Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 20. september 2023

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 15CoP/33/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5721203662
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 09. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ladislav Mejstrík

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2023:5721203662.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu JUDr. Ladislava Mejstríka, členiek

senátu Mgr. Silvie Tisovej a JUDr. Miroslavy Korbašovej, v právnej veci navrhovateľky: P.. G. Q., rod. Q.,
nar. XX. XX. XXXX, bytom Y., O. F. N., zastúpenej AK JUDr. Miriam Podhradská, s.r.o., so sídlom Ambra
Pietra 10645/17, Martin, IČO: 50 157 892, proti odporcovi: G.. F. M., nar. XX. XX. XXXX, bytom T.. O. XX,
O. F. N., zastúpenému JUDr. Katarínou Turanskou, advokátkou so sídlom Štúrovo námestie 10520/13B,
Martin, IČO: 37 900 170, za účasti maloletého dieťaťa: P. Q., nar. XX. XX. XXXX, bytom u navrhovateľky,
zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Martin, o určenie otcovstva,
úprave výkonu rodičovských práv a povinností a o výžive maloletého, na odvolanie navrhovateľky proti

rozsudku Okresného súdu Martin, č.k. 11Pc/20/2021-355 zo dňa 16. 03. 2023 v spojení s opravným
uznesením č.k. 11Pc/20/2021-372 zo dňa 20. 03. 2023, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu vo výrokoch III., IV., VI., VII. a VIIIp o t v r d z u j e .

V ostatnej časti odvolaním nenapadnutej ostáva rozsudok okresného súdu
n e d o t k n u t ý .

Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Martin vo výroku I. určil, že odporca G.. M. je otcom maloletého
P. Q., nar. XX. XX. XXXX, ktorého biologickou matkou je navrhovateľka. Maloletého P. vo výroku II. zveril
do osobnej starostlivosti matky, ktorá ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Vo výroku III. otcovi
maloletého určil povinnosť na maloletého P. výživné sumou 200,- eur mesačne počnúc dňom 24. 11.
2021 a výživné vo výške 230,- eur počnúc dňom 01. 09. 2022, pričom výživné je splatné vždy do 15.
dňa v mesiaci vopred k rukám navrhovateľky. Vo výroku IV. vypočítal zameškané výživné za obdobie
od 24. 11. 2021 do 28. 02. 2023 vo výške 3 226,62 eur s tým, že mu bola umožnená splátka po 50,-

eur mesačne spolu s bežným výživným počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku pod
následkom straty výhody splátok. Výrokom V. súd rozhodol, že styk otca s maloletým P. neupravuje. Vo
výrokuVI.zamietolvozvyšnejčastinávrhnavrhovateľky(navyššievýživné),výrokomVII.navrhovateľke
priznal právo na náhradu trov konania vo výške 137,94 eur voči odporcovi a vo výroku VIII. uviedol, že
žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. Svoje rozhodnutie súd zdôvodnil s poukazom
na príslušné ustanovenia Zákona o rodine - § 36, § 62, § 75, § 76 a § 77, resp. ust. § 94 Zákona o
rodine. V odôvodnení rozhodnutia súd uviedol, že otcovstvo odporcu k maloletému P. bolo preukázané

najmä závermi znaleckého posudku, keď pravdepodobnosť otcovstva bola určená na 99,9992 %. V
ďalšom sa potom súd zaoberal úpravou práv a povinností rodičov k maloletému, pričom vychádzal
z odôvodnených potrieb dieťaťa, ako aj možností a schopností oboch rodičov. V čase rozhodovania
súdu maloletý P. navštevoval Materskú školu v O. F. N., má bežné výdavky súvisiace s ošatením,zabezpečením stravy, okrem uhrádzania školného navštevuje kurz angličtiny. Súd tiež vychádzal z
príjmu otca dieťaťa, ktorý dosahoval u zamestnávateľa Ministerstvo obrany SR vo výške 2 358,- eur,
pričom otcovi pribudla tiež jedna vyživovacia povinnosť k maloletej dcére nar. XX. XX. XXXX, ktorú má

so svojou terajšou partnerkou. Matka dieťaťa je na materskej dovolenke, nakoľko tiež sa jej narodila
dcéra B. dňa XX. XX. XXXX. Poberala materské vo výške 1 992,- eur, popri starostlivosti o maloleté deti
začala opäť pracovať na základe dohody o vykonávaní práce pre Obec O. F. N. ako všeobecný lekár,
pričom v mesiaci september 2022 zarobila 284,09 eur (počet odrobených hodín), v mesiaci október
mala príjem vo výške 1 557,24 eur. Od 01. 02. 2023 je konateľkou spoločnosti Praktická a estetická

medicína, s.r.o. v O. F. N., pričom v tejto spoločnosti je zároveň aj zamestnaná s poskytovaným príjmom
932,- eur mesačne v hrubom. Na obe deti poberá rodičovské prídavky. Pred narodením maloletých
detí taktiež pracovala pre Ozbrojené sily SR. S prihliadnutím na tieto skutočnosti súd prvej inštancie
určil výživné sumou 200,- eur od podania návrhu a neskôr s nástupom maloletého P. do materskej
škôlky sumou 230,- eur. Takto určené výživné považoval za primerané veku a potrebám maloletého
dieťaťa, ako aj schopnostiam a možnostiam rodičov. Pokiaľ matka žiadala určiť výživné sumou 300,-

eur, vo zvyšnej časti tento návrh zamietol. Pri trovách konania, ktoré čiastočne priznal navrhovateľke,
súd zohľadnil, že od počiatku matka jednoznačne za otca dieťaťa označila odporcu, pričom v konaní
bolo potrebné vykonať znalecké dokazovanie a súd mal za to, že v tomto prípade trovy spočívajúce v
zaplatení preddavku na znalecké dokazovanie hradené navrhovateľkou je povinný ich označený muž -
odporca uhradiť. Jedná sa o sumu 137,94 eur. O ostatných trovách konania súd rozhodol tak, že žiaden

z účastníkov nemá nárok na ich náhradu v zmysle § 52 CMP.

2. Proti tomuto rozsudku, v zákonom stanovenej lehote, prostredníctvom zástupcu podala odvolanie
matka maloletého dieťaťa, ktorá napadla výroky rozsudku III., IV., VI., VII. a VIII. z dôvodov, že v týchto
častiach je rozsudok v rozpore so zákonom, keď súd prvého stupňa vec nesprávne právne posúdil,

na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a predmetný rozsudok je
nezákonný a neobhájiteľný. Podľa odvolateľky súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil skutočnosti
ohľadom majetkových a zárobkových pomerov na strane povinnej osoby - odporcu, čo sa nesprávne
premietlo do výšky súdom stanoveného výživného. Odôvodnenie rozsudku považuje odvolateľka v časti
určenia výšky výživného za nedostatočné a samotný rozsudok za arbitrárny. Z tohto dôvodu považuje

v napadnutej časti súdne rozhodnutie za nepreskúmateľné. Stanovená výška výživného nezodpovedá
reálnym možnostiam na strane otca pri posúdení možnosti dosahovať príjem z pracovného pomeru,
resp. z akejkoľvek zárobkovej činnosti. Podľa nej súd mal od počiatku jasnú predstavu, aké výživné s
ohľadom na vek maloletého je primerané a reálne vynakladané výdavky matky vôbec nebral do úvahy.
Súd nijako nevyhodnotil dopad bezodplatného prevodu nehnuteľného majetku otca na jeho súčasnú

partnerku s ohľadom na záujem maloletého dieťaťa podieľať sa na životnej úrovni oboch rodičov. Súd
tiež nevyhovel matke, aby bol preverený aktuálny príjem otca, nakoľko podľa publikovaných informácií
príjmy silových zložiek sa navýšili. Namiesto toho súd preveroval príjmy matky, ktoré však pre určenie
schopností povinného otca neboli prioritné. Navrhovateľka tiež nesúhlasila so splácaním nedoplatku na
výživnom po 50,- eur mesačne. Žiadala, aby súd určil výživné v sume požadovanej matkou, a to 300,-

eur mesačne. Čo sa týka trov konania, aj tu poukazovala odvolateľka na ust. § 53 CSP, keď má za to, že v
tomto konaní bola plne úspešná, pričom súd nevzal do úvahy skutočnosť, že domnelý otec pred začatím
konania žiadal matku o absolvovanie prenatálnych genetických testov otcovstva, čo bola matka ochotná
podstúpiť, pričom za tieto zaplatila sumu vo výške 1 500,- eur, avšak otec dieťaťa tieto odmietol vykonať.
Matka sadu na odber genetického materiálu vrátila v januári 2019 laboratóriu so storno poplatkom 500,-

eur, ktorý musela znášať ako vzniknutú škodu výlučne matka. V tomto prípade mal súd náhradu trov
konania matke priznať v celom rozsahu, a teda aj trovy právneho zastúpenia, ktoré jej v konaní vznikli.
Žiadala preto, aby odvolací súd zmenil rozsudok v napadnutej časti a určil výživné v zmysle návrhu
matky, resp. tento zrušil a vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Pri trovách konania žiadala,
aby jej tieto boli priznané v celom uplatnenom rozsahu.

3. K podanému odvolaniu sa prostredníctvom zástupcu vyjadril odporca, ktorý uviedol, že rozsudok
súdu považuje za správny, pričom poukázal aj na návrh opatrovníka, ktorý s ním navrhovanou výškou
výživného súhlasil. Súd sa tak stotožnil aj s názorom opatrovníka. Pokiaľ matka poukazuje, že súd
nevyhodnotil majetkové pomery otca správne a poukazuje na prevod nehnuteľného majetku na jeho

partnerku, k tomuto sa už vyjadroval a je zrejmé, že takýto krok vykonal pred podaním návrhu matky o
určenie otcovstva. Dôvodom bolo to, že práca otca je skutočne nebezpečná a v prípade, ak by došlo k
úrazu, resp. úmrtiu, tento chcel zabezpečiť svoju partnerku a druhé maloleté dieťa. Poukázal na to, že
matka v priebehu konania opakovane menila návrh na výšku výživného bez toho, aby sa zmenili pomerynastranemaloletéhodieťaťa.Čosatýkapríjmumatky,tátouviedla,žemáplatodspoločnostiPraktickáa
estetickámedicínas.r.o.vsume932,-eurasociálnedávky.Ajtujezrejmé,žematkasitakýtoplatvypláca
sama sebe ako konateľka spoločnosti, čo síce zákon umožňuje, avšak potom treba do úvahy brať aj

následne vyplácaný podiel na zisku spoločníka, ktorým je tiež matka. Tiež je potrebné poukázať na to,
že matka sa vzdala dobrovoľne zamestnania v Ozbrojených silách SR, kde mala stály a stabilný príjem
vo výške okolo 2 200,- eur mesačne. Matka má tiež uzatvorenú zmluvu so Všeobecnou ambulanciou
pre dospelých v Obci O. F. N.. Z uvedeného vyplýva, že matka má vyšší príjem ako otec dieťaťa, pričom
jeho terajšia partnerka je na materskej dovolenke. Pokiaľ matka poukazovala na jej záväzky o povinných

mesačných splátkach, je zrejmé, že na týchto by sa mal podieľať aj jej manžel. Odporca zároveň uviedol,
že dňa 28. 04. 2023 sa mu narodilo ďalšie dieťa - dcéra O.. Za správne považoval aj rozhodnutie o
trovách konania, keď v zmysle § 52 CMP obvykle žiadny z účastníkov nemá nárok na náhradu trov,
pričom on ako označený otec nevedel potvrdiť, ani vyvrátiť, či je otcom maloletého dieťaťa a nebránil
sa vykonaniu znaleckého dokazovania. Spočiatku ani sama matka nechcela, aby niekto vedel, že môže
byť otcom maloletého P.. Žiadal, aby súd rozsudok v zmysle § 387 CSP ako vecne správny potvrdil.

4. K podanému vyjadreniu sa vyjadrila matka dieťaťa prostredníctvom zástupcu a uviedla, že v plnom
rozsahu zotrváva na podanom odvolaní, ako aj všetkých uvádzaných argumentoch. K vyjadreniu
otca, keď uviedol, že bezodplatný prevod nehnuteľného majetku na partnerku vykonal z dôvodu
nebezpečnosti jeho práce bol podľa nej účelový s cieľom „vydediť“ maloletého syna P.. Uviedla, že ako

matka mala záujem sa dohodnúť s otcom na výživnom a požadovala sumu 250,- eur mesačne. Otec
však s takýmto návrhom nesúhlasil a keďže dohodovacie konanie trvalo niekoľko mesiacov, situácia na
strane matky sa objektívne zmenila. S ohľadom na narodenie druhej dcéry musela riešiť svoje pracovné
podmienky, a preto privítala možnosť pracovať v mieste bydliska. Za absurdné považuje konštrukciu
otca o tom, že by sa vzdala príjmu v Ozbrojených silách bez dôvodu. Nie je tiež správny záver, že

spoločnosť Služby obce O. F. N., s.r.o. svoj zisk poskytne len na odmenu navrhovateľky. Je to spoločnosť
založená obcou, ktorá robí rozmanité činnosti (stavebníctvo, rybárstvo, odpadové hospodárstvo) a
matke poskytuje len časť zisku za služby ambulancie a zdravotné výkony. Opakovane poukázala na
nesprávnosť splácať zameškané výživné v splátkach 50,- eur mesačne, keď otec už vedel o súdnom
konaní ohľadom výživného na syna a mohol si vytvoriť rezervu na splatenie zameškaného výživného.

Čo sa týka trov, v plnom rozsahu trvá na tom, že matka v časti určenia otcovstva mala plný úspech vo
veci, pričom poukázala na to, že súdne konanie, ani jeho dĺžku nezavinila. Matka uviedla, že je sklamaná
z toho, že súd sa viac, ako o potreby maloletého, zaujímal o finančné náležitosti matky a dával priestor
na očierňovanie protistranou. Faktom pritom je, že sa o všetky potreby maloletého od jeho narodenia
starala výlučne ona.

5. V ďalšom vyjadrení odporca uviedol, že argumenty matky uvedené v jej vyjadrení nepovažuje za
dôvodné. Jej tvrdenia sú účelové, keď doteraz nijako nepreukázala odôvodnenie dobrovoľného vzdania
sa zamestnania v Ozbrojených silách, kde mala stabilný príjem. V ostatnom sa pridržiava svojich
argumentov.

6. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), preskúmal vec v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 65 a §
66 CMP a postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 CSP odvolaním napadnutý
rozsudok súdu prvej inštancie v jednotlivých výrokoch ako vecne správny podľa ust. § 387 ods. 1 CSP
potvrdil. V ostatných častiach ponechal rozsudok prvoinštančného súdu nedotknutý.

7. Preskúmaním napadnutého rozsudku, prislúchajúceho spisového materiálu a obsahu odvolania
odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie vo veci samej v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti
potrebné pre posúdenie veci a vykonal potrebné dokazovanie, pričom následne dospel k správnym
skutkovým a právnym záverom. V tomto smere sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil s dôvodmi

napadnutého rozhodnutia, ktoré v takomto prípade nie je potrebné opakovať (§ 387 ods. 2 CSP).

8. V danom prípade je nepochybné, že súd prvej inštancie rozhodoval o návrhu matky na určenie
otcovstva k maloletému P. Q., nar. XX. XX. XXXX. V zmysle § 110 CMP s konaním o určenie otcovstva
je spojené konanie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a o výžive maloletého. Pokiaľ teda

súd dospel k záveru, že označený muž je otcom maloletého dieťaťa, správne ďalej postupoval tak,
keď maloletého zveril do výchovy jednému z rodičov, v tomto prípade matke a určil rozsah vyživovacej
povinnosti druhému rodičovi - otcovi. Pri stanovení výšky výživného súd berie do úvahy viacero faktorov,
a to najmä náklady na všetky pravidelné i nepravidelné platby na dieťa ako je stravovanie, ošatenie,hygienické potreby, zdravotná starostlivosť, školské potreby, zabezpečenie bývania a pod. Ďalej sú
to schopnosti a možnosti rodičov, ich majetkové pomery, životná úroveň, počet iných vyživovacích
povinností, osobná starostlivosť o dieťa, prípadné vecné plnenia nad rámec určeného výživného. Po

vyhodnotení týchto faktorov s prihliadnutím na mieru osobnej starostlivosti jedného z rodičov určí výšku
výživnéhorodičovidruhému.Podľanázoruodvolaciehosúduprvoinštančnýsúddostatočnýmspôsobom
zistil jednotlivé skutočnosti potrebné pre stanovenie výšky výživného u otca dieťaťa, vychádzajúc z jeho
zisteného príjmu (služba v Ozbrojených silách) s prihliadnutím na osobnú starostlivosť matky a jej príjmy.
Čo sa týka prevodu majetku, je zrejmé, že otec má zdroje na plnenie vyživovacej povinnosti a takýto

prevod by súd skúmal až v prípade, že by povinný rodič poukazoval na nemožnosť plniť výživné pre
nedostatok finančných prostriedkov. Súd prvej inštancie správne bral do úvahy odôvodnené potreby
maloletého dieťaťa, keď rozsah stanovenia vyživovacej povinnosti sa odvíja od odôvodnenosti potrieb,
čo vyjadruje požiadavku, aby plnením vyživovacej povinnosti boli splnené všetky základné potreby vo
vzťahu k dieťaťu, ktoré je možno očakávať. Miera potrieb je rôzna a závisí od veku a zdravotného stavu
dieťaťa, od jeho fyzickej a duševnej vyspelosti, spôsobu a obsahu jeho prípravy na budúce povolanie,

od výšky prípadných vlastných príjmov a pod. Výživné tak slúži nielen na uspokojovanie všetkých
odôvodnených hmotných potrieb, ale aj na ďalšie potreby dôležité pre výchovu a vývoj dieťaťa (kultúrne,
rekreačné, športové a pod.). S prihliadnutím na vek maloletého a zabezpečenie jeho potrieb má aj
odvolací súd za to, že suma 230,- eur zo strany otca dieťaťa je primeraná.

9. Čo sa týka rozsahu náhrady trov konania, súd pri rozhodovaní vychádzal z ust. § 52, § 53, resp.
§ 55 CMP, pričom aj v tomto prípade súd prvej inštancie zohľadnil hľadisko spravodlivo požadovať
náhradu trov zo strany matky, keď tejto priznal náhradu spočívajúcu v zaplatení preddavku na znalecké
dokazovanie. Čo sa týka náhrady ďalších trov (právneho zastúpenia), vzhľadom na majetkové pomery
navrhovateľky, aj odporcu nemožno hovoriť o nespravodlivom riešení, keď každý z týchto účastníkov si

trovy právneho zastúpenia hradí sám.

10. Vzhľadom na vyššie uvedené mal odvolací súd za to, že rozhodnutie súdu prvej inštancie v
jednotlivých napadnutých výrokoch týkajúcich sa výšky výživného sú v súlade so záujmami maloletého
dieťaťa, tak aby v dostatočnej miere boli zaistené jeho základné práva a povinnosti, pričom stanovené

výživné, resp. splátky zameškaného výživného reflektujú finančné a majetkové pomery rodičov dieťaťa,
ako aj ich schopnosti a možnosti. Obdobne súd za správne považoval aj výroky o trovách konania,
keď matke boli vo vzťahu k otcovi priznané nároky súvisiace s hradením preddavku na znalecké
dokazovanie, pričom ostatné trovy si účastníci majú hradiť sami.

11. Pretože navrhovateľka v odvolaní neuviedla žiadne iné dôvody, ktoré by boli spôsobilé inak
vyhodnotiť skutkový alebo právny stav, resp. s ktorými by sa nevysporiadal súd prvej inštancie, odvolací
súd rozsudok v jeho jednotlivých napadnutých výrokoch ako vecne správny potvrdil.

12. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol súd podľa § 52 CMP a žiadnemu z účastníkov nárok

na náhradu nepriznal.

13. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote 2
mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval
v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného
uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach
podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z
akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha

(dovolací návrh) (§ 428 CSP).