Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 29. september 2023

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 3T/81/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6720010423
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 09. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Kollár

ECLI: ECLI:SK:OSZV:2023:6720010423.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen na hlavnom pojednávaní konanom dňa 29.09.2023 v konaní pred samosudcom

JUDr. Martinom Kollárom v trestnej veci obžalovaného A. B. pre zločin ublíženia na zdraví podľa § 155
ods. 1, 2 písm. b) Tr. zákona v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Tr. zákona a iné takto

r o z h o d o l :

Podľa § 285 písm. a/ Tr. poriadku súd obžalovaného A. B., nar. XX.XX.XXXX vo C., trvale bytom C.,
D. XX o s l o b o d z u j e spod obžaloby pre zločin ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1, 2 písm.
b/ Tr. zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. f/ Tr. zákona v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Tr.
zákona a pre prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona, ktorého sa mal dopustiť na tom
skutkovom základe, že

v presne nezistenom čase okolo XX:XX E. F. XX.XX.XXXX G. C., pri lavičke oproti vchodu číslo XX,
bytového domu, nachádzajúceho sa na ulici D., po tom ako prišiel k tam prítomnému H. I., ktorému
povedal: „ Tebe som už niečo povedal, Ty nebudeš dávať mojej dcére cigarety.", voči čomu sa H. I.
ohradil so slovami: „Vy sa na mňa nehnevajte, J. chodí po špakoch aj za našu bytovku.", na čo mu
A. B. odvetil: „ Ty toto na moju dcéru nebudeš rozprávať.", začal mu nadávať, že je vyjebanec, chcel
ho udrieť, následne sa H. I. k nemu otočil chrbtom, pričom mu A. B. povedal, že pokiaľ ujde, tak ho

chytí a ak nie teraz, tak inokedy, lebo vie kde býva a odchytí ho, po čom sa H. I. otočil späť k A.
B., ktorý ho fyzicky napadol tak, že ho nezisteným spôsobom udrel do oblasti hlavy, čím spôsobil H.
I., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. K. E. XXXX/XX zranenia - otvorenú ranu vlasatej časti hlavy v
ľavej temenno - záhlavovej oblasti, ložiskové pomliaždenie mozgu menšieho rozsahu na báze pravého
čelového laloka bez opuchu a kompresie mozgu, podpavúčnicové krvácanie v pravom čelovom a
spánkovom laloku menšieho rozsahu bez opuchu a kompresie mozgu, tenké vnútrolebkové podplenové
krvácanie v čelovom a spánkovom laloku vpravo do 3-4mm hrúbky bez opuchu a kompresie mozgu,
otras mozgu podkožné krvné podliatiny v hĺbke na oboch temenných oblastiach viacej vľavo verifikované

CT vyšetrením, ktoré si vyžiadali dobu liečenia a práceneschopnosti v trvaní štyridsať dní, pričom útok
smeroval na životne dôležité orgány a životne dôležité mozgové štruktúry

pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok pre ktorý je obžalovaný stíhaný.

Podľa § 288 ods. 3 Tr. poriadku súd poškodených:
- 1/ H. I., nar. XX.XX.XXXX, toho času bytom C., D. XX,

- 2/ F. C., K., B., L. XX, M.: XXXXXXXX

o d k a z u j e s nárokom na náhradu škody na civilný proces.

o d ô v o d n e n i e :Obžalovaný A. B. na hlavnom pojednávaní konanom dňa XX.XX.XXXX urobil vyhlásenie o nevine. Ďalej
vypovedal, že to určite bolo v N., bol po nočnej, spal približne do XX:XX hod., potom odišiel von, vonku
bol približne do XX.XX - XX.XX hod. s O. N.. Doma spal možno 2-3 hodiny, potom sa rozhodol, že

pôjdem vonku. Vyšiel z vchodu vonku na cestu možno nejaké 2-3 metre a keď ešte prechádzal cez
chodbu bytového domu, tak už videl poškodeného, že leží na ceste, nesedel tam na žiadnej lavičke,
ešte vtedy nevedel o koho sa jedná. Pred domom je lampa, ktorá osvetľuje veľký priestor, lampa je
priamo pred vchodom. Vonku bola tma. Ten človek mal hlavu na krajnici, nohy skoro do pol cesty, ležal
na chrbte. Zaujímalo ho, kto to je, preto podišiel k nemu, stál od neho asi 2 metre a myslel si, že to je

poškodený, ale nechcel ísť bližšie, preto zazvonil otcovi poškodeného. Pýtal sa, či má doma chlapca,
povedal mu, že nie je doma. On mu povedal na to, že na ceste leží niekto, kto by mohol byť jeho synom,
že ho ide obzrieť, podišiel bližšie k nemu, ten dotyčný ležal na chrbte. Ten dotyčný ležal na chrbte
napnutý a vedľa hlavy mal také 2 fľaky, dotyčný stenal, bol prehnutý a zatínal zuby. Znovu zazvonil
otcovi poškodeného a povedal mu, že je to jeho syn, aby zišiel dole a išiel s ním robiť poriadky. Ako
sa k nemu tretí krát približoval, vtedy už dotyčný neležal na ceste, ale sedel na lavičke a okolo neho

boli ľudia. Jeho otec ho asi v polovici cesty dobehol, on odišiel do vchodu a otec išiel k nemu, potom
prišla aj sanitka. Poškodeného sa nedotkol, nekomunikoval s ním, lebo sa bál k nemu podísť, aby nemal
z toho problémy, práve preto išiel 2 krát za jeho otcom. Od miesta, kde videl poškodeného k miestu,
kde zazvonil otcovi poškodeného, musel prejsť možno 50 metrov. Pokiaľ hovoril o tom, že nakoniec išiel
domov, tak tam zotrval počas celého zvyšného dňa. Pokiaľ sa týka časového úseku od momentu ako

vyšiel zo svojho bytového domu až do momentu, kedy sa do neho vrátil, mohol prejsť časový úsek do 5
minút. Na poškodenom si nevšimol, že by tam mal nejakú krv a to bol 2 krát blízko neho, na tvári nemal
nič. Nevie sa vyjadriť, či mal poškodený otvorené oči alebo nie, ale zuby mal zaťaté. Keby niečo také
urobil, tak predsa nepôjde 2 krát zvoniť otcovi poškodeného. Poškodeného pozná od roku XXXX ako
16-ročného. Vie, v akom je on stave, takémuto človeku neublížil aj keby mal dôvod, v živote s ním nemal

konflikt. Vídal v tom čase dosť často, aj teraz sa s ním stretáva, aj s jeho otcom, s nimi ale neprehovoril
ani slovo. Nič z toho, čo uvádzali nie je pravda. Od poškodeného si nikdy cigarety nebrával. Na otázku
obhajcu či obžalovaného niekto vojsť do bytu, keď sa mal vrátiť poobede domov obžalovaný uviedol,
že nie, lebo hneď vbehol do detskej izby dcéry sa prespať. V byte sa mali nachádzať syn P., nevesta
a P. vtedy tetoval nejaký chalan zo N., tak aj ten tam bol, myslel si, že aj žena a dcéra, obidve boli

v obývačke, reálne ich ale nevidel. Doma si pospal, ale potom sa s nikým nerozprával a odišiel preč
z domu. Na otázku obhajcu kedy a od koho sa dozvedel, že dcéra mala fajčiť obžalovaný odpovedal, že
v ten týždeň v pondelok bola za ním polícia ráno, tam mu bola položená otázka, či pozná poškodeného,
že ho mal dobiť pre cigarety. Vtedy došlo k omylu, pretože poškodený nedal dcére cigarety, ani od neho
nepýtala, pýtala ich od neho Q. Q., pričom jednu cigaretu jej poškodený dal a tá následne potom fajčila

s dcérou. Q. Q. to dosvedčí. Vtedy ani nevedel pri výsluchu ako je na tom poškodený. Toto však mal
byť dôvod na obvinenie.

Poškodený H. I. vypovedal, že obžalovaného pred skutkom poznal pár rokov, konflikt s ním dovtedy
nemal. Je pravdou, že sem-tam sa aj rozprávali, pretože vedel, že obžalovaný cvičí, tak chcel od neho

nejaké rady. Ani rodina s obžalovaným nemala problémy. Dňa XX.XX.XXXX v čase okolo XX:XX hod.
bol na mieste samotnom, stál pri lavičke, písal vtedy cez FB s kamarátom R. R.. On hovoril o tom, že ide
z S. a že približne okolo XX:XX-XX:XX hod. mu má prísť vlak, či ho príde čakať. Všimol si, že obžalovaný
prišiel z boku bytového domu, podľa hlasu vedel, že je to on, lebo zvykne nejak zadŕhať. Poškodený
tam vtedy bol ešte s jedným kamarátom z D. – J. O., potom došlo k incidentu ohľadom toho fajčenia.

V blízkosti lavičky je aj strom, kde sa nachádzala jeho dcéra J., iné osoby už neregistroval. Vonku bola
tma, ale lampy svietili. Vo vzdialenosti približne 10-20 metrov od lavičky je lampa, je to vlastne bližšie
ku vchodu č. XX, kde býva obžalovaný. Môže potvrdiť, že obžalovaný z vchodu č. XX tam, kde on bol,
nevyšiel. Ešte pred samotným skutkom mu jeho otec volal, že ho hľadal obžalovaný. Myslel si, že ho
hľadal ohľadom toho, že mu chcel pomôcť, že mu mal zohnať brigádu v O.. V tom čase poškodený fajčil,

aj J. O., dcéra obžalovaného nefajčila vtedy a ani predtým, aspoň o tom nevie. Na odstránenie rozporov
vo výpovedi bola prečítaná časť výpovede z čl. 90, kde poškodený uviedol, že dcéra obžalovaného J.
tam fajčila a svedok bol požiadaný o odstránenie týchto rozporov. Svedok na to uviedol, že videl od jej
úst vychádzať dym, takže mu tým pádom doplo, že fajčí. Myslí si, že obžalovaný ani nevidel, že je tam
jeho dcéra. Obžalovaný ako vyšiel z poza rohu domu, išiel smerom k lavičke, ešte predtým sa najprv

rozprával s J. O., ktorému hovoril, aby upratal posilňovňu. Poškodený sa vtedy otočil smerom na neho,
ešte v čase rozhovoru obžalovaného s J. O.. Potom ako rozhovor ich dvoch skončil, sa otočil smerom
ku nemu a začal mu rozprávať, prečo dáva jeho dcére cigarety. Poškodený mu povedal, že jej cigaretu
nedával, dal ju jej kamarátke pre jej brata, ona by sa mala volať Q. alebo G. Q., sú dvojčatá, tak sato dosť mýli. Obžalovanému povedal, že jeho dcéra chodí na špaky. Toto ho vytočilo, povedal mu, že
ak ujde, že si ho chytí, lebo vie, kde býva, potom si už nepamätá vlastne nič. Prvé, čo si pamätá, bolo
to, že je v nemocnici. Postupne si v nemocnici uvedomil, čo sa stalo a teda to, že ho mal napadnúť

obžalovaný. Následne sa mu trochu vrátila pamäť po dlhšom čase, pamätal si, že som dostal úder. Bolo
to od obžalovaného, nevie, či dlaňou alebo päsťou, ale predpokladá, že podľa intenzity päsťou. Tento
úder išiel odzadu smerom na zátylok, má tam ešte aj jazvu od toho, iné si už nepamätá. Nevie presne
koľko bol v nemocnici, možno týždeň až 2 týždne. Približne pol roka bol na maródke a až potom sa
začal s nejakými ľuďmi stretávať. S dcérou obžalovaného po skutku nehovoril, hovoril s J. O., s tým sa

aj teraz stretáva. Od neho sa nedozvedel práveže nič, len potom hovoril o tom, že sa od niekoho iného
dozvedel a to od nejakých detí, čo tam mali byť, že ho napadol obžalovaný. J. O. sa nepýtal, či vie, čo
sa tam stalo, resp. kde bol, lebo on vtedy hovoril, že mal ísť pomôcť svojej mame s nákupom. V čase
úderu tam už J. O. nebol, podľa poškodeného tam bol len obžalovaný a jeho dcéra. J. O. mu povedal,
že mu po skutku pomáhal, že bol od krvi a že mu pomohol na lavičku a tým druhým, ktorý ho podoprel,
bol K. R.. Z počutia vie, že obžalovaný mal prísť za otcom, aby zavolal sanitku, ten aj zavolal sanitku.

V minulosti pred skutkom pýtal od neho obžalovaný cigarety, ak ich nemal. On koľko krát ho zavolal
vonku a prezýval ma prezývkou „B. B.“. Väčšinou pýtal len jednu cigaretu, nie celú krabičku, vždy mu
vyhovel, pretože mal z neho strach a rešpekt a to aj z dôvodu, že je taký mohutný a aj z pohľadu, akým
sa na neho díval. Niekedy skúšal od neho pýtať cigaretu, ale nedal mu. Sem-tam povedal za cigarety
ďakujem, niekedy ani to nie, nedostal nikdy za to peniaze alebo nejakú cigaretu. Pokiaľ sa týka dcéry

obžalovaného, pred skutkom mal vedomosť, že fajčí a aj v súčasnosti tak robí. V minulosti pred skutkom
nedal dcére obžalovaného cigaretu, ona od neho nikdy cigaretu nepýtala. Vedel, že dcéra obžalovaného
fajčí iné cigarety ako on. Nevie presne od koho mohli mať cigarety, eventuálne mohli na to poskytnúť
peniaze niekomu a niekto im ich mohol kúpiť. O skutku sa podozvedal jednak z nemocnici, od polície
a zo spisu. Potom sám starému otcovi povedal, kto to bol. S J. O. aj četovali na Facebooku, on sa ho

pýtal ako sa má a popri tom sa zmienil, že počul, že nejaké deti to tam mohli vidieť, len sa zmienil, že
to pravdepodobne mal vidieť T. B.. T. B. sa však vyjadril len v tom zmysle, že videl sanitku, policajtov
a jeho zakrvaveného. Asi sa nenašiel svedok, ktorý by incident mohol aj reálne vidieť. Obžalovaný v okolí
bydliska je vnímaný ako grázel, bitkár, údajne už ako malý mal na základnej škole šikanovať deti.

Potom ako obhajca poukázal na rozpory vo výpovedi poškodeného v spise na čl. 90, predposledný
odstavec a čl. 91 prvý odstavec, kde sa mal poškodený vyjadrovať ku konaniu J. O., čo vtedy mal
J. O. robiť, pričom dnes uviedol poškodený, že v čase úderu obžalovaného sa tam už táto osoba
nenachádzala, poškodený odpovedal, že trvá na tom, že J. O. mal skočiť medzi neho a obžalovaného
a skutok sa dokonal až vtedy, keď tam už J. O. nebol. V čase, kým bol v nemocnici, tak ho bol navštíviť

starý otec, ktorému dal splnomocnenie na vybavovanie pošty a podobných záležitostí a aj na iné úkony.
Nevie, kedy sa objavil u neho v nemocnici starý otec prvý krát, vie, že potom chodil možno aj každý
deň. Poškodenému sa postupne tá pamäť vracala ešte kým bol v nemocnici, to mohol byť asi po týždni.
O tom hovoril nielen so starým otcom, ale aj s osobami, ktoré tam boli s ním hospitalizované. Je pravdou,
že trpí na epilepsiu, 2 krát bol aj v nemocnici už v tomto roku, odpadol. Lieky berie každý večer. Pri

prvom raze musel podstúpiť aj chirurgický zákrok – zašitie ucha. V roku XXXX užíval rovnaké lieky
ako teraz a stále to bola 1 tabletka večer – ide o liek Orfiril long 500mg. Chodil v roku XXXX k MUDr.
Štefančíkovej, teraz chodím na U. Q. G. C., k nejakému neurológovi, ale meno nevie uviesť (pozn.
samosudcu pravdepodobne MUDr. Marek Bálint). Mal epileptické záchvaty pred rokom XXXX, keď bol
14-15 ročný chlapec, rozťal si nos na koreni a odpadol, tieto zranenia vlastne získal pádom, nos sa vtedy

zošívať nemusel. Momentálne má XX rokov. Pokiaľ má mať záchvat, tak sa mu zahmlieva pred očami,
cíti tŕpnutie prstov, resp. ich vankúšikov, pier. Pokiaľ sa jednalo o záchvaty v tomto roku, tak boli také
slabšie, len stratil vedomie. Stáva sa mu, že sa sem-tam zahľadí na niečo na dlhšiu dobu a už ho na to
upozorňovali aj príbuzní. Nepijem alkohol, len veľmi príležitostne, maximálne na narodeniny, N.. Tento
režim dodržiaval už aj pred skutkom, nielen po ňom.

Z výpovede svedka A. A. I., starého otca poškodeného, súd zistil, že svedok vypovedal zhodne ako
v spise na čl. 164-165. V nej uviedol, že v ten deň asi okolo XX.XX hod. mu volal jeho syn H. I., pričom
už v telefóne počul sirény sanitky a povedal mu, že vnuka vezú na chirurgiu, ale nechcel mu povedať
čo sa stalo. Hneď sa teda obliekol a šiel do nemocnice, kde v ordinácii bola aj polícia, vnuk sedel na

ošetrovacom stole, zašívali mu hlavu, bol celý krvavý, vôbec nevedel rozprávať, bol dezorientovaný,
trhalo mu celé telo, mykalo ho. Po ošetrení ho odviezli na CT vyšetrenie, kde zistili, že má krvácanie
do mozgu a pomliaždený mozog a ešte mu mali robiť kontrolné CT v ten večer, ale nedalo sa ani
napriek podaným sedatívam, keďže vnuka stále trhalo. Syn mu nepovedal nič a ani príslušníci políciemu nevedeli nič povedať, len to, že je kaluž krvi na ceste. Na druh deň ráno šiel so synom na výsluch
na políciu, kde syn uviedol, že nevie ako sa to jeho vnukovi stalo, uviedol, len, že B. mu dvakrát volal a
asi zisťoval, kde sa vnuk nachádza. Následne na naliehanie manželky, šiel na D., kde ho jeden známy

nasmeroval na deti, ktoré tam boli a videli to, pričom keď vošiel do vnútra bytovky na D., tie deti prišli za
ním. Dvaja z nich ho poznali ako starého otca H.. Detí sa opýtal, prečo je na ceste krv, čo sa tam stalo
a oni mu začali rozprávať, prekrikovať sa, že tam bola bitka, že nejaký XX ročný zbil nejakého chlapca
a nakoniec z nich vyšlo, že to bol ujo V. B.. Naviac sa s ním rozprávala N. H. a bol tam aj I. R., K. R. a
ešte aj nejaká O., každý mu chcel niečo povedať. Keď sa ich spýtal, prečo ten ujo zbil H., povedali mu,

že to malo byť kvôli tomu, že dal jeho dcére J. B. cigaretu, čo mala zistiť jej mama J. J. a povedať to
B.. Keď vychádzal z bytovky aj s deťmi, videl že na okne fajčí B. a pozeral sa naňho, ešte aj keď stál
s deťmi vonku pri tej kaluži krvi. Keď odtiaľ odchádzal, videl ako idú deti k B. pod okno a všetko mu
zrejme povedali. Ešte pri aute ho tie deti dobehli a chceli od neho nejakú sladkosť, ale keďže nemal,
dal im nejaké drobné centy. V teň istý deň keď bol na D., mu telefonovala manželka, že syn H. sa jej
priznal, že vedel hneď čo sa vnukovi stalo, ale nikomu to nepovedal, lebo sa obával o svoj a vnukov

život, keďže sa mu mal B. vyhrážať, že zmláti aj jeho a že ak povie pravdu, môžu sa rovno vysťahovať
z D., že aby si vymyslel, že syn spadol zo schodov. Následne zistil, že tam boli ešte ďalšie osoby, ktoré
to mali vidieť, J. O., ktorý poslal cez facebook vnukovi aj správu, že ho to mrzí a že to videl aj T. B.. Tiež
to mala vidieť B., ktorá fajčila na okne, na ktorú mal B. kričať, aby zaliezla do piči, lebo že ju zabije. Po
napadnutí vnuka na lavičku niesol J. O. a K. R., ktorí boli pri tom. Keď vnuka zobral domov z nemocnice,

niekto mu volal a v telefóne bolo počuť mužský hlas, nejaký A. od B. C. O. a pýtal sa ho, či nevie zohnať
nejakú marišku, ale skôr si myslí, že zisťoval v akom je stave.

Svedok na hlavnom pojednávaní svoju výpoveď doplnil, že keď sa nachádzal vnuk v nemocnici, tak
v podstate nejakých 5 dní s ním nemohli vôbec komunikovať, až niekedy v stredu nastal taký obrat

a vtedy vlastne hovoril a nielen im ako rodine ale aj pred tými, ktorí tam ležali spolu s ním, čo sa
vlastne malo odohrať. Hovoril o tom, že mal dostať silnú ranu zozadu, mal sa aj vyjadrovať k tomu, aká
bola komunikácia najprv medzi obžalovaným a J. O. a následne medzi obžalovaným a poškodeným.
V podstate bude mať vnuk doživotné následky, hoci už chorý bol predtým, ale teraz sa mu to zhoršilo.
Následne sa od vnuka dozvedel, že konflikt mal vzniknúť kvôli tomu, že údajne mal vnuk dať cigaretu

dcére obžalovaného, hoci vnuk mu povedal, že to nebola pravda. A malo ho rozčúliť to, keď mu vnuk
povedal, že jeho dcéra chodí zbierať špaky po okolí bytovky. Od svojho syna vie, že obžalovaný mu
išiel zvoniť s tým, aby si syn išiel zbierať chlapca, že mu tam leží v krvi. Syn zbehol dolu, obžalovaný
ho tam čakal, išli spolu k tomu miestu a keď prišli tam, tak jeho syn uvidel, čo sa malo stať vnukovi
a pýtal sa obžalovaného, čo mu to urobil. Obžalovaný mu mal povedať, že „ja som ho vymlátil a ak aj ty

budeš niečo rozprávať, tak aj teba vymlátim“ a ešte mu obžalovaný povedal, aby uviedol to, že chlapec
spadol zo schodov a že ak by niečo povedal policajtom, že sa môžu vysťahovať z D.. To, že vypovedal
o okolnostiach identifikovania páchateľa a deti sa vyjadrovali o osobe meno ujo V., to hovorila N. H.,
potomajI.R.,detisaprekrikovalimedzisebou.BližšiušpecifikáciuosobymenomujoV.užhovorilivšetky
deti. Bližšiu špecifikáciu konfliktu už deti neuvádzali. Podľa svedka sa vnuk s obžalovaným už poznali aj

v minulosti. Nevie o tom, že by mali mať v minulosti medzi sebou nejaký konflikt. Svedok s lekármi hneď
komunikoval, oni v prvom momente nevedeli ustáliť mechanizmus ako to zranenie malo vzniknúť, potom
tú vec komunikoval aj s neurológmi. Lekári, keď sa s nimi vtedy bavil, nepripúšťali možnosť epileptického
záchvatu. Do nemocnice chodil za synom každý deň. G. počas návštev nehovoril, na čo prišiel. V utorok
sa ho pýtali príslušníci polície, či môžu vypočuť vnuka, povedal v akom je stave, ale že pokúsiť sa o to

môžu. Pokiaľ sa týka bežnej komunikácie s vnukom, tak toto bolo možné približne od pondelka, ale
o skutku si začal spomínať až v stredu poobede. Prvý krát bol vnuk vypočutý v utorok.

Svedok H. I. st., otec poškodeného, vypovedal zhodne ako v spise na čl. 130-131, kde uviedol, že presný
dátum si nespomína, bolo to vo volebnú N. v S. XXXX, kedy mu na bytový zvonček zazvonil A. B. s

tým, či je doma jeho syn, on mu povedal, že nie, B. sa na nič iné nepýtal, ani nič viac nepovedal. On
vzápätí na to volal synovi, že ho hľadal A. B., opýtal sa ho či ho nehľadal ohľadom brigády v O., ale
syn nevedel, prečo ho hľadá, asi za hodinu okolo XX.XX h mu opäť na zvonček zazvonil A. B., ktorý mu
povedal, že si má ísť dole pozbierať syna a volať sanitku. Keď vyšiel z vchodových dverí, videl tam G.
F. ako nazerá spoza áut. Šiel smerom k domu, kde býva A. B., kde sa nachádza lavička, pričom ako k

nej prišiel na cestu A. B. mu povedal, že on ho zavolal a spýtal sa či ho pozná, či vie kto on je, na čo
mu svedok odpovedal, že áno. B. mu ďalej povedal, či jeho syn bude dávať jeho dvanásťročnej dcére
cigaretu. Spýtal sa B. čo sa stalo, on mu povedal, či chce aj on dostať a mal ruku vedľa tela s otvorenou
dlaňou. Svedok mu povedal, že H. je chorý, že je psychiatrický pacient, že to nemal takto riešiť, na čomu B. povedal, že čo má byť a či aj on chce dostať. H. sedel na lavičke vedľa cesty, bola pri ňom nejaká
žena, asi B. nevesta, keď sa s ním snažil rozprávať, nereagoval, niečo huhňal, nebolo mu rozumieť, mal
zakrvavenú hlavu, potom mu B. ešte povedal, že mu nechce radiť, ale že má povedať, že H. spadol

niekde na schodoch a že ak to budú riešiť nejako inak, tak sa môžu z D. odsťahovať a dodal, že nech sa
odsťahuje aspoň H., že ho tu nechce vidieť. Svedok B. uviedol, že na ceste je veľa krvi a on si nebude
vymýšľať, že H. spadol niekde na schodoch a že H. nemá kam inde ísť bývať. Z vchodu kde býva H. B.
vyšiel jeho syn P., s ktorým sa rozprávali čo sa stalo a on mu povedal, že to malo byť za cigaretu a tiež
mu povedal, že pokiaľ to budú riešiť cez políciu, tak sa môžu z D. odsťahovať, ale nebola to vyhrážka,

hovoril mu to v dobrom, ako keby poznal svojho otca, čoho je schopný. Keď videl v akom stave je jeho
syn, svedok zavolal sanitku a prišla tiež aj hliadka polície. Po príchode sanitky musel byť H. podopieraný,
aby sa do nej vôbec dostal, sám toho nebol schopný a následne bol prevezený do nemocnice, kde mu
zašili hlavu v záhlaví a diagnostikovali mu mierne krvácanie do mozgu a bol hospitalizovaný na jednotke
intenzívnej starostlivosti. On sám s B. nemal žiadny problém.

Svedok doplnil výpoveď na hlavnom pojednávaní, že si nepamätá, či sa o okolnostiach incidentu
dozvedel ešte v čase kým bol syn v nemocnici alebo až potom. Vie, že jeho otec behal a zisťoval, čo
sa vlastne malo odohrať. Nevie povedať, či sa skôr o incidente dozvedel od otca, alebo od syna, možno
skôr od otca, lebo synovi to dlho trvalo, kým sa rozpamätal. Na otázku obhajcu obžalovaného, či bol
v deň incidentu celý deň doma, svedok uviedol, že áno. Žije len so synom, to znamená, že pokiaľ bol syn

vonku, bol sám doma. Je možné, že syn odišiel z domu okolo XX.XX hod. Povedal možno, že bude len
na dvore, niekedy sa pýta, niekedy nie. Vtedy a aj teraz často chodieva von. Syn má poruchy správania,
je taký, že si nedá povedať, je taký výbušný, nedá si poradiť, nasmerovať. Nevie sa vyjadriť k tomu, či
obdržal nejakú sťažnosť od iných ľudí na nejaké agresívne správanie sa jeho syna pred skutkom. Po
skutku vie, že bol nejaký incident pri J., ktorý riešila R. Q., mal vtedy vytiahnuť teleskopický obušok.

On v podstate ani nemá na to, aby agresivitou dosahoval nejaký výsledok, on možno len tak vystupuje.
V období incidentu syn fajčil, vvydeľujem mu cigarety možno 10ks na deň, ale len tak postupne – po
dvoch, po troch, lebo on by ich bol schopný vyfajčiť v krátkom čase. Bolo to aj v tomto období tak.
Pokiaľ sa týka častejších stretnutí s inými osobami, možno to bolo s R., ale priezvisko nevie, možno
aj s inými. Nedostal nikdy pred skutkom sťažnosti, že by syn ponúkal maloletým deťom cigarety. Syn

nemával epileptický záchvat nejako často, možno 4-krát za život. Prvý krát ho mal pokiaľ bol v domove,
možno v období strednej školy. Chodil pravidelne k neurológovi, aj užíval lieky, užíva ich aj dnes. Pokiaľ
sa týka lieku Orfiril 500 mg, jednalo sa o granulát a syn užíval 1 sáčok denne. Záchvaty sa prejavujú
tak, že je v bezvedomí, trasie ho, nemá ale penu na ústach, ani si jazyk nehryzie a dokáže sa prebrať
z bezvedomia sám, je taký napnutý. Vždy však radšej volá záchranku. Mal len nejaké jedno drobné

zranenie na ústach a to hneď pri prvom záchvate. Svedok nebol účastný pri tom, žeby požíval alkohol.
Nevie posúdiť, či niekedy bol pod vplyvom alkoholu aj vzhľadom na to, akým ochorením trpí, to bolo
vtedy, teraz to už vie, pokiaľ mu to povie. On by to však robiť nemal vzhľadom k tej diagnóze a užívaniu
liekov.

Z výpovede svedka J. O. súd zistil, že svedok vypovedal zhodne ako na č. l. 142 p.v. a čiastočne aj na č.
l. 143. V prípravnom konaní uvádzal, že v predmetný deň v podvečer, keď sa s mamou vracal z obchodu,
videl sedieť na lavičke H. I., z hlavy mu tiekla krv a bol pri ňom jeho otec H. I.. Šiel s mamou do ich bytu
a keď následne vyšiel z vchodu opýtal sa H. čo mu je, on sa však len triasol a nič mu nepovedal, dal mu
napiť trochu energetického nápoja a následne prišla sanitka, ktorá ho zobrala do nemocnice a policajti.

S H. I. sú kamaráti, často spolu chodili von. V ten večer sa s poškodeným pred bytovkou nestretol, vie
že R. R. bol dohodnutý s H., že ho mal ísť čakať. S otcom poškodeného sa nerozprával, bol vystrašený
a volal sanitku. S A. B. sa v ten deň tiež nestretol a nevie prečo poškodený tvrdí, že mal byť prítomný
pri jeho napadnutí A. B. a ešte pred fyzickým napadnutím sa ho mal aj zastať, lebo toto nie je pravdou.
On sám z A. B. nemá strach, ani spolu nikdy nemali žiadny konflikt. Nevidel, ako došlo k zraneniu H.

I.. Keď bol on pri poškodenom, videl tam len K. R., ktorý sa ho pýtal čo sa stalo. O tom, že bol H. I.
napadnutý počul len od detí, nevie ktorých. S nikým sa nerozprával o tom čo sa stalo, ani so N. H., len
mama sa ho pýtala, či nevie čo sa stalo.
Svedkyňa J. J. vypovedala zhodne ako na č. l. 148-149, kde uviedla, že ku skutku sa nevie vyjadriť, v ten
večer len riešila problém s dcérou J., pretože sa dozvedela, že fajčila. Obžalovaný, ktorý je jej druh, bol v

tom čase doma, mal vypité a spal v izbe, syn spolu s družkou sa tetovali a ona bola v obývačke s dcérou
J. a vnučkou, kedy tam prišla nevesta s tým, že keď bola na chodbe fajčiť videla na ulici ležať nejakého
zraneného chlapca. Ona sama tomu pozornosť nevenovala, pozerali s deťmi v obývačke televízor. To,
či A. B. vyšiel von z bytu, uviesť nevie, podľa nej keď sa vadila s J., už doma spal a sním to riešila ažna druhý deň. Svedkyňa nevedela uviesť, či jej nevesta vyšla von z bytovky, alebo či bola len fajčiť na
chodbe. H. I. pozná len z videnia. Tiež nevie, či z bytu vyšiel aj jej syn, vôbec to nezaregistrovala. Dcéra
J. bola von, ale keď prišla domov a vadili sa za to fajčenie, už potom von nevyšla.

Svoju výpoveď doplnila na hlavnom pojednávaní v tom zmysle, že syna bol tetovať nejaký kamarát, nie
z rodiny. S obžalovaným sa v ten deň o dcére nebavila, nakoľko mali tichú domácnosť.

Svedok K. R. na hlavnom pojednávaní uviedol, že nevie, či povedal všetko vtedy, keď bol vypočúvaný

na polícii, lebo bol vtedy menší chlapec. Prišiel na miesto vtedy, keď tam bola sanitka, s ním tam boli H.
I., J. O., otec H. I. tam nebol. Zdržal sa asi 10 minút a išiel domov. Poškodený sa nachádzal v sanitke.
Videl aj dnu do sanitky, obväzovali mu hlavu. Od nikoho nevedel zistiť, čo sa stalo. Obžalovaného pozná,
aj vtedy ho poznal a vtedy ho nevidel tam. O skutku sa dozvedel od H. I., keď sa vrátil z nemocnice.
Povedal mu, že ho mal napadnúť A. B.. Nehovoril, prečo ho mal napadnúť. S inou osobou sa o tom
nebavil, ani s bratrancom I. R.. On tam vtedy prítomný nebol. V čase, keď som odchádzal bola tam ešte

sanitka. Pred týždňom stretol s poškodeným, iba mu povedal to, že na súde povie o jeho starom otcovi,
že chodil na D. a podplácal deti, osobne aj jeho podplatil, dal mu peniaze, to už netuší koľko. Mali tvrdiť
na A. B., že on tam bol a on mu to spravil.

Svedkyňa T. B., vtedy B. vypovedala zhodne ako na č. l. 154-155, kde uvádzala, že bývala so svojim

druhom P. B. ( teraz už manželom ) s ich spoločnou dcérou a tiež s obžalovaným A. B., jeho družkou J. J.
a ich dcérou J. J. vo C. S. D.. Na presný dátum si nespomína, v ten večer bol u nich tatér P. O. a tetoval
P. a ona si šla zapáliť na chodbu, kde stretla aj susedu, s ktorou fajčili na okne, odkiaľ videla sedieť buď
na ceste alebo na lavičke pred panelákom nejakého chlapca, o ktorom vie, že býva na D.. Spýtala sa
susedy, či nevie čo sa deje, ale tá jej povedala, že nevie, dofajčila a šla späť do bytu a keď si šla po

nejakom čase znova zapáliť, videla tam policajtov aj záchranku. Pri tom chlapcovi nevidela nikoho, len
k nemu prichádzal nejaký muž, o ktorom jej suseda povedala, že je to jeho otec. Ona z bytovky vôbec
nevyšla, všetci boli doma, ale či bol doma aj jej svokor A. B., to s istotou uviesť nevedela. Nespomína
si, či z bytovky vyšiel aj jej druh P. B.. O tom, čo videla z okna povedala P. a svojej svokre, ktorí boli v
obývačke. A. B. sa v tom čase v obývačke nenachádzal. Až neskôr sa dozvedela z rečí, že práve ten

chlapec mal dať cigaretu J. B. ml. O skutku sa s nikým nebavila.

Svedok P. B., syn obžaovaného, vypovedal, že podľa neho nikto neopustil predmetný byt a boli tam on,
človek, ktorý ho tetoval, otec, manželka a mama. Neregistroval, žeby k predmetnému bytovému domu
prišla sanitka alebo polícia. Pamätá si, že sa v ten deň riešila problematika fajčenia sestry J., riešila to

s ňou mama. Nevie sa vyjadriť k tomu, čo konkrétne s ňou riešila. H. I. st. a ml. pozná z videnia, bývajú
tam kde aj on. Ani ja, ani jeho rodina nemala ani s jedným, ani s druhým konflikt. Pred skutkom, ani po
ňom sa nestretol ani s jedným z nich. Môže povedať, že otec z bytu nevyšiel, spal vedľa v izbe. Vie to
pretože, lebo je to predelená izba. Na meno tatéra si už nespomína.

Svedkyňa J. B. odmietla vypovedať, preto sa čítala jej výpoveď z prípravného konania na č. l. 189-196.
Svedkyňa v tejto výpovedi uviedla, že večer doma s mamou pozerali film, o ničom nevie, jej otec A. B.
spal v izbe a potom vyšiel von, ale nevie čo sa stalo. Otec vyšiel von niekedy v podvečer. H. I. ml. pozná,
ale sa nestretávajú, nekamarátia, ani jej nedával cigaretu, dával ju jej kamarátke Q. v ten deň keď sa mu
to stalo. Ona nikomu nevravela, že jej dal H. I. cigaretu, vedela o tom len tá jej kamarátka a potom sa o

tom dozvedela mama, ktorá sa s ňou za to hádala. Potom otec začal hovoriť, že to rieši polícia, že ho
napadol, ale ona doteraz nevie čo a ako sa stalo, ani sa o tom nerozprávala s kamarátmi. J. O. pozná,
ale len sa pozdravia, vôbec sa nerozprávajú a ani ho v ten deň nestretla. H. I. dal cigaretu jej kamarátke,
ale fajčila aj ona. Ona ani po tom na D. nič nepočula o tom, čo sa stalo. Nevie ani či jej brat vyšiel von z
bytu, ale asi nevyšiel. Otec jej následne povedal, že nič z toho čo sa hovorí nie je pravda, on s ňou riešil

tie cigarety len tak, prečo to urobila, vysvetlila mu to a bolo to v pohode.

Ďalej bola vypočutá matka poškodeného, R. R., ktorá takisto vypovedala zhodne ako na č. l. 136.
Uviedla, že o tom, že syn leží vo C. na JIS-ke sa dozvedela od jeho otca, ktorý jej napísal, že ho napadol
V.B.st..Následnesaspojilitelefonicky,povedaljejčosaudialo,aleženapolíciitoneudal,žetovybavuje

jehootecA.I..Keďprišlazasynomdonemocnice,sícejupoznal,alekomunikovallenťažkoanepamätal
si vtedy čo sa stalo. Keď sa pýtala bývalého manžela, prečo on ako otec nepodal trestné oznámenie,
povedal, že sa mu A. B. vyhrážal, že keď to oznámi, tak dopadne ako syn a že tam nebudú môcť bývať,
budú sa musieť odsťahovať. Jej bývalý manžel je nekonfliktný typ a B. sa bál, ale mu povedala, že ajnapriek strachu má ísť na políciu a uviesť tam tieto informácie, čo nakoniec aj urobil. Po určitom čase
si syn na incident spomenul a povedal jej, že A. B. ho napadol znenazdajky, odzadu za to, že mal dať
jeho dcére cigaretu, ktorú jej on však nedal.

Z výpovede svedka G. F. súd zistil, že obidvoch, A. B. a H. I., pozná. Na mieste skutku nebol, už si
nepamätá, či bol za ním otec H. I.. Nevie o tom, že by mal utrpieť nejaké zranenia. Odvtedy sa s H. I.
R.. nestretol. Starého otca H. I. pozná len zvidenia, len sa mu pozdravil, nekomunikovali spolu.

Svedkyňa F. E. uviedla, že sa na ten čas už vôbec nepamätá. Na tej lavičke sedáva veľa ľudí. Nevie
sa vyjadriť už ani k záležitosti so sanitkou. Ľudí okolo po mene nepozná, skôr zvidenia, takže sa nevie
konkrétne vyjadriť k osobe H. I. ml. Pokiaľ sa týka obžalovaného toho pozná, býval v tom čase pod nimi.
Vie, že sa volá pán B.. V predmetnom čase pána B. nestretla.

Svedok J. O. uviedol, že hovorili nejaké deti na D. o tom incidente, ale už si to presne nepamätá. H. I. ml.

zvidenia pozná. Vie o tom, že mu T. B. hovoril, že z okna videl prichádzať sanitku. S H. I. ml. komunikoval
cez facebook aj predtým aj potom o tom, že T. B. mal vidieť prísť sanitku. H. I. ml. o skutku hovoril len
toľko, že si to nepamätá. Nejaké bližšie podrobnosti k tej komunikácii neuvádzal. To, že je vo veci svedok
bolo z dôvodu, že H. I. ml. práve túto komunikáciu s ním oznámil polícii.

Svedok T. B. vypovedal zhodne ako na č. l. 204, kde uviedol, že v predmetný deň bol doma a keď
náhodou pozrel von z okna videl, že sa pred bytovkou niečo deje, zahliadol zadnú časť sanitky, ktorá už
odchádzala preč a pokračoval v hre, ktorú mal rozohratú, pričom až na druhý deň sa dozvedel, že sa
niečo stalo H. I. a až neskôr sa dozvedel, že ho mal napadnúť A. B., ale nevie prečo. On sám skutok
nevidel, videl už iba zadnú časť sanitky. J. O. si však myslel, že on to celé videl a preto to H. I. napísal.

Svedok I. B. takisto vypovedal zhodne ako na č. l. 417, kde uviedol, že deň, keď sa stal skutok, P. B. ani
jeho ženu netetoval a bol ich tetovať o týždeň neskôr, pričom tetovanie si dohadoval cez Facebook.

V rámci prípravného konania podával znalecký posudok na posúdenie mechanizmu zranenia znalec

R. A. O.. Vzhľadom na skutočnosť, že došlo k vyčiarknutiu znalca zo zoznamu znalcov, súd pristúpil
k nariadeniu nového znaleckého dokazovania znalcom MUDr. Martinom Abelovským. Výsledkom je
znalecký posudok č. X/XXXX, kde znalec uviedol, že poškodený utrpel komplexné tupé vnútrolebečné
poranenie. Mal zaevidovanú malú tržne-zmliaždenú ranu vlasatej časti hlavy, v ľavej temenno-
záhlavovej oblasti, ložiskové pomliaždenie mozgu menšieho rozsahu na báze pravého čelového

laloka, podpavúčnicové krvácanie v pravom čelovom a spánkovom laloku menšieho rozsahu, tenké
vnútrolebkové podplenové krvácanie /subdurálny hematóm/ v čelovom a spánkovom laloku vpravo
bez opuchu a kompresie mozgu. Zranenie mimo oblasť hlavy nebolo prítomné. U poškodeného boli
vonkajšie znaky mechanického násilia zdokumentované na záhlaví vľavo a to pomliaždenie podkožia
s opuchom a s poškodením kože v podobe malých tržne-zmliaždených raniek dĺžky 1 cm vo vlasovej

časti ľavej polovice záhlavia. Pôsobením tupého násilia, tlaku na tkanivo dochádza k prerušeniu
drobných kapilárnych ciev v podkoží a následnému zakrvácaniu pod kožu, čo má za následok vo vlasatej
časti hlavy vznik hrče – na dotyk bolestivej zdureniny. Okrem difúzneho poškodenia mozgu utrpel aj
ložiskové poranenie mozgového tkaniva a krvácanie do oblastí pod mozgové obaly. Pokiaľ boli ďalšie
zranenia zistené, ide o typické contracoup zranenie. Contracoup poškodenie je typické pre náraz

pohybujúcej sa lebky do stacionárnej prekážky. Poranenie mozgu vzniká narazením mozgu o vnútro
lebky na opačnej strane. Je pravdepodobné, že v tomto prípade došlo pri páde k narazeniu záhlavia
vľavo o podložku, pričom v momente pádu došlo k pomliaždeniu protiľahlého čelového laloka mozgu
a spánkového laloka o vnútro lebky. Zároveň s pomliaždením mozgového tkaniva došlo k natrhnutiu ciev
premosťujúcichoblasťmozgovýchobalov,čospôsobilozakrvácaniepodtvrdúmozgovúplenuakoajpod

tenký obal mozgu – pavúčnicu. Náraz záhlavím bol značnej intenzity. Všetky utrpené zranenia možno
vysvetliť akcelerovaným pádom poškodeného s nárazom hlavy o tvrdú podložku vysokej intenzity. Čo
bolo príčinou pádu smerom vzad nemožno presne určiť. Príčinou mohlo byť cudzie zavinenie, sotenie,
prípadne úder do prednej časti tela poškodeného s následným nekoordinovaným pádom smerom vzad.
Nemožno vylúčiť ako príčinu nárazu hlavy o podložku aj nekoordinovaný pád bez cudzieho zavinenia

vzhľadom na zdokumentovanú epilepsiu poškodeného. S určitosťou nemožno vylúčiť aj priamy úder
do záhlavia silným úderom tupým predmetom, prípadne kopnutie nohou s náprahom pevnou obuvou do
oblasti záhlavia inou osobou. Predpokladá to však fixovanú prípadne aspoň čiastočne fixovanú hlavu
poškodeného,napríklad akbyležalnazemi.Totozranenienevznikápriúderepäsťoudooblastizáhlaviapri nezafixovanej hlave. Tupý úder musel byť silnej intenzity, keďže spôsobil posunutie mozgu v lebke
smerom vpred. Znalec zranenie kategorizuje ako ťažké, vzhľadom k nekomplikovanému priebehu nebol
v nebezpečenstve smrti. Vzhľadom na stupeň, rozsah a lokalitu poškodenia mozgového tkaniva došlo

k vážnej poruche zdravia a pri väčšom rozsahu krvácania, prípadne vzniku útlaku mozgu, či organického
poškodenia mozgu by mohlo dôjsť k priamemu ohrozenia života poškodeného. Po tomto úraze sa
pacient nemôže dlhšie sústrediť na akúkoľvek činnosť, je obmedzený poruchami rovnováhy pri zmene
polohy tela, myslenie je inkoherentné, môžu byť prítomné stavy zmätenosti. Výrazne obmedzujúce
ťažkosti trvali približne 4 týždne. Liečbu má poškodený dokumentovanú po dobu 40 dní, čo zodpovedá

stupňuzraneniaapriebehuliečby.Dĺžkahospitalizáciepreúrazbola7dní.Počascelejdobyambulantnej
liečby bol poškodený sebestačný. Výšku náhrady za bolesť stanovil na 340 bodov, v peňažnom vyjadrení
6.488.- Eur, pričom zranenia sa týkajú položiek 2, 223, 224 a 227.

Znalec na hlavnom pojednávaní zotrval na obsahu a záveroch znaleckého posudku č. 3/2023. Uviedol,
že mal k dispozícii celý spis ku dňu podávania znaleckého posudku, teda aj výpovede svedkov

k dátumu XX.XX.XXXX. Pokiaľ sa týka položky 224 pomliaždenie mozgu, zranenie obodoval 120 bodmi
v rozmedzí až do 340, je na posúdení znalca, koľko bodov prizná, závisí to od rozsahu zdokumentovania
pomliaždenia mozgu na CT a priebehu liečenia. Má zato, že rozsah pomliaždenia mozgu zodpovedá
rozsahu 120 bodov. Pri položke 227 zranenie obodoval 160 bodmi. Vnútrolebečné krvácanie je položka,
ktorá zahŕňa všetky typy vnútrolebečného krvácania, pričom je tam rozsah až 340 bodov. Vzhľadom na

nie veľký rozsah a rýchlu úpravu stavu pacienta je toho názoru, že l60 bodov je primerané obodovanie.
Pri položkách 2 a 223 je presná bodová hodnota daná vyhláškou. Na otázku prokurátora, aby sa
znalec vyjadril k záveru bodu 2 na str. 48 zn. posudku ( v spise na čl. 602) a záver: „nemožno
vylúčiť ako príčinu nárazu hlavy o podložku aj nekoordinovaný pád bez cudzieho zavinenia vzhľadom na
zdokumentovanú epilepsiu poškodeného“, ktorý je odlišný oproti výsluchu znalca MUDr. Gregu ( v spise

na čl. 209 posledný odstavec), znalec uviedol, že je faktom, že zranenia u poškodeného mimo oblasti
hlavy prítomné neboli, avšak vôbec nie je pravidlom, že by pacienti pri epileptickom záchvate mali
zranenia aj na iných miestach tela. Závisí to od toho ako padnú a aj od typu epileptického záchvatu.
Epileptický záchvat nemusí byť len typu O. mal, ktorý je sprevádzaný kŕčmi celého tela, ale môže byť
sprevádzaný len stratou vedomia a následným pádom. Nemožno zo zranení určiť čo bolo príčinou pádu.

Vzniknuté zranenie poškodeného predpokladá jeho pád smerom vzad s narazením ľavej časti záhlavia o
statickú prekážku alebo podložku. Zranenie mohlo vzniknúť aj silným tupým úderom do oblasti záhlavia,
čo predpokladá fixovanú alebo čiastočne fixovanú hlavu. Vysvetľuje to tak, že by poškodený musel
ležať na podložke a musel byť silnou intenzitou udretý do oblasti záhlavia, napr. kopnutím s pevnou
časťou obuvi. Poškodený by musel ležať tak, aby ho útočník mohol zasiahnuť do oblasti záhlavia. Úder

silnej intenzity by musel byť napr. kopnutím s náprahom alebo úderom baseballovej palice alebo všetky
zranenia vysvetľuje nekoordinovaný pád.

V rámci vykonávania dôkazov boli oboznámené aj listinné dôkazy postupom podľa § 269 Tr. poriadku :

- uznesenie o vrátení veci z čl. 292
- potvrdenie o vrátení veci z čl. 293
- zápisnica o ohliadke miesta činu z čl. 341-343
- internetová komunikácia z čl.344-345
- lekárske správy pošk. z čl. 356-388

- správy a RT z 26.9.2023.

Z oboznámených dôkazov vyplýva, že ohliadka miesta činu sa uskutočnila dňa XX.XX.XXXX I. XX.XX
E. F. XX.XX hod. za prítomnosti otca poškodeného, pričom súčasťou je aj 10 fotografií. Konštatuje sa

v nej, že oproti vchodu do bytového domu na adrese D. XXXX/XX je drevená lavička zo 4 drevených
dosiek postavených na murovaných podstavcoch. Pod časťou slúžiacej na sedenie tejto lavičky je na
zemi stopa č. 1 – zväzok 4 kľúčov. Osem metrov pred touto lavičkou je malý jarček, odvodňovací rigol,
pred jarčekom kolmo 8 metrov od tejto lavičky jedna väčšia kaluž červenej farby a pri nej z oboch strán
menšie kaluže červenej farby.

ZlekárskychsprávS.C.K..C.súdzistil,žedňaXX.XX.XXXXI.XX,XXhod.bolavykonanáhospitalizácia
poškodeného s diagnózami subarachnoidálne krvácanie po úraze a otvorená rana vlasatej časti hlavy.
Poškodený sa podrobil dňa XX.XX.XXXX neurologickému vyšetreniu a anestéziologickému vyšetreniu,dňa XX.XX.XXXX K. XX.XX.XXXX vyšetreniu CT mozgu. Dňa XX.XX.XXXX bolo zvolané konzílium
lekárov, pričom hospitalizácia trvala do XX.XX.XXXX so závermi subarachnoidálne krvácanie po úraze,
otvorená rana vlasatej časti hlavy, subdurálne krvácanie po úraze, duševná zaostalosť bližšie neurčená

s významnou poruchou správania a pozorovania, alebo liečby a iná epilepsia.

V deň prepustenia dňa XX.XX.XXXX sa podrobil vyšetreniu na internej ambulancii. Následne dňa
XX.XX.XXXX absolvoval CT vyšetrenie mozgu, dňa XX.XX.XXXX aj kontrolu na chirurgii a nasledujúci
deň kontrolu na neurológii. Ďalšia kontrola na neurológii bola vykonaná dňa XX.XX.XXXX. Okrem

týchto vyšetrení sa dňa XX.XX.XXXX dostavil k psychiatrovi a XX.XX.XXXX na vyšetrenie ORL. V spise
sa zároveň nachádza lekárska správa zo dňa XX.XX.XXXX, kedy bolo konštatované skolabovanie
poškodeného s poraneniami hlavy, bezvedomie a otvorená rana vlasatej časti hlavy. Zároveň bol v tento
deň podrobený aj internému vyšetreniu a XX.XX.XXXX kontrolnému chirurgickému vyšetreniu.

Poškodený je na základe rozhodnutia N. Q. B. zo dňa XX.XX.XXXX poberateľom invalidného dôchodku

v sume 205.- Eur s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť vo výške 60 %.

Na obžalovaného A. B. bola dňa XX.X.XXXX podaná obžaloba pre zločin ublíženia na zdraví podľa §
155 ods. 1, 2 písm. b/ Tr. zákona v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Tr. zákona a pre prečin výtržníctva
podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona na tom skutkovom základe, že obžalovaný mal dňa 10.11.2018 po

predchádzajúcom rozhovore fyzicky napadnúť poškodeného nezisteným spôsobom úderom do oblasti
hlavy a týmto konaním mal spôsobiť poškodenému zranenia, ktoré boli opísané v písomnom vyhotovení
obžaloby. Obžalovaný svoje konanie poprel, poškodeného nenapadol a absolútne sa dištancoval od
akejkoľvekspojitostisincidentom,ktorýsapoškodenémustal. Uviedolverziu,žepoškodenéhonašielna
ceste ako ležiacu osobu a keďže si nebol istý, či je to práve poškodený, zazvonil jeho otcovi a opýtal sa

ho, či má doma syna. Po negatívnej odpovedi prišiel na to, že je to práve poškodený a opätovne zavolal
otcovi poškodeného aby zišiel dole a prišiel si zdvihnúť syna. S poškodeným nemanipuloval, poškodený
ležalvpolohenachrbteanohymalsmeromdosmeruvozovkyahlavuprijejkrajnici. Poškodený vrámci
výpovede na hlavnom pojednávaní uviedol, že obžalovaný vyšiel spoza rohu domu, najprv sa rozprával
s J. O. a potom aj s ním. Vyčítal mu, že dával jeho dcére cigaretu, čo poškodený poprel a ešte mu

povedal, že jeho dcéra chodí na špaky. Ďalej mu obžalovaný uviedol, že ak ujde, že si ho chytí a potom
si už nepamätá nič. Počas pobytu v nemocnici sa mu následne vrátila po dlhšom čase pamäť, dostal
úder od obžalovaného, pravdepodobne päsťou odzadu smerom na zátylok a má tam ešte od toho jazvu.
Ďalej uviedol, že v čase úderu tam J. O. už nebol, len obžalovaný a jeho dcéra. J. O. mu povedal, že on
sám mu po skutku pomáhal na lavičku spolu s K. R.. Pokiaľ sa týka informácii, ktoré uvádzal poškodený

ohľadom J. O., samotný svedok J. O. uviedol, že síce v prípravnom konaní uvádzal, že sa tam mal
K. R. nachádzať, ale už si to nepamätá, aj keď je to možné a svedka stopercentne stretol v obchode
ešte predtým, ako prišiel do kontaktu s poškodeným. V prípravnom konaní svedok J. O. uviedol, že
videl sedieť poškodeného na lavičke a bol pri ňom jeho otec. V ten deň sa s obžalovaným nestretol,
nevidel ako došlo k zraneniu poškodeného, videl tam len K. R.. Nevie si vysvetliť, prečo poškodený

tvrdí, že mal byť prítomný pri jeho napadnutí obžalovaným a ešte sa ho predtým aj zastať. V čase
keď bol pri poškodenom na lavičke, bol tam len jeho otec a potom prišiel K. R. a ten sa ho opýtal, čo
sa stalo. Vo veci bola vypočutá aj dcéra obžalovaného J. B., ktorá už v prípravnom konaní hovorila
o tom, že nevedela ako malo dôjsť k napadnutiu poškodeného, hoci to poškodený o nej tvrdil, navyše
uviedla, že v ten deň sa s J. O. vôbec nestretla. Svedok K. R. uviedol v prípravnom konaní, že sa

vracal z obchodu a videl ako ide sanitka, ktorá blikala a húkala a preto utekal za sanitkou a pri jeho
príchode tam bol otec poškodeného a jeho kamarát J. O.. V sanitke videl poškodeného, mal obviazanú
hlavu. Čo sa stalo poškodenému uviesť nevie. J. O. sa pýtal, čo sa stalo, ale ani on mu to nevedel
povedať. Z týchto výpovedí je zrejmé, že sa nepodarilo ustáliť kto sa vlastne v čase vzniku zranenia
poškodeného v jeho blízkosti nachádzal. Pokiaľ aj poškodený uvádzal osoby, ktoré mali byť prítomné pri

incidente, tieto osoby toto tvrdenie poškodeného v celom rozsahu popreli. Keďže v danej veci poškodený
tvrdil o niektorých osobách, že sa pri incidente mali nachádzať, na základe výsledkov dokazovania
je účasť týchto osôb minimálne sporná, ak nie vylúčená. Za týchto okolností nie je preukázané nad
všetku pochybnosť, že sa obžalovaný mal nachádzať v čase incidentu v prítomnosti poškodeného. Táto
skutočnosť by potom bola dôvodom na oslobodenie obžalovaného spod obžaloby minimálne podľa

§ 285 písm. c/ Tr. poriadku. Vykonaným dokazovaním sa však ešte zistilo, že poškodený uvádzal
jeden úder obžalovaného do zátylku smerom odzadu. K mechanizmu vzniku zranenia bol vypracovaný
znalecký posudok znalcom MUDr. Martinom Abelovským pod č. X/XXXX, ktorý sa zaoberal aj verziou
poškodeného, ktorá bola prezentovaná na hlavnom pojednávaní dňa XX.X.XXXX. Znalec v znaleckomposudku uviedol, že sa jednalo o typické contracoup zranenie kde musí ísť o náraz pohybujúcej sa
lebky do stacionárnej prekážky, teda v konkrétnom prípade pri silnom náraze pohybujúcej sa hlavy
o podložku. Znalec zastáva názor, že príčinou mohlo byť sotenie, prípadne úder do prednej časti

tela poškodeného s následným nekoordinovaným pádom smerom vzad, pričom nemožno vylúčiť aj
nekoordinovaný pád bez cudzieho zavinenia vzhľadom na zdokumentovanú epilepsiu poškodeného.
S určitosťou nemožno vylúčiť aj priamy úder do záhlavia silným úderom tupým predmetom, prípadne
kopnutie nohou s náprahom pevnou obuvou do oblasti záhlavia inou osobou. Podľa znalca to však
predpokladá fixovanú alebo aspoň čiastočne fixovanú hlavu poškodeného, napríklad ak by ležal na

zemi. Znalec uviedol, že toto zranenie nevzniká pri údere päsťou do oblasti záhlavia pri nezafixovanej
hlave. Tieto závery potvrdil aj na hlavnom pojednávaní, kde uviedol, že nemožno zo zranení určiť, čo
bolo príčinou pádu. Vzniknuté zranenie poškodeného predpokladá jeho pád smerom vzad s narazením
ľavej časti záhlavia o statickú prekážku, alebo podložku. Vzhľadom na tieto skutočnosti možno mať za
to, že mechanizmus vzniku zranenia nezodpovedá verzii poškodeného, ktorý uvádza len jeden úder
do oblasti zátylku a z jeho výpovede vyplýva, že nemal mať ani čiastočne fixovanú hlavu. Vzhľadom

na vykonané dokazovanie nevyplýva, že by sa skutok mal stať tak, ako popisuje poškodený, teda že
malo ísť o úder päsťou odzadu na zátylok. Znalec pripustil aj viaceré iné možnosti vzniku zranenia, napr.
sotením, podľa názoru súdu by však smer sotenia musel byť v smere odpredu poškodeného, nakoľko
tento utrpel zranenia na zadnej časti hlavy. Z toho vyplýva, že útočník by sa musel nachádzať pred
poškodeným, čo poškodený vo svojej výpovedi neuviedol. Znalec ďalej pripustil úder tupým predmetom,

alebo kopnutím pri polohe poškodeného ležmo, čo by predpokladalo, že by poškodený už ležal na zemi,
pričom vôbec nie je zrejmé, ako by k tomu došlo a nevyplýva to ani zo svedeckých výpovedí. Znalec
pripustil aj možnosť pádu pri epileptickom záchvate, pričom je z vykonaného dokazovania zrejmé, že
poškodený takýmto ochorením trpí a pri iných záchvatoch už aj spadol a musel byť ošetrený.

Z vykonaného dokazovania sa objavili len isté náznaky, že by mohlo ku skutku dôjsť, avšak pri
existencii len nepriamych dôkazov na preukázanie viny obžalovaného je potrebné, aby tieto nepriame
dôkazy tvorili logickú a ničím nenarušovanú sústavu navzájom sa dopĺňajúcich dôkazov, ktoré vo
svojom celku nielen spoľahlivo preukazujú všetky okolnosti zažalovaného skutku a z jeho spáchania
usvedčujú obžalovaného, ale súčasne vylučujú možnosť akéhokoľvek iného záveru / R 38/1968 /.

Výpoveď poškodeného o prítomnosti určitých svedkov pri skutku nepotvrdili sami svedkovia, navyše
znalec z odvetvia chirurgie nepotvrdil, resp. vylúčil možnosť vzniku zranenia spôsobom, aký uvádzal
poškodený. Z týchto dôvodov potom v zmysle zásady in dubio pro reo /teda v pochybnostiach v prospech
obžalovaného/ súd oslobodil obžalovaného podľa § 285 písm. a/ Tr. poriadku, keďže nebolo dokázané,
že sa stal skutok, ktorý bol obžalovanému kladený za vinu.

V rámci adhézneho konania si poškodení H. I. a F. C. K.. Bratislava uplatnili nároky na náhradu škody
titulom bolestného, resp. nákladov za poskytnutie lekárskej starostlivosti. Vzhľadom na skutočnosť, že
obžalovaný bol spod obžaloby oslobodený, súd obidvoch poškodených odkázal s nárokmi na náhradu
škody na civilný proces podľa § 288 ods. 3 Tr. poriadku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 (pätnásť) dní odo dňa jeho oznámenia, cestou
tunajšieho súdu ku Krajskému súdu v Banskej Bystrici. Oznámením rozsudku je aj jeho vyhlásenie
v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby,
oznámením je až doručenie rozsudku (§ 309 ods. 1 Tr. poriadku).