Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 11. október 2023

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 5Tos/178/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2123012044
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 10. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Kristína Ferencziová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2023:2123012044.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kristíny Ferencziovej a sudcov
JUDr. Martina Žovinca a Mgr. Michala Polláka, v trestnej veci odsúdeného A. B., nar. XX.XX.XXXX,
o návrhu záujmového združenia občanov DUMISK, o.z. na podmienečné prepustenie z výkonu trestu
odňatia slobody, o sťažnosti záujmového združenia občanov DUMISK, o.z. proti uzneseniu Okresného
súdu Trnava zo dňa 07.08.2023 sp. zn. 105PP/12/2023, na neverejnom zasadnutí konanom dňa

12.10.2023 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 194 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku sa napadnuté uznesenie zrušuje a ukladá sa okresnému
súdu, aby vo veci znovu konal a rozhodol.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením Okresný súd Trnava rozhodol podľa § 66 ods. 1 písm. a), písm. b), ods. 2, ods.
3 Trestného zákona tak, že zamietol návrh záujmového združenia občanov DUMISK, o.z., so sídlom 926

01 Sereď, Mlynárska 37/29 o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody odsúdeného
A. B., nar. XX.XX.XXXX v C., t. č. v Ústave na výkon trestu odňatia slobody Hrnčiarovce nad Parnou,
ktorý mu bol uložený rozsudkom Okresného súdu Nitra, sp. zn. 4T/79/2014 zo dňa 13.04.2015, v spojení
s uznesením Krajského súdu v Nitre, sp. zn. 2To/67/2015 zo dňa 25.11.2015 a rozsudkom Okresného
súdu Senica, sp. zn. 1T/90/2018 zo dňa 11.11.2019, v spojení s uznesením Krajského súdu v Trnave,
sp. zn. 3To/40/2020 zo dňa 30.06.2020.

Proti uvedenému uzneseniu podal zástupca Občianskeho združenia DUMISK, v zákonom stanovenej
lehote, sťažnosť. Prokurátor sa na verejnom zasadnutí vzdal práva podať sťažnosť.
PodanúsťažnosťObčianskezdruženieDUMISKbližšieodôvodnilopodanímzodňa11.09.2023vktorom
uviedlo, že z odôvodnenia rozhodnutia nie je zrejmé, že by sa súd vo svojich úvahách zaoberal
podaním OZ DUMISK. Poukazuje na to, že predmetom konania je posúdenie návrhu OZ DUMISK, teda
posúdenie, či ponúknutá záruka je / nie je relevantná, resp. či je vo vzťahu k osobe odsúdeného, skutku

atď. postačujúca / nepostačujúca. S poukazom na judikatúru Najvyššieho súdu SR má za to, že OZ
dostatočne preukázalo tzv. aktívnu legitimáciu na podanie návrhu (vlastná práva subjektivita OZ ako
navrhovateľa, osoba oprávnená konať v mene navrhovateľa, predmet činnosti). OZ predložilo „výpis
z registra“, stanovy OZ ako aj plnomocenstvo, na základe ktorého zástupca OZ zastupoval združenie
na VZ. Uvádza, že združenie v návrhu uviedlo ako chce na odsúdeného pôsobiť. Súd sa vo svojom
rozhodnutí s nastolenou otázkou nevysporiadal. Rozhodnutie navodzuje dojem, že súd rozhodoval

o návrhu odsúdeného a nie o návrhu OZ. Z uvedených dôvodov má za to, že rozhodnutie súdu je
nepreskúmateľné. Krajský súd žiada, aby rozhodnutie zrušil a vec vrátil okresnému súdu, ktorý vec
opätovne prejedná a rozhodne. V ďalšom konaní okresný súd zhodnotí ponúknutú záruku – spôsoby
pôsobenia na odsúdeného a posúdi dostatočnosť, resp. nedostatočnosť ponúknutej záruky.
Podľa § 192 ods. 1 Trestného poriadku pri rozhodovaní o sťažnosti preskúma nadriadený orgán
a) správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť, a

b) konanie predchádzajúce týmto výrokom napadnutého uznesenia.Podľa § 194 ods. 1 Trestného poriadku, ak nezamietne nadriadený orgán sťažnosť, zruší napadnuté
uznesenie, a ak je podľa povahy veci potrebné nové rozhodnutie,
a) rozhodne vo veci sám, alebo

b) uloží orgánu, proti ktorého rozhodnutiu sťažnosť smeruje, aby vo veci znovu konal a rozhodol, s
výnimkou rozhodovania o sťažnosti proti rozhodnutiu o väzbe podľa § 72 ods. 1 písm. a), d) až f),
rozhodovania o sťažnosti proti rozhodnutiu o väzbe, ak súd prvého stupňa rozhodol o väzbe po podaní
obžaloby alebo návrhu na schválenie dohody o vine a treste podľa § 76 ods. 3, 4 alebo 10, rozhodovania
osťažnostiprotirozhodnutiuopokračovanívochrannomliečení,prepustenízochrannéholiečeniaalebo

ukončení ochranného liečenia, ak predseda senátu rozhodoval pred ukončením výkonu trestu podľa §
446a ods. 3 alebo 4 a rozhodovania o sťažnosti proti rozhodnutiu o návrhu na umiestnenie odsúdeného
v detenčnom ústave podľa § 462.
Krajský súd v Trnave na podklade podanej sťažnosti podľa § 192 odsek 1 Trestného poriadku,
preskúmal správnosť a zákonnosť napadnutého výroku, proti ktorému sťažovateľ podal sťažnosť, ako
aj správnosť postupu konania, ktoré jeho vydaniu predchádzalo. Sťažnosť podala oprávnená osoba,

v zákonnej lehote a smeruje voči výroku, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný.
Preskúmaním napadnutého rozhodnutia a konania, ktoré jeho vydaniu predchádzalo sťažnostný súd
zistil nasledovné.
Napadnutýmuznesenímrozhodolprvostupňovýsúdonávrhuodsúdenéhonapodmienečnéprepustenie
z výkonu trestu odňatia slobody, ktorý si vykonáva na základe rozhodnutí uvedených vo výroku

prvostupňového uznesenia. Návrh odsúdeného zamietol z dôvodu, že hoci odsúdený spĺňa formálnu
podmienku (vykonanie potrebnej časti trestu odňatia slobody) a prvú materiálu podmienku (vo výkone
trestu plnením svojich povinností a svojím správaním preukázal polepšenie), nespĺňa druhú materiálu
podmienku (dôvodné očakávanie vedenia riadneho života odsúdeného po jeho podmienečnom
prepustení na slobodu).

K splneniu prvej materiálnej podmienky v odôvodnení napadnutého uznesenia súd prvého stupňa
uviedol, že z hodnotenia ústavu nevyplývajú žiadne negatívne poznatky týkajúce sa správania sa
odsúdeného počas výkonu trestu odňatia slobody, preto možno konštatovať, že odsúdený svojím
správaním počas výkonu trestu odňatia slobody preukázal polepšenie.
Pri posudzovaní druhej materiálnej podmienky súd prvého stupňa uviedol, že negatívny charakter má

predovšetkým správanie a konanie odsúdeného na slobode. Z obsahu spisu je totiž zrejmé, že odsúdený
bol doposiaľ 6-krát súdne trestaný, pričom v jednom prípade sa na odsúdeného hľadí, ako keby nebol
odsúdený. Ďalej uvádza, že odsúdený bol v minulosti dvakrát vo výkone trestu odňatia slobody, pričom
v jednom prípade bol podmienečne prepustený z výkonu trestu odňatia slobody. Poukazuje aj na tú
skutočnosť, že odsúdený aktuálne vykonáva trest odňatia slobody za dva trestné činy (v jednom prípade

za zločin a v druhom za prečin), ktoré boli prejednávané a rozhodované v dvoch samostatných trestných
konaniach. Ďalej konštatuje, že povaha trestných činov spáchaných odsúdeným, pre ktoré je aktuálne
vo výkone trestu a z nich vyplývajúce okolnosti charakterizujúce odsúdeného ako osobu so sklonom
k opakovanému páchaniu trestných činov, spolu so závermi hodnotenia odôvodňujú záver o existencii
vysokého rizika jeho recidívy a možno konštatovať, že nebol ešte dosiahnutý taký stupeň jeho nápravy,

že by sa zbavil práve tých charakterových vlastností a nesprávnych návykov, ktoré viedli u odsúdeného k
opakovanému páchaniu trestných činov a teda aktuálne nie je splnený ani predpoklad vedenia riadneho
života na slobode.
Preskúmaním konania, ktoré predchádzalo vydaniu napadnutého uznesenia sťažnostný súd zistil, že
toto bolo vykonané v súlade so zákonom, keď prvostupňový súd nariadil a vykonal verejné zasadnutie,

na ktorom vypočul procesné strany, oboznámil listinné dôkazy a dal odsúdenému možnosť dostatočne
realizovať jeho práva, ktoré mu vyplývajú z ustanovení Trestného poriadku.
Pokiaľ však ide o rozsah vykonaného dokazovania, toto nepovažuje sťažnostný súd za dostatočné.
Prvostupňový súd rozhodol bez náležitého zistenia skutkového stavu potrebného na spravodlivé
rozhodnutie a zároveň sa riadne nevysporiadal ani so zistenými skutočnosťami. Napadnuté rozhodnutie

preto považuje sťažnostný súd za nekonkrétne, všeobecné, v dôsledku čoho je možné predmetné
rozhodnutie označiť ako arbitrárne a nepreskúmateľné.
V úvode sťažnostný súd upozorňuje, že rozhodnutie o podmienečnom prepustení, resp. každé
rozhodnutie súdu je vždy nutné odôvodniť ku osobe konkrétneho odsúdeného. Rozhodnutia súdov
musia byť individualizované a nemôžu obsahovať v prevažnej časti iba všeobecné formulácie. V

odôvodnení treba, ak to prichádza podľa povahy veci do úvahy, uviesť najmä skutočnosti, ktoré sa
považujú za dokázané, dôkazy, o ktoré sa skutkové zistenia opierajú, úvahy, ktorými sa rozhodujúci
orgán spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov, ako aj právne úvahy, na ktorých základe podľa
príslušných ustanovení zákona posudzoval dokázané skutočnosti.Vo vzťahu k posúdeniu splnenia materiálnych podmienok podmienečného prepustenia súd v tejto
súvislosti skúma, či u odsúdeného došlo k polepšeniu, teda, či u neho prebehol proces vnútornej
premeny jeho osobnosti oprávňujúci „nádej“, že odsúdený v budúcnosti povedie riadny život, v rámci

čoho musí zvážiť aj závažnosť, povahu a spôsob spáchania trestných činov, ktorých sa vykonávaný trest
týka, ako aj pohnútky k trestnej činnosti, plnenie si povinností a správanie sa odsúdeného vo výkone
trestu odňatia slobody v kontexte jeho doterajšieho spôsobu života, charakteru jeho osoby, povahových
vlastností a jeho postoja k spáchanej trestnej činnosti, ktoré je možné zistiť z hodnotenia odsúdeného
ústavom, v ktorom vykonáva alebo vykonával trest odňatia slobody, väzby, jeho charakteristík, posudkov

a podobne, tak, aby súd mal dostatočný podklad pre zistenie, či je možné od odsúdeného reálne
očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život.
V tomto prípade možno konštatovať, že prvostupňový súd sa s vyššie uvedeným vysporiadal len veľmi
povrchne a všeobecne, v dôsledku čoho nebolo možné považovať napadnuté uznesenie za riadne
a náležite odôvodnené.
K splneniu prvej materiálnej podmienky (t. j. odsúdený vo výkone trestu odňatia slobody plnením svojich

povinností a svojim správaním preukázal polepšenie) súd prvého stupňa v napadnutom uznesení len
stroho konštatoval, že táto je splnená, nakoľko vo vzťahu k odsúdenému neboli konštatované žiadne
také negatívne skutočnosti a poznatky o jeho osobe. Takto všeobecne formulované konštatovanie súdu
prvého stupňa neobstojí, nakoľko nie je preskúmateľné, na základe akých konkrétnych skutočnosti
dospel súd prvého stupňa k záveru, že odsúdený preukázal polepšenie. Iba konštatovanie o polepšení

odsúdeného bez ďalšieho odôvodnenia nemožno považovať za dostatočné.
Druhá materiálna podmienka už bola zo strany prvostupňového súdu vyhodnotená komplexnejšie,
kde posudzoval osobnosť odsúdeného, trestnú minulosť a charakter trestnej činnosti a zo zistených
skutočností vyvodil závery odôvodňujúce jej nesplnenie.
Pri vyhodnotení tejto podmienky však absentuje úvaha, či polepšenie odsúdeného, ktoré súd prvého

stupňa v napadnutom uznesení konštatuje, nepostačuje na záver, že odsúdený bude na slobode
v prípade podmienečného prepustenia viesť riadny život. V prípadoch, kedy má súd prvého stupňa prvú
materiálnu podmienku za splnenú a zároveň druhú materiálnu podmienku za nesplnenú, je potrebné
tieto protichodné tvrdenia (polepšenie odsúdeného vo výkone trestu, ktoré však nie dostatočné na to,
aby po prepustení na slobodu viedol riadny život) náležite odôvodniť, teda či v dôsledku tohto polepšenia

je možné od odsúdeného očakávať, že bude na slobode viesť riadny život. V tomto smere absentuje
i úvaha súdu o tom, doterajší výkon trestu odňatia slobody v dostatočnej miere prispel alebo neprispel
k zmene záporných vlastností či charakterových čŕt odsúdeného, ktoré by svedčili o dosiahnutom stupni
nápravy. Na jednej strane je potrebné posúdiť stupeň kriminálneho narušenia odsúdeného v čase, kedy
páchal trestnú činnosť a jeho súčasný postoj k trestnej činnosti a dosiahnutý stupeň resocializácie, ktoré

vo svojom súhrne dajú záver, či odsúdený preukázal polepšenie.
Ďalej sa sťažnostný súd stotožnil s námietkou Občianskeho združenia DUMISK, že sa prvostupňový
súd v odôvodnení napadnutého uznesenia vôbec nevysporiadal so zárukou poskytnutou občianskym
združením, keďže v odôvodnení napadnutého uznesenia k tomu neuviedol vôbec nič. V
napadnutom rozhodnutí úplne absentujú úvahy súdu, či poskytnutá záruka občianskeho združenia je

postačujúcaalebonie,resp.čijespôsobilánaplniťúčelpodmienečnéhoprepusteniaatrestu.Súdprvého
stupňa mal zhodnotiť, či perspektíva odsúdeného po prípadnom podmienečnom prepustení je taká
negatívna, ako ju vykresľuje v napadnutom uznesení, až po vyhodnotení poskytnutých záruk a súčasne
náležitým spôsobom odôvodniť, či považuje poskytnuté záruky na dovŕšenie nápravy odsúdeného
za dostačujúce alebo nie. Vyhodnotenie týchto podstatných skutočností, v odôvodnení napadnutého

uznesenia absentuje, aj napriek tomu, že ide o návrh na podmienečné prepustenie odsúdeného tohto
občianskeho združenia.
V tomto smere považuje sťažnostný súd aj vykonané dokazovanie súdu prvého stupňa za
nedostačujúce. Súd prvého stupňa navrhovateľa, teda Občianske združenie DUMISK k svojmu
návrhu nevypočul (umožnenie predniesť konečný návrh nemožno stotožniť s výsluchom zástupcu

navrhovateľa), nezisťoval aké konkrétne spôsoby pôsobenia na odsúdeného chcú uplatňovať (nakoľko
návrh občianskeho združenia bol len všeobecne formulovaný) a ako si budú plniť povinnosť pôsobiť
na osobu, za ktorú sa zaručujú. Sťažnostný súd na tomto mieste pripomína, že nie je úlohou v rámci
sťažnostného konania riešiť uvedené otázky namiesto súdu prvého stupňa, ak ich tento odignoroval.
Súd prvého stupňa zároveň nevypočul ani odsúdeného k tomu, ako sa vôbec stavia k takto ponúknutej

záruke.
Vzhľadom na vyššie uvedené pochybenia súdu prvého stupňa považuje sťažnostný súd sťažnosť
Občianskeho združenia DUMISK za dôvodnú. Tieto pochybenie mali za následok zrušenie napadnutéhouznesenia podľa § 194 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku v celom rozsahu a vrátenie veci
prvostupňovému súdu na nové konanie a rozhodnutie.
Úlohou prvostupňového súdu bude doplniť dokazovanie vo vyššie uvedenom smere, vo veci znovu

rozhodnúť a svoje rozhodnutie odôvodniť v zmysle požiadavky náležitého odôvodnenia súdneho
rozhodnutia a uviesť, na základe akých konkrétnych úvah dospel k záveru, že odsúdený spĺňa alebo
nespĺňa zákonné podmienky na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, pričom sa
bude musieť dôsledne zaoberať ponúknutou zárukou občianskeho združenia za dovŕšenie nápravy
odsúdeného.

Toto uznesenie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.