Rozsudok ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 27. september 2023

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 3To/60/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5820010216
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 09. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Sučik

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2023:5820010216.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline na verejnom zasadnutí konanom 28. septembra 2023 v senáte zloženom z predsedu

JUDr. Vladimíra Sučika a sudkýň JUDr. Moniky Liptákovej a JUDr. Eriky Bebčákovej, prejednal odvolanie
obžalovaných R.. Y. N. a W.. V. W., proti rozsudku Okresného súdu Námestovo, sp.zn. 6T/58/2020 z
2.3.2023, a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. d) Tr. por. z r u š u j e rozsudok Okresného súdu Námestovo, sp.zn. 6T/58/2020
z 2.3.2023.

Na základe § 322 ods. 3 Tr. por.

obžalovaná R.. Y. N., nar. X.X.XXXX v X. N., trvale bytom S.
B. Z. XXX/XX, K.,

a obžalovaná W.. V. W., nar. X.X.XXXX v G., trvale bytom F. B.
XXX/X, K.,

sa podľa § 285 písm. b) Tr. por.

o s l o b o d z u j ú

spod obžaloby Okresnej prokuratúry Námestovo, sp.zn. Pv 570/18/5507 z 26.6.2020 pre skutok
kvalifikovaný ako prečin neoprávneného zachytávania počítačových údajov podľa § 247c Tr. zák. v
spolupáchateľstve podľa § 20 Tr. zák., že:

od presne nezistenej doby roku 2016 do 30.11.2018 v kancelárii Matričného úradu na obecnom úrade v

K.zoslužobnéhopočítačaopakovane,dlhodobočítaliarobilisifotokópienezabezpečenýchsúkromných
správ W. G. s rodinnými príslušníkmi, s ktorými komunikovala elektronickou poštou prostredníctvom
portálu GMAIL a tieto správy vo forme fotokópií odovzdali starostovi obce K.,

pretože skutok nie je trestným činom.

Podľa § 288 ods. 3 Tr. por. poškodených W. G., nar. X.X.XXXX, bytom K., F. B. XXX/X a V.. M. G., nar.

XX.X.XXXX, bytom F. B. XXX/X, odkazuje s nárokom na náhradu škody na civilný proces.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresného súdu boli obžalované R.. Y. N. a W.. V. W. uznané za vinných z
prečinu neoprávneného zachytávania počítačových údajov podľa § 247c ods. 1 Tr. zák. spáchanéhov spolupáchateľstve podľa § 20 Tr. zák. na skutkovom základe tak, ako je uvedené v napadnutom
rozsudku.

Za uvedený prečin bola obžalovaná R.. V. N. odsúdená podľa § 247c ods. 1 Tr. zák., § 36 písm. j) Tr.
zák., § 38 ods. 2, 3 Tr. zák. k trestu odňatia slobody vo výmere 6 mesiacov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zák. jej súd výkon trestu podmienečne odložil a podľa § 50 ods. 1 Tr.
zák. jej bola určená skúšobná doba vo výmere 18 mesiacov.

Obžalovaná W.. V. W. bola odsúdená podľa § 247c ods. 1 Tr. zák., § 36 písm. j) Tr. zák., § 38 ods. 2,3
Tr. zák. na trest odňatia slobody vo výmere 6 mesiacov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zák., jej výkonu trestu bol podmienečne odložený a podľa § 50 ods. 1 Tr.
zák. jej bola určená skúšobná doba vo výmere 18 mesiacov.

Podľa § 288 ods. 1 Tr. por. boli poškodení W. G. a V.. M. G. s nárokom na náhradu škody odkázaní
na civilný proces.

Proti rozsudku okresného súdu podali odvolanie obidve obžalované, ktoré odôvodnili prostredníctvom

svojho obhajcu. V odvolaní uviedli, že rozsudok nepovažujú za zákonný. Prvostupňový súd
nerešpektoval predchádzajúci príkaz odvolacieho súdu a nezaoberal sa posudzovaním skutku v
zmysle § 10 ods. 2 Tr. zák. Poukázali, že poškodená W. G. postupovala v rozpore so zákonom,
keď bez právneho titulu posielala svojmu synovi osobné a neverejné údaje o občanoch obce. Pokiaľ
je v rozsudku konštatované, že obžalované sa mali skutku dopustiť od 6.4.2016 a od 1.8.2018 do

30.11.2018, z vykonaných dôkazov táto skutočnosť nevyplýva. Pokiaľ prvostupňový súd vychádza
zo skutočnosti, že v zachytenej komunikácii sa nachádzali aj správy z obdobia roku 2016, takýto
záver považujú za nesprávny. Pokiaľ bola skopírovaná aj komunikácia z roku 2016, neznamená to,
že túto obžalované skopírovali v roku 2016. Prvostupňový súd sa nevysporiadal s predchádzajúcim
konštatovaním krajského súdu, že obžalované takto skopírované údaje ihneď poskytli starostovi, ktorý

ich zaslal na preverenie polícii. Neobstojí ani záver prvostupňového súdu, že obžalované neboli
oprávnené ani poverené vykonávaním kontroly informačných systémov. Starosta obce opakovane
vo výpovediach uviedol, že obžalované upozornil na možné protiprávne konanie v súvislosti s
neoprávneným poskytovaním osobných údajov zo strany poškodenej. Preto im dal pokyn, aby mu
oznámili akékoľvek skutočnosti, o ktorých sa dozvedia, a ktoré by tomu mohli nasvedčovať. Následne

obžalované iba plnili pokyn starostu a túto komunikáciu mu odovzdali. Ďalej poukázali, že poškodená
W. G. sa nepochybne dopustila porušovania pracovno-právnych predpisov. Pokiaľ poškodená neplnila
zákonom ustanovené povinnosti, nezneužívať informácie nadobudnuté v súvislosti a pri vykonávaní
zamestnania vo vlastný prospech alebo v prospech blízkych osôb, toto jej konanie nemôže v právnom
štáte požívať právnu ochranu. Prvostupňový súd prihliadal na nezákonný dôkaz, a to na kamerový

záznam, ktorý zabezpečila v kancelárii poškodená. Poukázali, že ide o absolútne neúčinný a nezákonný
dôkaz. Ďalej uviedli, že pokiaľ išlo o počítač poškodenej G., išlo o pracovný a nie súkromný počítač.
Obžalované mali neobmedzený prístup k počítaču, a to z titulu výkonu ich pracovného zaradenia.
Správy vo forme fotokópií ihneď odovzdali nadriadenému, starostovi obce, podľa jeho poverenia.
Konali teda na priamy pokyn nadriadeného starostu. O možnom protiprávnom konaní poškodenej

G. sa dozvedeli na základe listu z 30.7.2018, doručeného starostovi obce. Poškodená W. G. bola o
svojich pracovných povinnostiach, ktoré nepochybne porušila, aj poučená 28.11.2016. Výrok o vine
obžalovaných preto nemôže obstáť, keďže poškodená W. G. nebola oprávnená používať pracovný
počítač na súkromnú korešpondenciu. Obžalované boli zo strany vedúceho služobného úradu poverené
kontrolou dodržiavania pracovnej disciplíny na pracovisku. Zistený obsah zaistenej komunikácie

nasvedčuje tomu, že poškodená W. G. v rozpore so zákonom neoprávnene poskytla a sprístupnila
osobné údaje o inom, získané v súvislosti s výkonom svojho povolania, čím porušila všeobecne
záväzným predpisom ustanovené povinnosti. Pokiaľ prvostupňový súd konštatuje, že obžalované neboli
oprávnené ani poverené vykonávaním kontroly informačných systémov, takýto záver považujú za
nesprávny, keďže nikdy netvrdili, že by výslovne vykonávali kontrolnú činnosť. Predmetnú komunikáciu

objavilináhodne,počasplneniapracovnýchpovinnostíakonalitedavmedziachpovinnostívyplývajúcich
z ich pracovných zmlúv a v medziach zákona. Navrhli preto, aby krajský súd zrušil napadnutý rozsudok
a sám aby ich oslobodil spod obžaloby z dôvodu, že skutok nie je trestným činom.Krajský súd na podklade podaného odvolania preskúmal v zmysle § 317 ods. 1 Tr. por., zákonnosť
a odôvodnenosť výrokov napadnutého rozsudku ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu
predchádzalo a zistil, že odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote, oprávnenými osobami a

že toto je v celom rozsahu dôvodné.

V súvislosti s prejednávanou vecou krajský súd poznamenáva, že okresný súd už rozsudkom z
13.7.2021 uznal obidve obžalované za vinné zo spáchania prečinu neoprávneného zachytávania
počítačových údajov podľa § 247c ods. 1 Tr. zák. v spolupáchateľstve podľa § 20 Tr. zák. a uložil im

tresty a taktiež rozhodol aj výrokom o náhrade škody.

Na základe odvolania obžalovaných bol predchádzajúci rozsudok okresného súdu, uznesením
Krajského súdu v Žiline, sp.zn. 3To/18/2022 z 25.8.2022, zrušený a vec bola vrátená okresnému súdu,
aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

Krajský súd sa vo svojom predchádzajúcom rozhodnutí vyjadril, že okresný súd rozhodol vo veci
predčasne, keď sa nevysporiadal so všetkými skutočnosťami významnými pre rozhodnutie, pričom
vznikli pochybnosti o správnosti jeho skutkových zistení a je potrebné dokazovanie doplniť.

Krajskýsúdnajmäpoukázal,žeprvostupňovýsúdsanedostatočnezaoberalposudzovanímskutočnosti,

či poškodená pri komunikácii so svojim synom a zasielaním mu údajov o občanoch obce, postupovala
v súlade so zákonom, pričom takéto posúdenie má význam z hľadiska § 10 ods. 2 Tr. zák.

Taktiež krajský súd vytkol prvostupňovému súdu, že ohraničenie skutku od roku 2016 do 30.11.2018,
nemá dostatočnú oporu vo vykonaných dôkazoch, pričom táto skutočnosť vyplýva len z nepodloženého

tvrdenia poškodenej W. G..

Krajský súd ďalej konštatoval, že obžalované konali výlučne na základe žiadosti starostu a výlučne
s úmyslom odhaliť prípadnú protiprávnu činnosť poškodenej, na ktorú ich upozornil starosta. Vytkol
prvostupňovému súdu, že nevykonal viaceré podstatné dôkazy, týkajúce sa pracovných zmlúv

obžalovaných a poškodenej, a taktiež poučenia obžalovaných a poškodenej.

Krajský súd ďalej konštatoval, že obžalované nepochybne nekonali svojvoľne, pokiaľ vyhotovili fotokópie
súkromných správ poškodenej zo služobného počítača, bolo to výlučne na základe žiadosti starostu
obce, ktorý mal podozrenie z nezákonnej činnosti vykonávanej poškodenou práve pri komunikácii so

svojim synom. Obžalované tieto údaje ihneď poskytli starostovi, ktorý ich zaslal na preverenie polícii.

Preskúmaním spisu krajský súd dospel k záveru, že prvostupňový súd doplnil dokazovanie v
celom rozsahu tak, ako mu to nariadil krajský súd, avšak pri hodnotení všetkých vykonaných
dôkazov nepostupoval dôsledne a najmä sa nevysporiadal s okolnosťami, na ktoré poukázal vo

svojom predchádzajúcom rozhodnutí krajský súd, ktoré majú zásadný význam pre posúdenie viny
obžalovaných.

Prvostupňový súd v napadnutom rozsudku poukázal najmä na vyjadrenie starostu R.. F. Y., ktorý uviedol,
že neupozornil poškodenú G. na to, že jej elektronická komunikácia môže byť kontrolovaná. Uviedol

pritom, že poškodená bola viackrát upozorňovaná na ochranu osobných údajov. On nikoho nepoveril
kontroloupočítačov.Prvostupňovýsúdďalejuviedol,žezpracovnýchzmlúvobžalovanýchnevyplývaich
právo monitorovať činnosť poškodenej na počítači. Ak zamestnávateľ zavádza kontrolný mechanizmus,
je povinný prerokovať so zástupcami zamestnancov rozsah kontroly a spôsob jej uskutočnenia, ako aj
dobu jej trvania a informovať zamestnancov o kontrole. Pokiaľ ide o časové obdobie páchania skutku,

bolo preukázané, že komunikácia pochádzala od roku 2016, konkrétne od 6.4.2016.

S takýmto hodnotením vykonaných dôkazov sa krajský súd nestotožňuje a považuje ho za nesprávne
a prvostupňový súd hodnotil vykonané dôkazy výlučne v neprospech obžalovaných.

Z vykonaných dôkazov nepochybne vyplýva, že poškodená pri elektronickej komunikácii so svojim
synom opakovane a závažným spôsobom porušovala povinnosti vyplývajúce jej z pracovnej zmluvy,
ako aj z poučenia o ochrane osobných údajov. Táto skutočnosť jednoznačne vyplýva zo správ, ktoré
zachytili obidve obžalované, pričom išlo o komunikáciu poškodenej s jej synom. Bezpečne bolo tedapreukázané, že poškodená poskytovala osobné údaje konkrétnych občanov obce svojmu synovi, a to
v rozpore s poučením o ochrane osobných údajov zamestnávateľom, ako aj v rozpore s jej pracovnými
povinnosťami.

Objektívne bolo preukázané, že obžalované vyhotovili fotokópie súkromných správ poškodenej až
na základe žiadosti starostu po tom, čo ich tento upozornil na možné porušovanie pracovných
predpisov poškodenej v oblasti ochrany osobných údajov. Už v predchádzajúcom rozhodnutí krajský
súd konštatoval, že nešlo o svojvoľné konanie obidvoch obžalovaných, ale išlo o konanie, ktorých

jediným zámerom bolo odhalenie prípadnej protiprávnej činnosti poškodenej týkajúcej sa závažného
porušovania pracovných povinností. Nesporným je aj fakt, že obžalované ihneď po získaní súkromných
správ tieto odovzdali starostovi a tento ich zaslal na preverenie polícii. Možno teda nepochybne
konštatovať, že obidve obžalované konali na základe pokynu svojho priameho nadriadeného - starostu,
s cieľom odhaliť prípadnú protiprávnu činnosť poškodenej, ktorá sa napokon nepochybne aj potvrdila. V
tomto smere sa potom krajský súd v celom rozsahu stotožňuje s odvolacími námietkami obžalovaných,

že poškodená konala protiprávne a pokiaľ sa svojim konaním snažili jej protiprávnu činnosť odhaliť, bolo
to výlučne na základe požiadavky starostu a v záujme odhalenia protiprávnej činnosti poškodenej.

Konštatovanieprvostupňovéhosúdu,žeobžalovanénebolioprávnenévykonávaťkontroluinformačných
systémov,pretopovažujekrajskýsúdzairelevantné,nakoľkoobidveobžalovanépostupovalispôsobom,

ktorým účinne odhalili porušovanie pracovných povinností poškodenou, na ktorú bol listom upozornený
starosta obce. Zámerom obžalovaných nebolo teda sledovať súkromnú komunikáciu poškodenej, ale
ich zámerom bolo len a len odhaliť jej porušovanie pracovných predpisov, na ktoré boli upozornené
priamo starostom.

Za nesprávne považuje krajský súd aj konštatovanie prvostupňového súdu, že obžalované monitorovali
komunikáciu poškodenej už v roku 2016, vzhľadom na to, že v zaznamenanej komunikácii sa
nachádzajú aj správy z roku 2016. Ako už vo svojom vyjadrení konštatoval aj prokurátor, táto skutočnosť
len preukazuje, že skopírovali z počítača poškodenej aj správy z roku 2016, pričom tieto správy
nepotvrdzujú, že by k ich skopírovaniu došlo aj v roku 2016. Aj v tomto smere považuje krajský súd

skutok za nesprávne ohraničený.

Napokon krajský súd poznamenáva, že obidve obžalované plnili svoje pracovné povinnosti plne v súlade
s ich pracovnými zmluvami a naopak, poškodená porušovala svojim konaním pracovné povinnosti, ako
aj predpisy o ochrane osobných údajov. Prvostupňový súd v rozsudku poukázal na časti pracovných

zmlúv obžalovaných, pričom krajský súd poznamenáva, že z pracovných zmlúv obžalovaných okrem
iného vyplýva aj povinnosť zamestnanca, pracovať svedomito a riadne podľa svojich síl, vedomostí a
schopností a plniť pokyny nadriadených.

Zo záznamu o poučení z 28.11.2016 vyplýva, že obidve obžalované a poškodená boli starostom

obce poučené, že majú ako zamestnanci právo vykonávať spracovateľské operácie s osobnými
údajmi spracovanými v informačných systémoch výlučne v súlade s právnym základom, od ktorého
prevádzkovateľ odvodzuje oprávnenie spracúvať osobné údaje, a to len v rozsahu a spôsobom,
ktorý je nevyhnutný na dosiahnutie ustanoveného alebo vymedzeného účelu spracovania. Ďalej boli
poučené o povinnosti v súvislosti so spracovaním osobných údajov rešpektovať povinnosti formulované

prevádzkovateľom, najmä v rámci bezpečnostného projektu na ochranu osobných údajov. Ďalej boli
povinné získavať na základe svojho pracovného zaradenia pre prevádzkovateľa len nevyhnutné osobné
údaje výlučne na zákonom ustanovený alebo vymedzený účel. Je pritom neprípustné získavanie
osobných údajov pod zámienkou iného účelu spracovania alebo inej činnosti. Taktiež v zmysle tohto
poučenia nesmeli osobné údaje spracované prevádzkovateľom využiť pre osobnú potrebu, či potrebu

inej osoby alebo na iné, než služobné, účely podľa zákona.

V súvislosti s konaním poškodenej krajský súd poukazuje aj na pracovný poriadok Obce K., z ktorého
okrem iného vyplýva, že za porušenie pracovnej disciplíny zvlášť hrubým spôsobom, sa považuje
úmyselné konanie zamestnanca, ktorý zneužíva na škodu zamestnávateľa poznatky a informácie

nadobudnuté pri práci u tohto zamestnávateľa. Za vážne porušenie pracovnej disciplíny sa považuje aj
nedovolené používanie pracovných nástrojov. Závažným porušením pracovnej disciplíny je aj úmyselné
konanie vedúce k poškodzovaniu dobrého mena zamestnávateľa, či znižovaniu dôvery v orgány obce.Vykonanými dôkazmi bolo podľa názoru krajského súdu nepochybne a bezpečne preukázané
porušovanie pracovnej disciplíny hrubým spôsobom práve poškodenou. Práve odhalenie takéhoto
hrubého, resp. vážneho porušovania pracovnej disciplíny poškodenou, bolo jediným objektívne

preukázaným zámerom činnosti obžalovaných, a to na základe požiadavky starostu obce.

Krajský súd s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti potom pri posudzovaní závažnosti konania
obžalovaných dospel k záveru, že vzhľadom na okolnosti uvedené v § 10 ods. 2 Tr. zák. je závažnosť
ich konania nepatrná a nejde preto o prečin.

Krajský súd na základe odvolania obžalovaných potom postupom podľa § 321 ods. 1 písm. d) Tr. por.
zrušil napadnutý rozsudok okresného súdu ako nezákonný a na základe § 322 ods. 3 Tr. por. podľa §
285 písm. b) Tr. por. obidve obžalované oslobodil spod obžaloby a to z dôvodu, že skutok nie je trestným
činom.

Keďže obžalované boli oslobodené spod obžaloby, krajský súd obligatórne postupom podľa § 288 ods.
3 Tr. por. poškodených W. G. a V.. M. Tekeľa odkázal s nárokom na náhradu škody na civilný proces.

Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.