Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Košice
Rozhodutie vydal sudca Mgr. Dana Popovičová
Forma rozhodnutia – Uznesenie
Povaha rozhodnutia – Zmeňujúce
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 9Co/62/2023
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7119201543
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 09. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Popovičová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2023:7119201543.2
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dany Popovičovej a členiek
senátu JUDr. Gizely Majerčák a JUDr. Aleny Mikovej v spore žalobcu: A. B. C., nar. XX.X.XXXX, bytom
v D., E. XX, zastúpený Advokátskou kanceláriou JUDr. Tomáš Tomčovčík, s.r.o., so sídlom v Košiciach,
Nerudova 14, proti žalovanému: Generali Česká pojišťovna a.s., Spálená 75/16, Nové Město, Praha 1,
Česká republika, IČO: 45272956 konajúca na území SR prostredníctvom organizačnej zložky podniku
zahraničnej osoby: Generali Poisťovňa, pobočka poisťovne z iného členského štátu, Lamačská cesta
3/A, Bratislava, IČO: 54 228 573, zastúpeného Advokátskou kanceláriou SD LEGAL, s.r.o., so sídlom
v Košiciach, Žriedlova 3, o zaplatenie sumy 2.735,96 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku
Okresného súdu Košice I zo dňa 20.1.2023 č.k. 42C/4/2019-459 takto
r o z h o d o l :
M e n í rozsudok vo výroku o trovách konania tak, že žalobca má nárok na náhradu trov prvoinštančného
konania voči žalovanému v rozsahu 60 %.
Žalobca má nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému v celom rozsahu.
o d ô v o d n e n i e :
1. Okresný súd Košice I (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozsudkom uvedenom v záhlaví tohto
rozhodnutia uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania vo výške 5% ročne zo
sumy 3.207,20 eur od 3.2.2019 do 4.3.2019. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Žalobcovi voči
žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 42,74 % s tým, že o výške náhrady
rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.
2. Týmto rozsudkom rozhodol o nároku žalobcu na náhradu škody na zdraví, ktorý pôvodne uplatnil voči
žalovanému vo výške 18.702,- eur s prísl.
3.Skoršímrozsudkomzodňa21.5.2021súdprvejinštancievovecirozhodoltak,žekonanieozaplatenie
15.966,04 eur s prísl. zastavil a žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania vo
výške 5 % ročne zo sumy 9.619,17 eur od 3.2.2019 do 6.3.2019. V tejto časti rozsudok nadobudol
právoplatnosť. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol a tiež rozhodol o trovách konaniach, pričom v tejto
časti bol rozsudok zrušený odvolacím súdom a vrátený súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Pokiaľ ide
o náhradu škody na zdraví, v časti nároku o zaplatenie 15.966,04 eur s prísl. zobral žalobca žalobu späť
a navrhol v tejto časti konanie zastaviť z toho dôvodu, že žalovaný po podaní žaloby uhradil žalobcovi
týmto titulom sumu 13.297,- eur a v zostávajúcej časti nároku na ňom netrval z dôvodu, že v konaní bol
vyhotovený znalecký posudok, ktorým bola nanovo ustálená výška bodového ohodnotenia bolestného,
z ktorej pri úprave petitu vychádzal.
4. Vychádzajúc z rozhodnutia súdu prvej inštancie vo veci samej súd prvej inštancie ustálil, že základ
uplatneného nároku žalobcu je daný v rozsahu 80 %, pričom k tomu záveru dospel tak, že stanovil mieru
účasti žalobcu na spôsobenej škode v rozsahu 20 %, preto uzavrel, že žalovaný zodpovedá za vzniknutúškodu žalobcovi v rozsahu 80 %. Keďže znalecká organizácia ohodnotila bolestné v počte 879 bodov,
čo pri hodnote bodu vo výške 18,24 eur činí 16.032,96 eur, po zohľadnení spoluzavinenia žalobcu tak
ustálil, že žalobcovi vznikol nárok voči žalovanému na zaplatenie 12.826,37 eur. V priebehu konania
žalovaný žalobcovi uhradil sumu 13.297,- eur, ktorá suma prevyšuje žalobcovi priznaný nárok vo výške
12.826,37 eur. Preto žalobcovi priznal (len) nárok na úroky z omeškania, ktoré konkrétne vyčíslil vo
výroku II napadnutého rozsudku.
5. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie s poukazom na § 255 ods. 1.2 C.s.p. a vychádzajúc
zo zásady úspechu v spore priznal žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu
42,74 %. Na zdôvodnenie rozhodnutia uviedol, že nárok žalobcu závisel od výsledku znaleckého
dokazovania a tiež od posúdenia miery spoluzavinenia žalobcu na vzniknutej škode zo strany súdu.
Žalobca pôvodne žiadal 18.702,- eur s prísl., pričom úspešný bol pokiaľ ide o zaplatenie sumy 13.347,96
eur (13.297,- eur, v ktorej časti súd zastavil konanie + 38.22 eur paušalizovaný úrok z omeškania).
Úspech žalobcu tak predstavuje 71,37 % a neúspech 28,63 %, preto priznal žalobcovi nárok na náhradu
42,74 %. Uviedol, že nevzhliadol dôvody vhodné osobitného zreteľa pri rozhodovaní o trovách konania.
6. Proti tomuto rozsudku, a to (len) voči výroku o trovách konania v zákonnej lehote podal odvolanie
žalobcaaodvolaciemusúdunavrhol,abyrozsudokvtomtovýrokuzmeniltak,žemupriznáplnúnáhradu
trov konania voči žalovanému alebo mu prizná nárok na náhradu trov konania v rozsahu 66,50 %. Vytkol
súdu prvej inštancie, že aj napriek konštatovaniu, že výrok o trovách konania je závislý od výsledkov
znaleckého dokazovania a tiež od úvahy súdu, tieto skutočnosti nezohľadnil a priznal žalobcovi nárok
na náhradu trov konania vychádzajúc výlučne len z pomeru úspechu v konaní. Takýto postup považuje
za nesprávny. Žalobcovi mala byť priznaná plná náhrada trov konania alebo mu mal súd priznať 66,50
% náhrady trov konania vychádzajúc z tej skutočnosti, že v konaní ustálil mieru jeho spoluúčasti na
vzniknutej škode v rozsahu 20 %. Žalobcu nemožno zaťažiť procesnou zodpovednosťou za predvídanie
výsledku sporu, ktorý závisí od výsledkov znaleckého posudku. Úspech žalobcu predstavuje 83,25 % .
7. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací prejednal odvolanie žalobcu bez nariadenia pojednávania
v zmysle ust. § 385 ods. 1 zák.č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“) v rozsahu
danom ust. § 379 a § 380 C.s.p a dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné.
8. Odvolacie námietky žalobcu smerujú k spochybneniu záveru súdu prvej inštancie o tom, že mu vznikol
nároknanáhradutrovkonaniavočižalovanémuvrozsahu42,74%,vychádzajúczpomerujehoúspechu
v konaní.
9. Podľa § 255 ods. 1, 2 C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo
veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne
vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
10. Podľa § 256 ods. 1 C.s.p. ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.
11. Zásada úspechu v spore sa podľa právnej teórie premieta v ust. § 255 C.s.p. ako základné kritérium
priznania náhrady trov konania. „Úspech vo veci“ súd vždy skúma čo do právneho základu veci a čo do
výšky priznaného nároku. Plný úspech v spore sa zisťuje porovnaním žalobnej žiadosti (petitu) a výroku,
ktorým sa rozhodlo vo veci. Zásadu úspechu vo veci treba uplatniť aj na konania, ktorých výška plnenia
závisí od úvahy súdu (sudcovské právo) alebo od znaleckého posudku. V týchto prípadoch nejde o
procesne neúspešného žalobu, ak mu bola priznaná aspoň časť žalobou uplatneného nároku. Úspech
žalobcu je v takom prípade potrebné skúmať čo do právneho základu a nie čo do výšky priznaného
nároku. Žalobcovi pritom vznikne právo na náhradu trov konania, avšak výlučne z prisúdenej sumy (nie
zo sumy žalovanej).
12. K rovnakým záverom dospel aj Ústavný súd Slovenskej republiky v Náleze III.ÚS 475/2018 zo dňa
4. februára 2021, keď uzavrel, že zmyslom novej právnej úpravy Civilného sporového poriadku nebola
snaha zákonodarcu sa pri rozhodovaní o náhrade trov konania koncepčne celkom odchýliť od pravidla
pôvodne vyjadreného v § 142 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku. Záver súdu absolútne vylučujúci
osobitne režim posudzovania úspechu v konaní a nárokov na náhradu trov v prípadoch, keď výškaplnenia závisela od znaleckého posudku alebo úvahy súdu, nemožno akceptovať a takáto interpretácia
§ 255 C.s.p. súdom nie je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky.
13. Vychádzajúc z výkladu cit. ust. § 255 ods. 1 C.s.p. na daný prípad je potrebné dôjsť k záveru,
že žalobca bol procesne úspešný čo do základu uplatneného nároku v rozsahu 80 % zohľadňujúc
skutočnosť, že súd prvej inštancie ustálil jeho mieru spoluúčasti na vzniknutej škode v rozsahu 20
%. Pokiaľ ide o výšku samotného nároku, žalobca pri ustálení petitu žalobného návrhu vychádzal zo
znaleckého posudku č. 73/2017 znalca MUDr. Ľuboša Tomčovčíka PhD., pomocou ktorého ustálil výšku
vzniknutej škody. V priebehu konania v dôsledku doplnenia dokazovania novým znaleckým skúmaním
došlo k zmene ustálenia výšky vzniknutej škody žalobcu, pričom sa tomu tak stalo v súvislosti so závermi
znaleckého posudku vyhotoveného v konaní. V danom prípade výška plnenia závisela od výsledkov
znaleckého skúmania vykonaného v konaní, preto nesprávny je názor súdu prvej inštancie o tom, že pri
priznaní nároku na náhradu trov konania bolo potrebné vychádzať z číselného vyjadrenia priznaného
nároku oproti nároku uplatnenému.
14. Pri určení nároku žalobcu na náhradu trov konania však nemožno prihliadnuť, že súd prvej inštancie
ustálil spoluúčasť žalobcu na jemu vzniknutej škode na zdraví v rozsahu 20 %, preto za spravodlivé
považoval odvolací súd, aby pri určení výšky náhrady trov prvoinštančného konania bola táto skutočnosť
zohľadnená a preto priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 60 % ( úspech v pomere
80 % - neúspech v pomere 20 %).
15. Na základe týchto úvah rozhodol odvolací súd v zmysle § 388 C.s.p. tak, ako vyplýva z enunciátu
tohto rozhodnutia a zmenil rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku o trovách konania.
16. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s §
255 ods. 1 C.s.p. tak, že priznal žalobcovi plnú náhradu trov odvolacieho konania, keďže vychádzajúc
z jeho odvolacej argumentácie bol v odvolacom konaní úspešný.
17. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C.s.p.).
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.