Uznesenie – Život a zdravie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 21. september 2023

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 4To/83/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6114011019
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 09. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Ľupták, PhD., MBA
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2023:6114011019.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Ľuptáka, PhD.,
MBA a sudcov JUDr. Jozefa Mikluša a JUDr. Petra Hunáka, PhD., v trestnej veci obžalovaného A. B.,
stíhaného pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 3 písm. c) Tr. zák., na verejnom
zasadnutí konanom dňa 21. septembra 2023, o odvolaní obžalovaného A. B., proti rozsudku Okresného
súdu Banská Bystrica sp.zn. 2T/52/2014 zo dňa 17.03.2023 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. odvolanie obžalovaného A. B. z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom samosudcu Okresného súdu Banská Bystrica sp.zn. 2T/52/2014 zo dňa 17.03.2023 bol
obžalovaný A. B. uznaný za vinného z prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 3 písm. c)
Tr. zák., ktorého sa dopustil tým, že

v presne nezistený deň a to 18. alebo 19. decembra 2013 v čase okolo 17.30 h v Banskej Bystrici na
Tulskej 34, v priestoroch prízemia pri výťahu, v bytovom dome, fyzicky napadol C. B., nar. XX. XX. XXXX
tak, že ho najprv chytil za odev v oblasti hrudníka a následne strčil dole po schodoch, následkom čoho
spadol po schodoch až do priestoru pivnice, čím mu spôsobil zlomeninu tela stavca L1 a zlomeninu krčka
ľavej ramennej kosti, ktoré zranenia si vyžiadali hospitalizáciu a dve operácie s odhadovanou dobou
liečenia v trvaní 4 až 5 mesiacov.

Za to bol odsúdený podľa § 156 ods. 3 Tr. zák. s použitím § 36 písm. j), § 38 ods. 2, ods. 3 Tr. zák.
na trest odňatia slobody vo výmere 2 roky. Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zák. mu výkon uloženého
trestu podmienečne odložil a podľa § 50 ods. 1 Tr. zák. mu určil skúšobnú dobu v trvaní 2 roky. Podľa
§ 288 ods. 1 Tr. por. bol poškodený C. B., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom D. D., E. F. XX s nárokom
na náhradu škody odkázaný na civilný proces.
Svoje rozhodnutie prvostupňový súd odôvodnil najmä tým, že z vykonaného dokazovania mal za

preukázané, že zranenia boli spôsobené pádom zo schodov, pričom obidvaja znalci sa zhodli, že
najpravdepodobnejšou verziou je strčenie alebo potiahnutie zo strany inej osoby. C. C. ako znalec v tejto
veci uviedol výraz ,,strčil“, preto súd v tomto kontexte upravil skutok, pričom jeho totožnosť ostala plne
zachovaná. Súd mal za to, že obžalovaný skutok spáchal a súdu sa nezdala pravdepodobná verzia
obžalovaného, ktorú predniesol na poslednom pojednávaní, že by poškodený mal do obžalovaného
strčiť a ten by sa mal uhnúť a na to poškodený spadnúť. Takúto verziu tvrdil len obžalovaný. Súd ďalej

do pozornosti, že nemožno od znalcov očakávať presné vyjadrenie sa k tomu, aké zranenia vznikli,
pretože tak, ako samotní znalci ozrejmili, tak pracujú s určitou pravdepodobnosťou a je tiež zrejmé, že
tieto zranenia vznikli. Medzi obžalovaným a poškodeným bol konflikt z dôvodu konania obžalovaného.
Súd neuveril tvrdeniam obžalovaného a mal za preukázané, že ďalšie konanie poškodeného bolo len
reakciou na konanie obžalovaného.
Súd mal preto za to, že vykonané dôkazy preukázali, že obžalovaný fyzicky napadol poškodeného

a v dôsledku jeho útoku tento utrpel konštatované zranenia, ktoré si vyžiadali jeho liečenie po dobu
dlhšiu ako 42 dní, pričom takúto poruchu zdravia Trestný zákon v ust. § 123 ods. 3 písm. j), ods. 4charakterizuje ako ťažkú ujmu na zdraví. Tým, že obžalovaný chcel poškodenému spôsobiť ujmu na
zdraví a v konečnom dôsledku mu spôsobil ťažkú ujmu na zdraví, naplnil zákonné znaky skutkovej
podstaty prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 3 písm. c) Tr. zák.

Pri úvahách o treste okresný súd vychádzal z ust. § 34 Tr. zák., teda prihliadal na spôsobu spáchania
činu a jeho následok a výšku spôsobenej škody. Vzhliadol u obžalovaného jednu poľahčujúcu okolnosť,
a to, že doteraz viedol riadny život a nevzhliadol žiadnu priťažujúcu okolnosť. Vzhľadom k tejto
skutočnosti mu uložil trest odňatia slobody na samej dolnej hranici trestnej sadzby vo výmere dvoch
rokov s podmienečným odkladom výkonu trestu v primeranej skúšobnej dobe vo výmere dvoch rokov.

Proti tomuto rozsudku priamo do zápisnice z hlavného pojednávania podal odvolanie obžalovaný
tak samostatne, ako aj prostredníctvom obhajcu, ktoré po doručení písomného znenia rozsudku aj
odôvodnil.
V predmetnom odôvodnení odvolania podanom obhajcom obžalovaného poukázal na skutočnosti,
že údajne poškodený mal opakovane meniť svoju výpoveď a uviedol rôzne verzie spáchaného
skutku, pričom poukazoval na jednotlivé rozpory vo výpovediach poškodeného. Zároveň poukázal na

skutočnosť, že poškodený uviedol minimálne 5 verzií udalostí, pričom z každej vyplýva iný spôsob
a príčina pádu na zem. Poukázal na skutočnosť, že vzhľadom na rôzne odlišné verzie udalostí,
je možné pochybnosť o pravdivosti výpovedí poškodeného overiť psychofyziologickým overením
pravdepodobnosti.ZároveňobhajcapoukázalnarozporyvovýpovedisvedkaG.G.B.avýpovedíúdajne
poškodeného a zároveň sa vyjadroval aj ku skutočnostiam, uvádzaným matkou poškodeného H. B..

Poukazoval najmä na skutočnosť, že žiadnym lekárskym vyšetrením, a to ani z hospitalizácie údajne
poškodeného v nemocnici neboli, okrem zlomeniny driekového stavca ramenného kĺbu identifikované,
ani liečené žiadne iné zranenia, ktoré mali podľa svedkov vzniknúť údajne poškodenému. Zároveň
poukázal na pochybnosti vo výpovediach znalcov, ktorí nevylúčili ani možnosť vzniku zranenia bez
cudzieho zavinenia. Ďalej v odôvodnení uviedol, že súd sa nevysporiadal s namietanými rozpormi vo

výpovediach poškodeného a svedkov, a to aj v súvislosti so zabezpečenou zdravotnou dokumentáciou
poškodeného, ktoré boli v rozpore so znaleckým skúmaním. Zároveň písomné dôvody odvolania doložil
aj samotný obžalovaný, ktorý vo svojom odvolaní rovnako ako jeho obhajca poukazoval na jednotlivé
svedeckévýpovedearozporyvnich.ZároveňupriamilpozornosťsúduajnaznaleckýposudokC.I.,ktorý
vo svojom znaleckom posudku, pre ktorý bola povolená obnova konania, uvádzal, že nebol zistený ani

jeden z útokov päsťami, kopania a skákania, či vybitia zubov, nakoľko neboli tieto zranenia ani zapísané
špecialistom.
Na podklade podaného odvolania Krajský súd v Banskej Bystrici vo veci nariadil termín verejného
zasadnutia, na ktoré sa riadne a včas dostavil jednak obžalovaný, jeho obhajca ako aj krajský prokurátor.

Obhajca obžalovaného na verejnom zasadnutí trval na podaných písomných dôvodoch odvolania,
pričom opakovane poukázal na nedostatky v skutkovej vete, na rôzne tvrdené verzie zo strany
poškodeného, pričom aj poukázal na skutočnosť, že z ničoho nevyplývalo, že by bola vyvrátená
možnosť, že k zraneniam došlo bez cudzieho zavinenia a len samotné priklonenie sa k pravdepodobnej
verzii môže preukázať vinu obžalovaného.

Krajský prokurátor považoval rozhodnutie okresného súdu za zákonné a správne a navrhol odvolanie
zamietnuť.

Samotný obžalovaný poukázal na písomné odôvodnenie svojho odvolania a zároveň ním predložené

návrhy na dokazovanie, pričom uviedol, že po opakovanom povolení obnovy neboli vykonané dôkazy
v rozsahu takom, aby mohli viesť k správnemu a zákonnému rozhodnutiu vo veci, pričom po odstránení
rozporov by bol v predmetnej veci oslobodený.

Na základe podaného odvolania Krajský súd v Banskej Bystrici v zmysle ust. § 317 ods. 1 Tr. por.

preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého výroku rozsudku, proti ktorému odvolateľ podal
odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo. Po postupe v zmysle citovaného
ustanovenia krajský súd dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného nie je dôvodné.

Podľa § 2 ods. 10 Tr. por., orgány činné v trestnom konaní postupujú tak, aby bol zistený skutkový stav

veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na ich rozhodnutie. Dôkazy
obstarávajú z úradnej povinnosti. Právo obstarávať dôkazy majú aj strany. Orgány činné v trestnom
konaní s rovnakou starostlivosťou objasňujú okolnosti svedčiace proti obvinenému, ako aj okolnosti,ktoré svedčia v jeho prospech, a v oboch smeroch vykonávajú dôkazy tak, aby umožnili súdu spravodlivé
rozhodnutie.

Podľa § 2 ods. 12 Tr. por., orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané zákonným
spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých
okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom
konaní alebo niektorá zo strán.

Podľa § 168 ods. 1 Tr. por., ak rozsudok obsahuje odôvodnenie, súd v ňom stručne uvedie, ktoré
skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia opiera a akými úvahami sa
spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov, najmä ak si navzájom odporujú. Z odôvodnenia musí byť
zrejmé, ako sa súd vyrovnal s obhajobou, prečo nevyhovel návrhom na vykonanie ďalších dôkazov
a akými právnymi úvahami sa spravoval, keď posudzoval dokázané skutočnosti podľa príslušných
ustanovení zákona v otázke viny a trestu. Ak rozsudok obsahuje ďalšie výroky, treba odôvodniť aj tieto

výroky.

Podľa § 34 ods. 1 Tr. zák., trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni
v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a
súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa

spoločnosťou.

Podľa § 34 ods. 3 Tr. zák., trest má postihovať iba páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo najmenší
vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby.

Podľa § 34 ods. 4 Tr. zák., pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob
spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na
osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy. Súd pri určovaní druhu trestu a jeho výmery
prihliadne aj na to, že páchateľ trestného činu získal trestným činom majetkový prospech; ak tomu
nebránia majetkové alebo osobné pomery páchateľa alebo to nebude na ujmu náhrady škody, uloží

mu s prihliadnutím na výšku tohto majetkového prospechu popri inom treste aj niektorý trest, ktorým
ho postihne na majetku, pokiaľ mu takýto trest za splnenia podmienok podľa odseku 6 neuloží ako
samostatný.

Zpredloženéhotrestnéhospisuprekrajskýsúdjednoznačnevyplýva,žesúdprvéhostupňanaviacerých

hlavných pojednávaniach vykonal všetky dostupné a potrebné dôkazy na objasnenie skutkového stavu.
Zároveň vykonal podrobnú analýzu znaleckých posudkov, ktoré boli v predmetnej veci vyhotovené,
pričom mal jednoznačne za preukázané, že útoky smerujúce na tvár, to znamená údery do oblasti
tváre, neboli preukázané, avšak v plnej miere sa krajský súd môže stotožniť s argumentáciou okresného
súdu, že podstatou trestného konania bola zlomenina stavcov a krčku ramena, pričom obidvaja znalci

sa zhodli, že toto bolo spôsobené pádom zo schodov a obidvaja sa zhodli, že najpravdepodobnejšou
verziou je strčenie, resp. potiahnutie.

Krajský súd má za to, že v predmetnej veci bolo jednoznačne preukázané, že k zraneniu poškodeného
došlo pádom zo schodov na základe fyzického kontaktu s obžalovaným, pričom samotný nesúhlas

obžalovaného s takýmto hodnotením dôkazov nemá oporu v súdom vykonanom dokazovaní. Bolo
jednoznačne preukázané, že ku konfliktu medzi obžalovaným a poškodeným došlo a je zrejmé, že im
vzájomná nevraživosť vyústila až do konania obžalovaného, ktorým došlo ku zraneniam poškodeného.

Krajskýsúdsastotožnilsodôvodnenímokresnéhosúdu,ktorýpodrobnenastrane10až13odôvodnenia

rozviedol hodnotenie jednotlivých dôkazov tak samostatne ako aj vo vzájomnej súvislosti, pričom Krajský
súd v Banskej Bystrici o týchto záveroch nemá pochybnosti a z jeho pohľadu zodpovedajú výsledkom
vykonaného dokazovania na hlavných pojednávaniach.

Vzhľadom na to, že na skutkové zistenia, ako aj na právne posúdenie konania obžalovaného sa

potom dostatočne podrobne a presvedčivo poukazuje v odôvodnení napadnutého rozsudku tak, ako
už vyššie konštatoval odvolací súd, krajský súd nemal v týchto záveroch prvostupňového súdu žiadne
pochybnosti,apretosiúvahyazáverysúduprvéhostupňavcelomrozsahuosvojilavpodrobnostiachna
odkazuje. Z týchto dôvodov sa preto krajský súd nemohol stotožniť s názorom obhajoby obžalovaného,že jeho verzia skutku je pravdepodobnejšia ako verzie preukázané pred súdom výpoveďami svedkov
znaleckým dokazovaní a výpoveďou samotného poškodeného.

Vzhľadom na odstup konania, rozpory vo výpovediach poškodeného nemožno hodnotiť za také, ktoré
by svojou závažnosťou spochybňovali skutkový priebeh tak, ako bol zistený okresným súdom.

Pokiaľ ide o výrok uloženého trestu obžalovaného, krajský súd konštatuje, že tento bol uložený
správne, pričom prvostupňový súd vyhodnotil tak osobu páchateľa, ako aj závažnosť trestného činu,

s prihliadnutím na príslušnú poľahčujúcu okolnosť a uložený podmienečný trest odňatia slobody preto
možno považovať za zákonný a správny.

Z uvedených dôvodov preto Krajský súd v Banskej Bystrici odvolanie obžalovaného považoval za
nedôvodné a toto v zmysle ust. § 319 Tr. por. zamietol.

Toto uznesenie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.