Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 25. október 2023

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 7To/31/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7715010042
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 10. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Ing. JUDr. Milan Husťák
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2023:7715010042.5

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach, v senáte zloženom z predsedu senátu Ing. JUDr. Milana Husťáka a sudcov
JUDr. Miroslava Osifa a JUDr. Margaréty Jurkovej Žoldákovej, na verejnom zasadnutí konanom dňa 25.
októbra 2023, v trestnej veci proti obžalovanému A. B. ml. a spol., pre zločin ublíženia na zdraví podľa §
155 ods. 1 Tr. zák. a iné, o odvolaní obžalovaného A. B. ml. proti rozsudku Okresného súdu Michalovce
sp. zn. 1T/12/2015 zo dňa 24.1.2023 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. zamieta odvolanie obžalovaného A. B. ml.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Michalovce sp.zn. 1T/12/2015 zo dňa 24.1.2023 bol obžalovaný A. B. A.,
nar. X.X.XXXX, bytom A., C. D. XXX/XX, uznaný za vinného z dvojnásobného zločinu ublíženia na zdraví
podľa § 155 ods. 1 Tr.zák. účinného do 26.7.2012 v jednočinnom súbehu s prečinom výtržníctva podľa
§ 364 ods. 1 písm.a/ Tr.zák. účinného do 26.7.2012, na tom skutkovom základe, že

dňa 04.10.2011 v čase okolo 01.50 h. v A. E. F. G., za záhradou rodinného domu D. X, bezdôvodne
fyzicky napadol poškodeného A. H. a jeho brata poškodeného A. H. a to tým spôsobom, že keď vyšiel
poškodený A. H. za záhradu ich rodinného domu upozorniť obžalovaného A. B. I., ktorý tade chodil
so psom, aby si svojho psa zatvoril, pes začal poškodeného A. H. napádať, tento sa bránil útoku psa
kopaním a uvidel, že sa k ním blíži obžalovaný A. B. ml. s drevenou palicou dlhou asi 1 meter o priemere

asi 5-6 cm, kde vtedy obžalovaný A. B. I. poškodeného A. H. bezdôvodne udrel rukami a vodítkom do
oblasti tváre, hneď nato obžalovaný A. B. ml. drevenou palicou udrel odzadu poškodeného A. H. do
oblasti hlavy, úder palicou skĺzol na jeho pravé rameno, poškodený A. H. pocítil veľkú bolesť v ramene
a ostal otrasený, kde v tom čase k nim prichádzal na pomoc poškodený A. H., ktorého obžalovaný
A. B. ml. chytil rukami za mikinu, začal s ním točiť a pravou rukou ho udrel do tváre, do oblasti nosa,
následkom čoho poškodený A. H. otrasený spadol na zem, keď sa chcel zo zeme postaviť, obžalovaný

A. B. ml. drevenou palicou silno udrel poškodeného A. H. do oblasti ľavého kolena, poškodený A. H.
sa už nedokázal postaviť, vtedy do neho obžalovaný A. B. ml. ešte kopol minimálne dvakrát nohou do
oblasti hlavy a tela,
čím týmto podľa vypracovaného znaleckého posudku utrpel poškodený A. H. zranenia a to:
pomliaždenie hlavy bez otrasu mozgu, zlomeniny nosovej kosti s posunom, pomliaždenie ťažšieho
stupňa kolenného kĺbu, roztrhnutie vnútorného postranného väzu, roztrhnutie skríženého kolenného

väzu, poranenie vnútorného menisku ľavého kolena, s dobou nevyhnutného liečenia v trvaní dvanásť
až šestnásť týždňov,
a poškodený A. H. utrpel zranenia a to: pomliaždenie hlavy bez otrasu mozgu a vykĺbenie ramennej
kosti liečené operáciou s dobou nevyhnutného liečenia v trvaní najmenej dvanásť týždňov.

Za to bol obžalovanému A. B. ml. podľa § 155 ods.1 Tr.zák. úč. do 26.7.2012 s použitím § 39 ods.1, §

41 ods.2, § 36 písm.l), § 37 písm.h), § 38 ods.2 Tr.zák. uložený úhrnný trest odňatia slobody v trvaní
12 (dvanásť) mesiacov.Podľa § 49 ods. 1 písm.a/ Tr.zák. úč. do 26.7.2012 bol výkon trestu odňatia slobody podmienečne
odložený a podľa § 50 ods. 1 Tr.zák. úč. do 26.7.2012 bola určená skúšobná doba v trvaní 18 (osemnásť)

mesiacov.

Podľa § 287 ods. 1 Tr.por. súd uložil obžalovanému A. B. ml. povinnosť nahradiť poškodeným: A. H., nar.
X.X.XXXX, bytom A., G. XXXX/X škodu vo výške 4.230 €; A. H., nar. XX.X.XXXX, bytom A., J. XXXX/XX,
škodu vo výške 4.538 €, K. L. M., N.. O. XX, XXX XX G., IČO: XX XXX XXX škodu vo výške 2674,62 €.

Podľa § 288 ods.2 Tr.por. odkázal poškodeného A. H. so zvyškom nároku na náhradu škody na civilný
proces.

Podľa § 285 písm.b/ Tr.por. súd oslobodil obžalovaného A. B., nar. X.X.XXXX v A., trvale bytom A.,
C. XXX/XX, spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Michalovce pre skutok kvalifikovaný ako

prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm.a/ Tr.zák., na tom skutkovom základe, že

dňa 04.10.2011 v čase okolo 01.50 h. v A. E. F. G., za záhradou rodinného domu D. X, bezdôvodne
fyzicky napadli poškodeného A. H. a jeho brata poškodeného A. H. a to tým spôsobom, že keď vyšiel
poškodený A. H. za záhradu ich rodinného domu upozorniť obžalovaného A. B. st., ktorý tade chodil

so psom, aby si svojho psa zatvoril, pes začal poškodeného A. H. napádať, tento sa bránil útoku psa
kopaním a uvidel, že k ním sa blíži obžalovaný A. B. ml. s drevenou palicou dlhou asi 1 meter o priemere
asi 5-6 cm, kde vtedy obžalovaný A. B. I. poškodeného A. H. bezdôvodne minimálne dvakrát udrel
vodítkom do oblasti tváre, hneď nato obžalovaný A. B. ml. drevenou palicou udrel odzadu poškodeného
A. H. do oblasti hlavy, úder palicou skĺzol na jeho pravé rameno, poškodený A. H. pocítil veľkú bolesť v

rameneaostalotrasený,kdevtomčaseknimprichádzalpoškodenýA.H.,ktorýsasnažilobžalovanému
A. B. A.. drevenú palicu z rúk vytrhnúť, čo sa mu aj podarilo, ale vtedy ho obžalovaný A. B. ml. chytil
rukami za mikinu, začal s ním točiť a pravou rukou ho udrel do tváre, do oblasti nosa, následkom
čoho poškodený A. H. pustil drevenú palicu a otrasený spadol na zem, keď sa chcel zo zeme postaviť,
obžalovaný A. B. ml. zdvihol drevenú palicu a silno udrel poškodeného A. H. do oblasti ľavého kolena,

poškodený A. H. sa už nedokázal postaviť, vtedy do neho obžalovaný A. B. ml. ešte kopol minimálne
trikrát nohou do oblasti hlavy, čela a do ľavého boku, zároveň s týmto útokom obžalovaný A. B. st., keď
videl, že poškodený A. H. je otrasený, toho minimálne trikrát udrel rukou do ľavej časti tváre pod ľavé
oko a následne do neho minimálne trikrát kopol nohami,
čím týmto podľa vypracovaného znaleckého posudku utrpel poškodený A. H. zranenia a to ložiskové

pomliaždenie hlavy, trieštivú zlomeninu nosových kostí s posunom, pomliaždenie mozgu ľahkého
stupňa, pomliaždenie ľavého kolena, porušenie pobočného vnútorného väzivového pruhu ľavého kolena
- lig. kollaterale mediále genus 1 sin., zakrvácanie - prítomnosť krvi v ľavom kolene - hemartros genus
1.sin.,sdobouliečeniaadoboudočasnejpráceneschopnostivtrvaníod04.10.2011do23.07.2012,teda
9 mesiacov, a poškodený A. H. utrpel zranenia a to, vykĺbenie hlavice pravej ramennej kosti z ramenného

kĺbu s oslabením prednej kĺbovej steny a porušením šľachy dvojhlavého svalu a ložiskové pomliaždenie
mäkkých lebečných pokrývok v záhlavnej oblasti s dobou liečenia a dobou dočasnej práceneschopnosti
v trvaní od 04.10.2011 do 29.07.2013, teda 1 rok a 7 mesiacov,

pretože skutok nie je trestným činom.

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie obžalovaný A. B. ml. V písomnom odôvodnení odvolania
odôvodneného prostredníctvom svojho obhajcu poukázal na jednotlivé výpovede obžalovaného,
svedkov, znalcov a to priebehu hlavných pojednávaní vykonaných okresným súdom. Uviedol, že

vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že výsluchy poškodených sú nedôveryhodné, a to z dôvodu,
že boli usvedčení z klamstva. Poškodení sa svojimi výpoveďami dostali do vlastných rozporov a rovnako
tak aj rozporov s listinnými dôkazmi a lekárskymi správami. Pokiaľ ide o znalecký posudok A. A.
K., tento považuje za neobjektívny a nepoužiteľný v trestnom konaní. Rovnako tak poukazuje na
výpoveď poškodeného A. H., ktorý nevedel vysvetliť skutočnosť, že v lekárskej správe A. P. zo dňa

4. 10. 2011, ktorý poskytol prvotné ošetrenie, nie sú uvedené žiadne zranenia pochádzajúce od psa.
Obhajoba poukazuje, že spúšťacím mechanizmom bola skutočnosť, že B. I. pristihol poškodených
pri krádeži kukurice. Uvedená skutočnosť bola hneď po incidente dňa 4. 10. 2011 v čase o 01:59
a 02:10 hod. oznámená na linku 158. Podstatnou skutočnosťou na strane obžalovaných je absenciamotívu konania, ktorý by zakladal ich trestnú zodpovednosť. Ide predovšetkým o osobu obžalovaného
B. A., ktorý bol zjavne v nevýhode ku poškodeným A. H. (29 rokov) a A. H. (44 rokov). Pokiaľ ide
o zdravotný stav poškodeného A. H. týkajúceho sa poškodenia kolena, tento sa nevedel vyjadriť k otázke

obhajcu, či už v minulosti mal liečené koleno. Na strane druhej je pravdou, že poškodený A. H. mal
už v minulosti zdravotné problémy s kolenom a bol liečený. Konkrétne v roku 2010 utrpel poškodený
pomliaždenie kolena, v dôsledku čoho mohlo dôjsť k natiahnutiu kolenných väzov, ktoré mohli byť
oslabené v dôsledku čoho došlo k vzniku predmetného zranenia – silou menšej intenzity. Neobstojí
teda tvrdenie krajského súdu, že okresný súd sa svojvoľne priklonil k úvahe o útoku obžalovaných,

resp. obžalovaného A. B. st. s prihliadnutím na samotnú výpoveď obžalovaných bez vyhodnotenia
ďalších zrejmých a preukázateľných súvislostí vyplývajúcich z vykonaného dokazovania. Samotné
výpovede obžalovaného B. I. a B. ml. si navzájom neodporovali a neboli v nich zásadné rozpory.
Okrem výpovede poškodených žiadnym iným dôkazom nebolo preukázané aby obžalovaný A. B. ml.
mal udierať poškodených palicou potom, čo jeden z nich mal ležať na zemi a nebránil sa. Zo záverov
kontrolného znaleckého posudku vyplynulo, že doba práceneschopnosti u poškodeného A. H. bola

v dobe 12 týždňov a u poškodeného A. H. 12 – 16 týždňov. Doba práceneschopnosti u A. B. st. bola tak
stanovená na 5 týždňov a u A. B. A.. 4 týždne. V kontexte s uvedenými zisteniami je nevyhnutné uviesť,
že v súvislosti so zisteným ,,miskovitým defektom“ u poškodeného A. H. a natiahnutím kolenných väzov
u poškodeného A. H. možno ustáliť, že uvádzané skutočnosti dokazujú, že na spôsobenie obidvoch
zranení bola potrebná menšia intenzita sily, čo je dôležité pri posudzovaní naplnenia, resp. nenaplnenia

znakov skutkových podstát trestných činov u obžalovaných. Použitie menšej sily zo strany obžalovaného
A. B. A.. na spôsobenie zranení ramena, resp. kolena u poškodených, ktorí už predtým mali zdravotné
problémy so zranenými končatinami má nesporne vplyv na posúdenie konania – primeranosti obrany
B. st. v prípade prvotného fyzického útoku zo strany poškodených. Obhajoba je názoru, že konanie
obžalovaných je nevyhnutné kvalifikovať ako nutnú obranu. Je teda nutné uviesť, že ak má byť obrana

úspešná, môže a niekedy dokonca musí byť intenzívnejšia ako útok, ktorý odvracia. Zároveň však
nesmie ísť o konanie alebo prostriedky zjavne neprimerané povahe a nebezpečnosti útoku. Spôsob
útoku, miesto a čas útoku, t. j. či k útoku došlo na osamelom mieste, resp. v nočných hodinách,
okolnosti vzťahujúce sa k osobe útočníka, t. j. pomer fyzických síl sú okolnosťami, ktoré majú vplyv na
intenzitu akou sa útok odvracia. Odvolací súd neprihliadol na konkrétne okolnosti prípadu ako sú spôsob

vykonania útoku, miesto a čas útoku, či došlo k útoku na osamelom mieste, resp. v nočných hodinách
vrátane okolnosti vzťahujúce sa k osobe útočníka, napr. pomer fyzických síl a pod. Z vykonaného
dokazovania prvostupňovým súdom nebolo žiadnym dôkazom preukázané, že obžalovaný A. B. ml.
mal na poškodených útočiť s palicou, potom čo jeden z poškodených mal ležať na zemi a nebránil sa.
Z vyššie ustálenej doby práceneschopnosti u poškodených: A. H. - 12 až 16 týždňov a A. H. - 12 týždňov

na strane jednej práceneschopnosť obžalovaného A. B. st. - 5 týždňov a A. B. ml. - 4 týždne svedčí
o tom, že obrana musí byť intenzívnejšia ako samotný útok. Vychádzajúc z rozhodnutia Najvyššieho
súdu SR sp. zn. 8Tz 169/1995 zo dňa 17. 10. 1995 vyplýva, že nutná obrana ak má byť úspešná
môže a niekedy musí napadnutý použiť intenzívnejšie konanie alebo účinnejšie prostriedky, než použil
útočník. Nesmie ale ísť o konanie alebo prostriedky celkom zjavne neprimerané povahe a nebezpečnosti

útoku. Škoda spôsobená v obrane môže byť väčšia, ako škoda, ktorú útočník spôsobil napadnutému,
alebo ktorá hrozila z jeho útoku. Nesmie však byť medzi nimi celkom zjavný nepomer. Skutočnosť,
že si niekto pripraví na obranu proti hroziacemu očakávanému útoku zbraň, nevylučuje záver, že ide
o nutnú obranu. Občan má právo výberu, či sa útoku vyhne, inak než použitím obrany alebo sa rozhodne
brániť, lebo nikto nie je povinný ustupovať pred neoprávneným útokom na záujmy chránené Trestným

zákonom.Rizikovyvolanéútokommusítakznášaťútočník.ZnalecK.A.C.Q.vosvojejvýpovedipripustil
možnosť, že k zraneniu ramena a klena u poškodených A. H. a A. H. mohlo dôjsť po 4. 10. 2021 aj po
uvedenom dátume. Reagujúc na rozsah a obsah dokazovania je zrejmé, že celé vyšetrovanie bolo od
počiatkuzmanipulované.Vyšetrovateľnevykonalvčaskľúčovédôkazy,ktorénavrhlivykonaťobžalovaní.
Samotný výsluch príslušníkov mestskej polície a štátnej polície, ktorí boli prítomní na mieste činu,

vrátane vyžiadanie zvukovej nahrávky z tiesňovej linky, vykonal vyšetrovateľ s odstupom času 2,5 roka.
Objektívne možno konštatovať, že predmetné dôkazy z objektívnych príčin už nebolo možné vykonať
z dôvodu oslabenia pamäťovej stopy, a nearchivovania nahrávky. Zo spisového materiálu vyplynulo, že
v jednom prípade mali B. postavenie obžalovaných a v druhom prípade poškodených, pričom trestné
stíhanie vedené proti obvinenému A. H. a A. H. bolo zastavené z dôvodu, že konali v nutnej obrane.

Reagujúc na vyššie uvedené dôvody obhajoba je názoru, že odvolací súd pochybil, keď uznesením zo
dňa 28. 7. 2022 zrušil oslobodzujúci rozsudok okresného súdu a vyslovil právny názor, že obžalovaní
nekonali v nutnej obrane, čo zakladá dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. c), i) Tr. por. Vzhľadom na
vyššie uvedené skutočnosti navrhol, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok tak, že obžalovanéhoA. B. A.. oslobodí spod obžaloby podľa § 285 písm. b) Tr. por., pretože skutok nie je trestným činom
a poškodených s nárokom na náhradu škody odkáže na civilný proces.

Na podklade podaného odvolania odvolací súd v zmysle ustanovenia § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal
zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie,
ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo a zistil, že odvolanie obžalovaného nie je
dôvodné.

V odôvodnení napadnutého rozsudku v súlade s ustanovením § 168 ods. 1 Tr. por. okresný súd
jasne a zreteľne vyložil, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy oprel svoje skutkové
zistenia, akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov a vyčerpávajúcim spôsobom
rozviedol, na základe akých dôvodov dospel k záveru, že obžalovaný svojím konaním naplnil pojmové
znaky žalovaných trestných činov uvedených v obžalobe prokurátora Okresnej prokuratúry Michalovce
sp. zn. 1Pv 1022/11/8807 zo dňa 2.februára 2015.

Závery okresného súdu prezentované vo výrokovej časti rozsudku a ich odôvodnenie si krajský súd
v celom rozsahu osvojil, a preto v podrobnostiach na zákonné a vyčerpávajúce odôvodnenie rozsudku
súdu prvého stupňa odkazuje.

V trestnej veci obžalovaného A. B. a spol. krajský súd už opakovane konal, keď uznesením sp. zn. 7To
4/2019 zo dňa 19. decembra 2019 podľa § 321 ods. 1 písm. b), c), d) Tr. por. zrušil napadnutý rozsudok
Okresného súdu Michalovce sp. zn. 1T 12/2015 zo dňa 16. 10. 2018 v celom rozsahu a podľa § 322
ods. 1 Tr. por. vec vrátil okresnému súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

Krajský súd po preskúmaní veci na podklade podaného odvolania obžalovaného zistil a dospel k záveru,
že okresný súd sa dôsledne riadil vysloveným právnym názorom krajského súdu v predchádzajúcom
uznesení sp. zn. 7To 25/2022 zo dňa 28. júla 2022, keď krajský súd týmto uznesením opakovane zrušil
oslobodzujúci rozsudok u obžalovaných A. B. I. a A. B. ml.

Krajský súd v tomto uznesení vyslovil právny názor, čo bude úlohou okresného súdu po zrušení
oslobodzujúceho rozsudku a poukázal najmä na to, že okresný súd sa náležitým spôsobom
nevysporiadal so spôsobom vzniku poranení u poškodených. Rovnako sa nevysporiadal so závermi
kontrolného znaleckého posudku č. 7/2018 Ústavu súdneho lekárstva, a medicínskych expertíz JLF
UK a UN Martin vo vzťahu ku skutkovým zisteniam, ktoré vyplynuli z vykonaného dokazovania.

V zrušujúcom uznesení krajský súd ďalej vyslovil právny názor, že konštatovanie prvostupňového súdu,
že obžalovaní konali v nutnej obrane nemá oporu vo vykonanom dokazovaní.

Znalec M. A. M. R. M., (znalec obhajoby) v záveroch znaleckého posudku konštatoval, že zranenie
u poškodeného A. H. – poškodenie ramena a poškodenie kolena nemohlo vzniknúť tak, ako to popísal

poškodený – úderom palice.

Zo záverov znaleckého posudku vypracovaného znalcom A. K. I. (znalecký posudok predložený
poškodenou stranou) vyplynulo, že spôsobené zranenia ramena poškodeného A. H. zodpovedá
mechanizmu vzniku, ako to uviedol poškodený – úderom palice, vrátane zranenia A. H. - poranenia

kolena.

Zo záverov znaleckého posudku č. 092/JK/2017 vypracovaného znalcom z odboru Zdravotníctvo
a farmácia, odvetvie chirurgia, A. K. B. (znalecký posudok predložený obhajobou) vyplynulo, že
poškodený A. H. utrpel trieštivú zlomeniu nosových kostí s posunutím úlomkov, pomliaždenie mäkkých

tkanív hlavy, v záhlavovej oblasti, pomliaždenie ľavého kolena na vonkajšej strane, roztrhnutie
vnútorného bočného väzu ľavého kolena, roztrhnutie predného skríženého väzu ľavého kolena
s nakrvácaním do ľavého kolena, poškodenie prístredného kosáčika ľavého kolena. Mechanizmus
vzniku zranení zodpovedá výpovedi poškodeného ktorý uviedol, že udretý päsťou do nosa v dôsledku
čoho spadol na zem a bol udretý palicou do ľavého kolena. Zranenia, ktoré utrpel poškodený A. H. boli:

pomliaždenie mäkkých tkanív v záhlavovej oblasti, vykĺbenie pravej ramennej kosti v ramennom kĺbe
s vpáčením okraja hlavice ramennej kosti s čiastočným poškodením úponov šliach dvojhlavého svalu
ramena a nadtŕňového svalu. Samotný mechanizmus vzniku vykĺbenia pravého ramena úderom palicou
tak, ako to popísal poškodený je nepravdepodobný až prakticky vylúčený.Podľa § 147 ods. 1 Tr. por. vo výnimočných a obzvlášť závažných prípadoch vyžadujúcich osobitné
vedecké posúdenie alebo na preskúmanie posudku znalca môže orgán činný v trestnom konaní alebo

súd pribrať na podanie znaleckého posudku znalecký ústav.

Podľa § 147 ods. 2 Tr. por., ak v príslušnom odbore alebo odvetví nie je žiadna právnická osoba zapísaná
ako znalecký ústav alebo znalecký ústav zapísaný v zozname nemôže podať znalecký posudok, alebo
podanie znaleckého posudku by bolo spojené s neprimeranými ťažkosťami alebo nákladmi, možno

do konania pribrať na podanie znaleckého posudku inú právnickú osobu, ktorá je špecializovaným
vedeckým a odborným pracoviskom alebo špecializovaným odborným pracoviskom.

Podľa § 147 ods. 3 Tr. por. znalecký ústav alebo právnická osoba pribratá na podanie znaleckého
posudku podľa odseku 2 je povinná spracovať znalecký posudok písomne, v ktorom uvedie osoby, ktoré
sa na spracovaní znaleckého posudku podieľali, a ich prípadné rozdielne závery. Ak pri spracovaní

znaleckého posudku dospeli k zhodným záverom, určí sa v znaleckom posudku osoba, ktorá môže byť
ako znalec vypočutá na účely trestného konania.

V záujme objektivizácie odlišných záverov znaleckých posudkov predložených procesnými stranami
prvostupňový súd pribral do konania Ústav súdneho lekárstva, a medicínskych expertíz JLF UK a UN

Martin, ktorý vypracoval kontrolný znalecký posudok.

Zo záverov znaleckého posudku č. 7/2018 vypracovaný Ústavom súdneho lekárstva a medicínskych
expertíz UK Martin vyplýva, že poškodený A. H. utrpel poranenia: vykĺbenie pleca pravej ramennej
kosti s miskovitým defektom na hlavici ramennej kosti s poškodením úponov šliach dvojhlavového

svalu a šliach nadtŕňovitého svalu, pomliaždenie hlavy v záhlavovej oblasti. Poškodený A. H. utrpel:
trieštivú zlomeninu nosových kostí a posunom periférnych úlomkov, pomliaždenie ľavého kolena,
pomliaždenie mäkkých tkanív v záhlavovej oblasti, roztrhnutie predného skríženého väzu ľavého
kolena so zakrvácaním do kolena, roztrhnutie vnútorného bočného väzu ľavého kolena, poškodenie
vnútornéhomeniskuľavéhokolena.PokiaľideomechanizmusvznikuzraneníupoškodenéhoA.H.tento

zodpovedá výpovedi poškodeného – teda poranenie mohlo vzniknúť priamym úderom palicou, rovnako
tak mechanizmus vzniku poranení u poškodeného A. H. aj keď sa nejednalo o typický mechanizmus je
nutné pripustiť aj keď sa jedná o netypickú možnosť vzniku poranení ľavého kolena.

Pokiaľ ide o skutkové zistenia, ku ktorým dospel okresný súd na základe vykonaného dokazovania

tieto boli odvolacím súdom hodnotené ako správne vychádzajúce predovšetkým z dôkazov v podobe
výsluchu svedkov poškodeného A. H. a A. H., ktorí potvrdili, že útok bol vedený obžalovaným A. B. ml.
a smeroval voči ich osobám. V neposlednom rade okresný súd vychádzal aj zo záverov znaleckého
posudku č. 7/2018 vypracovaného Ústavom súdneho lekárstva a medicínskych expertíz K. A. C. Q.,
ktorý uviedol, že zistené poranenia u poškodeného A. H., že aj keď je priamy mechanizmus spôsobenia

zranenia netypický sa môže vyskytnúť. Ide o prípad, ak rameno bolo mierne odtiahnuté od tela, resp.
mierne zapažené a náraz smeroval do ramena v hornej časti. V takomto prípade mohlo dôjsť ku zraneniu
palicou.

K zraneniam poškodeného A. H., znalec uviedol, že mechanizmus vzniku uvedených poranení (ľavého

kolena) korešponduje s vzniknutým poranením (úderom palicou z vonkajšej ľavej strany) aj keď je
nutné doplniť, že poškodený A. H. utrpel v minulosti úraz a bol ošetrený v ambulancii NsP Michalovce.
Je preto s najvyššou pravdepodobnosťou možné, že oslabené kolenné väzy sa mohli podieľať na
mechanizme vzniku úrazu ľavého kolena dňa 4.10.2011, po údere palicou na vonkajšie partie ľavého
kolena poškodeného A. H., - čo mohlo viesť k ľahšiemu vzniku predmetného poranenia.

Pokiaľ ide o výpovede obžalovaných, B. I. a B. A., je zrejmé, že medzi jednotlivými výpoveďami
existovali rozpory. Obžalovaný A. B. st. uviedol, že ho bili obaja poškodení rukami, pričom obžalovaný
B. ml. uviedol, že v čase príchodu na miesto, ho už poškodení čakali, kedy mal A. H. obžalovaného
palicou udrieť po chrbte, čím mal obžalovanému A. B. A.. spôsobiť zlomeniu rebra. Pravdivosť

výpovede obžalovaného B. ml. bola preverená znaleckým posudkom (ÚSLME) ktorý nediagnostikoval
u obžalovaného zlomeninu rebra.Odvolací súd v rámci prieskumnej činnosti sa zaoberal aj otázkou či obžalovaní nekonali v nutnej obrane
a dospel k záveru poukazujúc na podrobné dôvody uvedené v napadnutom rozsudku, kde súd prvého
stupňa poukázal na znenie § 25 Tr. zák. o nutnej obrane a v rámci hodnotenia dôkazov jednotlivo

a súhrne dospel k správnemu záveru, že obžalovaný A. B. ml. nekonal v medziach nutnej obrany.

Krajský súd záverom poukazuje na judikatúru Ústavného súdu Slovenskej republiky, v zmysle ktorej
rozhodnutie okresného súdu a krajského súdu tvoria jeden celok (I. ÚS 141/04) a v zmysle tohto
právneho názoru krajský súd tak v stručnosti poukazuje na zistený skutkový stav, na právny rozbor

a právny záver okresného súdu o vine obžalovaného A. B. A..

Pokiaľ ide o výrok o treste okresný súd sa adekvátnym spôsobom vysporiadal s osobou obžalovaného
A. B. A.. a jeho predchádzajúcim životom. Okresný súd pri rozhodovaní o druhu trestu a jeho výmere,
vychádzal zo zákonných podmienok ukladania a účelu trestu vyplývajúcich z ustanovení § 34 ods. 1
a nasl. Tr. zák. a po správnom a zákonnom ustálení prevažujúcich poľahčujúcich okolností, a § 39 ods.

1 Tr. zák. (dĺžka doby od spáchania skutku viac ako 12 rokov) dospel k zákonnému záveru o uložení
výchovného trestu v trvaní 12 mesiacov, výkon ktorého bol podmienečne odložený na skúšobnú dobu
v trvaní 18 mesiacov spĺňa všetky kritériá z hľadiska tak individuálnej, ako aj generálnej prevencie.

Nezistiac žiadne pochybenie okresného súdu ani vo vzťahu k výroku o náhradách škody pre poškodené

strany tak, ako je to zrejmé z výroku napadnutého rozsudku, keďže tieto výroky majú svoj základ vo
výsledkoch vykonaného dokazovania pred súdom prvého stupňa, preto odvolací súd podľa § 319 Tr.
por. odvolanie obžalovaného A. B. ml. ako nedôvodné zamietol.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný
prostriedok nie je prípustný.