Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 25. október 2023

Súd: Okresný súd Galanta
Spisová značka: 30Cb/6/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2323201029
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 10. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Ľachová

ECLI: ECLI:SK:OSGA:2023:2323201029.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Galanta sudkyňou JUDr. Martinou Ľachovou v spore žalobcu: X. R., G..Y.. T. Z. E., so

sídlom Š. X, U., Z. XX XXX XXX, zast. advokátkou: JUDr. Soňa Pohovejová, so sídlom Záhradnícka 37,
Bratislava, proti žalovanému: J. Y., Y..N..K.., so sídlom H. XX, E., Z. XX XXX XXX, zast.: Advokátska
kancelária JUDr. Peter Wolf, s.r.o., so sídlom Hlavná 949/53, Galanta, o zaplatenie 1.271,95 eur s prísl.,
takto

r o z h o d o l :

I. Žaloba sa zamieta.

II. Žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa na základe skutočností uvedených v žalobe zo dňa 20.3.2023 domáhal vydania

rozhodnutia, ktorým by súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1.271,95 eur s prísl.
a náhradu trov konania.

2. V žalobe tvrdil, že so žalovaným uzavrel poistnú zmluvu č. XXXXXXXXXX o poistení zodpovednosti
za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla zn. Z. Y. P.: E.. Dňa 27.10.2020 došlo v F. Y.
ku škodovej udalosti, a to tak, že vodič jazdiaci poisteným motorovým vozidlo zn. Z. Y. P.: E., pri
cúvaní poškodil motorové vozidlo zn. T. E. Y. P.: W. a následne z miesta nehody odišiel. Škoda na

poškodenom motorovom vozidle bola na základe kalkulácie nákladov na opravu vyčíslená na sumu
2.388,82 eur, pričom všeobecná hodnota uvedeného motorového vozidla bola v tom čase v sume
1.868,95 eur. Žalobca likvidoval poistnú udalosť ako totálnu škodu, nakoľko stanovené náklady na
opravu poškodeného motorového vozidla presiahli hodnotu pre posúdenie ekonomickej opraviteľnosti.
Dňa 6.11.2020 poukázal poškodenému sumu 1.271,95 eur (suma 1868,95 eur znížená o sumu 630,- eur
titulom hodnoty predajných zvyškov vozidla a zvýšená o sumu 33,- eur titulom nákladov na zaobstaranie
vozidla). Vodič vozidla pri plnení pracovných úloh (zamestnanec žalovaného) z miesta nehody odišiel.

Na základe uvedeného si uplatnil voči žalovanému nárok na náhradu poistného plnenia. Listom zo dňa
30.11.2020 vyzval žalovaného na náhradu poskytnutého plnenia, avšak žalovaný dlžnú sumu neuhradil.

3. Na preukázanie svojho nároku predložil listinné dôkazy, a to poistnú zmluvu, oznámenie o škodovej
udalosti poisteným, kalkuláciu, kontrolný list, výpočet všeobecnej hodnoty cestného vozidla, oznámenie
o poistnom plnení zo dňa 9.11.2020, potvrdenie o úhrade poistného plnenia a výzvu na zaplatenie zo
dňa 30.11.2020.

4. Tunajší súd dňa 5.4.2023 žalobe vyhovel vydaním platobného rozkazu pod sp. zn. XXCb/X/XXXX,
proti ktorému podal žalovaný v zákonom stanovenej lehote odpor s odôvodnením vo veci samej.5. V odpore proti platobnému rozkazu žalovaný uviedol, že škoda bola spôsobená tak, že zamestnanec
K. N. pri vykonávaní svojich pracovných úloh ako vodič z povolania cúval predmetným vozidlom
EVČ: E. na nakladaciu rampu, pričom poškodil stojace motorové vozidlo s tým, že si neuvedomil

škodu na cudzom motorovom vozidle a pokračoval vo vykonávaní pracovných činností. Po tom ako
poškodený zistil, že mu bola na vozidle EVČ: W. spôsobená škoda, ohlásil políciu, ktorá prostredníctvom
kamerového záznamu zistila, že predmetnú škodu spôsobilo motorové vozidlo EČV: E.. O vzniku
danej škody bezodkladne informoval poisťovateľa - žalobcu, formou nahlášky škody, doručenej dňa
2.11.2020.Dôvodil,ženiejepriamozodpovednýzavznikdanejškody.Nerozporovalvšakzodpovednosť

zamestnanca. Žalobu žiadal zamietnuť.

6. Žalobca vo vyjadrení k podanému odporu uviedol, že žalovaný je pasívne vecne legitimovaný s tým,
že nároku na náhradu poistného plnenia sa domáha z dôvodu porušenia povinnosti ohlásiť dopravnú
nehodu podľa osobitného predpisu, ktorá je poistnou udalosťou.

7. Na výzvu súdu v podaní zo dňa 5.10.2023 žalobca doplnil s poukazom na ust. § 66 ods. 2 písm.
a) a d) Zákona o cestnej premávke, že zamestnanec žalovaného, ktorý zavinil dopravnú nehodu dňa
27.10.2020 dopravnú nehodu policajtovi neohlásil, na mieste nehody nezotrval až do príchodu polície a
z miesta nehody odišiel s tým, že nárok si neuplatnil za nenahlásenie škodovej udalosti v zmysle § 12
ods. 1 písm. g), ktorú povinnosť si žalovaný v zákonnej lehote splnil, ale z dôvodu porušenia povinnosti

ohlásiť dopravnú nehodu podľa osobitného predpisu.

8. Právny zástupca žalobcu zotrval na skutkovej a právnej argumentácii uvádzanej v skorších
písomných vyjadreniach, svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnil a súhlasil s prejednaním veci v
jeho neprítomnosti.

9. Na pojednávaní konanom dňa 26.10.2023 právny zástupca žalovaného poukazoval, že zamestnanec
a vodič vykonávajúci prepravu pre žalovaného si nevšimol, že by pri realizácii prepravy spôsobil
akúkoľvek škodu a z miesta, kde k nej došlo odišiel, keďže nemal vedomosť, že by takúto škodu na
mieste spôsobil. Vozidlo, ktorým bola spôsobená poistnou udalosťou škoda, nebolo žiadnym spôsobom

poškodené, čo sa potvrdilo aj pri obhliadke vozidla, likvidátorom škody, po jej oznámení dňa 2.11.2020.
Keďže vodič vozidla nemal vedomosť o spôsobenej škode, nemohla byť porušená povinnosť v zmysle
ust. § 66 ods. 6 Cestného zákona. Žalovaný si oznámením škodovej udalosti dňa 2.11.2020 riadne
splnil svoju zákonnú povinnosť pre uplatnenie si poistného plnenia v prospech poškodeného, ktoré mu
bolo na základe oznámenia škodovej udalosti a preukázania dôvodnosti plnenia zo zákonného poistenia

aj reálne vyplatené. Žalovaný sa o škodovej udalosti dozvedel od spoločnosti, kde sa s dotknutým
vozidlom v rozhodný deň vykonávala preprava, telefonátom dňa 2.11.2020, ktorú škodovú udalosť
obratom oznámil svojej poisťovni (žalobcovi). Žalovaný si oznámením poistnej udalosti splnil zákonnú
povinnosť a keďže škodu nemusel nahlasovať polícii vzhľadom na výšku spôsobenej škody, mal za to,
že si oznámením udalosti poisťovni splnil všetky svoje povinnosti.

10. Na pojednávaní konanom dňa 26.10.2023 zástupca žalovaného uviedol, že dňa 2.11.2020 volal
niekto z firmy, kde nakladali, že na tam odparkovanom aute bola spôsobená škoda ich vozidlom. Po
zistení akým vozidlom bola škoda spôsobená, udalosť bola nahlásená poisťovni. Poukazoval, že vozidlo
nebolo vôbec poškodené, ani šofér si nebol vedomý, že by niečo spôsobil. Následne boli zo strany

poisťovne volaný na obhliadku, ktorej sa riadne zúčastnili v zastúpení iným šoférom, nakoľko ten, ktorý
mal škodu spôsobiť, už v spoločnosti nepracoval.

11. Súd vec právne posúdil podľa nasledovných ustanovení:

12. Podľa ust. § 2 písm. f) z. č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o PZP“) na
účely tohto zákona sa rozumie poisteným ten, na koho sa vzťahuje poistenie zodpovednosti.

13. Podľa ust. § 4 ods. 1 Zákona o PZP poistenie zodpovednosti sa vzťahuje na každého, kto zodpovedá

za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uvedeného v poistnej zmluve.

14. Podľa ust. § 10 ods. 1 písm. a) Zákona o PZP poistený je povinný písomne oznámiť poisťovateľovi
vznik škodovej udalosti do 15 dní po jej vzniku, ak vznikla na území Slovenskej republiky.15. Podľa ust. § 12 ods. 1 písm. e) Zákona o PZP poisťovateľ má proti poistníkovi nárok na náhradu
poistného plnenia alebo jeho časti, ktoré za neho vyplatil z dôvodu škody spôsobenej prevádzkou

motorového vozidla, ak porušil povinnosť ohlásiť dopravnú nehodu podľa osobitného predpisu, ktorá je
poistnou udalosťou.

16. Podľa ust. § 64 ods. 1 z. č. 8/2009 o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov
(ďalej len „ Zákon o cestnej premávke“) dopravná nehoda je udalosť v cestnej premávke, ktorá sa stane

v priamej súvislosti s premávkou vozidla a pri ktorej
a) sa usmrtí alebo zraní osoba,
b) sa poškodí cesta alebo všeobecne prospešné zariadenie,
c) uniknú nebezpečné veci alebo
d) na niektorom zo zúčastnených vozidiel vrátane prepravovaných vecí alebo na inom majetku vznikne
hmotná škoda zrejme prevyšujúca jedenapolnásobok väčšej škody podľa Trestného zákona.

17. Podľa ust. § 64 ods. 2 Zákona o cestnej premávke za dopravnú nehodu sa považuje aj škodová
udalosť podľa odseku 3, ak
a) nie je splnená niektorá z povinností podľa § 66 ods. 6,
b) je vodič zúčastneného vozidla pod vplyvom alkoholu alebo inej návykovej látky alebo sa odmietol

podrobiť vyšetreniu na zistenie ich požitia alebo
c) sa účastníci škodovej udalosti nedohodli na jej zavinení.

18. Podľa ust. § 64 ods. 3 Zákona o cestnej premávke ostatné udalosti v cestnej premávke, pri ktorých
vznikla škoda v priamej súvislosti s premávkou vozidla, sa na účely tohto zákona nepovažujú za

dopravnú nehodu. Takéto udalosti sú škodovou udalosťou.

19. Podľa ust. § 66 ods. 2 písm. a) Zákona o cestnej premávke účastník dopravnej nehody je povinný
ohlásiť dopravnú nehodu policajtovi.

20. Podľa ust. § 427 ods. 1 a ods. 2 Občianskeho zákonníka fyzické a právnické osoby vykonávajúce
dopravu zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky. Rovnako zodpovedá aj iný
prevádzateľ motorového vozidla, motorového plavidla, ako aj prevádzateľ lietadla.

21. Predmetom konania v prejednávanej veci bol žalobcom uplatnený nárok poisťovateľa na náhradu

poistného plnenia. Uplatnený nárok žalobca odôvodňoval porušením povinnosti žalovaného ohlásiť
dopravnú nehodu policajtovi.

22. V prejednávanej veci neboli sporné skutkové tvrdenia žalobcu ohľadne poistnej udalosti, ku ktorej
došlo dňa 27.10.2020. Nebolo sporné, v čom spočívala a ako prebiehala predmetná poistná udalosť,

teda kedy a za akých okolností k nej došlo, že táto škoda bola spôsobená motorovým vozidlom povinne
zmluvne poisteným u žalobcu na základe poistnej zmluvy zo dňa 18.9.2018 uzatvorenej medzi žalobcom
a žalovaným a že žalovaný pri tejto poistnej udalosti spôsobil škodu poškodenému. Rovnako nebolo
sporné, v akej výške bola poškodenému škoda spôsobená tak, ako tieto skutkové okolnosti vyplývajú zo
skutkových tvrdení žalobcu uvedených v podanej žalobe v spojení s pripojenými listinnými dôkaznými

prostriedkami. Taktiež nebolo sporné, že žalobca na základe poistnej zmluvy za škodu spôsobenú
prevádzkou motorového vozidla poskytol poistné plnenie vo výške 1.271,95 eur. Nebolo sporné ani to,
že žalovaný neohlásil dopravnú nehodu, resp. škodovú udalosť, policajtovi.

23. Sporným zostalo, či žalovaný porušil povinnosť podľa ust. § 66 ods. 2 písm. a) Zákona o cestnej

premávke a či žalobcovi vznikol nárok na náhradu poistného plnenia alebo jeho časti, ktoré za poistníka
(žalovaného) vyplatil z dôvodu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla v zmysle ust. § 12
ods. 1 písm. e) Zákona o PZP.

24. Všeobecne možno za ustálený (v literatúre aj judikatúre) považovať záver, že za prevádzkovateľa

na účely ust. § 427 Občianskeho zákonníka sa považuje subjekt, ktorý má právnu a faktickú
možnosťdisponovaťdanýmdopravnýmprostriedkom,pričomtakátodispozíciamádlhodobejšieúčelové
určenie a nie je vylúčené, aby ako prevádzkovateľ boli určené aj viaceré subjekty. Zodpovednosť
prevádzkovateľa, ktorá je aj v tomto prípade daná na základe samotnej existencie kvalifikovanejškodovej udalosti majúcej svoj pôvod v prevádzke, však nevylučuje zodpovednosť vodiča dopravného
prostriedku, ktorý spôsobil škodu pri tejto škodovej udalosti zavineným porušením právnej povinnosti
podľa ust. § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Pokiaľ ide o vzťah prevádzkovateľa a vodiča

ako odlišných subjektov, ustanovenie § 427 a nasl. Občianskeho zákonníka upravujúce osobitnú
zodpovednosť nie je vo vzťahu k všeobecnej zodpovednosti podľa § 420 Občianskeho zákonníka
ustanovením špeciálnym, ale obe skutkové podstaty stoja vedľa seba. Poškodený tak môže uplatňovať
právo na náhradu škody voči prevádzkovateľovi dopravného prostriedku podľa ust. § 427 Občianskeho
zákonníka na základe objektívneho princípu, rovnako ako voči vodičovi dopravného prostriedku podľa

ust. § 420 Občianskeho zákonníka na základe zodpovednosti založenej na prezumovanom zavinení.

25. Z dôvodovej správy k ust. § 64 až § 66 Zákona o cestnej premávke sa za dopravnú nehodu
považuje aj škodová udalosť, pri ktorej si jej účastníci nesplnia ustanovené povinnosti alebo ak je jeden z
vodičov pod vplyvom alkoholu alebo inej návykovej látky. Ostatné udalosti nebudú dopravnou nehodou,
ale len škodovou udalosťou, ktorej dôsledky si majú jej účastníci vyriešiť sami, resp. prostredníctvom

poisťovne. Táto zmena súvisí najmä so skutočnosťou, že pri tzv. malých dopravných nehodách občania
plne nevyužívajú právo vybaviť si vec cestou náhrady škody, ale hlásia aj také dopravné nehody, kde
vznikla len zanedbateľná škoda. Udalosť v cestnej premávke, pri ktorej dôjde ku škode na majetku, ale
nie sú splnené podmienky dopravnej nehody, je škodovou udalosťou. Takú udalosť účastníci škodovej
udalosti neoznamujú policajtovi, ale vec si vzájomne vybavia cestou náhrady škody.

26. Úmyslom zákonodarcu pri zavedení rozlišovania dopravných nehôd a škodových udalostí, ako
vyplýva z dôvodovej správy k Zákonu o cestnej premávke, bolo zbytočne neblokovať cestnú premávku
a nevyťažovať policajné zložky pri tzv. malých dopravných nehodách. Práve z tohto dôvodu zákonom
obmedzil povinnosť účastníkov nehody privolať policajnú hliadku iba vtedy, ak na niektorom zo

zúčastnených vozidiel vznikne hmotná škoda zrejme prevyšujúca 3.990 eur.

27. Obrana žalovaného spočívala v tom, že oznámením poistnej udalosti žalobcovi splnil svoju zákonnú
povinnosť a že škodu nemusel nahlasovať polícii vzhľadom na výšku spôsobenej škody.

28. Povinnosťou žalobcu bolo preukázať, že za žalovaného vyplatil z dôvodu škody spôsobenej
prevádzkou motorového vozidla poistné plnenie poškodenému a že žalovaný porušil povinnosť
vyplývajúcu z ust. § 66 ods. ods. 2 písm. a) Zákona o cestnej premávke. Žalobcu teda zaťažovalo
dôkazné bremeno vo vzťahu k tvrdeniu, že došlo k dopravnej nehode, a že táto dopravná nehoda nebola
ohlásená policajtovi.

29. V prejednávanej veci bolo preukázané, že žalobca ako poisťovateľ vyplatil poistné plnenie v
sume 1.271,95 eur z dôvodu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla, za ktorú zodpovedá
žalovaný. Ako vyplynulo z (nepopretých) skutkových tvrdení žalobcu, škoda na poškodenom motorovom
vozidle bola na základe kalkulácie nákladov na opravu vyčíslená na sumu 2.388,82 eur a všeobecná

hodnota tohto vozidla bola v tom čase v sume 1.868,95 eur, teda nevznikla hmotná škoda prevyšujúca
jedenapolnásobok väčšej škody podľa Trestného zákona (3.990,- eur).

30.Nakoľkožalobcavkonanínepreukázal,ženapoškodenomvozidlebolaspôsobenáškodavyššianež
jedenapolnásobokväčšejškodypodľaTrestnéhozákona,bolopotrebnévychádzaťztoho,žepredmetnú

udalosť nie je možné považovať za dopravnú nehodu a že žalovaný neporušil svoju povinnosť ohlásiť
dopravnú nehodu policajtovi, v dôsledku čoho žalobcovi ani nevznikol nárok na náhradu poistného
plnenia, ani jeho časti.

31. Podľa názoru súdu, pokiaľ poškodenie motorových vozidiel pri (poistnej udalosti) pre účastníka

zjavne (na prvý pohľad, očividne) nepredstavuje taký rozsah, ktorý by pri bežnom odhade mohol
presiahnuť sumu 3.990,- eur, nemôže účastníkovi vzniknúť povinnosť privolať políciu.

32. Týmto rozhodnutím sa konanie končí, a preto súd rozhodol postupom podľa ust. § 262 ods. 1 C.s.p.
aj o nároku na náhradu trov konania. Žalovaný má voči žalobcovi podľa ust. § 255 ods. 1 C.s.p. nárok

na náhradu trov konania (preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky), keďže bol v spore v
celomrozsahuúspešnýanebolitudanéžiadnedôvodyhodnéosobitnéhozreteľa,ktorébyodôvodňovali
výnimočne mu náhradu trov konania nepriznať, ani ich strany netvrdili (§ 257 C.s.p.). O výške trovkonania bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník (§ 262 ods. 2 C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané, a to
v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Galanta.

Vodvolanísapoprivšeobecnýchnáležitostiachpodania(označeniesúdu,ktorémujeurčené,ktohorobí,
ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, spisová značka konania, podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie

dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa z. č. 233/1995 Z. z. o exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok)
a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.