Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 24. január 2024

Súd: Správny súd v Banskej Bystrici
Spisová značka: TN-13S/50/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3022200177
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 01. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Drahomíra Mikulajová

ECLI: ECLI:SK:SpSBB:2024:3022200177.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Drahomíry Mikulajovej

a členov senátu JUDr. Mgr. Kataríny Haviarovej (sudkyňa spravodajkyňa) a JUDr. Petra Piroša v
právnej veci žalobcov: I/ Združenie domových samospráv, o.z., so sídlom Rovniankova 1667/14, 851
02 Bratislava, IČO: 31 820 174, zast.: Tkáč & Partners, s.r.o., so sídlom Hrnčiarska 29, 040 01 Košice,
IČO: 53 929 691, II/ OZ deti a Zem, so sídlom na Križovatkách 18431/31B/II, 821 04 Bratislava –
Ružinov, IČO: 50 488 082, právne zast. JUDr. Ján Tóth, so sídlom Záhradnícka 151, 821 08 Bratislava,
IČO: 42 133 238, proti žalovanému: Okresný úrad Trenčín, odbor opravných prostriedkov, so sídlom
Hviezdoslavova 3, 911 01 Trenčín, za účasti ďalších účastníkov: 1/ Dežerická EKO, s.r.o., 957 03

Dežerice č. 193, právne zast.: Advokátska kancelária CURAE, s.r.o., Horná 23, 974 01 Banská Bystrica,
2/ Obec Ruskovce, 956 54 Ruskovce č. 1, 3/ Obec Veľké Držkovce, 956 54 Veľké Držkovce č. 212, 4/
Obec Dežerice, 957 03 Dežerice č. 193, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.
OU-TN-OOP3-2022/004568-007 zo dňa 06. apríla 2022, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu žalobcu I. z a m i e t a.

II. Konanie o žalobe žalobcu II. z a s t a v u j e.

III. Vo vzťahu k žalobe žalobcu I. žalobcovi I. náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

IV. Vo vzťahu k žalobe žalobcu I. ďalším účastníkom konania 1/, 2/, 3/ a 4/ náhradu trov
n e p r i z n á v a.

V. Vo vzťahu k žalobe žalobcu II. žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov
konania.

o d ô v o d n e n i e :

Administratívne konanie

1. Navrhovateľ – Dežerická EKO, s.r.o., 957 03 Dežerice č. 193, IČO: 46 179 801 (ďalej aj ako „ďalší
účastník 1/ “) doručil dňa 27.07.2021 Okresnému úradu Bánovce nad Bebravou,, odboru starostlivosti
o životné prostredie (ďalej aj ako „prvostupňový orgán“) v písomnej aj elektronickej forme Oznámenie
o zmene navrhovanej činnosti „Skládka odpadov Dežerice II, 3. časť Doplnok č. 1“, ktoré vypracoval
Deponia system s.r.o., Holíčska 13, 851 05 Bratislava na vykonanie zisťovacieho konania o posudzovaní

zmeny navrhovanej činnosti podľa zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie
a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako „Zákon EIA“
alebo „zákon č. 24/2006 Z. z.“). Predmetom zmeny navrhovanej činnosti je úprava tesnenia skládkových
priestorov pri jestvujúcej 1. časti skládky, odvedenie priesakových kvapalín z jestvujúceho potrubia 1.a 2. časti do novej akumulačnej nádrže AN2 a návrh zavážania telesa skládky, uzatvorenie skládky
a následná rekultivácia povrchu skládkovacieho telesa riešenej 3. časti skládky ako zmena stavby
pred jej dokončením pre stavebné objekty SO-03 Skládkovacie priestory, SO-05 Akumulačná nádrž,

SO-20 Rekultivácia skládky. Predmetnú zmenu stavby pred dokončením si vyžiadala zmena legislatívy
v zákone č. 79/2015 Z. z. o odpadoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o odpadoch“),
a to konkrétne § 114c Zákona o odpadoch. Samotný objekt skládky odpadov Dežerice II., 3. časť
bol posúdený podľa zákona EIA a na základe výsledkov procesu posúdenia vydal dňa 08. 10. 2018
prvostupňový správny orgán záverečné stanovisko č. OU-BN-OSZP-2018/00204-066.

2. Dňa 11. októbra 2021 vydal prvostupňový orgán rozhodnutie č. OU-BN-OSZP-2021/006371-025,
ktorým ako príslušný orgán podľa § 3 písm. k) v spojení s § 53 ods. 1 a § 56 písm. b/ zákona č.
24/2006 Z.z. po vykonaní zisťovacieho konania rozhodol podľa § 29 ods. 2 zákona č. 24/2006 Z. z. a
podľa § 46 a § 47 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších
predpisov (ďalej len „Správny poriadok“ alebo „SP“), že zmena navrhovanej činnosti „Skládka odpadov

Dežerice II, 3. časť Doplnok č. 1“, uvedená v predloženom oznámení o zmene navrhovanej činnosti
sa nebude posudzovať podľa Zákona EIA. Zároveň podľa § 29 ods. 13 zákona č. 24/2006 Z. z.
určil podmienky na eliminovanie alebo zmiernenie vplyvu navrhovanej činnosti na životné prostredie
a zdravie obyvateľov, a to, že: 1/ prevádzkovateľ zabezpečí imisno-prenosové posúdenie, v ktorom
budú vyhodnotené znečisťujúce a zápachové látky z prevádzky skládky Dežerice II vrátane posúdenia

limitných hodnôt na ochranu zdravia ľudí a 2/ prevádzkovateľ zabezpečí aktuálny inžinierskogeologický
a hydrogeologický prieskum za účelom komplexného vyhodnotenia vplyvu skládky na stav pozemných
vôd (ďalej aj len „prvostupňové rozhodnutie“).

3. V odôvodnení prvostupňového rozhodnutia orgán verejnej správy uviedol základné údaje

o predmetnej činnosti, popísal, v čom spočívajú zmeny navrhovanej činnosti, opísal predpokladané
vplyvy navrhovanej činnosti na životné prostredie a zdravie obyvateľstva a konštatoval, že zmena
navrhovanej činnosti bude vyžadovať vydanie Zmeny rozhodnutia o integrovanom povolení prevádzky
zariadenia v rozsahu stavebného povolenia a kolaudácie stavby. Ďalej uviedol, že zmena navrhovanej
činnosti je podľa prílohy č. 8 Zákona EIA zaradená do kapitoly č. 9 Infraštruktúra, položky č. 3 Skládky

odpadov na odpad, ktorý nie je nebezpečný s kapacitou do 250 000 m3 (časť B) a v zmysle § 18 ods. 2
písm. d) Zákona EIA podlieha zisťovaciemu konaniu podľa § 29 Zákona EIA. V zisťovacom konaní podľa
§ 23 ods. 4 Zákona EIA boli v zákonom stanovenej lehote doručené písomné stanoviská subjektov:
Regionálneho úradu verejného zdravotníctva so sídlom v Trenčíne, Okresného úradu Bánovce nad
Bebravou, odboru starostlivosti o životné prostredie, Okresného úradu Bánovce nad Bebravou, odboru

krízového riadenia, Ministerstva životného prostredia SR a Slovenskej inšpekcie životného prostredia,
Inšpektorátu životného prostredia Bratislava, Stále pracovisko Nitra, Odbor integrovaného povoľovania
a kontroly, ktoré uviedli, že nepožadujú navrhovanú činnosť posudzovať podľa Zákona EIA. Obec
Ruskovce a obec Veľké Držkovce a Občianskeho združenia Róm v Európe ako dotknutej verejnosti
podľa § 24 Zákona EIA, ktorá sa prihlásila do zisťovacieho konania doručením odôvodneného

písomného stanoviska k predloženému oznámeniu o zmene navrhovanej činnosti podľa § 24 ods. 3
písm. d) zákona EIA, vo svojich stanoviskách žiadali zmenu navrhovanej činnosti posudzovať podľa
zákona EIA. Prvostupňový orgán si preto vyžiadal listom č. OU-BN-OSZP-2021/006371-015 zo dňa
12. 08. 2021 v zmysle § 29 ods. 10 Zákona EIA od právneho zástupcu navrhovateľa informácie na
objasnenie pripomienok a požiadaviek vyplývajúcich z týchto stanovísk v lehote do 10 dní odo dňa

doručeniavýzvy.Vuvedenejlehotesanavrhovateľanijehoprávnyzástupcakpredloženýmstanoviskám
nevyjadrili. Následne prvostupňový orgán požiadavky uvedené vo vyjadreniach Obce Ruskovce, obce
Veľké Držkovce a Občianskeho združenia Róm v Európe ako dotknutej verejnosti podľa § 24 Zákona
EIA čiastočne akceptoval a zahrnul ich do podmienok prvostupňového rozhodnutia, pričom tiež uviedol,
ktorým požiadavkám nevyhovel, čo zároveň aj zdôvodnil. Tiež uviedol, že v súlade s § 33 ods. 2

Správneho poriadku oboznámil účastníkov konania o podkladoch rozhodnutia s tým, že ich zároveň
poučil o ich práve vyjadriť sa k podkladom i k spôsobu ich zistenia a o možnosti navrhnúť ich doplnenie.
Zároveň pritom určil lehotu na podanie vyjadrenia. Obce Ruskovce a Veľké Držkovce prejavili svojím
písomným odôvodneným stanoviskom záujem, a preto boli tiež riadne oboznámené s podkladmi
rozhodnutia. V stanovenej lehote sa k podkladom rozhodnutia vyjadril navrhovateľ. Toto vyjadrenie

prvostupňový orgán tiež stručne opísal v prvostupňovom rozhodnutí.

4. Prvostupňový orgán v závere rozhodnutia uviedol, že pri rozhodovaní prihliadal na stanoviská
doručené k oznámeniu o zmene navrhovanej činnosti a pri konečnom rozhodovaní primerane použilkritériá pere zisťovacie konanie uvedené v prílohe č. 10 Zákona EIA. Na základe preskúmania
a zhodnotenia predloženého Oznámenia o zmene navrhovanej činnosti, vyjadrení dotknutých orgánov
a dotknutej verejnosti rozhodol, že predmetná zmena navrhovanej činnosti sa nebude posudzovať podľa

Zákona EIA. Tiež uviedol, že ak sa zistí, že skutočné vplyvy posudzovanej činnosti sú väčšie ako sa
uvádza v Oznámení o zmene navrhovanej činnosti, je ten, kto činnosť vykonáva, povinný zabezpečiť
opatrenia na zosúladenie skutočného vplyvu s vplyvom uvedeným v Oznámení.

5. O odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu rozhodol Okresný úrad Trenčín, odbor opravných

prostriedkov (ďalej len „žalovaný“) rozhodnutím č. OU-TN-OOP3-2022/004568-007 zo dňa 06. apríla
2022 tak, že odvolanie podané žalobcom 1/ zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil (ďalej
len „napadnuté rozhodnutie“ alebo „rozhodnutie žalovaného“). Žalovaný v napadnutom rozhodnutí
po stručnom zhrnutí konania pred prvostupňovým orgánom uviedol, že odvolanie podali v zákonom
stanovenej lehote dňa 05.11.2021 účastník zisťovacieho konania Občianske združenie Róm v Európe
(odvolateľ 1) a dňa 10.11.2021 ako dotknutá verejnosť v zmysle § 24 ods. 4 Zákona o EIA Združenie

domových samospráv (tu žalobca 1/) a Občianske združenie Pro omnibus (odvolateľ 3), pričom stručne
uviedol odvolacie dôvody uvedené vo všetkých troch odvolaniach. Ďalej konštatoval, že prvostupňový
orgán po doručení odvolaní podľa § 56 Správneho poriadku upovedomil navrhovateľa a ostatných
účastníkov konania o podaných odvolaniach a vyzval ich na vyjadrenie k zverejneným odvolaniam v
lehote do 5 pracovných dní odo dňa doručenia upovedomenia. Upovedomenie o podaných odvolaniach

a samotné odvolania zverejnil na webovej stránke Ministerstva životného prostredia SR postupne do dňa
11.11.2021. V určenej lehote sa k podaným odvolaniam na základe výzvy prvostupňového správneho
orgánu vyjadril navrhovateľ, podľa ktorého je odvolaním napadnuté prvostupňové rozhodnutie zákonné,
náležite odôvodnené a vydané v súlade so zákonom EIA a Správnym poriadkom. Okrem iného tiež
uviedol, že navrhovaná činnosť „Skládka odpadov Dežerice II, 3. časť“ bola v roku 2018 posúdená

v povinnom hodnotení, výsledkom ktorého bolo vydanie súhlasného záverečného stanoviska č. OU-
BN-OSZP-2018/00204-066 zo dňa 08.10.2018, z čoho je zrejmé, že vplyvy navrhovanej činnosti boli
riadne zistené a vyhodnotené. Uviedol, že v predmetnej veci nejde o rozširovanie skládkovacích plôch,
ale o zmenu už povolenej prevádzky skládky odpadov, pričom zmenou navrhovanej činnosti dôjde
práve k zmenšeniu skládkovacích plôch a zároveň k zníženiu kapacity telesa skládky odpadov. K

tomuto stanovisku doručil následne svoje vyjadrenie žalobca. Následne prvostupňový orgán v zmysle
§ 57 ods. 2 Správneho poriadku upovedomil účastníkov konania o predložení predmetného spisového
materiálu spolu s podanými odvolaniami odvolaciemu orgánu (žalovanému). Žalovaný uviedol, že
na podklade predloženého spisového materiálu rozhodol dňa 11. 02. 2022 rozhodnutiami č. OU-TN-
OOP3-2022/004568-005 a č. OU-TN-OOP3-2022/004568-006 podľa § 14 ods. 1 a ods. 2 Správneho

poriadku v nadväznosti na § 3 písm. s) a t) Zákona EIA o nepriznaní postavenia účastníka konania pre
odvolateľa 1 a pre odvolateľa 3. Rozhodnutia nadobudli právoplatnosť dňa 15. 03. 2022. Z uvedeného
dôvodu sa žalovaný vychádzajúc zo znenia § 47 ods. 3 Správneho poriadku v odôvodnení napadnutého
rozhodnutia vyjadril len k námietkam účastníka konania – odvolateľa 2 (tu žalobcu 1/). Uviedol, že
preskúmal odvolaním napadnuté prvostupňové rozhodnutie a celý s ním súvisiaci spisový materiál, ako

aj konanie, ktoré predchádzalo vydaniu rozhodnutia v celom rozsahu po vecnej i procesnej stránke,
pričom opísal zistený skutkový stav tak ako ho uviedol prvostupňový orgán vo svojom rozhodnutí. Ďalej
uviedol, že prvostupňový orgán zverejnil odvolaním napadnuté rozhodnutie na svojej úradnej tabuli v
zmysle § 29 ods. 15 Zákona EIA v termíne odo dňa 10. 08. 2021 do dňa 25. 08. 2021 a na webovom
portáli Ministerstva životného prostredia SR odo dňa 10. 08. 2021. Dotknutá obec tiež informovala

verejnosť o rozhodnutí zo zisťovacieho konania v zmysle § 29 ods. 16 Zákona EIA na svojom webovom
sídle v termíne odo dňa 11. 08. 2021 do 27. 08. 2021.

6. Žalovaný k námietkam žalobcu uvedeným v odvolaní týkajúcim sa vyhodnotenia a zdôvodnenia
potreby realizácie navrhovanej činnosti uviedol, že meritom veci v predmetnom zisťovacom konaní

nebolo posúdenie vplyvov skládky odpadov Dežerice II, 3. časť na životné prostredie, ale posúdenie
stavebných zmien na predmetnej skládke, ktoré navrhovateľ musí realizovať v dôsledku zmeny
legislatívy na úseku odpadového hospodárstva. Skládka odpadov Dežerice II, 3. časť bola posúdená
podľa Zákona EIA, pričom záverečné stanovisko z tohto posúdenia bolo vydané prvostupňovým
správnym orgánom pod spisovým číslom OU-BN-OSZP-2018/00204-066 dňa 08. 10. 2018. Vplyvy

predmetnej skládky na životné prostredie boli zhodnotené komplexne vrátane vplyvov na ovzdušie
a vplyvov na vodné pomery v predloženej Správe o hodnotení, ktorá bola verejne prerokovaná
dňa 11.06.2018 a dňa 16.07.2018 na Obecnom úrade v Dežericiach. Tiež k nej bol vypracovaný
odborný posudok podľa § 36 Zákona EIA. Uviedol tiež, že predmetom zmeny navrhovanej činnostisú stavebné úpravy na skládke odpadov Dežerice II, 3. časť, ktorých účelom je fyzické oddelenie 3.
časti skládky odpadov od nevyhovujúcich častí skládky (1. a 2. časť), ktoré sú v priamom fyzickom
kontakte so skládkou odpadov Veronika. Z uvedeného dôvodu je potrebné zabezpečiť, aby sa skládka

odpadov Dežerice II, 3. časť nedotýkala tesniacou fóliou nevyhovujúcej skládky odpadov 1. časť
a samostatný odvodňovací systém (vybudovanie samostatnej akumulačnej nádrže pre odpadové
kvapaliny pochádzajúce z 1. a 2. časti skládky). Tieto požiadavky podľa žalovaného priamo vyplynuli zo
zmeny legislatívy v odpadovom hospodárstve, konkrétne z § 114c ods. 18 písm. a) Zákona o odpadoch.
Predmetom tejto legislatívnej zmeny je práve technické a fyzické oddelenie novej skládky odpadov od

ostatných častí skládky, ktoré sú v kontakte s pôvodnou nevyhovujúcou skládkou Veronika. Žalovaný
uviedol, že toto sprísnenie legislatívy vychádza z požiadaviek Európskej únie a znamená, že akákoľvek
nová skládka nebude previazaná s nevyhovujúcimi skládkami odpadov v zmysle platnej legislatívy.
Podľa žalovaného teda námietka žalobcu nesúvisí s meritom veci a je neopodstatnená, keďže úlohou
prvostupňového správneho orgánu v zisťovacom konaní nebolo posúdenie opodstatnenosti rozšírenia
skládky odpadov.

7. Žalovaný konštatoval, že verejný záujem ochrany životného prostredia je hájený príslušnými štátnymi
orgánmi aj v následnom povoľovacom konaní, ktorým je vydanie povolenia v zmysle zákona č.
39/2013 Z. z. o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia a o zmene a
doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o integrovanej prevencii“).

Z uvedeného dôvodu je možné určiť podmienku realizácie prieskumov, ktoré sú následne súčasťou
predkladaného návrhu v povoľovacom konaní.

8. Žalovaný ďalej uviedol, že rozhodnutie vydané v procese EIA ukončilo etapu posudzovania vplyvov
na životné prostredie, pričom ide o podkladové rozhodnutie, v ktorom prvostupňový správny orgán v

zmysle § 29 ods. 13 Zákona EIA vo výroku rozhodnutia, okrem náležitostí ustanovených všeobecným
predpisom o správnom konaní určil, že sa zmena navrhovanej činnosti nebude posudzovať podľa tohto
zákona. Podľa žalovaného prvostupňový orgán pri svojej úvahe primerane použil kritériá pre zisťovacie
konanie podľa § 29 ods. 3 zákona EIA uvedené v Prílohe č. 10 k zákonu EIA a prihliadal pritom aj na
predložené stanoviská a vyjadrenia. Rezortný orgán a ani žiaden z dotknutých orgánov nepožadoval

posudzovanie zmeny navrhovanej činnosti podľa zákona EIA. Rozhodnutím vydaným v zisťovacom
konanísauskutočnenienavrhovanejčinnosti,aniumiestneniezámeruvžiadnomprípadenepovoľujeani
nezakazuje, a preto takéto rozhodnutie nezbavuje navrhovateľa povinnosti obstarať si pred realizáciou
svojho zámeru všetky súhlasy a povolenia vyžadované osobitnými právnymi predpismi a splniť všetky
podmienky stanovené právnym poriadkom. Potrebné súhlasy a povolenia musí navrhovateľ získať v

samostatných povoľovacích konaniach, pričom až v týchto konaniach budú príslušné orgány rozhodovať
o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach dotknutých subjektov.

9. Žalovaný uzavrel, že pri preskúmavaní predloženého spisového materiálu vychádzal z právneho
stavu, vydaného rozhodnutia a skutkových okolností v čase vydania rozhodnutia o EIA, pričom po

preskúmaní napadnutého rozhodnutia v celom rozsahu dospel k záveru, že prvostupňový orgán
postupoval v konaní v súlade s ustanoveniami Zákona EIA a Správneho poriadku, dostatočne vyhodnotil
všetky dostupné podklady a materiály a pretože prvostupňové rozhodnutie ako aj konanie, ktoré
predchádzalo jeho vydaniu, je podľa neho v súlade s ustanoveniami Správneho poriadku, rozhodnutie
obsahuje náležitosti obligatórne predpísané ustanoveniami § 47 Správneho poriadku a je vydané v

súlade s platnými procesnoprávnymi, aj hmotnoprávnymi predpismi, odvolanie žalobcu zamietol.

Zhrnutie argumentov žalobcu I/ – žalobné body

10. Správnou žalobou, podanou v zákonnej lehote, sa žalobca I/ domáhal preskúmania zákonnosti

rozhodnutia žalovaného, ako aj rozhodnutia orgánu verejnej správy prvého stupňa, ich zrušenia a
vrátenia veci prvostupňovému orgánu na ďalšie konanie.

11. V bode 1. správnej žaloby pod názvom „Úvod“ žalobca I/ uviedol, že touto žalobou si plní
právnu povinnosť uvedenú v § 19 zákona č. 17/1992 Zb. o životnom prostredí (ďalej len „Zákon

o životnom prostredí“), pričom potencionálne ohrozenie životného prostredia spočíva v nesplnení si
právnej povinnosti zo strany ďalšieho účastníka 1/, a zároveň v nesprávnom a nezákonnom postupe
žalovaného ako orgánu štátnej správy na úseku životného prostredia. Ďalší účastník 1/ si tiež nesplnil
povinnosť uvedenú v § 18 Zákona o ŽP, t. j. sám nepozná vplyvy svojej činnosti na životné prostredie.Podľa žalobcu tiež žalovaný porušil povinnosť vplývajúcu z § 17 ods. 2 Zákona o ŽP, a teda nepostupoval
zákonne a správne na úseku životného prostredia. Ďalej poukázal na zásadu právnej istoty a zásadu
legitímnych očakávaní a definoval sám seba ako reprezentanta verejnosti. Poukázal tiež na § 12 ods.

1 a 2 Zákona o ŽP, ktoré podľa neho tvoria jadro právneho základu tejto žaloby vo vzťahu k ochrane
životného prostredia. Definoval tiež činnosť ZDS a princípy, podľa ktorých funguje. Podľa žalobcu
rozhodnutie žalovaného nebolo prijaté s Aarhuským dohovorom, ale v rozpore s ním. Tiež boli podľa
neho rozhodnutím žalovaného porušené ústavné práva verejnosti podľa čl. 44, 45, 46, čl. 30 ods. 1
Ústavy SR, pretože žalovaný porušil a nedodržal celý rad ustanovení osobitných zákonov.

12. V bode 2. „Základné náležitosti správnej žaloby a priebeh konania“ žalobca I/ stručne opísal priebeh
konania pred prvostupňovým orgánom a žalovaným a splnenie podmienok na podanie správnej žaloby
žalobcom ako občianskym združením v oblasti ŽP.

13. V bode 3. správnej žaloby – „Žalobné body napadnutého rozhodnutia“ žalobca I/ namietal, že

napadnuté rozhodnutie vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 191 ods. 1 písm. c)
SSP), je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov (§ 191 ods. 1 písm. d)
SSP), skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia, je v rozpore s
administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu (§ 191 ods. 1 písm. f) SSP) a v konaní došlo zároveň
aj k podstatnému porušeniu ustanovenia o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za

následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej (§ 191 ods. 1 písm. g) SSP).

14. V bode 4. „Odôvodnenie“ žalobca I/ uviedol, že mu ide o úplné, presné a správne informácie o
životnom prostredí, príčinách stavu a následkoch s tým, že vychádzal z čl. 4 Aarhuského dohovoru, ktorý
hovorí o tom, ako sa môže domáhať práva na informácie o životnom prostredí. Uviedol, že cieľom jeho

postupu je, aby mohol ovplyvniť výsledok posudzovania najmä určením zásad, ktoré by bol realizátor
povinný dodržať, ale aj určenie konkrétnych opatrení. Ďalej uviedol, že v procese EIA zadefinoval
konkrétne environmentálne záujmy, ktoré žiadal riešiť v príslušnom konaní tak, aby úrad s využitím
najmäustanovenia§3ods.4Správnehoporiadkuviedolksprávnemu,efektívnemuvybaveniuvecí.Tiež
poukázal na § 20a a § 24 ods. 2 zákona EIA, § 3 ods. 4 a 5, § 4 ods. 2 a § 47 ods. 3 Správneho poriadku.

15. V bode 4.1 „Odôvodnenie vo vzťahu k porušeniu práva na úplné a presné informácie o životnom
prostredí“ žalobca I/ poukázal na Aarhuský dohovor, Lisabonské zmluvy a Smernicu EIA a ich záväznosť
pre Slovenskú republiku. Poukázal na účel a cieľ novely č. 314/2014 Z. z. a tvrdil, že prvostupňový orgán
svoje rozhodnutie koncipoval tak, že jeho adresátom bol výlučne navrhovateľ a nie široká verejnosť a ŽP,

a súčasne výrok a odôvodnenie neposkytujú úplné a presné informácie o stave ŽP a neposkytujú ani
informácieopríčináchtohtostavuajehonásledkochaodôsledkochnavrhovanejčinnosti.Podľažalobcu
cieľom ĎÚK 1 bolo odstrániť zákonnú prekážku podľa § 38 ods. 3 zákona o EIA a nie splniť si povinnosti
podľa § 17 a §18 Zákona o ŽP. Žalovaný si nesplnil povinnosti podľa § 3 ods. 1. S poukazom na §12
Zákona o ŽP sa podľa žalobcu má relevantnosť pripomienok vyhodnocovať tak, že sa porovnáva cieľ

pripomienky s hmotnoprávnou normou, ktorá stanovuje medzné hodnoty pre daný typ vplyvu a ak taká
nie je, tak normou, ktorá iným spôsobom reguluje či chráni danú zložku ŽP. Rozhodnutie v zisťovacom
konaní sa podľa § 29 ods. 3 zákona EIA rieši tak, že vyhodnocuje kritériá podľa prílohy č. 10 Zákona EIA
a v zmysle § 12 Zákona o ŽP má skúmať, do akej miery sa zámer približuje k medzným hodnotám. Pri
rozhodovaníazdôvodňovaní(neakceptácii)pripomienokjepodľažalobcupotrebnépostupovaťrovnako.

Žalobca tiež poukázal na §2 písm. b) a d) Zákona EIA, pričom uviedol, že podmienky ustanovené ako
zmierňujúceopatreniesmerujúcekochraneŽPniesúpodmienkamivzmysleust.§29ods.13,alesúlen
parafrázouinýchpovinností,ktorévyplývajúzprávnychpredpisov.Podľažalobcuakbyopatreniaurčené
prvostupňovým rozhodnutím neboli určené ako samostatné opatrenie, tieto by zaväzovali navrhovateľa
bez ohľadu na ich neurčenie, pretože vyplývajú pre navrhovateľa z osobitného predpisu. Žalobca ďalej

konštatoval,ževzhľadomnato,žerozhodnutiezozisťovaciehokonaniajejednýmzpodkladovpreďalšie
povoľovacie konania, bolo nevyhnutné, aby žalobca ako zainteresovaná verejnosť v tejto fáze konania
definoval svoj záujem na ochrane životného prostredia a navrhol konkrétne opatrenia na ochranu týchto
záujmov. Podľa neho nielen príslušné štátne orgány, ale aj žalobca ako reprezentant verejnosti háji
záujmy životného prostredia. Správne orgány ako povoľujúce orgány majú podľa žalobcu v zmysle § 17

a § 19 Zákona o ŽP zabezpečiť dostatočné množstvo informácií, aby ich rozhodnutie bolo dostatočne
určité, zrozumiteľné, náležite odôvodnené a dávalo odpovede, na základe akých informácií a správnych
úvah správny orgán ku svojim záverom dospel. Postupom žalovaného však podľa žalobcu nedošlok úplnému a presnému zisteniu informácií o ŽP, čím bolo podľa neho porušené právo žalobcu ako
zainteresovanej verejnosti a procesným postavením sui generis.

16. V ďalšom bode 4.2 „Neposúdenie kumulatívnych a synergických vplyvov“ žalobca I/ argumentoval,
že zmena navrhovanej činnosti „Skládka odpadov Dežerice II, 3. časť Doplnok č. 1“ uvedená
v predloženom Oznámení o zmene navrhovanej činnosti sa má vykonávať na pozemkoch v okrese
Bánovce nad Bebravou, obec Dežerice, k.ú. Dežerice, parc. č. 2131/5, 2131/12, 2131/13, 2131/14,
2131/15, 2131/16, 2131/17, 2131/18, 2131/30, 2131/31, 3131/32, 2134/3, 2136/5, 2136/16 a 2136/17

(„zámer 1“), pričom oznámenie o zámere bolo zmeny bolo zverejnené dňa 28.07.2021, prvostupňové
rozhodnutie bolo vydané 11.10.2021 a rozhodnutie žalovaného bolo vydané dňa 06.04.2022
a zverejnené dňa 27.04.2022. Ďalej uviedol, že rovnaký navrhovateľ - ĎÚK 1 navrhol ďalšiu zmenu
navrhovanej činnosti, a to „Skládka odpadov Dežerice III., skládka NNO“, ktorá sa má vykonávať na
pozemkoch v okrese Bánovce nad Bebravou obec Dežerice, k.ú. Dežerice, parc. č. 2132/1, 2133,
2139, 2128/2, 2131/5, 2131/6, 2131/7, 2131/12, 2131/13, 2131/15, 2131/19, 2131/28, 2131/29, 2131/30,

2131/34, 2134/1, 2134/4, 2134/7, 2134/8, 2134/9, 2135, 2136/5, 2136/6, 2136/7, 2136/15, 2136/16,
2136/17 a 2137 („zámer 2“), pričom oznámenie o zámere bolo zverejnené dňa 17.01.2022. Podľa
žalobcu sú obidva zámery v prevádzkovej aj v priestorovej súvislosti. Oba zámery sa majú vykonávať
priamo v areáli skládky a oba zámery sa budú vykonávať na totožných parcelách v k.ú. Dežerice,
a to 2131/5, 2131/12, 2131/13, 2131/15, 2131/30, 2136/5, 2136/16 a 2136/17. Vzhľadom na to, že

oba zámery sa budú vykonávať v jednom areáli, je podľa žalobcu I/ vysoká pravdepodobnosť, že
budú zasiahnuté aj iné parcely. S poukazom na § 29a Zákona EIA konštatoval, že ĎÚK 1 jednotlivé
zmeny navrhovanej činnosti kúskuje na menšie časti, ktoré samostatne nedosahujú také prahové
hodnoty, aby odôvodňovali komplexnejšie posúdenie, a teda aby navrhovaná činnosť bola posúdená
v rámci konania o posudzovaní vplyvov na ŽP a neskončila by sa rozhodnutím zo zisťovacieho konania

o jej neposudzovaní podľa Zákona EIA. ĎÚK 1 sa podľa žalobcu takýmto spôsobom snaží vyhnúť
posudzovaniu vplyvov na ŽP tak ako to určuje §29a Zákona EIA.

17. Žalobca I/ ďalej tvrdil, že žalovaný v napadnutom rozhodnutí nesplnil kvalitatívne a zákonné
náležitosti na formu a obsah odôvodnenia rozhodnutia, pričom poukázal na rozsudky Najvyššieho súdu

SR, sp. zn. 5Sžo/29/2013, 5Sžo/11/2013 a 1So 115/2010. Opísal tiež termín „dobrý správny postup“,
ktorý je v Európskej únii naviazaný na Európsky kódex dobrej správnej praxe. S poukazom na čl. 44 ods.
3 Ústavy SR dôvodil, že právo na priaznivé životné prostredie je jedným zo základných práv a slobôd,
ktoré sú všetky navzájom rovnocenné. Následne žalobca poukázal na nález Ústavného súdu SR sp.
Zn. II.ÚS 107/2019-13, podľa ktorého združenia a subjekty chrániace životné prostredie v prospech

verejného záujmu sú oprávnené intervenovať a reálne procesne chrániť a presadzovať pred štátnymi
orgánmi aj súdmi verejný záujem na ochrane ŽP. Zároveň žalobca uviedol, že v danom prípade nebolo
združenie LZ VLK úspešné, avšak z činnosti žalobcu je mu známe, že v iných prípadoch obdobného
charakteru úspešný bol. Z uvedeného podľa neho vyplýva, že ekologické organizácie sa nedopúšťajú
zneužitia práva aj keď zdanlivo v jednotlivom prípade nie sú úspešné, a zároveň, že ekologické spolky

nie sú neúspešné v súdnych konaniach nikdy, nakoľko budujú právne povedomie o ŽP a pomáhajú
budovať judikatúru v tejto oblasti. Poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sžp/21/2012,
z ktorého podľa neho vyplýva účel účasti verejnosti na povoľovacích konaniach.

18. Žalobca tiež argumentoval, že ako ekologická organizácia má vo svojich cieľoch zlepšovanie

životného prostredia, nepodlieha predstavám štátnej moci ani ostatných subjektov o svojej činnosti
a využíva svoje ústavné právo ako aj práva vyplývajúce z ostatných právnych predpisov zúčastňovať
sa priamo správy vecí verejných. Uviedol, že Správny poriadok sa má aplikovať výlučne subsidiárne.
Žalobca ďalej opisoval svoje postavenie ako advokáta verejného záujmu, ktorým je v tomto prípade ŽP.
Uviedol, že v rámci správnych konaní sa snaží dosiahnuť zákonnosť a správnosť rozhodnutí vydaných

správnymi orgánmi, pričom k súdnemu konaniu sa uchyľuje len keď vidí nezákonnosť neodstránenú ani
rozhodnutím druhostupňového orgánu. Podľa žalobcu je rozhodnutie žalovaného nezákonné aj z toho
dôvodu, že proces, ktorý prebiehal počas administratívneho konania reálne upiera právo verejnosti
na informácie o ŽP a zároveň obmedzuje možnosť verejnosti ovplyvniť výsledok konania v čase, keď
toto ovplyvnenie výsledku procesu je aj reálne možné. Následne poukázal na jednotlivé ustanovenia

Aarhuského dohovoru, a to čl. 3 ods. 2, čl. 4 ods. 1 a 2 a čl. 6., a tiež na § 13, 17, 19 a 27 Zákona o ŽP.

Vyjadrenie žalovaného k správnej žalobe žalobcu I/19. Žalovaný sa vo vyjadrení k žalobe najprv zaoberal rozhodnutiami č. OU-TN-OOP3-2022/004568-005
a č. OU-TN-OOP3-2022/004568-006 zo dňa 11.02.2022, ktorými podľa § 14 ods. 1 a ods. 2 Správneho
poriadku v nadväznosti na § 3 písm. s) a t) Zákona EIA nepriznal postavenie účastníka konania pre

odvolateľa 1 (OZ Róm v Európe) a pre odvolateľa 3 (OZ Pro omnibus), pričom zopakoval priebeh
administratívneho konania. K správnej žalobe žalobcu 1/ žalovaný uviedol, že k úvahám žalobcu I/
filozoficko-štatistickej povahy ohľadom jeho postavenia v správnych konaniach podľa zákona EIA a jeho
postupov v týchto konaniach sa nebude vyjadrovať, nakoľko nesúvisia s preskúmavaním zákonnosti
rozhodnutia žalovaného. K tvrdeniam o porušení Ústavy SR, ustanovení osobitných zákonov a tzv.

Aarhuského dohovoru žalovaný uviedol, že žalobca I/ neuviedol ani jednu konkrétnu skutočnosť
z predmetného odvolacieho konania, ktorá by to dokazovala. Ohľadom tvrdenia žalobcu I/, že postupom
žalovaného nedošlo k úplnému a presnému zisteniu informácií o životnom prostredí uviedol, že žalobca
je v zmysle § 24 ods. 4 zákona EIA účastníkom aj následných povoľovacích konaní, v ktorých
môže uplatňovať svoje práva a právom chránené záujmy. K tvrdeniu žalobcu I/, že navrhovateľ sa
tzv. salámovou metódou posudzovania snaží vyhnúť kumulatívnemu pôsobeniu vplyvov na životné

prostredie, uviedol, že uvedenú námietku mohol vzniesť žalobca už v odvolacom konaní, čo neurobil.
V zmysle § 20 ods. 2 zákona EIA prvostupňový orgán môže posúdiť navrhované činnosti, ktoré sú
v prevádzkovej a priestorovej súvislosti spoločne, avšak len za predpokladu, že zisťovacie konania
pre predložené zámery navrhovaných činností neboli ešte ukončené rozhodnutím. K námietke, že
žalovaný mal posúdiť, či sa navrhovateľ nesnaží iba o navyšovanie skládkovania a tým o nadlimitné

a nadmerné zaťažovanie životného prostredia nad zákonom prípustnú mieru žalovaný uviedol, že
v predmetnej veci nejde o rozširovanie skládkových plôch, ale o zmenu už povolenej prevádzky
skládky odpadov, pričom zmenou navrhovanej činnosti dôjde práve k zmenšeniu skládkovacích plôch,
a zároveň k zníženiu kapacity telesa skládky odpadov. Uviedol tiež, že meritom veci v predmetnom
zisťovacom konaní podľa zákona EIA nebolo uzavretie a rekultivácia skládky odpadov, ale zmena stavby

pred dokončením ktorú si vyžiadala zmeny legislatívy. Tvrdenie žalobcu I/ o nesplnení kvalitatívnych
a zákonných náležitostí na formu a obsah odôvodnenia rozhodnutia považoval žalovaný za tvrdenie
všeobecného charakteru. Tiež k tvrdeniu žalobcu I/, že rozhodnutie žalovaného je nezákonné z dôvodu,
že proces, ktorý prebiehal počas administratívneho konania reálne upiera právo verejnosti na informácie
o životnom prostredí a obmedzuje jej možnosť ovplyvniť výsledok konania v čase, keď je to reálne

možné, žalovaný uviedol, že žalobca I/ nepoukázal na žiadnu konkrétnu skutočnosť z administratívneho
spisu, ktorá by toto tvrdenie dokazovala. Uviedol, že v priebehu zisťovacieho konania pre zmenu
navrhovanej činnosti boli zverejňované informácie o predloženom oznámení, o priebehu konania a aj
o predmetných rozhodnutiach prvostupňového orgánu a žalovaného v zmysle príslušných ustanovení
zákona EIA. Podľa žalovaného žalobcovi I/ neboli počas administratívneho konania upreté zákonom

dané práva na informácie o životnom prostredí. Žalovaný záverom uviedol, že správne konania prvého aj
druhého stupňa bolo zákonné tak ako aj žalobou napadnuté rozhodnutie. Skutkové zistenia a vykonané
dôkazy v plnom rozsahu odôvodňovali vydať rozhodnutie žalovaného v rozsahu a z dôvodov, ktoré
rozhodnutie obsahuje. Napadnuté rozhodnutie s ohľadom na účastníkov konania a prejednávanú vec
je určité, zrozumiteľné, preskúmateľné, odôvodnené a podložené spisovým materiálom. Navrhol preto

predmetnú žalobu zamietnuť ako nedôvodnú.

Zhrnutie argumentov žalobcu II/ – žalobné body

20.ŽalobcaII/podalpredmetnúsprávnužalobuprotirozhodnutiužalovanéhovspojenísprvostupňovým

rozhodnutím v právnom postavení zainteresovanej verejnosti podľa § 42 SSP, nakoľko vydaním týchto
rozhodnutí bol podľa žalobcu II/ porušený verejný záujem v oblasti životného prostredia. Žalobu
odôvodnil tým, že rozhodnutie žalovaného ako aj prvostupňové rozhodnutie sú nezákonné podľa §
191 ods. 1 písm. c) SSP - vychádzali z nesprávneho právneho posúdenia veci, podľa § 191 ods. 1
písm. d) SSP - sú nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov a podľa § 191

ods. 1 písm. e) SPP – zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na
riadne posúdenie veci. Uviedol, že zistenie skutkového stavu prvostupňovým orgánom a žalovaným
je nedostačujúce na riadne posúdenie veci odôvodnil tým, že bez vykonaného hydrogeologického
posúdenia a imisno-prenosového posúdenia nebolo možné náležite zistiť a vyhodnotiť vplyvy zmeny
navrhovanej činnosti na životné prostredie a zákonne rozhodnúť, v dôsledku čoho je rozhodnutie vydané

na základe nedostatočne zisteného skutkového stavu, čím je v zmysle § 191 ods. 1 písm. e) SSP daný
dôvod na zrušenie rozhodnutí správnych orgánov oboch stupňov pre ich nezákonnosť.21. Ďalej namietal stanovenie dvoch podmienok vo výroku prvostupňového rozhodnutia v spojení s
rozhodnutím žalovaného podľa ust. § 29 ods. 13 zákona EIA. Žalobca II/ namietal, že by stanovením
podmienok, a to vykonanie inžiniersko-geologického prieskumu a hydrogeologického prieskumu a

imisno-prenosového posúdenia došlo (resp. dôjde) k eliminácii alebo zmierneniu vplyvu na životné
prostredie. Zrealizovaním vyššie stanovených prieskumov a posúdenia podľa neho len dôjde k zisteniu
reálneho skutkového stavu a identifikovaniu vplyvov (negatívnych) na životné prostredie, na základe
čoho bude možné stanoviť podmienky, resp. opatrenia na eliminovanie, resp. zmiernenie vplyvov na
životné prostredie. Práve závery z predmetných prieskumov a posúdenia budú podkladom pre zistenie

vplyvov zmeny navrhovanej činnosti na životné prostredie a ich ďalšieho posúdenia. Podľa žalobcu II/
sú preto napadnuté rozhodnutia nezákonné z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia ust. § 29 ods.
13 zákona EIA, v dôsledku čoho dospeli konajúce správne orgány k nesprávnym právnym záverom, čím
je v zmysle § 191 ods. 1 písm. c) SSP daný dôvod na zrušenie rozhodnutí správnych orgánov oboch
stupňov pre ich nezákonnosť.

22. Namietal tiež absolútnu absenciu odôvodnenia napadnutých rozhodnutí, keďže odôvodnenie
prvostupňového rozhodnutia sa podľa neho nachádza výlučne na strane 8 (v jednom odseku) a
10 (v jednom odseku) tohto rozhodnutia, pričom v týchto dvoch odsekoch sa prvostupňový orgán
nedostatočne vysporiadal s odôvodnením výroku prvostupňového rozhodnutia, teda s odôvodnením,
na základe akých skutočností dospel k záveru o tom, že nie je potrebné zmenu navrhovanej činnosti

posudzovať. V rozhodnutí žalovaného podľa neho tiež absentuje akékoľvek odôvodnenie vo vzťahu
k zákonnosti prvostupňového rozhodnutia. Poukázal tiež na rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn.
1S/82/2012 zo dňa 20.03.2013 a rozhodnutie Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 11S/119/2017 zo dňa
22.09.2020.

23. Tiež argumentoval, že v rámci zisťovacieho konania neboli vyhodnotené nasledovné skutočnosti a
tieto sa nestali súčasťou odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia a ani rozhodnutia žalovaného, a to
povaha a rozsah zmeny navrhovanej činnosti, rozsah navrhovanej činnosti vrátane jej zmeny (vyjadrený
vtechnickýchjednotkách),súvislosťsinýmičinnosťami,požiadavkynavstupy,údajeovýstupoch,najmä
znečistenie ovzdušia, tvorba odpadov, odpadové vody, iné odpady, hluk, vibrácie, žiarenie, teplo, zápach

a iné očakávané vplyvy, pravdepodobnosť účinkov na zdravie obyvateľstva, ovplyvňovanie pohody
života, celkové znečisťovanie alebo znehodnocovanie prostredia vrátane ovplyvňovania biodiverzity,
riziko nehôd s prihliadnutím najmä na použité látky a technológie, ako aj ďalšie možné riziká spojené
s realizáciou navrhovanej činnosti a miesto vykonávania navrhovanej činnosti. Pri zisťovacom konaní
sa tiež musí vziať do úvahy environmentálna citlivosť oblasti, ktorá bude pravdepodobne zasiahnutá

navrhovanou činnosťou, pričom poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn.
24S/63/2014 zo dňa 12.102017, z ktorého vyplýva, na čo má orgán verejnej správy prihliadať pri
rozhodovaní o tom, či sa navrhovaná činnosť bude posudzovať podľa zákona EIA a o potrebe riadneho
odôvodnenia takéhoto rozhodnutia orgánu verejnej správy. Podľa žalobcu II/ sú preto napadnuté
rozhodnutia nepreskúmateľné, keď z nich nemožno abstrahovať, na základe akých skutočností,

primerane sa spravujúc obsahom prílohy č. 10 zákona EIA, dospeli prvostupňový orgán a žalovaný
k záveru, že zmenu navrhovanej činnosti netreba posudzovať podľa zákona EIA. Namietal, že
odôvodnenie napadnutých rozhodnutí prvostupňového orgánu a žalovaného nezodpovedá štandardom
dobrej verejnej správy a požiadavke ustanovenia § 47 ods. 3 Správneho poriadku. Navrhol preto
rozhodnutie žalovaného ako aj rozhodnutie prvostupňového orgánu zrušiť a vrátiť vec orgánu verejnej

správy nižšieho stupňa na ďalšie konanie.

Vyjadrenie žalovaného k správnej žalobe žalobcu II/

24. Podľa žalovaného tvrdenie žalobcu II/, že zmena navrhovanej činnosti predstavuje pokračovanie

činnosti zneškodňovania odpadov na Skládke odpadov Dežerice II, 1. a 2. časť a rovnako aj
pokračovanie činnosti vo vzťahu ku skládke odpadov Veronika, nie je nepravdivé a zavádzajúce.
Predmetom zmeny navrhovanej činnosti nie je pokračovanie zneškodňovania odpadov na skládke
odpadov Dežerice II, 1. a 2. časť. Predmetom zmeny navrhovanej činnosti je posúdenie stavebných
úprav na skládke odpadov Dežerice II, 3. časť, ktoré je navrhovateľ povinný realizovať v zmysle novej

platnej legislatívy na úseku odpadového hospodárstva.

25. K tvrdeniu žalobcu II/, že je potrebné opakovane zrealizovať po 3 rokoch inžinierskogeologický
a hydrogeologický prieskum za účelom komplexného vyhodnotenia vplyvu činnosti skládky odpadovDežerice II (1., 2., 3. časť) a skládky odpadov Veronika na stav podzemných vôd v dotknutej lokalite,
žalovaný uviedol, že práve predmetom zmeny navrhovanej činnosti sú také stavebné úpravy skládky
odpadov Dežerice II, 3. časť, ktoré majú zamedziť vzájomným kumulatívnym vplyvom so skládkami

odpadov Dežerice II, 1. a 2. časť a so skládkou odpadov Veronika. Navyše skládka odpadov Veronika
podlieha v zmysle zákona č. 39/2013 Z. z. o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného
prostredia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
IPKZ“) a Zákona o odpadoch pravidelnému monitoringu a kontrole. Žalovaný má za to, že na základe
uvedených skutočností nie je dôvodné predpokladať, že by počas posledných 3 rokov došlo k takým

zmenám v zložení a vlastnostiach hornín a v stave podzemných vôd, ktoré by oprávňovali požadovať
aj vzhľadom na neustále prebiehajúci monitoring skládky odpadov Veronika vypracovanie takýchto
dokumentov v zisťovacom konaní podľa zákona EIA.

26. K námietke žalobcu II/, že neboli dostatočne posúdené vplyvy na horninové prostredie a podzemné
vody v súvislosti s odklonením odvádzania priesakových kvapalín z 1. a 2. časti skládky odpadov

Dežerice II do pôvodnej (nevyhovujúcej) akumulačnej nádrže, žalovaný poukázal na skutočnosť, že k
tejto námietke sa vyjadril už prvostupňový správny orgán v napadnutom rozhodnutí OU BN. Žalovaný
doplnil, že v zmysle predloženého Oznámenia o zmene navrhovanej činnosti sa akumulačná nádrž AN2,
do ktorej majú byť odvedené priesakové kvapaliny z 1. a 2. časti skládky ešte len bude budovať a bude
predmetom zmeny integrovaného povolenia podľa zákona IPKZ. K požiadavke na imisno-prenosové

posúdenie zápachu zo skládky odpadov žalovaný uviedol, že predmetom posúdenia zmeny navrhovanej
činnosti sú stavebné úpravy už povolenej skládky odpadov Dežerice II, 3. časť, ktoré nemajú vplyv
na šírenie zápachu. Predmetom konania podľa zákona EIA môže byť posúdenie len takých vplyvov,
ktoré predmetná zmena skutočne môže mať. Uvedená požiadavka bola požiadavkou dotknutých obcí
Ruskovce a Veľké Držkovce. Prvostupňový správny orgán ju akceptoval a navrhovateľ s vypracovaním

imisno-prenosového posúdenia súhlasil.

27. Žalovaný ďalej uviedol, že v prípade zisťovacieho konania podľa zákona EIA sa posudzuje
tzv. zámer navrhovanej činnosti resp. oznámenie o zmene navrhovanej činnosti, pričom stupeň
rozpracovania zámeru nemusí byť na úrovni projektovej dokumentácie k povoľovaciemu konaniu.

Zo zisťovacieho konania môžu vyplynúť ďalšie požiadavky na projektovú dokumentáciu k povoleniu
navrhovanej činnosti alebo jej zmeny. Takáto projektová dokumentácia je následne posúdená v
povoľovacom konaní jednotlivými orgánmi štátnej správy. K plne absentuje odôvodnenie vo vzťahu
k zisteniu a vyhodnoteniu vplyvov zmeny navrhovanej činnosti na životné prostredie, v dôsledku
čoho sú obe rozhodnutia nepreskúmateľné. Prvostupňový správny orgán v odôvodnení svojho

napadnutého rozhodnutia vychádzajúc z podkladov rozhodnutia primerane použil kritéria pre zisťovacie
konanie, na základe ktorých rozhodol o neposudzovaní zmeny navrhovanej činnosti podľa zákona
EIA. Prvostupňový správny orgán popísal na stranách 3 a 4 relevantné údaje o vstupoch; vplyvy
na životné prostredie a zdravie obyvateľstva; vplyvy na prírodné prostredie, nerastné suroviny,
krajinu, chránené územia, faunu, flóru a biotopy; prepojenie s inými plánovanými alebo realizovanými

činnosťami v dotknutom území a možné riziká havárii. V ďalšej časti odôvodnenia sa prvostupňový
správny orgán vysporiadal s doručenými stanoviskami dotknutých orgánov, dotknutých obcí a dotknutej
verejnosti,pričomdovýrokovejčastirozhodnutiapreniesolpožiadavkydotknutýchobcínazabezpečenie
inžinierskogeologického, hydrogeologického prieskumu a imisno-prenosového posúdenia zameraného
na vyhodnotenie znečisťujúcich a zápachových látok z prevádzky skládky Dežerice II. Meritom veci

v odvolacom konaní je rozhodnúť o podanom odvolaní a preskúmať napadnuté rozhodnutie v celom
rozsahu z hľadiska zákonnosti a správnosti. Na odôvodnenie rozhodnutia o odvolaní sa primerane
vzťahujú zákonné náležitosti definované v § 47 ods. 3 Správneho poriadku, ktoré podľa žalovaného
napadnuté rozhodnutie o odvolaní spĺňalo. Žalovaný má za to, že tak prvostupňové rozhodnutie ako
aj napadnuté rozhodnutie žalovaného sú odôvodnené v zmysle § 47 ods. 3 Správneho poriadku,

a tým aj riadne preskúmateľné. Uzavrel, že realizáciou zmeny navrhovanej činnosti tak, ako to vo
svojom stanovisku č. 8455-29414/2021/Jan zo dňa 09. 08. 2021 uviedol povoľujúci orgán, dôjde k
zníženiunegatívnychvplyvovnaživotnéprostredieoprotipôvodnejnavrhovanejčinnostiakzosúladeniu
stavebnotechnického prevedenia už povolenej skládky odpadov Dežerice II, 3. časť s aktuálne platnou
legislatívou na slovenskej aj európskej úrovni.

Ďalšie vyjadrenia účastníkov konania28. Žalobca I/ v ďalších podaniach zo dňa 08.08.2022, 05.09.2022, 27.10.2022 a 02.01.2024 uviedol,
že so žalobným petitom žaloby žalobcu II/ sa plne stotožňuje a súhlasí aj so žalobnými dôvodmi.
Opakovane konštatoval a vyjadroval vlastný pohľad na existenciu, pôsobenie a účel ekologických

spolkov akým je aj sám žalobca I/, ako aj vlastný pohľad na systematiku rozhodovania o životnom
prostredí a posudzovania vplyvov na životné prostredie. S poukazom na rozhodnutie Súdneho dvora
EÚ vo veci C-416/10 tiež uviedol, že súd má v zmysle tohto rozhodnutia právo obrátiť sa na SD EÚ
so žiadosťou o záväzný výklad európskeho práva a žiada súd, aby tak urobil v kontexte rozhodovania
o týchto žalobách – teda najmä či sa má pridŕžať ústavného princípu vyvažovania záujmov alebo

sa má pridŕžať eurokonformného preferovania environmentálnych záujmov pri zohľadnení zásady
primeranosti. Opakovane tiež uvádzal argumenty vyjadrené v správnej žalobe. Poukazoval tiež na to,
že rozhodnutie žalovaného je zdôvodnené iba v rozsahu voľnej úvahy podľa § 47 ods. 3 Správneho
poriadku, čo bolo podľa neho nepostačujúce.

29. Žalobca II/ v podaniach zo dňa 10.10.2022 a 20.02.2023 uviedol, že sa v celom rozsahu stotožňuje

s podanou správnou žalobou žalobcu I/ zo dňa 13.06.2022 a so žalobnými dôvodmi uvedenými v tejto
správnej žalobe a rovnako aj s vyjadrením Združenia domových samospráv zo dňa 08.08.2022. Uviedol
tiež, že sa nestotožňuje s dôvodmi uvedenými vo vyjadrení žalovaného zo dňa 06.07.2022 a rovnako vo
vyjadrení účastníka konania 1/ zo dňa 07.07.2022 a uvádza, že tieto sú len všeobecného charakteru a
nijakým spôsobom nevyvracajú dôvodnosť podanej správnej žaloby žalobcu II/ zo dňa 21.06.2022. Ďalej

v celom rozsahu odkázal na ním podanú správnu žalobu zo dňa 21.06.2022 a stotožnil sa s vyjadrením
Združenia domových samospráv zo dňa 27.10.2022.

30. Ďalší účastník 1/ vo svojich vyjadreniach k žalobám ako aj vo svojich následných vyjadreniach
uviedol, že oznámenie o zmene navrhovanej činnosti predložené navrhovateľom prvostupňovému

orgánu je spracované v súlade s prílohou č. 8 k Zákonu EIA, v ktorom sú náležite vyhodnotené
vplyvy na životné prostredie a zdravie a pohodu obyvateľstva. Prvostupňový orgán náležite zistil
skutkový stav na základe predloženého oznámenia o Zmene navrhovanej činnosti a zo súhlasných
stanovísk dotknutých orgánov a stanovísk dotknutých obcí, posúdil Zmenu navrhovanej činnosti z
hľadiska povahy a rozsahu zmeny navrhovanej zmeny činnosti, miesta vykonávania Zmeny navrhovanej

činnosti a významu očakávaných vplyvov na životné prostredie, a to aj kumulatívnych, vrátane
vplyvov na zdravie obyvateľov, pričom vzal do úvahy súčasný stav životného prostredia v dotknutom
území. V nadväznosti na požiadavku obce Ruskovce (tu ĎÚK 2/) stanovil podľa ust. § 29 ods. 13
Zákona EIA podmienky realizácie Zmeny navrhovanej činnosti, a to zabezpečenie imisno-prenosového
posúdenia a zabezpečenie aktuálneho inžinierskogeologického a hydrogeologického prieskumu za

účelom komplexného vyhodnotenia vplyvu skládky na stav podzemných vôd. Prvostupňové rozhodnutie
je podľa neho náležite odôvodnené a presvedčivé.

31. Ďalej uviedol, že prevádzka skládky odpadov Dežerice II, 3. časť (ktorej zmena je predmetom
tejto prejednávanej veci) bola predmetom povinného hodnotenia v roku 2018, výsledkom ktorého bolo

súhlasné záverečné stanovisko Okresného úradu č. OU-BN-OSZP-2018/00204-066 zo dňa 08.10.2018.
V súčasnosti je zabezpečené pravidelné monitorovanie vzniku skládkovacích plynov prevádzky skládky
odpadov Dežerice II. a aj pravidelné monitorovanie podzemných vôd v dotknutom území. Poukázal tiež
na skutočnosť, že Zmenou navrhovanej činnosti dôjde zmenšeniu skládkovacích priestorov (zmenšenie
objemu) v nadväznosti na povinnosť uplatnenia postupu podľa ust. § 114c Zákona o odpadoch

za účelom preukázania realizovateľnosti samostatného prevádzkovania skládky odpadov Dežerice
II, 3. časť. Dôvodil tiež, že sú verejne prístupné presné a úplné informácie o areáli odpadového
hospodárstva nachádzajúceho sa v katastrálnom území Dežerice, t. j. vrátane prevádzky skládky
odpadov Dežerice II, 3. časť, Zmeny navrhovanej činnosti (prevádzka skládky odpadov Dežerice II, 3.
Časť, Doplnok č. 1), ktorá je predmetom tejto prejednávanej veci, identifikovania vplyvov prevádzky

skládky odpadov Dežerice II, 3. časť a jej Zmeny navrhovanej činnosti a ich vyhodnotenia, a preto
postupom konajúcich správnych orgánov, výsledkom ktorého bolo vydanie prvostupňového rozhodnutia
v spojení s rozhodnutím žalovaného, nemohlo dôjsť k porušeniu práv žalobcu na presné a úplné
informácie o stave životného prostredia.

32. Tiež argumentoval, že zmena navrhovanej činnosti „Skládka odpadov Dežerice III., skládka
NNO“ (pôvodne označená ako „Rozšírenie činnosti nakladania s odpadmi na skládke III. stavebnej triedy
Veronika") nie je rozšírením skládkovacích priestorov, ale spočíva predovšetkým v spresnení rozlohy
skládky odpadov (oplotená plocha, plocha ohraničená osou obvodovej hrádze, plocha ohraničenávonkajšou pätou), v spresnení parciel umiestnenia skládky odpadov, v predúprave odpadov a v
spresnení realizácie stavebného objektu SO-21 Uzatvorenie a rekultivácia skládky odpadov. Ide teda
o využitie už posúdenej kapacity Navrhovanej činnosti, pričom zmena navrhovanej činnosti „Skládka

odpadov Dežerice III., skládka NNO“ spočíva v spresnení realizácie navrhovanej činnosti a v zosúladení
navrhovanej činnosti najmä s požiadavkami Zákona o odpadoch, Vyhlášky a STN 83 8101 Skládkovanie
odpadov.

33. Vo vzťahu k poukazu na ust. § 20 ods. 2 Zákona EIA uviedol, že predmetné ustanovenie ustanovuje

iba možnosť, nie povinnosť konajúceho správneho orgánu vykonať spoločné posúdenie ich vplyvov v
jednom konaní. V tomto prípade sa zisťovacie konanie vo veci Zmeny navrhovanej činnosti začalo dňa
24.07.2021 a zisťovacie konanie vo veci zmeny navrhovanej činnosti začalo dňa 13.01.2022 (v tomto
čase už bolo vydané Prvostupňové rozhodnutie), preto z hľadiska rýchlosti a hospodárnosti konania
nebolo podľa ďalšieho účastníka 1/ účelné spájať predmetné zmeny navrhovanej činnosti do jedného
konania. Tvrdenie, že Zmena navrhovanej činnosti a zmena navrhovanej činnosti „Skládka odpadov

Dežerice III., skládka NNO“ sa bude realizovať na totožných parcelách, je podľa ďalšieho účastníka
1/ tiež nepravdivé. Skládkovacie priestory zmien navrhovanej činnosti (skládka odpadov Dežerice II.,
3. časť a skládka odpadov Dežerice III.) sú podľa neho samostatné a bez akéhokoľvek technického a
fyzického prekryvu. Ďalej dôvodil, že Zmenou navrhovanej činnosti dôjde len k zmenšeniu skládkovacích
priestorov oproti stavu posúdenom v povinnom hodnotení, výsledkom ktorého je súhlasné záverečné

stanovisko č. OU-BN-OSZP-2018/00204-066 zo dňa 08.10.2018 s navrhovanou činnosťou „Skládka
odpadov Dežerice II., 3. časť“, a preto je nedôvodné opätovné posudzovanie Zmeny navrhovanej
činnosti v povinnom hodnotení. Uviedol tiež, že vplyvy Zmeny navrhovanej činnosti na podzemné vody a
na ovzdušie boli náležite posúdené v zisťovacom konaní o Zmene navrhovanej činnosti a v konaní neboli
zistené také vplyvy, ktoré by odôvodňovali akúkoľvek potrebu predloženia inžinierskogeologického a

hydrogeologického posúdenia a rovnako ani imisno-prenosového posúdenia.

34. Ďalší účastníci konania 3/ a 4/ vo svojich vyjadreniach k žalobám a ďalším podaniam účastníkov
konania zhodne uviedli, že sa nestotožňujú s podanými správnymi žalobami a v celom rozsahu
ich považujú za nedôvodné. Ďalej uviedli, že v súčasnosti prevádzkovaný areál odpadového

hospodárstva, prevádzkovateľom ktorého je obchodná spoločnosť Dežerická EKO, s. r. o. (tu ĎÚK 1/), je
prevádzkovaný v súlade s príslušnými právnymi predpismi a technickými normami. Uviedli, že Skládka
odpadov Dežerice II., 3. časť bola predmetom posúdenia vplyvov na životné prostredie (povinného
hodnotenia), výsledkom ktorého bolo súhlasné záverečné stanovisko č. OU-BN-OSZP-2018/00204-066
s navrhovanou činnosťou „Skládka odpadov Dežerice II., 3. časť“ vydané dňa 08.10.2018 Okresným

úradom Bánovce nad Bebravou, odborom starostlivosti o životné prostredie, čo znamená, že celý areál
odpadového hospodárstva bol náležite posúdený a boli riadne vyhodnotené všetky vplyvy na jednotlivé
zložky životného prostredia. Zmenou navrhovanej činnosti dôjde len k zmenšeniu skládkovacích
priestorov oproti stavu posúdenom v povinnom hodnotení, výsledkom ktorého je súhlasné záverečné
stanovisko č. OU-BN-OSZP-2018/00204-066 zo dňa 08.10.2018 s navrhovanou činnosťou „Skládka

odpadovDežericeII.,3.časť“,apretojenedôvodnéopätovnéposudzovaniezmenynavrhovanejčinnosti
v povinnom hodnotení. Tiež poukázali na to, že predmetné územie je pravidelne monitorované okrem
iného aj z hľadiska kvality vôd. Uzavreli, že skládka odpadov Dežerice, ktorú prevádzkuje obchodná
spoločnosť Dežerická EKO, s. r. o. od roku 2013, je prevádzkovaná riadne a v súlade s platnými
povoleniami vydanými Slovenskou inšpekciou životného prostredia, pričom zabezpečuje zber pre viac

ako 60 obcí a miest. Navrhli preto, aby boli správne žaloby ako nedôvodné zamietnuté.

35. Žalobca I/ v žalobe zároveň s podanou žalobou navrhol, aby Krajský súd v Trenčíne priznal správnej
žalobe odkladný účinok. Krajský súd v Trenčíne uznesením č. k. 13S/50/2022-133 zo dňa 02. augusta
2022 návrh žalobcu I/ na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zamietol.

36. Krajský súd v Trenčíne následne uznesením č. k. 13S/50/2022-135 zo dňa 02. augusta 2022 podľa
§ 65 ods. 1 SSP spojil konania vedené na tunajšom súde pod sp. zn. 13S/50/2022 (konanie o žalobe
žalobcu I/) a sp. zn. 13S/60/2022 (konanie o žalobe žalobcu II/) na spoločné konanie, ktoré sa ďalej
bude viesť pod sp. zn. 13S/50/2022.

37. Zákonom č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení neskorších predpisov (ďalej len „ zákon č. 151/2022 Z. z.“) bol zriadený Správny súd v Banskej
Bystrici. Podľa § 3 ods. 3 písm. a) zákona č. 151/2022 Z. z. výkon súdnictva prechádza od 1. júna 2023z krajských súdov na správne súdy vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. júna 2023 daná právomoc
správnych súdov, a to z Krajského súdu v Banskej Bystrici, Krajského súdu v Trenčíne, Krajského súdu
v Žiline na Správny súd v Banskej Bystrici. Z uvedeného dôvodu vec pôvodne vedená na Krajskom súde

v Trenčíne pod spisovou značkou 13S/50/2022, prešla od 1. júna 2023 do pôsobnosti Správneho súdu
v Banskej Bystrici, kde je vedená pod novou spisovou značkou: TN-13S/50/2022.

Posúdenie veci správnym súdom

38. Správny súd vo veci nariadil pojednávanie podľa § 107 ods. 1 písm. a) zákona č. 162/2015 Z.
z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“) na 24.01.2024, nakoľko o jeho nariadenie požiadali
žalobcovia I/ a II/. Na predmetnom pojednávaní zástupkyňa žalovaného uviedla, že žalovaný v verejne
dostupných zdrojov a po telefonickej komunikácii so Slovenskou inšpekciou životného prostredia ako

povoľujúcim orgánom zistil, že povoľovacie konanie o posudzovanej zmene navrhovanej činnosti,
ktorým bolo vydanie zmeny integrovaného povolenia pre prevádzku Skládka odpadov Dežerice 2 III.
Časť., bolo rozhodnutím Slovenskej inšpekcie životného prostredia – inšpektorát životného prostredia
BA, stále pracovisko Nitra dňa 24.02.2023, na základe späťvzatia žiadosti zastavené. Následne bol
navrhovateľom Dežerická EKO s.r.o. podaný návrh na vykonanie zisťovacieho konania pre zmenu

navrhovanej činnosti, ktorou je skládka odpadov Dežerice II. Uzatvorenie a rekultivácia. O tomto návrhu
rozhodol právoplatne Okresný úrad Bánovce nad Bebravou, odbor starostlivosti o životné prostredie dňa
13.06.2023 tak, že zmena navrhovanej činnosti sa nebude posudzovať podľa zákona o posudzovaní
vplyvov na životné prostredie. Ďalej uviedla, že v súčasnosti vedie povoľujúci orgán konanie vo veci
zmeny integrovaného povolenia pre prevádzku Skládka odpadov Dežerice II., pričom predmetom tejto

zmeny je vydanie stavebného povolenia na rekultiváciu skládky Dežerice II. V zmysle týchto informácii
sa žalobou napadnuté rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu, ktoré bolo potvrdené žalovaným,
stáva obsolentným. Rozhodnutie zo zisťovacieho konania je totiž len odborným podkladom na vydanie
rozhodnutia o povolení zmeny navrhovanej činnosti. Nakoľko však bolo povoľovacie konanie pre
zmenu navrhovanej činnosti zastavené a činnosť zneškodňovanie odpadov na Skládke Dežerice II.

Časť III. bude ukončená, nemôže už byť rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu podkladom
povoľovacieho konanie. Vzhľadom na to, navrhla, aby správny súd podľa ustanovenia § 99 SSP konanie
uznesením zastavil. Na záver uviedla, že táto situácia nastala bez zavinenia žalovaného, a preto žiadala
správny súd, aby túto skutočnosť zohľadnil v prípade rozhodovania o trovách konania. V ostatnom
zotrvala na pôvodných vyjadreniach uvedených v podaniach žalobcu týkajúcich sa predmetnej veci ako

aj v napadnutých rozhodnutiach prvostupňového orgánu a žalovaného. Zástupca ďalšieho účastníka
1/ uviedol, že konajúce správne orgány náležite zistili skutkový stav veci, riadne zistili a vyhodnotili
vplyvy zmeny navrhovanej činnosti na životné prostredie na podklade čoho vydali prvostupňové aj
druhostupňové rozhodnutie v súlade s právnym poriadkom ako aj v súlade so zákonom o posudzovaní
vplyvu na životné prostredie, a preto žiadal správnu žalobu podľa § 190 SSP v plnom rozsahu ako

nedôvodnú zamietnuť.

39. Správny súd vecne príslušný podľa § 10 SSP a miestne príslušný podľa § 13 ods. 1 SSP preskúmal
napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj prvostupňového orgánu verejnej správy vrátane konania,
ktoré ich vydaniu predchádzalo, pričom dospel k záveru, že žaloba žalobcu I/ nie je dôvodná.

40. Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom
chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších
veciach ustanovených týmto zákonom.

41. Podľa § 2 ods. 2 SSP každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli
porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy,
nečinnosťouorgánuverejnejsprávyaleboinýmzásahomorgánuverejnejsprávy,samôžezapodmienok
ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

42. Podľa § 134 ods. 1 a 2 SSP správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej
ustanovené inak. Správny súd nie je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak
a) rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy bolo vydané na základe
neúčinného právneho predpisu,b) rozhodnutie alebo opatrenie vydal orgán, ktorý na to nebol podľa zákona oprávnený,
c) ide o veci podľa § 192,
d) ide o veci podľa § 6 ods. 2 písm. c), ak je žalobcom fyzická osoba,

e) ide o veci podľa § 6 ods. 2 písm. d),
f) vec súvisí s ochranou práv spotrebiteľa.

43.Podľa§6ods.1SSPsprávnesúdyvsprávnomsúdnictvepreskúmavajúnazákladežalôbzákonnosť
rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov

orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v
ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

44. Podľa § 190 SSP ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje
k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.

45. Podľa čl. 44 ods. 1 a 2 Ústavy SR každý má právo na priaznivé životné prostredie. Každý je povinný
chrániť a zveľaďovať životné prostredie a kultúrne dedičstvo.

46. Podľa § 2 zákona EIA účelom zákona je najmä
a) včasne a účinne zabezpečiť vysokú úroveň ochrany životného prostredia a prispieť k

integrácii environmentálnych aspektov do prípravy a schvaľovania strategických dokumentov so
zreteľom na podporu trvalo udržateľného rozvoja,
b) zistiť, opísať a vyhodnotiť priame a nepriame vplyvy navrhovaného strategického dokumentu a
navrhovanej činnosti na životné prostredie,
c) objasniť a porovnať výhody a nevýhody návrhu strategického dokumentu a navrhovanej činnosti

vrátane ich variantov a to aj v porovnaní s nulovým variantom,
d) určiť opatrenia, ktoré zabránia znečisťovaniu životného prostredia, zmiernia znečisťovanie životného
prostredia alebo zabránia poškodzovaniu životného prostredia,
e) získať odborný podklad na schválenie strategického dokumentu a na vydanie rozhodnutia o povolení
činnosti podľa osobitných predpisov.

47. Podľa § 3 písm. a), c), f), g), k), s) zákona EIA na účely tohto zákona
a) vplyv na životné prostredie je akýkoľvek priamy alebo nepriamy vplyv na životné prostredie vrátane
vplyvu na zdravie ľudí, flóru, faunu, biodiverzitu, pôdu, klímu, ovzdušie, vodu, krajinu, prírodné lokality,
hmotný majetok, kultúrne dedičstvo a vzájomné pôsobenie medzi týmito faktormi,

c) posudzovanie vplyvov navrhovanej činnosti alebo jej zmeny je postup uvedený v tretej časti tohto
zákona, v priebehu ktorého sa hodnotia pravdepodobné vplyvy navrhovanej činnosti alebo jej zmeny
na životné prostredie vrátane vplyvov na zdravie ľudí; tento postup zahŕňa vypracovanie zámeru,
určenie rozsahu hodnotenia navrhovanej činnosti alebo jej zmeny, vypracovanie správy o hodnotení
vplyvov navrhovanej činnosti alebo zmeny navrhovanej činnosti na životné prostredie (ďalej len "správa

o hodnotení činnosti") alebo jej zmeny a záverečného stanoviska z posúdenia navrhovanej činnosti
alebo jej zmeny (ďalej len "záverečné stanovisko"), pričom pri všetkých fázach postupu je zabezpečená
účasť verejnosti a konzultovanie s verejnosťou a dotknutými orgánmi, a ak ide o posudzovanie vplyvov
presahujúcich štátne hranice, aj s dotknutou stranou,
f) navrhovaná činnosť alebo zmena navrhovanej činnosti (ďalej len "navrhovaná činnosť alebo jej

zmena") je realizácia stavieb, iných zariadení, realizačný zámer alebo iný zásah do prírodného
prostredia alebo do krajiny meniaci fyzické aspekty lokality vrátane ťažby nerastnej suroviny,
g) navrhovateľ je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá má záujem realizovať navrhovanú činnosť
alebo jej zmenu vyžadujúcu si povolenie,
k) príslušný orgán je orgán štátnej správy, ktorý plní povinnosti na úseku posudzovania vplyvov na

životné prostredie a má dostatočné odborné znalosti na preskúmanie správy o hodnotení
činnosti alebo, ak je to potrebné, k nim má prístup; je ním Ministerstvo životného prostredia Slovenskej
republiky (ďalej len "ministerstvo"), okresný úrad v sídle kraja a okresný úrad, ak nie
je v zákone uvedené inak, s) dotknutá verejnosť je verejnosť, ktorá je dotknutá alebo pravdepodobne
dotknutá konaním týkajúcim sa životného prostredia, alebo má záujem na takomto konaní; platí, že

mimovládna organizácia podporujúca ochranu životného prostredia a spĺňajúca požiadavky ustanovené
v tomto zákone má záujem na takom konaní.48. Podľa § 18 zákona EIA predmetom posudzovania vplyvov navrhovanej činnosti alebo jej
zmeny musí byť každá
a) navrhovaná činnosť uvedená v prílohe č. 8 časti A, ak nejde o činnosť realizovanú na účely uvedené

v písmene b),
b) navrhovaná činnosť uvedená v prílohe č. 8 časti A, realizovaná výhradne alebo najmä na účel
rozvoja a testovania nových metód alebo výrobkov, prípadne metód alebo výrobkov, ktoré sa nepoužívali
viac ako dva roky, ak to vyplýva z rozhodnutia, ktoré je výsledkom zisťovacieho konania o posudzovaní
vplyvov navrhovanej činnosti,

c) navrhovaná činnosť uvedená v prílohe č. 8 časti B, ak to vyplýva z rozhodnutia, ktoré je výsledkom
zisťovacieho konania,
d) zmena navrhovanej činnosti uvedenej v prílohe č. 8 časti A, ak taká zmena samotná dosahuje alebo
prekračuje prahovú hodnotu, ak je prahová hodnota pre navrhovanú činnosť v prílohe č. 8
časti A ustanovená,
e) zmena navrhovanej činnosti uvedenej v prílohe č. 8 časti A, ktorá nie je zmenou podľa písmena d)

a ide o zmenu, ktorá môže mať významný nepriaznivý vplyv na životné prostredie, ak ide o činnosť už
posúdenú, povolenú, realizovanú alebo v štádiu realizácie, ak to vyplýva z rozhodnutia, ktoré
je výsledkom zisťovacieho konania o posudzovaní jej vplyvov,
f) zmena navrhovanej činnosti uvedenej v prílohe č. 8 časti B, ak ide o činnosť už posúdenú, povolenú,
realizovanú alebo v štádiu realizácie a ide o zmenu, ktorá môže mať významný nepriaznivý vplyv na

životné prostredie, ak to vyplýva z rozhodnutia, ktoré je výsledkom zisťovacieho konania,
g) navrhovaná činnosť alebo jej zmena neuvedená v písmenách a) až f) alebo v odseku 2, ktorá
podľa odborného stanoviska štátneho orgánu ochrany prírody a krajiny8a) pravdepodobne môže mať
samostatne alebo v kombinácii s inou činnosťou významný vplyv na územie sústavy chránených území,
h) navrhovaná činnosť, na ktorú sa vzťahuje osobitný predpis o prevencii závažných priemyselných

havárií, z dôvodu zohľadnenia cieľov prevencie závažných priemyselných havárií a obmedzovania ich
následkov na zdravie ľudí, životné prostredie a majetok.

49. Podľa § 20a zákona EIA rozhodnutie vydané v zisťovacom konaní a záverečné stanovisko okrem
všeobecných náležitostí rozhodnutia22b) obsahuje

a. odôvodnenie rozhodnutia vydaného v zisťovacom konaní podľa § 29 ods. 13 alebo
b. odôvodnenie záverečného stanoviska vrátane toho, ako sa príslušný orgán vysporiadal s
jednotlivými stanoviskami doručenými v priebehu posudzovania vplyvov, ako aj s
odborným posudkom podľa § 36 a dôvody odsúhlasenia alebo neodsúhlasenia realizácie navrhovanej
činnosti podľa § 37 ods. 4 a prílohy č. 12 časti VII a

c. ďalšie údaje uvedené v prílohe č. 12.

50. Podľa § 23 ods. 4 zákona EIA rezortný orgán, povoľujúci orgán, dotknutý orgán a dotknutá
obec doručia písomné stanoviská23) k zámeru príslušnému orgánu do 21 dní od jeho doručenia;
ak sa nedoručí písomné stanovisko v uvedenej lehote, stanovisko sa považuje za súhlasné. Verejnosť

môže doručiť svoje písomné stanovisko k zámeru príslušnému orgánu do 21 dní od zverejnenia zámeru
na webovom sídle ministerstva alebo od zverejnenia oznámenia podľa odseku 3; písomné stanovisko
sa považuje za doručené, aj keď je doručené v stanovenej lehote prostredníctvom dotknutej obce. Na
stanovisko doručené po lehote sa nemusí prihliadnuť. Dotknutý orgán je oprávnený uplatňovať
pripomienky len v rozsahu svojej pôsobnosti a písomné stanovisko odôvodniť.

51. Podľa § 24 ods. 1 zákona EIA príslušný orgán informuje bezodkladne verejnosť na
svojom webovom sídle, prípadne aj na svojej úradnej tabuli o
a) tom, že navrhovaná činnosť alebo jej zmena podlieha zisťovaciemu konaniu, posudzovaniu vplyvov,
konaniu podľa § 19 a o skutočnosti, že navrhovaná činnosť alebo jej zmena podlieha posudzovaniu

vplyvov presahujúcich štátne hranice, ak ide o tento prípad,
b)svojej právomoci na vydanie rozhodnutia k navrhovanej činnosti alebo jej zmene v
zisťovacom konaní alebo v posudzovaní jej vplyvov a o povoľujúcom orgáne,
c) tom, že od povoľujúceho orgánu a príslušného orgánu možno získať informácie o
navrhovanej činnosti alebo jej zmene, ktorá je predmetom konania,

d) povoleniach potrebných na realizáciu navrhovanej činnosti alebo jej zmeny,
e) odbornom stanovisku podľa § 18 ods. 1 písm. g), zámere podľa § 22 a 23, rozsahu hodnotenia podľa
§ 30 a správe o hodnotení činnosti podľa § 31,f) čase, mieste a spôsobe, ktorým sa relevantné informácie sprístupnia verejnosti vrátane informácie o
konaní verejného prerokovania,
g) podrobnostiach zabezpečenia účasti verejnosti v konaní vrátane informácií o povoľujúcom orgáne,

ktorému možno zasielať pripomienky alebo otázky, a o podrobnostiach o lehote na zaslanie
pripomienok alebo otázok,
h) praktických informáciách o prístupe k správnemu konaniu a súdnemu konaniu podľa tohto zákona,
najmä o prístupe verejnosti k opravným prostriedkom pred správnym orgánom a pred súdom a určenie
štádia konania, v ktorom možno napadnúť rozhodnutia, skutky alebo nečinnosť,

i) iných informáciách dôležitých na vydanie záverečného stanoviska alebo povolenia.

52. Podľa § 24 ods. 2 zákona EIA dotknutá verejnosť má postavenie účastníka v konaniach uvedených
v tretej časti a následne postavenie účastníka v povoľovacom konaní k navrhovanej
činnosti alebo jej zmene, ak uplatní postup podľa odseku 3 alebo odseku 4, ak jej účasť
v konaní už nevyplýva z osobitného predpisu.24) Na odôvodnené písomné stanoviská a pripomienky

podané v konaní podľa tretej časti tohto zákona o ktorých už bolo rozhodnuté, sa nemusí prihliadať v
povoľovacom konaní k navrhovanej činnosti. Právo dotknutej verejnosti na priaznivé životné prostredie,
ktorá prejavila záujem na navrhovanej činnosti alebo jej zmene postupom podľa odseku 3 alebo odseku
4, môže byť povolením navrhovanej činnosti alebo jej zmeny alebo následnou realizáciou navrhovanej
činnosti alebo jej zmeny priamo dotknuté.

53. Podľa § 24 ods. 3 zákona EIA verejnosť prejaví záujem na navrhovanej činnosti alebo jej zmene a
na konaní o jej povolení podaním
a) odôvodneného písomného stanoviska k zámeru podľa § 23 ods. 4,
b) odôvodnených pripomienok k rozsahu hodnotenia navrhovanej činnosti alebo jej zmeny podľa § 30

ods. 8,
c) odôvodneného písomného stanoviska k správe o hodnotení činnosti podľa § 35 ods. 2,
d) odôvodneného písomného stanoviska k oznámeniu o zmene podľa § 29 ods. 9.

54. Podľa § 24 ods. 4 zákona EIA verejnosť má právo podať odvolanie proti rozhodnutiu o tom,

či sa navrhovaná činnosť alebo jej zmena má posudzovať podľa tohto zákona (ďalej len "rozhodnutie
vydané v zisťovacom konaní"), alebo proti záverečnému stanovisku aj vtedy, ak nebola účastníkom
zisťovacieho konania alebo konania o vydaní záverečného stanoviska alebo jeho zmeny. Za deň
doručenia rozhodnutia sa pri podaní takého odvolania považuje pätnásty deň zverejnenia rozhodnutia
vydaného v zisťovacom konaní podľa § 29 ods. 15 alebo záverečného stanoviska príslušným orgánom

podľa § 37 ods. 6. Verejnosť podaním odvolania zároveň prejaví záujem na navrhovanej činnosti a na
konaní o jej povolení.

55. Podľa § 29 ods. 1 zákona EIA ak ide o navrhovanú činnosť uvedenú v § 18 ods. 2, navrhovateľ
je povinný pred začatím povoľovacieho konania k navrhovanej činnosti doručiť príslušnému orgánu

písomne a elektronicky
a. zámer s náležitosťami podľa § 22 ods. 4 a prílohy č. 9, ak má byť predmetom zisťovacieho konania
navrhovaná činnosť alebo
b. oznámenie o zmene navrhovanej činnosti vypracované podľa prílohy č. 8a, ak má byť predmetom
zisťovacieho konania zmena navrhovanej činnosti.

56. Podľa § 29 ods. 2 zákona EIA príslušný orgán na základe zámeru alebo oznámenia o
zmene navrhovanej činnosti vykoná zisťovacie konanie o posudzovaní navrhovanej činnosti k zámeru
alebo k oznámeniu o zmene navrhovanej činnosti a rozhodne, či sa predmet zisťovacieho konania bude
posudzovať podľa tohto zákona.

57. Podľa § 29 ods. 3 zákona EIA ak sa rozhoduje o tom, či sa navrhovaná činnosť alebo jej zmena
bude posudzovať podľa tohto zákona, primerane sa použijú kritériá pre zisťovacie konanie uvedené v
prílohe č. 10, pričom príslušný orgán prihliada aj na stanoviská podľa § 23 ods. 4.

58. Podľa § 29 ods. 4 zákona EIA na zisťovacie konanie k zámeru sa vzťahujú primerane §
22 ods. 5 a 6, § 23 a § 53 ods. 3.59. Podľa § 29 ods. 6 zákona EIA príslušný orgán oznámenie o zmene navrhovanej činnosti, ktoré je
v súlade s odsekom 1 písm. b), do troch pracovných dní po doručení a) zašle povoľujúcemu orgánu,
dotknutému orgánu a dotknutej obci, b) zverejní na svojom webovom sídle.

60. Podľa § 29 ods. 11 zákona EIA výsledkom zisťovacieho konania je rozhodnutie vydané v zisťovacom
konaní.

61. Podľa § 29 ods. 13 zákona EIA výroková časť rozhodnutia vydaného v zisťovacom konaní,

okrem náležitostí ustanovených všeobecným predpisom o správnom konaní, obsahuje určenie, či sa
navrhovaná činnosť alebo jej zmena má posudzovať podľa tohto zákona. Ak ide o rozhodnutie, v
ktorom sa určilo, že navrhovaná činnosť alebo jej zmena nepodlieha posudzovaniu podľa tohto zákona,
výroková časť rozhodnutia obsahuje aj podmienky, ktoré eliminujú alebo zmierňujú vplyv na životné
prostredie.

62. Podľa § 63 ods. 1 až 3 zákona EIA príslušný orgán pri posudzovaní vplyvov strategických
dokumentov alebo navrhovaných činností alebo ich zmien zabezpečí vykonanie konzultácií s
povoľujúcimorgánomaleboschvaľujúcimorgánom,rezortnýmorgánom,dotknutýmorgánom,dotknutou
obcou a dotknutou verejnosťou, ktorá má možnosť zúčastniť sa konzultácií počas celého procesu
posudzovania vplyvov. Obsahom konzultácií medzi navrhovateľom, obstarávateľom a ostatnými

subjektmi procesu posudzovania vrátane verejnosti môžu byť najmä a) doplňujúce informácie o
strategickom dokumente a navrhovanej činnosti, b) informácie o možných
vplyvoch strategického dokumentu a navrhovanej činnosti na životné prostredie
vrátane zdravia, c) vzájomné oboznámenie sa so stanoviskami, d) doplnenie alebo
upresnenie navrhovaných opatrení, e) obsah a rozsah poprojektovej analýzy. Príslušný orgán uvedie

výsledky konzultácií v odôvodnení rozhodnutia zo zisťovacieho konania podľa § 7 a 29 a v záverečnom
stanovisku podľa § 14 a 37.

63. Podľa § 64 zákona EIA na konania podľa tohto zákona sa vzťahuje všeobecný predpis o
správnom konaní okrem

a) konania podľa druhej a štvrtej časti zákona,
b) osobitosti konania podľa § 20 ods. 1 a 3,
c) upustenia od variantného riešenia podľa § 22 ods. 7,
d) určenia obcí, v ktorých bude zámer k nahliadnutiu podľa § 23 ods. 2,
e) určenia rozsahu hodnotenia a harmonogramu podľa § 30,

f) konfliktu záujmov podľa § 63a,
g) vydávania potvrdenia o súlade podľa § 37a.

64. Podľa § 65g ods. 1 zákona EIA počas mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo výnimočného
stavu vyhláseného v súvislosti s ochorením COVID-19 v konaniach, v ktorých sa vyžaduje vykonanie

prerokovania alebo konzultácie, alebo ich vykonanie žiada účastník konania, rezortný orgán, povoľujúci
orgán, dotknutý orgán alebo dotknutá obec, sa tieto úkony vykonajú písomne v listinnej podobe alebo
v elektronickej podobe; príslušný orgán upovedomí navrhovateľa, povoľujúci orgán, rezortný orgán,
dotknutý orgán, dotknutú obec a ostatných účastníkov konania o tom, v akej lehote je možné
podávať pripomienky k dokumentácii alebo k určenému rozsahu hodnotenia.

65. Podľa § 3 ods. 2 Správneho poriadku správne orgány sú povinné postupovať v konaní v
úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka
a dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu
rozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám,

ktorých sa konanie týka musia správne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť
právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu.

66. Podľa § 3 ods. 4 Správneho poriadku správne orgány sú povinné svedomite a
zodpovedne sa zaoberať každou vecou, ktorá je predmetom konania, vybaviť ju včas a bez

zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu vybaveniu veci. Ak
to povaha veci pripúšťa, má sa správny orgán vždy pokúsiť o jej zmierne vybavenie. Správne orgány
dbajú na to, aby konanie prebiehalo hospodárne a bez zbytočného zaťažovania účastníkov konania a
iných osôb.67. Podľa § 19 od. 1 Správneho poriadku, podanie možno urobiť písomne v listinnej podobe alebo v
elektronickej podobe, alebo ústne do zápisnice. Podanie vo veci samej urobené v

elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu o elektronickej podobe výkonu verejnej
moci treba do troch pracovných dní doplniť v listinnej podobe, v elektronickej podobe autorizované podľa
osobitného predpisu o elektronickej podobe výkonu verejnej moci, alebo ústne do zápisnice. Správny
orgán na dodatočné doplnenie podania nevyzýva. Ak osobitný predpis ustanovuje povinnosť použiť na
podanie určený formulár, podanie možno urobiť len použitím takého formulára.

68. Podľa § 46 Správneho poriadku, rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi
predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a
musí obsahovať predpísané náležitosti.

69. Podľa § 47 ods. 1 až 3 Správneho poriadku, rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie

a poučenie o odvolaní (rozklade). Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania
vyhovuje v plnom rozsahu. Výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia
právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy
konania. Pokiaľ sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, správny orgán určí pre
ňu lehotu; lehota nesmie byť kratšia, než ustanovuje osobitný zákon. V odôvodnení rozhodnutia správny

orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení
dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako
sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

70. Podľa § 33 ods. 2 Správneho poriadku, správny orgán je povinný dať účastníkom konania a

zúčastneným osobám možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladu i k
spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie.

71. Predmetom súdneho prieskumu bolo rozhodnutie žalovaného, ktorým potvrdil rozhodnutie orgánu
verejnej správy prvého stupňa o tom, že zmena navrhovanej činnosti „Skládka odpadov Dežerice II.,

3. časť Doplnok č. 1“, uvedená v predloženom Oznámení o zmene navrhovanej činnosti sa nebude
posudzovať podľa zákona EIA.

72. K námietke žalobcu I/ o potencionálnom ohrození životného prostredia tým, že ĎÚK 1/ si
nesplnil povinnosť uvedenú v § 18 Zákona o ŽP, t. j. sám nepozná vplyvy svojej činnosti na životné

prostredie, a zároveň, že žalovaný porušil povinnosť vplývajúcu z § 17 ods. 2 Zákona o ŽP, a teda
nepostupoval zákonne a správne na úseku životného prostredia, že rozhodnutie žalovaného nebolo
prijaté s Aarhuským dohovorom a rozhodnutím žalovaného boli porušené ústavné práva verejnosti
podľa čl. 44, 45, 46, čl. 30 ods. 1 Ústavy SR, pretože žalovaný porušil a nedodržal celý rad ustanovení
osobitných zákonov, správny súd uvádza, že v týchto bodoch žalobca predniesol len všeobecné a

nekonkrétne žalobné námietky s poukazom na vybrané ustanovenia Ústavy SR a Aarhuský dohovor
bez priliehajúcej skutkovej a právnej argumentácie vzťahujúcej sa na prejednávanú vec. Neuviedol, ako
žalovaný a ĎÚK 1/ porušili svoje povinnosti a ani neuviedol, aké ďalšie ustanovenia zákonov a čím
žalovaný nedodržal, ani na základe čoho dospel k záveru, že rozhodnutie žalovaného nebolo prijaté
v súlade s Aarhuským dohovorom, a tiež nešpecifikoval tvrdené porušenie ústavných práv verejnosti

vydaným rozhodnutím žalovaného.

73. Ohľadom námietky nepreskúmateľnosti rozhodnutia žalovaného pre nezrozumiteľnosť a nedostatok
dôvodov správny súd uvádza, že v prejednávanej veci je predmetom prieskumu rozhodnutie vydané v
zisťovacom konaní podľa § 29 zákona EIA. Odôvodnenie rozhodnutia vydaného podľa tretej časti (§

18 - § 39) zákona o EIA preto musí spĺňať náležitosti požadované pre rozhodnutie správneho orgánu
podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku, ktorý procesný predpis sa podľa § 64 zákona EIA na zisťovacie
konanie subsidiárne aplikuje, a tiež náležitosti stanovené v § 20a zákona EIA. Z uvedeného vyplýva,
že napadnuté rozhodnutie musí obsahovať také odôvodnenie, v ktorom sa orgán verejnej správy
vysporiada aj s podstatnými námietkami účastníka vo veci. Po preskúmaní napadnutých rozhodnutí

žalovaného a prvostupňového orgánu správny súd dospel k záveru, že tieto rozhodnutia spĺňajú všetky
náležitosti rozhodnutia vyplývajúce z vyššie uvedených zákonných ustanovení, a preto považuje túto
námietku žalobcu I/ za nedôvodnú.74.Knámietkežalobcu,žežalovanývnapadnutomrozhodnutínesplnilkvalitatívneazákonnénáležitosti
na formu a obsah odôvodnenia rozhodnutia, správny súd uvádza, že po preskúmaní napadnutého
rozhodnutia žalovaného ako aj rozhodnutia prvostupňového orgánu, má za to, že tieto rozhodnutia

spĺňajú náležitosti rozhodnutí v zmysle Správneho poriadku a že tieto rozhodnutia sú dostatočne
odôvodnené a poskytujú dostatočný záver o tom, že v rámci zisťovacieho konania bola oznámená
zmena navrhovanej činnosti z hľadiska povahy a rozsahu navrhovanej činnosti, miesta jej vykonávania
a očakávaných vplyvov na životné prostredie a zdravie obyvateľov, možnosti realizácie opatrení
navrhnutých na odstránenie a zmiernenie nepriaznivých dopadov navrhovanej činnosti na životné

prostredie a zdravie obyvateľov, dostatočne vyhodnotená orgánom verejnej správy a že táto zmena
navrhovanej činnosti nemá negatívny vplyv na životné prostredie a zdravie obyvateľov v danej lokalite.
Správny súd ďalej uvádza, že rozsah a obsah prieskumu žalobou napadnutého rozhodnutia je striktne
vymedzený dôvodmi nezákonnosti uplatnenými žalobcom v správnej žalobe. Všeobecná námietka
nezákonnosti, obsahujúca tvrdenie žalobcu, podľa ktorého rozhodnutie je v rozpore so zákonom
alebo podľa ktorého orgán verejnej správy porušil, resp. nedodržal procesné ustanovenia, avšak bez

konkrétnej skutkovej a právnej argumentácie vzťahujúcej sa k preskúmavanému konkrétnemu prípadu,
žiadny priestor takémuto prieskumu nedáva, a preto musí byť aj z tohto dôvodu vyhodnotená ako
nedôvodná. Napokon je potrebné dodať, že podľa ustálenej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské
práva ako aj Ústavného súdu SR je súd (rovnako tak aj orgán verejnej správy) povinný zodpovedať len
takýargument,ktorýsatýkaveciajezároveňkonkrétny(t.j.formulovanýdostatočnejasnýmspôsobom).

75. K odvolacím námietkam uplatneným žalobcom, podľa ktorých odôvodnenie prvostupňového
rozhodnutia neobsahuje skutkové a právne posúdenie veci, správny súd uvádza, že odôvodnenie
rozhodnutiažalovanéhoreagujenajednotlivénámietkyuvedenéžalobcomI/vodvolaní,ktorévyhodnotil
a svoju úvahu pri ich vyhodnocovaní dostatočne zdôvodnil. Žalobca v žalobe iba všeobecne uviedol,

že napadnuté rozhodnutie žalovaného vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci s tým,
že je nedostatočne odôvodnené a absentuje v ňom správna úvaha ako sa žalovaný vysporiadal
s pripomienkami žalobcu k navrhovanej činnosti, pričom však žalobca neuviedol, akým spôsobom
došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať
za následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci samej, resp. v čom spočíva nesprávnosť

právneho posúdenia žalovaného uvedeného v napadnutom rozhodnutí. Je potrebné uviesť, že správny
súd prieskum vykonáva v rozsahu a z dôvodov správnej žaloby, pokiaľ nejde o prípady vymedzené
v § 134 ods. 2 SSP, pod ktoré ale prejednávaná vec nespadá. Práve rozsahom a dôvodmi žaloby
je správny súd pri prieskume napadnutého rozhodnutia vedený a limitovaný. Správny súd nemá
oprávnenie za žalobcu konkrétne dôvody nezákonnosti napadnutého rozhodnutia vyhľadávať, ani

všeobecne uplatnené dôvody nezákonnosti uvedené v žalobe podľa obsahu administratívneho spisu
alebo odôvodnenia napadnutého rozhodnutia za žalobcu konkretizovať. Žalobcom I/ v žalobe uvedené
všeobecne formulované a nekonkrétne žalobné námietky, ktoré z tohto dôvodu možno považovať
len za vyjadrenie všeobecného nesúhlasu žalobcu I/ s rozhodnutím žalovaného, resp. s hodnotením
veci orgánmi verejnej správy, bránia tomu, aby správny súd na ich základe konštatoval nezákonnosť

preskúmavaného rozhodnutia žalovaného ako aj prvostupňového rozhodnutia.

76. Pokiaľ bolo obsahom žalobných bodov a námietok prezentovanie vlastných skutkových a právnych
záverov žalobcu I/, ku ktorým dospel výlučne na základe svojich tvrdení, resp. vyjadrenie všeobecného
nesúhlasu so skutkovými a právnymi závermi žalovaného, tieto samé o sebe nemôžu spôsobovať

nezákonnosť napadnutého rozhodnutia. K dôvodnosti žalobných námietok nepostačuje, ak žalobca
s hodnotením veci žalovaným nesúhlasí bez toho, aby uviedol konkrétne nedostatky majúce za
následok rozpor napadnutého rozhodnutia so zákonom, resp. so zásadami logického uvažovania.
Samotný fakt, že závery, na ktorých bolo napadnuté rozhodnutie založené, nie sú v súlade s názormi
žalobcu, nepreukazuje jeho nezákonnosť. Bez vyjadrenia jasného stanoviska k súvisu týchto námietok

so zákonnosťou napadnutého rozhodnutia, t. j. k otázke, v čom konkrétne sa žalovaný mýlil pri
hodnotení podkladov a pri právnom posúdení veci a z akých dôvodov, pokiaľ rozhodol spôsobom
uvedeným v napadnutom rozhodnutí, sú tieto námietky len vyjadrením vlastného názoru, resp.
všeobecného nesúhlasu s hodnotením žalovaného. Vyjadrenie nesúhlasu, resp. tvrdenia žalobcu
bez špecifikácie právneho významu jednotlivých námietok vo vzťahu k napadnutému rozhodnutiu

v konaní o preskúmanie jeho zákonnosti nepostačuje k tomu, aby správny súd mohol dospieť k záveru
o nezákonnosti napadnutého rozhodnutia. V rámci takto formulovaných žalobných bodov tak chýba
zrozumiteľná argumentácia, v čom sa žalovaný mýlil, ak rozhodol spôsobom uvedeným v napadnutom
rozhodnutí.77. Úlohou správneho súdu pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutí, opatrení, iných zásahov
a nečinnosti orgánov verejnej správy je v medziach rozsahu a dôvodov podanej správnej žaloby

posudzovať, či si orgán verenej správy vecne príslušný na konanie zadovážil dostatok skutkových
podkladov pre vydanie rozhodnutia, alebo uplatnenie iného správneho aktu, alebo postupu, či zistil
vo veci skutočný stav, t. j. či skutkové závery, ku ktorým dospel, vyplývajú z vykonaných dôkazov,
či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie alebo opatrenie bolo vydané v súlade so
zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či bolo

vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj procesno-právnymi predpismi. Pri rozhodnutí, ktoré orgán
verejnej správy vydal na základe zákonom povolenej správnej úvahy správny súd preskúmava iba
to, či také rozhodnutie nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených zákonom. Zákonnosť rozhodnutia
alebo opatrenia orgánu verejnej správy je podmienená zákonnosťou postupu orgánu verejnej správy
predchádzajúceho jeho vydaniu. Pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia správny súd vychádza
zo skutkového stavu, ktorý tu bol v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy, alebo

vydania opatrenia (§ 135 ods. 1 SSP). Preto v správnom súdnictve správny súd dokazovanie v
zásade nevykonáva, vykonáva len také dokazovanie, ktoré je nevyhnuté na preskúmanie napadnutého
rozhodnutia,t.j.jehorozsahjeobmedzenýúčelomsprávnehosúdnictva(§119ods.1SSP).Úlohousúdu
v správnom súdnictve nie je nahrádzať činnosť orgánov verejnej správy, ale preskúmavať zákonnosť
rozhodnutí orgánov verejnej správy, teda posúdiť, či orgány verejnej správy splnili povinnosti stanovené

zákonom (napr. R 60/2000).

78. Žalovaný sa v napadnutom rozhodnutí taktiež zaoberal námietkami uvedenými v odvolaní žalobcu I/
proti prvostupňovému rozhodnutiu, ktoré zaslal najprv na vyjadrenie navrhovateľovi (ĎÚK 1/) a následne
sa nimi v napadnutom rozhodnutí vysporiadal. Správny súd preto námietku žalobcu I/, že napadnuté

rozhodnutie je nedostatočne odôvodnené, nakoľko neobsahuje vyhodnotenie stanovísk podľa § 29 ods.
13 zákona EIA, vyhodnotil ako neopodstatnenú. Podľa § 29 ods. 3 zákona EIA, ak sa rozhoduje o tom,
či sa navrhovaná činnosť alebo jej zmena bude posudzovať podľa tohto zákona, použijú sa primerane
pre zisťovacie konanie kritériá, ktoré sú obsiahnuté v prílohe č. 10 citovaného zákona, pričom príslušný
orgán prihliada aj na stanoviská dotknutých orgánov podľa § 23 ods. 4 citovaného zákona. Správny

súd tiež poukazuje na skutočnosť, že prvostupňový orgán vo výroku svojho rozhodnutia uviedol aj
podmienkynaeliminovaniealebozmiernenievplyvunavrhovanejčinnostinaživotnéprostredieazdravie
obyvateľov, ktorými sa musí navrhovateľ riadiť. Nejde o parafrázovanie iných povinností, ktoré vyplývajú
z právnych predpisov, ako to tvrdí v žalobe žalobca, ale ide o podmienky ustanovené ako zmierňujúce
opatrenie smerujúce k ochrane ŽP v zmysle ust. § 29 ods. 13. Prvostupňový orgán vychádzal pri

rozhodovaní z komplexných výsledkov zisťovacieho konania, t. j. nielen z vyjadrenia a pripomienok
žalobcu I/ ako odvolateľa, a na základe vyhodnotenia všetkých skutočností a vyjadrení dotknutých
orgánov a verejnosti stanovil podmienky na eliminovanie alebo zmiernenie vplyvu navrhovanej činnosti
na životné prostredie a zdravie obyvateľov tak ako je uvedené vo výrokovej časti prvostupňového
rozhodnutia.

79. Správny súd má tiež za to, že prvostupňový orgán sa vo svojom rozhodnutí vysporiadal so všetkými
pripomienkami, ktoré mu boli doručené zo strany dotknutých orgánov. Z obsahu administratívneho
spisu jednoznačne vyplynulo, že prvostupňový orgán ako príslušný orgán vychádzal z komplexných
výsledkov zisťovacieho konania. Dotknuté orgány nežiadali posudzovanie vplyvov na životné prostredie

podľa Zákona EIA v zisťovacom konaní. Obec Ruskovce, obec Veľké Držkovce a Občianske združenie
Róm v Európe ako dotknutá verejnosť podľa § 24 Zákona EIA vo svojich stanoviskách žiadali zmenu
navrhovanej činnosti posudzovať podľa zákona EIA a podali pripomienky a požiadavky. Prvostupňový
orgán listom zo dňa 12.08.2021 vyzval navrhovateľa (ďalší účastník 1/) o doplňujúce informácie na
objasnenie pripomienok a požiadaviek vyplývajúcich z týchto stanovísk podľa § 29 ods. 10 zákona

EIA. Navrhovateľ sa k podaným pripomienkam nevyjadril a prvostupňový orgán následne všetky
pripomienky vyhodnotil v prvostupňovom rozhodnutí. Prvostupňový orgán sa starostlivo zaoberal
všetkými pripomienkami, ktoré mu boli doručené, tieto vecne posúdil a navrhnuté opatrenia verejnosti
na zmiernenie vplyvu navrhovanej činnosti na životné prostredie prevzal do výrokovej časti svojho
rozhodnutia.

80. K námietke žalobcu, že zmena navrhovanej činnosti „Skládka odpadov Dežerice II, 3. časť Doplnok
č. 1“ uvedená v predloženom Oznámení o zmene navrhovanej činnosti sa mala posudzovať spoločne
s ďalšou zmenou navrhovanej činnosti, a to „Skládka odpadov Dežerice III., skládka NNO“, ktorá samá tiež vykonávať priamo v areáli skládky a oba zámery sa budú vykonávať na totožných parcelách
v k.ú. Dežerice a že navrhovateľ sa tzv. salámovou metódou posudzovania snaží vyhnúť kumulatívnemu
pôsobeniu vplyvov na životné prostredie, správny súd uvádza, že z ust. § 20 ods. 2 zákona EIA vyplýva,

že ak sú viaceré navrhované činnosti v prevádzkovej alebo priestorovej súvislosti, možno vykonať
posudzovanie ich vplyvov spoločne. Zákon teda upravuje možnosť, nie povinnosť, posúdiť spoločne
navrhované činnosti, ktoré sú v prevádzkovej a priestorovej súvislosti, a to za predpokladu, že zisťovacie
konania pre predložené zámery navrhovaných činností ešte neboli ukončené rozhodnutím.

81. Správny súd tiež poukazuje na skutočnosť, že v predmetnom zisťovacom konaní nebolo predmetom
konania posúdenie vplyvov skládky odpadov Dežerice II, 3. časť na životné prostredie, ale posúdenie
stavebných zmien na predmetnej skládke pred dokončením, ktoré navrhovateľ musí realizovať v
dôsledku zmeny legislatívy na úseku odpadového hospodárstva, a to konkrétne ust. § 114c Zákona
o odpadoch. Samotný objekt Skládka odpadov Dežerice II, 3. časť už bol komplexne posúdený
podľa Zákona EIA a na základe výsledkov procesu posúdenia prvostupňový orgán vydal dňa 08. 10.

2018 záverečné stanovisko č. OU-BN-OSZP-2018/00204-066. Vplyvy predmetnej skládky na životné
prostredie tak už boli zhodnotené komplexne, a to vrátane vplyvov na ovzdušie a vplyvov na vodné
pomery.

82. Námietka žalobcu o tom, že v konaní došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred

orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci
samej,tiežniejedôvodná.Správnysúdpreskúmalpostupprvostupňovéhoorgánuažalovaného,pričom
sa oboznámil s obsahom administratívneho spisu a vzhľadom na uvedené dospel k záveru, že tak
prvostupňový orgán ako aj žalovaný postupovali v súlade so zákonom. Správny súd má za to, že
prvostupňový orgán aj žalovaný postupovali v zmysle citovaných zákonných ustanovení zákona EIA,

pretože z výrokovej časti prvostupňového rozhodnutia jednoznačne vyplýva, že zmena navrhovanej
činnosti, ktorá bola uvedená v predloženom Oznámení, sa nebude posudzovať podľa zákona EIA,
pričomvovýrokovejčastisaďalejuvádzajúajpodmienky,ktorévďalšomprocesekonaniajenavrhovateľ
povinný rešpektovať. Správny súd poukazuje na to, že na základe výsledkov zisťovacieho konania
a doručených stanovísk prvostupňový orgán dospel k rozhodnutiu, že navrhovaná činnosť nebude

posudzovaná podľa zákona EIA, pretože jednotlivé dotknuté orgány sa k tejto navrhovanej činnosti
vyjadrili, že nežiadajú posudzovanie predmetnej zmeny navrhovanej činnosti podľa Zákona EIA.

83. Podľa názoru správneho súdu zo strany správnych orgánov nedošlo ani k porušeniu zákona
č. 43/2006 Z. z. (Aarhuský dohovor), keď prvostupňový orgán sprístupnil verejnosti informácie

o životnom prostredí, ako aj zámer o navrhovanej činnosti a toto sprístupnenie bolo vykonané
spôsobom, ktorý je v dnešnej dobe štandardný, teda tieto doklady boli zverejnené na webovej stránke
prvostupňového orgánu, resp. Ministerstva životného prostredia SR. Neobstojí tak tvrdenie žalobcu
I/, že počas administratívneho konania orgány verejnej správy reálne upierali právo verejnosti na
informácie o ŽP a zároveň obmedzili možnosť verejnosti ovplyvniť výsledok konania v čase, keď toto

ovplyvnenie výsledku procesu je aj reálne možné. Z administratívneho spisu vyplýva, že verejnosť
bola informovaná v priebehu celého správneho konania v predmetnej veci od podania Oznámenia
o zmene navrhovanej činnosti navrhovateľom a mohla sa oboznámiť so všetkými podaniami v tejto
veci ako aj s rozhodnutiami prvostupňového orgánu a žalovaného a mala možnosť kedykoľvek do
predmetného konania v zmysle zákona vstúpiť, tak ako to urobil napríklad aj samotný žalobca I/

podaním odvolania voči prvostupňovému rozhodnutiu. Správny súd poukazuje na skutočnosť, že
všeobecné konštatovanie o nesúlade napadnutého rozhodnutia, resp. postupu, ktorý jeho vydaniu
predchádzal, s účelom Aarhuského dohovoru, o porušení zásad uplatňovaných v správnom konaní
(tvrdené porušenie § 3 ods. 4 Správneho poriadku), o podstatnom porušení ustanovení o konaní pred
orgánomverejnejsprávy,ktorémohlomaťzanásledokvydanienezákonnéhorozhodnutiavovecisamej,

bez konkretizácie jeho porušenia s poukazom na konkrétny dopad na práva žalobcu, resp. na verejný
záujem v oblasti životného prostredia, len na základe vlastných úvah a záverov žalobcu, na vecný
prieskumsprávnymsúdomnepostačuje.Išloonekonkrétne,všeobecnénámietky,ktorébolivzásadelen
prejavom nesúhlasu s postupom prvostupňového orgánu. Správny súd nemôže za žalobcu vyhľadávať
konkrétne dôvody nezákonnosti.

84. Námietka žalobcu, že skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého
rozhodnutia alebo opatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi a nemá v nich oporu, je tiež len
všeobecná a nie je dôvodná. Naopak, ako už správny súd uviedol, zistenie skutkového stavu považujesprávny súd za dostačujúce pre vydanie rozhodnutia a tak prvostupňovým orgánom ako aj žalovaným
ustálený skutkový stav má podľa správneho súdu jednoznačnú oporu v administratívnom spise.

85. Ďalšie body správnej žaloby, poukazy na vnútroštátnu a medzinárodnú právnu úpravu, na judikatúru
Najvyššieho súdu SR a Súdneho dvora EÚ, sú bez priliehajúcej argumentácie, ktorá by prepájala túto
právnu úpravu a závery judikatúry s prejednávanou vecou. Žalobca I/ v správnej žalobe uvádza aj
konštatovania týkajúce sa transpozície Aarhuského dohovoru, popisuje svoje zámery a svoju činnosť,
uvádza skutočnosti o svojom pôsobení v administratívnych konaniach vo veciach životného prostredia

a o zdôvodňovaní potreby iniciovať konanie pred správnymi súdmi na základe podanej správnej žaloby,
ako aj ďalšie všeobecné tvrdenia a konštatovania, avšak v týchto bodoch správnej žaloby nie sú
obsiahnuté konkrétne žalobné námietky s tvrdením o nezákonnosti voči preskúmavaným rozhodnutiam,
a preto takéto žalobné námietky nie sú dôvodné.

86. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti správny súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia

žalovaného v spojení s rozhodnutím prvostupňového orgánu verejnej správy a konania, ktoré mu
predchádzalo, z dôvodov uvedených v žalobe žalobcu I/, dospel k záveru, že táto žaloba je nedôvodná a
rozhodnutie žalovaného ako aj prvostupňové rozhodnutie sú v súlade so zákonom, a preto s poukazom
na § 190 SSP žalobu žalobcu I/ zamietol.

87. Podľa § 99 písm. a) SSP správny súd konanie uznesením zastaví, ak žalobca vzal žalobu späť skôr,
ako správny súd vo veci rozhodol.

88. Dňa 16. januára 2024 bolo správnemu súdu doručené podanie žalobcu II/, ktorým zobral svoju
žalobu späť v celom rozsahu a žiadal, aby správny súd konanie vedené pod sp. zn. TN - 13S/50/2022

zastavil, resp. aby správny súd v časti správnej žaloby Žalobcu II/ konanie vedené pod sp. zn.
TN - 13S/50/2022 zastavil. Späťvzatie žaloby žalobca II/ odôvodnil tým, že zmena navrhovanej
činnosti „Skládka odpadov Dežerice II, 3. časť Doplnok č. 1“ predstavovala pokračovanie činnosti
zneškodňovania odpadov na Skládke odpadov Dežerice II. Uviedol, že navrhovateľ následne po podaní
správnej žaloby žalobcom II/ predložil príslušnému orgánu, ktorým je OÚ Bánovce nad Bebravou,

oznámenie o zmene navrhovanej činnosti „Skládka odpadov Dežerice II. Uzatvorenie a rekultivácia“,
pričom predmetom tejto zmeny je riešenie uzatvorenia a následná rekultivácia povrchu telesa skládky
odpadov Dežerice II (1., 2., a 3. časť). Zmena navrhovanej činnosti bola predmetom zisťovacieho
konania podľa ust. § 18 ods. 3 Zákona č. 24/2006 Z. z. Okresného úradu Bánovce nad Bebravou
rozhodnutím č. OU-BN-OSZP-2023/005336-018 zo dňa 13.06.2023 rozhodol, že zmena navrhovanej

činnosti „Skládka odpadov DEŽERICE II. – Uzatvorenie a rekultivácia“ sa nebude posudzovať podľa
zákona č. 24/2006 Z. z., a zároveň v rozhodnutí určil podmienky, ktoré eliminujú alebo zmierňujú
vplyv na životné prostredie, a splnenie ktorých je pri spracovaní ďalšieho stupňa dokumentácie stavby
a v ďalšom procese konania o povolení činnosti podľa osobitných predpisov navrhovateľ povinný
preukázať. Rozhodnutie Okresného úradu Bánovce nad Bebravou č. OU-BN-OSZP-2023/005336-018

zo dňa 13.06.2023 nadobudlo právoplatnosť dňa 13.07.2023. Dokumentácia k zmene navrhovanej
činnosti „Skládka odpadov Dežerice II. Uzatvorenie a rekultivácia“ vrátane rozhodnutia OÚ Bánovce
nad Bebravou č. OU-BN-OSZP2023/005336-018 zo dňa 13.06.2023 je zverejnená na webovom
sídle Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky: https://www.enviroportal.sk/sk/eia/detail/
skladka-odpadov-dezerice-ii-uzatvorenie-rekultivacia. S ohľadom na uvedené rozhodnutie OÚ Bánovce

nad Bebravou č. OU-BN-OSZP-2023/005336-018 zo dňa 13.06.2023 a uzatvorenie a rekultiváciu celej
skládkyodpadovDežericeII(zahŕňajúc1.,2.a3.časť)podľažalobcuII/odpadoldôvodpodanejsprávnej
žaloby, nakoľko sa v činnosti zneškodňovania odpadov na tejto skládke odpadov nebude pokračovať,
a preto zobral svoju žalobu späť v celom rozsahu.

89. Nakoľko žalobca II/ podaním doručeným správnemu súdu dňa 16. januára 2024 vzal späť svoju
žalobu v celom rozsahu pred rozhodnutím vo veci, správny súd s poukazom na ust. § 99 písm. a) SSP
v spojení s § 63 SSP konanie o žalobe žalobcu II/ zastavil.

90. Podľa § 167 ods. 1 SSP správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo

čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti
úspech.91. Podľa § 169 SSP ďalší účastník, osoba zúčastnená na konaní a zainteresovaná verejnosť pri
zúčastnení sa na konaní podľa § 42 ods. 1 písm. d) majú voči účastníkovi konania, ktorý nebol v konaní
úspešný, právo na náhradu iba tých trov, ktoré im vznikli v súvislosti s plnením povinnosti, ktorú im

správny súd uložil. Z dôvodov hodných osobitného zreteľa im môže správny súd na návrh priznať právo
na náhradu ďalších trov konania.

92. Trovy konania vo vzťahu k žalobe žalobcu I/ posudzoval správny súd podľa pomeru úspechu vo
veci. Správny súd žalobcovi I/ v zmysle § 167 ods. 1 SSP (a contrario) náhradu trov konania nepriznal,

keďže žalobca I/ nebol v konaní úspešný.

93. Ďalším účastníkom konania vo vzťahu k žalobe žalobcu I/ správny súd náhradu trov konania
nepriznal v zmysle § 169 SSP (a contrario), pretože im nevznikli žiadne trovy v súvislosti s plnením
povinností, ktoré by im explicitne uložil správny súd. O priznanie iných trov ďalší účastníci konania
nepožiadali.

94. Podľa § 170 písm. b) SSP žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania, ak
konanie bolo zastavené.

95. Podľa § 175 ods. 1 SSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu správny súd v

rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

96. O trovách konania vo vzťahu k žalobe žalobcu II/ správny súd rozhodol v zmysle § 170 písm. b) SSP
v spojení s § 175 ods. 1 SSP tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, pretože
konanie bolo zastavené. Správny súd nezistil podmienky pre rozhodnutie o náhrade trov konania podľa

§ 171 SSP.

97. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0 (§139 ods. 4 v spojení s § 147 ods. 2 SSP).

Poučenie:

Doručený rozsudok je právoplatný (§145 ods. 1 SSP).

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť (§ 438 ods. 1 SSP, § 439 ods. 1 SSP a § 439 ods.
3 SSP a contrario).

O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd – Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (§ 438 ods.

2 SSP). Kasačnú sťažnosť je potrebné podať na Správnom súde v Banskej Bystrici (§ 444 ods. 1 SSP)
v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 2
písm. a) SSP).

Podľa § 445 ods. 1 a 2 SSP v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa

§ 57 uviesť
a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa §
440sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),

d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Podľa § 449 ods. 1 a 2 SSP sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej
sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého

sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosti podľa odseku 1 neplatia, ak
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d),
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.