Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 24. október 2023

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 18Co/55/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8121205922
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 10. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniela Babinová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2023:8121205922.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Daniely Babinovej a členov

senátu JUDr. Viery Kandrikovej a JUDr. Michala Boroňa v spore žalobkyne A. B., nar. XX.XX.XXXX,
bytom C. D. XXX/XX, E., právne zastúpený JUDr. Milanom Szőllőssym, advokátom so sídlom Mlynská
28, 040 01 Košice, IČO: 355 706 61, proti žalovanej Alianz - Slovenská poisťovňa, a.s., so sídlom
Dostojevského rad 4, 815 74 Bratislava, IČO: 00151700, o náhradu škody z ublíženia na zdraví,
o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. 29C/59/2021 – 114 zo dňa 20.06.2022,
jednohlasne takto

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u j e rozsudok.

II. Náhradu trov odvolacieho konania stranám sporu n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol následovne:
„ I. Návrh žalobkyne na prerušenie konania z a m i e t a.
II. Žalobu z a m i e t a.
III. P r i z n á v a žalovanému voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.“

2. Svoje rozhodnutie odôvodnil § 420 ods. 1 – 3, § 427 ods. 1, 2, § 441 Občianskeho zákonníka, § 193

CSP, § 3 ods. 2 písm. a/, § 4 ods. 1 písm. c/, e/ a f/, § 4 ods. 2 písm. k/, § 16 ods. 1, § 53 ods. 2, §
53 ods. 4 zákona č. 8/2009 Z.z.

3. V dôvodoch rozhodnutia uviedol, že žalobkyňa v konaní vedenom na Okresnom súde Prešov
pod sp.zn. 9C/9/2021 uplatnila nárok za rovnakých skutkových okolností, pričom išlo o nárok na
náhradu škody titulom bolestného. V predmetnej právnej veci rozhodol súd prvej inštancie tak, že
nárok zamietol, a v konaní pred Krajským súdom v Prešove sp.zn. XXX/XX/XXXX bolo rozhodnutie

súdu prvej inštancie potvrdené. Oba konajúce súdy vychádzali zo skutočností, ktoré boli nemenné
aj v tejto prejednávanej veci, a to že jedinou príčinnou poškodenia zdravia žalobkyne pri dopravnej
nehode bolo jej konanie pri prechádzaní cez vyznačený priechod pre chodcov v centre mesta F.
v ťažkej opilosti, kedy nesprávne zareagovala na prichádzajúcu jazdnú súpravu tvorenú traktorom
a plne naloženiu vlečkou. O tom svedčila fotodokumentácia z dopravnej nehody, znalecký posudok
vypracovaný v dôsledku tejto vyšetrovanej dopravnej nehody, kde dospel znalec k záveru, že práve
žalobkyňa vytvorila náhlu prekážku motorovému vozidlu, ktoré už nemohlo nijakým spôsobom zrážke

zabrániť. Súd prvej inštancie poukázal na ust. § 441 O.z., kde je možné za zavinenie poškodenie
vyviniť, a to ak poškodený spôsobil škodu výlučne sám, Zároveň poukázal aj na § 428 veta druhá O.z.,
kde ak chýba príčinná súvislosť medzi okolnosťami, za ktoré prevádzkovateľ objektívne zodpovedá za
škodu, a vzniknutou škodou, je možné vychádzať z týchto skutočností, a voči prevádzkovateľovi bybola náhrada škody neprimeraná a neúnosná, ani z hľadiska reparačného. Ďalej súd prvej inštancie
poukázal na celý rad rozhodnutí Ústavného súdu SR, napr. I.ÚS 87/93, PL.ÚS 16/95, II.ÚS 80/99,
III.ÚS 356/06, z ktorých vyplýva, že pokiaľ ide o určitú právne relevantnú otázku, ktorá sa opakuje

v rovnakých podmienkach, dáva sa aj rovnaká odpoveď. Toto sa týka aj predmetnej právnej veci.
Okrem toho z rozhodnutí Najvyššieho súdu SR sp.zn. 1Cdo/133/1999, 2Mcdo/2/2014, 5Mcdo/16/2010
vyplýva, že pokiaľ už bola v občianskoprávnom konaní právoplatne vyriešená určitá hmotnoprávna
otázku účastníkov v súdnom konaní, a má sa tá istá otázka prejudiciálne riešiť, je viazaný konajúci
súd skorším posúdením. Z týchto dôvodov sa súd prvej inštancie domnieval, že v súvislosti s § 193

CSP existuje viazanosť vyplývajúca z rozhodnutí Okresného súdu Prešov sp.zn. 9C/9/2021, v spojení
sKrajskýmsúdomvPrešovesp.zn.7Co/32/2021.Rovnakojeviazanýkonajúcisúdsoznakomskutkovej
podstaty trestného činu, ku ktorému citoval viaceré rozhodnutia NS SR v bode 57. rozhodnutia, a dospel
k záveru, že viazanosť vyplýva aj analogicky z priestupkového konania, ktoré dopadlo tak, že za vinníka
bola stanovená žalobkyňa, nie prevádzkovateľ motorového vozidla. Zopakoval skutočnosti, ktoré z tohto
konania vyplynuli, a odôvodnil príčinu dopravnej nehody porušením § 53 ods. 2 a 4 zákona č. 8/2009

Z.z., z ktorej vyplýva, že chodec je povinný ísť po priechode pre chodcov, a na mieste prechádzania
chodí vpravo, pričom nesmie vstúpiť na vozovku, ak prichádza vozidlo v pravom pruhu prednostnej
jazdy, ak sa chodec nachádza na vozovke, musí takémuto vozidlu bez meškania uvoľniť priestor na
prejazd. Súd prvej inštancie z týchto dôvodov dospel k záveru, že ani v tomto konaní žalobkyňa súd
prvej inštancie nepresvedčila o svojom nároku a vychádzajúc aj z § 428 veta druhá O.z., o absencii

príčinnej súvislosti medzi okolnosťami za ktoré prevádzkovateľ objektívne zodpovedá, a vznikom ujmy
na strane poškodenej mal za to, že je potrebné žalobu zamietnuť a ďalej zamietol návrh na výsluch
znalca, ktorý vypracoval znalecký posudok, ako dôkaz nadbytočný. O návrhu na prerušenie konania
bolo rozhodnuté podľa § 164 CSP, súd prvej inštancie zamietol návrh z dôvodu, že žalobkyňa uviedla len
to, že začalo dovolacie konanie vo veci vedenej na Okresnom súde v Prešove pod sp.zn. 9C/9/2021,

a takýto návrh považoval za nedôvodný. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 255 ods. 1 CSP,
a priznal úspešnej strane plný nárok na náhradu trov konania, v zmysle zásady úspechu.

4. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podala odvolanie žalobkyňa. Svoje odvolacie
dôvody dôvodila ust. § 365 ods. 1 písm. b/, d/, e/, f/ a h/ CSP. V úvode uviedla o aký nárok v predmete

konania išlo, zaoberala sa aj tým, že súd prvej inštancie dominantne zamietol žalobu s poukazom
na v skutkovo zhodnej veci vedenej na OS Prešov pod sp.zn. 9C/9/2021, a na KS v Prešove pod
sp.zn. 7Co/32/2021. Odmietol sa zaoberať okolnosťami, ktoré žalobkyňa uviedla ako námietky voči
znaleckému posudku G. E. F., a tieto uviedla aj v záverečnej reči. Nemožno preto skutkovo ustáliť
rovnako veci vedené na Okresnom súde v Prešove vyššie uvedenej sp.zn. a v predmetnom konaní.

To, že ide o skutkovo totožné veci je možné tvrdenie súdu prvej inštancie považovať za predčasné.
Žalobkyňa vstúpila na vozovku a na priechod pre chodcov už na jej krajnici, teda 1,9 metra pred
samotným jazdným pruhom, a už v tomto okamihu muselo byť vodičovi traktora zrejmé, že žalobkyňa
prechádza vozovkou po prechode pre chodcov. Žalobkyňa tvrdí, že zo znaleckého posudku je zrejmé,
že nevytvorila vodičovi motorového vozidla náhlu prekážku, nevstúpila do jeho jazdnej dráhy bez

krytého výhľadu a podobne. Súd prvej inštancie vychádzal aj z priestupkového konania, a na základe
týchto citoval rozhodnutia vyšších súdnych inštancií, týkajúcich sa záväznosti zistení v obdobných
veciach iným orgánom, konkrétne tu, v priestupkovom konaní. Toto odôvodnenie súdu prvej inštancie
neobstojí. Ďalej je potrebné sa zaoberať objektívnou zodpovednosťou vodiča a v danom prípade sa
žalobkyňa domnieva, že boli naplnené podmienky § 427 a nasledujúcich Občianskeho zákonníka,

z ktorých bolo možné vyvodiť zodpovednosť prevádzkovateľa motorového vozidla na vzniku škody
na zdraví zo strany žalobkyne. V danom prípade bola žalobkyňa zrazená pohybujúcim sa motorovým
vozidlom, ktoré do nej narazilo, a pri fyzickom strete s telom žalobkyne spôsobilo poškodenie na zdraví.
Táto okolnosť je nepochybná, a z toho dôvodu žalobkyňa naďalej tvrdí, že škoda bola spôsobená
prevádzkou motorového vozidla a neboli splnené podmienky pre aplikáciu § 428 veta druhá O.z. V tomto

smereneuniesoldôkaznébremenoprevádzkovateľmotorovéhovozidla.Rozoberáajpojemvynaloženie
„všetkého úsilia“, a v tejto súvislosti cituje liberačné dôvody uvedená napr. v rozhodnutí R 24/1970. Podľa
názoru žalobkyne už zo samotného priestupkového spisu vyplýva, že vodič traktora mohol zabrániť
tomuto stretu, videl na priechode pre chodcov chodca, a na tento chodník, z ktorého vystúpila žalobkyňa
na prechod bol dostupný jeho výhľadu. Naviac po tomto prechode išla aj iná chodkyňa pani A. H., s čím

sa znalec vyjadril, že ani po tomto zistení nezvýšil opatrnosť a neprispôsobil svoj prejazd po ceste týmto
dvom skutočnostiam. Otázka organizácie dopravy a skutočnosti, že frekventovaný úsek vedie najužším
centrom mesta nemôže byť vyhodnotená na ťarchu chodcov. Žalobkyňa nevstúpila na vozovku náhle
zo zakrytého výhľadu vodič mohol, a bolo od neho možné spravodlivo požadovať, aby reagoval na tútookolnosť primerane tak, aby zabránil stretu s chodkyňou. V tejto súvislosti ešte spomenul aj rozhodnutie
Najvyššieho súdu SR R3/1984. toto rozhodnutie možno tiež považovať za ustálenú súdnu prax, a preto
súd prvej inštancie mal zohľadniť všetky okolnosti, liberačné dôvody, a nešlo až o také dôvody, ktoré by

úplne vyvinili vodiča z jeho zodpovednosti. Vzhľadom na uvedené navrhol, aby bolo rozhodnutie súdu
prvej inštancie zmenené, a žalobe v celom rozsahu vyhovené.

5. K odvolaniu žalobkyne sa vyjadril žalovaný. Uviedol, že súd prvej inštancie dostatočne zistil
skutkový stav, a zo skutkových okolností dospel aj k správnym právnym záverom. K celkovej koncepcii

a rozhodnutia súdu prvej inštancie je zrejmé, na základe akých úvah dospel k svojim zisteniam tak
skutkovo, a aj právne. Preto považuje rozhodnutie súdu prvej inštancie za dostatočne odôvodnené, ktoré
spĺňa kritériá článku 46 ods. 1 Ústavy SR, a článku 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd. Konajúci súd sa vecne vyporiadal so všetkými námietkami žalobkyne, ale aj žalovanej strany,
a dôsledne svoje rozhodnutie odôvodnil. Je zrejmé, že v rámci občiansko-súdneho konania sa
dokazovaním vytvára pre konajúci súd priestor pre poznatky, ktoré môže zúročiť v závere svojho

rozhodnutia. V tejto súvislosti poukázal na hodnotenie dôkazov, zisťovanie skutočností rozhodujúcich
pre záver súdu, rozhodnutie Ústavného súdu SR I.ÚS 52/03, a I.ÚS 97/97, 3Cdo/240/2009 a (uznesenie
NS SR zo dňa 14.09.2011). Z týchto dôvodov nemožno súhlasiť s námietkami, ktoré uviedla žalobkyňa
v odvolaní, ani pokiaľ išlo o skutkové zistenia, riadne rozhodnutia, ale ani o nesprávnych právnych
záveroch súdu prvej inštancie. V záujme hospodárnosti súd prvej inštancie omyl pri nesprávnom

právnom posúdení veci je skutočnosť, keď na základe zisteného skutkového stavu prijme súd
nesprávnymi právnymi predpismi, čo v danom prípade nebolo splnené. Preto sa žalovaný nestotožňuje
s odvolacími dôvodmi uvedenými v odvolaní žalobkyne.

6.Žalobkyňasavyjadrilakstanoviskužalovanéhovtomzmysle,ževyjadreniejevšeobecné,žalovanýsa

nevyjadril k najpodstatnejšiemu argumentu žalobkyne v podanom odvolaní, a to vo vzťahu k okolnostiam
prípadu, ktorý nemožno stotožniť s vecou privedenou na Okresnom súde v Prešove pod sp.zn.
9C/9/2021, v spojení s odvolacím konaním Krajského súdu v Prešove pod sp.zn. 7Co/32/2021.
Na to bolo potrebné prihliadnuť, vychádzať z posudku, vypočuť znalca, a preto rozhodnutie súdu
prvej inštancie považuje za predčasné. Trvá na tom, že nevytvorila náhlu prekážku a vodič mohol

reagovať v dostatočnom časovom priestore. V tejto súvislosti poukazuje na rozhodnutia NS SR ČR
sp.zn. 25Cdo/343/2009, 25Cdo/288/2007, 25Cdo/482/2008, 25Cdo/431/2008. Podľa názoru žalobkyne
neabsentuje príčinná súvislosť medzi vznikom škody, a objektívnou zodpovednosťou prevádzkovateľa
vodiča.Žalobkyňaišlapoprechodeprechodcov,ďalšiachodkyňaišlarovnakopoprechodeprechodcov,
a preto mal prispôsobiť svoju jazdu vodič motorového vozidla týmto okolnostiam. Trvajú na podanej

žalobe aj na dôvodoch nich uvedených, a žiadajú takto vyhovieť žalobe v celom rozsahu.

7. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací podľa ust. § 34 CSP, prejednal rozhodnutie ako aj konanie,
ktoré mu prechádzalo v zmysle zásad uvedených v ust. § 378, § 379 a § 380 CSP a dospel k záveru, že
odvolanie žalobkyne nie je dôvodné. Súd prvej inštancie dôsledne zistil skutkový stav a vec aj správne

právne posúdil. Na týchto skutkových a právnych záveroch sa nič nezmenilo ani v štádiu odvolacieho
konania. Z obsahu spisu nateraz vyplýva nasledovné:

8. Žalobkyňa uviedla, že pri dopravnej nehode dňa 24.07.2018 v Sabinove utrpela ťažké ublíženie na
zdraví, keď ako chodkyňa prechádzala cez vyznačený priechod pre chodcov, vedúci cez cestu I. triedy

X/XX pri historickej budove I. J., kde došlo k zrážke s jazdnou súpravou zloženou z traktora a vlečky,
ktoré viedol E. K.. Žalobkyňa súdu predložila množstvo lekárskych správ týkajúcich sa odstraňovania
následkov poškodenia zdravia spôsobených jej dopravnou nehodou dňa 24.07.2018. Z prepúšťacej
správy C. L. M. K. (čl. 14) vyplýva, že počas hospitalizácie po úraze žalobkyňa prekonala delírium
tremens. Aj v ďalších predložených lekárskych správach sa uvádza, že u žalobkyne bol zistený syndróm

závislosti od alkoholu.

9. Z lekárskeho posudku o sťažení spoločenského uplatnenia (čl. 28) vyplýva, že sťaženie
spoločenského uplatnenia bolo u žalobkyne ohodnotené sumou 940 bodov.

10. Žalobkyňa si nárok na náhradu škody z ublíženia na zdraví z titulu sťaženia spoločenského
uplatnenia uplatnila u žalovaného listom zo dňa 12.05.2021, ktorý bol žalovanému doručený 18.05.2021.
11. Listom zo dňa 20.05.2021 žalovaný oznámil právnemu zástupcovi žalobkyne, že v danom prípade
nie je daný právny základ nároku na náhradu škody z PZP ich poisteného. Žalobkyňa bola uznanávinnou zo spáchania priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky rozhodnutím N. I., pod
sp. zn. O.:N./P..

12. Zo spisu N. L. I. Q. R. I., N. P. G. R. F., pod sp. zn. N./XXXX-X vyplýva, že dňa 27.09.2018 došlo k
začatiu trestného stíhania vo veci pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1 Trestného zákona
vo vzťahu ku skutku týkajúceho sa poškodenia zdravia žalobkyne, a to jej stretu s traktorom R. a plne
naloženou vlečkou A., ktorú riadil vodič K..

13. Uznesením zo dňa 14.01.2019 došlo vo vzťahu k tomuto trestnému stíhaniu k postúpeniu veci na
správny orgán, a to N. P. G. R. F., pretože výsledky prípravného konania preukázali, že vo veci nejde
o trestný čin.

14. N. P. G. R. F. rozhodnutím zo dňa 15.05.2019 s dátumom právoplatnosti 04.06.2019 rozkazom o
uložení sankcie za priestupok uznal žalobkyňu vinnou z porušenia ust. § 53 ods. 3 a ods. 4 zák. č. 8/2009

Z.z., čím spáchala priestupok proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa § 22 ods. 1 písm. g)
zákona o priestupkoch na tom skutkovom základe, že dňa 24.07.2018 v čase o 19:18 hodine v F. C. S.
C. F. v centre mesta, ako chodkyňa prechádzala cez vyznačený priechod pre chodcov vedúci cez cestu
I. triedy 1/68 pri historickej budove Piaristického gymnázia. Pri jeho prechádzaní zle odhadla dopravnú
bezpečnostnú situáciu, neodhadla veľkosť a rýchlosť tam sa pohybujúcich motorových vozidiel, pričom

vošla do jazdnej dráhy jazdnej súpravy zloženej z traktora značky R. a plne naloženej vlečky A., ktorého
vodičE.K.vzhľadomnarozmeryjazdnejsúpravy,ktorúviedol,napriekintenzívnemubrzdeniunedokázal
bezpečne zastaviť, následkom čoho došlo k ich vzájomnému kontaktu, a tým k dopravnej nehode.
Vodič traktora bol podrobený dychovej skúške na mieste dopravnej nehody s negatívnym výsledkom. U
chodkyne A. B. bol nariadený odber krvi, kde jej bola toxikologickým vyšetrením stanovená koncentrácia

etylalkoholu v krvi 2 a pol promile.

15. V zápisnici o výsluchu vodič E. K. zo dňa 09.10.2018 uviedol, že vozidlo viedol zo T. U., pričom
v F. stál na hlavnej križovatke, nakoľko mal červenú. Vlečku za traktorom mal plne naloženú, nakoľko
viezol obilie. Potom, čo opustil križovatku, išiel s traktorom rýchlosťou maximálne 30km/hod. V tom čase

bolo pekné počasie, vozovka bola suchá a premávka normálna. Zároveň uviedol, že uvedenú cestu
pozná dobre, nakoľko tadiaľ chodí dosť často. Pred ním nešlo žiadne vozidlo a plne sa venoval vedeniu
vozidla. Keď bol s traktorom asi 50 metrov pred priechodom, videl tam nejakú mladú ženu prechádzať
cez priechod pre chodcov z pravej strany na ľavú v smere jeho jazdy a nikoho iného pred priechodom,
ani na priechode nevidel. Keď uvedenú ženu spozoroval, tak ubral nohu z plynu a ona plynule prešla na

druhú stranu. Uvedená žena prechádzala cez priechod pre chodcov normálnym krokom. V čase, keď
bol s traktorom už 3 až 4 metre od priechodu, tak z pravej strany mu do cesty vbehla nejaká žena, ktorú
vôbec nevidel. Reagoval tak, že začal prudko brzdiť, ale keďže bol plne naložený, tak začalo s traktorom
skákať, čo spôsobilo to, že súpravu zalomilo do pravej jednotky a prednou časťou traktora narazil do
ženy, ktorú trafil predným závažím traktora. Na miesto nehody prišli najprv policajti, ktorý ho podrobili

dychovej skúške s negatívnym výsledkom a vraveli mu, že na vine nie je on.

16. Žalobkyňa v zápisnici o výsluchu zo dňa 17.10.2018 uviedla, že trochu pochodili po ceste a následne
išli spoločne ku kamarátke V. K., ktorá býva na S. XX. C. O. XX. Tam posedeli asi pol hodiny, pričom
vypili asi 2 štamperlíčky pálenky. Po uvedenej návšteve ona a A. H. sa odobrali k jej vozidlu, ktoré

mala zaparkované v meste pri P.. Už skôr sa dohodli, že ju zoberie do E., kde býva aj ona. Do mesta
prechádzali cez L. J.. Keď prišli pred reštauráciu, chceli prejsť na druhú stranu cesty smerom ku kostolu
a P., kde mala A. odparkované vozidlo. A. išla asi 1 meter pred ňou, pretože má dlhšie nohy a chodí
tak stále. Keď prišli k uvedenému priechodu, A. išla jeden meter pred ňou a ona išla za ňou. Pred
vstupom na priechod pre chodcov sa pozerala do obidvoch strán, či môže cez priechod prejsť, nakoľko

si nevšimla žiadne vozidlo a ani traktor, vošla na priechod pre chodcov a chcela prejsť. Išla cez priechod
normálnym krokom, nebežala.

17. Z výsluchu A. H. zo dňa 09.11.2018 vyplynulo, že bola s A. B. na návšteve u kamarátky V. K.. A. B.
mala vypiť asi 3 štamperlíky vodky. Po ukončení návštevy išli do mesta, keďže A. H. mala zaparkované

auto na ul. L.. Do mesta prechádzali cez L. J.. Svedkyňa išla rýchlejším krokom, nakoľko stále chodí
rýchlo a kamarátka A. B. išla asi 2 kroky za ňou. Pred L. J. sa nachádza aj priechod pre chodcov,
cez ktorý prechádzali na druhú stranu. Pred vstupom na priechod pre chodcov sa riadne pozrela do
ľavej strany a v diaľke videla nejaké vozidlo. Nevnímala, o aké vozidlo sa jednalo, ale bolo dostatočneďaleko asi 15 metrov, aby prešla cez priechod bezpečne. Cez priechod prechádzala plynule, pričom
pred priechodom nestáli. Anka bola asi 2 kroky za ňou. Ona išla cez priechod pre chodcov asi keď bola
1 krok od jeho konca. Počula brzdenie. Následne sa pozrela do pravej strany a svoju kamarátku už na

priechode nevidela.

18. V trestnej veci bol spracovaný aj znalecký posudok č. XX/XXXX, z ktorého vyplýva, že znalecký
posudok je spracovaný iba na základe výpovedi jednotlivých osôb bez ich overenia vyšetrovacím
pokusom.

19. Zo znaleckého posudku vyplynulo, že vzhľadom na priebeh cesty a polohu traktora v čase vstupu
žalobkyne na okraj vozovky je odôvodnené poukázať na vytvorené technicky primerané podmienky pre
spozorovanie tohto traktora, ale aj vyhodnotenie aktuálnej rýchlosti jeho jazdy, a to aj k aktuálnemu
hluku odvaľujúcich sa pneumatík tohto traktora a jeho vlečky pri uvedenej rýchlosti jazdy. Ak chodkyňa
daný traktor nevidela a ani nepočula hluk súvisiaci s jeho jazdou, potom tento stav je možné pripísať

jej aktuálnemu stavu (v krvi potvrdená koncentrácia etylalkoholu 2 a pol promile). S poukázaním
na povinnosť chodkyne „chodci, ktorí prechádzajú cez priechod pre chodcov, musia brať ohľad na
prichádzajúcich vodičov najmä tým, že neprechádzajú jednotlivo, ale v skupinách. Chodec nesmie
vstupovať na vozovku, a to ani pri použití priechodu pre chodcov, ak vzhľadom na rýchlosť a vzdialenosť
prichádzajúcich vozidiel nemôže cez vozovku bezpečne prejsť“, je technicky preukázateľné tvrdenie, že

chodkyňa vzhľadom k aktuálnej rýchlosti jazdy traktora na vozovku vstúpila vo vzdialenosti kratšej, ako
bola potrebná na jej bezpečné prejdenie. Čiže chodkyňa svojim vstupom na vozovku vodičovi traktora s
plne naloženou vlečkou jazdiacemu rýchlosťou 36 až 37 km za hodinu vytvorila nebezpečnú prekážku,
po ktorú on v uvedenej rýchlosti nebol schopný zastaviť ani využitím brzdenia uvedenej jazdnej súpravy
na hranici adhéznych možností. Samotná chodkyňa B. v predloženej výpovedi uviedla, že na priechod

vstúpila za pred ňou idúcou chodkyňou H., čiže naprieč cestou, nešla v skupinke, ale jednotlivo. Vstup
na vozovku chodkyne B. vo vzdialenosti kratšej, ako bola potrebná pre bezpečné prejdenie naprieč
vozovkou, ako aj jej samotné prechádzanie vo vzdialenosti 1,8 až 2 metre za pred ňou idúcou chodkyňou
H., je odôvodnené označiť ako nesprávne prvky v technike prechádzania naprieč vozovkou uvedenou
chodkyňou.

20. Technicky je preukázateľné tvrdenie, že vodič traktora zareagoval na vstup chodkyne na vozovku
včas. To je v čase, keď táto chodkyňa sa nachádzala na rozhraní okraja krajnice a vozovky štátnej
cesty G.. Aj napriek včasnej reakcii vodiča traktora, vzhľadom k rýchlosti traktora s pripojeným plne
naloženým prívesom s obilím v rozmedzí 36 až 37 km/hodina, traktor nebolo možné ani intenzívnym

brzdenímsmaximálnedosiahnuteľnýmbrzdnýmspomalenímzastaviťpokoridorchôdzeprechádzajúcej
chodkyne. Potom pri vyhodnocovaní možnosti zabránenia zrážke zo strany vodiča traktora v úvahu
prichádza len jazda v mieste reakcie nižšou rýchlosťou. Vzhľadom k aktuálnemu stavu chodkyne, čiže
stavu, pri ktorom smer a rýchlosť jej chôdze, ale ani ďalšie konanie nie je možné jednoznačne odhadnúť,
v úvahu prichádza len priestorové zabránenie zrážke, to je také zabránenie, kedy traktor s pripojenou

vlečkou je schopný najneskoršie v mieste zrážky zastaviť. Na základe týchto východiskových podmienok
a pri rovnakej reakcii traktoristu, ako v čase vzniku dopravnej nehody, je možné potvrdiť rýchlosť jazdy, z
ktorejjemožnopriestorovozrážke zabrániťpripolohečelatraktorapribližne11metrovpredvyznačeným
priechodom pre chodcov v čase vstupu chodkyne na vozovku, maximálne 24 km za hodinu.

21. Do pozornosti je ale potrebné dať aj tieto okolnosti, že aktuálne konštrukčné parametre cesty a
rozhľadové pomery vodičov vozidiel posudzovaným úsekom umožňujú bezpečne jazdiť aj maximálne
povolenou rýchlosťou, pričom sa jedná o cestu prvej triedy s pomerne vysokou intenzitou premávky.
Traktor s plne naloženým prívesom nemá vytvorené podmienky pre výraznejšiu akceleráciu a od
križovatky so svetelnou signalizáciou uvedenému priechodu predchádzajú dva vyznačené priechody pre

chodcov. Čiže, ak by pred každým vyznačeným priechodom rýchlosť traktora mala klesať minimálne na
24 km za hodinu, nedokázal by v posudzovanom úseku ani jazdiť vyššou rýchlosťou a pri jednopruhovej
jednosmernej ceste všetky vozidla by museli jazdiť len za ním, čím by sa výrazne obmedzila plynulosť
cestnej premávky. Mimo otázky primeranej rýchlosti, ktorá je otázkou právnou, technicky je odôvodnené
techniku jazdy vodiča traktora označiť ako správnu. Pri riešení otázky, čo spôsobilo kolíznu situáciu je

možné potvrdiť, že kolízna situácia bola vyvolaná technikou chôdze chodkyne B., ktorá svojim vstupom
na pravý okraj vozovky vo vzdialenosti 14 až 15 metrov pred prichádzajúcim traktorom vzhľadom
k jeho aktuálnej rýchlosti znemožnila vodičovi traktora zabrániť jej zrážke. Pri posudzovaní možnosti
zabránenia zrážky zo strany chodkyne B. je odôvodnené poukázať na kvalitatívne lepšie východiskovépodmienky pre zabránenie samotnej zrážke, kde vzhľadom na šírku krajnice 1,9 metra a aktuálnu
rýchlosť traktora, jeho veľkosti a charakteristickému zvuku, táto chodkyňa mala dostatok času, ale aj
priestor na vyhodnotenie aktuálnej dopravnej situácie k vyhodnoteniu, či jej vstup na vozovku bude

bezpečnýačiniejevhodnéajnapriekvyznačenémupriechoduprechodcovvykonaťažprejazdetraktora
s vlečkou v čase, keď to bude pre ňu bezpečné.

22. Žalobkyňa si voči žalovanému už uplatňovala nárok na náhradu bolestného za poškodenie zdravia,
ktoré utrpela pri predmetnej dopravnej nehode v konaní vedenom pod sp. zn. XX/X/XXXX. Súd prvej

inštancie rozsudkom zo dňa 03.06.2021 žalobu o jej nároku zamietol. V odôvodnení rozhodnutia uviedol,
že na základe vykonaného dokazovania má za to, že jedinou a výlučnou príčinou vzniku škody bolo
nesprávne konanie žalobkyne a spôsob jej vbehnutia na priechod pre chodcov v čase, keď vzdialenosť
medzi ňou a motorovým vozidlom bola tak malá, že napriek dodržaniu všetkých povinností vodiča a jeho
včasnej a správnej reakcii nebolo možné nehode zabrániť.

23. Uvedený rozsudok bol potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Prešove zo dňa 28.02.2022 pod sp.
zn. XXX/XX/XXXX.

24. Podľa § 420 ods. 1, 2, 3 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil
porušením právnej povinnosti.

Škoda je spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou osobou, keď bola spôsobená pri ich činnosti
tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto osoby samy za škodu takto spôsobenú podľa tohto zákona
nezodpovedajú; ich zodpovednosť podľa pracovnoprávnych predpisov nie je tým dotknutá.
Zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.

25. Podľa § 427 ods. 1, 2Občianskeho zákonníka, fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu
zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky.
Rovnako zodpovedá aj iný prevádzateľ motorového vozidla, motorového plavidla, ako aj prevádzateľ
lietadla.

26. Podľa § 441 Občianskeho zákonníka, Ak bola škoda spôsobená aj zavinením poškodeného, znáša
škodu pomerne; ak bola škoda spôsobená výlučne jeho zavinením, znáša ju sám.

27. Podľa § 53 ods. 2 zák. č. 8/2009 Z.z., chodci, ktorí prechádzajú cez priechod pre chodcov,
musia brať ohľad na vodičov prichádzajúcich vozidiel najmä tým, že neprechádzajú jednotlivo, ale v

skupinách. To platí aj voči vodičom odbočujúcim na cestu, cez ktorú chodci prechádzajú. Chodec nesmie
vstupovať na vozovku, a to ani pri použití priechodu pre chodcov, ak vzhľadom na rýchlosť a vzdialenosť
prichádzajúcich vozidiel nemôže cez vozovku bezpečne prejsť. Iným účastníkom cestnej premávky ako
chodcom je používanie priechodu pre chodcov zakázané, ak v § 55a ods. 2 nie je ustanovené inak.

28. Podľa § 53 ods. 4 zák. č. 8/2009 Z.z., pred vstupom na vozovku sa chodec musí presvedčiť, či tak
môže urobiť bez nebezpečenstva, a len čo vstúpi na vozovku, nesmie sa tam bezdôvodne zdržiavať
ani zastavovať. To platí na priechode pre chodcov i mimo neho. Chodec nesmie prekonávať zábradlie
ani iné zábrany.

29. Súčasťou princípu právnej istoty, vyplývajúceho z čl. 1 ods. 1 ústavy je požiadavka, aby sa na
určitú právne relevantnú otázku pri opakovaní v rovnakých podmienkach, dala rovnaká odpoveď.
Ak všeobecný súd rozhodne v obdobných veciach odlišným alebo protichodným spôsobom, bez
zdôvodnenia odlišného stanoviska prijatého v takejto obdobnej veci, poruší základné právo na súdnu
ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, ako aj jeho práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1

dohovoru. (nález Ústavného súdu SR z 15. júna 2016, č. k. II. ÚS 19/2016-40).

30. Žalobkyňa namietala predovšetkým nesprávny postup súdu prvej inštancie, ak vychádzal z názoru,
že predmet konania a konanie vedené na Okresnom súde v Prešove pod sp. zn. 9C/9/2021 sú
skutkovo totožné, preto je samozrejmé, že právne posúdenie a závery majú byť totožné. Rozhodnutie je

predčasné,súdprvejinštancienesprávnehodnotilvykonanédôkazy,hlavneznaleckýposudokavýsluch
svedkyne H..31. Škodová udalosť nastala pred piatimi rokmi, v roku 2018 a následne prebehlo dokazovanie počas
trestného stíhania. Obsah spisu N. I. R. I., N. F. sp. zn. N./XXXX-X svedčí o dôslednom vyšetrení nehody,
za účasti žalobkyne a vo výsledku bolo právoplatné rozhodnutie, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa

4.6.2019. Súčasťou priestupkového konania bol aj znalecký posudok č. XX/XXXX G. E. F. a výsluch
svedkyne H., ich vypočutie súdom prvej inštancie po štyroch rokoch od nehody, odvolací súd považoval
za nedôvodné, vzhľadom na uplynutie času a ich výsluch by s odstupom času nepriniesol jasnejšie
závery o udalosti.

32. Otázka príčinnej súvislosti resp. zbavenia sa zodpovednosti za škodu zo strany vodiča motorového
vozidla vyplynula z vyššie uvedeného priestupkového konania, v ktorej sa orgán činný v trestnom konaní
vysporiadal k príčine a zavineniu pri strete žalobkyne a motorovej súpravy. Závery priestupkového
konania a závery znaleckého posudku sú jednoznačné, čo oprávňovalo súd prvej inštancie k zamietnutiu
žaloby. Pri hodnotení dôkazu znaleckým posudkom nemôžu súdy hodnotiť odborné závery, ku ktorým
znalec dospel z hľadiska ich správnosti. Posudzujú iba úplnosť posudku vo vzťahu k zadaniu, logické

odôvodnenie jeho záverov, a súlad s ostatnými vykonanými dôkazmi.

33. Ak sa nárok žalobkyne odvíja od objektívnej zodpovednosti, ktorá má spočívať v prevádzke
motorového vozidla, potom je nutné konštatovať, že táto okolnosť bola vyvrátená v trestnom konaní,
ktoré následne bolo skončené právoplatným rozhodnutím v priestupkovom konaní (žalobkyňa bola

uznaná za vinníčku nehody).

34. Žalobkyňa v odvolaní ďalej namietala predčasnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie, nevypočutie
znalca s tvrdením, že zo znaleckého posudku nevyplýva, že žalobkyňa spôsobila na ceste náhlu
prekážku. Tento záver však bohužiaľ zo znaleckého posudku nevyplynul a znalec dospel k opačnému

záveru. Výsluch znalca by neznamenal iný záver k tak dôležitej okolnosti ako je zodpovednosť za
vznik dopravnej kolízie, ktoré sa udiala v roku 2018 za situácii, že závery posudku bolo možné namietať
v trestnom konaní, keďže žalobkyňa bola v konaní právne zastúpenie.

35. Súd pri vykonávaní dokazovania nie je viazaný návrhmi účastníkov a nemá povinnosť všetky

navrhnuté dôkazy vykonať. Nevykonanie všetkých navrhnutých dôkazov nie je vadou spôsobujúcou
účastníkovi odňatie možnosti konať pred súdom, pretože v zmysle ustanovenia § 120 ods. 1 veta druhá
O.s.p. je vecou súdu, aby rozhodol, ktoré z navrhovaných dôkazov vykoná. Toto oprávnenie súdu sa
neviaže na návrhy účastníka konania (uznesenie Najvyššieho súdu SR zo 14. 9. 2011, sp. zn. 6 Cdo
153/2011).

36. To, že právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady
spravodlivého súdneho konania, jednoznačne vyplýva z ustálenej judikatúry Európskeho súdu pre
ľudské práva. Judikatúra tohto súdu síce nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je
pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument,

ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument ( Ruiz
Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303 – A , s. 12, § 29, Hiro Balani c. Španielsko z
9. decembra 1994, séria A, č. 303 – B, Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997, Higgins c. Francúzsko
z 19. februára 1998).

37. Z týchto dôvodov považoval odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie za vecne správny a ako
taký ho potvrdil podľa ust. § 387 ods. 1, 2 CSP.

38. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. §
255 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní mala úspech žalovaná, ktorej trovy v odvolacom konaní nevznikli,

preto rozhodol tak, že nepriznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania žiadnej zo strán sporu.

39. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0 .

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 CSP).
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného

predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).