Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 5. október 2023

Súd: Okresný súd Stará Ľubovňa
Spisová značka: 6Csp/47/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8522201025
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 10. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miriam Szárazová

ECLI: ECLI:SK:OSSL:2023:8522201025.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Stará Ľubovňa, sudkyňou JUDr. Miriam Szárazovou, v spore žalobcu: A. B., nar.

XX.X.XXXX, bytom XXX XX C., D. XXX/XX, právne zastúpený: JUDr. Igor Šafranko, advokát
Advokátskej kancelárie so sídlom Sovietskych hrdinov 163/66, 089 01 Svidník proti žalovanému:
365.bank, a.s., Dvořákovo nábrežie 4, 811 02 Bratislava, IČO: 31 340 890, právne zastúpený:
Advokátska kancelária RELEVANS s.r.o., so sídlom Dvořákovo nábrežie 8A, 811 02 Bratislava, IČO:
47 232 471, v konaní o primerané finančné zadosťučinenie vo výške 980,55 eur, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 100,- eur, a to do troch dní od právoplatnosti
tohto rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a .

III. Žalobcovi p r i z n á v a náhradu trov konania v rozsahu 100 % z priznanej sumy, ktoré je povinný
zaplatiť žalovaný, pričom o výške náhrady rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po
právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal voči žalovanému zaplatenia primeraného finančného
zadosťučinenia vo výške 980,55 eur s príslušenstvom. Žalobu dôvodil tým, že v konaní vedenom na

Okresnom súde Stará Ľubovňa pod sp. zn. 8Csp/14/2019 v spojení s rozsudkom Krajského súdu
v Prešove sp. zn. 2CoCsp/31/2021 bol úspešný ako žalobca v postavení spotrebiteľa. Predmetom
konania bolo vydanie bezdôvodného obohatenia a určenia neprijateľnej zmluvnej podmienky. Uviedol,
že cieľom finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného práva spôsobom, ktorý
vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany. Základným predpokladom pre vyhovenie žaloby je
úspešné uplatnenie porušenia práva alebo povinnosti stanovenej zákonom o ochrane spotrebiteľa
alebo osobitnými predpismi. Žalobca požaduje primerané finančné zadosťučinenie vo výške 980,55 eur,

pričom táto suma je tvorená sumou o ktorú sa žalovaný bezdôvodne obohatil 380,55 eur a sumou 600,-
eur za neprijateľnú zmluvnú podmienku.

2. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe uviedol, že finančné zadosťučinenie nie je koncipované ako
sankcia veriteľovi, ale ako náprava pre dlžníka, pričom poukázal na rozhodnutie OS Martin sp. zn.
10Csp/59/2017. Uviedol, že mu nie je jasné, z čoho vychádzal žalobca pri určení výšky finančného
zadosťučinenia a ani v tomto smere nepredložil žiaden dôkaz. Taktiež žalobca neuviedol, či a ktoré

práva ako spotrebiteľa boli porušené postupom žalovaného a posudzovanou úverovou zmluvou
v prejednávanom prípade. Žalovaný žiadal, aby súd žalobu zamietol a žalovanému priznal náhradu
trov konania.Súd na základe vykonaného dokazovania oboznámením sa s listinnými dôkazmi, za preukázané
podstatné skutkové tvrdenia považuje:
3. Rozsudkom Okresného súdu Stará Ľubovňa sp. zn. 8Csp/14/2019 zo dňa 5.5.2021 zo súd zaviazal

žalovaného na zaplatenie sumy 380,55 eur s príslušenstvom titulom bezdôvodného obohatenia a určil
v zmluvnú podmienku uvedenú v Zmluve o úvere č. 2020986488 zo dňa 10.10.2011 v bode 6 Zmluvy
za neprijateľnú zmluvnú podmienku a žalobcovi priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania
vo výške 100 %. Rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp. zn. 2CoCsp/31/2021 zo dňa 19.1.2022 bolo
rozhodnutie prvoinštačného súdu potvrdené.

Zistený skutkový stav súd podriadil pod tieto zákonné ustanovenia:
4. Podľa § 290 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) Spotrebiteľský spor
je spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so
spotrebiteľskou zmluvou.

5. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa (ďalej len „zákon o ochrane
spotrebiteľa“), Tento zákon upravuje práva spotrebiteľov a povinnosti výrobcov, predávajúcich,
dovozcov a dodávateľov, pôsobnosť orgánov verejnej správy v oblasti ochrany spotrebiteľa, postavenie
právnických osôb založených alebo zriadených na ochranu spotrebiteľa (ďalej len "združenie") a
označovanie výrobkov cenami.

6. Podľa poslednej vety § 3 ods. 5 zákona o ochrane spotrebiteľa Spotrebiteľ, ktorý na súde úspešne
uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo
na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej
týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá.

Súd dospel k záveru:
7. Po vykonaní dokazovania súd posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán a dospel
k záveru, že žaloba v časti o zaplatenie primeraného finančného zadosťučinenia je v základe dôvodná
a vo vzťahu k výške čiastočne dôvodná.

8. V konaní nebolo sporné, že žalobca v konaní vedenom na Okresnom súde Stará Ľubovňa sp. zn.
8Csp/14/2019 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp. zn. 2CoCsp/31/2021 bol úspešnou
stranou sporu, pričom predmetom bol spotrebiteľský spor, preto má právo na primerané finančné
zadosťučinenie od toho, kto porušenie práva a povinnosti ustanovenej zákonom a osobitnými predpismi

spôsobil a privodil ujmu spotrebiteľovi.

9. Ak dôjde k porušeniu práva alebo povinnosti ustanovenej zákonom č. 250/2007 Z. z. o ochrane
spotrebiteľa v znení neskorších predpisov a osobitnými predpismi, medzi ktoré sa zaraďuje i Občiansky
zákonník, vzniká spotrebiteľovi právo na primerané finančné zadosťučinenie. Toto právo vyplýva z

ust. § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov, podľa
ktorého proti porušeniu práv a povinností ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže
sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde domáhať ochrany svojho práva.

10. V zmysle citovaného ustanovenia - predpokladom pre uplatnenie práva na primerané finančné

zadosťučinenie je úspešné uplatnenie porušenia práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a
osobitnými predpismi zo strany spotrebiteľa na súde. Zákon teda nevyžaduje pre vznik tohto práva, aby
spotrebiteľovi bola privodená nejaká ujma. Postačuje, ak k takémuto porušeniu práva alebo povinností
dôjde.

11. Súd upriamuje pozornosť, že v súčasnosti účinné znenie ust. § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. ešte
zmiernilo podmienky poskytnutia primeraného finančného zadosťučinenia, pretože toto sa v súčasnosti
poskytuje aj bez toho, aby porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej zákonom č. 250/2007 Z. z.
v znení neskorších predpisov alebo osobitnými predpismi bolo spôsobilé privodiť ujmu spotrebiteľovi.
Od 10.6.2013 právo na primerané finančné zadosťučinenie vzniká už úspechom spotrebiteľa na súde v

otázke preukázania porušenia práva alebo povinnosti ustanovenej zákonom č. 250/2007 Z. z. v znení
neskorších predpisov alebo osobitnými predpismi.12. K úspešnému uplatneniu porušenia práva alebo povinnosti ako predpokladu pre priznanie práva
na primerané finančné zadosťučinenie, je naplnené vtedy, ak si spotrebiteľ uplatní porušenie práva
alebo povinnosti žalobou proti dodávateľovi, resp. ak tak urobí v rámci svojej obrany proti dodávateľom

uplatnenému nároku.

13. K uplatneniu práva na primerané finančné zadosťučinenie nemôže dôjsť kedykoľvek. Toto právo
vzniká v zmysle ust. § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších
predpisov po tom, čo zo strany spotrebiteľa dôjde k úspešnému uplatneniu porušeniu práva alebo

povinnosti na súde. Či došlo k úspešnému uplatneniu porušenia práva alebo povinnosti na súde vyplynie
až z rozhodnutia súdu vydaného vo veci samej.

14. Inštitút primeraného finančného zadosťučinenia môže na účely ochrany spotrebiteľa naplniť
požiadavku účinného a odradzujúceho prostriedku ochrany. Právna teória, ako aj aplikačná prax
spájajú inštitút náhrady škody výlučne so znížením majetku a ušlým ziskom. Náhrada škody ako

inštitút súkromného práva v podmienkach Slovenskej republiky a konštantnej judikatúry sleduje výlučne
reparačnú funkciu. Pre porovnanie sankčná funkcia náhrady škody je taká náhrada škody, ktorej cieľom
nie je kompenzovať žalobcu, ale skôr potrestať žalovaného za protiprávne konanie, ktorého sa dopustil
vo vzťahu k žalobcovi a ktorým žalobcovi spôsobil škodu a odradiť žalovaného alebo akúkoľvek tretiu
osobu od opakovania takéhoto konania v budúcnosti.

15. Pri rozhodovaní o primeranom finančnom zadosťučinení treba vychádzať z toho, že toto má plniť
jednak funkciu satisfakčnú, jednak funkciu sankčnú tak, aby dostatočne odradzovalo od získavania
plnení z neplatných právnych úkonov týkajúcich sa spotrebiteľských zmlúv a jednak to treba chápať
ako odmenu za to, že spotrebiteľ sa pustil do sporu s nepochybne ekonomicky a právne silnejším

dodávateľom a svojim úspechom priniesol benefit aj pre ostatných spotrebiteľov v tom, že možno
predpokladať, že dodávateľ sa konania, ktorého sa dopustil voči nemu, sa už voči ďalším spotrebiteľom
nedopustí, prípadne sa ho nedopustí v takej intenzite. Aj keď zákon, ako to už bolo skôr konštatované,
nevyžaduje pre vznik práva na primerané finančné zadosťučinenie, aby spotrebiteľovi bola privodená
nejaká ujma, v prejednávanej veci vznik ujmy na strane žalobcu bez akýchkoľvek pochybností hrozil.

16. Žalobca vo veci sp. zn. 8Csp/14/2019 bol úspešným v konaní, keď žalovaný bol zaviazaný na
zaplatenie sumy 380,55 eur s príslušenstvom titulom vydania bezdôvodného obohatenia a určenia
neprijateľnej zmluvnej podmienky v bode 6 Zmluvy. Vo vzťahu k výške primeraného finančného
zadosťučinenia sa, ale súd nestotožnil s uplatnenou výškou primeraného finančného zadosťučinenia v

sume 980,55 eur (istina 380,55 eur + 600,- eur za neprijateľnú zmluvnú podmienku).

17. Výška primeraného finančného zadosťučinenia závisí od úvahy súdu. Pri jej určovaní sa zohľadňujú
rôzne kritéria, a to intenzita, časové trvanie závadné konania, satisfakčná a sankčná funkcia. V tomto
smere súd primerane poukazuje na odôvodnenie rozhodnutia Krajského súdu v Prešove č. k.

17CoCsp/33/2022-180 z 10.11.2022, v ktorom krajský súd špecifikoval rozsah dôkaznej povinnosti
spotrebiteľa pri uplatnení si nároku na priznanie mu finančného zadosťučinenia, a to takto cit.:
„Odôvodnenie priznanej výšky nároku musí byť presvedčivé, lebo táto podľa zákona č. 250/2007
Z. z. spočíva na voľnej úvahe súdu, ktorá ale nemôže byť svojvoľná. Pri jej stanovení je potrebné
vychádzať zo závažnosti porušenia práv a povinností, z okolností tak na strane žalobkyne ako

aj žalovaného a okolností, za ktorých došlo k porušeniu práv a povinností. Inštitút primeraného
finančného zadosťučinenia nemôže slúžiť na finančné obohatenie sa žalobkyne, resp. na kompenzáciu
jej majetkovej škody, ale musí zostať na úrovni a vo funkcii účinného a odradzujúceho prostriedku
ochrany. Kritériom kvantifikácie nároku by mali byť podľa odvolacieho súdu najmä okolnosti, za
ktorých k porušeniu došlo, ich dosah na sféru individuálnych preferencií spotrebiteľa, ako aj závažnosť

porušenia práv spotrebiteľa. Konkrétna výška priznaného finančného zadosťučinenia musí zohľadňovať
skutkové okolnosti danej veci a spĺňať požiadavku primeranosti. (...) Žalobkyňa však svoj nárok, okrem
jeho prípustnosti v zmysle ust. § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. ničím ďalším neodôvodnila.
Žalobkyňa neuviedla, a to ani v priebehu odvolacieho konania, či konanie žalovaného viedlo aj k
vzniku iných negatívnych dôsledkov v jej súkromnom a spoločenskom živote. Takýmito negatívnymi

dôsledkami resp. nepriaznivým okolnosťami prípadu, ktoré by mohli vzniknúť v súvislosti s nekalým
konaním žalovaného je napr. vznik nepriaznivej majetkovej a sociálnej situácie v konkrétnom čase,
odkázanosť na iných alebo psychická záťaž a pod.. Spotrebiteľské práva žalobkyne boli porušené
a tak jej vznikol nárok na primerané finančné zadosťučinenie. Neznamená to, že jej patrí v takejvýške, ako sama požadovala, resp. v akej jej tento nárok priznal súd prvej inštancie. Pri určení výšky
priznaného zadosťučinenia odvolací súd prihliadal na všetky vyššie citované okolností prejednávanej
veci a dospel k názoru, že primeraná povahe a rozsahu porušenia práv žalobkyne je suma 50,-

eur, ktorá zodpovedá svojmu účelu, teda poskytuje žalobkyni ako spotrebiteľovi satisfakciu za prežitú
nepohodu počas vedenia základného súdneho konania a odradí dodávateľa od ďalšieho porušovania
práv spotrebiteľov. Žalobkyňa zároveň nielenže, žiadne okolnosti odôvodňujúce výšku uplatneného
nároku netvrdila, ale ani žiadne okolnosti dôkazmi nepreukázala. V súvislosti s výškou primeraného
finančného zadosťučinenia je dôkazná povinnosť a povinnosť tvrdenia na strane spotrebiteľa. Výška

nároku musí byť objektívne preukázaná. Žalobkyňa svoje dôkazné bremeno uniesla len čiastočne, preto
odvolací súd pri určení výšky uplatneného nároku zohľadnil len skutočnosť úspešného uplatnenia práv
žalobkyne v základnom konaní. Vo všeobecnosti podanie žaloby a vedenie súdneho sporu každého
zaťažuje, ide o zodpovednosť za svoje dôkazy a tvrdenia, za prípadný jeho negatívny výsledok. Preto
je výška primeraného finančného zadosťučinenia v sume 50,- eur postačujúca na kompenzáciu tejto
nekomfortnej situácie a v prevyšujúcej časti odvolací súd nárok žalobkyne zamietol.“

18. V nadväznosti na uvedené súd konštatuje, že sumu 980,55 eur ako primerané finančné
zadosťučinenieuplatnenéžalobcomsúdpovažovalzaabsolútneneprimeranúokolnostiamveci.Žalobca
sa domohol ochrany porušenia svojho spotrebiteľského práva v základnom konaní a osvedčil tú
skutočnosť, že v dôsledku neprijateľného konania žalovaného na základe uzatvorenej úverovej zmluvy,

žalovaný vybral plnenie od žalobcu, na ktoré nemal zákonný nárok. Žalobca mohol zaznamenať vo
svojom súkromnom a spoločenskom živote negatívny dôsledok spočívajúci v nepriaznivej sociálnej
situácii v konkrétnom čase, avšak toto žiadnym spôsobom nekonkretizoval, napr. či v rozhodnom
čase kedy žalovanému splácal dotknutý úver a s ním spojené nezákonné plnenia, pociťoval nejaké
strádanie (napr. v podobe jej odkázanosti na iného, alebo žeby musel brať iný úver a pod.), či

psychickú ujmu, v dôsledku ktorých by bola suma 980,55 eur adekvátnym zadosťučinením tejto
ujmy. Z uvedených dôvodov súd pri určovaní sumy primeraného finančného zadosťučinenia, okrem
zohľadnenia psychického tlaku na žalobcu v súvislosti s pôvodným konaním, pri zohľadnení ktorého
je aj podľa vyššie citovaného rozhodnutia krajského súdu primeranou suma 50,- eur finančného
zadosťučinenia postačujúca na kompenzáciu tejto nekomfortnej situácie, zohľadnil v spojitosti s

uzavretím úverovej zmluvy, dotknutej pôvodným konaním a v dôsledku na základe žalovaným získaným
bezdôvodným obohatením, aj možný psychický diskomfort žalobcu v jeho sociálnej situácii v rozhodnom
čase, a to sumou 50,- eur, t.j. súd považoval vzhľadom k okolnostiam danej konkrétnej veci za primerané
priznať žalobcovi finančné zadosťučinenie v sume celkovo 100,- eur [50,- z titulu bezdôvodného
obohatenia + 50,- eur z titulu určenia neprijateľnej zmluvnej podmienky] tak ako to je uvedené vo výroku

I. tohto rozhodnutia a vo zvyšku žalobného nároku súd žalobu zamietol (výrok II. rozhodnutia). Priznanie
primeraného finančného zadosťučinenia vo výške 980,55 eur, už podľa názoru súdu by malo znaky
konania spotrebiteľa v snahe získať finančné prostriedky v neadekvátnej výške. I keď je spotrebiteľ
slabšia strana sporu, ochrana formou primeraného finančného zadosťučinenia musí byť v súlade s
princípom spravodlivosti.

19. Svoje rozhodnutie súd opiera o právne názory uvedené v rozhodnutiach Krajského súdu Prešove
sp. zn. 5CoCsp/38/2022, sp. zn. 9CoCsp/46/2022, sp. zn. 7CoCsp/17/2022, sp. zn. 1CoCsp/14/2022,
sp. zn. 19coCsp/17/2022, sp. zn. 22CoCsp/11/2022.

O trovách konania súd rozhodol takto:
20. Podľa § 255 ods. 1 a 2 CSP „Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo
veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne
vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.“

21.Podľa§262ods.1CSP„Onárokunanáhradutrovkonaniarozhodneajbeznávrhusúdvrozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.“

22. Podľa § 262 ods. 2 CSP „O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny

úradník.“

23. Týmto rozhodnutím sa konanie končí, preto súd rozhodol aj o nároku na náhradu trov konania,
pričom v tomto prípade je treba mať na zreteli, že zásada úspechu vo veci (§ 255 ods. 1 CSP) jeuplatniteľná aj na konania, v ktorých výška plnenia závisí od úvahy súdu, ako je tomu aj v tomto prípade.
V týchto prípadoch sa však za procesne neúspešného žalobcu nemôže považovať ten, komu bola
priznaná aspoň časť žalobou uplatneného nároku, nemožno ho totiž ad absurdum zaťažiť procesnou

zodpovednosťou za predvídanie výsledku rozhodnutia závisiaceho na úvahe súdu, ale pri rozhodovaní o
náhrade trov konania je potrebné rozlišovať čo je základné a čo sprevádzajúce. Za základné sa považuje
rozhodnutie, že do práva žalobcu bolo zasiahnuté, výška ujmy je potom druhotná a nadväzujúca.
Keďže aj v tomto prípade bolo konštatované, že žalobca splnil predpoklady na priznanie finančného
zadosťučinenia, možno ho považovať za plne procesne úspešného, keďže mal plný úspech čo do

základu uplatneného nároku a súčasne výška finančného zadosťučinenia vyplývajúca z tohto jeho
procesného úspechu, závisela výlučne od úvahy súdu, preto súd priznal žalobcovi 100% nárok na
náhradu trov konania z prisúdenej sumy (napr. pozri KS TT, sp. zn. 10Co/191/2017, KS PO, sp. zn.
12Co/53/2018, 12CoCsp/10/2021 a iné; Veľký komentár CSP, C.H.Beck, str. 926).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd v dvoch

písomných vyhotoveniach.

Podľa § 359 CSP odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech rozhodnutie bolo vydané.

Podľa § 363 CSP sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 a ods. 2 CSP)

uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu

uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa Exekučného poriadku.