Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 28. september 2023

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 9Co/113/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1616205719
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 09. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Posluchová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2023:1616205719.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Posluchovej a členov

senátu JUDr. Magdalény Florekovej a JUDr. Romana Huszára v právnej veci žalobcov: 1./ I. P., nar.
XX.XX.XXXX, bytom E. A. XX, E. A., 2./ O. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. XXX/X, T., 3./ H. C.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom T. XX, T., 4./ Š. C., nar. XX.XX.XXXX, A. XXX, A., 5./ E.. I.. G. A., nar.
XX.XX.XXXX, bytom H. XXX/X, T., 6./ E. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. Š. č. XXX, H. Š., 7./ S. E.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom A. K. XXX/XX, A., 8./ R. R.Í., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. XX, W., 9./ O.
E., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. XXX/X, W., 10./ O.. E. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. XXXX/XX,
T., všetci zastúpení advokátom Mgr. Miroslavom Golianom, so sídlom Budatínska 16, Bratislava, proti

žalovaným: 1./ D.. Š. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. X, T., 2./ D.. Z. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. X, T.,
obaja zastúpení advokátom JUDr. Ondrejom Nagym, so sídlom Ružová dolina 10, Bratislava, o určenie
vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, na odvolanie žalovaných 1./ a 2./ proti rozsudku Okresného súdu
Malacky č.k. 7C/998/2016-322 zo dňa 24. mája 2022 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdzuje.
Žalobcovia 1./ až 10./ majú voči žalovaným 1./,2./ nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu
100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie určil, že pozemky patria do dedičstva tak ako je uvedené

vo výrokovej časti napadnutého rozsudku a s tým, že neoddeliteľnou súčasťou rozsudku je geometrický
plán č. 18/2020 vypracovaný geodetom O. G., pod č. G.-XXXX/XXXX. Zároveň rozhodol, že priznal
žalobcom 1./ až 10./ nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, o výške ktorej rozhodne súd prvej
inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.

1.1. Vychádzal z nesporného zistenia, že žalovaným bol pridelený pozemok parc.č. XXXX na výstavbu
chaty, na ktorom následne žalovaní po vydaní stavebného povolenia postavili rekreačnú chatu so súp.č.

M.-XX/XXXX (podľa aktuálneho listu vlastníctva súp.č. XXXX). Následne si žalovaní nechali vyhotoviť
geometrický plán O. G. na oddelenie parcely, ktorá je pod rekreačnou chatou ako aj okolitú parcelu,
ktorú s chatou užívajú. Po pridelení pozemku v roku 1982 následne po výstavbe rekreačnej chaty túto
spolu s priľahlým pozemkom užívajú. Žalovaní 1./ a 2./ dňa 16.07.1996 urobili na Notárskom úrade JUDr.
Jarmily Polakovičovej osvedčenie o vyhlásení o vydržaní parciel č. XXXX/XX o výmere XXXmX a parc.č.
XXXX/XX o výmere XX E.X. V tomto smere sa tvrdenia sporových strán rozchádzajú, keď žalobcovia
tvrdia, že nikdy nestratili vlastníctvo k pôvodnej parcele č. XXXX o výmere XXXXmX a žalovaní príslušnú

spornú časť nemohli vydržať, nakoľko nemali nadobúdací titul a neboli dobromyseľní. Na druhej strane
žalovaní 1./ a 2./ tvrdili, že jednoznačne sporné parcely vydržali. Svoje tvrdenia preukazovali najmä
notárskou zápisnicou, rozhodnutím o pridelení pozemku, stavebným aj kolaudačným rozhodnutím.
Napokon žalovaný 1./ uviedol, že v roku 1989 uhradil sumu 352,40 Kčs, čo považoval za kúpnu cenu.1.2. Narozhodnutiesúdprvejinštanciepoužilust.§139ods.1písm.c)C.s.p.;§123; §129ods.
1; § 130 ods. 1; § 134 ods. 1; Občianskeho zákonníka; § 198 ; § 199 ods. 1; § 200 ods. 1; § 205 ods.

1 Občianskeho zákonníka účinného do 31.12.1991; § 205 ods. 2 Občianskeho zákonníka účinného do
31.03.1983 ; § 872 ods. 1 Občianskeho zákonníka účinného od 01.01.1992. Z vykonaného dokazovania
výsluchom žalovaných 1./ a 2./, oboznámením sa s notárskou zápisnicou N184/96, pridelením pozemku
zo dňa 15.02.1982, rozhodnutím ONV Bratislava - vidiek zo dňa 07.04.1982, rozhodnutím o určení súp.
čísla zo dňa 29.04.1996, staveným povolením zo dňa 31.05.1982, listami vlastníctva č. XXXX a č. XXXX

pre kat. úz A., uznesením Okresného súdu Bratislava - vidiek sp. zn. D2132/93, geometrickým plánom
O. G. č. X/XXXX, oznámením o zmene súp. čísla zo dňa 15.04.2016, kolaudačným rozhodnutím zo dňa
01.08.1984, náhradou za užívanie pozemku zo dňa 02.05.1989, dokladom o úhrade zo dňa 06.04.1982,
listom Západoslovenských lesov zo dňa 24.07.1989, uznesením Okresného súdu Bratislava sp. zn.
38D/43/2017, listom Okresného úradu Malacky, katastrálny odbor zo dňa 03.12.2015, geometrickým
plánom O. G. č. XX/XXXX, osvedčením o dedičstve Okresného súdu Malacky sp. zn. 10D/573/2003,

rozhodnutím Štátneho notárstva Bratislava - vidiek sp. zn. D571/80, uznesením Okresného súdu
Malackysp.zn.12D/167/2013,uznesenímOkresnéhosúduMalackysp.zn.34D/206/2021,PKVvložkou
č. 720 a 1946 pre kat. úz. A., uznesením Okresného súdu Malacky sp. zn. 13D/456/2021 mal súd
preukázané, že žalovaní 1./ a 2./ nesplnili podmienky vydržania, a to nadobúdací titul a dobromyseľnosť.
Žalovaní 1./ a 2./ už pri pridelení pozemku v roku 1982 boli upozornení v samotnom liste Komisie rady

ONV zo dňa 16.02.1982, že im síce je pridelený pozemok na výstavbu rekreačnej chaty, ale žalovaní
ako stavebníci sú povinní zabezpečiť si právny vzťah k stavebnému pozemku, čiže k parcele č. 1942
(právo osobného užívania, prípadne nájomnú zmluvu). Napokon aj v tom čase platné ustanovenie § 198
ods. 1 Občianskeho zákonníka upravovalo právo osobného užívania, ktoré sa však mohlo zriadiť na
základe písomnej dohody zriadení práva osobného užívania registrovanej Štátnym notárstvom podľa

vtedy platného § 205 Občianskeho zákonníka. Takúto dohodu žalovaní nikdy nemali a ani to netvrdili,
že by ju mali. Samotné oznámenie o pridelení pozemku chápali ako nadobúdací titul, čo však nebolo v
súlade s vtedy platnými právnymi predpismi. Žalovaní nemohli nadobudnúť vlastnícke právo ani podľa
§ 872 ods. 1 Občianskeho zákonníka účinného od 01.01.1992 z dôvodu, že nikdy nemali k sporenej
parcele právo osobného užívania. Taktiež súd prvej inštancie poukázal na § 200 ods. 1 Občianskeho

zákonníka platného v čase pridelenia sporného pozemku, podľa ktorého bolo možné prideliť pozemok
na výstavbu rekreačnej chaty maximálne do výmery XXX E.X. Nebolo teda možné, aby žalovaní užívali
dobromyseľne parcely výmerou presahujúce dvojnásobok vtedy maximálne zákonom povolenej výmery
pozemkov na výstavbu rekreačnej chaty. Už vôbec nebolo možné chápať platby nájomného v sume
56,- Kčs ako uvádzal žalovaný 1./ ani platbu v roku 1989 v sume 352,40 Kčs ako kúpnu cenu. V

prvom rade suma 56,- Kčs bola za nájomné a suma 352,40 Kčs za odlesnenie a nie kúpnou cenou
ako to nesprávne chápu žalovaní. Keďže zo strany žalovaných nedošlo k uzavretiu písomnej dohody o
osobnom užívaní pozemku a k jej registrácii Štátnym notárstvom, nemohlo dôjsť k splneniu podmienok
vydržania tak, ako to žalovaní deklarovali v Notárskej zápisnici zo dňa 16.07.1996. Žalobcovia boli síce
držiteľmispornéhopozemku,nikdyvšaknebolidobromyseľnýmizozreteľomnavšetkyokolnostivdobrej

viere, že im pozemok patrí. Prvoinštančný súd prijal záver, že na situáciu žalovaných nie je možné
aplikovať rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 30. apríla 2013 sp.zn. 6Cdo/47/2012,
keďže uvedené rozhodnutie sa vzťahuje na notárske osvedčenie o držbe vydaného podľa zákona
č. 293/1992 Zb. o úprave niektorých vlastníckych vzťahov k nehnuteľnostiam a nie na osvedčenie o
vydržaní podľa § 63 zákona č. 323/1992 Zb. Notársky poriadok.

1.3. V dôsledku vyhotovenia Notárskej zápisnice o vydržaní v spojení s geometrickým plánom č. X/
XXXXO.G.došlonáslednekprededeniurôznychvýmerspornéhopozemku.Poposlednýchzapísaných
pozemkovoknižných vlastníkoch D. E., D. E., H. C. a P. C. došlo následne k dedeniu spornej parcely
v rôznej výmere. Po D. E. dedila jeho manželka D. E. v roku 1980 (rozhodnutie Štátneho notárstva

Bratislava - vidiek D 571/80) parcelu č. XXXX bez uvedenia výmery. Následne došlo k darovaniu od
D. E. na E. E. ako uviedol list Okresného úradu, katastrálneho odboru na základe darovacej zmluvy
dňa 06.08.1998, ale zároveň v zmysle Osvedčenia o dedičstve po neb. D. E., zomr. dňa XX.XX.XXXX
k prededeniu parcely č. XXXX o výmere XXXX E.X na E. E.. Uvedené dedičské rozhodnutie uvádzalo
ešte pôvodnú výmeru, napriek tomu, že už v tom čase bola vyhotovená Notárska zápisnica o osvedčení

a geometrický plán O. G.. Po E. E. bola sporná parcela už ako dve parcely č. XXXX/X - orná pôda o
výmere XXX E.X a parcela č. XXXX/X - orná pôda o výmere XX E.X prededená na I. P. (žalobkyňu 1./).
Po neb. H. C. došlo k dedeniu jeho podielu 1 (aj podiel jeho manželky P. C. rod. E. ako pozemkovoknižnej
vlastníčky) na parc. č. XXXX o výmere XXXX E.X na základe uznesenia Okresného súdu Bratislava -vidiek D 2132/93 na L. A. (pôvodnú žalobkyňu 2./) v podiele 1/6, H. C. (žalobcu 3./) v podiele 1/6 a Š. C.
(žalobcu 4/.) v podiele 1/6. Po neb. L. A. došlo k dedeniu jej podielu 1/6 avšak už na parcelách č. XXXX/
X - orná pôda o výmere XXX E.X a parc.č. XXXX/X - orná pôda o výmere XX E.X na O. A. (žalobcu 2./).

Pôvodní pozemkovoknižní vlastníci pôvodnej parcely č. XXXX svoje vlastníctvo nestratili (žalovanými
novovytvorené parcely č. XXXX/XX v časti o výmere XXX E.X a parc. č. XXXX/XX o výmere XX E.X
neboli nikdy vydržané) bolo potrebné rozhodnúť o určení vlastníctva pôvodným vlastníkom, prípadne
ich právnym nástupcom.

1.4. V priebehu konania bolo z doložených dedičských rozhodnutí zistené prededenie rôznych podielov
k spornej parcele č. XXXX a to v závislosti od toho, či bol vzatý do úvahy vyhotovený geometrický plán č.
X/XXXX O. G. a Notárska zápisnica o vydržaní. Vo vzťahu k podielu 1 pôvodne vo vlastníctve E. E., bolo
potrebné rozhodnúť tak, že tento podiel 1 (k parcelám XXXX/XX - lesný pozemok o výmere XXX E.X a
XXXX/XX - lesný pozemok o výmere XX E.X vytvoreným geometrickým plánom č. XX/XXXX O. G.) patrí
do dedičstva E. E. a podiel 1/6 (k parcelám XXXX/XX - lesný pozemok o výmere XXX E.X a

XXXX/XX - lesný pozemok o výmere XX E.X vytvoreným geometrickým plánom č. XX/XXXX O. G.) do
dedičstva po L. A.. Právnymi nástupcami po neb. E.F. E. sú žalobkyňa 1./ a žalobcovia 6./ až 10./ ako
bolo preukázané uzneseniami Okresného súdu Malacky sp.zn. 12D/167/2013, sp.zn. 34D/206/2021 (po
neb. E. E.) a sp.zn. 13D/456/2021 (po neb. D. E.). Právnymi nástupcami po neb. L. A. sú žalobca 2./
a žalobca 5./ ako vyplýva z uznesenia Okresného súdu Bratislava II sp.zn. 38D/43/2017. Vo vzťahu k

žalobcom 3./ a 4./ súd určil, že sú vlastníkmi novovytvorených parciel každý v podiele 1/6 (k parcelám
XXXX/XX-lesnýpozemokovýmereXXXE.XaXXXX/XX -lesnýpozemokovýmereXXE.Xvytvoreným
geometrickým plánom č. XX/XXXX O. G.), keďže bolo preukázané, že pôvodnú parcelu č. XXXX riadne
zdedili po predchodcovi H. C.. Na základe vyššie uvedené súd vyhovel žalobe žalobcom a rozhodol tak,
ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

1.5. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p. Žalobcovia 1./ až 10./ boli v konaní plne
úspešní, preto im súd priznal nárok na náhradu trov vo výške 100%. O výške trov rozhodne súd prvej
inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia.
2. Rozsudok odvolaním v zákonom stanovenej lehote napadli žalovaní 1./, 2./ tvrdiac, že predmetné

nehnuteľnosti držia nepretržite od roku 1982 v presvedčení, že sú ich vlastníkmi. Od roku 1996 užívajú
tieto nehnuteľnosti na základe notárskej zápisnice o vydržaní vlastníckeho práva. Na základe tejto
zápisnice bolo vyznačené na LV č. XXXX aj ich vlastnícke právo. Podmienka oprávnenej držby je
u osoby zapísanej v katastri nehnuteľnosti z vlastníka na základe notárskeho osvedčenia splnená
bez ďalšieho, čo vyplýva zo zákona ako právny účinok zápisu notárskeho osvedčenia. Súd prvej

inštancie pri rozhodovaní pochybil keď nesprávne posúdil a vyhodnotil vykonané dôkazy a nesprávne
posúdil a aplikoval právne predpisy. Tak ako podľa § 2 ods. 3 zák. č. 293/1992
Zb. v znení do 30.11. 2000 po dobu desiatich rokov má osoba zapísaná v evidencií nehnuteľností,
alebo nadobúdateľ zapísanej nehnuteľnosti postavenie oprávneného držiteľa, tak aj osoba zapísaná
v evidencií podľa § 63 zák. č. 323/1992 Zb., alebo nadobúdateľ zapísanej nehnuteľnosti má po

uvedenú dobu postavenie oprávneného držiteľa. V oboch prípadoch ide o zápis vlastníckeho práva k
nehnuteľnostiamnazákladeosvedčenianotára.Pouplynutídobydesiatichrokovodzápisuvlastníckeho
práva do katastra nehnuteľnosti na žalovaných t.j. 16.7.1996 títo nadobudli predmetné nehnuteľnosti
vydržaním. Z uvedeného dôvodu navrhuje aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie
zmenil tak, že žalobu žalobcov zamietne a prizná žalovaným náhradu trov konania.

3. Žalobcovia vyjadrenie k odvolaniu žalovaných 1./,2./ nepodali.
5. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací preskúmal a prejednal vec v zmysle § 379 a § 380 ods.
1 C.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania (rozsudok bol odvolacím súdom verejne vyhlásený
podľa § 378 ods. 1 v spojení s § 219 ods. 3 C.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaných nie je
dôvodné.

6. Civilný sporový poriadok v ustanovení § 387 ods. 2 dáva odvolaciemu súdu možnosť v prípade, že sa
v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia obmedziť sa len na konštatovanie
správnostidôvodovnapadnutéhorozhodnutiaprípadne,doplniťnazdôrazneniesprávnostinapadnutého
rozhodnutia ďalšie dôvody.
7. V preskúmavanej veci rozhodnutie súdu prvej inštancie zodpovedá požiadavkám kladeným na

odôvodnenie súdneho rozhodnutia v zmysle § 220 C.s.p., pretože súd prvej inštancie v odôvodnení
svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania
a stanoviská strán sporu k prejednávanej veci, citoval právne predpisy ktoré správne aplikoval na
prejednávaný prípad a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Prijatý záver, že predmetné nehnuteľnostipatria do dedičstva zrozumiteľne vysvetlil. Odôvodnenie odvolaním napadnutého rozsudku dalo
odpoveď na skutkovo a právne relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, keď v
dostatočnom rozsahu súd prvej inštancie zodpovedal, prečo bolo žalobe vyhovené. Na zdôraznenie

správnosti napadnutého rozhodnutia odvolací súd nemá čo uviesť, pretože by iba zopakoval správnosť
skutkových a na jeho podklade správne prijatých právnych záverov prvoinštančného súdu ( § 387 ods.
2 C.s.p.).
8.Žalovaní1./,2./vodvolaníargumentujú,že takakopodľa§2ods.3zákona č.293/1992Zb.vznenído
30.11. 2000 po dobu desiatich rokov má osoba zapísaná v evidencií nehnuteľností, alebo nadobúdateľ

zapísanej nehnuteľnosti postavenie oprávneného držiteľa, tak aj osoba zapísaná v evidencií podľa §
63 zák. č. 323/1992 Zb., alebo nadobúdateľ zapísanej nehnuteľnosti má po uvedenú dobu postavenie
oprávneného držiteľa, keďže ide v oboch prípadoch o zápis vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam na
základe osvedčenia notára, s názorom ktorým nemožno súhlasiť.
8.1. Ustanovenie § 2 ods. 2 a 3 zák. č. 293/1992 Zb. bolo
vo vzťahu k § 134 Občianskeho zákonníka špeciálnou úpravou, ktorá umožňovala vydržanie ako

originálny spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva za jednoduchších podmienok, než aké stanovovala
všeobecná úprava. Vydržanie vlastníckeho práva podľa § 2 ods. 2 zák. č. 293/1992 Zb. vyžadovalo
splnenie podmienok, a to že, a) išlo o osobu zapísanú v katastri nehnuteľností za vlastníka na základe
notárskeho osvedčenia o držbe, a že b) do desiatich rokov od zápisu tejto osoby neuplatnila vlastnícke
právo k nehnuteľnosti v konaní na súde alebo v konaní o pozemkových úpravách iná osoba. Podmienka

oprávnenejdržbybolavtomtoprípadeuosobyzapísanejvkatastrinehnuteľnostízavlastníkanazáklade
notárskeho osvedčenia o držbe splnená bez ďalšieho. Vyplývala zo zákona ako právny účinok zápisu
notárskeho osvedčenia o držbe do katastra nehnuteľností, čomu tak ale nie je pri vydržaní v zmysle §
63 zákona č. 323/1992 Zb,. pretože v tomto prípade je potrebné oprávnenú držbu počas celej zákonom
určenej vydržacej doby dôsledne skúmať a táto sa automaticky nepredpokladá.

8.2. Nie je sporné, že k vydržaniu vlastníckeho práva žalovaných došlo na základe notárskej zápisnice
N 184/96, Nz 184/96 zo dňa 16.07.1996 vydanej notárkou JUDr. Jarmilou Polakovičovu v zmysle § 63
zákona č. 323/1992 Zb., v prípade ktorom sa skúma splnenie podmienok vydržania vyplývajúcich z § 134
Občianskeho zákonníka. Zákonnými podmienkami vydržania, ako spôsobu pôvodného (neodvodeného)

nadobudnutia vlastníckeho alebo iného práva vo všeobecnosti sú: 1. oprávnená držba, 2. uplynutie
zákonom určenej vydržacej doby, 3. spôsobilý predmet vydržania. Pritom právne následky vydržania
nastávajú len vtedy, ak sú súčasne splnené všetky podmienky, ktoré právny poriadok pre takéto
nadobudnutie práva vyžaduje. Pre vznik držby je potrebné naplnenie dvoch predpokladov: vôľa s
vecou nakladať ako s vlastnou - držobná vôľa (animus possidendi) a faktické ovládanie veci (corpus

possessionis). Fakticky vec ovláda ten, kto podľa všeobecných názorov a skúseností vykonáva tzv.
panstvo nad vecou. Oprávneným je držiteľ, ktorý je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom,
že mu vec alebo právo patrí (§ 130 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Posúdenie, či je držiteľ v dobrej viere
alebonieje,trebavždyhodnotiťobjektívneanieibazosubjektívnehohľadiska(osobnéhopresvedčenia)
samotného držiteľa. Vždy treba brať do úvahy, či držiteľ pri bežnej (normálnej) opatrnosti, ktorú možno

s vzhľadom na okolnosti a povahu daného prípadu od každého požadovať, nemal, resp. nemohol mať
po celú vydržaciu dobu dôvodné pochybnosti o tom, že mu vec alebo právo patrí. Dobrá viera zaniká
v okamihu, keď sa držiteľ zoznámil so skutočnosťami, ktoré objektívne museli vyvolať pochybnosť o
tom, že mu vec právom patrí. Na tom nič nemení skutočnosť, že držiteľ bude v tomto prípade naďalej
subjektívne v dobrej viere. Dobrá viera držiteľa sa musí vzťahovať aj k okolnostiam, za ktorých vôbec

mohlo vecné právo vzniknúť, teda aj k právnemu dôvodu (titulu), ktorý by mohol mať za následok vznik
práva. Podľa konštantnej judikatúry oprávnená držba predpokladá, že držiteľ je v dobrej viere, že
mu vec alebo právo patrí, a že je v tejto dobrej viere so zreteľom ku všetkým okolnostiam; uvedené
podmienky musia byť splnené súčasne. Dobrá viera spočíva v presvedčení držiteľa, že je vlastníkom
veci, ktorú drží, alebo subjektom práva, ktoré vykonáva, poprípade že sú dané právne skutočnosti,

ktoré majú za následok vznik vykonávaného práva. Dobrá viera je vnútorný, psychický stav držiteľa. Zo
zákona vyplýva, že nestačí prostá subjektívna dobrá viera; oprávnený držiteľ musí byť v dobrej viere „so
zreteľom ku všetkým okolnostiam“. Dobrá viera držiteľa sa musí vzťahovať aj na okolnosti, za ktorých
vôbec mohlo vecné právo vzniknúť, teda aj na právny dôvod (titul), ktorý by mohol mať za následok
vznik toho práva, vydržanie ktorého sa tvrdí. Dobromyseľnosť oprávneného držiteľa musí byť daná už

pri vzniku držby a potom po celý priebeh vydržacej doby.

8.3. Úvaha súdu prvej inštancie v bode 38. odôvodnenia napadnutého rozsudku dala uspokojivú a
hodnovernú odpoveď na skutkové a právne námietky žalovaných ohľadom titulu nadobudnutia a dobrejviery, ktoré prezentovali nielen v konaní pred súdom prvej inštancie, ale na ktorých zotrvali aj v odvolaní.
Keďže absentuje akýkoľvek právny titul (dôvod), na základe ktorého by sa mohli žalovaní domnievať,
že im predmetné nehnuteľnosti patria, nemožno hovoriť o oprávnenej držbe žalovaných. Skutočnosť, že

žalovaní sa s prijatým záverom súdu prvej inštancie nestotožňujú, nemôže viesť k záveru o jeho zjavnej
neodôvodnenosti, keďže súd prvej inštancie výsledky vykonaného dokazovania vyhodnotil v súlade s
ustanovením § 191 ods. 1 C.s.p. vo vzájomnej súvislosti.
9. Odvolací súd zo všetkých vyššie uvedených dôvodov napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie
podľa § 387 ods.1 C.s.p. ako vecne správne potvrdil.

10. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 , v spojení s § 255
ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p.. Nakoľko odvolací súd odvolaniu žalovaných nevyhovel a napadnuté
rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil, mali žalobcovia 1./,2./ v odvolacom konaní plný úspech a
vznikol im nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania v zmysle §
262 ods. 2 C.s.p. rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí,
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

11. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9
zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zákonov,
§ 393 ods. 2 C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c/jepredmetomdovolaciehokonanialenpríslušenstvopohľadávkyavýškapríslušenstva včasezačatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods.1 C.s.p.).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods.1 prvá veta C.s.p.).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods.2 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou

a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa (§ 429 ods.2 C.s.p.).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods.1 C.s.p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§431 ods.2 C.s.p.).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.).
Dovolacídôvodsavymedzítak,že dovolateľuvedieprávneposúdenieveci,ktorépokladázanesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods.2 C.s.p.).