Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 30. október 2023

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 9CdoPr/5/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1221200720
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 10. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Igor Belko
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2023:1221200720.1

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobcu Ľ. P., narodeného XX. D. XXXX, F., Q. XXX/
XX, zastúpeného advokátom Mgr. Martinom Lieskovským, Nitra, Farská 40, proti žalovanej obchodnej
spoločnosti PR Transport Slovakia s. r. o., Bratislava, Súmračná 3258/11, IČO: 46 940 359, zastúpenej
Mgr. Luciou Gajdošovou, LL.M., PhD., Bratislava, Bulharská 77, o zaplatenie 25 254, 20 eura s
príslušenstvom, vedenom pôvodne na Okresnom súde Bratislava III pod sp. zn. 12Cpr/6/2021 (aktuálne

vedenom na Mestskom súde Bratislava IV), o dovolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v
Bratislave z 27. októbra 2022 sp. zn. 10CoPr/9/2022, takto

r o z h o d o l :

Dovolanie o d m i e t a.

Žalovaná má nárok na náhradu trov dovolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Bratislava III, ako súd prvej inštancie, rozsudkom z 26. mája 2022 sp. zn. 12Cpr/6/2021
zamietol žalobu, ktorou sa žalobca voči žalovanej domáhal zaplatenia 25 254,20 eura s príslušenstvom
z titulu nevyplatenej mzdy za roky 2018 až 2020 vo výške 22 752 eur, nepreplatenej dovolenky za roky
2018 až 2020 vo výške 1 896 eur, neuhradených cestovných náhrad (tzv. diét) vo výške 554 eur a
nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vynaložených na poštovné vo výške 52,20 eura.

2. Na základe vykonaného dokazovania súd prvej inštancie ustálil, že medzi stranami bol platne
skončený pracovný pomer, a to na základe ústne uzavretej dohody o skončení pracovného pomeru
v zmysle § 60 ods. 1 Zákonníka práce ku dňu 31. decembra 2017. Poukázal na výpovede svedkov
(konateľa a zamestnancov žalovanej), z ktorých vyplynulo, že žalobca bol ten, ktorý prišiel za konateľom
žalovanej s návrhom na skončenie pracovného pomeru dohodou a konateľ žalovanej túto dohodu prijal
(akceptoval). Došlo k tomu v posledný pracovný deň pred vianočnými sviatkami v roku 2017 - t. j. v

piatok 22. decembra 2017, a to v kancelárii firmy, kde žalobca prišiel po dokončení jazdy a kde boli
všetci vypovedajúci svedkovia prítomní. Pravdivosť uvedených svedeckých výpovedí bola podporená
aj ďalšími skutkovými okolnosťami, a to, že žalobca hneď po odchode z kancelárie firmy 22. decembra
2017 si šiel zobrať osobné veci a vypratať kamión. Okolnosť, že v kabíne kamióna žalobca nechal kľúče
od kamióna, kľúče od areálu a jemu pridelený služobný telefón nevyhnutný pre výkon jeho práce potvrdili
nielen svedkyne a konateľ žalovanej, ale aj samotný žalobca. Podľa názoru prvostupňového súdu takéto

konanie svedčí o tom, že konajúca osoba si je vedomá toho, že jej pracovný pomer už ďalej pokračovať
nebude.

3. Súd prvej inštancie vychádzal aj z listinných dôkazov, a to z odhlásenia žalobcu zo strany
zamestnávateľa zo zdravotnej poisťovne a Sociálnej poisťovne k 31. decembru 2017 a tiež z výziev
žalovanej z 24. januára 2018 a 28. júna 2018 adresovaných žalobcovi, v ktorých ho vyzýva na

osobné stretnutie za účelom podpísania písomného vyhotovenia dohody o skončení pracovného
pomeru a ďalších dokumentov pre výstup zo zamestnania, na ktorom sa dohodli so žalobcom 22.decembra 2017 (ktoré si žalobca neprebral). Súd prvej inštancie poukázal tiež na skutočnosť, že
žalobca sa od 17. januára 2018 zamestnal u iného zamestnávateľa. Aj keď právne predpisy nezakazujú
zamestnancovi súčasne vykonávať viacero pracovných pomerov u rôznych zamestnávateľov, okolnosť,

že žalobca sa dva týždne po spornom skončení pracovného pomeru u žalovanej zamestnal u
iného zamestnávateľa, nasvedčovala záveru, že žalobca si bol vedomý, že jeho pracovný pomer so
žalovanou zanikol. Z lustrácie žalobcu v Sociálnej poisťovni vyplynulo, že žalobca sa počas trvania
pracovného pomeru u žalovanej nikdy nezamestnal u iného zamestnávateľa, ako aj to, že ani počas
trvania jeho neskorších pracovných pomerov u iných zamestnávateľov sa nezamestnal súčasne ešte

niekde inde. Charakter vykonávaných pracovných činností žalobcovi objektívne nedovoľoval súčasne a
plnohodnotne vykonávať viacero pracovných pomerov u rôznych zamestnávateľov. Súd prvej inštancie
tiež zdôraznil, že zamestnanec, ktorý má povinnosť pracovať zodpovedne a riadne, plniť pokyny
nadriadených a byť na pracovisku na začiatku pracovného času, si jednak nenechá mimo svojho dosahu
pracovný telefón, na ktorom je zamestnávateľom kontaktovaný za účelom výkonu práce, a jednak
riadne preberá a reaguje na zasielanú písomnú korešpondenciu od svojho zamestnávateľa, pretože jej

obsahom môžu byť ďalšie pracovné pokyny. Tvrdenia žalobcu, že čakal na telefonát alebo SMS správu
na svoj súkromný telefón (pričom svoje súkromné telefónne číslo žalovanej ani neposkytol), a preto si
nepreberal žiadne písomnosti, ktoré mu boli adresované zo strany žalovanej, vyzneli podľa súdu prvej
inštancie nepresvedčivo.

4. V dôsledku skutočnosti, že pracovný pomer medzi stranami sa platne a účinne skončil dohodou ku
dňu 31. decembra 2017, nevznikol žalobcovi nárok na mzdu ani dovolenku za nasledujúce obdobie (t. j.
od roku 2018 a neskôr), pretože už nebol zamestnancom žalovanej. Za nedôvodnú považoval súd prvej
inštancie aj požiadavku žalobcu na zaplatenie cestovných náhrad (tzv. diét) vo výške 554 eur, pretože
žalobca neuniesol dôkazné bremeno ohľadom preukázania základu ani výšky tohto uplatňovaného

nároku a v konaní neprodukoval v tomto smere žiadny dôkaz.

5. Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací, na odvolanie žalobcu rozsudkom z 27. októbra 2022
sp. zn. 10CoPr/9/2022 potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie a žalovanému priznal nárok na náhradu
trov odvolacieho konania v rozsahu 100%. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku i

konania, ktorému predchádzalo, dospel k záveru, že súd dostatočne zistil skutkový stav a na základe
toho dospel ku správnym záverom a tieto správne právne posúdil. Súd prvej inštancie zrozumiteľne
vyhodnotil výpovede svedkov, ktorých v konaní vypočul, ako aj listinné dôkazy, ktoré žalovaný predložil,
a to v priamej nadväznosti na konanie samotného žalobcu, ktorého tvrdenia rozobral do najmenších
podrobností, vylučujúcich akúkoľvek pochybnosť o tom, že žalobcov pracovný pomer u žalovanej skončil

k 31. decembru 2017 ústnou dohodou. Žalobca pritom v konaní neprodukoval žiaden dôkaz, ktorým by
preukázal, že jeho pracovný pomer trval aj po 31. decembri 2017.

6. Proti rozsudku odvolacieho súdu podal dovolanie žalobca a navrhol, aby dovolací súd rozsudok
odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Prípustnosť dovolania vyvodzoval z § 420

písm. f) Civilného sporového poriadku. Dovolateľ namietal nesprávne závery súdov oboch inštancií
o nedôvodnosti podanej žaloby, nakoľko v konaní nebola hodnoverne preukázaná skutočnosť, ktorý
konkrétny deň si strany dohodli ako deň skončenia pracovného pomeru. Zotrval na svojich tvrdeniach,
že k skončeniu pracovného pomeru nedošlo. Ani v konaní vypočutí svedkovia nepotvrdili, že k skončeniu
pracovného pomeru malo dôjsť k 31. decembru 2017. Súd si v tomto dotvoril nevypovedané skutočnosti,

čímporušiljehoprávonaspravodlivésúdnekonanie.Záverysúdovobochnižšíchinštanciínemajúoporu
vo vykonanom dokazovaní. Odôvodnenie napadnutého rozsudku je nepreskúmateľné a nezákonné,
úvahy súdu, ktorými sa riadil pri hodnotení dôkazov, sú popísané nedostatočne, závery, ku ktorým súd
dospel, nezodpovedajú vykonaným dôkazom.

7. Dovolateľ poukázal na to, že on ako žalobca nie je objektívne schopný preukázať negatívnu
skutočnosť. Dôkazné bremeno neuniesla práve žalovaná, ktorá nepreukázala, že skutočne došlo k
skončeniu pracovného pomeru. Namietal závery súdu, že skutočnosť, že si našiel v januári 2018 nové
zamestnanie, má nasvedčovať tomu, že došlo k skončeniu pracovného pomeru so žalovanou. Žiaden
právny predpis totiž nezakazuje osobe mať popri sebe uzatvorených viacero pracovných pomerov

súčasne.

8. Žalovaná vo vyjadrení k dovolaniu žiadala dovolanie odmietnuť ako neprípustné.9. Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací (§ 35 Civilného sporového poriadku), po zistení,
že dovolanie podala v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 Civilného sporového poriadku) strana zastúpená
v súlade so zákonom (§ 429 ods. 1 Civilného sporového poriadku), v ktorej neprospech bolo napadnuté

rozhodnutievydané(§424Civilnéhosporovéhoporiadku),beznariadeniapojednávania(§443Civilného
sporového poriadku), dospel k záveru, že dovolanie žalobcu je potrebné odmietnuť.

10. V zmysle § 419 Civilného sporového poriadku je proti rozhodnutiu odvolacieho súdu dovolanie
prípustné,(len)aktozákonpripúšťa.Rozhodnutiaodvolaciehosúdu,protiktorýmjedovolanieprípustné,

sú vymenované v ustanoveniach § 420 a § 421 ods. 1 Civilného sporového poriadku.

11. Podľa § 420 Civilného sporového poriadku dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu
odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

12. Dovolanie prípustné podľa § 420 Civilného sporového poriadku možno odôvodniť iba tým, že v
konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 Civilného sporového poriadku). Dovolací
dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 Civilného sporového

poriadku).

13. Dovolateľ vyvodzujúc prípustnosť podaného dovolania z ustanovenia § 420 písm. f) Civilného
sporového poriadku namietal arbitrárnosť odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, nesprávne
hodnotenie dôkazov a nesprávne zistenie skutkového stavu.

14. Z hľadiska prípustnosti dovolania v zmysle § 420 písm. f) Civilného sporového poriadku nie je
významný subjektívny názor dovolateľa, tvrdiaceho, že sa súd dopustil vady zmätočnosti v zmysle
tohto ustanovenia; rozhodujúce je výlučne zistenie (záver) dovolacieho súdu, že k tejto procesnej vade
skutočne došlo. Dovolací súd preto skúmal opodstatnenosť argumentácie žalovaného, že v konaní došlo

k ním tvrdeným vadám zmätočnosti.

15. Podstatou práva na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať
sa svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky
poskytované právnym poriadkom. Integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu

zodpovedajúce konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Z práva na spravodlivý súdny
proces pre procesnú stranu nevyplýva jej právo na to, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi
názormi a predstavami, preberal a riadil sa ňou predkladaným výkladom všeobecne záväzných
predpisov, rozhodol v súlade s jej vôľou a požiadavkami (IV. ÚS 252/04, I. ÚS 50/04, I. ÚS 97/97, II.
ÚS 3/97 a II. ÚS 251/03). K tomuto dôvodu prípustnosti dovolania treba uviesť, že ustálená judikatúra

Európskeho súdu pre ľudské práva (ESĽP) uvádza, že súdy musia v rozsudkoch jasne a zrozumiteľne
uviesť dôvody, na ktorých založili svoje rozhodnutia, musia sa zaoberať najdôležitejšími argumentami
vznesenými stranami sporu a uviesť dôvody pre prijatie alebo odmietnutie týchto argumentov, a že
nedodržanie týchto požiadaviek je nezlučiteľné s ideou práva na spravodlivý proces (pozri napr. Garcia
Ruiz v. Španielsko, Vetrenko v. Moldavsko, Kraska v. Švajčiarsko).

16. Aj Najvyšší súd Slovenskej republiky už v minulosti vo viacerých svojich rozhodnutiach, práve pod
vplyvom judikatúry ESĽP a ústavného súdu, zaujal stanovisko, že medzi práva strany civilného procesu
na zabezpečenie spravodlivej ochrany jej práv a právom chránených záujmov patrí nepochybne aj
právo na spravodlivý proces a že za porušenie tohto práva treba považovať aj nedostatok riadneho a

vyčerpávajúceho odôvodnenia súdneho rozhodnutia. Povinnosť súdu rozhodnutie náležite odôvodniť
je totiž odrazom práva strany sporu na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia
súdu, ktorý sa zaoberá všetkými právne relevantnými dôvodmi uplatnenej žaloby, ako aj špecifickými
námietkami strany sporu. Porušením uvedeného práva strany sporu na jednej strane a povinnosti súduna strane druhej, sa strane sporu (okrem upretia práva dozvedieť sa o príčinách rozhodnutia práve
zvoleným spôsobom) odníma možnosť náležite skutkovo, aj právne argumentovať proti rozhodnutiu
súdu v rámci využitia prípadných riadnych alebo mimoriadnych opravných prostriedkov. Ak nedostatok

riadneho odôvodnenia súdneho rozhodnutia je porušením práva na spravodlivé súdne konanie, táto
vada zakladá i prípustnosť dovolania podľa § 420 písm. f) Civilného sporového poriadku.

17. Dovolací súd považuje za potrebné poznamenať, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na
všetky otázky nastolené stranou sporu, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam,

prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia. Preto odôvodnenie rozhodnutia
všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, stačí na záver
o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (IV.
ÚS 115/03). Súd v opravnom konaní nemusí dať odpoveď na všetky námietky uvedené v opravnom
prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú (podľa názoru súdu) podstatný význam pre rozhodnutie o odvolaní
a zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktoré je

predmetom preskúmania v odvolacom konaní (II. ÚS 78/05).

18. Posudzujúc námietky dovolateľa smerujúce k arbitrárnosti a nedostatočnosti odôvodnenia
napadnutého rozhodnutia dovolací súd vyhodnotil rozhodnutia oboch súdov nižších inštancií v ich
vzájomnej jednote a dospel k záveru, že odvolací súd rozhodujúci o opravnom prostriedku žalobcu sa

vysporiadal s jeho právne relevantnou argumentáciou adekvátne a preskúmateľne, pričom je potrebné
zvýrazniť, že súd prvej inštancie sa v odôvodnení svojho rozhodnutia zaoberal tak vyhodnotením
skutkového stavu ako aj právnymi závermi, na ktoré poukazoval mimo iného i odvolací súd.

19. Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia v spojení s rozhodnutím súdu prvej inštancie obsahuje

dostatočne jasnú odpoveď a vysvetlenie dôvodov, ktoré viedli súd k záveru o skončení pracovného
pomeru žalobcu dohodou. Súd prvej inštancie detailným spôsobom ozrejmil, z akých skutkových zistení
a dôkazov vychádzal, ako ich posúdil a vyhodnotil, a akým spôsobom na ustálené skutkové závery
aplikoval relevantné právne normy. Odvolací súd reagujúc na námietky odvolateľa sa s hodnotením
dôkazov súdom prvej inštancie a jeho právnymi závermi plne stotožnil, považoval ich za logické a

riadne odôvodnené. Dovolací súd dospel k záveru, že rozhodnutia súdov nižších inštancií sú dostatočne
obšírnym spôsobom odôvodnené a prijaté skutkové i právne závery sú v nich vysvetlené formou
zrozumiteľnou tak pre kvalifikovanú osobu s právnickým vzdelaním ako i pre laika bez právnického
vzdelania.

20. K námietkam dovolateľa ohľadne zisteného skutkového stavu a hodnotenia dôkazov súdmi nižších
inštancií dovolací súd uvádza, že takáto námietka nie je bez ďalších relevantných skutočností spôsobilá
založiť prípustnosť dovolania pre tzv. zmätočnostnú vadu v procesnom postupe odvolacieho súdu.
Na hodnotenie skutkových okolností a zisťovanie skutkového stavu sú povolané súdy prvej a druhej
inštancie ako skutkové súdy, a nie dovolací súd, ktorý je v zmysle § 442 Civilného sporového poriadku

viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil odvolací súd, a jeho prieskum skutkových zistení nespočíva
v prehodnocovaní skutkového stavu, ale len v kontrole postupu súdu pri procese jeho zisťovania
(tu porovnaj aj I. ÚS 6/2018). V rámci tejto kontroly dovolací súd síce má možnosť vyhodnotiť a
posúdiť, či konanie nie je postihnuté rôznymi závažnými deficitmi v dokazovaní (tzv. opomenutý dôkaz,
deformovaný dôkaz, porušenie zásady voľného hodnotenia dôkazov a pod.) a či konajúcimi súdmi prijaté

skutkové závery nie sú svojvoľné, neudržateľné alebo prijaté v zrejmom omyle, ktorý by poprel zmysel
a podstatu práva na spravodlivý proces, čím by mohlo dôjsť k vade zmätočnosti v zmysle § 420 písm.
f) Civilného sporového poriadku, avšak tieto vady v prejednávanej veci nezistil.

21. Súd prvej inštancie prijaté skutkové závery náležite odôvodnil, podrobne vyhodnotil svedecké

výpovede v spojení s ostatnými skutkovými okolnosťami prípadu. Z odôvodnenia rozhodnutia je zrejmé
uvažovanie súdu o pravdepodobnosti oboch skutkových eventualít, skončenia pracovného pomeru
žalobcu, aj jeho trvania. Všetky dôkazy súd prvej inštancie posúdil vo vzájomnej súvislosti a dospel k
jasnému a logickému záveru, že vykonané dôkazy svedčia o skončení pracovného pomeru, a to k 31.
decembru 2017. Dovolací súd poukazuje na to, že aj napriek tomu, že svedkovia explicitne neuvádzali

dátum skončenia pomeru 31. decembra 2017, vyhodnotiac všetky posudzované okolnosti súd prvej
inštancie ustálil tento dátum skončenia pracovného pomeru, pričom jeho záver nie je arbitrárny, ale
vychádza z komplexného zhodnotenia všetkých okolností, ktoré v posudzovanom prípade vyšli najavo
(nielen zo svedeckých výpovedí). Žalobca si uplatňoval náhradu mzdy za obdobie od januára 2018,podstatné preto bolo ustálenie skutočnosti, či v januári 2018 ešte trval jeho pracovný pomer u žalovanej.
V okolnostiach tejto veci nie je na ťarchu žalobcu, že jedna svedkyňa uviedla, že pracovný pomer
skončil k 23. decembru 2017 a súd prvej inštancie na základe všetkých ostatných dôkazov ustálil, že k

skončeniupracovnéhopomerudošlok31.decembru2018.Dovolacísúddospelkzáveru,žehodnotenie
vykonaných dôkazov konajúcimi súdmi a následne prijaté skutkové závery nevykazujú žiadne znaky
svojvoľnosti, nelogickosti, či zrejmého omylu, z čoho je zrejmé, že súdy oboch nižších inštancií nezaťažili
konanie vadou zmätočnosti.

22. Námietky dovolateľa majú skôr povahu nespokojnosti so samotným výsledkom hodnotenia dôkazov.
Dovolací súd však poukazuje na to, že do práva na spravodlivý proces nepatrí právo na to, aby
bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby sa všeobecný súd stotožnil s
jeho právnymi názormi a predstavami, preberal a riadil sa ním predkladaným výkladom všeobecne
záväzných predpisov, rozhodol v súlade s jeho vôľou a požiadavkami, ale ani právo vyjadrovať sa
k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, prípadne dožadovať sa ním navrhnutého

spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (IV. ÚS 252/04, I. ÚS 50/04, I. ÚS 98/97, II. ÚS 3/97 a II. ÚS
251/03).

23. Vzhľadom na neopodstatnenosť námietky dovolateľa, že konanie pred súdmi nižších inštancií bolo
postihnuté namietanými vadami vyplývajúcimi z § 420 písm. f) Civilného sporového poriadku, dovolací

súd dovolanie žalovaného odmietol podľa § 447 písm. c) Civilného sporového poriadku ako dovolanie,
ktoré smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému dovolanie nie je prípustné.

24. Výrok o nároku na náhradu trov dovolacieho konania najvyšší súd neodôvodňuje (§ 451 ods. 3 veta
druhá Civilného sporového poriadku).

25. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.