Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 9. november 2023

Súd: Správny súd v Košiciach
Spisová značka: PO-1S/79/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8022200609
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 11. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tatiana Sabadošová

ECLI: ECLI:SK:SpSKE:2023:8022200609.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Tatiany Sabadošovej a členov

senátu Mgr. Michala Magura a JUDr. Ing. Lenky Figulovej, v právnej veci žalobcu: A. B. C., trvale
bytom D. XXX, XXX XX D., IČO: 34 812 296, právne zastúpený: JUDr. Marek Radačovský, advokát, so
sídlom Žriedlová 3, 040 01 Košice, IČO: 35 553 961, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej
republiky, so sídlom Lazovná 63, 971 01 Banská Bystrica, o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č.
102583554/2022 zo dňa 19. septembra 2022, takto

r o z h o d o l :

I. Správnu žalobu zamieta.

II. Účastníkom konania právo na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Priebeh a výsledky administratívneho konania

1. Daňový úrad Prešov rozhodnutím číslo 100586791/2022 zo dňa 24.03.2022 (ďalej aj ako "správca
dane" a "prvostupňové rozhodnutie") podľa § 68 ods. 5 a 6 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní
(daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v účinnom znení (ďalej aj "daňový
poriadok")určilžalobcovirozdielvsume14162,80eurnadanizpridanejhodnotyzazdaňovacieobdobie

júl 2016, nadmerný odpočet nepriznal v sume 8 584,85 eur a vyrubil mu daň v sume 5 577,95 eur.

2. Na odvolanie žalobcu žalovaný rozhodnutím číslo 102583554/2022 zo dňa 19.09.2022 (ďalej aj
"napadnuté rozhodnutie") podľa § 74 ods. 4 daňového poriadku prvostupňové rozhodnutie potvrdil.

3. Z odôvodnenia preskúmavaného rozhodnutia najmä vyplynulo, že na základe žiadosti Kriminálneho
úradu Finančnej správy č. 613807/2019 zo dňa 04.11.2018 u žalobcu správca dane začal dňa

15.01.2019 daňovú kontrolu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobia január až september
a november 2016, v ktorých obdobiach bolo hlavnou činnosťou žalobcu zhotovovanie kabelážnych
systémov, realizácia káblových rozvodov, ich návrh, realizácia a servis. V jej rámci bolo zistené, že v
zdaňovacom období júl 2016 si žalobca uplatnil odpočítanie dane v celkovej hodnote 14 162,80 eur z
dodania tovaru od dodávateľa EU trade, spol. s.r.o., Moyzesova 36, 040 01 Košice, IČO: 36 513 091
na základe faktúr:
- č. 04071601 zo dňa 04.07.2016, sú základom dane 13 908 euro a DPH 2781,60 eura,

- č. 08071601 zo dňa 08.07.2016, zo základom dane 14 217,80 eura a DPH 2843,56 eura,
- č. 19071601 zo dňa 19.07.2016, so základom dane 14 791,80 eura a DPH 2958,36 eura,
- č. 12071601 zo dňa 12.07.2016, so základom dane 15 062,40 eura a DPH 3012,48 eura,
- č. 25071601 zo dňa 25.07.2016, sú základom dane 12 834 euro a DPH 2566,80 eura,s predmetom fakturácie - materiál.

4. Ďalej bolo nahliadnutím do spisu (výpoveď E. F., konateľa dodávateľskej spoločnosti) z daňovej

kontroly u žalobcu za mesiac december 2016 zistené, že spoločnosť dodávateľa sa zaoberala nákupom
a predajom materiálu súvisiaceho so stavebnou činnosťou, nemala zamestnancov ani skladové
priestory. Tovar pre žalobcu mal byť dodaný, prepravu zabezpečoval neidentifikovaný dodávateľ
(subdodávateľ), tovar bol naložený na neidentifikovanom mieste, tvrdenia o dodaní tovaru neboli
preukázané účtovnými dokladmi, nakoľko tieto boli odovzdané preberajúcej spoločnosti, ktorá kúpila

dodávateľskú spoločnosť, a to na základe preberacieho protokolu, ktorý nebol predložený.

5. Dodávateľská spoločnosť EU trade, spol. s.r.o. zanikla v dôsledku zlúčenia od 26.11.2016 s tým, že
právnym nástupcom bola spoločnosť D.J.R.V. EUROPE, s.r.o., so sídlom ul. Sv. Cyrila a Metoda 154,
076 01 Sečovce, ktorá bola dobrovoľne vymazaná z obchodného registra dňa 20.12.2016 a právnym
nástupcom bola od tohto dňa spoločnosť ActiveHouse s.r.o., so sídlom Zlatovská 17, 911 06 Trenčín.

6. Deklarovaným subdodávateľom pre spoločnosť EU trade, spol. s.r.o. bola spoločnosť TBK, s.r.o.,so
sídlomTriedaKVP/1,Košice,IČO:36676829,ktorázaniklavdôsledkuzlúčeniadňa08.11.2016,Isagud,
s.r.o., so sídlom Trieda KVP/1, Košice, IČO: 36 690 813, ktorá zanikla v dôsledku zlúčenia 05.08.2016
a ZUREX, s.r.o., so sídlom Roosweltova 6, Košice, IČO: 44 202 351, ktorá zanikla v dôsledku zlúčenia

11.11.2016.

7. V rámci daňovej kontroly bolo tiež zistené, že žalobca nakupoval tovar pre svoju činnosť aj od iných
domácich dodávateľov (KABELAX, s.r.o. Bratislava, ELTRA-ELMAT, s.r.o., Prešov, KRUGEL EXIM,
s.r.o., Bratislava, STRADER, s.r.o., Stropkov, VEREX-ELTO, a.s., Bratislava), ktorí sa zaoberajú reálnym

obchodovaním aj s elektroinštalačným materiálom, svoju činnosť prezentujú na internete, majú web
stránky s cieľom zvýšenia predaja i predaja cez e-shop. Títo reálni predajcovia participovali na predaji
pre žalobcu v zlomkových množstvách a hodnotách oproti „neznámym“ dodávateľom, napríklad EU-
trade, spol. s r.o. alebo ELCOM-KE, s.r.o. Toto bolo dôvodom, prečo správca dane žiadal a-test aj ďalšie
dokumenty (pôvod tovaru, fyzikálne veličiny tovaru, zhodu s normami EÚ, atď.), ktoré mohli byť dôkazom

pri preverovaní deklarovaného tovaru.

8. Výsledky daňovej kontroly sú zhrnuté v Protokole z daňovej kontroly číslo 102927016/2019 zo
dňa 18.12.2019, ktorý bol žalobcovi doručený dňa 02.01.2020 spolu s výzvou č. 102927655/2019 na
vyjadrenie, kedy bola daňová kontrola ukončená. Daňový subjekt podal dňa 29.01.2020 vyjadrenie k

protokolu ev.č. 6/00922889/2020.

9. Následné vyrubovacie konanie bolo na návrh žalobcu oznámením č. 100944138/2020 zo dňa
26.05.2020 prerušené v zmysle ust. § 8 ods. 1 zákona č. 67/2020 Z.z. o niektorých mimoriadnych
opatreniach vo finančnej oblasti v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby

COVID-19 v znení neskorších predpisov. Konanie bolo prerušené od 19.05.2020 do 30.09.2020.

10. Konanie vo veci samej pôvodne vyústilo do vydania rozhodnutia správcu dane č. 100371886/2021
zo dňa 03.03.2021 o určení rozdielu dane z dôvodu nesplnenia podmienok na uplatnenie práva na
odpočítanie dane, ktoré bolo na odvolanie žalobcu rozhodnutím žalovaného č. 101724329/2021 zo dňa

14.09.2021 zrušené a vec bola vrátená správcovi dane na ďalšie konanie a rozhodnutie. V ďalšom
konaní žalovaný na návrh správcu dane zo dňa 22.10.2021 tomuto predĺžil lehotu na vydanie nového
rozhodnutia.

11. Následne správca dane zistil, že elektronický systém VOLKSWAGEN SLOVAKIA, a.s. neeviduje

vstup osoby E. F., ani iných osôb vystupujúcich v mene dodávateľa do areálu závodu v kritickom období.

12. Za daných okolností správca dane konštatoval, že bol identifikovaný reťazec zdaniteľných obchodov,
v ktorom subdodávatelia dodávateľských spoločností pre kontrolovaný daňový subjekt daň na výstupe
nepriznali a neodviedli a dodávateľské spoločnosti si daň odpočítali, čím došlo k podvodu s daňou z

pridanej hodnoty. Žalobca je s daňovým únikom na dani z pridanej hodnoty priamo spojený v zistenom
dodávateľskom reťazci. Dodávatelia a ich subdodávatelia boli zapojení do reťazového obchodu,
pričom nebolo preukázané, že disponujú ekonomickými, personálnymi a materiálno-technickými
prostriedkami na zabezpečenie fakturovaných obchodov. Zároveň bol spochybnený aj výkon reálnejobchodnej činnosti daňových subjektov zapojených do zisteného podvodného reťazca. Vo všetkých
troch dodávateľských spoločnostiach (v rámci daňovej kontroly boli preverované dodania od spoločností
ELCOM–KE,s.r.o.,EUtrade,spol.sr.o.aEMSlovakiaspol.sr.o.)bolkonateľomE.F.atietospoločnosti

v krátkom čase cca 2 mesiace po období, keď vyhotovili dodávateľské faktúry zanikli zlúčením, resp. ex
offo alebo dobrovoľným výmazom z obchodného registra a so správcom dane nespolupracovali.

13. V konaní bolo preukázané, že daňové subjekty, ktoré boli začiatkom dodávateľsko-odberateľského
reťazca si uplatňovali odpočítanie dane od neexistujúcich subjektov, t.j. podvod na dani z pridanej

hodnoty sa uskutočnil hneď na začiatku reťazca a ďalšie stupne v reťazci slúžili na jeho zahmlievanie.
Zistený reťazec bol výsledkom podvodného konania, nie iba náhodného zlyhania. Cielene bol nastavený
tak, aby zakrýval daňový podvod, využíval na to zmiznutých obchodníkov, osoby konateľov a
spoločníkov, ktorých účasť na transakciách nie je preukázaná. Na konci každého dodávateľského
reťazca za jednotlivé kontrolované zdaňovacie obdobia bol žalobca, ktorý si neoprávnene znižoval
daňovú povinnosť na základe faktúr od dodávateľov poznačených daňovým podvodom. Pri absencii

dodávateľov tovaru na začiatku dodávateľsko-odberateľského reťazca jednoznačne nemohlo dôjsť k
jeho dodaniu a všetky faktúry boli umelo vytvorené za účelom získania daňovej výhody. Uvedené tak
viedlo správcu dane k nepriznaniu odpočítania dane žalobcovi.

II.
Správna žaloba, stanoviská,
konanie pred správnym súdom

A. Správna žaloba
14. Žalobca podal proti rozhodnutiu žalovaného č. 102583554/2022 zo dňa 19.09.2022 správnu žalobu
podľa § 177 a nasl. zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok v účinnom znení (ďalej aj „S.s.p.“).

15. V správnej žalobe najmä uviedol, že
- protokol z daňovej kontroly bol vydaný miestne nepríslušnou pobočkou správcu dane a neobsahuje
zákonnú náležitosť, ktorou je sídlo správcu dane, pričom s totožnou námietkou sa žalovaný vysporiadal
svojvoľne a arbitrárne;
- žalovaný sa nevysporiadal s námietkou o nezákonne vedenom dokazovaní a svojvoľnom uplatnení

vyhľadávacej zásady vo vyrubovacom konaní;
- správca dane bez uvedenia dôvodov nevykonal navrhnuté miestne zisťovanie ani výsluch
zamestnancov žalobcu, namiesto toho v rozpore s § 68 ods. 3 daňového poriadku vykonával vo
vyrubovacom konaní dôkazy, ktoré nenavrhol vykonať žalobca;
- po pominutí opatrení COVID-19 nič nebránilo vykonaniu navrhnutých dôkazov;

- nevykonaním navrhnutých dôkazov bolo žalobcovi znemožnené splniť si dôkazné bremeno;
- žalovaný akceptoval postup správcu dane, v rámci ktorého sa tento nezaoberal každou vecou, ktorá
je predmetom správy daní;
- žalovaný akceptoval postup správcu dane, v rámci ktorého správca dane hodnotí jednotlivo a vo
vzájomnej súvislosti len dôkazy, ktoré nezákonne získal v rámci porušenia prejednávacej zásady a

dôkazy, ktoré správca dane získal z analytického systému finančnej správy, a to bez toho, aby umožnil
žalobcovi splniť svoju dôkaznú povinnosť;
- správca dane nedostatočne zistil skutkový stav veci;
- v čase uskutočnenia zdaniteľných plnení nemal dodávateľ žalobcu žiadne nedoplatky voči finančnej
správe ani žiadnym iným inštitúciám;

- nekomunikovanie dodávateľa takmer rok po uskutočnení plnení a neplnenie jeho daňových povinností
nemôže byť pripísané na ťarchu práv žalobcu;
- tvrdenie, že svedok konajúci v mene dodávateľa nepotvrdil dodanie zdaniteľných plnení žalobcovi je
vo výslovnom protiklade s obsahom zápisnice z ústneho pojednávania, na ktorom bol tento svedok
vypočutý;

- v čase uskutočnenia zdaniteľných plnení nedošlo v spoločnosti dodávateľa k žiadnym zmenám,
pričom žalobca preveril svojho dodávateľa nielen v obchodnom registri, ale vykonal vzhľadom na objem
obchodov aj preverenie dodávateľa vo verejne dostupných registroch, z ktorých v roku 2016 nevyplýva
žiaden negatívny zápis;- žalobca navrhol ako dôkaz vykonať výpis zo zoznamu dlžníkov finančnej správy, Sociálnej poisťovne
a zdravotných poisťovní vo vzťahu k dodávateľovi z roku 2016 a úplný výpis z obchodného registra
Slovenskej republiky;

- konanie daňových orgánov narušuje systém neutrality dane z pridanej hodnoty, keďže od dodávateľa
vymáhajú nezaplatenú daň a zároveň tú istú daň vyrubujú žalobcovi;
- správca dane opakovane požadoval od žalobcu predloženie ďalších dôkazov, bez toho, aby uviedol
akých;
- predmetom daňovej kontroly u žalobcu nebola kontrola vstupov u dodávateľa, preto tieto skutočnosti

by mal správca dane preverovať v rámci prípadnej daňovej kontroly u dodávateľa;
- dôkazné bremeno žalobcu nie je absolútne a je limitované tým, že žalobca nezodpovedá za
preukázanie skutočností, ktoré svojou účasťou nezabezpečoval;
- určenie základu dane nemôže byť dotknuté skutočnosťou, že transakcia u dodávateľa je zaťažená
nedostatkami vo vedení jeho účtovníctva, respektíve jeho nekontaktnosťou;
- správca dane nerešpektuje závery judikatúry Súdneho dvora Európskej únie (ďalej aj „SD EÚ“), najmä

pokiaľ ide o rozsudok v spojených veciach Mahagében a Dávid C-80/11 a C-142/11;
- správca dane nepreukázal vedomosť žalobcu o podvodnom konaní zo strany dodávateľa;
- žalobca poukazuje na judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky napríklad pod sp. zn.
3Sžf/1/2011, 6Sžf/10/2012, 3Sžf/1/2010 a SD EÚ vo veci Optigen a i., C-354/03, C-355/03 a C-484/03;
MaksPen,C-18/13;Bonik,C-285/11;VlaamseOliemaatschappijNV,C-499/10;Teleosplc.Ai.,C-409/04

a EMS Bulgaria Transport, C-284/2011;
- správca dane nezistil žiadne skutočnosti, ktoré by mohli odôvodniť záver o nedodaní tovaru;
- správca dane nespochybnil výpovede svedkov, ktorí potvrdili dodanie tovaru;
- žalobca poukázal na rozsudok veľkého senátu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa
18.05.2021 sp. zn. 1 Vs/1/2020;

- nie je zrejmé, z čoho žalovaný vyvodil tú skutočnosť, že žalobca mal vedomosť, že je účastný na
daňovom podvode;
- správca dane aplikoval na prípad žalobcu zistenia, vyplynuvšie z daňových kontrol iných subjektov bez
toho aby disponoval protokolmi o ich výsledku;
- žalobca zhrnul, že daňové orgány postupovali v rozpore s príslušnými právnymi predpismi, vychádzali

z nezákonne získaného dôkazu, neumožnili žalobcovi účasť na dokazovaní bez uvedenia dôvodu,
svojvoľne vyhodnocovali dôkazy, nevysporiadali sa s návrhmi daňového subjektu na doplnenie
dokazovania a napokon sa nevysporiadali ani s jeho námietkami;
- záverom poukázal na ukončené konania pred Krajským súdom v Trenčíne, týkajúce sa výsledkov iných
daňových kontrol u žalobcu, pričom navrhol pripojiť príslušné spisy tohto súdu k spisu v aktuálne súdenej

veci.

B. Vyjadrenie žalovaného
16. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe najmä uviedol, že
- s namietanou nepríslušnosťou pobočky správcu dane na vydanie protokolu a tiež absenciou jednej

z jeho náležitostí sa žalovaný vysporiadal náležite na str. 17 -18 napadnutého rozhodnutia;
- na str. 21 - 22 napadnutého rozhodnutia žalovaný dostatočne a podrobne objasnil postup správcu
dane, ktorý bol vo vyrubovacom konaní viazaný právnym názorom odvolacieho orgánu;
- v čase výkonu daňovej kontroly platili mimoriadne opatrenia s ohľadom na šírenie nebezpečnej
nákazlivej ľudskej choroby COVID 19, pričom správca dane bral do úvahy aj návrh žalobcu na

odročenie termínov ústnych pojednávaní pri vykonávaní niektorých dôkazov, napr. ústne pojednávania
so svedkami za účasti žalobcu;
- postup správcu dane je súladný s právnym názorom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
vyjadreným v rozsudku sp. zn. 3Sžf/24/2012, podľa ktorého je správca dane oprávnený v prípade
pochybností preverovať celý obchodný reťazec;

- z dokazovania vyplýva, že žalobca o tom, že je svojimi transakciami zapojený do podvodu vedel alebo
vedieť mal a musel, keďže neboli zistené žiadne okolnosti nasvedčujúce, že by boli prijaté opatrenia na
zabránenie účasti na transakciách poznačených podvodom;
- keďže správca dane zistil od spoločnosti VOLKSWAGEN SLOVAKIA, a.s., že do areálu jej závodu
nevstúpili osoby vystupujúce v mene deklarovaných dodávateľských spoločností ani E. F. (ktorý vo

výpovedi tvrdil, že tovar bol tam doručený – zápisnica o ústnom pojednávaní č. 101771515/2017 zo
dňa 16.08.2017), teda osoby, ktoré mohli mať vedomosť o skutočnom doručení tovaru, nebol dôvod
vypočúvať svedkov, resp. nebolo koho a prečo vypočúvať.C. Vyjadrenie žalobcu
17. Následne žalobca vo svojom vyjadrení, navyše oproti žalobnej argumentácii uviedol, že

- pokynom odvolacieho orgánu (žalovaného) v zrušujúcom rozhodnutí došlo k porušeniu prejednávacej
zásady, ktorá sa uplatňuje vo vyrubovacom konaní;
- žalobca vykonal všetky možné úkony a aplikoval všetky nástroje, ktoré má k dispozícii na preverenie
svojho dodávateľa;
- s poukazom na zoznam daňových dlžníkov, zoznam dlžníkov Sociálnej poisťovne, zoznam dlžníkov

zdravotných poisťovní, register účtovných závierok neexistovala jediná skutočnosť, ktorá by mohla
v čase uskutočnenia objednávok tovarov vyvolať u žalobcu akúkoľvek pochybnosť o vierohodnosti
dodávateľa;
- žalobcovi nie je známe, akým spôsobom si má splniť v daňovom konaní svoju dôkaznú povinnosť,
keďže správcovi dane ani žalovanému nestačí svedecká výpoveď osoby, ktorá v čase uskutočnenia
zdaniteľnýchplneníkonalazadodávateľa,anisplnenievšetkýchvýzievžalobcomriadneavčas,správca

dane ani žalovaný neakceptovali návrhy žalobcu na vykonanie dôkazov a obmedzili sa pri vydaní
napadnutého rozhodnutia svojimi domnienkami, ktoré vychádzajú zo skutočností zistených po realizácii
zdaniteľných plnení (v čase daňovej kontroly), ktoré v žiadnom prípade neodzrkadľujú stav dodávateľa
v čase uskutočnenia zdaniteľných plnení;
- konanie žalovaného a správcu dane vyústilo do vydania napadnutého rozhodnutia, v zmysle

ktorého žalovaný a správca dane založili svoje rozhodnutia o nepriznaní práva na odpočet DPH
jednak na tvrdenom nepreukázaní hmotnoprávnych podmienok tohto práva (dodania tovaru zo strany
deklarovaného dodávateľa) a sekundárne aj na účasti žalobcu na obchodnom reťazci poznačenom
daňovým podvodom;
- ak príslušné orgány na jednej strane konštatujú, že žalobca nepreukázal hmotnoprávne podmienky

odpočtu DPH a na druhej strane konštatujú, že sa dopustil vedomej účasti na obchodnom reťazci
poznačenom daňovým podvodom, vnútorne si odporujú;
- ak je deklarovaný dodávateľ v čase daňovej kontroly nekontaktný, bez ďalších iných skutočností
to nespochybňuje to, že k zdaniteľným obchodom došlo tak a táto skutočnosť nie je ani dôkazom
o daňovom podvode či o vedomej účasti žalobcu na obchodnom reťazci poznačenom daňovým

podvodom;
- pochybnosti na strane subdodávateľov dodávateľa žalobcu v zásade nepredstavujú dôvodné
pochybnosti o splnení hmotnoprávnych podmienok uplatneného práva na odpočet DPH (ZNSS
23/2022).

D. Pojednávanie
18. Správny súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 9.11.2023, na ktorom prítomný právny
zástupca žalobcu najmä opätovne poukázal na rozhodovaciu prax najvyššieho správneho súdu v
obdobných veciach žalobcu. Tiež uviedol, že rozhodnutia daňových orgánov sú založené na nesplnení
hmotnoprávnych podmienok odpočtu DPH a tiež na účasti žalobcu na daňovom podvode (strana 14

a 15 rozhodnutia žalovaného), z ktorého dôvodu si vnútorne odporujú. Zároveň poukázal na rozhodnutie
žalovaného v obdobnom konaní žalobcu, ktorým zrušil rozhodnutie správcu dane a vec mu bola vrátená
na ďalšie konanie, čím upozornil na nejednotné rozhodovanie žalovaného.

19. Poverená zamestnankyňa žalovaného v reakcii na prednes právneho zástupcu žalobcu zmienila, že

prípad žalobcu, na ktorý poukázal doposiaľ nebol skončený. Ďalej zrekapitulovala priebeh a výsledky
konaní pred daňovými orgánmi pričom zdôraznila, že v aktuálnom konaní žalovaný ako odvolací orgán
zistiac nedostatočne zistený skutkový stav zrušil v poradí prvé rozhodnutie správcu dane s tým, že
ho zaviazal doplniť dokazovanie. V nasledujúcom konaní správca dane vec uzavrel na účasti žalobcu
na daňovom podvode, pričom z daňovej kontroly vyplynulo, že žalobca odoberal tovar v zlomkových

množstvách aj od reálnych dodávateľov. Vo vzťahu k preverovaniu dodávateľov uviedla, že opatrenia
žalobcu boli nedostatočné a absencia dodávateľskej spoločnosti v zozname dlžníkov môže svedčiť skôr
o skutočnosti, že táto nevykonáva ekonomickú činnosť a nezamestnáva žiadnych zamestnancov.

20. Právny zástupca žalobcu uviedol, že citované rozhodnutia Najvyššieho správneho súdu v iných

veciach žalobcu boli vydané až potom, čo žalovaný v aktuálnom konaní zrušil v poradí prvé rozhodnutie
správcu dane. Ďalej uviedol, že žalovaný v procese nevyhodnotil žiadne z dôkazov, ktoré žalobca
predložil za účelom preukázania prijatia opatrení na ubezpečenie sa, že sa nezúčastní obchodného
reťazca, zaťaženého daňovým podvodom. Ďalej uviedol, že nie je možné preveriť dodávateľskúspoločnosť iným spôsobom ako preskúmaním verejne dostupných registrov. Následne považoval za
neprípustné, aby žalovaný až na pojednávaní pred správnym súdom vyhodnotil tieto dôkazy.

21. Poverená zástupkyňa žalovaného odmietla tvrdenie o vyhodnotení dôkazov v konaní pred súdom,
vo svojom prednese iba konštatovala, že správca dane žalobcom navrhnuté dôkazy nevykonal, nakoľko
tieto by neposkytli objektívne informácie. Zároveň uviedla, že je zodpovednosťou žalobcu aby si preveril
dostatočne svojich dodávateľov.

22. Právny zástupca zhrnul, že až na pojednávaní pred súdom sa dozvedel o tom, čo bolo dôvodom
odmietnutia práva na odpočet DPH a zároveň, že žalovaný v rámci tzv. Axel Kittel testu nepreukázal
vedomú účasť žalobcu na daňovom podvode a naopak, žalobca vykonal opatrenia potrebné pre
zamedzenie jeho účasti na daňovom podvode.

23. V závere právny zástupca žalobcu ako aj poverená zástupkyňa žalovaného zotrvali na svojich

písomných ako aj ústnych prednesoch ako aj na svojich návrhoch.

III.
Aplikované ustanovenia právnych predpisov

24. Podľa § 3 ods. 9 a 10 daňového poriadku, správca dane dbá na to, aby pri rozhodovaní v skutkovo
zhodných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely.
Ustanovenia odsekov 1 až 9 sa primerane vzťahujú aj na Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky
(ďalej len "finančné riaditeľstvo") a Ministerstvo financií Slovenskej republiky (ďalej len "ministerstvo"),

ak postupujú podľa tohto zákona alebo osobitných predpisov.

25. Podľa § 24 ods. 2, 3 a 4 daňového poriadku, správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby
skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba
návrhmi daňových subjektov.

Správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú
rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo
známe správcovi dane z jeho činnosti.
Ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich
pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi.

Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny,
protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a
evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.

26. Podľa § 47 písm a) daňového poriadku, protokol musí obsahovať názov a sídlo správcu dane.

27. Podľa § 68 ods. 3 tretej vety daňového poriadku, správca dane na základe písomného vyjadrenia
daňového subjektu a ním predložených dôkazov vykoná dokazovanie alebo miestne zisťovanie.

28. Podľa § 74 ods. 3 daňového poriadku, odvolací orgán je oprávnený vykonávať v rámci odvolacieho

konania dokazovanie, ak to považuje za potrebné. Ak odvolací orgán vykonáva dokazovanie, je
povinný pred vydaním rozhodnutia o odvolaní umožniť účastníkovi konania oboznámiť sa s výsledkami
vykonaného dokazovania.

29. Podľa § 2 ods. 3 zákona cˇ. 479/2009 Z. z. v znení účinnom do 30.06.2019, na zabezpečenie

výkonu činnosti daňových úradov môže prezident finančnej správy na návrh riaditeľa daňového úradu
zriadiť pobočky daňového úradu a kontaktné miesta daňového úradu; pobočky daňového úradu zriaďuje
a zrušuje prezident finančnej správy so súhlasom ministra financií Slovenskej republiky. Pobočka
daňového úradu a kontaktné miesto daňového úradu sú organizačnou zložkou daňového úradu.

30. Podľa § 5 ods. 1 zákona cˇ. 479/2009 Z. z. v znení účinnom do 30.06.2019, daňový úrad vykonáva
pôsobnosť v územnom obvode kraja, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.31. Podľa § 5 ods. 1 zákona č. 35/2019 Z.z., daňový úrad vykonáva svoju pôsobnosť v územnom obvode
kraja, ak § 6 ods. 1 alebo osobitný predpis neustanovuje inak.

32. Podľa § 5 ods. 6 zákona č. 35/2019 Z.z., na zabezpečenie výkonu činnosti daňových úradov možno
zriadiť pobočky daňového úradu a kontaktné miesta; pobočky daňového úradu a kontaktné miesta na
návrh riaditeľa daňového úradu zriaďuje a zrušuje prezident.

33.Podľa§49ods.1zákonač.222/2004Z.z.odanizpridanejhodnotyvúčinnomznení,právoodpočítať

daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová
povinnosť.

34. Podľa § 49 ods. 2 písm. a) zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v účinnom znení,
platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky
tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň

voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi
dodané.

IV.

Dôvody rozhodnutia správneho súdu

35. Správny súd v Košiciach konajúc primárne podľa ust. § 177 a nasl. S.s.p., po zistení, že správna
žaloba bola podaná oprávnenou osobou a včas, preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie ako aj
postup, ktorý predchádzal jeho vydaniu a dospel k záveru, že správnej žalobe nie je možné vyhovieť.

36. Ako nedôvodnú vyhodnotil správny súd námietku žalobcu týkajúcu sa neuvedenia adresy sídla
správcu dane na protokole č. 102927016/2019 zo dňa 18.12.2019, čo má matˇ za následok nezákonnosť
protokolu a jeho nepoužiteľnosť ako dôkazu v konaní.

37. Správny súd je toho názoru, že z obsahu administratívneho spisu jednoznačne vyplýva skutočnosť,
že daňová kontrola a na ňu nadväzujúce vyrubovacie konanie bolo vedené pobočkou Daňového úradu
Prešov, konkrétne pobočkou Stará Ľubovňa, ktorá v zmysle § 5 ods. 1 v spojení s § 2 ods. 3 zákona
cˇ. 479/2009 Z. z. v znení účinnom do 30.06.2019 a po tomto dátume podľa § 5 ods. 1 a 6 zákona
č. 35/2019 Z.z. patrila do územnej pôsobnosti Daňového úradu Prešov a bola organizačnou zložkou

tohto správcu dane zriadenou prezidentom finančnej správy na zabezpečenie výkonu jeho činnosti
(kam spadá aj správa daní). Nie je preto možné tvrdiť, že by v danej veci vykonával daňovú kontrolu
miestne nepríslušný správca dane. Neuvedenie adresy sídla správcu dane a zároveň uvedenie adresy
sídla oprávnene konajúcej pobočky, ktorá je organizačnou zložkou správcu dane je možné vnímať ako
postup síce nezodpovedajúci doslovnému zneniu § 47 písm. a) daňového poriadku, avšak nemajúci v

danom prípade žiaden negatívny dopad na subjektívne práva žalobcu a tým pádom ani na zákonnosť
protokolu. Uvedená adresa pobočky bola adresou organizačnej zložky správcu dane, s ktorou žalobca
v priebehu konania opakovane písomne komunikoval, kde sa tiež prostredníctvom právneho zástupcu
zúčastňoval procesných úkonov a kam tiež adresoval svoje opravné prostriedky. Neuvedenie sídla
správcu dane preto samo osebe nepredstavovalo taký nedostatok, ktorý by akýmkoľvek spôsobom

poškodil žalobcu na jeho právach (sťažil, či dokonca znemožnil ich výkon), či už v rovine hmotnoprávnej,
alebo procesnoprávnej. Žalobca navyše v správnej žalobe žiadnu takúto skutočnosť ani netvrdil.

38. Vo vzťahu k namietanému vykonávaniu dôkazov vo vyrubovacom konaní žalobca poukazoval na
závery rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 3.10.2017, sp. zn. 4Sžfk/10/2016.

Predmetný rozsudok sa týka prípadu, v ktorom správca dane svojvoľne vykonal vyrubovacie konanie po
právoplatnom rozhodnutí najvyššieho súdu, ktorý v tomto rozhodnutí konštatoval, že nebola dodržaná
lehota na výkon daňovej kontroly a správca dane aj napriek tomu vstúpil do vyrubovacieho konania
a zopakoval dôkazy vykonané v nezákonnej daňovej kontrole s úmyslom docieliť zákonnosť týchto
dôkazov. Záver najvyššieho súdu o neprípustnosti dokazovania vo vyrubovacom konaní (nenavrhnutom

daňovým subjektom) nemožno vykladať izolovane od skutkového stavu tam súdenej právnej veci
(rovnako tak aj ust. § 68 ods. 3 tretiu vetu daňového poriadku). K vykonávaniu dokazovania vo
vyrubovacom konaní Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v rozsudku sp. zn. 1Sžfk/10/2020 z
24. februára 2022 (18/2022 ZNSS) okrajovo zmienil, že „v rámci vyrubovacieho konania, sa reagujena pripomienky k zisteniam uvedeným v protokole, pričom vyrubovacie konanie nie je pokračovaním
daňovej kontroly. Pokiaľ by to tak malo byť, je logické, že by nemalo význam ani časové ohraničenie
dĺžky daňovej kontroly. Podľa názoru kasačného súdu, v rámci vyrubovacieho konania by sa v podstate

mali bližšie objasniť konkrétne sporné skutočnosti, ktoré vyvstali z pripomienok daňového subjektu k
zisteniam správcu dane, pričom samozrejme nie je vylúčené ani doplnenie dokazovania v určitej, nie
rozsiahlej miere, nakoľko riadne dokazovanie má byť primárne realizované v rámci daňovej kontroly.“

39. Okrem toho je potrebné zohľadniť aj tú skutočnosť, že správca dane vykonal vo vyrubovacom konaní

dôkazynenavrhnutéžalobcomažpotom,akobolojehoskoršierozhodnutiezrušenéodvolacímorgánom
(žalovaným) a riadiac sa jeho záväzným právnym názorom. V tejto súvislosti správny súd poukazuje
na znenie ust. § 74 ods. 3 daňového poriadku, podľa ktorého odvolací orgán je oprávnený vykonávať
v rámci odvolacieho konania dokazovanie. V aktuálne súdenej právnej veci žalovaný, preskúmavajúc
skôr vydané rozhodnutie správcu dane, dospel k záveru o potrebe doplnenia dokazovania, pričom
namiesto postupu podľa vyššie citovaného ustanovenia nariadil doplnenie dokazovania správcovi dane

(po zrušení jeho rozhodnutia a vrátení veci na ďalšie konanie). Uvedeným postupom daňových orgánov
tak bol žalobcovi poskytnutý širší priestor na ochranu jeho subjektívnych práv, nakoľko mal možnosť
namietaťzáverysprávcudanevyplynuvšiezdoplnenéhodokazovaniaprostredníctvomodvolania(oproti
postupu podľa § 74 ods. 3 daňového poriadku, kedy by prichádzalo do úvahy už iba podanie správnej
žaloby).

40. Za daných okolností možno teda uzavrieť, že pokiaľ správca dane vykonal v rámci vyrubovacieho
konania dôkazy nenavrhnuté daňovým subjektom, avšak v reakcii na obsah vyjadrenia podľa § 46 ods.
8 daňového poriadku, prípadne výsledok odvolacieho konania (tak ako je tomu v aktuálne súdenej veci),
takému postupu niet čo vytknúť.

41. Ostatná časť správnej žaloby smerovala voči dôvodom, pre ktoré bol žalobcovi odmietnutý odpočet
DPH. V prvom rade je podstatné zdôrazniť, že odmietnutie odpočtu DPH z dôvodu nesplnenia
hmotnoprávnych podmienok a z dôvodu účasti na podvodnom reťazci sú dva zásadne odlišné dôvody,
ktoréniejemožnékumulovať,pretožesavzájomnevylučujú.Pripreukazovanízapojeniadopodvodného

reťazca sa spravidla vychádza z premisy, že hmotnoprávne podmienky odpočtu DPH sú splnené.

42. V tejto súvislosti sa správny súd, vzhľadom na žalobnú argumentáciu (ktorou žalobca rozporuje
závery o účasti na podvodnom reťazci ako aj poukazuje na splnenie hmotnoprávnych podmienok)
pozastavilnadodôvodnenímrozhodnutídaňovýchorgánov,predovšetkýmprvostupňovéhorozhodnutia.

Zatiaľ čo správca dane sprvu argumentoval spochybnením splnenia hmotnoprávnych podmienok pre
odpočet DPH (napr. na strane 15 rozhodnutia; čo napokon viedlo k jeho rovnakému záveru v rozhodnutí
zo dňa 03.03.2021, zrušenom rozhodnutím žalovaného zo dňa 14.09.2021), jeho následné úvahy (od
strany 31 prvostupňového rozhodnutia) smerovali k prijatiu jednoznačného záveru o účasti žalobcu na
reťazci, zaťaženom daňovým podvodom. Prvostupňové rozhodnutie tak iba opisuje závery v poradí

prvého (zrušeného) rozhodnutia správcu dane a posun v jeho úvahách k daňovému podvodu. Pokiaľ ide
o odôvodnenie napadnutého rozhodnutia žalovaného, tomuto síce možno vytknúť určitú mieru strohosti,
avšak aj napriek tomu jeho rozhodnutie obsahuje súdom preskúmateľné úvahy o tom, že žalobca sa
zúčastnil na reťazci zaťaženom daňovým podvodom a ako sa vysporiadal s podstatnými odvolacími
námietkami.

43. Z obsahu rozhodnutí daňových orgánov tak bolo možné ustáliť, ktorý z dôvodov podľa bodu
41 odôvodnenia tohto rozsudku viedol k odmietnutiu odpočtu DPH – účasť na podvodnom reťazci.
Správcovi dane však možno vytknúť spôsob odôvodnenia jeho rozhodnutia, keď v rámci záverečného
vyhodnotenia tzv. Axel Kittel testu uvádzal predovšetkým všeobecné závery. Uvedené odôvodnenie je

na samotnej hranici preskúmateľnosti. Avšak vzhľadom na to, že konkrétne zistenia boli popísané na
rôznych miestach (zbytočne) rozsiahleho odôvodnenia (bolo teda možné vyvodiť skutočnosti relevantné
pre posúdenie veci) a žalobca nezrozumiteľnosť, resp. nedostatočné odôvodnenie testu nenamietal,
správny súd takéto odôvodnenie akceptoval, ako spôsobilé preskúmania.

44. Žalobca rozsiahlo poukazoval na potvrdenie dodania tovaru konateľom dodávateľa a na ďalšie
dôkazy potvrdzujúce uvedenú skutočnosť a naopak, daňovým orgánom vytýkal nedostatočne zistený
skutkový stav veci, ak nevyhoveli návrhu na doplnenie dokazovania výsluchom ďalších osôb a miestnym
zisťovaním a zároveň vec uzavreli tak, že k dodaniu tovaru nedošlo tak, ako je uvedené na faktúre.V tejto súvislosti žalobca vo vyrubovacom konaní (pred vydaním v poradí prvého rozhodnutia správcu
dane) navrhol I. vykonanie miestneho zisťovania v areáli spoločnosti VOLKSWAGEN SLOVAKIA, a.s.,
kde chcel správcovi dane presne ukázať miesto, na ktorom prebiehalo odovzdávanie tovaru a II. výsluch

12 svedkov v reakcii na výzvu správcu dane zo dňa 07.02.2020 na predloženie dôkazov k preukázaniu
dodania tovarov (najmä rozpis materiálu, k jeho preprave, naskladneniu a posúdeniu jeho kvality).
Z obsahu aministratívneho spisu pritom vyplýva, že správca dane uvedeným návrhom sprvu mienil
vyhovieť, keď predvolal svedkov na výsluch dňa 14. a 15.01.2021 (termín na návrh žalobcu zrušený
z dôvodu protipandemických opatrení), následne od vykonania uvedených dôkazov upustil. Následne

vydal v poradí prvé rozhodnutie zo dňa 03.03.2021, ktoré bolo žalovaným zrušené.

45. Tu správny súd už opakovane uvádza, že po ďalšom konaní správca dane dospel k záveru
o účasti žalobcu na daňovom podvode, ktorý logicky vychádza z premisy, že hmotnoprávne podmienky
pre odpočítanie dane boli splnené. Za daných okolností tak vykonanie dokazovania (skutočností už
nespochybňovaných) v smere naznačenom v bode 44 odôvodnenia tohto rozsudku by postrádalo

zmysel. Z uvedeného dôvodu tiež správny súd vyhodnotil žalobnú argumentáciu týkajúcu sa splnenia
hmotnoprávnych podmienok pre odpočet DPH ako irelevantnú.

46.Správnysúd,satakvmedziachvznesenýchžalobnýchbodov(§134ods.1S.s.p.),primárnezameral
na preskúmanie udržateľnosti záveru o účasti žalobcu na daňovom podvode.

47. Daňový podvod je judikatúrou definovaný ako situácia, v ktorej jeden daňový subjekt ako účastník
podvodu neodvedie do štátnej pokladnice vybranú DPH a ďalší subjekt si ju naopak odpočíta, a
to za účelom získania daňového zvýhodnenia (viď. napr. rozsudok Najvyššieho správneho súdu
Českej republiky z 30.01.2018, č.j. 5 Afs 60/2017-60). Daňový podvod bol predmetom opakovaného

posudzovania zo strany SD EÚ a správny súd v tejto súvislosti odkazuje i na jeho súvisiacu judikatúru
napríklad rozsudok z 12.01.2006, v spojených veciach C-354/03, C-355/03 a C-484/03, Optigen Ltd,
Fulcrum Electronics Ltd a Bond House Systems Ltd, E.:E.:G.:XXXX:XX; zo 06.07.2006, v spojených
veciach C-439/04 a C-440/04, Axel Kittel a D. D., E.:E.:G.:XXXX:XXX, alebo z 21.06.2012, v spojených
veciach C-80/11 a C-142/11, F. a C. H., E.:G.:XXXX:XXX.

48. Pri daňových podvodoch je spravidla možné konštatovať, že transakcie uskutočnené v rámci
takéhoto podvodu nezodpovedajú bežným obchodným podmienkam a pre posúdenie nároku na
odpočítanie dane je kľúčové posúdiť všetky významné okolnosti spornej transakcie, vrátane právnej,
obchodnej a osobnej väzby medzi zúčastnenými subjektami (viď. napr. rozsudok Najvyššieho správneho

súdu Českej republiky z 21. apríla 2022, č.j. 10 Afs 479/2021-56).

49. Predpoklady pre posúdenie veci ako daňového podvodu v zmysle judikatúry SD EÚ tvoria tzv.
Axel Kittel test existencie daňového podvodu, ktoré boli špecifikované v rozsudku zo 06.07.2006,
v spojených veciach C-439/04 a C-440/04, I. J. a D. D., E.:E.:G.:XXXX:XXX. Pri daňovom podvode

musí správca dane v rámci svojho dôkazného bremena (1) preukázať existenciu podvodu na dani z
pridanej hodnoty (chýbajúcu daň) a to v ktoromkoľvek predchádzajúcom článku reťazca (objektívny
test v rámci celého reťazca), následne (2) preukázať objektívne skutkové okolnosti svedčiace tomu, že
kontrolovaný daňový subjekt o podvode na predchádzajúcom článku reťazca vedel alebo mohol vedieť,
pričom stačí nevedomá nedbanlivosť a nemusí ísť o úmysel (vedomostný test konkrétneho subjektu)

a zároveň (3) musí posúdiť, či kontrolovaný daňový subjekt prijal opatrenia, ktoré je od neho možné
rozumne vyžadovať, aby zistil, či prijaté plnenie nebude viesť k jeho účasti na daňovom podvode (due
diligence vedomostný test konkrétneho subjektu).

50. Pokiaľ ide o objektívny test v rámci celého reťazca vyžadujúci preukázanie existencie podvodu na

dani z pridanej hodnoty (chýbajúcu daň) a to v ktoromkoľvek predchádzajúcom článku reťazca, daňové
orgány popísali reťazec ZUREX, s.r.o./ TBK, s.r.o./ Isagud, s.r.o. – EU trade, spol. s r.o. – žalobca,
pričom odpočítaním dane od svojich dodávateľov, ktoré si uplatnila spoločnosť EU trade, spol. s r.o. malo
dôjsť v preverovanom obchodnom reťazci k podvodu. Uvedené zistenie správcu dane žalobca namietal
z toho hľadiska, že účelom daňovej kontroly u žalobcu nie je preverovanie daňových povinností tretích

subjektov, pričom žalobca za tieto nemôže niesť zodpovednosť. S takto formulovanou námietkou sa
správny súd nemohol stotožniť, keďže zapojenie do podvodného reťazca, je jednou z výnimiek práva na
odpočítanie DPH (k tomu napr. rozsudky SD EÚ z 21.06.2012, v spojených veciach C-80/11 a C-142/11,
Mahagében a Péter Dávid, EU:C:2012:373, bod 41, alebo z 28.07.2016, C-332/15, Giuseppe Astone,EU:C:2016:614, bod 50 a v tom zmysle aj žalobcom citovaný názor predkladajúceho senátu v bode 24
rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 24.5.2021 sp. zn. 1Vs/1/2020), pričom postačuje ak
sa uvedeného konania dopustil ktorýkoľvek článok obchodného reťazca. Preverenie plnenia daňových

povinností predchádzajúcich/nasledujúcich článkov obchodného reťazca je tak pre záver daňových
orgánov v aktuálne súdenej veci nevyhnutné.

51. V tejto súvislosti je tiež potrebné dodať, že na účely identifikácie skutočností, na základe ktorých
možno dôvodiť, že zistený únik na dani je dôsledkom daňového podvodu, nie je podstatné, či tieto

nastali v minulosti, v čase uzatvárania obchodu, alebo až následne (žalobcom namietaná nekontaktnosť,
absentujúca spolupráca so správcom dane a neplnenie daňových povinností u dodávateľa; viď rozsudok
Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 10Sžfk/26/2021 zo dňa 28.04.2023 bod 31
a tiež Najvyššieho správneho súdu Českej republiky zo dňa 06.08.2020, čj. 1 Afs 304/2019-33, bod
27). Existencia daňového podvodu sama osebe neznamená, že žalobca bol do podvodného reťazca
zapojený vedome. To sa posudzuje v rámci subjektívneho testu, kde naopak možno vychádzať jedine

zo skutočností, ktoré nastali do momentu uzatvorenia obchodu.

52. Žalobca primárne spochybňoval závery druhého (tu iba všeobecne) a tretieho kroku vyššie
zmieneného testu, t. j. že o podvode na predchádzajúcom článku reťazca vedel alebo mohol vedieť a
že neprijal opatrenia, ktoré je od neho možné rozumne vyžadovať, aby zistil, či prijaté plnenie nebude

viesť k jeho účasti na daňovom podvode.

53. V druhom kroku správca dane preukazuje, že existujú objektívne skutočnosti, ktoré svedčia o tom,
že žalobca o odbornom charaktere obchodov vedel, alebo mohol a mal vedieť. Takéto okolnosti
preukázané boli, pričom všetky sú v súhrne indíciou neštandardnosti zvoleného obchodného partnera,

ktoré objektívne mali už žalobcu vzbudiť podozrenie, že sa zúčastňuje podvodného reťazca.

54. Z rozhodnutí daňových orgánov, pritom bolo možné vyvodiť nasledovné prvky neštandardnosti:
I. spochybnenie reálneho vykonávania obchodnej činnosti u dodávateľských a subdodávateľských
spoločností,

II. nedostatok personálneho a materiálneho zabezpečenia dodávateľa,
III. personálne prepojenie medzi priamymi dodávateľskými spoločnosťami ELCOM – KE, s.r.o. a EU
trade, spol. s r.o. v osobe ich konateľa a spoločníka (žalobca postupne do júla 2016 obchodoval s týmito
spoločnosťami, no stále jednal s jednou osobou - p. F.; to platí aj pre spoločnosť EM Slovakia spol. s r.o.,
obchodovanie s ktorou však s odkazom na závery v bode 51 zohľadniť nemožno),

IV. žalobca mal aj iných dodávateľov, ktorí sa zaoberajú reálnym obchodovaním aj s elektroinštalačným
materiálom, svoju činnosť prezentujú na internete, majú web stránky s cieľom zvýšenia predaja aj
predaja cez e-shop (u dodávateľa teda absentuje aj sebareprezentačná stopa) a títo participovali na
predaji pre žalobcu v zlomkových množstvách a hodnotách oproti dodávateľom ELCOM – KE, s.r.o. a
EU trade, spol. s r.o.

55. Podľa správneho súdu ide o dostatočný sumár okolností, ktoré súhrnne (same osebe by inak neboli
problematické a ani ojedinelé) dokazujú, že zo strany žalobcu nešlo o úplne štandardný obchodný
vzťah s dodávateľom. Podstatné je tiež, že tieto podozrivé okolnosti boli zistené u priameho dodávateľa
žalobcu, kde možno rozumne očakávať vyššiu obozretnosť. Tu je potrebné zdôrazniť, že žalobca tieto

okolnosti ničím konkrétnym nespochybňoval, ani nepolemizoval o ich neštandardnosti, iba všeobecne
tvrdil, že správca dane nepreukázal jeho vedomosť o zapojení do podvodného reťazca.

56. V treťom kroku sa posudzuje, či daňový subjekt prijal opatrenia, ktoré od neho je možné rozumne
vyžadovať, aby zistil, či prijaté plnenie nebude viesť k jeho účasti na daňovom podvode, čo umožňuje

i za predpokladu splnenia objektívneho i subjektívneho Axel Kittel testu existencie daňového podvodu
osobe uplatňujúcej si právo na odpočítanie dane preukázať, že prijala dostatočné opatrenia na to, aby
zistila, či prijaté plnenie nebude viesť k jej účasti na daňovom podvode. Tieto prijaté opatrenia následne
vyhodnocuje správca dane.

57. Správny súd v tejto súvislosti opätovne poukazuje na skutočnosti uvedené v bode 54 odôvodnenia
tohto rozsudku. Ak existujú také náznaky, možno od daňového subjektu očakávať zvýšenú obozretnosť,
aby sa uistila, že plnenie, ktoré uskutočňuje, nevedie k jej účasti na daňovom podvode (viď rozsudok
SD EÚ z 01.12.2022, vo veci C-512/21, Aquila Part Prod Com SA, E.:E.:G.:XXXX:XXX). Obozretnýsubjektmôževzávislostiodokolnostíprípadupovažovaťzasvojupovinnosťzistiťsiinformácieodruhom
subjekte, od ktorého zamýšľa nadobudnúť tovar alebo služby, aby sa uistil o jeho spoľahlivosti (rozsudok
z 21.06.2012, v spojedných veciach C-80/11 a C-142/11, Mahagében a Dávid, EU:C:2012:373, bod

60; uznesenie zo 14.04.2021, vo veci C-610/20, Vikingo Fővállalkozó, EU:C:2021:266, bod 29). Inak
povedané,čímviacsaurčitáobchodnátransakciavymykábežnejčinnostidaňovéhosubjektu(charakter,
množstvo, hodnota, výber dodávateľa ), tým viac možno spravodlivo od neho požadovať, aby vynaložil
viac úsilia pri prijímaní opatrení, aby sa uistil, že sa nezúčastňuje na daňovom podvode.

58. V prejednávanej právnej veci daňové orgány konštatovali, že žalobca neprijal relevantné opatrenia.
K uvedenému žalobca najmä namietal, že v čase realizácie obchodov si preveril svojich dodávateľov
vo verejne dostupných registroch, z ktorých nezistil žiadne skutočnosti, ktoré by svedčili o akýchkoľvek
nedostatkoch na strane dodávateľov. Primárne poukazoval na to, že v danom čase jeho dodávatelia
neboli vedení ako dlžníci na portáloch finančnej správy ako ani Sociálnej poisťovne. K uvedenému
správny súd dodáva, že uvedené postupy sú nedostatočné a čisto formálne (viď tiež rozsudok

Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 10Sžfk/26/2021 zo dňa 28.04.2023 bod
34), keďže uvedené opatrenia nereflektujú na neštandardné skutočnosti, vymenované v bode 54
odôvodneniatohtorozsudku.Žalobcanamieta,žedaňovéorgánynevymenovaliopatrenia,ktoréžalobca
mal prijať a zároveň nevyvrátili, že prijaté opatrenia boli dostatočné. Tiež navrhol aby správny súd
vykonal navrhnuté dôkazy a to výpismi z vyššie uvedených portálov, resp. z obchodného registra. K

uvedenému správny súd uvádza že žalobca si mohol napríklad overiť sídlo dodávateľov a skutočný
predmet ich činnosti. Jedná sa pritom o jednoduché úkony, ktoré by neboli časovo zvlášť náročné.
Pokiaľ žalobca s dodávateľom EU trade, spol. s r.o. uzatvoril obchody za mesiac júl 2016 v objeme
70 814,- eur (s týmto dodávateľom celkovo 336 794,66 eura) bez DPH, nejde o žiadne nadmerné ani
neprimerané požiadavky. Navyše, pokiaľ by sa aj po vyčerpaní možností preverenia javil obchodný

partner nedôveryhodným alebo samotná obchodná transakcia podozrivou, nemusel obchod uzavrieť (v
danom čase mal žalobca aj iných, z pohľadu správcu dane dôveryhodných dodávateľov).

59. Tu je tiež potrebné zmieniť, že prijatie dostatočných preventívnych opatrení nepreukazuje správca
dane, ale daňový subjekt. Zároveň nie je povinnosťou správcu dane uvádzať, aké preventívne opatrenia

mal daňový subjekt prijať. Napokon, konkrétna voľba bude podľa správneho súdu vždy závisieť od
konkrétností každého prípadu.

60. Pokiaľ žalobca poukazoval na to, že jeho dodávateľ svoje záväzky splnil, a teda došlo k
dodaniu tovaru, táto skutočnosť je vzhľadom na závery správcu dane irelevantná. Primárnym zmyslom

požadovaných opatrení nie je eliminácia obchodného rizika, ani preukázanie splnenia hmotnoprávnych
podmienok, ale prevencia pred tým, že daňový subjekt pri svojom podnikaní spoločný systém DPH
naruší, zneužije alebo to umožní iným subjektom.

61. Žalobca teda nepreukázal, že by relevantné opatrenia na zabránenie svojej účasti na daňovom

podvode prijal. Správny súd sa preto stotožňuje s posúdením veci daňovými orgánmi, ktoré mali za to,
že predpoklady pre posúdenie veci ako účasť na daňovom podvode v zmysle judikatúry SD EÚ tvoriace
tzv. Axel Kittel test existencie daňového podvodu boli splnené.

62. Správny súd prihliadal tiež na žalobcom citované rozsudky kasačného súdu v „obdobných“

veciach žalobcu pod sp. zn. 3Sfk/47/2021, 3Sfk/37/2022, 3Sfk/3/2022, 3Sfk/59/2022, 4Sfk/56/2022,
4Sfk/78/2022, pričom však musel konštatovať, že tieto nie sú na prejednávanú právnu vec
aplikovateľné. V prípadoch, na ktoré žalobca poukazoval daňové orgány vychádzali zo záveru
o nesplnení hmotnoprávnych podmienok odpočítania DPH, pričom svoje rozhodnutia zaťažili vadou
nepreskúmateľnosti, keď zároveň konštatovali zapojenie žalobcu do podvodného reťazca (obdobná

nedokonalosť sa vyskytla aj v tu súdenej veci, nie však v kvalite spôsobujúcej nepreskúmateľnosť;
bližšie viď tiež body 41 až 43 odôvodnenia tohto rozsudku). Zároveň vo vyššie citovaných rozsudkoch
kasačný súd ustálil, že právo na odpočítanie DPH nebolo žalobcovi priznané z dôvodu nesplnenia
hmotnoprávnych podmienok (na rozdiel od rozhodnutí daňových orgánov v aktuálnom konaní),
pričom takýto záver správca dane nesprávne založil na okolnostiach na strane subdodávateľov,

ktoré môžu byť relevantné práve v prípade dokazovania daňového podvodu. Za daných okolností
kasačný súd vyhodnotil, že nekontaktnosť dodávateľa sama osebe nespochybňuje to, že k zdaniteľným
obchodom došlo tak, ako je deklarované na faktúrach. V prejednávanej právnej veci správca dane
operoval tiež s nekontaktnosťou dodávateľských/subdodávateľských spoločností, nejednalo sa všako jediný argument daňových orgánov, keďže tieto identifikovali ďalšie prvky dokazujúce, že sa jedná
o daňový podvod (neodvedená daň, nepodané daňové priznania, rovnaký modus operandi vo všetkých
dodávateľsko-odberateľských reťazcoch).

63. Z rovnakých dôvodov správny súd vyhodnotil ako irelevantný odkaz na rozhodnutie žalovaného č.
101791685/2023 zo dňa 14.07.2023, ktorým tento v reakcii na vyššie zmienený rozsudok kasačného
súdu sp. zn. 3Sfk/37/2022 zo dňa 26.04.2023 zrušil rozhodnutie Daňového úradu Trenčín a vec mu vrátil
na ďalšie konanie.

64. Možno teda uzavrieť, že vzhľadom na vyššie uvedené rozdielnosti správny súd nemohol dospieť
k záveru o potrebe zrušiť rozhodnutia daňových orgánov. Požiadavku na pripojenie príslušných súdnych
spisov správny súd z uvedených dôvodov vyhodnotil ako neúčelnú a nehospodárnu.

V.
Záver

65. Správny súd dospel s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti k záveru, že správna žaloba nie je
opodstatnená a preto ju podľa § 190 S.s.p. zamietol.

66. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 a § 168 S.s.p., v zmysle ktorých
účastníkomprávonanáhradutrovkonanianepriznal,pretožežalobcanemalvkonaníúspechcelkomani
sčasti a žalovanému voči žalobcovi nevznikli dôvodne vynaložené trovy konania, ktoré by bolo možné
od žalobcu spravodlivo požadovať.

67. Senát Správneho súdu v Košiciach prijal tento rozsudok pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 S.s.p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote 30 dní od doručenia
rozhodnutia správneho súdu na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky prostredníctvom Správneho

súdu v Košiciach.

V kasačnej sťažnosti sa uvedú všeobecné náležitosti podania podľa § 57 Správneho súdneho poriadku
to znamená, ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje,
podpis a spisová značka konania. Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého

rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich
skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len
„sťažnostné body“) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci

samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak
sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na
dodatočnédoručeniepodanianevyzýva.Kpodaniukolektívnehoorgánumusíbyťpripojenérozhodnutie,
ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal
jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví
kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 Správneho súdneho poriadku odôvodniť len tým, že
správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,

e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,

i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g/ až i/ Správneho súdneho poriadku sa vymedzí
tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva
nesprávnosťtohtoprávnehoposúdenia.Dôvodkasačnejsťažnostinemožnovymedziťtak,žesťažovateľ

poukáže na svoje podania pred krajským súdom.

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.

Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom.

Uvedená povinnosť neplatí, ak
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na

kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c/ a d/,
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.