňa 29.11.2018 tak, že dovolanie žalovaného odmietol. Uznesenie Najvyššieho súdu SR, ktorým bolo

rozhodnuté o dovolaní žalovaného, nadobudlo právoplatnosť dňa 12.2.2019.

4. Po rozhodnutí súdu medzitýmnym rozsudkom bola ďalej predmetom konania výška uplatňovanej
náhrady nemajetkovej ujmy zo strany žalobkyne voči žalovanému.

5. Tunajší súd vo veci rozhodol rozsudkom súdu I. inštancie dňa 25.2.2022, ktorým konanie v časti

o zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 5,5 % ročne zo sumy 33.000,- eur od 15.12.2012 do
zaplatenia zastavil, žalovaného zaviazal zaplatiť žalobkyni sumu istiny 25.000,- eur v lehote do 15
dní od právoplatnosti tohto rozsudku, v prevyšujúcej časti žalobu zamietol a priznal žalobkyni voči
žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. V dôsledku odvolania žalovaného
odvolací súd uznesením dňa 14.9.2023 zrušil rozsudok v napadnutom II. vyhovujúcom výroku a vo IV.

výroku o trovách konania vec v rozsahu zrušenia vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie. Odvolací súd poukázal na to, že musel zrušiť rozhodnutie súdu I. inštancie, lebo toto bolo
nepreskúmateľné a v napadnutom rozsudku súd I. inštancie uviedol, že námietku žalovaného o potrebe
zohľadnenia aj princípu proporcionality vo vzťahu k hospodárskym podmienkam v SR pri určovaní
výšky náhrady nemajetkovej ujmy s odkazom na jej výšku priznávanú v iných štátoch nepovažoval

súd za kľúčovú, lebo prioritne posudzoval závažnosť vzniknutej ujmy vo vzťahu k vzájomným väzbám
medzi osobami, ktorým neoprávnený zásah spôsobil nenávratnú ujmu a opísal konkrétne okolnosti na
strane poškodenej i škodcu a podľa názoru odvolacieho súdu súd nezaujal ku zo strany žalovaného
nastolenej otázke dostatočne zrozumiteľné stanovisko. Odvolací súd preto vyslovil právny názor, že
došlo k nepreskúmateľnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie, a to v rozpore s právom na spravodlivý

proces, lebo nebola daná odpoveď zo strany súdu na podstatné právne a skutkovo relevantné otázky
nastolené procesnou stranou v konaní.

6. Na pojednávaní pred súdom právny zástupca žalobkyne trval na podanej žalobe zo dňa 6.6.2014.
Uviedol, že pri dopravnej nehode zo dňa 13.6.2011 došlo k neoprávnenému zásahu do práv na ochranu

osobnosti žalobkyne, a to do jej práv na súkromie, ako aj rodinný život garantované v § 11 Obč. zák.,
ako aj čl. 19 ods. 2 Ústavy SR. V dôsledku usmrtenia M. B., otca navrhovateľky, pri nehode došlo
k nenávratnej a neodčiniteľnej ujme, a zároveň deštrukcii rodiny a interpersonálnych väzieb tvorených
základ ich súkromného života a tým v zásahu do ich osobnostných práv a do práv na súkromie a
rodinný život, celistvosti rodiny, nakoľko žalobkyňa navždy stratila možnosť viesť rodinný a súkromný

život s obeťou dopravnej nehody, teda svojím otcom. Vzniknutá trauma je v živote žalobkyne trvalá
a neodstrániteľná. Je nepochybné, že žiadna priznaná suma nie je dostatočná vzhľadom na spôsobenú
ujmu, ani na to, aby nahradila ľudský život. V rámci ustálenej judikatúry v prípade usmrtenia osoby ide
o neoprávnený zásad do osobnostných práv osobnosti, teda osoby žalobkyne ako dcéry s tým, že tento
zásah je svojou povahou trvalý a neodstrániteľný. Z hľadiska poskytnutia ochrany je bezvýznamné, či

neoprávnený zásah bol spôsobený zavinene alebo nezavinene. V danom prípade je nutné vcítiť sa do
prežívania pozostalých osôb, blízkych osôb, ktoré stratili v dôsledku protiprávneho konania inej osoby.
V živote pozostalých osôb po smrti ich príbuzných vyjadruje sa opisom spoločného života zomrelého
a jeho príbuzných pred tragickou smrťou, pričom ujma je stotožňovaná s absenciou týchto prejavov
rodinného života po smrti príbuzného zomrelého. Dodal, že skutkové tvrdenia navrhovateľky v danej

veci nemôžu byť spochybňované, nakoľko nepoznáme osobné a rodinné pomery pozostalých osôb
a z uvedeného dôvodu je ich opis pre nás záväzný. Ďalej uviedol, že žalobkyňa prehodnotila svoje
stanovisko v časti úrokov z omeškania a v tejto časti zobrala žalobu späť od momentu 15.12.2012
ažiadala,abysúdvtejtočastikonaniezastavil.Náhradutrovkonaniasižalobkyňaneuplatňuje.Vzmysle
platnej legislatívy na území SR nie sú zákonom stanovené limity, ani paušálne sumy, z ktorých by mal

okresný súd vychádzať a samotná výška náhrady nemajetkovej ujmy je tak ponechaná na voľnej úvahe
súdu.7. Žalobkyňa pred súdom uviedla, že trvá na podanej žalobe a súhlasí s prednesom jej právneho
zástupcu. Ďalej uviedla, že rodina je pre ňu na prvom mieste a táto udalosť, ktorá sa stala, dala by všetko
za to, aby sa to nestalo. Žiaľ, aj po rokoch je to pre ňu veľmi ťažké, jednoducho to nezmizne, človek sa

s tým len musí naučiť žiť. Ďalej uviedla, že rodičia sa rozviedli, keď bola bábätko, spoločnú domácnosť
rodičov nepoznala, poznala len oddelenú, avšak napriek tomu nepociťovala žiadnu nevraživosť medzi
nimi, nestala sa ich rukovníkom, s otcom sa stretávala aj nad rámec času stanoveného rozsudkom, čo
bol každý druhý víkend. Stretávanie bolo priateľské, otec bol pre ňu veľkým vzorom a aj rodinné väzby
nielen s ním, ale aj s jeho širokou rodinou, ktoré mali, či už oslavy, alebo iné, bolo bežné. Otec jej

okrem výživného plnil aj iné plnenia, či to boli vecné dary, alebo niečo iné. Takisto vždy nejaký darček
na Vianoce a narodeniny. Otec bol sluchovo postihnutý, takže či už nákupy, alebo nejaká pomoc boli
samozrejmosťou, i keď otec žil v rodičovskom dome so svojím bratom, s ktorým žalobkyňa aj teraz stále
udržiava kontakt. Keď došlo k smrti otca, bol vo veku 52 rokov, žalobkyňa mala v tom čase 30 rokov,
bola na dovolenke, takže sa to dozvedela až po príchode z nej, resp. prvá sa to dozvedela jej matka,
za ktorou prišli policajti. Predtým bola žalobkyňa s nebohým v kontakte asi 2 – 3 týždne dozadu. On

bol na rehabilitácii. Aj v deň, keď ho zrazilo auto, išiel z nemocnice z rehabilitácie. Navštevovali sa,
samozrejme, keď je človek dospelý, je to náročnejšie, ale chodili s otcom na hokej, chodili sa bicyklovať.
Vždy sa dohodli, že pôjdu na hokejové zápasy, miloval psov, mal vlčiakov, takže sa chodili prechádzať
so psami. Medzi nimi neboli žiadne konflikty, nemali na to dôvod, ani obdobie, aby sa v živote nejako
dlho nevideli, napr. 2 – 3 roky, také niečo nebolo. Ďalej uviedla, že otec ju volal N., ona ho oslovovala

ocko, čo sa nezmenilo po celú dobu, ani raz mu nepovedala otec, oco. Na otázku práv. zást. žalovanej,
do koľkých rokov ju otec finančne podporoval, žalobkyňa uviedla, že okrem výživného to boli len sviatky
a narodeniny, potom bola finančne sebestačná, to bolo od veku 18 rokov. Na otázku súdu, v akom bol
zdravotnom stave otec žalobkyne pred dopravnou nehodou, žalobkyňa uviedla, že mal problémy s kĺbmi,
chodil s nimi na rehabilitácie, ale inak žiadne vážne problémy nemal.

8. Právny zástupca žalovaného na pojednávaní uviedol, že čo sa týka žalovanej výšky nemajetkovej
ujmy, súhlasí s vyjadrením právneho zástupcu žalobkyne o tom, že ľudský život sa nedá vyjadriť
peniazmi, avšak mal za to, že aj v takejto veci nemôžeme sa pozerať len na tento ľudský emotívny
argument, pretože by to bolo v rozpore s princípom proporcionality, ktorý je všade prítomný v našom

právnomporiadkuaakýkoľvekuplatňovanýapriznanýnárokbymalvyjadrovať,resp.bymalbyťvsúlade
s princípom proporcionality, čo nemyslí s ohľadom na konkrétne okolnosti žalobcu v tomto konaní, ale
myslí na okolnosti všeobecné, ktoré sa týkajú primeranosti vo vzťahu k ekonomickým podmienkam
nášho štátu. Uviedol, že akýkoľvek iný žalovateľný nárok vyjadruje všeobecnú proporcionalitu, či sa
rozprávame o nároku na nahradenie škody na majetku, ktorá je determinovaná cenami tovarov, alebo

napríklad aj náhrada škody na zdraví, čo sa týka bolestného a sťaženie spoločenského uplatnenia.
Aj táto je determinovaná hodnotou bodu, ktorý sa mení podľa aktuálnych hospodárskych podmienok.
Pritom vo vzťahu k priznávaniu náhrady nemajetkovej ujmy v obdobných prípadoch, ako je tento, sa
často stáva, že súdy priznávajú tieto sumy bez ohľadu na proporcionalitu vo vzťahu k hospodárskym
podmienkam, ktoré na Slovenku sú. Pritom, pokiaľ si stanovíme alebo poznáme, čo je účelom

náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch, čo je vo všeobecnosti funkcia satisfakčná a funkcia sankčno-
preventívna, mal za to, že v konaniach, ako je toto, sa náhrada nemajetkovej ujmy nestanovuje v rámci
funkcie preventívno-sankčnej, nakoľko tá má svoje opodstatnenie v konaniach, v ktorých žalovaným je
nejaké médium, alebo nejaká osoba, ktorá iným spôsobom zasahuje a mohla by zasahovať aj ďalej
do osobnostných práv takto zasiahnutej osoby, preto v tomto konaní ide len o funkciu satisfakčnú, vo

vzťahu ku ktorej mal za to, že doposiaľ nebolo odôvodnené, ani dokonca tvrdené, prečo by sa mala
priznať výška náhrady nemajetkovej ujmy vo výške 33.000,- eur. Podľa názoru žalovaného riadnym
uplatnením testu proporcionality, čo zn. test potrebnosti, vhodnosti a bližšej komparácie proporcionality,
by mal súd dospieť k tomu, že uplatňovaná výška by bola neprimeraná, a to práve s ohľadom na
skutočnosť, že je odtrhnutá od slovenskej hospodárskej reality. V čase zásahu do práv žalobkyne,

t. zn. v r. 2011 bola priemerná hrubá mzda na Slovensku vo výške 786, - eur, čo je v čistom cca.
607,- eur. Pokiaľ argumentoval právny zástupca žalobkyne, že strata života blízkej osoby sa nedá
vyjadriť v peniazoch, predložil opozitný argument, a to ten, že aj v takomto prípade sa musí brať ohľad
na to, čo konkrétna suma znamená v našich podmienkach a akú má hodnotu. Pokiaľ sa týka výšky
čistej priemernej mzdy v danom roku a budeme hľadať určitý konkrétny model, ktorým vyjadriť, aké

zaťaženie takáto suma znamenala pre takého občana, je vhodné upriamiť svoju pozornosť na pravidlá
maximálnych exekučných zrážok pri prednostných pohľadávkach, nakoľko podľa názoru žalovaného tak
je analogicky vyjadrená, čo max. naša spoločenská zmluva má za primerané pri splácaní pohľadávok,
ako je napr. výživné, či náhrada škody na zdraví. V tomto modeli tak po odrátaní sumy základnej sumy,čo je životné minimum, môžeme z priemernej mzdy strhávať aj 2/3-tiny. Ak by sme teda vymáhali v tomto
režimeodpriemernéhoobčanažalovanúsumu,splácalbyjuvtomtorežimetakmer10rokov. Sohľadom
na uvedené je tak isto dôležité, že v týchto konaniach tak, ako to určite súd pozná zo svojej praxe, sa

stanovuje určitý štandard primeranosti priznávania týchto náhrad, k čomu je potrebné povedať, že je skôr
výnimočné, pokiaľ je žalobcom len jedna osoba, opätovne v našich podmienkach, preto máme za to, že
s ohľadom na proporcionalitu je žalovaná suma neprimeraná, súd by mal v rámci svojej úvahy vykonať
test proporcionality, pričom žalovaný má za to, že primeranou výškou vo všeobecnosti možno považovať
výšku medzi 10.000, až 15.000,- eur, pričom v tomto konkrétnom konaní s ohľadom na kritéria, ktoré

sa v praxi bežne posudzujú, t. zn. intenzita vzťahu, zdieľanie rovnakej domácnosti a hmotná závislosť
a vek či zosnulého alebo osoby, ktorej bolo zasiahnuté do jej osobnostných práv, by táto suma nemala
byť vyššia ako 10.000,- eur. Na záver poukázal na skutočnosť, že v krajinách západnej Európy, v
ktorých je všeobecne známe, že sú na tom ekonomicky oveľa zdatnejšie, sa priznávajú sumy v úplne inej
primeranosti, než aká je v tomto konaní nastavená žalobkyňou. Napr. len vo Veľkej Británii sa priznáva
paušálna suma 13.686,- eur, pričom priemerná mzda je tam vo výške 3.690,- eur a napr. v rámci Belgicka

sa priznávajú sumy od 1.500,- eur pre súrodenca nežijúceho v jednej domácnosti až po sumy 12.500,-
eur pre najbližších príbuzných žijúcich spoločne. S ohľadom na uvedené by apeloval na súd, aby v rámci
proporcionality priznal to, čo je primerané nielen s ohľadom na osobu žalobkyne a jej stratu, ale aby túto
vec vnímal v širšom obraze primeranosti a udržateľnosti odôvodnenosti týchto nárokov. Žalovaný má za
to, že aj v zmysle judikatúry Ústavného súdu, či európskych súdov voľná úvaha súdu nie je svojvôľou,

ale mala by byť konštruktívna a preskúmateľná, s ohľadom na čo nemá súd podľa názoru žalovaného
iný zákonný postup než dbať na túto proporcionalitu.

9. Podľa článku 8 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd, každý má právo na rešpektovanie
svojho súkromného a rodinného života, obydlia a korešpondencie.

10. Podľa § 11 Občianskeho zákonníka, fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä
života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej
povahy.

11. Podľa § 13 ods. 1 Občianskeho zákonníka, fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa
upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jej osobnosti, aby sa odstránili následky týchto
zásahov, a aby jej bolo dané primerané zadosťučinenie.

12. Podľa § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka, pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa

odseku 1, najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby, alebo jej vážnosť v
spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.

13. Podľa § 13 ods. 3 Občianskeho zákonníka, výšku náhrady podľa odseku 2 určí súd s prihliadnutím
na závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo.

14. Podľa článku 19 ods. 1 Ústavy SR, každý má právo na zachovanie ľudskej dôstojnosti, osobnej cti,
dobrej povesti a na ochranu mena.

15. Podľa článku 19 ods. 2 Ústavy SR, každý má právo na ochranu pred neoprávneným zasahovaním

do súkromného a rodinného života.

16. Po vrátení veci odvolacím súdom na nové prejednanie súd opätovne v zmysle naznačených záverov
a právneho stanoviska odvolacieho súdu vec prejednal na pojednávaní za účasti sporových strán
a dospel k záveru, že žaloba je opodstatnená.

17. V prejednávanej veci sa žalobkyňa domáha priznania náhrady nemajetkovej ujmy v súvislosti
s úmrtím jej otca v dôsledku protiprávneho konania vodiča motorového vozidla, ktorý dňa 13.6.2011
spôsobil dopravnú nehodu, pri ktorej došlo k úmrtiu M. B.. O základe nároku už bolo právoplatne
rozhodnuté medzitýmnym rozsudkom, a to tak, že nárok žalobkyne voči žalovanej je čo do základu

opodstatnený, a teda, že povinnosť žalovanej plniť žalobkyni nárok z titulu náhrady nemajetkovej ujmy
je daná. V konaní je teda potrebné rozhodnúť o výške uplatneného nároku. V zmysle § 13 ods. 2
Občianskeho zákonníka pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie, fyzická osoba má právo na
náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch. V situácii, keď došlo k neoprávnenému zásahu do súkromiažalobkyne chráneného § 11 Obč. zákonníka, ktorého súčasťou je i rodinný život, keď je z objektívneho
hľadiska strata jedného z členov tohto spoločenstva celkom nenapraviteľnou ujmou, ktorá stíha jeho
zostávajúcich členov, je náhrada nemajetkovej ujmy v peniazoch primeraným prostriedkom obrany proti

neoprávnenému zásahu.

18. Smrť blízkej osoby je pre pozostalých nepochybne veľmi traumatizujúca a smutná udalosť. V
okamihu, keď niekto svojím neoprávneným konaním spôsobil smrť fyzickej osobe, došlo k zásahu
na jednu z najdôležitejších hodnôt v spoločnosti. Medzi blízkymi osobami existujú vzájomné sociálne,

morálne, citové a kultúrne väzby vytvorené v rámci ich súkromného a rodinného života, preto, ak
dôjde k úmrtiu jednej z týchto fyzických osôb zavinením inej osoby, považuje sa takéto konanie za
neoprávnený zásah do práva na súkromie ostatných osôb tvoriacich takéto spoločenstvo. Právo na
súkromie totiž zahŕňa aj právo fyzickej osoby vytvoriť a udržiavať vzťahy s inými ľudskými bytosťami,
najmä v citovej oblasti, aby tak fyzická osoba mohla rozvíjať a napĺňať vlastnú osobnosť. Keďže
v dôsledku neoprávneného zásahu došlo k vzniku neodstrániteľnej ujmy, morálna satisfakcia nie je

postačujúca, a preto má pozostalý právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, ku ktorej otázke
už zaujali rovnaké stanovisko súdy v mnohých rozhodnutiach.

19. Pri určovaní výšky náhrady za duševné útrapy spojené s usmrtením osoby blízkej je potrebné
zohľadniť okolnosti, ako na strane pozostalého, tak i na strane škodcu. Na strane pozostalého je

významná najmä: intenzita jeho vzťahu so zomrelým, vek zomrelého a pozostalých, prípadná existenčná
závislosť na zomrelom a prípadná iná satisfakcia (ako napr. ospravedlnenie, správny postih škodcu,
či jeho trestné odsúdenie), ktorá obvykle nie je sama osebe dostačujúca, jej poskytnutie však môže
mať vplyv na zníženie peňažného zadosťučinenia. Zohľadniť možno rovnako, či bol pozostalý očitým
svedkom škodovej udalosti, či bol s jej následkami bezprostredne konfrontovaný, alebo akým spôsobom

sa o nich dozvedel (Rozsudok NS ČR z 19.9.2018, sp. zn. 25Cdo 894/2018) (Rc 85/2019).

20. Pri určení výšky náhrady nemajetkovej ujmy súd v zmysle § 13 ods. 3 Obč. zákonníka prihliada
predovšetkým na závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo.
Nepochybne smrť blízkej osoby nemožno nijako vyčísliť peniazmi, a teda neexistuje ani ekvivalentná

náhrada. V takomto prípade náhrada nemajetkovej ujmy predstavuje skutočne len určitú satisfakciu,
ktorej úlohou je iba do istej miery odškodniť stratu pozostalým, resp. zmierniť následky neoprávneného
zásahu do práva na súkromie a rodinný život. Súd musí skúmať predovšetkým intenzitu neoprávneného
zásahu, pretože v zásade platí, že čím závažnejšia je ujma čo do svojej intenzity a trvania, tým vyššie
by malo byť aj primerané zadosťučinenie. Z hľadiska okolností, za ktorých došlo k zásahu, musia byť

skúmanéokolnostinastranepôvodcuzásahu,aleajnastranepostihnutejosoby,napr.čisvojímkonaním
sa nepodieľala na činnosti pôvodcu, ktorá umožnila neoprávnený zásah.

21. Žalovaná v konaní namietala, že sa vo veci nemôžeme dívať len na emotívny ľudský argument,
pretože by to bolo v rozpore s princípom proporcionality, a teda s ohľadom na konkrétne okolnosti, ktoré

sa týkajú primeranosti nároku vo vzťahu k ekonomickým podmienkami tohto štátu, a teda akýkoľvek
iný žalovateľný nárok vyjadruje všeobecnú proporcionalitu, či už sa jedná o nárok na nahradenie škody
na majetku, ktorá je determinovaná cenami tovarov, alebo aj náhrada škody na zdraví, čo sa týka
bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia, aj táto je determinovaná hodnotou bodu, ktorý sa
mení podľa aktuálnych hospodárskych podmienok. Žalovaný poukázal, že vo vzťahu k priznávaniu

náhrady nemajetkovej ujmy v obdobných prípadoch, ako je tento, sa často stáva, že súdy priznávajú
tieto sumy bez ohľadu na proporcionalitu vo vzťahu k hospodárskym podmienkam, ktoré na Slovensku
máme. Bližšie poukázal, že v čase zásahu do práv žalobkyne, t. zn. v r. 2011 bola priemerná hrubá mzda
vo výške 786,- eur, čo je v čistom 607,- eur. Dal do pozornosti súdu, že pri hľadaní určitého konkrétneho
modelu, ktorý by mal vyjadriť, aké zaťaženie by takáto suma znamenala pre občana, je vhodné upriamiť

svoju pozornosť na pravidlá maximálnych exekučných zrážok pri prednostných pohľadávkach, ako je
napríklad výživné a v takomto modeli po odrátaní životného minima by sme vymáhali takúto sumu od
priemerného občana takmer 10 rokov. Ďalej poukázal, že vo Veľkej Británii sa priznáva paušálna suma
13.686,- eur, pričom priemerná mzda je tam vo výške 3.690,- eur a v rámci Belgicka sa priznávajú sumy
od 1.500,- eur pre súrodenca nežijúceho v jednej domácnosti až do sumy 12.500,- eur pre najbližších

príbuzných žijúcich spoločne. Súd však uvedenú argumentáciu nemohol považovať za kľúčovú vo
vzťahukotázkevýškypeňažnéhoplnenia,atoaničosatýkapoukazovanianapriemernúhrubúmzduna
Slovensku v danom období, ani argumentácie priznávanou sumou v iných štátoch, napríklad vo Veľkej
Británii. Prioritne súd posudzoval závažnosť vzniknutej ujmy vo vzťahu k vzájomným väzbám medziosobami, ktorým neoprávnený zásah spôsobil nenávratnú a trvalú ujmu, a ďalej vo vzťahu k osobitostiam
konkrétnej prejednávanej veci, kde zohľadnil najmä blízky príbuzenský pomer žalobkyne a zomrelej
osoby, vek žalobkyne vo vzťahu k veku otca v čase úmrtia, hmotnú závislosť žalobkyne, resp. finančnú

odkázanosť na osobu zomrelého, zdieľanie spoločnej domácnosti uvedených blízkych osôb (prípadne
nezdieľanie) a sebestačnosť či nesebestačnosť žalobkyne v čase zásahu do jej osobnostného práva.

22. V nadväznosti na vyššie uvedené súd dospel k záveru, že odôvodnenou výškou náhrady za
nemajetkovú ujmu v zmysle § 13 ods. 3 Občianskeho zákonníka bude suma istiny 10.000,- eur, ktorá

predstavuje dostatočnú sumu za odškodnenie zásahu, ktorým došlo v dôsledku dopravnej nehody
a následnom úmrtí otca žalobkyne k násilnému pretrhnutiu ich úzkych rodinných a citových väzieb
a predstavuje tak zásah do práva na súkromný a rodinný život žalobkyne. Ujma, ktorá vznikla žalobkyni
v dôsledku dopravnej nehody usmrtením jej otca, je trvalá a neodstrániteľná. Je nepochybné, že žiadna
suma priznaná súdom nie je dostatočná na to, aby nahradila ľudský život. Náhrada nemajetkovej
ujmy ani takouto náhradou za ľudský život nie je, slúži však na zmiernenie následkov vzniknutej ujmy.

Súd pri rozhodovaní o výške priznanej ujmy pridržiaval sa niekoľkých hľadísk a kritérií zohľadňujúc
aj výšky nemajetkovej ujmy vo viacerých prípadoch priznávaných pri obdobných žalobách súdmi na
území Slovenskej republiky v kontexte rozhodnutí aj odvolacích súdov. Preto nemohol nebrať do
úvahy hospodárske podmienky Slovenskej republiky s ohľadom na vzťah princípu proporcionality
a satisfakčnú funkciu poskytovania náhrad nemajetkovej ujmy v peniazoch. V zmysle vyššie uvedeného

tak napríklad Rozsudkom Krajského súdu v Žiline zo dňa 26.6.2018, sp. zn. 5Co/90/2018 súd potvrdil
priznanie náhrady nemajetkovej ujmy po neb. osobe z dopravnej nehody vo výške 9.000,- eur matke
a súrodencom zomrelého vo výške 6.000,- eur. Ďalej Rozsudkom Krajského súdu Bratislava zo dňa
29.9.2021, sp. zn. 6Co/223/2019 odvolací súd potvrdil priznanie náhrady nemajetkovej ujmy po neb.
osobe z dopravnej nehody vo výške 14.000,- eur matke a 7.000,- eur súrodencovi. Taktiež Rozsudkom

Krajského súdu v Prešove zo dňa 24.11.2020, sp. zn. 12Co/45/2020 došlo k potvrdeniu priznania
náhrady nemajetkovej ujmy po neb. osobe z dopravnej nehody vo výške 10.000,- eur pre matku
zomrelého, 8.000,- eur otcovi a súrodencom zomrelého vo výške 3.000,- eur, resp. 4.000,- eur. Vo
vzťahu k uvedeným rozhodnutiam iných súdov na území Slovenskej republiky zohľadnil súd aj právnu
argumentáciu žalovaného s poukázaním na to, že v čase zásahu do práv žalobkyne, teda v r. 2011

bola priemerná hrubá mzda na Slovensku vo výške 786,- eur, teda v čistom 607,- eur, a preto ak sú
vzal do úvahy aj zák. č. 215/2006 Z. z., ktorý bol zrušený zákonom č. 274/2017 o obetiach trestných
činov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení poslednej novelizácie (217/2021 Z. z.), ktorý
uplatňuje spôsob nároku na vyplatenie odškodnenia tak, že pokiaľ je pozostalých po obetí násilného
trestného činu viacero, tak maximálny nárok na vyplatenie odškodnenia za spôsobenú nemajetkovú

ujmu je vo výške 25-násobku sumy mesačnej minimálnej mzdy s ohľadom na minimálnu mzdu, v r.
2011 by podľa tohto právneho predpisu maximálny nárok predstavoval náhradu vo výške 7.925,- eur,
a teda v danom prípade by 20-násobok sumy priemernej čistej mzdy v r. 2011 v národnom hospodárstve,
teda sumy 20 x 607,- eur činil sumu 12.140,- eur, pričom tento súd posudzoval aj z hľadiska toho,
že vo vzťahu k osobitostiam konkrétnej prejednávanej veci zohľadnil najmä blízky príbuzenský pomer

žalobkyne a zomrelej osoby, vek žalobkyne vo vzťahu k veku otca v čase úmrtia, hmotnú závislosť
žalobkyne, resp. finančnú odkázanosť na osobu zomrelého, zdieľanie spoločnej domácnosti uvedených
blízkych osôb a sebestačnosť, či nesebestačnosť žalobkyne v čase zásahu do jej osobnostného práva.
Z toho hľadiska nárok žalobkyne primerane krátil, pretože v danom prípade nebola zistená hmotná
závislosť žalobkyne na zomrelej osobe, ani finančná odkázanosť na osobu zomrelého, nebolo tu

zdieľanie spoločnej domácnosti uvedených blízkych osôb, ani zistená nesebestačnosť žalobkyne v čase
zásahu do jej osobnostného práva. Aj preto bolo potrebné priznať sumu 10.000,- eur, pretože i táto
nižšie priznaná suma náhrady je spôsobilá naplniť súdom priznaný základ nároku a bude tak naplnená
satisfakčná funkcia s ohľadom na princíp proporcionality.

23. Súd preto upriamil pozornosť aj na princíp proporcionality a prihliadol na okolnosti na strane
žalobkyne, a to či žalobkyňa žila s otcom v spoločnej domácnosti, či sa v čase zásahu do osobnostných
práv živila samostatne, koľko rokov uplynulo od jej plnoletosti v čase zásahu do osobnostných práv
(v čase usmrtenia otca), a ďalej prihliadol k primeranosti uplatňovanej sumy žalobkyňou vo vzťahu
k slovenskej hospodárskej realite (priemerným mzdám jednak na území SR, jednak v iných štátoch

Európskej únie), teda v neposlednom rade vzal do úvahy výšku primeranej hrubej mzdy na území
Slovenska v čase zásahu do práv žalobkyne, ktorá bola v r. 2011 v sume 786,- eur brutto.24. Uplatňovaná výška náhrady za nemajetkovú ujmu by bola neprimeraná aj vtedy, ak by bola odtrhnutá
od slovenskej hospodárskej reality. Teda aj konkrétna súdom priznaná suma musí byť určená s ohľadom
na hospodárske podmienky danej krajiny, výšku priemernej mzdy v tom - ktorom štáte, výšku minimálnej

mzdy, sumy priznávané v obdobných veciach súdmi v rámci celej SR a priznaná suma súdom nemôže
byť celkom neprimeraná. Žalovaný mal v konaní za to, že suma priznanej náhrady by sa mala pohybovať
vrozpätímedzi10.000,-až15.000,-eur,avšakvkonkrétnomkonanímusiabyťzohľadnenékritéria,ktoré
sa v bežnej praxi posudzujú, t. j. intenzita vzťahu, zdieľanie spoločnej domácnosti, hmotná závislosť
a vek zosnulého, osoby, ktorej bolo zasiahnuté do jej práv a s ohľadom na uvedené súd dospel k záveru,

že neboli naplnené viaceré kritéria tak, ako bolo vyššie uvedené, teda najmä to, že žalobkyňa a jej otec
už dlhodobo pred smrťou otca nežili v spoločnej domácnosti, a to od nízkeho veku, resp. od útleho
veku žalobkyne, keďže jej rodičia boli rozvedení. V čase zásahu do práv žalobkyňa už bola dospelou,
samostatne zárobkovo činnou osobou, nebola hmotne závislá od svojho otca a nejednalo sa o prípad
úmrtia rodiča v čase, keď je dieťa maloleté a úplne odkázané výživou a starostlivosťou o inú osobu
a prakticky nebola žiadna hmotná závislosť žalobkyne na zomrelom otcovi. Súd upriamuje aj na to,

že ako správne poukázal právny zástupca žalovaného, sumy priznávané vo Veľkej Británii, Belgicku či
iných štátoch Európskej únie sa pohybujú v rozpätí do 15.000,- eur, avšak s ohľadom na oveľa vyššie
priemerné mzdy uvedených štátov.

25. K otázke dopadu osobných a majetkových pomerov pôvodcu neoprávneného zásahu na priznanú

výšku už zaujala judikatúra súdov stanovisko tak, že táto skutočnosť nemá vplyv na priznanú výšku
nemajetkovej ujmy, na ktorú majú vplyv iba okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo (napr.
Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo 139/2011), teda s prihliadnutím na túto rozhodovaciu
prax súd nemôže určovať výšku nemajetkovej ujmy v závislosti od osobných a majetkových pomerov
pôvodcu zásahu, pretože by skutočne mohlo dôjsť k diskriminácii pozostalých osôb pri určení náhrady

nemajetkovej ujmy. V danom prípade však takáto skutočnosť nebola stranami namietaná a s ohľadom
na to, že osoba, ktorá spôsobila dopravnú nehodu, v priebehu konania zomrela, tieto okolnosti súd
neskúmal a boli pre posúdenie nároku irelevantné.

26. Žalobkyňa uvádzala, že pri výpočte výšky nemajetkovej ujmy nie sú zákonom stanovené limity ani

paušálne sumy, z ktorých by mal súd vychádzať. Žalovaná naopak poukazovala, že pri určení náhrady
nemajetkovej ujmy súd by mal vychádzať z priemernej mzdy na území Slovenskej republiky v čase
dopravnej nehody, ale aj z priemerných miezd v štátoch západnej Európy. Podľa názoru súdu nemožno
pri výške náhrady nemajetkovej ujmy vychádzať z priemernej mzdy v SR, či v krajinách západnej Európy,
avšakzároveňvýškanáhradyniejeúplnebezlimitov.Naurčenievýškynáhradynemajetkovejujmytreba

prihliadať cez osobitnú úpravu v ust. § 13 Obč. zákonníka. Uvedené zákonné ustanovenie nestanovuje
žiadnelimityasúdmusístanoviťvýškunemajetkovejujmypozohľadneníkritériívyplývajúcichz§13ods.
3 Obč. zákonníka. Súd teda vždy musí vyhodnotiť osobitné okolnosti prípadu, aj keď môže vychádzať
aj z judikatúry, ktorá riešila obdobné prípady. Na porovnanie súd poukazuje napr. na rozhodnutie
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3CdO/228/2012, ktoré súviselo s rozhodnutím Okresného súdu Bratislava

IV sp. zn. 12C/385/2008 a v tomto konaní bola priznaná náhrada nemajetkovej ujmy vo výške 23.000,-
eur, pričom zásah spočíval v úmrtí dvoch osôb, a to manželky a syna. Ďalej je možné poukázať i na
Rozsudok Najvyššieho súdu ČR zo dňa 19.9.2018, sp. zn. 25Cdo 894/2018, v zmysle ktorého za
základnú čiastku náhrady, modifikovateľnú s použitím zákonných a judikatúrou odvodených hľadísk,
možno považovať v prípade najbližších osôb (manžel, rodičia, deti) 20-násobok priemernej hrubej

mesačnej nominálnej mzdy na prepočítané počty zamestnancov v národnom hospodárstve za rok
predchádzajúci smrti poškodeného.

27. Preto súd pri rozhodovaní o výške náhrady v tejto veci vzal na zreteľ aj priemernú mzdu na území SR
v čase dopravnej nehody, ako aj kritériá zohľadňujúce výšku nemajetkovej ujmy v obdobných prípadoch

na území SR v kontexte rozhodnutí odvolacích súdov, pretože výška uplatňovanej náhrady aj keď
vychádza vždy z osobitosti a okolnosti konkrétneho prípadu, nemôže byť priznaná úplne bez limitov.

28. Z výsluchu žalobkyne bolo zistené, že napriek tomu, že rodičia žalobkyne sa rozviedli, keď bola vo
veľmi nízkom veku dieťaťa, k poškodenému mala citový vzťah, žalobkyňa síce spoločnú domácnosť

s otcom nepoznala, avšak napriek tomu nepociťovala žiadnu nevraživosť medzi rodičmi a stretávala sa
s otcom aj nad rámec stanoveného času určeného rozsudkom, nebolo to len každý druhý víkend, ale
bolo to aj častejšie. Ako sama opísala, stretávanie bolo priateľské a otec bol pre ňu veľkým vzorom,
žalobkyňa udržiavala rodinné väzby nielen s otcom, ale aj s jeho širokou rodinou, kde sa zúčastňovalaspoločných osláv alebo iných záležitostí. Otec jej okrem výživného plnil aj iné súvisiace plnenia, či to boli
vecné dary, alebo iné záležitostí. K tomu patrili darčeky na Vianoce a narodeniny. Otec žalobkyne bol
sluchovo postihnutý, takže mu žalobkyňa pomáhala s nákupmi a bolo to pre ňu samozrejmosť, aj keď žil

v rodičovskom dome so svojím bratom. S týmto udržiava žalobkyňa kontakt doteraz. Aj pred dopravnou
nehodou bola s otcom v rozsahu dvoch či troch týždňov predtým, navštevovali sa a aj teraz sa stretáva
s jeho bratom. S otcom chodila na hokej, chodila sa bicyklovať. Otec miloval psov, mal vlčiakov a chodila
s nimi spolu s otcom na prechádzky, konflikty medzi nimi neboli, keďže nebol na to dôvod. S otcom sa
vídavala často, preto uviedla, že neprešlo obdobie dvoch rokov, aby ho nevidela.

29. Vychádzajúc z vyššie uvedeného súd mal preukázané, že úmrtím poškodeného v dôsledku
dopravnej nehody došlo k násilnému pretrhnutiu úzkych rodinných a citových väzieb žalobkyne a jej
otca, čo predstavuje zásah do ich práva na súkromný a rodinný život. Keďže poškodený bol vo vzťahu k
žalobkyni a medzi žalobkyňou a otcom bola silná citová väzba, ako to vyplynulo aj z výpovede žalobkyne
pred súdom, možno hodnotiť, že ide o zásah výraznej intenzity. Pri zohľadnení veku poškodeného v

čase úmrtia, keď zosnulý otec mal okolo 50 rokov, žalobkyňa v tom období mala 30 rokov, možno
konštatovať, že aj napriek tomu, že žalobkyňa nežila so zosnulým otcom v jednej domácnosti a v čase
zásahu do osobnostných práv sa živla už samostatne, pričom uplynulo 12 rokov v čase dopravnej
nehody, odkedy žalobkyňa nadobudla plnoletosť, tak možno konštatovať, že u nej došlo k tragickej
strate blízkeho človeka, s ktorým prežívala spoločné chvíle (prežila s ním spoločne 30 rokov) ako

s najbližšou príbuzenskou osobou a nebyť dopravnej nehody by s ním bola mohla prežiť obdobie ďalších
desiatok rokov, keďže otec aj podľa jej uvedenia vážne zdravotné problémy nemal. Pri zohľadnení veku
poškodeného v čase úmrtia (otec mal 52 rokov, žalobkyňa 30 rokov veku), ich vzájomného vzťahu,
kde možno konštatovať, že boli citové väzby intenzívne (aj vzhľadom na uvedenie, že žalobkyňa otca
oslovovala veľmi milo – „ocko“), ako aj okolnosti, za ktorých došlo k dopravnej nehode, spolu s ďalšími

faktormi, ktorými bola skutočnosť, že žalobkyňa už nebola hmotne závislá na osobe otca, ani s ním
nezdieľala spoločnú domácnosť, súd vychádzajúc aj z doterajšej judikatúry považoval za primerané
priznať žalobkyni náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 10.000,- eur a v prevyšujúcej časti súd žalobu
zamietol, keďže neboli tu skutočnosti zdieľania spoločnej domácnosti u žalobkyne a zomrelej osoby, ako
aj bola tu skutočnosť, že žalobkyňa bola finančne sebestačná v čase úmrtia otca, bola vo veku 30 rokov,

mala svoj príjem a nebola od osoby poškodeného hmotne závislá.

30. O nároku na náhradu trov konania rozhodol tak, že priznal úspešnej žalobkyni nárok na náhradu
trov konania v plnom rozsahu, a to podľa § 255 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z. z – Civilný sporový poriadok
v platnom znení /ďalej len CSP/, keďže žalobkyňa bola vo svojom nároku pred súdom úspešná, súdom

jej síce nebolo priznané plnenie v celej požadovanej výške, avšak výška priznaného plnenia závisela
od úvahy súdu, preto nemožno konštatovať s ohľadom na priznanú sumu, žeby nebola žalobkyňa
úspešná, a preto jej súd priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O výške trov konania
rozhodne podľa § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku samostatným uznesením súdny úradník po
právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou
tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove v troch vyhotoveniach.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,

v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala
vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Ak povinnosť uvedená vo výrokovej časti tohto rozsudku nebude plnená dobrovoľne, môže oprávnený
podať návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona (Exekučný poriadok).