Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 3. október 2023

Súd: Okresný súd Poprad
Spisová značka: 12C/56/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8722202238
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 10. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. František Zelený
ECLI: ECLI:SK:OSPP:2023:8722202238.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Poprad sudcom JUDr. Františkom Zeleným v právnej veci žalobcu: A. B., nar. X.XX.XXXX,
trvale bytom C. XXXX/XX, C. – D., práv. zast. Beňo & partners advokátska kancelária, s.r.o., Nám.
Sv. Egídia 93, Poprad, IČO: 44250029, proti žalovanej: E. B., nar. X.XX.XXXX, trvale bytom C. XXXX/
XX, C. – D., práv. zast. F. C. G., advokát, Murgašova 86/1, Poprad, IČO:42239290, v konaní o určenie
vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu z a m i e t a .

II. Žalovaná má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % s tým, že o výške
náhrady rozhodne súd I. inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa
konanie končí.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 9.8.2022 domáhal, aby určil, že je bezpodielovým
spoluvlastníkom nehnuteľností

-Pozemok KNC parc. č. 1840/90, druh pozemku – zastavané plochy a nádvoria o výmere 210 m2
-Pozemok KNC parc. č. 1840/91, druh pozemku – záhrady o výmere 669 m2
-Stavba – rodinný dom súp. č. XXXX, postavený na pozemku KNC parc. č. 1840/90, druh
pozemku – zastavané plochy a nádvoria o výmere 210 m2,
na základe darovacej zmluvy uzavretej medzi žalovanou na strane obdarovanej a H. B. na strane darcu,
ktorá je súčasťou spisu Okresného úradu Poprad, katastrálny odbor č. 4145/2018. Zároveň si uplatnil

náhradu trov konania.
Na pojednávaní dňa 4.10.2023 žalobca požiadal súd o pripustenie zmeny žaloby tak, že je
bezpodielovým spoluvlastníkom nehnuteľnosti -Pozemok KNC parc. č. 1840/90, druh pozemku –
zastavané plochy a nádvoria o výmere 210 m2
-Pozemok KNC parc. č. 1840/91, druh pozemku – záhrady o výmere 669 m2
-Stavba – rodinný dom súp. č. XXXX, postavený na pozemku KNC parc. č. 1840/90, druh pozemku –
zastavané plochy a nádvoria o výmere 210 m2 , všetko zapísané na LV č.,2459 k. ú. D., Obec C., I. C.,

alternatívne, že žalobca a žalovaná sú bezpodielovými spoluvlastníkmi tých istých nehnuteľností.
Pôvodnú žalobu odôvodnil tým, že strany sú manželmi a za trvania manželstva nadobudli do
bezpodielového spoluvlastníctva nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX k. ú. D.. Darovacou zmluvou zo
dňa 17.8.2018, spísanou a autorizovanou advokátkou JUDr. Ing. Marcelou Martinkovičovou, predmetné
nehnuteľnosti previedli do výlučného vlastníctva ich dcéry H. B. po vzájomnej dohode medzi žalobcom
a žalovanou. Oni rovnako tak ako ich deti syn a dcéra majú trvalý pobyt na danej adrese. Darovacou

zmluvou, vklad ktorej bol povolený správnym orgánom pod č. 4145/18, ich dcéra obratom bez jeho
vedomia predmetné nehnuteľnosti previedla späť do vlastníctva žalovanej. Vklad bol povolený dňa
12.10.2018 ani nie tri mesiace po prvej darovacej zmluve. Ku dňu podania žaloby sú so žalovanoumanželmi, nie sú v rozvodovom konaní. Spolu s deťmi majú trvalý pobyt na spoločnej adrese,
nehnuteľnosti spoločne užívajú a finančne sa podieľajú na nákladoch s tým spojených. Pre účely
žalobného podania treba vychádzať zo skutočnosti, že ako manželia, vlastniaci nehnuteľnosti vedené

v BSM , tieto darovali ich dcére s dobrým úmyslom. Žalobca nemal nikdy úmysel obísť kogentnú
normu o zákaze prevádzať svoje spoluvlastnícke právo z BSM na žalovanú tým, že fiktívne darujú
nehnuteľnosti dcére a tá ich obratom daruje do výlučného vlastníctva žalovanej, jej matky. Žalobca
predpokladá, že takýto úmysel nemala ani žalovaná a určite nemala ani úmysel takýmto spôsobom
zbaviť spoločne nadobudnutého majetku žalobcu. Ak by súd zamietol žalobný návrh, v podstate by

legitimizoval obchádzanie kogentných právnych noriem a pokrivil a dehonestoval inštitút zániku BSM.
Pre prípad zániku manželstva by nebolo potrebné vysporiadavať vzťah vlastníctva k nehnuteľnostiam,
ktoré už nie sú v BSM, ale vo výlučnom vlastníctve žalovanej. Predpokladá, že to nebolo v úmysle
žalovanej, inak by právny úkon – darovacia zmluva zo spisu Okresného úradu Poprad č. 4145/2018
bola v rozpore s dobrými mravmi. Rovnako predpokladá, že úmysel ich dcéry nesmeroval k tomu, aby
sám ostal ako bezdomovec bez majetkov a aby ho obrala o jeho úspory a investície, ktoré vynaložil

na nehnuteľnosť. Naliehavý právny záujem odôvodnil tým, že týmito úkonmi sa naštrbili vzťahy medzi
žalobcom a žalovanou ako aj medzi žalobcom a jeho dcérou. Žalovaná ho vyzýva, aby si našiel iné
bývanie, vyhráža sa mu zneprístupnením nehnuteľnosti. Je odôvodnená obava, že nebude mať kde
bývať. Nie je vlastníkom inej nehnuteľnosti. Pre prípad rozvodu manželstva by žalobca prišiel o svoje
úspory a investície vo výške 50 % hodnoty vložených do nehnuteľnosti. Sám nechce podať návrh

na rozvod manželstva a nehnuteľnosť chce užívať spoločne so žalovanou. Poukázal na ustanovenie
§ 143 OZ, a ustálenú právnu prax deklarovanú judikátmi č.R42/1972 – prevod vlastníctva medzi
manželmi darovacou zmluvou, rozhodnutie č. R6/1979 – uzatváranie darovacej zmluvy medzi manželmi
posudzované ako obchádzanie kogentných ustanovení OZ.
Zmenu žaloby odôvodnil tým, že pri pôvodnej žalobe došlo k chybe v písaní pri označení

strán a neuvedeniu príslušného listu vlastníctva, na ktorom sú nehnuteľnosti zapísané. Právny
dôvod vlastníckeho práva sa do petitu žaloby neuvádza. Pri formulácii alternatívneho petitu vychádza
z vyjadrenia protistrany, ktorá spochybnila zapísateľnosť pôvodného petitu do katastra. Zmyslom žaloby
je dosiahnuť stav, ktorý tu bol pred uzavretím oboch darovacích zmlúv, a to zápisu vlastníckeho práva
oboch strán. Pokiaľ by súd mal za to, že zapísateľná, teda vykonateľná je aj prvá časť alternatívneho

petitu tak,ako to bolo uvedené v pôvodnej žalobe, mohol by žalobu v zostávajúcej časti zamietnuť.

2.Na preukázanie svojich tvrdení predložil darovaciu zmluvu zo dňa 17.8.2018, rozhodnutie správneho
orgánu zo dňa 12.10.2018 o vklade vlastníckeho práva a navrhol vypočutie strán sporu a svedkyne H. B..

3.V ďalšom písomnom podaní žalobca uviedol, že súd by sa mal zaoberať prednostne otázkou, či
darovaciazmluvauzatvorenámedzidcéroustránažalovanouniejezastieracíprávnyúkon,ktorýmbysa
malo nahradiť vrátenie daru, ktorý dcéra získala od nich na základe darovacej zmluvy zo dňa 17.8.2018.
V tomto prípade je presvedčený, že dar sa nemôže vrátiť do výlučného vlastníctva žalovanej, ale len späť
doBSMžalobcuažalovanej.Akbytaktovecsúdneposúdil,jepotrebnézaoberaťsaotázkou,čisamotná

darovacia zmluva je platným právnym úkonom a či sa nejedná o absolútne neplatný právny úkon podľa
§ 39 OZ. Pri skúmaní absolútnej neplatnosti právneho úkonu je potrebné oprieť sa aj o zásadu, že
právo nevzniká z bezprávia. Na právnom úkone, ktorý nepožíva právnu ochranu, nemožno stavať vznik
výlučného vlastníctva k predmetným nehnuteľnostiam v prospech žalovanej.

4.Na pojednávaní ďalej uviedol, že má za to, že v konaní sa skutkové otázky javia ako nesporné, tzn., že
doposiaľ ani jedna zo strán nespochybnila uzavretie ani jednej z darovacích zmlúv, konktérne darovacej
zmluvy uzavretej medzi stranami sporu a ich dcérou, a následne darovacej zmluvy uzavretej medzi
dcérou a žalovanou. Sporné sa zatiaľ nejavia ani skutočnosti tvoriace obsah týchto zmlúv ako ani dátum
ich uzavretia. Žalobca uzavrel prvú darovaciu zmluvu v dobrej viere za takých okolností, že od neho

vyžadovala jeho manželka, pričom žalobca vedel, že nehnuteľnosť sa bude prevádzať na ich spoločnú
dcéru, a nikdy pri uzavretí zmluvy nepredpokladal, že táto dcéra bude s nehnuteľnosťou počas života
svojich rodičov nejako nakladať. Obom stranám teda aj darcom, aj obdarovanej bolo bez pochybnosti
zrejmé, že darcovia nehnuteľnosti žijú, iné bývanie nemajú a nemajú ani prostriedky ani plány bývať
niekde inde. O to väčšie bolo prekvapenie žalobcu, keď zistil, že nehnuteľnosť bola obratom prevedená

na jeho manželku, čím v podstate došlo k situácii fiktívneho vyporiadania BSM za trvania manželstva,
ktoré právny poriadok nepripúšťa. Úmysel darcu takýto nikdy nebol, a súčasne mu ani jeho manželka
ani jeho dcéra nikdy neuviedli, že ony takýto úmysel už vopred pripravený majú. Prejudiciálnou otázkou
bude posúdiť platnosť oboch zmlúv.V danej veci je potrebné posudzovať oba právne úkony vo svojej vzájomnej súvislosti. Je zrejmé, že
prvý právny úkon bol uzavretý za okolností, kedy žalovaná a jej dcéra vedeli, že skutočným účelom
tohto úkonu je konečný prevod nehnuteľnosti na žalovanú. Všetci účastníci týchto úkonov nemienil nič

meniť na skutočnom užívaní nehnuteľnosti, ktorá tak predtým tak aj potom, tvoria ich domov. O žiadny
skutočný prevod previesť nehnuteľnosti do vlastníctva dcéry nešlo, nakoľko nikdy neexistoval žiadny
úmysel,abytýmtodomomsamaakokoľvekdisponovala.Dôsledkomtohojeajskutočnosť,žedcéradom
obratom previedla výlučne svojej matke. skutočným dôvodom oboch právnych úkonov podľa žalovanej
a svedkyne mal byť je trest pre žalobcu za jeho manželskú neveru, ktorú paradoxne ako žalovaná ,

tak dokonca aj jej dcéra pociťujú ako vlastnú ujmu. Z celej tejto hry bol účelovo vynechaný syn J., a to
vžiadnomprípadeniezdôvodu,žebolneplnoletý.Platnéprávoumožňujeprijaťdarajneplnoletejosobe,
o čom nepochybne museli byť strany darovacej zmluvy upovedomené advokátkou, ktorá predmetnú
zmluvuspisovala. Skutočnýdôvod,prektorýdomnebolprevedenýnavtedymaloletéhosyna,bolten,že
každý súd by nepochybne schválil prijatie daru maloletému, ale žiadny súd by následne neschválil, aby
maloletý daroval dom komukoľvek. Išlo by totiž jednoznačne o úkon v jeho neprospech. Obe účastníčky

právneho úkonu druhej darovacej zmluvy, aj prvej darovacej zmluvy si toto všetko vopred pripravili pre
to, aby bol žalobca postihnutý za svoje chyby. Toto konanie žalovanej je obzvlášť v rozpore s dobrými
mravmi. Nevery sa mal dopúšťať od roku 2011, o čom žalovaná a deti vedeli. Namiesto toho, aby
sa žalovaná so žalobcom rozviedla, a následne si vyporiadala BSM, čo by bol normálny pochopiteľný
a hlavne zákonný postup, žalovaná ľstivo udržiavala spolužitie so žalobcom, a dotlačila ho k uzavretiu

darovacej zmluvy, ktorou sa zbavil všetkých svojich práv. V podstate tak de facto vyporiadala BSM za
trvania manželstva a to výlučne vo svoj prospech. Urobila tak vo vedomí, že v zmysle slovenského
právneho poriadku súd môže vyporiadať BSM v prospech len jedného manžela iba v tom prípade,
pokiaľ sa druhý manžel o nadobudnutie spoločného majetku nijako nepričinil. Ide o jediný zákonný
dôvod, kedy súd môže prikázať majetok z BSM výlučne jednej strane. Žalovaná si však musela byť

vedomá toho, že o takýto prípad nejde, a žalobca sa minimálne rovnako ako ona zaslúžil o nadobudnutie
a udržanie domu. Pokiaľ sa žalovaná rozhodne so žalobcom rozviesť, čo opakovane deklaruje, že na
ďalšom spolužití pod jednou strechou nemá záujem, získa všetko čo potrebovala. Podľa jeho názoru
by takéto konanie nemalo požívať súdnu ochranu, a preto obe darovacie zmluvy považuje za neplatné
ako z dôvodu rozporu s dobrými mravmi, tak aj z dôvodu rozporu so zákonom.

5.Žalobca sa ako strana v konaní vo svojej výpovedi vyjadril, že manželstvo so žalovanou uzavreli
v roku 1996 a manželstvo doposiaľ trvá. Nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom žaloby, nadobudli počas
trvania manželstva kúpou. Z manželstva sa narodili dve deti. Na adrese má trvalý pobyt a býva tam
celá rodina. V minulosti pracoval v zahraničí. Potom bol 4 roky doma. V roku 2020 odišiel do Viedne.

Keď prichádza domov, tak sa zdržiava na spoločnej adrese.
Manželstvo od roku 2018 prechádzalo krízou a snažil sa ho zachrániť tým, že sa urobilo to, čo sa
urobilo. Manželka mu navrhla, že za to, čo urobil, má ako gesto urobiť prevod domu buď na ňu alebo
na dcéru. Aby spolužitie opäť naštartovali, pristúpil k uzatvoreniu darovacej zmluvy. Bolo mu povedané,
že ako manžel manželke nemôže nič darovať, preto sa to zrealizovalo tak, že obdarovanou bola dcéra.

Zostal prekvapený, keď ho neskôr otec upozornil na to, že v katastri nehnuteľností je už ako vlastník
nehnuteľnosti zapísaná manželka. To sa dozvedel asi až po roku alebo viac od uzatvorenia darovacej
zmluvy. Po rozhovore s manželkou o danej skutočnosti táto mu oznámila, že už s ním ďalej nechce
bývať, čím sa v podstate stal bezdomovcom. Na dome robil celý život a robil to pre rodinu. V živote by
nečakal, že sa stane taká vec , ako sa stala. Za žiadnych okolností by rodinu nenechal bez strechy nad

hlavou. Nehnuteľnosti prepísal na dcéru s prísľubom, že manželstvo sa dá do poriadku, že s manželkou
si napraví vzťah. Po krátkej dobe však nehnuteľnosť bola prevedená na manželku a táto s ním spolužitie
neobnovila. V roku 2018 nemal nijaké dlhy alebo exekúcie. Uzavretím darovacej zmluvy jeho úmyslom
bolo , že keď dom prevedie na dcéru, nestratí ho a zlepšia sa ich vzťahy. Všetok jeho úmysel smeroval
k skĺbeniu rodiny a daniu vecí do poriadku.

6.Žalovaný v písomných podaniach žiadal žalobu ako zjavne neopodstatnenú zamietnuť. Súhlasil
s tvrdením žalobcu, že ani on, ani žalovaná nikdy nemali úmysel obísť kogentnú normu o zákaze
prevádzať svoje spoluvlastnícke právo z bezpodielového spoluvlastníctva majetku na žalovanú tým,
že by fiktívne darovali nehnuteľnosť dcére, a tá ich následne darovala žalovanej. Ak by aj nedošlo

k uzatvoreniu darovacej zmluvy z dcéry na žalovanú, situácia žalobcu ohľadom vyporiadania BSM by
bola identická, ako je tomu teraz, nakoľko aj v takomto prípade by predmetné nehnuteľnosti nepatrili
do BSM a nemohli by ani byť predmetom vyporiadania z dôvodu zmeny vlastníctva. Nebolo úmyslom
dcéry Bianci darovaním nehnuteľnosti urobiť zo žalobcu bezdomovca. Pri návrate žalobcu zo zahraničia,kde sa pracovne zdržiava, tento býva v rodinnom dome na ul. Papierenskej spolu s rodinou. Tu trávil
čas aj posledné Vianoce a žiadnym spôsobom neprezentoval rodinné obavy, že by mal zostať bez
bývania. V prípade darovacej zmluvy, ktorej vklad bol povolený pod č. 4145/2018 sa v žiadnom prípade

nejedná o zastretý právny úkon. Pokiaľ právnym úkonom má byť zastretý iný právny úkon, platí tento
iný úkon, ak to zodpovedá vôli účastníkov a ak sú splnené všetky jeho náležitosti. Simulovaný právny
úkon je neplatný z dôvodu nedostatku skutočnej vôle konajúcich subjektov. V takých prípadoch platí
zastieraný právny úkon. Podmienkou ale je, že tento zodpovedá vôli subjektov a spĺňa náležitosti
právneho úkonu požadované zákonom pre jeho platnosť. Musí byť však daná totožnosť účastníkov

predstieraného a zastretého právneho úkonu, čo však v posudzovanom prípade absentuje, nakoľko
žalobca nebol účastníkom predmetnej darovacej zmluvy. Už z uvedeného dôvodu sa nemôže jednať
o zastretý právny úkon. Darovacia zmluva netrpí neplatnosťou, pretože takéto dôvody žalobca ani
nešpecifikoval. Ani prípadná neplatnosť darovacej zmluvy nemôže mať za následok vznik vlastníckeho
práva žalobcu k sporným nehnuteľnostiam.

7.Na preukázanie svojich tvrdení predložil druhú darovaciu zmluvu.

8.Napojednávaníďalejuviedla,žepredmetomkonaniajeurčenievlastníckehoprávaknehnuteľnostiam.
V takýchto prípadoch nie je možné použiť alternatívne petity, alebo alternatívny petit. Vo vzťahu k prvému
žalobnému petitu má za to, že tento je nesprávny, pretože je neurčitý, a takéto rozhodnutie nie je možné

zapísať do katastra nehnuteľností. Pokiaľ má byť nejaká nehnuteľnosť v BSM manželov, tak musia
tam byť uvedení obidvaja spoluvlastníci, nie iba jeden. Vo vzťahu k druhému alternatívnemu petitu
žalobca nepreukázal, že mu svedčí vlastnícke právo k nehnuteľnostiam. Pôvodne v žalobe žalobca ako
titul nadobudnutia vlastníckeho práva uviedol zmluvu č. 2, neskôr uviedol, že sa má jednať o zastretý
právny úkon. Tieto tituly právne nezabezpečili vznik vlastníckeho práva žalobcu. Poprela, aby sa malo

jednať o nejaké fiktívne vyporiadanie BSM, resp. obchádzanie zákona a rozpor s dobrým mravom. Sám
žaloba bol uzrozumený a súhlasil v istom čase na prevode rodinného domu na manželku, len to nebolo
právne možné. Takýto prevod žalobca uskutočnil už aj v roku 2011, resp. 2012 a k nezavkladovanie
tejto zmluvy nedošlo iba preto, že neboli opravené chyby. Pokiaľ mal žalobca v úmysle nestratiť dohľad
nad ďalším právnym osudom nehnuteľnosti, mohol si uvedenú záležitosť ošetriť v darovacej zmluve,

napríklad zriadením vecného bremena, zriadením predkupného práva alebo zákazu prevodu bez jeho
predchádzajúceho súhlasu. To sa však nestalo. H. B. nadobudla plnohodnotné vlastnícke právo k týmto
nehnuteľnostiam a mala zmluvnú voľnosť nakladať s týmto majetkom bez obmedzenia a podľa svojho
vlastnéhouváženia.Druhádarovaciazmluvabolauzatvorenáriadne,slobodne,vážne,bezakéhokoľvek
nátlaku a je preto platným právnym úkonom. Ak by aj súd mal za to, že by druhá darovacia zmluva

mala byť v rozpore s dobrými mravmi, hoci na to nevidí žiadny dôvod, mohla by spôsobiť len obnovenie
vlastníckeho práva H. B., nie vznik vlastníckeho práva žalobcu. Poprela, že sa malo jednať o vopred
pripravený úmysel.

9.Žalovaná ako strana v konaní vo svojej výpovedi uviedla, že manželstvo so žalobcom uzavreli v roku

1996. Nehnuteľnosti, ktoré tvoria jeho celok, rodinný dom a záhradu, kúpili s manželom asi v roku
2001. Ako dôvod podania žaloby pokladá to, že manžel viedol dvojitý život. V druhej časti má zrejme
určité problémy, a začal si preto chrániť svoj majetok. Nemala žiadny úmysel žalobcu o majetok obrať.
Darovacie zmluvy boli uzatvárané normálne, bez nátlaku. Nemala úmysel zákon obchádzať. Pri uzavretí
prvej darovacej zmluvy obišli syna J., pretože v tom čase ešte nebol plnoletý.

Rovnako nesúhlasí, aby zmluvy mali nejako súvisieť s dobrými mravmi. Keď sa majetky prepísali na
dcéru, táto sa následne vyjadrila, že ak by to bolo možné, tak si myslí, že sa necíti mať v rukách takýto
majetok, a má pocit, aby sa to previedlo na ňu. Tým bude postarané a nebudú s tým problémy. Žalobca
sa o prevode majetku na ňu dozvedel ešte v roku 2018 od svojho brata. Zo strany žalobcu boli snahy
o upevnenie a zlúčenie rodiny, no komunikácia bola dosť ťažká. Vyjadrila sa, že pod jednou strechou sa

to asi nedá zvládnuť. Oddelené bývanie nepokladala za situáciu, aby sa vzťahy nemohli skonsolidovať.
Žalobcovi predložila po podaní žaloby návrh, že by v prípade odpredaja nehnuteľnosti mu bola vyplatená
50 % čiastka z kúpnej ceny. Nepristal na to. Uzavretím prvej darovacej zmluvy nesledovala žiadny
úmysel. Už v roku 2011 bola riešená otázka prevodu nehnuteľnosti na jej mamu kvôli dvojitému životu
žalobcu. Stroskotalo to iba na tom, že nehnuteľnosť nemala popisné číslo. Keďže následne manželstvo

smerovalo do pokojnejších vôd, nechali to tak. Bola istá obava, aby rodinu manžel nepripravil o dom,
napríklad kvôli dvojitému životu. Dom chceli zachovať kvôli deťom. Manželovi sa nedalo veriť ,čo
urobí za týždeň. Počas trvania manželstva na financovaní domu a rodiny sa podieľala spoločne so
žalobcom v rámci svojich možností. V čase uzatvorenia prvej darovacej zmluvy neplánovala žiť bezmanžela. Nevidela dôvod na zriadenie vecného bremena,, pretože ich vzťahy boli dobré. Uzavretím
druhej darovacej zmluvy vedela, že tým uchráni svoje deti, a že im ostane ich zázemie.

10.Súd na základe dokazovania vykonaného v súlade s prednesmi strán, ich vypočutím, vypočutím
svedkyne H. B., oboznámením listinných dôkazov a to darovacích zmlúv a rozhodnutia správneho
orgánu zistil nasledovný skutkové stav :

11.Dňa 17.8.2018 uzavreli A. B. a E. B. ako darcovia a H. B. ako obdarovaná darovaciu zmluvu,

predmetom ktorej bolo darovanie nehnuteľností, zapísaných na LV č. XXXX k. ú. D., Obec C., a to
pozemku KNC parc. č. 1840/90, zastavané plochy a nádvoria o výmere 210 m2, pozemku KNC parc. č.
1840/91, záhrady o výmere 669 m2 a stavby – rodinný dom súp. č.XXXX postavený na pozemku KNC
parc. č. 1840/90 –zastavané plochy a nádvoria o výmere 210 m2,ktorých boli darcovia bezpodielovými
spoluvlastníkmi. Podľa článku II. bod 3 obdarovaná dar od darcov s vďakou prijíma a dar nadobúda do
svojho výlučného vlastníctva. V článku III. strany zmluvy deklarujú stav daru, v článku IV. nadobudnutie

vlastníctva a v článku V. zobrali na vedomie, že zmluva bude autorizovaná advokátom, ktorému
bolo udelené plnomocenstvo na zastupovanie pri podaní návrhu na vklad tejto zmluvy do katastra
nehnuteľností. V článku VI. bod 4 zmluvné strany vyhlásili, že majú spôsobilosť na právne úkony, ich
prejavysúdostatočnezrozumiteľnéaurčité,ichzmluvnávoľnosťnebolažiadnymspôsobomobmedzená
a právny úkon je urobený v predpísanej forme. V bode V. strany prehlásili, že túto zmluvu neuzatvárajú

v tiesni, ani na za nápadne nevýhodných podmienok, zmluvu si prečítali, jej obsahu porozumeli, a na
znak toho, že obsah zmluvy zodpovedá ich skutočnej a slobodnej vôli, ju vlastnoručne podpísali. Zmluvu
autorizovala advokátka JUDr. Ing. Marcela Martinkovičová dňa 17.8.2018.

12.Dňa 14.9.2018 uzatvorili H. B. ako darkyňa a E. B. ako obdarovaná darovaciu zmluvu,

predmetom ktorej boli nehnuteľnosti zapísaných na LV č. XXXX k. ú. D., Obec C., a to pozemoik KNC
parc. č. 1840/90, zastavané plochy a nádvoria o výmere 210 m2, pozemok KNC parc. č. 1840/91,
záhrady o výmere 669 m2 a stavba – rodinný dom súp. č.XXXX postavený na pozemku KNC parc. č.
1840/90–zastavanéplochyanádvoriaovýmere210m2.VčlánkuIII.stranydeklarujústavdaru,včlánku
IV.nadobudnutievlastníctva.PodľačlánkuV.zmluvnéstranybolipoučené,žezmluvabudeautorizovaná

advokátom, ktorý autorizáciu potvrdí. Zároveň bol advokát splnomocnený na zastupovanie strán pri
podaní návrhu na vklad tejto zmluvy do katastra nehnuteľností. Podľa článku VI. bod 4 strany vyhlásili,
že majú spôsobilosť na právne úkony a v bode 5, že zmluvu neuzatvárajú v tiesni ani za nápadne
nevýhodných podmienok, zmluvu si prečítali, jej obsahu porozumeli a vlastnoručne ju podpísali. Zmluva
obsahuje doložku o autorizácii zo dňa 14.9.2018 advokátkou JUDr. Ing. Marcelou Martinkovičovou.

13.Rozhodnutím zo dňa 12.10.2018 č. V 4145/2018 Okresný úrad Poprad, katastrálny odbor
povolilvkladvlastníckehoprávaknehnuteľnostiamnazákladeuvednejzmluvydokatastranehnuteľností
v prospech E. B..

14. Svedkyňa H. B., dcéra strán v konaní po zákonnom poučení uviedla, že rodičia jej darovali dom.
Nehnuteľnosť pôvodne vlastnili obidvaja rodičia. Zaslúžili sa o ňu obaja. Následne po úvahe, aký bol
ich život a aké boli vzťahy, sa rozhodla darovať dom do správnych rúk, a to svojej matke. Nehnuteľnosť
vsúčasnejdobeužívajúvšetci.OtecjeväčšinučasuvprácimimoúzemiaSlovenska. Myšlienkadarovať
nehnuteľnosť vznikla ešte v roku 2011,kedy sa dom mal darovať jej babke z matkinej strany vzhľadom

k tomu, akých chýb sa otec dopustil. K tmu nedošlo. Pri ďalších chybách sa rozhodli dobrovoľne rodičia
nehnuteľnosť v roku 2018 darovať jej. Brat bol v tom čase neplnoletý. Otec mal milenky. Dopadalo to na
celú rodinu, ako aj na jej psychické zdravie. V dobe po darovaní jej bolo zvláštne, aby dom mala vlastniť
sama. Vzhľadom na to, že ju otec sklamal vo viacerých veciach, aj klamal, tak sa rozhodla darovať dom
matke. Táto si vždy svoje povinnosti plnila zodpovedne a snažila sa, aby boli vždy súdržní a držali spolu.

Vedela , že to bude v správnych rukách. Otec exekúcie nemal, ale vo svojom živote sa veľakrát správal
tak, že by to k tomu niekedy mohlo aj dospieť. Otec prispieva na chod domácnosti. Vzhľadom k veciam,
ktoré sa stali, si nevie predstaviť, že by v dome naďalej spolu žili. K nijakej zmene užívania nedošlo ani
po uzavretí druhej darovacej zmluvy.

Podľa § 37 Občianskeho zákonníka
(1) Právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.
(2) Právny úkon, ktorého predmetom je plnenie nemožné, je neplatný.
(3) Právny úkon nie je neplatný pre chyby v písaní a počítaní, ak je jeho význam nepochybný.Podľa § 39 uvedeného zákona
Neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo

sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 41a O.z.
(1) Ak neplatný právny úkon má náležitosti iného právneho úkonu, ktorý je platný, možno sa naň odvolať,
ak je z okolností zrejmé, že vyjadruje vôľu konajúcej osoby.

(2) Ak právnym úkonom má byť zastretý iný právny úkon, platí tento iný úkon, ak to zodpovedá vôli
účastníkov a ak sú splnené všetky jeho náležitosti. Neplatnosti takého právneho úkonu sa nemožno
dovolávať voči účastníkovi, ktorý ho považoval za nezastretý.

Podľa § 123 O.z.
Vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody

a úžitky a nakladať s ním.

Podľa § 132 o.z.
(1) Vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím
štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom.

(2) Ak sa vlastníctvo nadobúda rozhodnutím štátneho orgánu, nadobúda sa vlastníctvo dňom v ňom
určeným, a ak určený nie je, dňom právoplatnosti rozhodnutia.

Podľa§ 628 O.z.
(1) Darovacou zmluvou darca niečo bezplatne prenecháva alebo sľubuje obdarovanému a ten dar alebo

sľub prijíma.
(2) Darovacia zmluva musí byť písomná, ak je predmetom daru nehnuteľnosť, a pri hnuteľnej veci, ak
nedôjde k odovzdaniu a prevzatiu veci pri darovaní.
(3) Neplatná je darovacia zmluva, podľa ktorej sa má plniť až po darcovej smrti.

Podľa § 630 o.z.
Darca sa môže domáhať vrátenia daru, ak sa obdarovaný správa k nemu alebo členom jeho rodiny tak,
že tým hrubo porušuje dobré mravy.

15.S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia mal súd preukázané,
že žaloba nie je dôvodná.

16.Žalobca je aktívne procesne legitimovaný na podanie určovacej žaloby o určenie vlastníckeho práva .
Naliehavý právny záujem osvedčil tvrdením, že je vlastníkom sporných nehnuteľností, ku ktorým v čase

podania žaloby je v príslušnej evidencii ako výlučná vlastníčka uvedená žalovaná.
Pôvodná žaloba a žaloba po pripustení zmeny s primárnym a alternatívnym petitom spĺňa všetky
formálne náležitosti pre to, aby súd žalobu prejednal. Žalobca označil sporové strany v konaní,
predmet konania a uviedol ďalšie náležitosti vyplývajúce z ust. § 132 CSP. Je potrebné odlišovať
nedostatky neúplnej žaloby, ktoré súd odstraňuje postupom výzvy na odstránenie vád podania

s následnou možnosťou odmietnutia podania / § 129 CSP/ a nedostatky spočívajúce v takej formulácii
petitu žaloby, ktorá spochybňuje možnú vykonateľnosť súdneho rozhodnutia, ktoré majú za následok
neúspech strany v konaní. Je dôvodné tvrdenie žalovanej, že tak, ako žalobca formuloval určenie
vlastníckeho práva jeho osoby k sporným nehnuteľnostiam v primárnom petite, je pochybná prípadná
vykonateľnosť súdneho rozhodnutia, ak by bol v konaní úspešným. Z primárneho petitu žaloby

v prípade úspechu v konaní by mal byť žalobca zapísaný v príslušnej evidencii vlastníckych vzťahov
ako bezpodielový spoluvlastník nehnuteľnosti, pričom petit žaloby nerieši zmenu zápisu a formu
vlastníctva žalovanej/ bezpodielové spoluvlastníctvo/ , ktorá je doposiaľ zapísaná ako výlučná vlastníčka
nehnuteľností titulom darovacej zmluvy. Daná skutočnosť sama má za následok neúspech žalobcu
v konaní s primárnym petitom a je dôvodom na zamietnutie žaloby v tejto časti. / napr. rozhodnutie KS

BB 11Co/78/2020./

17.Nedostatok primárneho petitu žalobca odstránil v alternatívnom petite, ktorým sa domáha určenia
súdom, že obe strany sú z titulu manželstva bezpodielovými spoluvlastníkmi sporných nehnuteľností,ktoré mali nadobudnúť za trvania manželstva. Žalobu v tejto časti odôvodnil tým, že obe darovacie
zmluvy pokladá za neplatné pre rozpor so zákonom a dobrými mravmi, a preto by mal platiť právny stav
bezpodielového spoluvlastníctva strán k daným nehnuteľnostiam platný pred ich uzavretím.

18.Žalovaná je zapísaná ako výlučná vlastníčka sporných nehnuteľností na základe darovacej zmluvy
uzavretej dňa 14.9.2018, ktorej vklad vlastníckeho práva bol povolený rozhodnutím príslušného
správneho orgánu zo dňa 12.10.2018.

19.Zobsahužalobyavyjadrenížalobcuprostredníctvomprávnehozástupcuvpriebehukonaniavyplýva,
že žalobca v žalobe nespochybnil platnosť prvej darovacej zmluvy uzavretej medzi stranami v konaní
ako darcami a H. B. ako obdarovanou a čo do platnosti zmluvy sám rozhodujúce skutočnosti pokladal
za nesporné. Žalobca deklaroval, že nemal nikdy záujem obísť kogentnú normu o zákaze prevádzať
spoluvlastnícke právo z BSM medzi manželmi tým, že fiktívne daruje nehnuteľnosť dcére. Rovnako
predpokladá, že takýto úmysel nemala ani žalovaná. Svoje vlastnícke právo odvodil z neplatnosti druhej

darovacej zmluvy .Až v priebehu konania s poukazom na procesnú obranu žalovanej žalobca upravil
skutkové tvrdenia tak, že aj túto zmluvu pokladá za neplatnú pre rozpor so zákonom a dobrými mravmi.
Poukázal na úmysel žalovanej a jeho dcéry zbaviť ho majetku v BSM a v podstate urobiť z neho
bezdomovca.

20.V zmysle § 3 ods. 1 Občianskeho zákona nesmie byť výkon práv a povinností vyplývajúcich
z občianskoprávnych vzťahov v rozpore s dobrými mravmi. Za právny úkon priečiaci sa dobrým mravom
treba považovať úkon, ktorý je všeobecne neakceptovateľný z hľadiska v spoločnosti prevládajúcich
mravných zásad a princípov vzájomných vzťahov medzi ľuďmi. Súlad právneho úkonu s dobrými mravmi
treba posudzovať vždy komplexne so zreteľom na konkrétnu situáciu na oboch stranách sporu (nielen

osoby vykonávajúcej určité právo, ale aj osoby týmto úkonom dotknutej), s prihliadnutím na všetky
rozhodujúce okolnosti a nezávisle od vedomia a vôle (zavinenia) toho, kto právo alebo povinnosť
vykonáva. Subjekt vykonávajúci právo musí jeho výkon realizovať v súlade so zákonom, jeho realizácia
musí byť primeraná vzhľadom na cieľ, ktorý má byť dosiahnutý (nesmie ísť o tzv.šikanózny výkon
práva) a musí byť v súlade s dobrými mravmi. Osobitnou sankciou v prípade výkonu práva v rozpore

s podmienkami uvedenými v § 3 ods.1 OZ je odopretie právnej ochrany, čo znamená, že nebude možné
takýto výkon procesnými prostriedkami vymáhať. Neposkytnutie právnej ochrany nemá za následok
zmenu alebo zánik tohto práva, len zánik ochrany. V zmysle § 3 ods.1 OZ nepostačuje akýkoľvek
rozpor s dobrými mravmi, ale tento zásah musí byť takej intenzity a vážnosti, ktorá je v demokratickej
spoločnosti neakceptovateľná.

21.Pretože darcovia a darkyňa boli osoby spôsobilé na právne úkony, darovaciu zmluvu neuzatvárali
vtiesnizanápadnenevýhodnýchpodmienok,sjejobsahomsaoboznámili,niejedôvodkonštatovať,aby
prvá darovacia zmluva bola absolútne neplatným právnym úkonom uzavretým v rozpore so zákonom,
prípadne v rozpore s dobrými mravmi. Žalobca sám popísal okolnosti, za ktorých zmluvu uzatváral.

Mal záujem urobiť gesto dobrej vôle s cieľom opätovného naštartovania štandartných manželských
a rodinnoprávnych vzťahov prevodom majetku na dcéru bez akýchkoľvek podmienok a zaťažovania
nehnuteľností vecnými bremenami. Darovacia zmluva, ako je zrejmé z výpovede svedka, mala určitým
spôsobom garantovať rodine stav bezpečia ohľadne majetku s prihliadnutím k predchádzajúcemu
neštandartnému prístupu žalobcu k manželstvu. Takúto vôľu žalobca už deklaroval v minulosti. Strany

netvrdili, aby danou zmluvou o prevode majetku na dcéru si chceli za trvania manželstva vyporiadať
BSM, záujme žalobcu zbaviť sa majetku pre prípad jeho možnej straty napríklad v exekúcii a i.Rovnako
takýto úmysel obídenia zákona nevyplýva zo žiadneho z predložených dôkazov.

22.Za danej situácie nie je možné konštatovať, aby H. B. sa platne nestala vlastníčkou sporných

nehnuteľností a nemohla s týmito disponovať a platne uzatvárať zmluvy o ich prevode.

23.V prípade, ak účastníci právneho úkonu uzavrú právny úkon, ktorý účastníci nechcú uzavrieť, a
ktorým predstierajú (simulujú) iný právny úkon, tzv. (disimulovaný právny úkon), je simulovaný úkon
z dôvodu nedostatku potrebnej vôle subjektov neplatným a platným je tzv. zastretý právny úkon. Pri

simulácii ide o obojstrannú nezhodu vôle a jej prejavu. V prípade simulácie vôbec nejde o právny
úkon a zákon s ním viaže za následok absolútnu neplatnosť. Simulovaný právny úkon je neplatný
nielen z dôvodu nezhody vôle a jej prejavu, ale aj z dôvodu obchádzania zákona a rozporu s dobrými
mravmi. Podmienkou jeho platnosti je, že zastretý právny úkon zodpovedá vôli subjektov a spĺňa všetkyzákonné predpoklady na jeho platnosť a má rovnakých účastníkov. V prípade, ak by bol takýto právny
úkon nedovolený, alebo trpel niektorým z dôvodu neplatnosti, bol by právny úkon neplatný. Simulácia
môže byť jednostranná alebo spoločná. Pri spoločnej simulácii musia byť o ňom uzrozumené obe

strany. Pri jednostrannej simulácii právnych úkonov sa postupuje v súlade s teóriou ochrany dôvery.
Neplatnosti simulovaného právneho úkonu sa nie je možné úspešne dovolať voči tomu subjektu, ktorý
úkon považoval za nezastretý ( a to ak ho vzhľadom na objektívne okolnosti a riadnu opatrnosť mohol
považovať za nezastretý). V takom prípade je potrebné zabezpečiť ochranu dobrej viery osoby, ktorá
o simulácii nevedela a nemala sa ako dozvedieť a právny úkon považovala za platný. Za prípady

simulácie nemožno považovať nesprávne označenie právneho úkonu.

24.Posudzovaná druhá darovacia zmluva, ktorá mala podľa tvrdenia žalobcu zastierať iný právny úkon,
obsahuje všetky podstatné náležitosti darovacej zmluvy a to označenie predmetu daru a prehlásenie
obdarovaného o prijatí daru.Obaja účastníci darovacej zmluvy boli osobami spôsobilými na právne
úkony, konali slobodne, vážne, určite a zrozumiteľne. Mali spôsobilosť na právne úkony a svoju vôľu

platne prejavili v písomnej podobe. Žalobca nešpecifikoval, aký zastretý právny úkon strany mali
simulovanou darovacou zmluvou uzavrieť, aby súd mohol daný úkon posúdiť z hľadiska jeho platnosti,
prípadne uzavretý v rozpore so zákonom alebo dobrými mravmi. K tvrdeniu simulovaného právneho
úkonu žalobca nepredložil žiadne dôkazy. Žalobca v konečnom dôsledku nebol ani stranou uzavretej
zmluvy. Strany darovacej zmluvy popreli , aby ich úmysel bol iný ako darovanie nehnuteľností žalovanej.

Svedkyňa podrobne popísala, čo ju viedlo po nadobudnutí majetku tento následne darovať matke.

25.Ak žalobca poukazuje na to , že v dôsledku uzavretých darovacích zmlúv sa stal osobou, ktorá
stratila obydlie a celý majetok v BSM získala jeho manželka ešte za trvania manželstva, dané tvrdenie
žalobcu je účelové. Žalobca nestratil obydlie, ale iba z vlastnej vôle previedol nehnuteľný majetok na inú

osobu. BSM medzi stranami stále trvá. Rovnako bez právneho významu je tvrdenie žalobcu o obídení
uzatvorenou darovacou zmluvou druhého dieťaťa. Okolnosti, za ktorých do prvej darovacej zmluvy nebol
zahrnutý aj maloletý syn strán v konaní, čím by malo byť sťažené uzavretie druhej zmluvy je zo strany
žalobcu iba úvahou, ktorú prezentoval vzhľadom k vyvíjajúcej sa dôkaznej situácii.

26.Preto súd obe darovacie zmluvy vyhodnotil ako platné právne úkony.

27.Otrováchkonaniasúdrozhodolpodľa§255a§262CSP.Žalovanejakoúspešnejstranevkonaní
súd priznal nárok na náhradu trov konania, o výške ktorej rozhodne súd samostatným uznesením po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od doručenia rozsudku na tunajšom súde
vo dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že

došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený
súd, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
sa týkajú procesných podmienok,
sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
mábyťnimipreukázané,ževkonanídošlokvadám,ktorémohlimaťzanásledoknesprávnerozhodnutie
vo veci alebo

ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak žalovaný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, žalobca môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.