Rozsudok – Ostatné ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 28. september 2023

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 9Co/145/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1615204753
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 09. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Huszár

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2023:1615204753.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Huszára a členiek senátu

JUDr. Zuzany Posluchovej a JUDr. Magdalény Florekovej v právnej veci žalobcu: Reštrukturalizačná a
konkurzná, k.s., so sídlom Narcisová 1427/44, Dunajská Lužná, IČO: 45 888 396 správca konkurznej
podstaty úpadcu G.. Y. M., A.. XX.XX.XXXX, W. W. Č.. XXX, zastúpený JUDr. Júliusom Jánošíkom,
advokátom so sídlom Klincová 35, Bratislava, proti žalovaným: X/ G.. N. N., A.. XX.XX.XXXX, W. W.
Č.. XXX, zastúpená JUDr. Tomášom Plankom, advokátom so sídlom Námestie slobody 10, Bratislava,
X/Ing. W.. O. F., A.. XX.XX.XXXX, W. Q. W. T. I. XXX/A, I. T. L., S. H., o určenie neplatnosti právneho
úkonu a o určenie vlastníctva, na odvolanie žalovanej 1/ a 2/ proti rozsudku Okresného súdu Malacky

č. k. 5C/695/2015-197 zo dňa 21. júna 2022 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie m e n í tak, že žalobu z a m i e t a .

Žalovaná 1/ má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

Žalovanej 2/ sa voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania nepriznáva

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že : I. Súd určuje, že dohoda o vrátení a
spätnom prevode daru uzatvorená dňa 30.09.2013 medzi žalovanou 1/ a žalovanou 2/ je neplatná a

úpadca G.. Y. M., A.. XX.XX.XXXX je vlastníkom spoluvlastníckeho podielu o veľkosti 1 pozemkov:
- F.. Č.. XXX/X, E. F. E. Q. XXX P.
- F.. Č.. XXX/X, E. F. E. Q. XXX P.
- F.. Č.. XXX/X, E. F. E. Q. XXXX P.
- F.. Č.. XXX/X, E. F. E. Q. XX P.
- F.. Č.. XXX/X, N. E. Q. XXX P.
- F.. Č.. XXX/X, E. F. E. Q. XXX P.

- F.. Č.. XXX/X, N. E. Q. XXX P.
- F.. Č.. XXX/X, N. F. Y. A. E. Q. XXX P.
- F.. Č.. XXX/X, N. F. Y. A. E. Q. XXX P.
- F.. Č.. XXX/X, N. F. Y. A. E. Q. XXX P.
B. Okresným Ú. P., O. E., E. W., pre O.. Ú.. W., na D. Č.. XXXX.
II. Súd priznáva úpadcovi G.. Y. M. nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

1.1. Svoje rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 3 ods. 1, ods. 2, zákona č. 8/2005 Z. z. zákona o
správcoch a o zmene a doplnení ďalších zákonov, § 44 ods. 1, ods. 5, § 86 ods. 2, ods.5 zákona č.
7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „ZKR“),
§39, § 628 ods. 1, ods. 2, § 630 Občianskeho zákonníka, keď mal preukázaný skutkový stav, podľaktorého úpadca a žalovaná 1/ uzavreli manželstvo dňa XX.XX.XXXX v W. Q. S., a ktoré je zapísané v
knihe manželstiev matričného úradu W. Q. S. Q. N. X, H. XXXX F. F.. Č.. XX, O. Y.. Manželstvo bolo
rozvedené na základe návrhu úpadcu rozsudkom Okresného súdu Malacky zo dňa 23.09.2011 sp.zn.

7C/103/2011, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 03.11.2011. Rozsudkom Okresného súdu Malacky
sp. zn. 7C/185/2011-32 zo dňa 20.09.2011, právoplatným dňa 18.10.2011 bolo zrušené BSM úpadcu
a žalovanej 1/. Uznesením OS Bratislava I zo dňa 25.02.2013 sp. zn. 2K/8/2013-26, právoplatné dňa
05.03.2013 sa začalo konkurzné konanie na majetok úpadcu G.. Y.. M., A.. XX.XX.XXXX, W. W. XXX,
XXX XX W.. Uznesením súdu zo dňa 10.06.2013 č. k. 2K/24/2013-124, ktoré nadobudlo právoplatnosť

dňa 04.07.2013 vyhlásil konkurz na majetok úpadcu a za správcu konkurznej podstaty bola ustanovená
Ing. Bc. K. Čentéšová, zn. správcu S1303. Z rozhodnutia MS SR zo dňa 30.12.2013 č. 45412/2013/52/
SKP-1jezrejmé,žebolorozhodnutéopozastavenívýkonučinnostiIng.Bc.K.Čentéšovej.Zrozhodnutia
MS SR č. 38730/2014-52 SKP zo dňa 30.06.2015 súd zistil, že správkyni bola uložená pokuta vo výške
1.000,- € z dôvodu, že nevykonala vyporiadanie BSM úpadcu a jeho bývalej manželky, čím porušila
povinnosť v zmysle § 53 ods. 1 v spojení s § 53 ods. 3 písm. c) zák. č. 7/2005 Z.z., nevyhotovila včasný

a úplný súpis majetku, čím porušila § 76 ods. 1, 2, 3 ZKR, správkyňa za úpadcu uzavrela dohodu o
vrátení a spätnom prevode daru, čím porušila povinnosť v zmysle § 3 ods. 1 a 2 zákona č. 8/2005
Z.z. o správcoch a speňažila majetok úpadcu, ktorý bol zapísaný v oddelenej podstate zabezpečeného
veriteľa S., Y..X.. bez súhlasu a pokynu tohto oddeleného veriteľa, čím porušila povinnosť v zmysle
§ 83 ods. 1 písm. b) v spojení s § 82 ods. 2 písm. b) ZKR. Z rozhodnutia MS SR č. 21545/2018-152

SKP súd zistil, že ministerstvo spravodlivosti zrušilo svoje rozhodnutie č. 38730/2014-52 SKP zo dňa
30.06.2015, ktorým bola správkyni uložená pokuta a uvedené konanie zastavila s poukazom na ust.
§ 30 ods. 1 písm. h) Správneho poriadku. Do funkcie bola potom ustanovená správkyňa Ing. Mgr.
Jana Pecníková, Karloveská 3154/6C, Bratislava uznesením zo dňa 24.03.2014 a uznesením zo
dňa 20.12.2019 bol do funkcie správcu ustanovený žalobca Reštrukturalizačná a konkurzná, k. s.,

Turnianska 9, 903 01 Senec, IČO: 45 888 396. Z dokladov, ktoré sú obsahom spisu vyplýva, že
žalovaná 1/ bola dňa 17.09.2013 zvolená za zástupcov veriteľov, ako to vyplýva zo zápisnice zo
zasadnutia prvej schôdze veriteľov. Žalovaná 1/ udelila správkyni Ing. Bc. Čentéšovej dňa 09.10.2013
písomný pokyn na speňaženie majetku v zmysle jej žiadosti. Dňa 11.11.2013 žalovaná 1/ schválila
čiastkový rozvrh o speňažení majetku zo dňa 08.11.2013, na základe ktorého schválila okrem iného

i navrhované uspokojenie svojej pohľadávky vo výške 52.026,92 €. Z dohody o zrušení a vyporiadaní
podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam zo dňa 11.10.2013 vyplýva, že žalovaná 1/ a správca
konkurznej podstaty Ing. Bc. Čentéšová uzavreli dohodu, na základe ktorej sa vlastníkom nehnuteľností
uvedených v zmluve stala v celosti žalovaná za dohodnutú odplatu 61.000,- € v zmysle znaleckého
posudku Ing. Anny Kohárovej. Tieto nehnuteľnosti boli predmetom súdneho konania sp. zn. 9C/93/2013

na Okresnom súde Námestovo. Z dohody o vrátení a spätnom prevode daru, ktorá bola uzavretá
medzi žalovanou 1/ (v dohode uvedená ako „darkyňa“) a G.. Y.. M., zast. podľa § 53 Zák. o ZKR
správkyňou konkurznej podstaty Ing. Bc. K. Čentéšovou (v dohode uvedený ako „obdarovaný“) zo dňa
30.09.2013 súd zistil, že správca konkurznej podstaty akceptoval dôvody vrátenia daru a súhlasil so
spätným prevodom, obnovením vlastníctva darkyne k celému predmetu daru. V dohode je uvedené,

že nevera obdarovaného a následné rozbitie manželstva hrubo porušilo dobré mravy a takisto zákon,
keďže nevera je v rozpore so zákonom. Účelom daru pritom bolo, aby účastníci boli v partnerskom
vzťahu aj spoluvlastníkmi a motív daru bola láska. Obdarovaný s týmto vedomím dar prijal. Tým, že
sa dopustil nevery a následným rozvodom porušil pôvodný zmysel a motiváciu daru, ktoré výlučne
súviseli s partnerstvom a vzťahom. Zo spisu Okresného súdu Malacky sp. zn. 5C/143/2012 súd zistil,

že žalovaná 1/ ako navrhovateľka podala dňa 28.09.2012 návrh na vrátenie daru proti odporcovi G.. Y..
M.. Domáhala sa určenia vlastníctva v celosti k nehnuteľnostiam v k. ú. W. N. na D. Č.. XXX. Odporca sa
k návrhu vyjadril svojím podaním zo dňa 08.03.2013, z ktorého vyplýva, že s návrhom nesúhlasí. Dňa
22.10.2013 bolo súdu doručené právnym zástupcom navrhovateľky späťvzatie návrhu. Odporcovi bolo
toto podanie doručené dňa 19.11.2013. Vyjadril sa k nemu svojím podaním zo dňa 22.11.2013 tak, že so

zastavením konania nesúhlasí. Súd prvého stupňa svojím uznesením zo dňa 19.12.2013 svoje konanie
č. k. 5C/143/2012 nezastavil. Proti tomuto uzneseniu bolo podané odvolanie. Krajský súd v Bratislave
uznesenie Okresného súdu Malacky sp. zn. 5C/143/2012-48 zo dňa 19.12.2013 zmenil tak, že konanie
vo veci zastavil. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 22.04.2015.

1.2. Súd prvej inštancie k vráteniu daru uviedol, že hrubým porušením dobrých mravov je zvyčajne ich
porušenie značnej intenzity alebo sústavné porušovanie a to či už fyzickým násilím, hrubými urážkami,
neposkytnutím potrebnej pomoci a pod. Nevyžaduje sa, aby konanie obdarovaného muselo dosahovať
intenzitu trestného činu alebo priestupku. Podmienkou aplikácie § 630 Občianskeho zákonníka je to,že kvalifikované konanie obdarovaného smeruje voči darcovi, resp. členom jeho rodiny. Predpokladom
úspešného uplatnenia práva darcu nie je akékoľvek nevhodné chovanie obdarovaného alebo iba
obyčajný nevďak, ale také chovanie, ktoré s ohľadom na všetky okolnosti konkrétneho prípadu možno

kvalifikovať ako hrubé porušenie dobrých mravov. Obvykle ide o porušenie značnej intenzity alebo o
sústavné porušovanie, a to či už fyzickým násilím, hrubými urážkami, neposkytnutím potrebnej pomoci
a pod. Nie každé chovanie vo vzájomných vzťahoch medzi ľuďmi napĺňa znaky § 630 Občianskeho
zákonníka, ale predpokladom aplikácie tohto ustanovenia je kvalifikované porušenie morálnych pravidiel
konkrétnym chovaním obdarovaného, ktorého stupeň závažnosti je hodnotený podľa objektívnych

kritérií, a nie len podľa subjektívneho názoru darcu (Ro NS ČR z 23.01.2001, sp. zn. 29Cdo/228/2000).
Porušenie manželskej vernosti spôsobom, ktorým manžel znevážil dôstojnosť manželky a vystavil ju pre
ňuneprijateľnémuponíženiujechovaním,ktorésahrubopriečidobrýmmravom(RoNSČRz29.04.2002
sp. zn. 33Odo/137/2002). Súdu je z jeho činnosti známe, že na rozhodnutie o vrátení daru musí byť
vykonané dokazovanie samozrejme ak obdarovaný s vrátením daru nesúhlasí. Neraz ide aj o rozsiahle
dokazovanie. V konkrétnej veci však úpadca ani nevedel o tom, že správkyňa konkurznej podstaty

akceptovala argumenty žalovanej 1/ ako také, ktoré sú postačujúce pre vrátenie daru a uzavrela o
tom aj takú zmluvu. Úpadca sa o tejto skutočnosti dozvedel až dodatočne. Okrem toho o vrátení daru
bolo začaté súdne konanie. Úpadca s vrátením daru nesúhlasil. Jeho povinnosť vrátiť dar bola sporná
a či naozaj existovali dôvody na vrátenie daru by vyplynulo až z rozhodnutia súdu. Namiesto toho, aby
správca konkurznej podstaty v takomto súdnom konaní pokračoval, prevzal argumenty žalovanej 1/ a

rozhodol sa dar vrátiť. Správca má právo uzatvárať dohody a iné právne úkony týkajúce sa majetku
úpadcu, ale len potom, ako takýto úkon schválil príslušný orgán. Predmetom vrátenia daru boli aj
pozemky zaťažené záložným právom v prospech oddeleného veriteľa S., Y..X.. Iba oddelený veriteľ
má právo udeliť pokyn na nakladanie s takýmto majetkom. Oddeleným veriteľom bola S., Y..X.. a nie
žalovaná v 1.rade. Pokyn, resp. súhlas nedala teda oprávnená osoba.

1.3. Súd prvej inštancie mal za to, že žalovaná 2/ ako bývalý správca konkurznej podstaty konala nad
rámec svojich práv a povinností, keď vrátila dar, ktorý nebola povinná vrátiť. Nepokračovala v súdnom
konaní vedenom na Okresnom súde Malacky sp. zn. 5C/143/2012, v ktorom sa práve malo rozhodnúť
či sú dôvody pre vrátenie daru. Bolo zrejmé, že úpadca s vrátením daru nesúhlasí. Bývalá správkyňa

konkurznej podstaty inak poprela iné pohľadávky a mala tak poprieť aj pohľadávku na vrátenie daru.
Žalovaná 2/ tak zmenšila majetok podliehajúci konkurzu. Podľa názoru súdu prvej inštancie právny
úkon uzavretý medzi žalovanou 1/ a žalovanou 2/ zo dňa 30.09.2013, dohoda o vrátení a spätnom
prevode daru je neplatný právny úkon z vyššie uvedených dôvodov. Žalobca preukázal neplatnosť
dohody o vrátení a spätnom prevode daru zo dňa 30.09.2013. Naliehavý právny záujem na určení

vlastníctva úpadcu k podielu na predmetných nehnuteľnostiach bol v tom, že žalobca má možnosť o
zápis vlastníctva úpadcu.

1.4. Žalobca sa v prerokúvanej veci domáha určenia neplatnosti darovacej zmluvy uzavretej medzi
žalovanými 1/ a 2/ v rámci konkurzu. Súd sa preto v konaní zaoberal otázkou prípustnosti žaloby na

určenie neplatnosti právneho úkonu a súvisiacej otázky danosti jeho naliehavého právneho záujmu na
takomto určení. Podľa § 137 písm. c) C.s.p. sa žalobou možno domáhať určenia, že tu právo je alebo nie
je, ak je na tom naliehavý právny záujem; ten netreba preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.
Podľa§137písm.d)C.s.p.samožnodomáhaťajurčeniaprávnejskutočnosti,aktovyplývazosobitného
predpisu. Napriek tomu, že dôvodová správa k C.s.p. naznačuje, že žaloba o neplatnosť právneho

úkonu je žalobou o určenie právnej skutočnosti v zmysle § 137 písm. d) C.s.p., súd s týmto názorom
nesúhlasí. Žaloby o neplatnosť právneho úkonu sa doterajšej doktríne (napr. Rubeš, J. a kol. Komentár
k občianskemu súdnemu poriadku, 2. diel Osveta Bratislava 1959, s. 607) aj judikatúre (napr. rozsudok
NS SR sp. zn. 1Cdo/187/2016) vždy považovali za žaloby o určenie, či tu nie je právny vzťah (právo)
založené takýmto úkonom. Platnosť resp. neplatnosť právneho úkonu nie je „právnou skutočnosťou“, ale

právnym hodnotením (následkov) určitej skutočnosti. Súd preto považuje žalobu o určenie neplatnosti
dohody o vrátení a spätnom prevode daru za žalobu o určenie, že tu nie je právo založené takýmto
právnym úkonom (tiež KS v Trnave, rozsudok sp. zn. 31Cob/27/2019). K tomu je potrebné dodať, že ak
by súd naopak vyhodnotil, že žaloba o určenie neplatnosti dohody - zmluvy je žalobou o určenie právnej
skutočnosti, bol by nútený žalobu bez ďalšieho zamietnuť s poukazom na jej neprípustnosť, pretože

zo žiadneho právneho predpisu v čase rozhodovania súdu nevyplýva možnosť domáhať sa určenia
neplatnosti zmluvy pri uzavretí, ktorej došlo k porušeniu ustanovenia § 628 ods. 1, 2 Občianskeho
zákonníka. Podľa § 137 písm. c) C.s.p. sa určenia, že tu právo je alebo nie je možno domáhať len vtedy
ak je na tom naliehavý právny záujem. Preto sa súd zaoberal otázkou existencie naliehavého právnehozáujmužalobcunapožadovanomurčení.Podľajudikatúryidepriskúmanínaliehavéhoprávnehozáujmu
o posúdenie, či podaná žaloba je vhodný procesný nástroj ochrany práva žalobcu, či sa ňou môže
dosiahnuť odstránenie spornosti práva, a či snáď len zbytočne nevyvoláva konanie, po ktorom bude

musieťajtaknasledovaťiné(ďalšie)súdnekonaniealebokonanie.Naliehavýprávnyzáujemjespravidla
daný v prípade, ak by bez tohto určenia bolo právo žalobcu ohrozené alebo ak by sa bez tohto určenia
stalo jeho právne postavenie neistým (R 17/1972) prípadne tam kde sa určovacou žalobou predíde
žalobenaplnenie(R24/1995).Určovaciažalobaniejespravidlaopodstatnenávtedyakňoupožadované
určenie má povahu len predbežnej otázky vo vzťahu k posúdeniu, či tu je (nie je) právny vzťah alebo

právo, teda najmä vtedy ak vyriešenie predbežnej otázky ešte neznamená úplné vyriešenie obsahu
spornostidanéhoprávnehovzťahualebopráva(rozsudokNSSRsp.zn.3Cdo/98/2004,3Cdo/112/2004,
1Cdo/91/2006, uznesenie NS SR sp. zn. 3Cdo/56/2011).

1.5. Vzhľadom na vykonané dokazovanie súd dospel k záveru, že konaním žalovanej v 1/ a 2/ došlo k
porušeniu práv úpadcu, ktorého zastupuje zo zákona žalobca. Jeho vlastnícke právo k majetku, ktorý

bol predmetom darovania nie je možné vyriešiť inak ako cestou súdu, keďže iba súd môže konštatovať
či právny úkon na základe, ktorého došlo k vráteniu daru je platný alebo neplatný. Vzhľadom na vyššie
uvedené dôvody súd rozhodol o neplatnosti dohody o vrátení a spätnom prevode daru uzatvorenej
dňa 30.09.2013 medzi žalovanou 1/ a žalovanou 2/ a zároveň určil, že úpadca je spoluvlastníkom
nehnuteľností, ktoré boli predmetom dohody.

1.6. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie v súlade s princípom zodpovednosti
za výsledok sporového konania podľa § 255 ods. 1 C.s.p., podľa ktorého vznikol nárok na náhradu trov
konania žalobcovi voči žalovaným, ako v konaní úspešnej strane sporu, preto žalobcovi priznal nárok
na náhradu trov konania v rozsahu 100% (rozpor odôvodnenia s výrokom, kde súd priznal nárok na

náhradu trov konania úpadcovi)

2. Proti tomuto rozsudku podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaná 1/, ktorá navrhla,
aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobu zamietne. Odvolanie podala z dôvodov
uvedených v ustanovení § 365 ods. 1 písm. f) C.s.p. V prvom rade žalovaná 1/ namietla aktívnu

vecnú legitimáciu žalobcu. Podľa ustanovenia § 44 ods. 1 ZKR koná počas konkurzu správca za
úpadcu a koná v jeho mene a na jeho účet. V rozsudku niet o úpadcovi zmienky. Správca vystupuje
sám za seba a nie ako zákonný zástupca úpadcu. Je otázne či žalobný petit a enunciát rozsudku
môže byť v prospech úpadcu, ktorý nie je sporovou stranou a nie je ani intervenientom. Pokiaľ ide
o závery súdu prvej inštancie ohľadom uloženia disciplinárneho trestu žalovanej 2/ ako správkyni, je

žalovaná 1/ názoru, že v disciplinárnom rozhodnutí nebolo meritórne rozhodnuté a preto z prvotného
rozhodnutia, ktoré bolo zrušené nemožno vyvodzovať platné závery. Z konštatovania, že žalovaná
1/ udelila správkyni pokyn na speňaženie majetku, nevyvodzuje žiadne závery. Tvrdenia o zrušení
BSM a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva úpadcu a žalovanej 1/ k nehnuteľnostiam v okrese
A. nemajú právnu relevanciu vo vzťahu k tomuto sporu. Súd prvej inštancie nepolemizuje s dôvodmi

vrátenia daru. Dohoda o vrátení daru bola daná do katastra nehnuteľností s návrhom na vklad a
katastrálny úrad vklad vlastníckeho práva svojím rozhodnutím povolil. Žalovaná 1/ bola zapísaná ako
vlastníčka vrátených podielov nehnuteľnosti na listy vlastníctva. List vlastníctva je vierohodnou platnou
verejnou listinou, kým sa nepreukáže opak. Žalovaná 2/ neriešila situáciu s vrátením daru svojvoľne, ale
brala ohľad na prebiehajúce konanie. Po späťvzatí žaloby o vrátení daru, súd prvej inštancie konanie

nezastavil, konanie bolo zastavené až po opravnom prostriedku žalovanej 1/. Krajský súd v Bratislave,
mal vedomosť o mimosúdnej dohode a konkurze na úpadcu a túto dohodu zjavne akceptoval a konanie
zastavil. Napadnutá zmluva o vrátení daru bola uzavretá 30.09.2013 a pokyn žalovanej 1/ správkyni na
speňaženie majetku je až z 9.10.2013 a preto spolu nesúvisia. Správkyňa konala v zmysle ustanovenia
§ 3 ZKR a každý jej úkon odobroval konkurzný súd a pri prevodoch nehnuteľností aj katastrálny úrad

bez akejkoľvek výtky. Je zarážajúce, že konkurzný súd odobril následným správcom napadnúť úkony
predošlého správcu. Žalovaná 2/ mala zákonnú kompetenciu zastupovať úpadcu v konaní o vrátenie
daru aj pri mimosúdnej dohode o vrátení daru. Správca má všetky práva účastníka konania. Má právo
vyhodnocovať prognózu sporu, jeho trovy, dĺžku trvania konania a výhody mimosúdneho riešenia.
Neexistuje právny predpis, ktorý by zakazoval správcovi uzavrieť mimosúdnu dohodu, ani aby vyčkal na

výsledok súdneho sporu. Je to na úvahe správcu. Katastrálny úrad aj súd uvedenú dohodu vyhodnotili
ako platnú. Iba vyporiadanie BSM v konkurze treba riešiť súdnym zmierom. Žalovaná 1/ ďalej uvádza,
že platnosť pôvodného daru nie je predmetom sporu. V napadnutej dohode sa presne uvádza dôvod
vrátenia daru, ktorý opodstatňuje uzavretie dohody o vrátení daru. Treba uviesť, že žalobca sa vzdaldokazovania dôvodnosti či nedôvodnosti vrátenia daru. Neuniesol ani povinnosť tvrdenia ani dôkazné
bremeno. Práve naopak sú tu dôkazy o dôvodnosti vrátenia daru. Z rozvodového spisu vyplýva, že
dôvodom rozvodu bola úpadcova známosť s inou ženou. Písomnosti z tohto spisu sa uvádzajú aj v

konaní o vrátení daru a tieto informácie mala k dispozícii aj žalovaná 2/. Žalovaná 2/ na základe
týchto informácii mohla dôvodne predpokladať, žeby súdne konanie bolo na prospech žalovanej 1/.
Správca sa má správať hospodárne a preto prišlo k uzavretiu mimosúdnej dohody o spätnom prevode
daru. Dôležitým bol aj časový aspekt. Je známe, že súdne konania v SR trvajú roky. Sám súd prvej
inštancie tu cituje precedenčné rozhodnutie, že znevažujúci rozvod je konaním, ktoré sa hrubo prieči

dobrým mravom. Nie je dôležité, že úpadca nesúhlasil s vrátením daru. Tým správca nie je viazaný.
Žiadny právny predpis nestanovuje správcovi správať sa pri zastupovaní úpadcu jeho pokynmi. Súd
prvej inštancie neprišiel so žiadnymi argumentmi, prečo by správca nemohol uznať dôvodnosť žaloby
a uzavrieť dohodu. Pokiaľ ide o argumenty ohľadom záložného práva S., Y..X.., ktorá mala vystupovať
ako oddelený veriteľ, ktorý mal dať pokyn na speňaženie majetku, tak tu žalovaná 1/ uviedla, že
práve uzavretím dohody žalovaná 2/ uhradila pohľadávku S., Y..X.., čím stratila postavenie veriteľa v

konkurznom konaní. Vrátením daru sa nezrušilo záložné právo. To zrušila S. akonáhle jej správkyňa
vyplatila jej pohľadávku. Súd prvej inštancie ničím nevysvetlil, prečo by tento majetok mal predstavovať
oddelenú podstatu. Nejedná sa o speňažovaný majetok. Žaloba o vrátení daru podaná pred začatím
konkurzného konania žalovanou 1/ z nej neurobila veriteľku konkurzu, pri ktorej by bolo treba uvažovať
či dohoda s ňou nepoškodí ďalších veriteľov. Správca získal do majetku finančné prostriedky na výplatu

veriteľov, čo aj urobil. Úpadca bol insolventný a nemohol sa ujať spoluvlastníckych podielov žalovanej 1/.
Vďaka zodpovednému prístupu žalovanej 1/, ktorá splácala úver, je ochota ako spoluvlastníčky prevziať
podiely úpadcu na spoločných nehnuteľnostiach, za ktoré zaplatila správcovi. Súd prvej inštancie zaujal
stanovisko, že správkyňa sa mala k otázke vrátenia daru postaviť negatívne. Tento názor súdu nemôže
retroaktívne odňať žalovanej 2/ právo uzavrieť mimosúdnu dohodu. Pokiaľ ide o názor súdu ohľadom

neplatnosti dohody o vrátení daru, súd prvej inštancie sa obmedzil na všeobecné konštatovanie a
nenachádza sa tam hodnotenie súdu prvej inštancie. Rozsudok je nepreskúmateľný. Nestačí poukázať
na znenie zákona bez vysvetlenia úvahy, aplikácie a hodnotenia dôkazov. Chýba aj hodnotenie súdu
a názor ohľadom naliehavého právneho názoru. Súd prvej inštancie rozhodol aj o nároku na náhradu
trov konania úpadcu, ktorý ani nie je stranou sporu.

3. V zákonom stanovenej lehote podala odvolanie aj žalovaná 2/, ktorá sa podaným odvolaním
domáhala, aby súd zmenil napadnutý rozsudok a žalobu zamietol a priznal žalovaným nárok na náhradu
trov konania. Žalovaná 2/ namieta kauzálnu príslušnosť súdu, keď podľa podľa § 24 C.s.p. mal byť
príslušnýbývalýOkresnýsúdBratislavaI.Súdprvejinštanciedospelknesprávnymskutkovýmzisteniam

a jej nie je zrejmé, prečo správca konkurznej podstaty napáda konanie urobené v roku 2013 iným
správcom, a prečo účelovo aktuálny správca konkurznej podstaty teda žalobca, zmätočným vysvetlením
vysvetľuje spôsob, ktorý sa nikdy nestal. Ďalej nie je zrejmé a jasné prečo žalobca marí konkurz, ide o
malý konkurz fyzickej osoby, kde po uspokojení záložného veriteľa zostal len jediný veriteľ vo výške cca
3.125 ,-€ a to pani N.. Nie je zrejmé, prečo súd prvej inštancie rieši ústavné práva vlastníctva úpadcu, a

na ústavné práva veriteľa, v tomto prípade žalovanej 1/ vôbec neberie do úvahy. Súd prvej inštancie sám
polemizuje o tom, žeby danú žalobu mal zamietnuť a bez dôkazov, len na základe výpovede úpadcu,
rozhodol, že ide o naliehavý právny záujem. Súd prvej inštancie neuviedol ako ona mala porušiť svoje
práva. Vo veci vrátenia daru, ktorý bol súčasťou prihlášky veriteľa žalovanej 1/ uspokojila pohľadávky
nasledovne tak, že žalovaná 1/ si prihlásila pohľadávku vo výške 91.000,- € a veriteľ si určil hodnotu

pozemku sám odhadom na sumu 87.000,- €. Vzhľadom na lehotu 30 dní bolo nutné konať rýchlo.
Namiestouspokojeniapohľadávkyvsume91.000,-€,navrhlažalovanej1/,žezníživýškupohľadávkyna
sumu bez pozemkov v darovacej zmluve, čo sa znížilo na sumu cca. 3.000,- € a pozemky budú vrátené
tak, že keď preukáže veriteľ, že úpadca veriteľa žalovanej 1/ psychicky, fyzicky alebo inak porušoval
podmienky darovacej zmluvy, tak pristúpi v rámci právomoci, ktorú má konkurzný správca na základe

ZKR,adarvrátibeznárokufinančnéhodarovania.Akbyvyplatilasumu91.000,-€anáslednebyponúkla
veriteľovi pozemky k odpredaju, tak by spôsobila škodu v sume 50.000,- €. Úpadcovi ušetrila sumu
50.000,- €. Postup bol rýchly, šetrný a neporušila žiadny predpis ZKR. V konkurze neboli žiadni veritelia
okrem žalovanej 1/. Súd prvej inštancie svoje tvrdenia založil na záhadnej pokute 1.000,- €, teda na
dokumente, ktorý nikdy nebol právoplatný ako relevantný dôkaz. Skutky, ktoré popisuje úpadca, sú len

vytrhnuté z kontextu, bez dôkazov poškodzovania majetku, resp. finančná ujma ako popisuje úpadca.
Žiadna finančná ujma úpadcu, tak ako to popisuje, nemohla jej postupom vzniknúť. Úpadca hovorí o
iných popretých pohľadávkach, napríklad F.. Š. Y. F.. H. si prihlásil pohľadávku účelovo na vrátenie
kúpnej ceny. Navrhla im, že musí dané pozemky dať do konkurznej podstaty a potom po dražbe imvráti kúpnu cenu, s čím dotyčný páni nesúhlasili, a preto poprela ich pohľadávky. Uvedené uvádza, na
vykreslenie skutočnosti, ako úpadca vytrháva z kontextu slová, aby ich použil proti nej.

4. K podaným odvolaniam sa vyjadril žalobca. K odvolaniu žalovanej 1/ uviedol, že námietka nedostatku
aktívnej vecnej legitimácie je nedôvodná. Z rozsudku vyplýva, že žalobcom je správca, ktorý koná za
úpadcu a súd prvej inštancie určil, že vlastníkom nehnuteľnosti je úpadca. Nie je zrejmé, prečo žalovaná
1/ tvrdí, že nie je v rozsudku zmienka o úpadcovi. Žalobca považuje argumentáciu žalovanej ohľadom,
že konanie žalovaných bolo schválené katastrom aj súdom za účelovú. Žalovaná 1/ ako žalobkyňa v

súdnom konaní sp. zn. 5C/143/2012 o vrátení daru vzala svoj návrh späť, pričom s týmto späť vzatím
návrhu súhlasila aj vtedajšia správkyňa úpadcu, žalovaná 2/ ako žalovaná strana, súd prvej inštancie
nemal inú možnosť ako konanie zastaviť. Rovnako odvolací súd v tomto prípade rozhodoval len o
tom, či sú splnené podmienky na zastavenie konania, neskúmal platnosť písomnej dohody o spätnom
vrátení daru uzatvorenú medzi žalovanou 1/ a žalovanú 2/ ako správkyňa úpadcu. Súd by konanie
zastavil aj bez toho, aby žalované medzi sebou uzatvorili dohodu o spätnom vrátení daru. Kataster nemá

právomoc rozhodovať platnosť respektíve neplatnosť úkonov, listín na základe ktorých vykonáva vklad
vlastníckeho práva. Vzhľadom na späťvzatie žaloby vo vyššie uvedenom konaní, súd prvej inštancie ani
odvolací súd neposudzovali platnosť dohody, ani neskúmali či naozaj odpadli dôvody podania žalobného
návrhu, ale rozhodovali výlučne o úkone žalovanej 1/ ako žalobkyne v konaní 5C/143/2012. Žalobca
považuje za účelové tvrdenia, že žalovaná 2/ mala zákonnú kompetenciu uzavrieť predmetnú dohodu.

Žalovaná 2/ svojím konaním, ktoré nemá obdobu, hrubým spôsobom zasiahla do práv úpadcu, poručila
predpisy konkurzného práva a obohatila žalovanú 1/ hoci na postup žalovanej 2/ neexistoval legitímny
dôvod. Žalovaná 1/ bola v pozícii podriadeného veriteľa, preto nemohla hlasovať a byť volená do
veriteľskéhovýboru.Podľa§95ods.3ZKRtakistoakopodriadenápohľadávkasauspokojítiežzmluvná
pokuta a pohľadávka, ktorá patrí alebo patrila veriteľovi, ktorý je alebo kedykoľvek od vzniku pohľadávky

bolspriaznenýsúpadcom.Bývalásprávkyňakonalanadrámecsvojichprávapovinností,keďvrátiladar,
ktorý nebola povinná vrátiť, čím došlo k bezdôvodnému obohateniu žalovanej 1/ a k zmenšeniu majetku
úpadcu a k ohrozeniu uspokojenia pohľadávok ostatných veriteľov. Nepokračovala v začatom súdnom
konaní na Okresnom súde Malacky sp. zn. 5C/143/2012, ktorého predmetom bolo zistenie skutočnosti
odôvodňujúcej vrátenie daru. Žalovaná 2/ mala poprieť aj túto pohľadávku na vrátenie daru o to viac, že

konanie o vrátenie daru prebiehalo na súde a bolo zrejmé, že povinnosť vrátiť dar bola sporná. Žalovaná
2/ ako správkyňa v tomto smere nepostupovala systematicky s odbornou starostlivosťou a dokonca
je možné vyhodnotiť, že postupovala diskriminačne vo vzťahu k iným veriteľom, ktorých pohľadávky
boli správkyňou zamietnuté. Žalovaná 2/ porušila povinnosť tým, že vrátila dar, ktorého vrátenia sa
domáhala žalovaná 1/, ktorá sa uspokojuje rovnako ako spriaznená osoba, aj napriek skutočnosti, že

vo veci vrátenia daru prebiehalo súdne konanie nakoľko povinnosť vrátiť dar bola a stále je sporná.
Žalovaná 2/ neoznámila úpadcovi zámer o prevode jeho majetku osobe, ktorá sa uspokojuje rovnako
ako spriaznená osoba aby sa mohol k tejto veci vyjadriť a poskytnúť relevantné informácie potrebné
pre výpočet hodnoty majetku ako aj pre ozrejmenie dôvodov prečo považuje vrátenie daru za sporné.
Žalovaná2/umožnilavrozporesozákonomžalovanej1/akoveriteľovipodriadenejpohľadávkyhlasovať

na schôdzi veriteľov a byť zvolená do za zástupcu veriteľov úpadcu. Na základe tohto konania žalovaná
1/ nadobudla vlastnícke právo k podielu úpadcu na základe skutočnosti, že sám ako zástupca veriteľov
úpadcu dal žalovanej 1/ pokyn na speňaženie tohto majetku respektíve uzatvoril dohodu o spätnom
vrátení daru, čím preukázateľne nadobudol majetkový prospech v rozpore s citovanými ustanoveniami.
Predmetná dohoda je absolútne neplatným právnym úkonom podľa § 39 Občianskeho zákonníka. Nie je

predmetomtohtokonaniaposudzovanieskutočností,čibolialebonebolisplnenépodmienkyprevrátenie
daru v minulosti poskytovaného žalovanou 1/ úpadcovi a teda uvedené skutočnosti sú irelevantné a teda
súd nemal povinnosť sa s nimi ani vysporiadané v tomto konaní. K dôvodom na vrátenie daru, žalobca
poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/411/2015 z ktorého vyplýva, že nevera
prípadne rozvod nie je dôvodom, pre ktoré by mohol darca požadovať spätné vrátenie daru. Ako žalobca

už vyššie uviedol, predmetom tohto konania nie je posudzovanie splnenia podmienok pre vrátenie daru
a teda považuje argumentáciu žalovanej 1/ v tejto časti za irelevantnú. Rozhodnutie súdu prvej inštancie
bolo za zrozumiteľné dostatočné a odôvodňujúce postup súdu v danej veci ako aj dôvody, pre ktoré súd
prvej inštancie rozhodol tak ako rozhodol.

4.1. K odvolaniu žalovanej 2/ poukázal na vyjadrenie k odvolaniu žalovanej 1/, ktoré sú aplikovateľné
aj na odvolanie žalovanej 2/. Pokiaľ ide o námietku nedostatku kauzálnej príslušnosti súdu, poukázal
na ustanovenie § 470 ods. 4 C.s.p. a nato, že konanie bolo začaté v roku 2015 podaním žaloby dňa
28.04.2015.Argumentoušetrení50.000,-€,považuježalobcazanepravdivý,nepreukázaný,absurdnýado určitej miery poodhaľujúci spôsob akým žalovaná 2/ ako správkyňa konkurznej podstaty neodborne a
v rozpore s povinnosťami správcu postupovala v predmetnej veci. Súd prvej inštancii správne vyhodnotil
skutkový ako aj právny stav prejednávanej veci a určil vlastnícke právo žalobcu z dôvodu absolútnej

neplatnostiprávnehoúkonuuzatvoreniadohodyospätnomvrátenídarumedzižalovanou1/ažalovanou
2/. Žalované obchádzali zákon, konali v rozpore so zákonom, úmyselne obchádzali zákon, konali v
rozpore so zásadami zákona o konkurze a reštrukturalizácii ako aj so zásadami poctivého hospodárenia
s cudzou vecou.

5. K vyjadreniu žalobcu žalovaná 2/, podala repliku v ktorej uviedla, že úpadca nie aktívne vecne
legitimovaný, nemôže podať žalobu ani v danej veci vypovedať. JUDr. Jánošík nemôže vypovedať za
úpadcu. Jediná oprávnená osoba konať je konkurzný správca, ktorý ani raz sa nezúčastnil pojednávania
a nevypovedal k danej veci. Správca si môže zvoliť právneho zástupcu, avšak nie v takom rozsahu ako
konal právny zástupca. Vypočutá mala byť hlavne osoba žalobcu. Súd prvej inštancie nesprávne určil
vlastníka nehnuteľnosti. Súd prvej inštancie nedostatočným a zmätočným odôvodním rozsudku porušil

právo strany sporu na spravodlivý proces. Daný spor sa nikdy nekonal tak, ako ho popisuje účelovo
úpadca a JUDr. Jánošík, bol v zmysle konkurzného zákona zastavený. Žalobca oprávnený k danej veci
sa vyjadriť, t. j. G.. F., sa k danej veci nevyjadril, a ani neuviedol dôvody, ktoré by dokazovali, to čo tvrdí
účelovo úpadca. Neboli uvedené predpisy, ktoré by poukazoval na to, že žalovaná 2/ mala prekročiť
svoje právomoci. JUDr. Jánošík vypichuje slová, a prekrúca tak, aby sa mu hodili. Aktuálny stanovený

konkurzný správca nikdy sa nezúčastnil žiadneho pojednávania nikdy nevyslovil svoj názor k danej veci,
že prečo musia byť úkony iného správcu napadnuté. Ani jeden správca sa daných konaní, ktoré vedie
úpadca osobne, na ktorých sa jedine úpadca zúčastňuje, a úpadca v danej majetkovej veci nemôže
konať a vypovedať sám zas seba, keďže je v konkurze, a ide o zo strany úpadcu o krátenie veriteľa.

6. Žalovaná 1/ nevyužila svoje právo a repliku k vyjadreniu žalobcu a dupliku k replike žalovanej 2/
nepodala. Rovnako nevyužil svoje právo na dupliku ani žalobca.

7. Podľa § 470 ods. 1 C.s.p, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

7.1. Podľa § 470 ods. 2 C.s.p., právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom
prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v

neprospech strany.

8. Odvolací súd preskúmal a prejednal vec v rozsahu podaného odvolania v zmysle § 379 a § 380 ods.
1 C.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania (rozsudok bol odvolacím súdom verejne vyhlásený
podľa § 378 ods. 1 a § 219 ods. 3 C.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaných 1/ a 2/ je dôvodné,

keď súd prvej inštancie nesprávne právne posúdil vec v otázke preukázania naliehavého právneho
záujmu žalobcu na požadovanom určení v zmysle § 137 písm. c) C.s.p..

9. Predmetom konania, je žaloba žalobcu podaná na súd prvej inštancie dňa 28.4.2015 t.j. za účinnosti
O.s.p. , ktorou sa žalobca domáhal voči žalovaným : I. určenia, že dohoda o vrátení a spätnom prevode

daru uzavretej medzi žalovanou 1/ a žalovanou 2/ dňa 30.09.2013 je neplatná a II. určenia, že žalobca
je vlastníkom nehnuteľnosti spoluvlastníckeho podielu o veľkosti 1. pozemkov: F.. Č.. XXX/X, E. F. E. Q.
XXX P., F.. Č.. XXX/X, E. F. E. Q. XXX P., F.. Č.. XXX/X, E. F. E. Q. XXXX P., F.. Č.. XXX/X, E. F. E. Q. XX
P., F.. Č.. XXX/X, N. E. Q. XXX P., F.. Č.. XXX/X, E. F. E. Q. XXX P., F.. Č.. XXX/X, N. E. Q. XXX P., F..
Č.. XXX/X, N. F. Y. A.T. E. Q. XXX P., F.. Č.. XXX/X, N. F. Y. A. E. Q. XXX P., F.. Č.. XXX/X, N. F. Y. A. E.

Q. XXX P. B. Okresným Ú. P., O.D. E., E. W., pre O.. Ú.. W., na D. Č.. XXXX (ďalej len „nehnuteľnosti“).

9.1. Zo súdom prvej inštancie zisteného skutkového stavu vyplýva, že žalobca je správca úpadcu G..
Y. M., ktorý je bývalým manželom žalovanej 1/. Vyššie uvedené nehnuteľnosti nadobudol úpadca od
žalovanej 1/ na základe darovacej zmluvy uzavretej dňa 30.10.1998. Manželstvo úpadcu a žalovanej

1/ bolo rozvedené, z dôvodu nevery úpadcu. Na základe uvedených skutočností podala žalovaná 1/ na
Okresný súd Malacky dňa 28.09.2012 žalobu o vrátenie daru. Konanie bolo na uvedenom súde vedené
pod spisovou značkou 5C/143/2012. Na majetok úpadcu bol uznesením bývalého Okresného súdu
Bratislava I zo dňa 10.06.2013, č. k. 2K/24/2013-124, právoplatné dňa 04.07.2013 vyhlásený konkurza za správcu konkurznej podstaty bola určená žalovaná 2/. Žalovaná 2/ ako správkyňa uzavrela za
úpadcu so žalovanou 1/ dňa 30.09.2013 Dohodu o vrátení a spätnom prevode daru, na základe, ktorej
žalovaná 2/ vrátila za úpadcu vyššie uvedené nehnuteľnosti. Na základe uvedenej dohody žalovaná

1/ vzala žalobu v konaní vedenom na Okresnom súde Malacky pod sp. zn. 5C/143/2012 späť a toto
konanie bolo zastavené.

10. V zmysle ustálenej rozhodovacej praxe Najvyššieho súdu SR (rozhodnutia sp. zn. 6Cdo/15/2017,
6Cdo/30/2018, 5Obo/12/2018, 4Cdo/17/2019) novú právnu úpravu v Civilnom sporovom poriadku je

potrebné v zmysle § 470 ods. 1 C.s.p. aplikovať aj na konania začaté a neskončené predo dňom
nadobudnutia účinnosti C.s.p., ak nie je v C.s.p. uvedené inak (napr. v ust. § 470 ods. 2 C.s.p.). Oproti
pôvodnej právnej úprave v O.s.p. rozlišuje žaloby na určenie práva (§ 137 písm. c/ C.s.p.) a žaloby
na určenie právnej skutočnosti (§ 137 písm. d/ C.s.p.). U žalôb na určenie práva nová právna úprava
zotrvala na preukázaní naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení (s výnimkou ak tento
naliehavý záujem vyplýva z osobitného predpisu). U žalôb na určenie právnej skutočnosti podmienila

nová právna úprava možnosť ich podania vtedy, ak požadované určenie právnej skutočnosti vyplýva z
osobitného predpisu. Podľa novej právnej úpravy nie je možné žalovať neplatnosť právnych úkonov, ak
to nevyplýva z osobitného predpisu. Táto právna úprava však nebola v čase rozhodovania súdu prvej
inštancie účinná a súd prvej inštancie tak mal úkony strán sporu (§ 470 ods. 2 C.s.p.) posudzovať podľa
účinkov a podmienok uvedených v O.s.p. v znení účinnom v čase ich uskutočnenia. Je teda potrebné

osvedčiť naliehavý právny záujem výlučne vo vzťahu k pôvodne predvídanému postupu v ust. § 80 písm.
c/ O.s.p.

10.1. Ako už bolo uvedené vyššie žaloba o určenie neplatnosti právneho úkonu (dohody o vrátení
a spätnom prevode daru uzavretej medzi žalovanou 1/ a žalovanou 2/) a učenie vlastníckeho práva

bola podaná na okresný súd za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku. Súd prvej inštancie preto
mal správne posudzovať podmienky procesnej prípustnosti takejto žaloby podľa Občianskeho súdneho
poriadku (§ 470 ods. 2 veta prvá C.s.p.). V súlade s ustálenou judikatúrou najvyššieho súdu žalobcom
podanú žalobu treba považovať za určovaciu žalobu v zmysle § 80 písm. c/ O. s. p., podľa ktorého
návrhom možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je,

ak je na tom naliehavý právny záujem. Podmienkou úspešnosti takejto žaloby je z procesnoprávneho
hľadiska existencia naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení, ktorú skutočnosť je povinný
tvrdiť a preukázať žalobca. Posúdenie naliehavého právneho záujmu je otázkou právnej kvalifikácie
rozhodujúcich skutočností. Právny záujem, ktorý je podmienkou prípustnosti takéhoto návrhu, musí byť
naliehavý v tom zmysle, že žalobca v danom právnom vzťahu môže navrhovaným určením dosiahnuť

odstránenie spornosti a ochranu svojich práv a oprávnených záujmov (ide najmä o prípady, v ktorých
sa určením, či tu právny vzťah alebo právo je či nie je, vytvorí pevný základ pre právne vzťahy
účastníkom sporu a predíde sa návrhu na plnenie). Naliehavosť právneho záujmu je charakterizovaná
popieraním existencie práva žalovaných, teda je tu stav, že právo resp. právny vzťah medzi
účastníkmi konania je sporný; jestvuje ohrozenie práva či právneho vzťahu, resp. stav neistoty právneho

postavenia žalobcu, ktorý nemožno odstrániť inak, len určovacím výrokom; záver súdu o (ne)existencii
naliehavého právneho záujmu žalobcu predpokladá teda posúdenie, či podaný určovací návrh je
procesne prípustným nástrojom ochrany jeho práva a či snáď spornosť neodstraňuje a len zbytočne
vyvoláva konanie, po ktorom bude musieť aj tak nasledovať iné konanie. Naliehavý právny záujem
žalobcu na požadovanom určení treba skúmať predovšetkým so zreteľom na cieľ sledovaný podaním

návrhu a konečný zmysel navrhovaného rozhodnutia. Otázky týkajúce sa posúdenia naliehavého
právneho záujmu na určení neplatnosti zmluvy, právneho úkonu a pod., sú teda doterajšou judikatúrou
dostatočne riešené a judikatúra je v tomto smere ustálená, pričom odvolací súd nemá dôvod ani
v prejednávanej veci sa od nej odkloniť (por. napr. aj rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn.
2Cdo/110/2009, 3Cdo/204/2005, 4MCdo/24/2008, 5Cdo/191/2008, 6Cdo/192/2010). Naliehavý právny

záujem je spravidla daný v prípade, ak by bez tohto určenia bolo právo žalobcu ohrozené alebo ak by
sa bez tohto určenia stalo jeho právne postavenie neistým (porovnaj R 17/1972).

11. Vo vzťahu k určovaciemu petitu I. ktorým žalobca žiadal určiť , že Dohoda o vrátení a spätnom
prevode daru zo dňa 13.09.2013 je neplatná odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že za určovací

návrh v zmysle § 80 písm. c/ O.s.p. považuje súdna prax aj (v prejednávanej veci podaný) návrh
na určenie neplatnosti právneho úkonu. Právny záujem, ktorý je podmienkou prípustnosti takéhoto
určovacieho návrhu, musí byť naliehavý. Pri skúmaní existencie naliehavého právneho záujmu ide o
posúdenie, či podaný návrh je vhodný (účinný a správne zvolený) procesný nástroj ochrany žalobcovhopráva, či sa ním môže dosiahnuť odstránenie spornosti práva a či len určovací návrh je spravidla
prípustný pri spornosti práv (právnych vzťahov) k nehnuteľnostiam evidovaných v katastri nehnuteľností,
ak rozsudok vyhovujúci návrhu môže privodiť zosúladenie evidovaného a právneho stavu. Ak zápis

vlastníckeho práva bol do katastra nehnuteľnosti zapísaný na základe neplatnej zmluvy, mohlo prísť k
žalobe o určenie vlastníckeho práva, prax však pripúšťala aj žalobu na neplatnosť právneho úkonu, na
základe ktorej prišlo k prevodu nehnuteľnosti. Vzhľadom nato, že žalobca žaloval aj určenie neplatnosti
právneho úkonu aj určenie vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam, odvolací súd má za
to, že určovací petit k neplatnosti právneho úkonu, Dohody o vrátení a spätnom prevode daru zo dňa

13.09.2013, je nadbytočný a preto na takomto určení žalobca nemá naliehavý právny záujem v zmysle
§ 80 písm. c) O.s.p. V danom prípade je potrebné sa otázkou neplatnosti Dohody o vrátení a spätnom
prevode daru zaoberať, len ako otázkou predbežnou, ktorá má význam pre rozhodnutie o určení, kto je
vlastníkom spoluvlastníckeho podielu v podiele 1/2 na nehnuteľnosti ( pozri rozhodnutia NS SR sp. zn.
3Cdo/98/2004). Naviac žalobca nemôže mať naliehavý právny záujem na určení neplatnosti Dohody o
vrátení a spätnom prevode daru aj z dôvodov uvedených v nasledujúcich odsekoch 12. a 12.1.

12. Pokiaľ ide o petit II. žaloby na určenie vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam, odvolací
súd poukazuje nato, že doktrína preventívneho charakteru určovacej žaloby vychádza z toho, že žalobca
nemá naliehavý právny záujem vtedy, ak k porušeniu jeho práva nedošlo, avšak jeho právo je neisté
alebo ohrozené. Stav tejto neistoty alebo ohrozenia možno odstrániť tým, že bude existovať rozhodnutie

súdu o existencii predmetného práva. Žalobca má naliehavý právny záujem na určení, či tu právo
je alebo nie je vtedy, ak je tvrdené právo neisté alebo ohrozené za predpokladu, že vyhovujúcim
určovacím rozsudkom možno túto neistotu alebo ohrozenie odstrániť. Pokiaľ ide o naliehavý právny
záujem na určení vlastníckeho práva, ak žalobu podáva správca konkurznej podstaty úpadcu čo je aj
daný prípad, tak judikatúra súdov v Slovenskej republike ( rozsudok NS SR zo dňa 25.apríla 2018, sp.

zn. 4Obdo/21/2017, publikované v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej
republiky judikát č. R 91/2018 ) k tejto otázke zaujala stanovisko , že: „Správca konkurznej podstaty
nemá naliehavý právny záujem na žalobe o určenie vlastníctva úpadcu k nehnuteľnostiam, ak má za
to, že k zápisu vlastníckych práv tretej osoby do katastra nehnuteľností došlo na základe absolútne
neplatného právneho úkonu. Pri posudzovaní naliehavého právneho záujmu treba vziať do úvahy, že

žalobca vystupuje ako správca konkurznej podstaty, ktorej majetok sa snaží zabezpečiť. Samotné
postavenie správcu konkurznej podstaty, ktoré je vymedzené zákonom o konkurze a reštrukturalizácii,
je dané priamo zo zákona, pričom tento špecifický právny režim mu umožňuje realizovať ochranu a
nakladanie s majetkom úpadcu na zabezpečenie cieľov konkurzného konania. Ako vyplýva z ustanovení
§ 73 ods. 1 a § 76 ZKR, správca konkurznej podstaty v konkurznom konaní zisťuje majetok úpadcu, a po

zistení rozsahu majetku, tento zapíše do súpisu majetku patriaceho do konkurznej podstaty. Základným
podkladom pre speňaženie podstaty je súpis podstaty, ktorý uskutočňuje správca podstaty (§ 76, §
77 ZKR). Správca do súpisu v zásade zahrnie každú vec a právo, o ktorých je presvedčený, že do
podstaty patria. Ak je sporné, či majetok patrí do podstaty, zapíše sa do súpisu podstaty s poznámkou
o nárokoch uplatnených inými osobami alebo s poznámkou o iných dôvodoch, ktoré spochybňujú

zaradenie majetku do súpisu. Pri spornom zápise správca v súpise poznamená dôvody sporného zápisu
a uvedie osobu, v ktorej prospech pochybnosti sporného zápisu svedčia (§ 78 ods. 1 ZKR). Do súpisu sa
zapisuje aj majetok tretích osôb nadobudnutý na základe neplatných právnych úkonov (§ 80 ods. 2 prvá
veta ZKR). Pri systematickom výklade § 80 nie je správca obmedzený tým, že majetok nadobudnutý
na základe neplatného právneho úkonu môže do súpisu majetku podstát zapísať až potom, čo súd

rozhodnutím vysloví neplatnosť právneho úkonu. Absolútna neplatnosť právnych úkonov nastáva ex
lege a na základe takéhoto úkonu druhý účastník právneho vzťahu nenadobudne vlastnícke alebo iné
právo k veci, k právu alebo inej majetkovej hodnote. Takýto majetok teda de facto stále patrí úpadcovi
a správca ho môže a musí zapísať do súpisu majetku podstát. Pokiaľ je do podstaty zahrnutá vec,
ku ktorej si uplatňuje právo tretia osoba, súd tejto tretej osobe uloží, aby v stanovenej lehote podala

proti správcovi vylučovaciu (excindačnú) žalobu (v týchto súvislostiach podporne pozri napr. rozsudok
najvyššieho súdu sp. zn. 1Obo/101/2010 zo 6. októbra 2010 a uznesenie ústavného súdu II. ÚS
202/2011 z 12. mája 2011). Na absolútnu neplatnosť musí následne súd prihliadnuť ex offo a vyriešiť
otázku neplatnosti ako prejudiciálnu otázku. Ak nie je vylučovacia žaloba podaná včas, má sa za to, že
vec patrí do konkurznej podstaty. Samotný súpis majetku, o ktorom je správca presvedčený, že patrí do

konkurznej podstaty, nie je obmedzený žiadnym ustanovením konkurzného zákona, pričom takémuto
postupu nebráni ani tá skutočnosť, že v súčasnej dobe sú ako vlastníci žalovaných nehnuteľností
zapísané tretie osoby (žalovaná 1./). Na základe uvedeného žalobca nemôže pociťovať neistotu svojho
postavenia alebo ohrozenia správcu pri zaisťovaní a vykonaní súpisu majetku úpadcu (pozri napr.rozsudok najvyššieho súdu sp. zn. 2Obo/13/2012 z 30. apríla 2012). Z uvedených dôvodov, pokiaľ súd
prvej inštancie, ako i odvolací súd dospeli k záveru, že správca konkurznej podstaty nemá naliehavý
právny záujem na určení vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, nakoľko samotný konkurzný zákon

umožňujesprávcovikonkurznejpodstatyaukladámusúčasnepovinnosťmajetokúpadcuzistiťazapísať
do súpisu konkurznej podstaty, je ich názor o nedostatku naliehavého právneho záujmu správny.“
Uvedeným rozhodnutím Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. R 91/2018 sa zaoberal aj Ústavný
súd Slovenskej republiky, ktorý vo svojom uznesení zo dňa 19.01.2021, sp. zn. I. ÚS 9/2021, dospel
k záveru, že žaloba správcu o neplatnosť a neúčinnosť právneho úkonu nemajú opodstatnenie, ak

sporný majetok nezapísal do súpisu konkurznej podstaty. Za týchto podmienok nemôže preukázať
naliehavý právny záujem na ich podaní. Správca konkurznej podstaty mal postupovať v súlade s § 78
ods. 1 až 5 ZKR a sporný majetok zahrnúť do súpisu majetku konkurznej podstaty. Na základe tohto
zápisu sa dotknutá osoba môže domáhať samostatnou žalobou vylúčenia tohto majetku zo súpisu. V
rámci takéhoto incidenčného konania by súd skúmal ako prejudiciálnu otázku, komu svedčí vlastnícke
právo. Pre podporu svoje argumentácie odvolací súd poukazuje tiež uznesenie Krajského súdu v Hradci

Králové z 29.09.200, sp. zn. 20Co/334/2000, rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky z 27.09.2006,
sp. zn. 29Odo/34/2003 a Rc 65/2001 v ktorých boli uvedené obdobné závery, že naliehavý právny
záujem správcu na určovacej žalobe nie je daný.

12.1. Vyššie uvedené právne závery obsiahnuté v judikátoch, sú aplikovateľné aj na prejednávaný

prípad. Žalovaná 2/ ako správkyňa konkurznej podstaty uzavrela mimosúdnu dohodu o vrátení daru, čím
vlastne znížila majetok v konkurznej podstate, čo bolo vlastne porušenie povinnosti správcu. Porušenie
povinnosti správcu bolo konštatované aj neprávoplatným rozhodnutím Ministerstva spravodlivosti
Slovenskej republiky, sekcia civilného práva zo dňa 30.06.2015, č. 38730/2014-52 SKP, ktoré však
bolo zrušené z dôvodu, že žalovaná prestala vykonávať funkciu správcu. Teda predmetný majetok,

ktorý bol v čase vyhlásenia konkurzu vo vlastníctve úpadcu, bol prevedený do vlastníctva žalovanej 1/.
Nový správca mal k dispozícii prostriedky podľa ZKR, ktorý mu umožňoval ako nakladať s predmetnými
nehnuteľnosťami. Nakoľko žalovanou 2/ nebol vyhotovený súpis majetku, žalobca ako nový správca
mal povinnosť súpis vyhotoviť, prípadne ak nasledujúcim správcom bol vyhotovený, bolo povinnosťou
správcu súpis dopĺňať o zistený majetok. Ustanovenia § 78 ods. 1 ZKR umožňuje správcovi do súpisu

zapísať aj majetok, ktorého zahrnutie do všeobecnej podstaty alebo oddelenej podstaty je sporné a
ustanovenie § 80 ods. 2 ZKR do súpisu zapísať aj majetok tretích osôb nadobudnutý na základe
neplatných právnych úkonov. V prípade ak sa žalobca ako správca domnieval, že žalovaná 2/ ako
bývalá správkyňa previedla na žalovanú 1/ predmetné nehnuteľnosti na základe neplatnej dohody o
vrátení a spätnom prevode daru, mal tieto nehnuteľnosti zapísať do súpisu. Správca má povinnosť súpis

pravidelne aktualizovať ( § 76 ods.3 ZKR). Pri zápise predmetných nehnuteľností do súpisu by žalovaná
1/ mala povinnosť podať vylučovaciu žalobu. Nakoľko takto žalobca nepostupoval, a podal žalobu na
určenie či tu je dané vlastnícke právo úpadcu, nebol daný naliehavý právny záujem na takomto určení,
nakoľko existovali na strane žalobcu možnosti prípustné právnym poriadkom ako zahrnúť predmetné
nehnuteľnosti do konkurznej podstaty. Práve v incidenčnom konaní by sa vyriešila otázka platnosti

predmetnej dohody. Vzhľadom na uvedené nebola splnená náležitosť predpokladaná ustanovením § 80
písm. c) O.s.p., a teda nebol na určení vlastníckeho práva naliehavý právny záujem.

13. Záverom odvolací súd dodáva, že pokiaľ ide o námietku o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie,
tak tá neobstojí nakoľko jasne zo žaloby a aj rozhodnutia vyplýva, že žalobcom je správca konkurznej

podstaty aj s vysloveným uvedením identifikačných údajov úpadcu. Ako nedôvodnú vyhodnotil odvolací
súd aj námietku o nedostatku kauzálnej príslušnosti, nakoľko príslušnosť súdu bola založená ešte
za O.s.p., ktorý neobsahoval osobitú príslušnosť pre spory vyvolané konkurzom, ale príslušnosť sa
zakladala súdom, v obvode ktorého mal dlžník sídlo, miesto podnikania alebo bydlisko. Takto bola daná
príslušnosť Okresného súdu Malacky a tá zostala aj zachovaná po zmene procesného predpisu. Ďalšími

námietkami žalovaných uvedenými v odvolaní a vyjadreniami žalobcu vo vyjadrení sa odvolací súd
opätovne nezaoberal, keď tieto nie sú spôsobilé privodiť iné právne hodnotenie stavu veci a to z dôvodu,
že ak sa zamieta určovacia žaloba pre nedostatok naliehavého právneho záujmu, je vylúčené súčasne
sa zaoberať žalobou vo veci samej( pozri rozhodnutia NS SR sp. zn. 1Cdo/26/2007, 2Cdo/231/2007,
1Cdo/91/2006).

14. Odvolací súd z dôvodov uvedených v odsekoch 10. až 12.1. dospel k záveru, že žalobca ako
správca konkurznej podstaty nemá v zmysle § 80 písm. c) O.s.p. naliehavý právny záujem na určení
neplatnosti právneho úkonu (Dohody o vrátení a spätnom prevode daru zo dňa 13.09.2013) a anina určení vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam. Odvolací súd preto napadnutý rozsudok súdu prvej
inštancie v zmysle § 388 C.s.p. zmenil tak, že žalobu zamietol pre nedostatok naliehavého právneho
záujmu ktorý je podmienkou procesnej prípustnosti určovacej žaloby.

15. O náhrade trov konania odvolací súd rozhodol v zmysle § 396 ods. 2 C.s.p. podľa ktorého ak odvolací
súd zmení rozhodnutie, rozhodne aj o nároku na náhradu trov konania na súde prvej inštancie a v
súlade s § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p. Žalované 1/ a 2/ boli plne úspešné a
žalovanej 1/ v konaní aj trovy vznikli, preto priznal žalovanej 1/ odvolací súd náhradu trov konania na

súde prvej inštancie i odvolacieho konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd
prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

15.1. Žalovanej 2/ hoci bola v konaní úspešná, podľa obsahu spisu trovy nevznikli. Civilný sporový
poriadok výslovne nerieši situáciu ak strana, ktorá na základe procesných ustanovení má nárok na

náhradu trov konania, o náhradu trov zjavne neprejavila záujem, bola v konaní pasívna a podľa
obsahu spisu jej v odvolacom konaní ani žiadne trovy nevznikli. Na daný prípad nie sú k dispozícii
ani analogicky použiteľné ustanovenia Civilného sporového poriadku alebo iného zákona (analogia
legis alebo iuris). Ak si strana náhradu trov konania neuplatní, ani jej podľa obsahu spisu v konaní
žiadne nevznikli, je v súlade s čl. 17 základných princípov Civilného sporového poriadku, zakotvujúcim

procesnú ekonómiu, rozhodnúť priamo tak, že sa jej nárok na náhradu trov konania nepriznáva. (Pozri
UznesenieNajvyššiehosúduSlovenskejrepublikyz28.februára2018sp.zn.7Cdo14/2018).Vzhľadom
na uvedené, keďže z obsahu vyplýva, že žalovanej 2/ aj vzhľadom na ich postavenie v konaní trovy
nevznikli,rozhodolodvolacísúdtak,žežalovaná2/ nemá vočižalobcovi nároknanáhradutrovkonania.
O výške náhrady trov konania v zmysle § 262 ods. 2 C.s.p. nebude potrebné súdom prvej inštancie

rozhodnúť samostatným uznesením.

16. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9
zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zákonov,
§ 393 ods. 2 C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( § 419 C.s.p. ).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( § 421 ods. 1 C.s.p. ).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c/jepredmetomdovolaciehokonanialenpríslušenstvopohľadávkyavýškapríslušenstva včasezačatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ ( § 422 ods.1 C.s.p. ).Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( § 424 C.s.p. ).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods.1 prvá veta C.s.p.).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods.2 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou

a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa( § 429 ods.2 C.s.p. ).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení ( § 431 ods.1 C.s.p. ).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( § 431 ods.2 C.s.p. ).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci ( § 432 ods. 1 C.s.p. ).
Dovolacídôvodsavymedzítak,že dovolateľuvedieprávneposúdenieveci,ktorépokladázanesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods.2 C.s.p.).