Rozsudok – Bezdôvodné obohatenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 24. október 2023

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 18CoCsp/10/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8122203998
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 10. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniela Babinová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2023:8122203998.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Daniely Babinovej a členov

senátu JUDr. Viery Kandrikovej a JUDr. Michala Boroňa v spore žalobcov: 1/ A. B., nar. XX.XX.XXXX,
bytom C. XXX, XXX XX D., 2/ E. B., nar. XX.X.XXXX, bytom C. XXX, XXX XX D., obaja právne
zastúpení: JUDr. Daniel Tarbaj, advokát, so sídlom Zámocká 525/28, 091 01 Stropkov proti žalovanej:
Československá obchodná banka, a.s., so sídlom Žižková 11, 811 02 Bratislava, IČO: 36 854 140,
právne zastúpený: HAVRILLA & CO. s.r.o., so sídlom Nám. M. Benku 2, 811 07 Bratislava, IČO: 36 364
606, o určenie bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru, o vydanie bezdôvodného obohatenia, o určenie
neplatnosti zmluvných podmienok, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k.

16Csp/67/2022-205 zo dňa 27.10.2022, takto jednohlasne

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje rozsudok vo výrokoch III., IV. a V.

II. Vo výrokoch I., II. a VI. zrušuje rozsudok a v rozsahu zrušenia vracia vec súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo ,,súd“) napadnutým rozsudkom rozhodol
nasledovné :

,,I. Súd určuje, že úver poskytnutý na základe Zmluvy o spotrebiteľskom F. E. G. H. XXX/XXXX/XXXX
zo dňa 19.5.2016 je bezúročný a bez poplatkov.

II. Žalovaná je povinná vydať žalobcovi bezdôvodného obohatenie vo výške 1.371,16 eur spolu s spolu
s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 1.371,16 eur od 20.5.2022 až do zaplatenia, všetko
v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

III. Súd určuje, že zmluvná podmienka uvedená v Zmluve o spotrebiteľskom F. E. G. č. XXX/XXXX/XXXX
zo dňa 19.05.2016 v Článku V. Poplatky, bod 2., písm. a) v znení: „ Dlžník je ďalej povinný zaplatiť Banke
poplatok za upomienku a administratívu vymáhania vo výške 25.00 €, v prípade nedodržania podmienok
zmluvy, ktorý je splatný vždy v deň odoslania upomienky. Banka môže tento poplatok zúčtovať aj
opakovane, avšak najviac 2 krát za mesiac.“ je neprijateľná.

IV. Súd určuje, že zmluvná podmienka uvedená v Zmluve o spotrebiteľskom F. E. G. č. XXX/XXXX/

XXXX zo dňa 19.05.2016 v článku VI. Ďalšie záväzky Dlžníka, bod 1., v znení: „Dlžník je povinný bez
zbytočného odkladu informovať Banku o zmenách v príjmoch a výdavkoch, o záväzkoch, ktoré prevzal
za úhradu záväzkov iných osôb a o iných podstatných zmenách osobnej a ekonomickej povahy, ktorémôžu mať vplyv na riadne splácanie záväzkov z tejto zmluvy alebo o zmene zamestnania, príp. o
skončení podnikania.“ je neprijateľná.

V. Súd určuje, že zmluvná podmienka uvedená v Zmluve o spotrebiteľskom F. E. G. č. XXX/XXXX/
XXXX zo dňa 19.05.2016 v článku IX. Záverečné ustanovenia, bod 2., v znení: „Dlžník vyhlasuje,
že pred podpisom tejto Zmluvy sa oboznámil so Všeobecnými obchodnými podmienkami F. I. J., K.
pre poskytovanie spotrebných úverov pre obyvateľstvo (v znení účinnom od 18.11.2015), ktoré sú
neoddeliteľnou súčasťou tejto zmluvy a súhlasí s nimi.“ je neprijateľná.

VI. Žalobcovia majú voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorých
bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

2. V odôvodnení súd prvej inštancie konštatoval, že právny predchodca žalovanej ako veriteľ a

žalobcovia ako dlžníci uzavreli 19.05.2016 zmluvu o spotrebiteľskom F. E. G. č. XXX/XXXX/XXXX, na
základe ktorej im žalovaná poskytla úver vo výške 3.934 eur. Právny vzťah medzi účastníkmi posúdil
podľa zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov
v znení účinnom v čase uzavretia úverovej zmluvy (ďalej len ,,ZoSÚ“). Súd prvej inštancie považoval
za jeden z najdôležitejších údajov pre spotrebiteľa údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov (ďalej

len „RPMN“), pretože uvedený údaj zohľadňuje všetky náklady, ktoré musí spotrebiteľ za úver uhradiť
a preto je najlepším indikátorom posúdenia výhodnosti či nevýhodnosti úveru. Zákonodarca v záujme
poskytnutia ochrany slabšej zmluvnej strany v spotrebiteľskom právnom vzťahu, teda spotrebiteľovi,
stanovil prísne obligatórne náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktoré sprísnil aj tým, že pri údaji
o RPMN sa podľa vyššie citovanej právnej úpravy musia uviesť všetky predpoklady použité na jeho

výpočet. Považoval za nepochybné, že v zmluve spomínaný údaj chýba, napriek tomu, že je uvedená
hodnota RPMN, čo však v zmysle citovaného zákonného ustanovenia nepostačuje. Dospel preto k
záveru, že v predmetnej zmluve o spotrebiteľskom úvere chýba povinný údaj v zmysle § 9 ods. 2 písm.
k/ spočívajúci v uvedení všetkých predpokladov použitých na výpočet RPMN. Absencia tejto náležitosti
spôsobuje fikciu o bezúročnosti a bez poplatkovosti úveru. Súd prvej inštancie zistil, že žalobcovia

mali žalovanej zaplatiť len sumu 3.934 eur, ktorú reálne ako úver vyčerpali a keďže mu zaplatili až
5.540,18 eura, bolo dôvodné výrokom II. rozsudku zaviazať žalovanú k zaplateniu sumy 1.371,16 eura
predstavujúcu jej bezdôvodné obohatenie v dôsledku plnenia bez právneho dôvodu podľa § 451 a nasl.
Občianskeho zákonníka.
Následné sa súd prvej inštancie zaoberal námietkou premlčania vznesenou žalovanou. Vychádzal

zo záveru, že pre začiatok plynutia subjektívnej premlčacej lehoty sa vyžaduje skutočná a nie iba
predpokladaná vedomosť oprávneného o tom, že na jeho úkor bol získaný majetkový prospech, a
o tom, kto ho získal. Nie je rozhodujúce, že oprávnený sa mohol o tom dozvedieť pri vynaložení
potrebnej starostlivosti skôr. Vo vzťahu k subjektívnej lehote žalobcovia uviedli a prehlásením doložili, že
o bezdôvodnom obohatení sa dozvedeli v októbri 2021, teda dvojročná subjektívna premlčacia lehota

by im uplynula až v októbri 2023, pričom žaloba bola na súd doručená 26.04.2022, teda včas. Pre
absenciu akéhokoľvek dôkazu opaku tak súd prvej inštancie nemohol považovať námietku premlčania
z hľadiska subjektívnej premlčacej lehoty za dôvodnú. Súd prvej inštancie tak námietku premlčania
vznesenú žalovanou vyhodnotil ako nedôvodnú.
Súd prvej inštancie vyhlásil v zmysle ustanovení § 53 ods. 1,2,3 a 5 Občianskeho zákonníka zmluvnú

podmienku uvedenú vo výroku III. rozsudku za neprijateľnú, pretože pokiaľ ide o poplatok za upomienky
(analogicky za výzvu) súd prvej inštancie už len poukazuje na právny záver vyslovený v rozsudku
Krajského súdu v Prešove 6Co 126/2012, s ktorým sa stotožňuje. Podľa neho v spotrebiteľských
veciach poplatky za upomienky/upozornenie umožňujú získať na úkor spotrebiteľa majetkový prospech,
ktorý prevyšuje skutočné výdavky žalobcu za upomienku. Zákon za príslušenstvo pohľadávky označuje

náklady na uplatnenie pohľadávky. Predpokladá teda presné výdavky. Paušálna výška poplatku
za upomienku/výzvu bez transparentného výpočtu skutočných nákladov plne zapadá do definície
neprijateľnej zmluvnej podmienky. Navyše vo vopred pripravenom texte pôvodného veriteľa žalovanej
absentuje vôľa zmluvných strán dohodnúť sa na povinnosti dlžníka platiť takúto sankciu bez ohľadu na
to, že žalobca ako klient mal podľa predtlače zmluvy prehlásiť, že súhlasí so zmluvnou pokutou, všetko

v snahe získať úver. Dlžník - žalobca nemal nijakú možnosť túto zmluvnú podmienku ovplyvniť, pričom
je faktom, že táto zmluvná podmienka bola už viackrát právoplatne judikovaná ako neprijateľná.
Vo vzťahu k neprijateľnej zmluvnej podmienke uvedenej vo výroku IV. rozsudku, súd prvej inštancie
vyhlásil v zmysle v zmysle ustanovení § 53 ods. 1,2,3 a 5 Občianskeho zákonníka zmluvnú podmienkuuvedenú vo výroku IV. tohto rozsudku za neprijateľnú, pretože je neprípustné, aby dlžník bez toho,
aby čokoľvek zo svojich zmluvných povinností porušil, bol zaviazaný povinnosťou informovať veriteľa o
nesúvisiacich zmenách v príjmoch, záväzkoch a zmenách nielen ekonomickej, ale dokonca aj osobnej

povahy. Uvedené indikuje vskutku hrubý nepomer medzi právami zmluvných strán a na dôvažok aj táto
zmluvná podmienka už bola judikovaná ako neprijateľná (rozsudok Okresného súdu Prešov sp. zn. 11C
115/2016 z 29.6.2016).
Čo sa týka zmluvnej podmienky uvedenej vo výroku V. tohto rozsudku, súd prvej inštancie vyslovil
jej neprijateľnosť z dôvodu, že prenos dôkazného bremena na spotrebiteľa zo strany dodávateľa

predpokladá už samo osebe zmenšenie procesných možností spotrebiteľa v prípadnom budúcom
súdnom spore. Vyvstáva otázka, či za predpokladu, že ak dlžník pred podpisom zmluvy len sťažka mohol
naštudovať rozsiahle zmluvné podmienky, by sa pri takto nakoncipovanej zmluvnej podmienke vôbec
púšťal do sporu s dodávateľom.

3.Otrováchkonaniavdanejvecisúdprvejinštancierozhodolpodľa§255ods.1zákonač.160/2015Z.z.

Civilného sporového poriadku (ďalej len ,,CSP“). Konštatoval, že žalobcovia boli v konaní plne úspešní,
preto majú voči neúspešnej žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorých
bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

4. Proti tomuto rozsudku v celom rozsahu podala žalovaná v zákonnej lehote odvolanie z dôvodov

uvedených v § 365 ods. 1 písm. b),d),f) a h) CSP. Namietala, že súd prvej inštancie dospel k
nesprávnemu právnemu posúdeniu veci, kedy nesprávne aplikoval ust. § 11 ods. 1 ZoSÚ. V danom
prípade úverová zmluva mala predpísanú písomnú formu (ods. 1) a aj obsahovala všetky zákonom
vymienené náležitosti podľa ods. 2. § 11 ZoSÚ. Žalovaná pri výpočte RPMN v úverovej zmluve použila
jediný predpoklad a to ten, že pri výpočte RPMN sa vychádza z predpokladu, že úverová zmluva zostane

platná dohodnutý čas a že žalovaná ako banka a žalobcovia ako dlžníci si budú plniť svoje povinnosti
za podmienok a v lehotách stanovených v úverovej zmluve, čo jednoznačne vyplýva zo znenia čl. I
bod 4. Nie je preto správne odôvodnenie súdu prvej inštancie, že by úverová zmluva neobsahovala
ustanovenie, ktoré by určilo predpoklady pre výpočet RPMN. Po podaní dovolania zo strany banky mal
Najvyšší súd SR ako dovolací súd v konaní vedenom pod sp. zn. 7Cdo/183/2020 za to, že v predmetnej

úverovej zmluve sú uvedené všetky predpoklady potrebné na výpočet RPMN, ktorými sú uvedenie
výšky úveru, výšky splátky, jej intervalu, počtu splátok, uvedenie výšky úrokov, nákladov na poistenie a
prípadných poplatkov, ktoré údaje zo zmluvy jednoznačne vyplývajú. Dovolací súd, na rozdiel od súdov
nižšíchinštancií,zastalnázor,žezoznenia§9ods.2písm.j/ZoSÚnevyplývapovinnosťveriteľauviesťv
zmluve konkrétny matematický výpočet ročnej percentuálnej miery nákladov, pričom zákon nepožaduje

ani predpoklady pre výpočet RPMN a špeciálne ich v zmluve označovať ako predpoklady pre výpočet
RPMN. Takúto požiadavku pritom nie je možné vyvodiť gramatickým (jazykovým) ani teleologickým
(účelovým) výkladom daného zákonného ustanovenia. V odôvodnení tohto uznesenia sa navyše uvádza
aj tá skutočnosť, že výklad zákona, ktorým súd vyžaduje uvedenie matematického výpočtu RPMN ako
povinnej náležitosti zmluvy o úvere, je v rozpore so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/

ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS (ďalej
len „Smernica“), čl. 10 ods. 2 písm. g/, ktorá vyžaduje len uvedenie RPMN, celkovej čiastky, ktorú musí
spotrebiteľ zaplatiť, a predpokladov na výpočet RPMN.K rovnakému záveru dospel Najvyšší súd SR
aj v rozhodnutí v konaní pod sp. zn. 7Cdo 277/2021 zo dňa 21.04.2022. Zo znenia úverovej zmluvy
jednoznačne vyplýva výšky úveru – článok I., bod 1. – úver vo výške 3.934 eur, výška splátky - článok

IV., bod 1. – výška splátky 58,05 eura, resp. posledná splátka vo výške 57,91 eura interval a počet
splátok - článok IV., bod 1. – poradie (1-95 splátok) a termín splátky – 11. deň v mesiace (termín prvej
splátky – 11.07.2016, termín poslednej splátky – 11.05.2024) uvedenie výšky úrokov - článok I., bod 2.
– pevná úroková sadzba vo výške 9.00% p.a., náklady na poistenie a prípadné poplatky - článok V.
Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku považoval žalovanou vznesenú námietku

premlčania pre absenciu akéhokoľvek dôkazu opaku z hľadiska subjektívnej premlčacej lehoty za
nedôvodnú.Odôvodneniesúduprvejinštancievšakžalovanápovažujezanepreskúmateľné,pričomsúd
sa tu vôbec nezaoberal legitimitou a pravdivosťou doloženého prehlásenia žalobcov a najmä sa vôbec
nezaoberal argumentáciou žalovanej, podľa ktorej v tomto prípade je počiatkom plynutia subjektívnej
nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia v časti zaplateného úroku je vždy každý konkrétny deň v

kalendárnommesiacizvlášť,zaktorýbolasplátkaspolusúrokomzaplatenáaniejemožnépovažovaťza
úrok zaplatený naraz v jeden konkrétny deň. V tomto prípade tak je treba posudzovať počiatok plynutia
subjektívnej premlčacej lehoty vo vzťahu k jednotlivým splátkam osobitne a nie ako celku, tj. začiatok
premlčacej lehoty zvlášť za mesiac január, február, marec atď.Zároveň súd prvej inštancie nesprávne aplikoval ust. § 53 Občianskeho zákonníka na úverovú zmluvu
vo vzťahu k výrokom III - V. napadnutého rozsudku. Konkrétne v tom smere, že nie je možné určiť za
neprijateľnú zmluvnú podmienku v zmluvnom vzťahu, ktorý pred týmto určením už zanikol, ale iba pre

zmluvný vzťah, ktorý existuje a teda pro futuro. V danom prípade úverová zmluva zanikla, čo preukazuje
potvrdenie o splatení úveru zo dňa 16.09.2021 doložené žalobcami, preto určenie neprijateľnosti
zmluvnej podmienky zaniknutej spotrebiteľskej zmluvy nemá oporu v zákone. Žalovaná taktiež dáva do
pozornosti odvolacieho súdu tú skutočnosť, že určenie neprijateľnej zmluvnej podmienky na základe
určovacej žaloby v individuálne riešenej veci je možné iba za podmienky preukázania naliehavého

právneho záujmu žalobkyne. Žalobcovia však v tomto prípade nepreukázali žiadny naliehavý právny
záujem na určení pre nimi uplatnené právo, nakoľko právom, ktoré malo byť v jej prípade údajne
porušené, je právo na bezúročný a bezpoplatkový úver a z toho vyplývajúce právo na vydanie
bezdôvodného obohatenia.
Vo vzťahu k výroku III. napadnutého rozsudku žalovaná namietala, že v tomto prípade nie sú splnené
podmienkypodľaust.§53ods.4písm.v)Občianskehozákonníka.Jednakpredmetný25eurpoplatokza

upomienku bol dojednaný priamo v úverovej zmluve ako individuálna podmienka a naviac s predmetnou
úverovou zmluvou sa mali možnosť žalobcovia v pozícii dlžníkov vopred oboznámiť. Naviac súvisí
iba s prípadom omeškania dlžníka s platením mesačných splátok úveru a následným spracovaním
a expedovaním upomienky pre dlžníka, t.j. súvisí so zavineným správaním sa dlžníka. Nie je možné
taktiež súhlasiť s názorom súdu prvej inštancie, že neposkytuje spotrebiteľovi skutočné protiplnenie a

je poskytované, vykonávané vo vlastnom záujme dodávateľa.
Vo vzťahu k výroku V. žalovaná zastáva názor, že súd prvej inštancie sa v tomto prípade nevysporiadal
s argumentáciou žalovanej a nijako bližšie neodôvodnil prečo zmluvnú podmienku informovať banku
ako veriteľa považuje za neprijateľnú. V tomto prípade však nie je pravdou, že by tieto informácie
boli nesúvisiace s poskytnutým úverom a dlžníkovou schopnosťou ho pravidelne splácať. Súd prvej

inštancie nesprávne právne posúdil predmetné ustanovenie v nadväznosti na ust. § 7 ods. 2 ZoSÚ.
Tu zákon zakladá povinnosť spotrebiteľa poskytnúť údaje na žiadosť veriteľa, na ktorú je spotrebiteľ
povinný reagovať a splniť tak svoju informačnú povinnosť. Zákon o spotrebiteľských úveroch však nikde
neuvádza, že by veriteľ túto možnosť požiadať dlžníka nemohol uskutočniť aj počas trvania úverového
vzťahu, nie iba pred uzatvorením úverovej zmluvy. Odvolanie sa súdu prvej inštancie na rozsudok

Okresného súdu Prešov, sp. zn. 11C/115/2016, zo dňa 29.06.2016 pokladá žalovaná za irelevantný a
nezohľadňujúci skutkový stav v tejto právnej veci, pretože súd tu vyhodnotil podmienku vo vzťahu k
prevereniu bonity klienta počas splácania úver ako neprijateľnú s ohľadom na neurčitosť podmienok,
kedy nebolo jasne konkretizované, čo spotrebiteľ by mal hlásiť. V tomto prípade je však v úverovej
zmluve výpočet skutočností, o ktorých je žalobkyňa žalovanú povinná informovať, v článku VI. - Ďalšie

záväzky Dlžníka, bod 1. ÚZ jasne vymedzený. Súd prvej inštancie navyše vyhodnotil ako neprijateľnú
iba časť zo znenia zmluvnej podmienky. Časť v znení: „ďalej je povinný informovať banku o smrti
spoludlžníka, ručiteľa a ďalších osôb, ktoré poskytli zabezpečenie úveru“, za neprijateľnú neurčil, čo
zakladá nepreskúmateľnosť rozhodnutia v tejto časti.
Vo vzťahu k výroku V. napadnutého rozsudku zastáva žalovaná názor, že súd prvej inštancie opätovne

nesprávnym právnym posúdením dospel k nesprávnemu záveru aplikáciou a výkladom čl. IX, bod 2
ÚZ. Konkrétne nesprávne právne posúdil predmetné ustanovenie v nadväznosti na ust. § 53 ods. 1
písm. a) Občianskeho zákonníka v znení platnom v čase uzavretia úverovej zmluvy. Je evidentné, že
v úverovej zmluve sa v článku IX. bod 2., uvádza, že Všeobecné obchodné podmienky F. I. J., K. pre
poskytovanie spotrebiteľských úverov pre obyvateľstvo sú neoddeliteľnou súčasťou úverovej zmluvy.

Nie je zrejmé z odôvodnenia napadnutého rozsudku, na základe akých právnych argumentov súd
prvej inštancie predmetné ustanovenie označil ako neprijateľnú zmluvnú podmienku podľa Občianskeho
zákonníka. Súd sa však vôbec nevysporiadal s tým, akým konkrétnym spôsobom bola nerovnováha
medzi žalobcami a žalovanou v tomto prípade spôsobená a ani neodôvodnil akým spôsobom bola po
rušená zásada transparentnosti VOP.

Na základe uvedených odvolacích námietok navrhol, aby odvolací súd postupom podľa ust. § 388 CSP
napadnutý rozsudok v celom rozsahu zmení tak, že žalobu zamietne v celom rozsahu a rozhodne
o trovách konania tak, že zaviaže žalobcov na náhradu trov konania žalovanej v rozsahu 100%.
Alternatívne postupom podľa ust. § 389 CSP v spojitosti s ustanovením § 391 ods. 1 CSP uznesením
napadnutý rozsudok v celom rozsahu zruší a vec vráti súdu prvej inštancie na ďalšie konanie s tým, že

o náhrade trov konania rozhodne súd prvej inštancie postupom podľa ust. § 396 ods. 3 CSP.

5. K odvolaniu žalovanej sa vyjadrili žalobcovia. Uviedli, že pokiaľ vo vzťahu k určeniu bezúročnosti
a bez poplatkovosti úveru z dôvodu absencie predpokladov pre výpočet RPMN žalovaná splnenie tejtonáležitosti považuje tým, že v zmluve uviedla, že „ÚZ zostane platná dohodnutý čas a že Žalovaná ako
banka a Žalobcovia ako dlžníci si budú plniť svoje povinnosti za podmienok a v lehotách stanovených
v ÚZ“, z uvedeného žalobcovia nedokážu zistiť, aké predpoklady boli použité. K zisteniu predpokladov

pre výpočet RPMN nemá dospieť spotrebiteľ výkladom zmluvy, ale v zmluve má byť explicitne uvedená
informáciou, že ide o predpoklady pre výpočet RPMN, ako to vyplýva aj z rozhodnutia Najvyššieho súdu
SR 7Cdo/234/2021, z 29.09.2021, čo sa týka legálnej definície pojmov, podľa zákona. Súhlasia preto
s názorom žalovanej, že zmluva nemusí obsahovať matematický výpočet RPMN, ale ak z rozsudku
Súdneho dvora EÚ vo veci C-448/17 vyplýva, že zmluva, ktorá obsahuje vzorec, musí byť doplnená

údajmi nevyhnutnými na výpočet RPMN, tak o to viac platí, že tieto údaje, teda všetky predpoklady
potrebné na výpočet RPMN musí zmluva obsahovať, aj keď neobsahuje vzorec na výpočet RPMN, aj s
explicitným pomenovaním, že ide o všetky predpoklady použité na výpočet RPMN. Nakoľko sú, podľa
ich názoru, právne závery obsiahnuté v rozhodnutiach Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Cdo/183/2020 a
sp. zn. 7Cdo/277/2021 v zásadnom rozpore s úniovým, ale aj s vnútroštátnym právom, ako aj uznesením
Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 7Cdo/234/2021 zo dňa 29.09.2021, navrhli sa od týchto rozhodnutí

Najvyššieho súdu SR odkloniť, v zmysle bodu I. rozsudku Súdneho dvora EÚ, vo veci C-173/09, z
05.10.2010 (Elchinov).
Napriek skutočnosti, že pre posúdenie bezúročnosti a bez poplatkovosti úveru postačuje neuvedenie
čo i len jednej z obligatórnych náležitosti vyžadovaných zákonom o spotrebiteľských úveroch, ktorých
absencia má za následok bezúročnosť a bez poplatkovosť úveru. zastavajú názor, že absentujú aj ďalšie

náležitosti, ktoré v žalobe a replike namietali. Prinajmenšom poukazujú na nesprávnosť celkovej čiastky,
pričom tvrdenia a výpočty uvedené žalovanou však nezodpovedajú údajom uvedeným v Zmluve a máju
dojem, že ide iba o tendenčné dosadenie premenných za účelom dospieť k výsledku 5.540,18 eura.
Vo vzťahu k nesprávnom údaji o priemernej hodnote RPMN, tak žalovaná sa vo svojom vyjadrení k
žalobe stotožňuje s ich argumentáciou o nesprávnosti tohto údaja. Nesprávnosť niektorej z náležitostí

má rovnaký následok ako absencia nesprávnej náležitosti.
Pokiaľ žalovaná namieta absenciu naliehavého právneho záujmu ohľadne určovacích petitov žaloby
poukázali na ustanovenie § 11 ods. 4 ZoSÚ, s účinnosťou od 1.1.2018, podľa ktorého: Spotrebiteľ
sa môže pred súdom domáhať určenia neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo určenia
bezúročnosti a bez poplatkovosti poskytnutého spotrebiteľského úveru žalobou. 18ba).“ Poznámka pod

čiarou k odkazu 18ba) znie: „18ba) § 137 ods. c) a d) CSP. Určovanie neprijateľnosti zmluvnej podmienky
však malo oporu v zákone aj pred 01.01.2018, v zmysle § 137 CSP, § 298 CSP a v zmysle zák. č.
250/2007 Z. z. a § 53a OZ. V tejto súvislosti poukázali na aktuálne rozhodnutie Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky, sp. zn. 6Cdo/27/2018, z 28.03.2019.
V súčasnej aplikačnej praxi, čo sa týka nedôvodnosti námietky premlčania, vznesenej žalovanou,

poukázali na vývoj judikatúry vydanej Ústavným súdom SR a Najvyšším súdom SR, predovšetkým
v súvislosti s vydaním rozsudku Súdneho dvora EÚ, vo veci C-485/19, z 22.04.2021 a v spojených
veciach C-698/18 a C-699/18, z 09.07.2020, ktoré vyústil už do ustálenej súdnej praxe, z ktorej vyplýva,
že nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia nie je premlčaný ani v subjektívnej dvojročnej, ani v
desaťročnej objektívnej premlčacej dobe. Čo sa týka osobitne 10-ročnej objektívnej premlčacej doby a

k dôkazu úmyslu, poukazujú na odôvodnenie uznesenia Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 7Cdo/268/2021,
z 28.02.2022. Zároveň poukázali na rozhodovaciu prax Krajského súdu v Prešove v tejto oblasti.
Podľa žalobcov poplatok za upomienky predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku podľa § 53 ods.
4 písm. k) Občianskeho zákonníka, pretože požaduje od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby
zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku. V konkrétnom

prípade ide o poplatok za omeškania čo i len 1 centu. Vo vzťahu k ďalšej NZP o povinnosti informovať
dodávateľa o všetkých zmenách osobnej alebo ekonomickej povahy pokiaľ žalovaná poukazuje na
§ 7 ods. 2 ZoSÚ., tak jej uniká, že na rozdiel od predmetnej zmluvnej podmienky, sa poskytujú
informácienažiadosťbanky.Predmetnázmluvnápodmienkajenejasná,neurčitá,resp.netransparentná
a nezrozumiteľná. Napádaná zmluvná podmienka vyžaduje od spotrebiteľa jeho iniciatívu oznámenia

k neurčitej množine povinností, navyše nielen ekonomickej, avšak aj osobnej povahy. Z obsahu
ďalšej neprijateľnej zmluvnej podmienky týkajúcej sa vyhlásenia o oboznámení je zrejmé, že jej
cieľom je obísť zákon a tým vyňať spotrebiteľa z režimu právnej ochrany noriem zameraných na
ochranu práv spotrebiteľa obsiahnutých v Občianskom zákonníku. Uvedená zmluvná podmienka je v
priamom rozpore s § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktorý je materiálnym korektívom, kogentným

imperatívom a operatívom dobrých mravov nepripúšťajúcim dohodnúť so spotrebiteľom menej výhodné
zmluvné postavenia ako mu garantuje Občiansky zákonník a Zákon o ochrane spotrebiteľa. Taktiež je
neprijateľné, aby bolo na spotrebiteľa štandardnou zmluvnou podmienkou prenášané dôkazné bremeno
oboznámenia sa so zmluvnými podmienkami a splnenia si zákonných povinností veriteľa.S poukazom na uvedené argumenty navrhli rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť.
Žalobcovia si zároveň uplatnili náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

6. V replike žalovaná zotrvala na svojej argumentácii uvedenej v podanom odvolaní, podľa ktorej v tomto
prípade predmetná zmluva o úvere mala predpísanú písomnú formu a obsahovala všetky zákonom
vymienené min. náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) ZoSÚ. Taktiež žalovaná k argumentácii
žalobcov ohľadom možnosti podať určovaciu žalobu bez preukázania naliehavého právneho záujmu
trvá na svojej argumentácii uvedenej v odvolaní. Bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru v tejto právnej

veci nemal vzniknúť z neprijateľnosti zmluvných podmienok, ale z absencie zákonných náležitostí
uvedených v § 9 ods. 2 ZoSÚ, čo je odlišný právny základ na ktorom sa vznik bezdôvodného obohatenia
zakladá, pričom vo vzťahu k tomuto právnemu základu sa premlčacia doba jednoznačne vzťahuje a to
v zmysle § 107 Občianskeho zákonníka. Podľa žalovanej ak žalobcovia podali žalobu dňa 26.04.2022
možno teoreticky za nepremlčaný považovať iba nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia v prípade
subjektívnej premlčacej lehoty dva roky spätne od podania žaloby na súd, tj. maximálne za obdobie

od 26.04.2020 do 26.04.2022 a ak aj súd prvej inštancie neprihliadol na argumenty žalovanej ohľadom
nemožnosti určiť úver podľa úverovej zmluvy za bezúročný a bezpoplatkový, tak bol povinný podľa ust.
§ 101 ods. 1 Občianskeho zákonníka ex officio prihliadnuť na žalovanou vznesenú námietku premlčania
a to vo vzťahu k sume uvedenej v odvolaní, kde sa nachádza aj vyčíslenie a odôvodnenie tejto výšky.
Žalovaná zotrvala na svojom názore, podľa ktorého súd prvej inštancie nesprávne aplikoval ust. §

53 Občianskeho zákonníka na úverovú zmluvu vo vzťahu k výrokom III - V. napadnutého rozsudku.
Argumentáciu žalovanej navyše podporuje rovnako rozhodnutie tunajšieho súdu v inom, obdobnom,
konaní o určenie bezúročnosti a bez poplatkovosti úveru, vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške
2.105,10 eura s prísl. a o určenie neprijateľnosti zmluvných podmienok, ktoré je vedené na Okresnom
súde Prešov pod č.k. 11Csp/115/2022 kde je žalovaná v rovnakej pozícii ako v tomto konaní. V časti

o určenie bezúročnosti a bez poplatkovosti úveru sa v tomto konaní tunajší súd vyjadril v rozsudku zo
dňa 14.12.2022 v bode 26 a nasl. jednoznačne v prospech žalovanej, kde uviedol, že po zohľadnení
princípu právnej istoty nie je možné dospieť k záveru o absencii predpokladov použitých pri výpočte
RPMN, pričom úverová zmluva posudzovaná v konaní pod č.k. 11Csp/115/2022 bola v rovnakom znení,
v akom bola úverová zmluva uzatvorená aj v tomto konaní.

7. V duplike žalobcovia uviedli, že žalovaná v súdnom konaní nedala jasnú odpoveď, z čoho vychádzala
pri výpočte RPMN a zároveň prečo to neuviedla v Zmluve napriek tomu, premenné uvedené v bode 3.1.9
odvolania ani nezodpovedajú premenným uvedeným v Prílohe č. 2 k ZoSÚ, nehovoriac o tom, že legálny
pojem v Zmluve ani nikde nenachádzajú. Čo sa týka námietky premlčania a konštatovania žalovanej,

že žalobcovia sa s jej argumentáciou nevysporiadali, uvádzajú že sa jedná o absurdnú argumentáciu,
pri ktorej pri bezúročnom a bezpoplatkovom úvere žalovaná svojvoľne počíta plynutie premlčacej doby
od zročnosti úrokov. Za situácie, že je úver potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov, potom
žalobcovia nemohli predsa uhrádzať úroky ani poplatky, ale všetky ich platby za započítavali na istinu
úveru, a jej preplatenie je bezdôvodným obohatením na strane dodávateľa. Čo sa týka poukazovania na

rozsudok Okresného súdu Prešov sp. zn. 11Csp/115/2022, tak zo strany žalovanej ide o poukazovanie
na neprávoplatný rozsudok.

8. Vo vyjadrení k duplike žalovaná uviedla k namietanému bodu 3.1.9 odvolania žalovanej zo dňa
05.12.2022, že jej vyjadrenie v tomto bode nemožno označiť za zmätočné. V bode 3.1.9 odvolania

žalovaná iba konkretizovala z čoho následne pri samotnom výpočte RPMN vychádzala, avšak iba za
predpokladu, že Zmluva zostane platná dohodnutý čas a že žalovaná ako banka a žalobcovia ako
dlžníci si budú plniť svoje povinnosti za podmienok a v lehotách stanovených v Zmluve. Opätovne
žalovaná odkázala na judikatúru Najvyššieho súdu SR, ktorý sa vyjadril k obligatórnosti uvedenia
vysloveného gramatického znenia „predpoklady pre výpočet RPMN“ a povinnosti veriteľa v zmluve

špeciálneoznačovaťtietopredpokladyako„predpokladyprevýpočetRPMN“.Podľavyjadreniažalobcov
žalovaná svojvoľne počíta plynutie premlčacej doby od zročnosti úrokov. Nijakým spôsobom však
žalobcovia neuviedli prečo považujú tento odôvodnený postup za svojvoľný. Naopak ich argumentácia,
podľa ktorej nemohli uhrádzať úroky ani poplatky, ale všetky platby žalobcov sa započítavali na istinu
úveru, a jej preplatenie je bezdôvodným obohatením na strane dodávateľa je nelogická a odporujúca si.

Žalovanej nie je zrejmé, ako je možné, aby si žalobcovia nárokovali vydanie bezdôvodného obohatenia,
pokiaľ tvrdia, že všetky platby žalobcov sa započítavali na istinu úveru a nie na úroky a poplatky zo
zaplatenia ktorých však vznik bezdôvodného obohatenia odvodzujú a v prípade ktorého platí počítaniepremlčacích dôb tak, ako to uviedla žalovaná vo svojich predchádzajúcich podaniach, na ktoré v tomto
rozsahu odkazuje.

9. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané v
zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP) proti rozhodnutiu,
proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu
predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania (§
385 CSP a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli a webovej

stránke odvolacieho súdu a dospel k záveru, že rozsudok je potrebné v časti potvrdiť a v časti zrušiť
a vrátiť na ďalšie konanie.

10. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte
s namietanými nesprávnymi skutkovými zisteniami a nesprávnym právnym posúdením, to, či súd prvej
inštancie na zistený skutkový stav správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne

svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť
daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú
rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II. ÚS 78/05).

11. Nesprávne skutkové zistenia sú také zistenia, na základe ktorých súd vec posúdil po právnej

stránke a ktoré v podstatnej časti nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní. Dochádza k tomu vtedy,
ak súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov alebo z vyjadrení strany nevyplynuli, ani inak nevyšli
počas konania najavo alebo rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli dôkazmi preukázané alebo vyšli najavo,
opomenul. Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd založil na chybnom hodnotení dôkazov.

12. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení aplikuje konkrétnu právnu
normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený
skutkový stav, dochádza k tomu vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval
správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov
vyvodil nesprávne právne závery.

13. Z doterajšieho dokazovania súdu prvej inštancie vyplýva, že právny predchodca žalovanej (OTP
bankaSlovensko,a.s.)akoveriteľažalobcoviaakodlžníciuzavreli19.05.2016zmluvuospotrebiteľskom
F. E. G. č. XXX/XXXX/XXXX (ďalej len ,,Zmluva“), na základe ktorej právny predchodca žalovanej
poskytol žalobcom úver vo výške 3.934 eur s mesačnou splátkou 58,05 eur, úrokom vo výške 9 % ročne,
RPMNvovýške9,58%,priemernouRPMN15,33%ročneacelkovoučiastkou,ktorúmusídlžníkzaplatiť

vo výške 5.540,18 eura. Termín konečnej splatnosti bol stanovený ku 11.05.2024.

14. Ani odvolací súd nemá pochybnosti, že uzatvorená Zmluva je štandardnou formulárovou
spotrebiteľskou zmluvou, nakoľko právny predchodca žalovanej vystupoval v postavení dodávateľa,
pretože pri uzatváraní spotrebiteľskej zmluvy konal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej

podnikateľskej činnosti a žalobcovia sú spotrebitelia, keďže pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej
zmluvy nekonali v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Zároveň,
že súd prvej inštancie správne zhodnotil, že uzatvorená Zmluva je zmluvou o spotrebiteľskom úvere
vychádzajúc z postavenia právneho predchodcu žalovanej ako veriteľa a žalobcovi ako dlžníkov zo
Zmluvy a že je namieste aplikovať ZoSÚ.

15. Výrokmi III. až V. súd prvej inštancie vyhovel požiadavke žalobcov formulovanej v žalobe na určenie
konkrétnych neprijateľných zmluvných podmienok v Zmluve.

16. Odvolací súd uvádza, že nemá žiadne pochybnosti o tom, že z právnej úpravy priamo vyplýva

oprávnenie domáhať sa určenia neprijateľnosti zmluvnej podmienky. S účinnosťou od 01.01.2018 bola
zákonom č. 279/2017 Z.z. realizovaná novela zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, kde
bolo doplnené ustanovenie § 11 ods. 4, v zmysle ktorého spotrebiteľ sa môže pred súdom domáhať
určenia neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, alebo určenia bezúročnosti a bez poplatkovosti
poskytnutéhospotrebiteľskéhoúveružalobou.Predmetnéustanovenievpoznámkepodčiarouodkazuje

na § 137 písm. c) a d) CSP , na právo domáhať sa určenia neprijateľnosti zmluvnej podmienky.
Vychádzajúc z logického výkladu právnej normy a argumentu a maiori ad minus (od väčšieho k
menšiemu), je podľa odvolacieho súdu právom, ktoré pri oprávnení spotrebiteľa domáhať sa neplatnosti
zmluvy ako celku obsahuje v sebe aj právo spotrebiteľa domáhať sa neprijateľnosti, a teda aj neplatnosti,čo aj len jednotlivej zmluvnej podmienky. Preto podľa názoru odvolacieho súdu sa na základe ust. § 11
ods. 4 zákona č. 129/2010 Z.z. môže spotrebiteľ domáhať aj určenia neprijateľnosti zmluvnej podmienky.
Ide o ustanovenie, ktoré je procesnej povahy, preto z hľadiska jeho časovej pôsobnosti platí, že súd

je povinný aplikovať ho v čase rozhodovania o nároku. Vysloviť neprijateľnosť zmluvnej podmienky je
pritom možné aj vo vzťahu k zmluve, ktorá už zanikla. Súdny dvor Európskej únie v rozhodnutí C-473/00
potvrdil, že uplynutie času v žiadnom prípade nemôže byť skutočnosťou, ktorá by mala znížiť alebo
znemožniť ochranu práv spotrebiteľa pred nekalými obchodnými podmienkami podľa článku 3 ods. 1
Smernice Rady 93/13/EHS.

17. Žalobcovia v postavení spotrebiteľa mali zákonné právo na ochranu pred neprijateľnými zmluvnými
podmienkami v spotrebiteľskej zmluve, čo vyplýva aj z ust. § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z.z. Žaloba o
určenie neplatnosti zmluvnej podmienky nie je vylúčená ani v individuálnom spotrebiteľskom spore.

18. Vo vzťahu k výroku III. o určení neprijateľnosti poplatku za upomienku a administratívu vymáhania vo

výške 25 eur, odvolací súd poukazuje na ust. § 53 ods. 4 písm. t) Občianskeho zákonníka, podľa ktorého
za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré
požadujú od spotrebiteľa plnenie za službu, ktorej poskytnutie dodávateľom v prevažnej miere nesleduje
záujmyspotrebiteľa.Totoustanovenieboloprijatézákonomč.102/2014Z.z.súčinnosťouod13.06.2014
s prechodným ust. § 879p Občianskeho zákonníka, podľa ktorého ustanovením § 53 ods. 4 písm. t)

Občianskeho zákonníka sa spravujú aj právne vzťahy vzniknuté pred 13.06.2014. Podľa odvolacieho
súdu poplatok za upomienku vo výške 25 eur je poplatkom, ktorý nie je primeraný, predstavuje skrytú
sankciu vo vzťahu k žalobkyni ako spotrebiteľovi. Poplatok je cenou za tzv. vedľajšie plnenie, ak by mal
poplatok obstáť z hľadiska súdnej kontroly, malo by ísť o plnenie, ktoré je pre spotrebiteľa skutočné, ktoré
má svoj význam a má pre spotrebiteľa pridanú hodnotu. Upomienka nemôže mať sankčný charakter, v

opačnom prípade by mala skutočne povahu tzv. skrytej zmluvnej pokuty, čo je vo vzťahu k spotrebiteľovi
nečestné a netransparentné. Zmyslom upomienky je upozornenie a súčasne výzva pre dlžníka, aby si
dodatočne splnil svoju povinnosť, s plnením ktorej je v omeškaní. Účelom zaslania upomienky nemôže
byť získanie majetkového prospechu vo forme finančnej sankcie voči spotrebiteľovi ako dlžníkovi, ktorá
by prinášala majetkový prospech dodávateľovi. Možné náklady spojené s vyhotovením upomienky a jej

zaslaním sú nepochybne nižšie ako poplatok vo výške 25 eur. Tento poplatok nemožno chápať ani ako
poplatok za službu, teda za plnenie, ktoré je poskytované spotrebiteľovi. Preto poplatok za upomínanie,
takakoboldefinovanývčlánkuV.bod2písm.a)Zmluvy,ktorábolauzavretámedzižalobcamiaprávnym
predchodcom žalovanej, je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.

19. Odvolaciu argumentáciu žalovanej vo vzťahu k určeniu neprijateľnosti zmluvnej podmienky vo
výroku IV., ktorá vychádzala, resp. mala základ v odkaze na povinnosť veriteľa posúdiť s odbornou
starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, mal odvolací súd za argumentáciu
bez relevancie. Je možné súhlasiť s tým, že z ustanovenia § 7 ods. 1 ZoSÚ vyplýva povinnosť
veriteľa posúdiť schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver aj pred zmenou zmluvy spočívajúcej

v navýšení spotrebiteľského úveru, a to s odbornou starostlivosťou. Uvedená povinnosť je však
vyžadovaná vo vzťahu k možnej obsahovej alebo inej zmene existujúceho záväzkového vzťahu.
Za situácie, keď ani nie je zrejmé, či k nejakej zmene vzniknutého zmluvného vzťahu dôjde, t.j.
hypotetickej situácie, je nezrozumiteľné z akého dôvodu by sa povinnosť, ktorá je uvedená v článku
VI. zmluvy v bode 1 mala vyžadovať od spotrebiteľa. Súd prvej inštancie zrozumiteľne uviedol, že

preverovanie bonity spotrebiteľa sa vyžaduje pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Nie
je právne ani fakticky opodstatnené preskúmavať bonitu spotrebiteľa po uzavretí zmluvy, naviac pri
neurčito konkretizovaných podmienkach čo všetko by mal spotrebiteľ veriteľovi oznamovať. Odvolací
súd konštatuje, že rovnaká zmluvná podmienka bola určená neprijateľnou rozsudkom Okresného súdu
Humenné č.k. 12Csp/25/2022-54 zo dňa 29.06.2022 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove

sp.zn. 9CoCsp/56/2022 zo dňa 23.02.2023.

20. Vo vzťahu k podmienke o oboznámení sa dlžníka so súčasťou zmluvy upravenej v čl. IX.
Záverečných ustanovení, bod 2 Zmluvy, je potrebné uviesť, že ak majú byť všeobecné obchodné
podmienky súčasťou zmluvy, je potrebné vyjadriť s nimi súhlas. Dôkazné bremeno ohľadne existencie

vôle spotrebiteľa byť viazaný nielen zmluvou, ale aj všeobecnými obchodnými podmienkami, ako
aj skutočnosť, že spotrebiteľ bol s týmito podmienkami riadne oboznámený, zaťažuje dodávateľa,
pričom pre preukázané oboznámenie sa nepostačuje len konštatovanie a vyhlásenie spotrebiteľa vo
formulárovej zmluve o tom, že bol s obchodnými podmienkami oboznámený. Obchodné podmienkyv spotrebiteľských zmluvách majú slúžiť predovšetkým na to, aby nebolo nevyhnutné do každej
zmluvy prepisovať dojednania technického a vysvetľujúceho charakteru. Naopak, nemajú slúžiť na
to, aby do nich často v neprehľadnej, zložito formulovanej a malým písmom písanej forme skryl

dodávateľ dojednania, ktoré sú pre spotrebiteľa nevýhodné a o ktorých sa predpokladá, že pozornosti
spotrebiteľa najskôr uniknú (napr. rozhodcovská doložka, dojednanie o zmluvnej pokute, vznik možného
nepovoleného prečerpania a povinnosť platiť úrok s tým spojený). Všeobecné obchodné podmienky
predstavujú rozsiahly, pre priemerného spotrebiteľa na porozumenie náročný text, vopred pripravený
dodávateľom, bez možnosti spotrebiteľa zmeniť ich obsah. Z tohto dôvodu existuje nezanedbateľné

riziko, že spotrebiteľ si nebude v čase uzavretia zmluvy vedomý svojich zmluvných povinností a zaviaže
sa tak k splneniu povinnosti, pri znalosti ktorej by k uzavretiu zmluvy nepristúpil. Ak banka uvedie
podstatné obsahové náležitosti len v rámci rozsiahlych, pre priemerného spotrebiteľa na porozumenie
náročných všeobecných obchodných podmienok, nemožno takémuto konaniu priznať právnu ochranu.
Zmluvná podmienka, obsahom ktorej je vyhlásenie spotrebiteľa, že sa pred uzatvorením zmluvy
oboznámil so zmluvnými podmienkami a súhlasí s nimi, je neprijateľnou zmluvnou podmienkou podľa

§ 53 ods. 4 písm. l) Občianskeho zákonníka, pretože na spotrebiteľa sa prenáša dôkazné bremeno v
otázke, či sa pred uzatvorením zmluvy s predloženými zmluvnými podmienkami skutočne oboznámil.

21. Z dôvodov, ktoré uviedol, preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch III. až V.
podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil.

22. Obligatórne náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere sú vymenované v § 9 ods. 2 ZoSÚ. Medzi
nimipodpísm.k/jeuvedenáročnápercentuálnamieranákladovacelkováčiastka,ktorúmusíspotrebiteľ
zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere;
uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miere nákladov.

23. Dôvodom, pre ktorý mal byť úver, ktorý právny predchodca žalovanej poskytol žalobcom úverom
bezúročným a bezpoplatkovým, mala byť podľa súdu prvej inštancie absencia náležitostí podľa § 9 ods.
2 písm. k) ZoSÚ účinného v čase uzavretia Zmluvy, t.j. k 19.05.2016.

24. Ročná percentuálna miera nákladov je dôležitým osobitným ukazovateľom, ktorým sa vypočítava
časová hodnota budúcich peňažných tokov. Hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov vychádza zo
zákonom presne definovaných vstupných komponentov. To, o ktoré komponenty sa jedná, vyplýva z
prílohy č. 2 k zákonu č. 129/2010 Z.z. Pokiaľ niektorý z predpokladov pre výpočet RPMN uvedený nie je,
dôsledkom je bezúročnosť a bez poplatkovosť úveru. Musí byť však zrejmé, ktorý predpoklad žalovaný,

resp. jeho právny predchodca do Zmluvy nezakotvil.

25. Súd prvej inštancie v odôvodnení uviedol, že v zmluve nie sú uvedené všetky predpoklady pre
výpočet RPMN, teda absentuje údaj podľa § 9 ods. písm. k) ZoSÚ. Súd prvej inštancie však nijako
nešpecifikoval, ktoré konkrétne predpoklady pre výpočet RPMN považuje za absentujúce. V tomto

smere považuje odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie v tejto časti za nepreskúmateľné.
Prvoinštančný súd nedostatočne posúdil otázku ohľadne podstatnej náležitostí Zmluvy týkajúcu sa
uvedenia predpokladov použitých pre výpočet RPMN vyjadrenej v Zmluve

26. Právo na dostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia je jednou zo súčastí základného práva na

spravodlivý proces zaručeného čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd,
ktorým je Slovenská republika viazaná. Toto právo je podľa judikatúry Ústavného súdu Slovenskej
republiky implikované aj v čl. 46 ods. 1 ústavy. Odôvodnenie rozhodnutia je tou časťou, v ktorej súd
vysvetľuje, akým spôsobom a z akých dôvodov dospel ku konkrétnemu rozhodnutiu. Zákon stanovuje
zákonné požiadavky na obsah odôvodnenia rozsudku (§ 220 ods. 2 CSP) tak, aby z neho bola

zrejmá jeho opodstatnenosť, zákonnosť, spravodlivosť. Dostatočné odôvodnenie je nevyhnutné aj z
pohľaduprávaneúspešnejstranynamietaťkonkrétneskutkovéaleboprávnezáverysúdupriuplatňovaní
opravných prostriedkov. Je nevyhnutné, aby text odôvodnenia nebol len popisný a formálny, ale aby
naopak obsahoval jasné a logické argumenty, ktoré sú konzistentné a navzájom si neodporujú.

27. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
z 24. februára 2021, sp. zn. 7Cdo/183/2020, v zmysle ktorého veriteľ nemá povinnosť uviesť v
zmluve konkrétny matematický výpočet ročnej percentuálnej miery nákladov, pričom zákon nepožaduje
ani predpoklady pre výpočet RPMN, špeciálne v zmluve označovať ako predpoklady pre výpočetRPMN. Uvedené rozhodnutie bolo zverejnené v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí
súdov Slovenskej republiky č. 7/2021. Uvedené rozhodnutie patrí do ustálenej rozhodovacej praxe
dovolacieho súdu. Obdobne rozhodol Najvyšší súd SR aj vo veciach sp. zn. 1Cdo/205/2021 z

23.11.2022, 9Cdo/37/2020 z 29.3.2022, 5Cdo/55/2020 zo dňa 24.2.2022, 1Cdo/42/2020 zo dňa
27.4.2022. Pojem „ustálená rozhodovacia prax dovolacieho súdu“ definuje judikát R 71/2018 tak, že doň
patria predovšetkým stanoviská alebo rozhodnutia najvyššieho súdu, ktoré sú (ako judikáty) publikované
v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky. Súčasťou ustálenej
rozhodovacej praxe dovolacieho súdu je tiež prax vyjadrená opakovane vo viacerých nepublikovaných

rozhodnutiach najvyššieho súdu, alebo dokonca aj v jednotlivom, dosiaľ nepublikovanom rozhodnutí,
pokiaľ niektoré neskôr vydané (nepublikované) rozhodnutia najvyššieho súdu názory obsiahnuté v
skoršom rozhodnutí nespochybnili, prípadne tieto názory akceptovali a z hľadiska vecného na ne
nadviazali

28. Podľa ust. § 7 ods. 1 ZoSÚ v znení účinnom v čase uzatvorenia Zmluvy, veriteľ je pred

uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení
spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať
spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku
spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru.

29. S porušením tejto povinnosti ZoSÚ v znení účinnom v čase uzatvorenia Zmluvy spájal významnú
sankciu a to v ust. § 11 ods. 2. V súlade s týmto ustanovením, ak veriteľ nekonal s odbornou
starostlivosťou podľa § 7 ods. 1, nie je oprávnený požadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie
spotrebiteľského úveru. V prípade hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za
bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie

schopnosti splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave
spotrebiteľa, alebo bez prihliadnutia na údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania
schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver.

30. Podľa čl. 8 ods. 1 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES o zmluvách o

spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS, členské štáty zabezpečia, že veriteľ
pred uzavretím zmluvy o úvere posúdi úverovú bonitu spotrebiteľa na základe dostatočných informácií
získaných, ak je to vhodné, od spotrebiteľa a v prípade potreby na základe nahliadnutia do príslušnej
databázy. Členské štáty, ktorých právne predpisy ukladajú veriteľovi povinnosť posúdiť úverovú bonitu
spotrebiteľa na základe nahliadnutia do príslušnej databázy, si môžu túto povinnosť zachovať.

31. Súdny dvor v rozsudku z 27. marca 2014, LCL Le Crédit Lyonnais (C-565/12, EU:C:2014:190)
posudzoval dodržanie hraníc vymedzených pre režim sankcií, ktorý bol stanovený zo strany členského
štátu, v danom prípade v súvislosti so sankciou spočívajúcou v zániku v zásade celého nároku veriteľa
na úroky v prípade porušenia povinnosti upravenej v článku 8 smernice 2008/48, t.j. preveriť pred

uzavretím zmluvy úverovú bonitu spotrebiteľa. Vzhľadom na dôležitosť cieľa ochrany spotrebiteľov, ktorý
je nerozlučne spojený s povinnosťou veriteľa preveriť úverovú bonitu dlžníka, Súdny dvor rozhodol, že ak
by sa sankcia zániku nároku na úroky oslabila alebo úplne znefunkčnila, nevyhnutne by z toho vyplývalo,
že nemá skutočne odrádzajúcu povahu (pozri v tomto zmysle rozsudok z 27. marca 2014, LCL Le Crédit
Lyonnais, C-565/12, EU:C:2014:190, body 52 a 53) (bod 64., 65. Rozsudku SD vo veci C-42/15 Home

Credit Slovakia, a.s. proti Kláre Biróovej)

32. K potrebe skúmania splnenia povinnosti dodávateľa pri overovaní bonity spotrebiteľa ex offo,
poukazuje odvolací súd na rozhodnutie Súdneho dvora EÚ zn. C - 679/18, podľa ktorého články 8 a 23
smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom

úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS sa majú vykladať v tom zmysle, že vnútroštátnemu
súdu ukladajú povinnosť preskúmať ex offo existenciu porušenia povinnosti stanovenej v článku 8 tejto
smernice, podľa ktorej veriteľ musí pred uzavretím zmluvy posúdiť úverovú bonitu spotrebiteľa, a vyvodiť
dôsledky, ktoré z porušenia tejto povinnosti vyplývajú vo vnútroštátnom práve, pod podmienkou, že
sankcie spĺňajú požiadavky podľa uvedeného článku 23.

33. V tejto súvislosti odvolací súd odkazuje na ust. § 295 CSP, v zmysle ktorého v danom spore, ktorý je
sporom s ochranou slabšej strany, súd môže vykonať aj tie dôkazy, ktoré spotrebiteľ nenavrhol, ak je to
nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci, pričom súd aj bez návrhu obstará alebo zabezpečí takýto dôkaz.34. Odvolací súd preto rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku I. spoločne s výrokom II. o bezdôvodnom
obohatení, ktorý nadväzoval na výrok o bezúročnosti a bez poplatkovosti úveru a so súvisiacim výrokom

V. o trovách konania s použitím ustanovenia § 389 ods. 1 písm. b) a c) CSP zrušil a podľa ustanovenia
§ 391 ods. 1 CSP vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

35. Úlohou prvoinštančného súdu bude v ďalšom konaní opätovne posúdiť dôvodnosť žaloby v rozsahu
zodpovedajúcom zrušeniu rozsudku. Súd prvej inštancie opätovne posúdi, či Zmluva obsahuje všetky

náležitosti vyplývajúce z ust. § 9 ods. 2 ZoSÚ. Pri posudzovaní povinnej náležitosti zmluvy vyplývajúcej
z § 9 ods. 2 písm. k) ZoSÚ vezme zreteľ na názor vyplývajúci z rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 7Cdo/183/2020 z 24.02.2021. Pokiaľ súd prvej inštancie opätovne dospeje k záveru,
že úver, ktorý právny predchodca žalovanej poskytol žalobcom má byť úverom bezúročným a bez
poplatkov pre neexistenciu údajov alebo niektorého z údajov, ktoré sú predpokladom pre výpočet
ročnej percentuálnej miery nákladov, tento neexistujúci údaj identifikuje, a to konkrétne. Ďalej súd prvej

inštancie ex offo posúdi povinnosť žalovanej, resp. jej právneho predchodcu ako veriteľa posúdiť s
odbornou starostlivosťou schopnosť žalobcov ako spotrebiteľov splácať spotrebiteľský úver v zmysle
ustanovení § 7 ods. 1 ZoSÚ v rámci vyššie naznačených intencií a za týmto účelom vykoná dokazovanie.
V prípade záveru o bezúročnosti a bez poplatkovosti spotrebiteľského úveru súd prvej inštancie
opätovne posúdi, či na strane žalovanej došlo alebo nedošlo k bezdôvodnému obohateniu, prípadne

rozhodnúť o výške bezdôvodného obohatenia, ktoré je povinný vrátiť. V tejto súvislosti sa súd prvej
inštancie opätovne vyporiada s námietkou žalovanej o premlčaní nároku žalobcov v rámci subjektívnej
premlčacej doby. Po opätovnom posúdení veci súd prvej inštancie rozhodne a svoje rozhodnutie
odôvodní tak, aby zodpovedalo požiadavkám stanoveným v ustanovení § 220 ods. 2 CSP. Zároveň
rozhodne aj o všetkých trovách konania (§ 396 ods. 3 CSP).

36. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 CSP).

Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).