Uznesenie ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 28. september 2023

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 3CoCsp/6/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1718200850
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 09. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Patricia Skotnická
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2023:1718200850.2

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Patricie Skotnickej a sudcov
JUDr. Romana Bolebrucha a JUDr. Miroslavy Saxovej v spore žalobcu: B. B..T..Y.., J.: XX XXX XXX, F.
XXC, Ž., zastúpeného S. &. W., B..T..Y.., J.: XX XXX XXX, K.R. X, Ž., proti žalovanému: V. S., A. XX, W.,
D. R., B..T..Y.., J.: XX XXX XXX, A. X, A., o zaplatenie 350 eur s prísl., na odvolanie žalovaného proti
rozsudku Okresného súdu Pezinok zo dňa 23.07.2020, č.k. 42Csp/120/2018-92, v spojení s opravným

uznesením zo dňa 11.07.2022, č.k. 42Csp/120/2018-135, a dopĺňacím rozsudkom zo dňa 23.08.2022,
č.k. 42Csp/120/2018-162, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s opravným uznesením a dopĺňacím rozsudkom
v napadnutom zaväzujúcom výroku a vo výroku o náhrade trov konania z r u š u j e a vec v r a c
i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie rozsudkom zo dňa 23.07.2020, č.k. 42Csp/120/2018-92, v spojení s opravným
uznesením zo dňa 11.07.2022, č.k. 42Csp/120/2018-135, a dopĺňacím rozsudkom zo dňa 23.08.2022,
č.k.42Csp/120/2018-162,uložilžalovanémupovinnosťzaplatiťžalobcovisumu350eurspolusúrokomz
omeškania vo výške 5,05% ročne od 24.04.2015 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku,
vo zvyšku žalobu o zaplatenie príslušenstva zamietol a žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania
v rozsahu 100%, o ktorej výške rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo

veci samej.

2. V odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že žalobca sa žalobou zo dňa 17.04.2018 domáhal voči
žalovanému zaplatenia sumy 350 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05% ročne od 30.03.2015
dôvodiac, že dňa 25.03.2015 s ním ako veriteľ, podnikajúci pod obchodným menom T. Z., B..T..Y..,
uzatvorilprostriedkamidiaľkovejkomunikáciezmluvuč.2-poskytnutiepeňažnýchprostriedkovkzmluve

o registrácii č. XXXXXX/XX.XX.XX (ďalej len „zmluva č. 2“), na základe ktorej mu bezhotovostným
prevodom poskytol pôžičku v sume 350 eur, so splatnosťou do 15 dní odo dňa jej poskytnutia; lehotu
splatnostipôžičkyžalobcavsúladesozmluvnýmipodmienkamipredlžildo23.04.2015.Žalovanýnapriek
viacerým upozorneniam a výzvam svoj dlh voči žalobcovi nesplnil.

3. Súd prvej inštancie, konštatujúc, že žalovaný sa k žalobe, doručenej mu v zmysle § 111 ods. 3 zákona

č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“), písomne nevyjadril a nesporoval skutkové
tvrdenia žalobcu, a teda bol procese pasívny, následne postupoval v zmysle § 177 ods. 2 písm. a)
C.s.p. v spojení s § 219 ods. 3 C.s.p. a nakoľko išlo o vec jednoduchého právneho posúdenia pristúpil
k verejnému vyhláseniu rozsudku.

4. Súd prvej inštancie mal s poukazom na listinné dôkazy predložené žalobcom preukázaný skutkový

stav, podľa ktorého žalobca ako veriteľ uzatvoril dňa 23.05.2015 prostriedkami diaľkovej komunikácie so
žalovaným ako dlžníkom zmluvu č. 2; jej neoddeliteľnou súčasťou boli Zmluvné podmienky žalobcu prekrátkodobé peňažné pôžičky (ďalej len „zmluvné podmienky“). Označenou zmluvou sa žalobca zaviazal
poskytnúť žalovanému pôžičku v sume 350 eur na jeho bankový účet, ktorú povinnosť si žalobca splnil
dňa 23.05.2015. Žalovaný, ktorý bol povinný vrátiť žalobcovi poskytnutú pôžičku spolu s odplatou v

sume 28,24 eura do 15 dní odo dňa jej poskytnutia, resp. v predĺženej lehote do 23.04.2015, k splneniu
záväzku nepristúpil, čím sa nasledujúci deň, t.j. 24.04.2015 dostal do omeškania.

5. Konajúci súd, aplikujúc ustanovenia § 2 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a
o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov, § 1 a § 2 zákona č. 266/2005 Z.z. o ochrane spotrebiteľa

pri finančných službách na diaľku, § 563 a § 657 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej
len „Občiansky zákonník“), majúc dôvodnosť žalobného nároku preukázanú v časti istiny, zaviazal
žalovaného na vrátenie požičanej sumy 350 eur žalobcovi.

6. Keďže čas plnenia bol stranami dohodnutý v zmluve a podľa skutkových tvrdení žalobcu došlo
k predĺženiu lehoty splatnosti pôžičky do 23.04.2015, jej uplynutím sa dostal žalovaný so splnením

peňažného záväzku do omeškania; preto mu konajúci súd v zmysle § 517 ods. 1 a ods. 2 Občianskeho
zákonníka v spojení s § 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z. ktorým sa vykonávajú
niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka priznal spolu s istinou i úrok z omeškania vo výške
súladnej s vykonávacím predpisom, počnúc od 24.04.2015 do zaplatenia a vo zvyšku, t.j. v časti úroku
z omeškania od 30.03.2015 do 23.04.2015, žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietol.

7. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa 255 ods. 1 C.s.p. tak, že
žalobcovi, ktorý mal v konaní o veci samej plný úspech, priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu
100%; podotkol, že žalobca nevyčíslil príslušenstvo, v súvislosti s ktorým nárokom nemal v konaní
úspech, čo však v zmysle uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 6Obo 243/2007,

nepovažoval za rozhodujúce pre rozhodnutie o pomernom rozdelení trov konania.

8. Proti zaväzujúcemu výroku rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonom stanovenej lehote
odvolanie žalovaný. S poukazom na body 4., 5. a 6. odôvodnenia jeho rozhodnutia si nevedel vysvetliť
dôvody, pre ktoré mu konajúci súd nedoručil žalobu a následne na vec aplikoval ustanovenia o fikcii

jej doručenia. Uviedol, že si štandardne preberá poštu na adrese trvalého pobytu, ktorou je A. XX,
W., čoho dôkazom bolo i prebratie napadnutého rozsudku na uvedenej adrese. Vzhľadom na to, že
o žalobe nemal vedomosť žalovaný namietal, že sa s ňou nemohol oboznámiť, ani sa vyjadriť k
jednotlivým tvrdeniam žalobcu v nej uvedeným; nemohol napokon ani požiadať o oznámenie miesta
a času verejného vyhlásenia rozsudku elektronickými prostriedkami. Súd prvej inštancie podľa neho

nesprávne rozhodol len na základe listinných dôkazov predložených žalobcom, vychádzajúc z toho,
že pri jeho pasivite boli skutkové tvrdenia žalobcu nesporné. Žalovaný však opätovne zdôraznil, že
sa k žalobe nemohol vyjadriť, a preto súd prvej inštancie pochybil, keď napadnutý rozsudok vydal,
odvolávajúc sa na ustanovenie § 219 ods. 3 C.s.p., hoci na taký postup neboli splnené zákonné
podmienky; týmto postupom porušil jeho právo na spravodlivý súdny proces. Na uvedenom základe

pretožalovanýnavrhol,abyodvolacísúdrozsudoksúdprvejinštancievnapadnutejčastizrušil(výslovne
uviedol „zamietol“) a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

9.Žalobcavovyjadreníkodvolaniu,majúczato,žemuneprináležíhodnotiťprocesnýpostupkonajúceho
súdu,uviedol,žežalovanývyužilapelačnýopravnýsystémanapadolprávnu,avšaknieskutkovústránku

vydaného rozsudku; tým, že nepoprel a nijako sa nevyjadril k ním uvádzaným skutkovým tvrdeniam,
žalobca považoval nárok uplatnený žalobou za opodstatnený. Na uvedenom základe žalobca navrhol,
aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil a priznal mu nárok na náhradu trov konania.

10. Odvolací súd, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 C.s.p.), preskúmal rozsudok

súduprvejinštancie(vzneníopravnéhouzneseniaadopĺňaciehorozsudku)vnapadnutomzaväzujúcom
výroku, prejednal odvolanie žalovaného bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p.
a contrario) a viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 C.s.p.) dospel k
záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je v napadnutej časti potrebné zrušiť a vec vrátiť na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie.

11.Podľa§131C.s.p.žalobajeprocesnýúkon,ktorýmsauplatňujeprávonasúdnuochranuohrozeného
alebo porušeného práva.12. Podľa § 132 ods. 1 C.s.p. v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie
strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a
žalobný návrh.

13. Podľa § 132 ods. 2 C.s.p. opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na
označené dôkazy.

14. Podľa § 167 ods. 1 C.s.p. ak súd neodmietol žalobu podľa § 129 alebo nerozhodol o zastavení

konania, doručí žalobu spolu s prílohami žalovanému do vlastných rúk.

15. Podľa § 167 ods. 2 C.s.p. spolu s doručením žaloby súd žalovaného vyzve, aby sa v lehote určenej
súdom k žalobe písomne vyjadril, a ak uplatnený nárok v celom rozsahu neuzná, uviedol vo vyjadrení
rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu, pripojil listiny, na ktoré sa odvoláva, a označil dôkazy na
preukázanie svojich tvrdení.

16. Žaloba predstavuje základný procesný úkon žalobcu, ktorým sa začína sporové súdne konanie.
Žalobca je povinný v žalobe svoj žalobný nárok riadne špecifikovať, individualizovať a konkretizovať, a
to z dôvodu, že ním ako dominus litis určuje predmet civilného sporu. Žalobný (procesný) nárok sa vo
všeobecnosti skladá z dvoch zložiek. Tou prvou je substancovanie relevantných skutkových okolností

(skutkového deja), z ktorých žalobca vyvodzuje ohrozenie alebo porušenie svojho subjektívneho práva
materiálnej povahy. Povinnosť substancovať, teda pravdivo a úplne opísať rozhodujúce okolnosti
skutkového žalobného deja, tvorí jednu zo základných procesných povinností žalobcu, hovoríme o
povinnosti tvrdenia stíhanej tzv. bremenom tvrdenia. Druhou zložkou žalobného nároku je žalobný
návrh, označovaný aj ako petit žaloby. V žalobnom návrhu sa konkretizuje návrh žalobcu na poskytnutie

petitórnej ochrany špecifickým spôsobom zodpovedajúcim skutkovému žalobnému deju. Ak napríklad
zo skutkového deja (povinnosti tvrdenia) vyplýva, že žalobca poskytol žalovanému peňažné prostriedky
a žalovaný ich riadne a včas nevrátil, žalobný návrh bude znieť na deklaráciu existencie hmotnoprávnej
povinnosti žalovaného vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky. Pokiaľ žalobca doručí súdu žalobu
obsahujúcu obe vymenované zložky, t.j. tak opis rozhodujúcich skutočností, ako aj žalobný návrh, a teda

nie je dôvod na postup podľa § 129 C.s.p., pričom súd nerozhodne ani o zastavení konania, žalobu spolu
s prílohami doručí žalovanému do vlastných rúk, aby sa mohol k nej v určenej lehote písomne vyjadriť
(§ 167 ods. 2 C.s.p.). Uvedeným postupom tak súd zabezpečí, aby žalovaný ako druhá sporová strana,
mohol realizovať svoje procesné práva a v ich rámci využiť právo uviesť svoje rozhodujúce skutkové
tvrdenia voči žalobou uplatňovanému nároku, a teda zabezpečí sa realizácia práva na spravodlivý súdny

proces.

17. Hodno uviesť, že podstatou práva na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických
osôb domáhať sa svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty
a záruky poskytované právnym poriadkom. Integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné,

zákonu zodpovedajúce konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Za porušenie práva na
spravodlivý proces možno považovať taký postup súdu, ktorým sa znemožnila, odňala alebo sťažila
realizácia tých procesných práv, ktoré strane civilného súdneho konania procesné predpisy priznávajú
za účelom zabezpečenia spravodlivej ochrany jej práv a právom chránených záujmov, čím bola zmarená
možnosť jej aktívnej účasti na konaní.

18.Vdanejvecižalovanýnamietal,žemusúdprvejinštancie,vrozporesodôvodnenímjehorozhodnutia
(podľa ktorého sa k žalobe, doručenej mu postupom podľa § 111 ods. 3 C.s.p., písomne nevyjadril a
tak nesporoval skutkové tvrdenia žalobcu), neumožnil oboznámiť sa so žalobou, túto mu nedoručil, a
to i napriek tomu, že na adrese trvalého pobytu na A. XX M. W. riadne preberá poštové zásielky. So

zreteľom na uvedené, preto odvolací súd skúmal dôvodnosť argumentácie žalovaného, a teda skúmal, či
konajúci súd svojim procesným postupom predchádzajúcim vydaniu napadnutého rozsudku, znemožnil
žalovanému ako sporovej strane uskutočňovať jemu patriace procesné práva, a to v takej miere, že
došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b) C.s.p.).

19. Z obsahu súdneho spisu vyplýva, že potom ako súd prvej inštancie obdržal dňa 18.04.2018 podanie
právneho zástupcu žalobcu označené ako „návrh na vydanie platobného rozkazu“, v rámci ktorého
žalobca žiadal zaviazať žalovaného na zaplatenie sumy 350 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške
5,05% ročne z dlžnej sumy od 30.03.2015 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania, poukazujúc naprílohu - samotný návrh na vydanie platobného rozkazu a zmluvu č. 2, vyzval žalovaného výzvou zo dňa
09.05.2018 (č.l. 29), aby sa v zmysle § 167 ods. 1 a ods. 2 C.s.p. vyjadril k žalobe a jej prílohám
v lehote 15 dní odo dňa jej doručenia, s tým, že ak uplatnený nárok v celom rozsahu neuzná, nech

uvedie rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu, pripojí listiny, na ktoré sa odvoláva a označí dôkazy na
preukázanie svojich tvrdení. Predmetnú výzvu spolu s podaním žalobcu súd prvej inštancie doručoval
na adresu žalovaného vyplývajúcu zo žaloby, ako i z registra obyvateľov Slovenskej republiky (A. XX,
W.). Vzhľadom na to, že predmetná zásielka sa vrátila ako neprevzatá v odbernej lehote, vykonal súd
prvej inštancie šetrenie pobytu žalovaného (lustráciou v Sociálnej poisťovni, v evidencii Zboru väzenskej

a justičnej stráže, prostredníctvom OO PZ Pezinok, dopytom na matku žalovaného) a nezistiac inú
adresu trvalého pobytu žalovaného, postupoval podľa § 116 ods. 2 C.s.p., zverejnil oznámenie o podanej
žalobe na úradnej tabuli a na webovej stránke a uplatňujúc fikciu doručenia žaloby v konaní pokračoval
tak, že pristúpil k rozhodnutiu bez nariadenia pojednávania, keď na úradnej tabuli oznámil, že dňa
28.01.2019 vyhlási verejne rozsudok v danej veci. Predmetný termín verejného vyhlásenia rozsudku
však konajúci súd dňa 24.01.2019 zrušil (č.l. 54), pričom výzvou zo dňa 01.04.2019 (č.l. 56) vyzval

žalobcunapredloženienávrhunavydanieplatobnéhorozkazu,keďžetentonebolsúčasťou,aniprílohou
jeho podania zo dňa 18.04.2018; súd prvej inštancie súčasne poznamenal, že žalobca mu doručil len
zmluvu č. 2, vrátane zmluvných podmienok, výpis z účtu, výpis z obchodného registra a plnú moc pre
zástupcu. V reakcii na predmetnú výzvu žalobca predložil súdu dňa 02.04.2019 podanie s názvom
„návrh na vydanie platobného rozkazu“, datované 16.04.2018 (č.l. 63), v ktorom opísal skutočnosti

týkajúce sa vzniku zmluvného vzťahu so žalovaným majúceho základ v zmluve č. 2, z neho vyplývajúce
práva a povinnosti zmluvných strán, akcentujúc najmä na neplnenie povinností zo strany žalovaného,
ktoré ho viedli k podaniu žaloby; záverom žalobca žiadal, aby konajúci súd zaviazal žalovaného na
zaplatenie sumy 350 eur spolu s príslušenstvom a trovami konania. Súd prvej inštancie, bez doručenia
predmetného podania druhej sporovej strane (žalovanému), pristúpil opätovne k oznámeniu verejného

vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli, ktorý po viacerých zmenách termínu napokon verejne vyhlásil
dňa 23.07.2020.

20. Z vyššie uvedeného podľa mienky odvolacieho súdu vyplýva, že opísaný sled procesných úkonov
súdu prvej inštancie nebol správny. Konajúci súd totiž výzvou zo dňa 09.05.2018 vyzval žalovaného na

vyjadrenie k takému podaniu žalobcu, ktoré nespĺňalo atribúty žaloby v zmysle § 132 C.s.p., nakoľko v
ňom žalobca špecifikoval len žalobný návrh (petit), bez úplného a jasného opisu rozhodujúcich okolností
skutkového deja; ten pritom tvoril súčasť až jeho následného podania zo dňa 02.04.2019, ktoré však
súd prvej inštancie pred rozhodnutím o veci opomenul žalovanému doručiť postupom podľa § 167 ods.
1 C.s.p. a vyzvať ho na vyjadrenie k nemu. Vzhľadom na to, že doručenie žaloby protistrane tak, aby sa

k nej mohla vyjadriť, je súčasťou jej práva na spravodlivý proces, a konajúci súd v tomto smere pochybil,
keďžepodaniespĺňajúcenáležitostižalobynedoručilžalovanému,abysasnímmoholoboznámiť,svojim
nesprávnym procesným postupom znemožnil žalovanému uskutočňovať jemu patriace procesné práva,
čím nepochybne porušil jeho právo na spravodlivý proces. Neuskutočnenie postupu v zmysle § 167 ods.
1 a ods. 2 C.s.p. konajúcim súdom nepochybne diskvalifikovalo žalovaného v práve vyjadriť sa k podanej

žalobe a tvrdiť skutkové okolnosti popierajúce tvrdenia žalobcu, ako i označiť na ich preukázanie dôkazy;
žalovaný tak bol zbavený možnosti uplatniť svoj vplyv na výsledok sporu, ktorá okolnosť mala podstatný
vplyv na ďalšie konanie a následné rozhodnutie vo veci.

21. Vzhľadom na to, že tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom, neostalo

odvolaciemu súdu iné ako rozsudok súdu prvej inštancie (v spojení s opravným uznesením a dopĺňacím
rozsudkom) v napadnutom zaväzujúcom výroku a v súvisiacom výroku o náhrade trov konania zrušiť
podľa§ 389 ods. písm. b) C.s.p. a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie
podľa § 391 ods. 1 C.s.p. V ňom súd prvej inštancie, viazaný právnym názorom odvolacieho súdu
(§ 391 ods. 2 C.s.p.), po riadnom doručení žaloby (návrh na vydanie platobného rozkazu zo dňa

16.04.2018) spolu s prílohami žalovanému, resp. jeho právnemu zástupcovi, na vyjadrenie, posúdi
opätovne dôvodnosť žalobcom uplatňovaných nárokov z hľadiska relevantnej právnej úpravy, ako i
procesnejobranyžalovanéhoasvojeúvahyoskutkovýchzisteniachaprávnomposúdeníveci,kuktorým
dospeje, dostatočne odôvodní a v novom rozhodnutí o veci rozhodne o náhrade trov aj tohto odvolacieho
konania (§ 396 ods. 3 C.s.p.).

22. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.)
v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,

ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).