Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 9. október 2023

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 1Obo/1/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7007200956
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 10. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Hullová
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2023:7007200956.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Hullovej a
členieksenátuJUDr.MiroslavyJanečkovejaJUDr.ErikyČanádyovej,vsporežalobcuLesnépozemkové
spoločenstvo Dubová, Dubová, IČO: 17 151 473, proti žalovanému JUDr. Ing. Vladimírovi Ledeckému,
Poprad, Tatranské námestie 3, správcovi konkurznej podstaty úpadcu Poľnohospodárske družstvo
Dubová v konkurze, Dubová, IČO: 31 669 557, o vylúčenie nehnuteľností zo súpisu majetku konkurznej

podstaty úpadcu, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach č. k. 12Cbi/8/2007-389
z 26. mája 2021, takto

r o z h o d o l :

I. Najvyšší súd Slovenskej republiky m e n í rozsudok Krajského súdu v Košiciach č.
k. 12Cbi/8/2007-389 z 26. mája 2021 tak, že zo súpisu majetku konkurznej podstaty úpadcu
Poľnohospodárske družstvo Dubová so sídlom v Dubovej, IČO: 31 669 557 sa vylučujú nehnuteľnosti
zapísané na LV č. XXX katastrálneho územia H., Obec H. okres L. ako parcely registra „E“, a to parcela
č. XXX vo výmere 21 252 m2, trvalý trávny porast, parcela č. XXX vo výmere 26 892 m2, trvalý trávny

porast, parcela č. XXX vo výmere 4 415 m2, trvalý trávny porast, parcela č. XXX vo výmere 70 807 m2,
trvalý trávny porast, parcela č. XXX vo výmere 6 918 m2, trvalý trávny porast, parcela č. XXX vo výmere
1 613 m2, trvalý trávny porast, parcela č. XXX vo výmere 9 395 m2, trvalý trávny porast, parcela č. XXX/
X vo výmere 26 721 m2, trvalý trávny porast, parcela č. XXX vo výmere 2 570 m2, trvalý trávny porast,
parcela č. XXX vo výmere 12 711 m2, trvalý trávny porast, parcela č. XXX vo výmere 39 275 m2, trvalý
trávny porast, parcela č. XXX. vo výmere 8 749 m2, orná pôda, parcela č. XXX vo výmere 50 336 m2,

trvalý trávny porast, parcela č. XXX . vo výmere 11 972 m2, trvalý trávny porast, parcela č. XXX. vo
výmere 26 318 m2, trvalý trávny porast, parcela č. XXX/X vo výmere 3 344 m2, trvalý trávny porast,
parcela č. XXX/X vo výmere 9 405 m2, trvalý trávny porast, parcela č. XXX vo výmere 12 582 m2, trvalý
trávny porast, parcela č. XXX vo výmere 9 634 m2, trvalý trávny porast, parcela č. XXX vo výmere 19
968 m2, trvalý trávny porast, parcela č. XXX vo výmere 24 580 m2, trvalý trávny porast, parcela č. XXX
vo výmere 9 710 m2, trvalý trávny porast, parcela č. XXX vo výmere 81 224 m2, trvalý trávny porast,
parcela č. XXX vo výmere 4 527 m2, trvalý trávny porast, parcela č. XXX vo výmere 148 223 m2, trvalý

trávny porast, parcela č. XXX vo výmere 74 426 m2, trvalý trávny porast, parcela č. XXX. vo výmere 33
830 m2, trvalý trávny porast, parcela č. XXX/X vo výmere 24 135 m2, trvalý trávny porast, parcela č.
XXX/X vo výmere 73 184 m2, trvalý trávny porast, parcela č. XXX vo výmere 28 723 m2, trvalý trávny
porast, parcela č. XXXX vo výmere 52 425 m2, trvalý trávny porast, parcela č. XXXX vo výmere 75 002
m2, trvalý trávny porast, parcela č. XXXX vo výmere 166 811 m2, trvalý trávny porast, parcela č. XXXX
vo výmere 23 247 m2, trvalý trávny porast, parcela č. XXXX vo výmere 79 705 m2, trvalý trávny porast,

parcela č. XXXX vo výmere 423 255 m2, trvalý trávny porast, parcela č. XXXX vo výmere 587 380 m2,
trvalý trávny porast.

II. Žalobca má proti žalovanému nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania v plnom
rozsahu. o d ô v o d n e n i e :

1. Krajský súd v Košiciach (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozsudkom z 26. mája 2021 č. k.
12Cbi/8/2007-389 zamietol žalobu a žalovanému priznal proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania

v celom rozsahu.

2.Zodôvodneniarozhodnutiavyplýva,žežalobcasapodanoužaloboudomáhalvylúčenianehnuteľností
zapísaných na liste vlastníctva (ďalej aj „LV“) č. XXX, katastrálneho územia (ďalej aj „k. ú.“) H. zo
súpisu majetku konkurznej podstaty úpadcu Poľnohospodárske družstvo Dubová so sídlom v Dubovej,
IČO: 31 669 557 (ďalej aj „úpadca“). Prvým rozsudkom z 11. novembra 2009 č. k. 12Cbi/8/2007-122

súd prvej inštancie žalobe vyhovel. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „odvolací súd“ alebo
„NS SR“) uznesením z 28. februára 2011 č. k. 3Obo/11/2010-143 zrušil rozsudok súdu prvej inštancie
a vec mu vrátil na ďalšie konanie a doplnenie dokazovania ohľadom otázky, na koho prešli práva k
sporným nehnuteľnostiam po zániku Jednotného roľníckeho družstva (ďalej aj „JRD“) v Dubovej, resp.
kto sa preukázateľne stal jeho právnym nástupcom, s poukazom na to, že v katastri nehnuteľností

sú predmetné nehnuteľnosti zapísané ako vlastníctvo žalovaného, ktorý však návrh na zápis týchto
nehnuteľností do katastra nehnuteľností podal až po vyhlásení konkurzu. Druhým rozsudkom z 11.
októbra 2011 č. k. 12Cbi/8/2007-196 súd prvej inštancie opätovne vyhovel žalobe a predmetné
nehnuteľnosti vylúčil zo súpisu majetku konkurznej podstaty úpadcu. Vychádzal zo zistenia, že LV č.
XXX bol opakovane predmetom viacerých opráv zo strany Správy katastra Svidník, pričom na LV č. XXX

z 29. marca 2006 je ako vlastník nehnuteľností uvedený subjekt „POLNOHOSPODARSKE Dubova,
090 14 Dubova, IČO: 00 328 251“ a ako titul nadobudnutia vlastníckeho práva je uvedené rozhodnutie
OÚ Svidník odboru PPaLH č. 2000/01258-ZRPS z 13. júna 1950. Na ďalšom LV č. XXX zo dňa 3.
apríla 2007 je už ako vlastník uvedený subjekt „POĽNOHOSPODÁRSKE DRUŽSTVO DUBOVÁ, SR,
IČO: 31 669 557“ a titul nadobudnutia rozhodnutie OÚ Svidník odboru PPaLH č. 2000/01258-ZRPS

z 13. júna 1950 a uznesenie 1K 503/95-68 (t. j. uznesenie o vyhlásení konkurzu na majetok úpadcu
z 13. novembra 2001). Táto oprava na LV č. XXX bola vykonaná na žiadosť žalovaného správcu
konkurznej podstaty úpadcu (ďalej aj „správca“) z 30. januára 2006, ktorý navrhol urobiť opravu v zápise
v označení vlastníka. Na základe tejto žiadosti Správa katastra Svidník vykonala opravu a ako vlastníka
predmetných nehnuteľností zapísala úpadcu. Z oznámenia Katastrálneho úradu Prešov z 3. mája 2010

súd prvej inštancie zistil, že uvedený katastrálny úrad ako nadriadený orgán konštatoval porušenia
zákona zo strany Správy katastra Svidník pri zmene zápisov vlastníctva na LV č. XXX k. ú. H.. Správa
katastra Svidník konkrétne porušila § 14 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok),
keď v roku 2006 vykonala opravu, ktorá bola nesprávna a zápis po vykonaní zjednodušeného registra
pôvodného stavu (ďalej len „ZRPS“) tak bol vykonaný na nesprávny subjekt - úpadcu. Katastrálny úrad

Prešov preto uložil Správe katastra Svidník, aby začala konanie o oprave chyby na LV č. XXX k. ú. H.
podľa žiadosti žalobcu. Keďže Správa katastra Svidník nevykonala opravu chyby na LV č. XXX ani na
opakovanú sťažnosť žalobcu, Katastrálny úrad Prešov listom z 19. júla 2011 uložil jej riaditeľke, aby v
začatom konaní o oprave chyby konala tak, aby oprava bola vykonaná do 30 dní.

3. Na výzvu súdu prvej inštancie Správa katastra Svidník podaním zo 4. augusta 2011 oznámila,
že vydala rozhodnutie o prerušení konania až do právoplatného skončenia konania vedeného na
Krajskom súde v Košiciach pod sp. zn. 12Cbi/8/2007 (t. j. predmetného konania o vylučovacej
žalobe). Z uvedeného je zrejmé, že Správa katastra Svidník nevykonala opravu na LV č. XXX
k. ú. H. podľa pokynov Katastrálneho úradu Prešov a že zápis na LV č. XXX v časti vlastníka

- „POĽNOHOSPODÁRSKE DRUŽSTVO DUBOVÁ, SR, IČO: 31 669 557“ (ktorým je úpadca) je
nesprávnymzápisom.Súdprvejinštanciepretokonštatoval,ženemoholvychádzaťzozápisuvlastníctva
úpadcu na LV č. XXX, ale vychádzal z predchádzajúcich zápisov vlastníctva k nehnuteľnostiam,
zapísaných na tomto liste vlastníctva.

4. Žalovaný správca zapísal v roku 2006 do súpisu majetku konkurznej podstaty úpadcu nehnuteľnosti
evidované na LV č. XXX k. ú. H. po tom, ako dňa 30. januára 2006 požiadal Správu katastra Svidník
o opravu zápisu na LV č. XXX tak, že namiesto nejasne zapísaného údaja o vlastníkovi nehnuteľností
„POLNOHOSPODARSKE Dubova, 090 14 Dubova, IČO: 00 328 251“ bude ako vlastník zapísaný
úpadca „POĽNOHOSPODÁRSKE DRUŽSTVO DUBOVÁ, SR, IČO: 31 669 557“. Takto vykonaný zápis

v evidencii nehnuteľností Katastrálny úrad Prešov ako nadriadený orgán Správy katastra Svidníkpovažoval za nesprávny. Súd preto z tohto zápisu o vlastníctve úpadcu na LV č. XXX k. ú. H. nemohol
v tomto konaní vychádzať, a to napriek pokynu NS SR v zrušujúcom uznesení z 28. februára 2011,
keďže skutočnosti o nesprávnom zápise na LV č. XXX vyšli najavo až po rozhodnutí NS SR. Tieto nové

skutočnosti vyplývajú z listín zabezpečených súdom prvej inštancie po vydaní zrušujúceho uznesenia
NS SR, ako aj z neskoršieho oznámenia „katastrálneho územia“ (správne má byť zrejme uvedené
„katastrálneho úradu“ - pozn. odvolacieho súdu) z 19. júla 2011. Ďalej tieto skutočnosti vyplývajú z
oznámenia Správy katastra Svidník z 24. augusta 2011 a z rozhodnutia Správy katastra Svidník z 29.
júla 2011, ktorým Správa katastra Svidník prerušila konanie o oprave chyby na LV č. XXX k. ú. H.

až do právoplatného rozhodnutia Krajského súdu v Košiciach v predmetnej veci. Súd prvej inštancie
preto nemohol v tomto konaní ďalej vychádzať zo zjavne nesprávneho zápisu o vlastníctve úpadcu na
LV č. XXX k. ú. H., ale musel vychádzať z predchádzajúcich zápisov v evidencii nehnuteľností, a to v
pozemnoknižných vložkách č. XX a č. XXX, v ktorých sú ako vlastníci uvedené jednotlivé fyzické osoby,
ktorých právni nástupcovia neskôr vytvorili Lesné pozemkové spoločenstvo Dubová (žalobca).

5. Z obsahu LV č. XXX k. ú. H. vyplýva, že v čase účinnosti zákona č. 229/1991 Zb. o úprave
vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku (ďalej aj „zákon č. 229/1991
Zb.“ alebo „reštitučný zákon“) nebol na LV č. XXX ako vlastník vedený úpadca Poľnohospodárske
družstvo Dubová, so sídlom v Dubovej, IČO: 31 669 557, pretože ako vlastník bol vedený neexistujúci
subjekt „POLNOHOSPODARSKE Dubova, 090 14 Dubova, IČO: 00 328 251“. Žalobca a ani žiadna iná

oprávnená osoba podľa reštitučného zákona si tak nemohli u úpadcu uplatniť reštitučný nárok podľa
zákona č. 229/1991 Zb. Žalobca preto postupoval správne, keď dňa 8. mája 1996 uzavrel dohodu o
vydaní poľnohospodárskeho a lesného majetku podliehajúceho reštitúcii (ďalej aj „dohoda o vydaní
lesného majetku“) s tým, kto tento majetok v tom čase užíval, t. j. so subjektom Východoslovenské
lesy Košice, š. p. Súd prvej inštancie preto vyhovel vylučovacej žalobe rozsudkom z 11. októbra 2011

a zo súpisu majetku konkurznej podstaty úpadcu vylúčil predmetné nehnuteľnosti zapísané na LV č.
XXX k. ú. H., keďže žalobca preukázal, že žalovaný správca nebol oprávnený tieto nehnuteľnosti
dodatočne zapísať do súpisu majetku konkurznej podstaty úpadcu, nakoľko úpadca nebol v evidencii
nehnuteľností na LV č. XXX k. ú. H. zapísaný ako vlastník správne. JRD v Dubovej bolo zapísané
ako vlastník predmetných nehnuteľností v pozemnoknižných vložkách č. XX. a č. XXX k. ú. H. len

na základe zákona č. 81/1949 Zb. Preto každý, kto by bol zapísaný ako vlastník týchto nehnuteľností
ako právny nástupca po JRD v Dubovej, by bol tiež povinný tieto nehnuteľnosti žalobcovi vydať podľa
§ 6 ods. 1 zákona č. 229/1991 Zb. a rovnako každý, kto v čase účinnosti zákona č. 229/1991 Zb.
tieto nehnuteľnosti užíval (v danom prípade to boli Východoslovenské lesy Košice, š. p.). K tomu aj
došlo, keďže Východoslovenské lesy Košice, š. p. vydali žalobcovi predmetné nehnuteľnosti na základe

dohody o vydaní lesného majetku z 8. mája 1996. Žalobca bol oprávnený domáhať sa vylúčenia
nehnuteľností zo súpisu majetku konkurznej podstaty úpadcu, keďže žalovaný správca ich zahrnul
do súpisu majetku konkurznej podstaty neoprávnene a znemožnil tým žalobcovi na predmetných
nehnuteľnostiach vykonávať činnosť, ktorá mu vyplývala zo zákona č. 181/1995 Zb., a to hospodáriť
na spoločnej veci a obstarávať spoločné veci vyplývajúce pre jednotlivých spoluvlastníkov (urbárnikov)

združených do Lesného pozemkového spoločenstva Dubová, t. j. realizovať práva, ktoré im vyplývajú z
ich spoluvlastníctva k predmetným nehnuteľnostiam. Na odvolanie žalovaného odvolací súd uznesením
z29.novembra2012č.k.3Obo/2/2012-219zrušilrozsudoksúduprvejinštancieavecmuvrátilnaďalšie
konanie. Uviedol, že pre rozhodnutie vo veci je rozhodujúce zistenie, či nehnuteľnosti, ktorých vylúčenie
je predmetom vylučovacej žaloby, boli do konkurznej podstaty zapísané dôvodne z hľadiska procesných

predpisov a keďže ide o žalobu na plnenie, tak je na žalobcovi, aby preukázal právny dôvod nároku na
vylúčenie týchto nehnuteľností zo súpisu majetku konkurznej podstaty úpadcu, t. j. že je treťou osobou,
do práv ktorej sa konkurzom zasiahlo. Konštatoval tiež, že je nesporné, že v zápise na LV č. XXX k. ú.
H. sú chyby, ktoré bez ohľadu na rozhodnutie súdu o vylučovacej žalobe mali byť odstránené. Zahrnutie
nehnuteľností do súpisu majetku konkurznej podstaty úpadcu neznamená vznik konštitučných účinkov

zápisu vlastníckeho práva tak, ako tento zápis bol uskutočnený na LV č. XXX k. ú. H., keď ako vlastník
bol zapísaný úpadca.

6. Po doručení rozhodnutia odvolacieho súdu z 29. novembra 2012 žalobca podal podnet na odstránenie
prieťahov v katastrálnom konaní a odstránenie stavu nezákonnosti na Úrad geodézie, kartografie a

katastra Slovenskej republiky, a to písomným podaním z 10. apríla 2013, ktoré bolo následne postúpené
na vybavenie Správe katastra Prešov, ktorá je právnym nástupcom Katastrálneho úradu Prešov. Na
pojednávaní dňa 14. mája 2013 a následne na základe písomného podania z 12. júna 2013 súd prvej
inštancie zisťoval právne nástupníctvo po JRD v Dubovej a tiež, či Správa katastra Svidník pokračujev konaní o oprave zápisu na LV č. XXX. Súd prvej inštancie zistil, že Okresný úrad, katastrálny odbor
Svidník rozhodnutím č. OÚ-SK KO 2 č. X 120/2010/Še z 15. januára 2014 rozhodol tak, že zrušil
zápis vlastníka na LV č. XXX, a to „POĽNOHOSPODÁRSKE DRUŽSTVO DUBOVÁ“ a predchádzajúci

zápis „POLNOHOSPODARSKE Dubova“ a zapísal pôvodný subjekt JRD Dubová, teda vlastníka,
ktorý bol zapísaný v pozemnoknižnej vložke dňa 13. júna 1950. Toto rozhodnutie napadol odvolaním
žalovanýsprávcaIng.MiroslavBajer,pričomodvolaciekonaniebolovedenénaOkresnomúradePrešov,
odbore opravných prostriedkov pod č. Xo14/2015/MRR. Súd prvej nštancie preto uznesením z 27. júla
2015 prerušil konanie až do právoplatného rozhodnutia vo veci vedenej na Okresnom úrade Svidník,

katastrálnom odbore o oprave zápisu v katastri nehnuteľností pod č. X 120/2010.

7. Súd prvej inštancie ďalej zistil, že v správnom konaní konal o oprave zápisu na LV č. XXX k.
ú. H. Krajský súd v Prešove, ktorý rozhodol rozsudkom č. k. 1S/33/2017-185 z 13. decembra 2017.
Proti jeho rozhodnutiu podalo Lesné pozemkové spoločenstvo Dubová kasačnú sťažnosť, o ktorej
rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky (ako súd kasačný) tak, že rozsudkom z 21. novembra

2018 sp. zn. 10Sžrk/9/2018 kasačnú sťažnosť zamietol. Na základe rozsudku kasačného súdu rozhodol
Okresný úrad Svidník, katastrálny odbor o oprave chyby rozhodnutím z 12. februára 2020 č. OÚ-SK-
KO 2-X 120/2010/Ka tak, že opravil zápis v katastri nehnuteľností v zmysle právoplatného rozsudku
Krajského súdu v Prešove sp. zn. 1S/33/2017 a na LV č. XXX k. ú. H. v časti „B - vlastníci“ zapísal pod
poradovým číslom B1 „Poľnohospodárske Dubová, IČO: 00 328 251“ (uvedené rozhodnutie nadobudlo

právoplatnosť 17. marca 2020). Keďže pominuli dôvody, pre ktoré bolo predmetné súdne konanie
prerušené uznesením z 27. júla 2015, súd prvej inštancie pokračoval v konaní na pojednávaní dňa 26.
mája 2021.

8. Súd prvej inštancie tiež uviedol, že v konaní nebolo sporné, že žalovaný správca zapísal v roku 2006

do súpisu majetku konkurznej podstaty úpadcu nehnuteľnosti vedené na LV č. XXX k. ú. H. po tom,
ako dňa 30. januára 2006 požiadal Správu katastra Svidník o opravu zápisu na LV č. XXX, a to tak,
že namiesto nejasne zapísaného údaja o vlastníkovi nehnuteľností „POLNOHOSPODARSKE Dubova,
090 14 Dubova, IČO: 00 328 251“ bude ako vlastník zapísaný úpadca „POĽNOHOSPODÁRSKE
DRUŽSTVO DUBOVÁ, SR, IČO: 31 669 557“. Nebolo tiež sporné, že po tom, ako bolo vedené

katastrálne konanie o oprave chyby v zápise vlastníka na LV č. XXX, správne orgány vrátane kasačného
súduopravuchybynevykonalianazákladerozhodnutiaOkresnéhoúraduSvidník,katastrálnehoodboru
č. OÚ-SK-KO2-X-120/2010/Ka na LV č. XXX k. ú. H. v časti „B - vlastníci“ pod poradovým číslom B1
je zapísaný opäť ako vlastník „Poľnohospodárske Dubová, IČO: 00 328 251“, t. j. subjekt, ktorý nikdy
neexistoval a ktorý má pridelené IČO, ktoré nikdy nepatrilo žiadnemu poľnohospodárskemu družstvu

(IČO: 00 328 251 patrí obci Gočaltovo, okres Košice - okolie). V správnom konaní teda nebol odstránený
nesprávny a nepravdivý zápis, keďže na LV č. XXX bol zapísaný neexistujúci vlastník. Napriek tomu
žalovaný správca predmetné nehnuteľnosti, vo vzťahu, ku ktorým nie je na LV č. XXX zapísaný ako
vlastník úpadca a ani žiaden z jeho právnych predchodcov, zapísal do súpisu majetku konkurznej
podstaty úpadcu.

9. Súd prvej inštancie ďalej konštatoval, že v konaní o vylúčenie vecí zo súpisu majetku konkurznej
podstaty úpadcu podľa § 19 ods. 1 zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení neskorších
predpisov (ďalej len „ZKV“) nejde o konanie o určenie vlastníckeho práva. Predmetné nehnuteľnosti
sú v konkurznej podstate zadržané správcom podľa predpisov procesných, a nie podľa hmotného

práva. Žalobca v tomto incidenčnom konaní musí preukázať právny dôvod nároku na vylúčenie
nehnuteľností zo súpisu majetku konkurznej podstaty úpadcu, teda musí preukázať, že je treťou osobou,
do práv ktorej sa konkurzným konaním zasiahlo tým, že správca zapísal predmetné nehnuteľnosti do
súpisu majetku konkurznej podstaty úpadcu. Dokazovanie preto zameral na posúdenie aktívnej vecnej
legitimácie žalobcu na podanej vylučovacej žalobe, a to aj vzhľadom k tomu, že doposiaľ (po rozsiahlych

katastrálnych konaniach) nebola odstránená chyba v zápise na LV č. XXX k. ú. H., keď ako vlastník
predmetných nehnuteľností je tam zapísaný neexistujúci subjekt.

10. Súd prvej inštancie poukázal na to, že na LV č. XXX k. ú. H. nebol úpadca zapísaný ako
vlastník predmetných nehnuteľností (podľa zhodného tvrdenia strán sporu ide o cca 188 ha lesných

pozemkov, trvalých trávnych porastov a ornej pôdy). Nehnuteľnosti boli pôvodne zapísané ako pasienky
v pozemnoknižnej vložke č. XX k. ú. H.. Tieto sa na základe zápisu pod č. 684 z 13. júna 1950 podľa
návrhu JRD v Dubovej zo 7. júna 1950 podľa § 3 zákona č. 81/1949 Zb. odpísali z tejto pozemnoknižnejvložky a zapísali sa do nového protokolu - pozemnoknižnej vložky č. XXX tejto knihy, z ktorej vyplýva,
že ako vlastník predmetných nehnuteľností bolo zapísané JRD v Dubovej (§ 3 zákona č. 81/1949 Zb.).

11. Ďalej súd prvej inštancie poukázal na ustanovenia § 1 ods. 1, § 2, § 3 zákona č. 81/1949 Zb. o úprave
právnych pomerov pasienkového majetku bývalých urbárnikov, komposesorátov a podobných právnych
útvarov (ďalej len „zákon č. 81/1949 Zb.), z ktorých vyplýva, že z pozemnoknižnej vložky č. XX k. ú. H.
boli spoločné nehnuteľnosti vo vlastníctve bývalých urbárnikov, komposesorátov a podobných právnych
útvarov a spoločné nehnuteľnosti pasienkových spoločenstiev prevedené do vlastníctva zriadených

družstiev, teda do vlastníctva JRD v Dubovej tak, ako to bolo zapísané v pozemnoknižnej vložke č. XXX
k.ú.H..Podľa§2ods.1zákonač.2/1958Zb.oúpravepomerovaobhospodarovaníspoločneužívaných
lesov bývalých urbárialistov, komposesorátov a podobných útvarov sa spoločné lesy odovzdajú do
obhospodarovania Krajskej správy lesov a podľa § 3 ods. 1 tohto zákona sa pasienky zo spoločného
lesa odovzdajú do obhospodarovania JRD. Zároveň podľa § 1 tohto zákona sa zrušujú útvary bývalých
urbárialistov, komposesorátov a podobné spoločenské útvary, ktoré spoločne užívajú lesy.

12. Žalobca vznikol na základe zákona č. 181/1995 Z. z. pozemkových spoločenstvách (ďalej len „zákon
č. 181/1995 Z. z.“), a to rozhodnutím Okresného úradu Svidník č. 96/02769-0002-53/RP z 12. marca
1996. Následne dňa 8. mája 1996 uzavrel so subjektom Východoslovenské lesy Košice, š. p., LOZ
Bardejov Dohodu o vydaní majetku bývalých urbárnikov, komposesorátov a podobných útvarov. Na

základe uvedenej dohody Lesy Slovenskej republiky, š. p. odovzdali žalobcovi do užívania lesy v lesnom
obvode Dubová (s miestnymi názvami Gibová Kyčera, Kuzmov vrch, Jacková hora), pričom prílohou
dohody je Zoznam pozemnoknižných parciel odovzdaných žalobcovi, v ktorom sú uvedené parcely
zapísané v pozemnoknižnej vložke č. XXX, a to parcely č. XXXX, XXXX, XXXX., XXXX, XXXX a XXXX..
Dňa 21. januára 2008 uzavreli žalobca a právny nástupca pôvodného užívateľa predmetných parciel

Lesy Slovenskej republiky, š. p. Banská Bystrica, odštepný závod Bardejov Doplnok č. 1 k dohode o
vydaní lesného majetku, v ktorom sú špecifikované parcely po vykonaní ZRPS v obvode pozemkových
úprav v katastrálnom území Dubová na základe rozhodnutia Okresného úradu Svidník zo dňa 16.
februára 1998, v ktorom sú vymenované všetky parcely zapísané v pôvodnej pozemnoknižnej vložke č.
XXX k. ú. H., ktoré sú predmetom tohto sporu.

13. Súd prvej inštancie zdôraznil, že zákonom č. 181/1995 Z. z. sa nanovo upravil vznik, právne
postavenie, hospodárenie a zánik pozemkových spoločenstiev, ako aj niektoré práva, povinnosti a
vzájomné vzťahy členov pozemkového spoločenstva, ktorými sú lesné a pasienkové spoločenstvo
vlastníkov podielov spoločnej nehnuteľnosti, na ktoré sa vzťahovali právne predpisy o úprave právnych

pomerov majetku bývalých urbárnikov, komposesorátov a podobných právnych útvarov podľa zákona č.
81/1949 Sb., ktoré sa vydali podľa osobitných právnych predpisov, a to zákona č. 229/1991 Zb. o úprave
vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku. V zmysle § 1 zákona č. 229/1991
Zb. platí, že tento zákon sa vzťahuje na pôdu, ktorá tvorí poľnohospodársky pôdny fond a lesný fond
podľa zákona č. 61/1997 Zb. o lesoch. V § 2 citovaného zákona je upravené, že okrem vlastníka majú

právo užívať pôdu iné osoby len na základe zmluvy uzavretej s vlastníkom alebo na základe zmluvy
uzavretej s Pozemkovým fondom. V § 4 ods. 1 zákona č. 229/1991 Zb. je ako oprávnená osoba uvedený
štátny občan Českej a Slovenskej Federatívnej republiky (ďalej aj „ČSFR“), ktorý má trvalý pobyt na jej
území a ktorého pôda, budovy a stavby patriace k pôvodnej poľnohospodárskej usadlosti prešli na štát
alebo na iné právnické osoby v dobe od 25. februára 1948 do 1. januára 1990 spôsobom uvedeným v §

6 ods. 1 zákona č. 229/1991 Zb. V § 6 ods. 1 zákona č. 229/1991 Zb. je uvedené, že oprávnené osoby
(štátni občania ČSFR) majú právo na vydanie nehnuteľností, ktoré prešli na štát alebo inú právnickú
osobu v dôsledku odňatia bez náhrady podľa zákona č. 81/1949 Zb.

14. Z § 4 zákona č. 229/1991 Zb. vyplýva, že oprávnenou osobou na vydanie nehnuteľností, ktoré tvoria

poľnohospodársky pôdny fond a lesný fond je fyzická osoba - štátny občan ČSFR, a nie právnická osoba
alebo Lesné pozemkové spoločenstvo. Povinnou osobou podľa § 5 zákona č. 229/1991 Zb. je štát alebo
právnická osoba, ktoré tieto nehnuteľnosti držia, teda ich vlastnia alebo na nich hospodária alebo ich
trvalo užívajú. V prejednávanom spore touto povinnou osobou vo vzťahu k užívaným lesným pozemkom
bol subjekt Východoslovenské lesy Košice, š. p., ktorý so žalobcom dňa 8. mája 1996 uzavrel dohodu o

vydaní lesného majetku, avšak táto dohoda neznamenala prechod vlastníckeho práva k predmetnému
nehnuteľnému majetku na žalobcu. Vlastníkmi nehnuteľností aj po nadobudnutí účinnosti reštitučného
zákona č. 229/1991 Zb. zostali tí, ktorí nimi boli ako oprávnení vlastníci, a to fyzické osoby zapísané
v pozemnoknižnej vložke č. XX a následne v pozemnoknižnej vložke č. XXX k. ú. H.. Len tieto fyzickéosoby by mali v konaní o vylúčenie predmetných nehnuteľností zo súpisu majetku konkurznej podstaty
úpadcu preukázaný naliehavý právny záujem na ich vylúčenie zo súpisu. Žalobca takouto oprávnenou
osobou nie je, pretože nie je a nikdy nebol zapísaný ako vlastník týchto nehnuteľností a nevzťahuje sa na

neho predmetný reštitučný zákon č. 229/1991 Zb. Ani dohoda o vydaní lesného majetku z 8. mája 1996
nesvedčí o tom, že žalobca má naliehavý právny záujem na tom, aby mu ten, kto tvrdí, že je vlastníkom
týchto nehnuteľností (úpadca), bol povinný tieto nehnuteľnosti vydať. Aj keď žalovaný správca tvrdí,
že úpadca je vlastníkom predmetných nehnuteľností, resp. právnym nástupcom zaniknutého JRD v
Dubovej, hoci v súčasnosti úpadca nie je zapísaný na predmetnom LV a rovnako ani jeho právny

predchodca, avšak napriek tomu žalovaný správca nemá žiadnu povinnosť voči žalobcovi, ktorý nie je
fyzickou osobou oprávnenou podľa § 4 ods. 1 zákona č. 229/1991 Zb., ak predmetné nehnuteľnosti
prešli v roku 1950 na novovzniknuté JRD v Dubovej z jednotlivých fyzických osôb ako vlastníkov týchto
pozemkov podľa zákona č. 81/1949 Zb. (ako to vyplýva zo zápisu v pozemnoknižnej vložke č. XXX k.
ú. H.). Oprávnenou osobou voči právnemu nástupcovi JRD v Dubovej môžu byť iba fyzické osoby, a nie
žalobca ako Lesné pozemkové spoločenstvo, ktoré vzniklo na základe rozhodnutia Obvodného úradu

Svidník z 12. marca 1996. Žalobca, resp. jeho jednotliví členovia ako fyzické osoby v konaní netvrdili, že
si uplatnili u právneho nástupcu pôvodného vlastníka JRD v Dubovej reštitučný nárok na vydanie týchto
pozemkov podľa § 13 ods. 1 zákona č. 229/1991 Zb. v zákonnej lehote do 31. decembra 1992. Súd
prvej inštancie preto dospel k záveru, že žalobca nie je v spore o vylúčenie predmetných nehnuteľností
zo súpisu majetku konkurznej podstaty úpadcu aktívne vecne legitimovaný, keďže nepreukázal, že ako

nevlastník týchto nehnuteľností, ani ako oprávnená osoba podľa zákona č. 229/1991 Zb. má naliehavý
právny záujem na vylúčenie týchto nehnuteľností zo súpisu konkurznej podstaty úpadcu. Žalobcovi
svedčí iba užívacie právo k týmto nehnuteľnostiam, nie vlastnícke právo a ďalšie práva.

15. Napriek tomu, že úpadca nie je v evidencii nehnuteľností na LV č. XXX k. ú. H. v súčasnosti zapísaný

ako vlastník predmetných nehnuteľností a nie je ako vlastník zapísaný ani jeho právny predchodca a ani
žiadny iný existujúci subjekt, pretože v súčasnosti je zapísaný ako vlastník predmetných nehnuteľností
neexistujúci subjekt „Poľnohospodárske Dubová, IČO: 00 328 251“, žalobca nemá v tomto konaní
aktívnu vecnú legitimáciu na podanie vylučovacej žaloby, pretože nepreukázal, ako by sa vyhovením
žalobe zlepšilo jeho právne postavenie vo vzťahu k predmetným nehnuteľnostiam, ktoré žalobca užíval

a stále užíva.

16. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že v záujme hospodárnosti konania neposudzoval ako predbežnú
otázku, kto má byť správne zapísaný ako vlastník predmetných nehnuteľností na LV č. XXX k. ú.
H., keďže túto zrejmú chybu v zápise na LV neodstránili ani Katastrálny úrad a správne orgány, resp.

správny súd a naďalej nechali na LV zapísaného ako vlastníka neexistujúci subjekt „Poľnohospodárske
Dubová, IČO: 00 328 251“. Z toho istého dôvodu súd nezisťoval ani právne nástupníctvo po (pôvodne v
pozemnoknižnej vložke č. XXX, k. ú. H.) zapísanom JRD v Dubovej. Keďže súdne konanie o vylúčenie
nehnuteľností zo súpisu majetku konkurznej podstaty úpadcu nie je konaním o určenie vlastníckeho
práva žalobcu, resp. úpadcu k predmetným nehnuteľnostiam, súd po zistení, že žalobca nie je aktívne

vecne legitimovaný v konaní o vylúčenie nehnuteľností zo súpisu majetku konkurznej podstaty úpadcu
žalobu zamietol ako nedôvodnú. Súd prvej inštancie takto rozhodol bez toho, aby skúmal vlastníctvo
úpadcu k predmetným nehnuteľnostiam, pričom žalobca ani netvrdil, že je, resp. v minulosti bol
vlastníkom predmetných nehnuteľností.

17.Onárokunanáhradutrovkonaniasúdrozhodolpodľa§255ods.1a§262ods.1zákonač.160/2015
Z. z. Civilného sporového poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“) a zásady úspechu
v konaní.

18. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal žalobca v zákonom stanovenej lehote odvolanie z dôvodu,

že súd mu ako strane sporu nesprávnym procesným postupom znemožnil, aby uskutočňoval jemu
patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces [§ 365 ods.
1 písm. b) CSP], ďalej z dôvodu, že konanie pred súdom, ktoré predchádzalo vydaniu napadnutého
rozsudku, má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci [§ 365 ods. 1
písm. d) CSP], z dôvodu, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym

skutkovým zisteniam [§ 365 ods. 1 písm. f) CSP], z dôvodu, že zistený skutkový stav neobstojí, pretože
sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo procesného útoku, ktoré neboli uplatnené [§ 365
ods. 1 písm. g) CSP] a tiež z dôvodu, že rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci [§ 365 ods. 1 písm. h) CSP]. Žalobca (ďalej aj „odvolateľ“) uviedol, že odvolanie podáva napriektomu, že súd prvej inštancie ho v poučení nesprávne poučil o tom, že proti jeho rozsudku nie je prípustné
podať odvolanie. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, vrátane závislého
výroku o trovách konania zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

19. Odvolateľ uviedol, že Lesné pozemkové spoločenstvo Dubová vzniklo po tom, ako bola dňa 5.
februára 1996 spísaná a členmi schválená zmluva o založení Pozemkového spoločenstva vlastníkov
lesov Dubová a Obvodný úrad Svidník dňa 12. marca 1996 pod č. 96/02769-002-53/RP rozhodol
o registrácii pozemkového spoločenstva s právnou subjektivitou pod názvom „Lesné pozemkové

spoločenstvo Dubová“. Pozemkové spoločenstvo bolo zriadené v súlade so zákonom č. 181/1995 Z. z.
Dňa 8. mája 1996 žalobca uzavrel so subjektom Východoslovenské lesy Košice, štátny podnik, lesný
odštepný závod Bardejov dohodu, na základe ktorej boli predmetné pozemky odovzdané žalobcovi do
užívania a starostlivosti. Predmetná dohoda bola doplnená Doplnkom č. 1 z 21. januára 2008. Žalobca
ako pozemkové spoločenstvo zastupuje svojich členov, ktorých právni predchodcovia boli zapísaní ako
podieloví spoluvlastníci v pozemnoknižnej vložke č. XX k. ú. H., z ktorej boli nehnuteľnosti odpísané

do pozemnoknižnej vložky č. XXX. Na základe listiny č. 384 z 13. júna 1950 a v súlade so zákonom
č. 81/1949 Sb. boli tieto nehnuteľnosti zapísané v prospech JRD v Dubovej. Predmetné pozemky v
prevažnej miere boli alebo sa stali lesnými pozemkami, resp. pozemkami s lesnými porastmi. Zároveň
na základe zákona č. 100/1977 Zb. o hospodárení v lesoch a štátnej správe lesného hospodárstva
prešli zo zákona všetky lesné pozemky evidované v evidencii nehnuteľností do obhospodarovania štátu

prostredníctvom štátnych organizácií lesného hospodárstva.

20. Súd prvej inštancie vydaním napadnutého rozsudku nerešpektoval ustanovenia § 215 ods. 1 a
§ 220 ods. 2 CSP, konal v rozpore so základnými princípmi civilného procesu (čl. 2 ods. 1, 2 CSP),
rozhodnutie zmätočne odôvodnil, a to najmä s ohľadom na doposiaľ prezentovaný názor súdu v danej

veci. V odôvodnení rozsudku absentuje prepojenie zisteného skutkového stavu s právnym posúdením
veci a odôvodnenie napadnutého rozsudku je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov a pre jeho
zmätočnosť a vnútorný rozpor medzi jednotlivými odsekmi. Nie je v súlade s princípom právnej istoty
a právom na spravodlivý proces, ak súd prípad uzavrie po 14 rokoch s tým, že žalobca nebol aktívne
vecne legitimovaný na podanie vylučovacej žaloby. Súd prvej inštancie sa výrazne odchýlil od ním

doposiaľ prezentovaného názoru v danej veci, pričom rozdiely v argumentácii medzi prvými dvoma
a tretím rozsudkom vyčerpávajúco a presvedčivo neodôvodnil. Jeho rozhodnutie sa preto javí ako
nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov.

21. Odvolateľ poukázal na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej aj „ÚS SR“) č.

k. II. ÚS 673/2016-10 z 8. septembra 2016, kde predmetom ústavného prieskumu bolo konanie
vedené na Krajskom súde v Prešove pod sp. zn. 13Co/59/2014, v rámci ktorého súd uznal právo
pozemkového spoločenstva konať v rámci súdneho konania za jednotlivých vlastníkov v spore o
zaplatenie sumy. Sťažovateľka namietala aktívnu vecnú legitimáciu pozemkového spoločenstva, avšak
ani Krajský súd v Prešove a ani ÚS SR „jej tvrdeniam nepriznal úspech“. Ďalej odvolateľ poukázal aj na

„spriechodnenie súdnej ochrany“, keď konania o určenie vlastníckeho práva k spoločnej nehnuteľnosti
boli za účinnosti zákona č. 181/1995 Z. z. v nových veciach zastavené z dôvodu nedostatku aktívnej
vecnej legitimácie, a to buď preto, že určenia vlastníckeho práva sa domáhalo pozemkové spoločenstvo,
za ktoré konal jeho štatutár alebo sa takéhoto určenia nedomáhali všetci spoluvlastníci. V prípade,
že sa určenia vlastníckeho práva domáhalo samotné pozemkové spoločenstvo, súd žalobu zamietol,

lebo pozemkové spoločenstvo nemôže byť vlastníkom spoločnej nehnuteľnosti a nemôže sa domáhať
ani určenia vlastníckeho práva k nej. V prípade, že sa určenia vlastníckeho práva nedomáhali všetci
spoluvlastníci, súd žalobu zamietol z dôvodu, že ide o nerozlučné spoločenstvo a žalobu musia podať
všetci spoluvlastníci. Doterajšia judikatúra sa vo vzťahu k záväzkovým vzťahom týkajúcim sa spoločnej
nehnuteľnosti (vydanie bezdôvodného obohatenia, náhrada škody, neplatnosť zmlúv a podobne) ustálila

tak, že vecne legitimované je aj pozemkové spoločenstvo, avšak čo sa týka prípadu určenia vlastníckeho
práva a jeho ochrany, vecne legitimovanými sú len jednotliví spoluvlastníci. Účinnosťou nového zákona
o pozemkových spoločenstvách sa vo veciach ochrany a určenia vlastníckeho práva stalo vecne
legitimovaným aj pozemkové spoločenstvo, za ktoré koná výbor. Zákon č. 97/2013 Z. z. o pozemkových
spoločenstvách, ktorý nanovo zreguloval právnu úpravu na úseku pozemkových spoločenstiev, dal

právomoc pozemkovým spoločenstvám ako takým (najmä prostredníctvom výboru a predsedu výboru)
vystupovať v súdnych konaniach za svojich jednotlivých členov.22. Odvolateľ namietal, že súd prvej inštancie primárne upriamil pozornosť na reštitučný zákon č.
229/1991 Zb. a ustálil, že v danom prípade ide o pozemkové spoločenstvo, ktoré podliehalo právnej
úprave podľa zákona č. 81/1949 Zb., zmysle ktorej všetok nehnuteľný majetok prechádza do vlastníctva

jednotlivých družstiev a súčasne s prechodom zanikajú urbáre... a teda, že žalobca nie je aktívne
vecne legitimovaný na podanie predmetnej žaloby. V súvislosti s uvedeným poukázal na to, že vecne
príslušným reštitučným orgánom podľa zákona č. 229/1991 Zb. je okresný úrad podľa miesta, kde sa
nachádza nehnuteľnosť, resp. jej prevažná časť a rozhodnutia reštitučných orgánov sú predmetom
prieskumu v rámci správnych žalôb prostredníctvom správneho súdnictva. Súd prvej inštancie preto v

danej veci prekročil svoju právomoc, ktorá patrí iným orgánom verejnej moci. Odvolateľ poukázal na to,
že predmetné pozemky sú prevažne lesnými pozemkami, na ktoré sa vzťahoval zákon č. 2/1958 Sb. o
úprave pomerov a obhospodarovaní spoločne užívaných lesov bývalých urbarialistov, komposesorátov
a podobných útvarov, podľa ktorého po zániku niekdajších (lesných) spoločenstiev zostalo vlastnícke
právo k spoločnej nehnuteľnosti zachované v prospech jej jednotlivých vlastníkov (spoluvlastníkov) a
takéto (lesné) pozemky boli odovzdané (iba) do obhospodarovania družstvu (viď nález Ústavného súdu

Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 348/08 zo 6. októbra 2010). Odvolateľ poukázal na odôvodnenie
skoršieho rozsudku súdu prvej inštancie z 11. novembra 2011, v ktorom súd konštatoval, že v čase
účinnosti zákona č. 229/1991 Zb. (reštitučného zákona), nebol na LV č. XXX v roku 1991 ako vlastník
vedenýúpadca,aleneexistujúcisubjekt„POLNOHOSPODARSKEDubova,09014Dubová,IČO:00328
251“. Preto žalobca a ani žiadna iná oprávnená osoba podľa reštitučného zákona nemohla si u úpadcu

uplatniť reštitučný nárok podľa zákona č. 229/1991 Zb. Žalobca preto postupoval správne, keď dňa 8.
mája 1996 uzavrel dohodu o vydaní poľnohospodárskeho lesného majetku, podliehajúceho reštitúcii s
tým, kto tento majetok v tom čase užíval, t. j. so subjektom Východoslovenské lesy Košice, š. p. Súd
prvej inštancie v treťom rozsudku úplne zmenil svoj postoj a argumentáciu, čo však nijako neodôvodnil,
a preto sa v tejto časti javí jeho rozsudok nepreskúmateľný, resp. arbitrárny.

23. Ďalej odvolateľ uviedol, že skutkový stav zistený súdom prvej inštancie na stranách 7 a 8, pod bodmi
7 až 12, je v rozpore so skutočnosťou. Poukázal na to, že Krajský súd v Prešove v rámci správneho
súdnictva rozhodnutím sp. zn. 1S/33/2017 z 13. decembra 2017 zrušil preskúmavané rozhodnutie v
spojení s rozhodnutím správneho orgánu prvého stupňa a následne na podklade kasačnej sťažnosti

NS SR túto zamietol svojím rozsudkom sp. zn. 10Sžrk/9/2018 z 21. novembra 2018. V zásade súdne
orgány mali za to, že v danom prípade došlo k nesprávnym zápisom na LV č. XXX k. ú. H. aj pri ZRPS a
aj pri žiadosti správcu konkurznej podstaty z roku 2006, avšak tým, že ZRPS je verejná listina, ktorú nie
je možné podľa § 59 zákona NR SR č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych
a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) meniť a opravovať, môže dôjsť na LV č. XXX k. ú.

H. v rámci správneho konania iba k oprave zápisu pred rok 2006.

24. Odvolateľ poukázal na to, že do schválenia ZRPS boli predmetné parcely vedené iba v pozemkovej
knihe, a to od roku 1950 na JRD v Dubovej. Od zápisu JRD v Dubovej v roku 1950 v pozemnoknižnej
vložke č. XXX až do schválenia ZRPS došlo viackrát k zmene právnych nástupcov družstva,

avšak nedošlo k zápisu prechodu predmetných parciel na nástupcov JRD v Dubovej. Rozhodnutím
Okresného úradu Svidník č. 98/02576-002/ZRPS zo 16. februára 1998 bol v k. ú. H. schválený ZRPS,
ktorého právoplatnosť bola vyznačená dňa 18. februára 1998, pričom pod položkou výkazu zmien
č. 22/00 bol založený LV č. XXX a pod poradovým č. 1 bol ako vlastník zapísaný neexistujúci
subjekt „POLNOHOSPODARSKE Dubova“ s IČO: 00 328 251, ktoré patrí Obci Gočaltovo. Titulom

nadobudnutia bolo rozhodnutie Okresného úradu Svidník č. 2000/01258-ZRPS. Dňa 13. novembra 2001
bol na majetok úpadcu vyhlásený konkurz uznesením konkurzného súdu sp. zn. 1K/503/95. Správca
konkurznej podstaty Ing. Miroslav Bajer dňa 30. januára 2006 a dňa 16. júna 2006 požiadal vtedajšiu
Správu katastra Svidník o opravu názvu a identifikačného čísla úpadcu. Na základe predmetných
žiadostí došlo na LV č. XXX k oprave vlastníka pod poradovým č. 1 a doplneniu slova „družstvo“ a

identifikačného čísla „31 669 557“. Oprava bola vykonaná neformálne a zápis bol vykonaný pod číslom
zmeny 20/06 v prospech subjektu „POĽNOHOSPODÁRSKE DRUŽSTVO DUBOVÁ, SR, IČO: 31 669
557“, pričom táto oprava zápisu bola vykonaná bez náležitého preskúmania predložených podkladov,
nakoľko správca nepreukázal vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam a nepredložil ani žiadny
dôkaz, že tieto prešli delimitáciou z JRD v Dubovej a následne z Poľnohospodárskeho družstva Vyšný

Mirošov na úpadcu.

25. Odvolateľ nesúhlasil so záverom súdu prvej inštancie o nedostatku jeho aktívnej vecnej legitimácie
s odôvodnením, že nepreukázal naliehavý právny záujem v danej veci. Poukázal na odôvodneniezrušujúceho uznesenia NS SR na strane 9, z ktorého vyplýva, že „predmetom konkurzu sú veci, ktoré
patrili dlžníkovi v deň vyhlásenia konkurzu a ktoré počas konkurzu nadobudne a tvoria konkurznú
podstatu, pričom veci, ktoré nepatria úpadcovi, musia byť z podstaty vylúčené. Právnym dôvodom

nároku na vylúčenie veci podľa § 19 ZKV je vlastníctvo, spoluvlastníctvo, držba veci...“

26. Odvolateľ upriamil pozornosť na to, že: a) v danom prípade ide o žalobu na plnenie, a nie o
určovaciu žalobu, preto naliehavý právny záujem sa nezisťuje, b) počas súdneho konania, ako aj
počas katastrálneho konania bolo preukázané, že predmetné parcely v čase vyhlásenia konkurzu

neboli zapísané v súpise majetku konkurznej podstaty úpadcu, neboli zaevidované na príslušnom
LV úpadcu a naviac počas súdneho konania úpadca ani nepreukázal vlastnícke právo k nim, c) v
prípade podanej vylučovacej žaloby súd neurčuje vlastníctvo úpadcu (žalovaného) a ani žalobcu, ktorý
nemusí byť vlastníkom vecí, ktoré žiada vylúčiť zo súpisu majetku konkurznej podstaty a d) žalobca
niekoľkokrát preukázal právny dôvod na vylúčenie predmetných nehnuteľností zo súpisu majetku
konkurznej podstaty úpadcu, keďže je užívateľom predmetných nehnuteľností na základe právneho

titulu, ktorého platnosť nebola doposiaľ spochybnená, je obhospodarovateľ lesa, pričom predmetné
pozemky sú jeho súčasťou v rámci Programu starostlivosti o les a je pozemkovým spoločenstvom,
ktorého členmi sú právni nástupcovia pôvodných vlastníkov, o ktorých pozemky sa jedná, pričom
ponechaním predmetných pozemkov v súpise majetku konkurznej podstaty úpadcu a ich následným
speňažením v rámci konkurzu sa žalobcovi a jeho jednotlivým členom znemožní vykonávanie práv

hospodárenia, užívania a starostlivosti o dané nehnuteľnosti, vrátane dispozičných práv.

27. K odvolaniu žalobcu sa žalovaný písomne nevyjadril.

28.Navýzvuodvolaciehosúdu,aképarcelyžiadažalobcavylúčiťzosúpisumajetkukonkurznejpodstaty

úpadcu, keďže tieto nie sú konkrétne špecifikované v petite vylučovacej žaloby, žalobca v odpovedi
z 5. apríla 2023 uviedol, že žiada vylúčiť časti parciel alebo celé parcely, na ktorých sa nachádzajú
lesné pozemky, ktoré boli fyzicky vydané do obhospodarovania v roku 1996 na základe dohody o vydaní
lesného majetku z 8. mája 1996. Spresnenie zoznamu, vrátane výmery vydaných lesných pozemkov
bolo vykonané Doplnkom č. 1 z 21. januára 2008, nakoľko dohoda o vydaní lesného majetku bola

vyhotovená pred schválením ZRPS s chybami, pričom pozemnoknižná vložka č. XXX (uvedená v prílohe
dohody) neobsahovala všetky fyzicky vydané parcely a ich výmeru. Pred schválením ZRPS v roku 1998
boli všetky sporné parcely (celkom 36 parciel) vedené v pozemnoknižnej vložke č. XXX a po schválení
ZRPS boli všetky sporné parcely (celkom 37 parciel, pretože parcela č. XXX bola rozdelená na 2 dielčie
parcely), vedené na LV č. XXX. Od roku 1996 v k. ú. H. žalobca obhospodaruje na základe troch dohôd

o vydaní majetku (posledná z 8. mája 1996) všetky lesné pozemky, ktoré sú vedené na Okresnom úrade
Svidník, katastrálnom odbore v registri „C“ ako lesné pozemky. Zoznam parciel na LV č. XXX a ich
výmera po ZRPS je vyhotovený na základe prílohy č. 1 k Doplnku č. 1 z 21. januára 2008 k vyššie
uvedenej dohode z 8. mája 1996 a je nasledovný: č. p. XXX - výmera 9 750 m2, č. p. XXX - 2 000 m2,
č. p. XXX - 13 350 m2, č. p. XXX - 6 900 m2, č. p. XXX - 1 600 m2, č. p. XXX - 9 395 m2, č. p. XXX/

X - 4 600 m2, č. p. XXX - 2 550 m2, č. p. XXX - 12 700 m2, č. p. XXX - 13 500 m2, č. p. XXX - 8 700
m2, č. p. XXX - 50 300 m2, č. p. XXX - 11 972 m2, č. p. XXX. - 26 300 m2, č. p. XXX/X - 3 300 m2, č.
p. XXX/X - 9 400 m2, č. p. XXX - 12 582 m2, č. p. XXX - 8 400 m2, č. p. XXX - 19 950 m2, č. p. XXX
- 24 580 m2, č. p. XXX - 9 700 m2, č. p. XXX - 81 200 m2, č. p. XXX - 4 527 m2, č. p. XXX - 134 900
m2, č. p. XXX - 72 800 m2, č. p. XXX - 33 800 m2, č. p. XXX/X - 23 700 m2, č. p. XXX/X - 73 150 m2,

č. p. XXX - 28 700 m2, č. p. XXXX - 29 600 m2, č. p. XXXX - 34 400 m2, č. p. XXXX. - 86 500 m2,
č. p. XXXX - 79 300 m2, č. p. XXXX - 414 600 m2 a č. p. XXXX - 523 300 m2, t. j. spolu 1 882 006 m2.
Na parcelách č. XXX a č. XXXX sa lesné pozemky nenachádzajú, avšak zo súpisu majetku konkurznej
podstaty úpadcu by sa mali vylúčiť všetky parcely zapísané na LV č. XXX registra „E“ k. ú. H. a v celom
rozsahu ich výmery, nakoľko úpadca nie je vlastníkom týchto nehnuteľností.

29. Odpoveď žalobcu bola odvolacím súdom zaslaná žalovanému, ktorý sa k nej nevyjadril.

30. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací, po prejednaní odvolania v rozsahu a z dôvodov
v ňom uvedených (§ 379 a § 380 ods. 1 CSP) a po zopakovaní dokazovania na nariadenom odvolacom

pojednávaní (§ 384 ods. 1 a § 385 CSP) dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné.

31. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie vecnej správnosti rozsudku súdu prvej inštancie,
ktorým zamietol vylučovaciu žalobu, ktorou sa žalobca (vylučovateľ) domáhal, aby súd vylúčil zo súpisumajetku konkurznej podstaty úpadcu predmetné nehnuteľnosti, ktoré žalovaný ako správca zapísal do
súpisu majetku konkurznej podstaty úpadcu po vyhlásení konkurzu na majetok úpadcu (vyhlásený bol
dňa 13. novembra 2001) dodatočne v roku 2006.

32. Podľa ustanovenia § 19 ods. 1 a ods. 2 ZKV, ak sú pochybnosti, či vec patrí do podstaty, zapíše
sa do súpisu podstaty s poznámkou o nárokoch uplatnených inými osobami alebo s poznámkou o
iných dôvodoch, ktoré spochybňujú zaradenie veci do súpisu. Súd uloží tomu, kto uplatňuje, že vec
sa nemala do súpisu zaradiť, aby v lehote určenej súdom podal žalobu proti správcovi na súde, ktorý

vyhlásil konkurz. V prípade, že žaloba nie je podaná včas, predpokladá sa, že vec je do súpisu zahrnutá
oprávnene.

33. Odvolací súd poukazuje na to, že zapísaním veci do súpisu majetku konkurznej podstaty úpadcu
správcom sa nemení jej skutočný vlastník. V konaní o vylučovacej (excindačnej) žalobe je súd v zmysle
ustanovenia § 19 ods. 2 ZKV oprávnený len prejudiciálne posudzovať otázku vlastníckeho práva,

prípadne iného práva (napríklad práva spoluvlastníckeho, práva užívania veci a podobne) k vylučovanej
veci za tým účelom, aby mohol dospieť k záveru o správnosti alebo nesprávnosti postupu správcu
konkurznej podstaty úpadcu pri zapísaní spornej veci alebo viacerých vecí do súpisu majetku konkurznej
podstaty úpadcu. Výsledkom incidenčného sporu nie je určenie vlastníckeho práva, ale výrok, ktorým
súd buď zamietne vylučovaciu žalobu alebo rozhodne o vylúčení veci zo súpisu majetku konkurznej

podstaty úpadcu, pokiaľ žalovaný správca nepreukáže oprávnenosť svojho postupu pri jej zapísaní do
súpisu majetku konkurznej podstaty úpadcu.

34. Zo spisu vyplýva, že uznesením konkurzného súdu č. k. 1K/503/95-68 z 13. novembra 2001 bol
vyhlásený konkurz na majetok úpadcu, pričom až dodatočne v roku 2006 správca zapísal predmetné

nehnuteľnosti do súpisu majetku konkurznej podstaty úpadcu. Žalobca ako vylučovateľ podal v súdom
stanovenej lehote podľa § 19 ods. 2 ZKV žalobu o vylúčenie predmetných nehnuteľností zo súpisu
majetku konkurznej podstaty úpadcu z dôvodu, že k predmetným nehnuteľnostiam má právo užívania
a s poukazom na to, že predmetné nehnuteľnosti mu boli odovzdané do obhospodarovania na základe
dohody o vydaní lesného majetku z 8. mája 1996, uzavretej medzi žalobcom a Východoslovenskými

lesmi Košice, š. p. a prílohy č. 1 k Doplnku č. 1 z 21. januára 2008. Zoznam nehnuteľností (parciel)
vedených na LV č. XXX k. ú. H. po schválení ZRPS (37 parciel) a ich výmeru na základe výzvy
odvolacieho súdu uviedol žalobca v odpovedi z 5. apríla 2023.

35. Zapísané veci, pohľadávky a ďalšie práva, o ktorých sú pochybnosti, či patria do súpisu majetku

konkurznej podstaty, môžu byť z tohto súpisu vylúčené (ak nedošlo k vyriešeniu sporného problému na
základe mimosúdnej dohody uzavretej medzi vylučovateľom a správcom konkurznej podstaty) len na
základe právoplatného rozhodnutia súdu, ktorým bolo vyhovené žalobe o vylúčenie vecí, pohľadávok,
resp. práv zo súpisu majetku konkurznej podstaty úpadcu. Tretia osoba, ktorá tvrdí, že veci do
konkurznej podstaty nepatria (vylučovateľ), môže podať vylučovaciu žalobu proti správcovi konkurznej

podstaty, a to aj vtedy, ak k podaniu takejto žaloby nebola konkurzným súdom vyzvaná. Aktívna vecná
legitimácia vylučovateľa k podaniu vylučovacej žaloby je daná už tým, že veci boli správcom konkurznej
podstaty zapísané do súpisu majetku konkurznej podstaty. Podľa § 19 ods. 2 ZKV konkurzný súd uloží
vylučovateľovi podať vylučovaciu žalobu len vtedy, ak táto osoba tak neurobila z vlastnej iniciatívy.
Žaloba na vylúčenie vecí zo súpisu majetku konkurznej podstaty, do ktorej ich správca zapísal, je svojou

povahou procesnou žalobou, a nie žalobou hmotnoprávnou. Predpokladá vyhlásenie konkurzu a jeho
trvanie v čase rozhodovania súdu. O práve založenom predpismi hmotného práva, ktoré zostávajú
iba právnym dôvodom žaloby, sa súd vyjadruje len ako o predbežnej otázke v odôvodnení svojho
rozhodnutia. Vylučovacia žaloba je svojou povahou žalobou určovacou, a nie žalobou na plnenie
(rozsudok NS SR z 21. júna 2023 sp. zn. 1Obo/6/2022, 1Obo/7/2022; obdobne rozsudky Najvyššieho

súdu Českej republiky z 26. septembra 2012, sp. zn. 29 Cdo 663/2012 a z 31. augusta 2004, sp. zn.
29 Odo 182/2004). Zisťovanie a preukazovanie naliehavého právneho záujmu na podanej vylučovacej
žalobe sa nevyžaduje, pretože tento vyplýva priamo z právneho predpisu - ZKV (k uvedenému porovnaj
tiež uznesenie NS SR z 1. septembra 2003, sp. zn. 4Obo/100/2002). Predpokladom úspešnosti
vylučovacej žaloby je, že vec bola správcom konkurznej podstaty úpadcu zapísaná do súpisu majetku

konkurznej podstaty, vylučovacia žaloba bola podaná vylučovateľom najneskôr v posledný deň lehoty
určenej tejto osobe na podanie žaloby na základe výzvy konkurzného súdu (pokiaľ vylučovaciu žalobu
nepodal vylučovateľ sám bez tejto výzvy), v čase rozhodnutia súdu o vylúčení veci účinky konkurzu
trvajú, vec je naďalej zapísaná v súpise majetku konkurznej podstaty úpadcu a vylučovateľ preukázal,že vec nemala byť do súpisu majetku konkurznej podstaty zapísaná a že mu svedčí tzv. lepšie právo,
ktoré vylučuje zapísanie veci do súpisu majetku konkurznej podstaty úpadcu.

36. S poukazom na vyššie uvedené súd prvej inštancie nesprávne postupoval, keď v prípade predmetnej
vylučovacej žaloby skúmal, či žalobca ako nevlastník predmetných nehnuteľností bol alebo nebol
oprávnenou osobou podľa reštitučného zákona č. 229/1991 Zb. a či preukázal naliehavý právny
záujem na vylúčení predmetných nehnuteľností zo súpisu majetku konkurznej podstaty úpadcu, s
následným záverom, že keďže žalobca naliehavý právny záujem nepreukázal, tak v (incidenčnom)

spore nie je aktívne vecne legitimovaný. Odvolací súd sa stotožnil s námietkou odvolateľa, že pre
rozhodnutie súdu o vylučovacej žalobe bolo bez právnej relevancie zisťovanie, či žalobca bol alebo
nebol oprávnenou osobou podľa reštitučného zákona č. 229/1991 Zb. (resp. kto takou oprávnenou
osobou bol), pretože predmetom sporu nie je uplatnenie reštitučného nároku podľa reštitučného zákona.
Relevantnou otázkou bolo, či žalobcovi ako vylučovateľovi svedčí tzv. lepšie právo na vylúčenie
sporných nehnuteľností zo súpisu majetku konkurznej podstaty úpadcu a či žalovaný správca preukázal

dôvodnosť ich zápisu (v posudzovanom prípade dodatočného zápisu) v súpise majetku konkurznej
podstaty úpadcu. V tejto časti súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil.

37. Odvolací súd upriamuje pozornosť na to, že podstatou sporného zápisu vecí zapísaných do súpisu
majetku konkurznej podstaty úpadcu je existencia skutočnosti, ktorá spochybňuje zapísanie vecí do

tohto súpisu. Najčastejšie ide o spornosť ohľadom vlastníckeho práva k veciam, avšak týmto dôvodom
môžu byť aj iné skutočnosti, ktoré zapísanie vecí do súpisu majetku konkurznej podstaty vylučujú.
Môže to byť akákoľvek právne relevantná skutočnosť, ktorá spochybňuje zapísanie vecí do súpisu
majetku konkurznej podstaty úpadcu, ako napríklad spoluvlastnícke právo, užívacie právo a podobne. V
konaní o vylučovacej žalobe je súd podľa § 19 ods. 2 ZKV oprávnený v odôvodnení svojho rozhodnutia

len prejudiciálne posudzovať otázku vlastníckeho práva, resp. iného práva k vylučovaným veciam za
tým účelom, aby mohol dospieť k záveru o správnosti alebo nesprávnosti postupu správcu konkurznej
podstaty úpadcu pri ich zapísaní do súpisu majetku konkurznej podstaty úpadcu.

38. V posudzovanom prípade úpadca nie je vlastníkom predmetných nehnuteľností, pretože na LV

č. XXX k. ú. H. je - aj podľa zistenia súdu prvej inštancie - ako vlastník predmetných nehnuteľností
zapísaný neexistujúci subjekt „Poľnohospodárske Dubová, IČO: 00 328 251“. Žalovaný správca napriek
jeho tvrdeniu, že úpadca je vlastníkom predmetných nehnuteľností, túto skutočnosť v konaní právne
relevantným spôsobom nepreukázal. Rovnako žalobca nie je vlastníkom predmetných nehnuteľností,
avšak svedčí mu užívacie právo k týmto nehnuteľnostiam na základe dohody o vydaní lesného majetku

z 8. mája 1996 a Doplnku č. 1 (z 21. januára 2008) k dohode zo dňa 8. mája 1996 a jeho prílohy
č. 1. K tomuto záveru dospel aj súd prvej inštancie v odseku 29 odôvodnenia svojho rozsudku, keď
konštatoval, že žalobcovi svedčí iba užívacie právo k nehnuteľnostiam, nie právo vlastnícke, resp. iné
práva. K uvedenému odvolací súd uvádza, že dôvodom pre vylúčenie sporných vecí (v danom prípade
nehnuteľností) zo súpisu majetku konkurznej podstaty úpadcu je tzv. lepšie právo, ktorým nemusí byť

len vlastnícke právo. Týmto dôvodom, ako je už vyššie konštatované, môže byť napríklad aj užívacie
právo vylučovateľa, ako tomu je aj v posudzovanom prípade.

39. Po preskúmaní veci a zopakovaní dokazovania na odvolacom pojednávaní odvolací súd dospel
k záveru, že žalobca ako vylučovateľ preukázal, že predmetné nehnuteľnosti nemali byť zapísané do

súpisu majetku konkurznej podstaty úpadcu, pretože úpadca nebol a nie je ich vlastníkom (ako tvrdil),
pričom žalobcovi ako vylučovateľovi svedčí tzv. lepšie právo, ktoré vylučuje zapísanie predmetných
nehnuteľností do súpisu majetku konkurznej podstaty úpadcu, a ktorým je užívacie právo k predmetným
nehnuteľnostiam. Odvolací súd preto považoval za dôvodné odvolateľom uplatnené odvolacie dôvody
podľa § 365 ods. 1 písm. f) a písm. h) CSP, t. j. že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných

dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci. Uvedené závery postačujú preto, aby odvolací súd rozsudok
súdu prvej inštancie podľa § 388 CSP zmenil a vyhovel excindačnej žalobe o vylúčenie predmetných
nehnuteľností zo súpisu majetku konkurznej podstaty úpadcu tak, ako je uvedené vo výroku tohto
rozsudku. Odvolací súd vylúčil všetky žalobcom označené nehnuteľnosti (37 parciel), nakoľko úpadca

nie je ich vlastníkom a tieto sú v súpise majetku konkurznej podstaty úpadcu zapísané nedôvodne
ako majetok úpadcu, v dôsledku čoho nemôžu byť ani predmetom prípadného speňaženia majetku
podliehajúceho konkurzu. Opodstatnenosťou, resp. neopodstatnenosťou ďalších odvolacích dôvodov
[§ 365 ods. 1 písm. b), d), g) CSP] sa odvolací súd už nezaoberal, pretože ani prípadná nedôvodnosťniektorého z nich by nemala žiadny vplyv na (konečné) rozhodnutie o odvolaní žalobcu (odvolací súd
by nerozhodol inak). Konštatovaná dôvodnosť odvolacích dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. f) a písm.
h) CSP bola postačujúca pre meritórne rozhodnutie odvolacieho súdu.

40. Záverom odvolací súd uvádza, že (odvolaciemu) návrhu odvolateľa na zrušenie rozsudku súdu prvej
inštancie a vrátenie veci tomuto súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie nebolo možné vyhovieť,
pretože rozhodnutie súdu prvej inštancie bolo už dvakrát zrušené odvolacím súdom a vec mu bola
vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, pričom odvolací súd v predmetnom odvolacom spore

konal a rozhodoval o odvolaní proti novému rozhodnutiu súdu prvej inštancie (§ 390 CSP).

41. Len pre úplnosť odvolací súd dodáva, že vecne prejednal odvolanie žalobcu, pretože proti rozsudku
súdu prvej inštancie je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 1 CSP), a to aj napriek tomu, že súd prvej
inštancie nesprávne v poučení o opravnom prostriedku uviedol, že proti jeho rozsudku nie je odvolanie
prípustné.

42. Odvolací súd tiež upriamuje pozornosť strán sporu na to, že rozsudok o predmetnej vylučovacej
žalobe nerieši pre strany sporu otázku vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam, ktorá naďalej
ostala sporná, a to s poukazom na zápis vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam na LV č.
XXX k. ú. H., kde v časti „B - vlastníci“ pod poradovým číslom B1 je zapísaný neexistujúci subjekt

„Poľnohospodárske Dubová, IČO: 00 328 251“. Vyriešenie tejto otázky bude zrejme možné len v spore
o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, pokiaľ medzi stranami sporu nedôjde k vyriešeniu
mimosúdnou dohodou.

43. O nároku na náhradu trov konania (prvoinštančného a odvolacieho) rozhodol odvolací súd podľa §

396 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 a § 255 CSP. Úspešnou stranou sporu bol žalobca, ktorému vznikol
proti žalovanému nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania. O výške náhrady trov
konania rozhodne súd prvej inštancie podľa § 262 ods. 2 CSP.

44. Rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods.

2, posledná veta CSP a § 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Podľa ustanovenia § 420 CSP je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo
veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť
samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný
opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd alebo f) súd nesprávnym procesným
postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k
porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa ustanovenia § 421 ods. 1 CSP je dovolanie prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým

sa potvrdilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenie
právnejotázkya),priktorejriešenísaodvolacísúdodklonilodustálenejrozhodovacejpraxedovolacieho
súdu, b), ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím
súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Oprávneným
subjektom na podanie dovolania je strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424, § 427
CSP).Podľa ustanovenia § 428 CSP v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Dovolanie prípustné podľa ustanovenia § 420 CSP možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade
uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto
vada (§ 431 CSP).

Dovolanie prípustné podľa ustanovenia § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v
nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia veci (§ 432 CSP).

Podľa ustanovenia § 429 CSP dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie

a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Táto povinnosť neplatí, ak je: a) dovolateľom
fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická
osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za neho koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie
druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto
zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na

zastupovanie podľa predpisu o rovnakom zaobchádzaní a ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou
organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie
druhého stupňa.