Uznesenie Rozhodnutie bolo vynesené dňa nedeľa 1. október 2023

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 13C/68/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8323202749
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 10. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lucia Lacová
ECLI: ECLI:SK:OSHE:2023:8323202749.1

Uznesenie

Okresný súd Humenné v právnej veci žalobcu: BUSINESS OK s.r.o., IČO: 45 330 603, so sídlom
Kozia č. 26, 811 03 Bratislava, právne zastúpený advokátom zapísaným v zozname SAK pod č. 7296:
JUDr. Martin Palaj, s.r.o., so sídlom Kazanská č. 4, 821 06 Bratislava, proti žalovanej 1/: A. B. C., D.
E., narodená XX.XX.XXXX, trvale bytom F. F. XX, XXX XX F., a proti žalovanému 2/: B. G. C., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom H. F. XXX/XX, XXX XX I. J., v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia,

takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a.

II. Žiadna zo strán n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa návrhom doručeným na Okresný súd Humenné dňa 07.09.2023 domáhal vydania

rozhodnutia tak, aby súd zakázal žalovanému 2/ akokoľvek scudziť (odplatne, bezodplatne), či zaťažiť
nehnuteľnosti zapísané na Liste vlastníctva č. XXXX, evidovanom K. L. M., katastrálnym odborom, okres
M., obec M., k. ú. M., a to byt č. XX, X. p., vchod č. X, ul. N., v byt. dome so súp. č. XXXX, postavenom
na parc. registra „C“ č. XXXX/X, o veľkosti podielu 1/1 k celku, a podiel bytu na spoločných častiach
a zariadeniach domu a spoluvlastnícky podiel k zastavanému pozemku – parc. registra „C“ č. XXXX/
X, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, o výmere 676 m2, o veľkosti podielu 55/4684 k celku

(ďalej len ako „byt“), do právoplatného skončenia konania vo veci samej. Uvedený návrh na vydanie
neodkladného opatrenia je súčasťou žaloby o určenie vlastníckeho práva k predmetnému bytu.

2. Návrh odôvodnil tým, že žalovaná 1/ previedla darovacou zmluvou zo dňa 27.06.2022 na
žalovaného 2/ vlastnícke právo k predmetnému bytu. Žalovaná 1/ ako vydražiteľka nadobudla byt na
základe dobrovoľnej dražby v zmysle príslušných právnych predpisov upravujúcich dobrovoľnú dražbu.

Osvedčenie o priebehu dražby tvorí prílohu tohto návrhu (N XXX/XXXX, NZ XXXXX/XXXX, O. XXXXX/
XXXX z 13.07.2018). Žalobcom bola podaná žaloba o určenie neplatnosti uvedenej dobrovoľnej dražby
na Okresný súd Humenné, pričom konanie je vedené pod sp. zn. 21Csp/16/2020 (r. 2020). Žalovaná
1/ je v tomto konaní žalovanou 3/. Všetko nasvedčuje tomu, a oprávnene sa očakáva, že krajský súd
tentokrát rozhodnutie OS HE potvrdí ako vecne správne, a teda žalobca očakáva vyhlásenie dražby za
neplatnú. Účastníkom tohto súdneho konania je aj žalovaná 1/ pani B. C., plne si vedomá dôsledkov, že

v prípade neúspechu v spore, vlastníctvo k vyššie uvedenej nehnuteľnosti stratí. Napriek tomu v r. 2022
podpísala darovaciu zmluvu so žalovaným 2/ a v roku 2023 bol vklad K. L. M., katastrálnym odborom
povolený, a to aj napriek tomu, že žalobca prostredníctvom právneho zástupcu OÚ katastrálny odbor
informoval, že vklad povoliť nemôže, pretože darca - žalovaná 1/ týmto úkonom úplne zmarí budúci
výkon súdneho rozhodnutia OS HE sp. zn. 21Csp/16/2020. Žalobca má za to, že je nevyhnutne potrebná
dočasná úprava pomerov k bytu, pretože v opačnom prípade dôjde k nezvratnému poškodeniu žalobcu.

Navrhovateľ je toho názoru, že účel ním sledovaný nie je možné dosiahnuť zabezpečovacím opatrením,keďže navrhovateľ si voči dražobníkovi a P. Q. primárne neuplatňuje zaplatenie peňažnej čiastky, ktorej
exekúcia by mala byť ohrozená.

3. Žalobca k podanému návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia priložil kópiu darovacej zmluvy
medzi žalovanými 1/ a 2/, rozhodnutie K. L. M., katastrálny odbor o zamietnutí návrhu na vklad
práva, odvolania žalovaných 1/ a 2/ proti tomuto rozhodnutiu, výpis z katastra nehnuteľností – výpis
z listu vlastníctva č. XXXX, rozsudok Okresného súdu Humenné č. k. 21Csp/16/2020-189 zo dňa
14.05.2021 a č. k. 21Csp/16/2020-327 zo dňa 15.03.2023, uznesenie Krajského súdu v Prešove č.

k. 20CoCsp/46/2021-243 zo dňa 28.04.2022 o zrušení rozsudku č. k. 21Csp/16/2020-189 zo dňa
14.05.2021.

4. Súd prvej inštancie v danej veci zistil tento skutkový a právny stav.

5. Z odôvodnenia rozsudku Okresného súdu Humenné č. k. 21Csp/16/2020-327 zo dňa 15.03.2023

okrem iného vyplýva, že žalobca získal vlastnícke právo k bytu č. XX O. N. R. P. M. na základe
dobrovoľnej dražby zo dňa 13.07.2018 (čl. 53), pričom zároveň nedošlo k výmazu záložného práva P. L.
Q., S. na príslušnom LV č. XXXX k. ú. M., ktorá následne dňa 14.11.2019 vykonala opakovanú dražbu
predmetnej nehnuteľnosti a novou vlastníčkou bytu sa stala žalovaná 1/. Z uvedených dôvodov sa preto
žalobca v tomto konaní 21Csp/16/2020 domáhal určenia neplatnosti dobrovoľnej dražby osvedčenej

notárskou zápisnicou N XXX/XXXX, O. XXXXX/XXXX, O. XXXXX/XXXX zo dňa 14.11.2019. Súd žalobe
vyššie uvedeným rozsudkom vyhovel, pričom žalovaný 2/ sa proti rozhodnutiu odvolal, a následne bolo
rozhodnutiezrušenéavrátenénanovéprejednaniearozhodnutieUznesenímKrajskéhosúduvPrešove
č. k. 20CoCsp/46/2021-243 zo dňa 28.04.2022.

6. Z rozsudku Okresného súdu Humenné č. k. 21Csp/16/2020-327 zo dňa 15.03.2023, vydanom po
odvolacom konaní, vyplýva, že po doplnení dokazovania súd opätovne rozhodol tak, že určil dobrovoľnú
dražbu zo dňa 14.11.2019 osvedčenú notárskou zápisnicou N XXX/XXXX, O., NCRIs XXXXX/XXXX za
neplatnú. Tento rozsudok však nie je zatiaľ právoplatný a vykonateľný, pretože proti nemu bolo podané
odvolanie a vec sa aktuálne nachádza na Krajskom súde v Prešove na rozhodnutie o odvolaní.

7. Z darovacej zmluvy zo dňa 27.06.2022 (čl. 5) vyplýva, že žalovaná 1/ ako vlastníčka bytu a darkyňa
darovala žalovanému 2/ ako obdarovanému byt č. XX O. N. R. P. M..

8. Podľa výpisu z listu vlastníctva č. XXXX je žalovaný 2/ vlastníkom bytu na základe rozhodnutia

V-860/2022 zo dňa 25.07.2023, č.z. 897/2023 s poznámkou Pod P-200/2019, že na Okresnom súdu
prebieha súdne konanie sp. zn. 12C/48/2019 a pod P-26/2023, že na Okresnom súde Humenné
prebieha súdne konanie sp. zn. 21Csp/16/2020 o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby (čl. 23 druhej
strany). Žalobca doložil prvé rozhodnutie K. L. M., katastrálny odbor zo dňa 26.07.2022, ktorým bol návrh
na vklad zamietnutý (čl. 6 druhej strany).

9. Podľa § 324 ods. 1, 2, 3 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len
ako „CSP“), pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť
neodkladné opatrenie. Na konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je príslušný okresný
súd. Neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť

zabezpečovacím opatrením.
Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť
pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
Podľa § 325 ods. 2 CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby
d) niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

Podľa § 326 ods. 1, ods. 2 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach
žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej
úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne
osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé,
akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na

ktoré sa odvoláva.
Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené
podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.Podľa § 328 ods. 2 prvá veta CSP, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd
najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti
podľa § 326.

Podľa § 328 ods. 3 CSP, uznesenie, ktorým bolo rozhodnuté o návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia, je súd povinný písomne vyhotoviť a odoslať.
Podľa § 329 ods. 1 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez
výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti
uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu

na nariadenie neodkladného opatrenia.
Podľa § 329 ods. 2 CSP, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu
prvej inštancie.
Podľa § 329 ods. 3 CSP, ak po vydaní uznesenia, ktorým bol zamietnutý návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia, dôjde k zmene skutkových okolností významných pre rozhodnutie, nezakladá
právoplatné rozhodnutie, ktorým bol zamietnutý návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, prekážku

rozhodnutej veci.
Podľa § 330 ods. 1 CSP, súd môže určiť, že neodkladné opatrenie bude trvať len po určený čas.
Podľa § 331 ods. 1 CSP, návrh na nariadenie neodkladného opatrenia doručí súd ostatným stranám
až spolu s uznesením, ktorým bolo neodkladné opatrenie nariadené. Ak bol návrh na jeho nariadenie
odmietnutý alebo zamietnutý, uznesenie o jeho odmietnutí alebo zamietnutí ani prípadné odvolanie

navrhovateľa súd ostatným stranám nedoručuje; uznesenie odvolacieho súdu im doručí, len ak ním bolo
neodkladné opatrenie nariadené.
Podľa § 331 ods. 2 CSP, uznesenie o neodkladnom opatrení súd odošle najneskôr do troch dní od jeho
vyhotovenia.
Podľa čl. 20 Ústavy Slovenskej republiky, každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo všetkých

vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Majetok nadobudnutý v rozpore s právnym poriadkom
ochranu nepožíva. Dedenie sa zaručuje.

10. V zmysle citovaných zákonných ustanovení Civilného sporového poriadku sa na nariadenie
neodkladného opatrenia alternatívne vyžaduje splnenie dvoch predpokladov; prvým z nich je potreba

bezodkladnosti úpravy pomerov alebo obava, že exekúcia bude ohrozená, pričom ich vzájomná
kumulácia nie je vylúčená. Pomery, ktoré majú byť neodkladným opatrením upravené, musia mať vždy
povahu právnych pomerov. Podmienkou pre nariadenie neodkladného opatrenia je osvedčenie, že bez
okamžitej úpravy právnych pomerov by bolo právo dotknutého subjektu ohrozené. Je nutné, aby boli
osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa

má poskytnúť neodkladná ochrana, ako aj osvedčenie, že je tu nebezpečenstvo ohrozenia exekúcie
(znemožnenie budúceho výkonu rozhodnutia). Nariadenie neodkladného opatrenia je prípustné a
opodstatnené vtedy, ak sa tvrdí a osvedčí, že existuje právny vzťah medzi stranami, tento vyžaduje
bezodkladnú úpravu a osvedčí sa dôvodnosť nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Neodkladným
opatrením by nemalo dochádzať k zásahu do práv nad nevyhnutnú mieru. Pri nariaďovaní samotného

neodkladnéhoopatreniaprevládapožiadavkarýchlostinadpožiadavkouúplnostiskutkovýchzistení,ato
z dôvodu že nariadenie neodkladného opatrenia má dočasný, predbežný charakter. Z tohto dôvodu nie
je síce potrebné zisťovať všetky skutočnosti, ktoré má mať zistené pred vydaním konečného rozhodnutia
vo veci samej, ale musia byť osvedčené okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje opodstatnenosť žaloby,
resp. návrhu na toto dočasné opatrenie. Pri nariaďovaní neodkladného opatrenia musia byť osvedčené

okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje opodstatnenosť návrhu na toto opatrenie. Miera osvedčenia sa riadi
danou situáciou, najmä naliehavosťou jej riešenia. Preukázanie alebo aspoň osvedčenie skutočností
odôvodňujúcich nariadenie neodkladného opatrenia sa posudzuje tak podľa obsahu návrhu, pripojených
listín a skutkových okolností z nich vyplývajúcich, ale aj dôvodnosti návrhu z hľadiska právneho
posúdenia veci. Účelom neodkladného opatrenia je totiž rýchle a pružné riešenie tej situácie, ktorá

vyžaduje okamžitý zásah súdu (viď Uznesenie NS SR sp.zn. 2Mcdo 3/2010).

11. Pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení sa vychádza len zo stavu, ktorý je v čase rozhodovania o
podanom návrhu a nevykonáva sa pojednávanie. Žalobca musí osvedčiť, že nariadením neodkladného
opatrenia sa dosiahne účel ochrany práv žalobcu poskytovanej mu súdom v konaní. Osvedčenie

nároku znamená, že súd na základe predložených dôkazných prostriedkov zisťuje len najvýznamnejšie
skutočnosti a nie všetky rozhodujúce skutočnosti. V rámci konania o nariadenie neodkladného opatrenia
je rozsah „dokazovania“ (osvedčovanie) podstatne zúžený. Osvedčovanie na rozdiel od dokazovania
znamená, že súd prostredníctvom označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležitéprerozhodovanieonávrhunaneodkladnéopatrenie.Výsledkomtakéhotopostupujeto,žeosvedčované
skutočnosti sa súdu, so zreteľom na všetky okolnosti prípadu, javia pravdepodobné (viď Uznesenie
Najvyššieho súdu sp. zn. 2Cdo 104/2010, 2Cdo 105/2010). Zároveň pre neodkladné opatrenie platí, že

pokiaľ sa žalobca domáha nariadenia neodkladného opatrenia, musí uviesť a opísať všetky rozhodujúce
skutočnosti, ktoré odôvodňujú potrebu nariadenia neodkladného opatrenia, podmienky dôvodnosti
nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana, odôvodnenie úpravy pomerov. Opísaním
všetkých rozhodujúcich skutočností, ktoré odôvodňujú nariadenie neodkladného opatrenia žalobca musí
preukázať z čoho, teda z akých okolností vyvodzuje svoj nárok na nariadenie neodkladného opatrenia.

V zmysle § 325 ods. 1 CSP; neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Z citovaného ustanovenia vyplýva, že
neodkladné opatrenie má mimoriadny charakter, čo znamená, že jeho nariadenie prichádza do úvahy
v prípade splnenia formálnych zákonných predpokladov, keďže pri rozhodovaní o ňom sa dokazovanie
nevykonáva.

12. Pri neodkladných opatreniach, ktoré majú zabezpečovací a preventívny charakter, je súd primárne
povinný vyhodnotiť, či by úkon, ktorému sa má predísť, nelegitímnym spôsobom sťažil alebo znemožnil
ochranu práv a oprávnených záujmov navrhovateľa v rámci konania vo veci samej. Požadované
obmedzenie musí byť primerané (princíp proporcionality) a nesmie nad nevyhnutnú mieru limitovať
dotknutú osobu, resp. poskytovať navrhovateľovi neadekvátnu výhodu. Z návrhu a jeho príloh musí

byť zároveň zrejmé, že celkové okolnosti prípadu a správanie sa protistrany alebo jej predchádzajúce
úkony osvedčujú, že k neželanému úkonu reálne môže dôjsť a jeho uskutočnenie je pravdepodobné,
pričom závisí iba od individuálnej vôle samotnej protistrany. Ako už bolo uvedené, navrhovateľ je zo
zákona povinný hodnoverne osvedčiť aj dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má neodkladným
opatrením poskytnúť ochrana (Števček, M., Ficová, S., Barícová, J.. Mesiarkinová, S., Bajánková, J.,

Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha : C. H. Beck, 2016, s. 1107). Pred
nariadením neodkladného opatrenia, ktorým sa strane sporu ukladá, aby niečo vykonala, niečoho
sa zdržala, alebo aby niečo znášala, sa vychádza z vymedzenia uvedeného návrhu a skúma sa, či
je dostatočne odôvodnený, skúmajú sa skutkové okolnosti vzťahujúce sa na rozsah navrhovaného
opatrenia. Súd pri nariaďovaní neodkladného opatrenia musí vziať zreteľ na fakty, proporcionality

následku a príčiny jeho vzniku. Ďalej je potrebné zvažovať pozitívne a negatívne argumenty v kolízií
stojacich záujmov za súčasnej minimalizácie zásahov do základných práv strán sporu. Pre nariadenie
neodkladného opatrenia je teda potrebné aspoň osvedčiť právo, resp. osvedčiť ohrozenie práva.
Hodnoverné osvedčenie nároku musí viesť k záveru, že miera pravdepodobnosti úspešnosti strany v
následnom konaní o žalobe, je v danom prípade vyššia než pravdepodobnosť jej zamietnutia. Zjavne

nedôvodnému alebo neexistujúcemu nároku preto nie je možné poskytnúť ochranu prostredníctvom
neodkladného opatrenia. Neodkladným opatrením môžu byť upravené len pomery, ktoré majú povahu
právnych vzťahov. Obsahom právneho vzťahu sú jednotlivé práva a povinnosti jeho subjektov. Regulácia
faktických pomerov je z povahy veci vylúčená. Na tomto mieste súd poukazuje, že „V prvom rade si treba
uvedomiť, že predbežné opatrenie nemožno vydať vtedy, keby išlo o úpravu faktických (nie právnych)

vzťahov medzi účastníkmi. Z uvedeného teda vyplýva, že predbežné opatrenie podľa horeuvedeného
prvého bodu možno použiť výlučne na úpravu právnych vzťahov medzi účastníkmi. V súvislosti s
predchádzajúcim odsekom je tiež nutné zdôrazniť, že ide o podmienku tvrdenia a osvedčenia existencie
právneho vzťahu len medzi účastníkmi a nie tretími osobami. Ako už bolo uvedené, podmienkou na
nariadenie predbežného opatrenia je tvrdenie a osvedčenie existencie právneho vzťahu. Vzhľadom

na skutočnosť, že obsahom právneho vzťahu sú jednotlivé práva a povinnosti jeho subjektov, možno
uvedenú podmienku premietnuť do polohy, že navrhovateľ je povinný okrem existencie právneho vzťahu
osvedčiť aj danosť práva (nároku), ktoré z tohto vzťahu pre neho vyplýva, a to „aspoň do takej miery, aby
bolo zrejmé, že v konaní vo veci tento nárok nie je očividne vylúčený.“ (Valko, E., Tomlainová, A., Werner,
A., Predbežné opatrenie a naliehavý právny záujem. Bulletin slovenskej advokácie - 1/2001, s. 31.).

13. Po oboznámení sa s návrhom žalobcu a so skutkovými tvrdeniami obsiahnutými v návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia a k nemu priloženými listinnými dôkazmi, súd dospel k záveru, že
návrhužalobcunanariadenieneodkladnéhoopatrenianiejemožnévyhovieť,tentoniejedôvodný,asúd
teda konštatuje, že neboli splnené vyššie uvedené zákonné podmienky pre nariadenie neodkladného

opatrenia, tak ako to požaduje žalobca.
Zo skutočností popísaných žalobcom v písomnom návrhu nemožno vyvodiť dôvodnú obavu
odôvodňujúcu naliehavosť a nevyhnutnosť potreby upraviť určité právne vzťahy - a to medzi stranou,
ktorá navrhuje vydanie neodkladného opatrenia a stranou, ktorej sa má neodkladným opatrením uložiťurčitá povinnosť alebo obmedzenie, a že je medzi nimi osvedčený právny vzťah. Pri absencii osvedčenia
bezprostredného ohrozenia práva a osvedčenia právneho vzťahu možno konštatovať, že neboli splnené
predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia podľa návrhu žalobcu.

Účelom neodkladného opatrenia je dosiahnutie predbežných účinkov v prípade, ak nie je zrejmé, kedy
bude sporný vzťah účastníkov vyriešený konečným rozhodnutím súdu a vyvstáva potreba dočasnej
úpravy pomerov strán konania. Súd vychádzal z toho, že predbežne žalobca neosvedčil dôvodnosť
svojho nároku, ako aj existenciu bezprostredne hroziacej ujmy. Súd má za to, že nie je dôvodné, aby
boli dočasne upravené pomery strán sporu, a tým sa predišlo hroziacej ujme v majetkovej sfére žalobcu.

V konaní nebol preukázaný základný predpoklad, splnenie ktorého zákon vyžaduje pre využitie inštitútu
neodkladného opatrenia vo vzťahu k navrhovanému vydaniu opatrenia, a to existencia nebezpečenstva
bezprostredne hroziacej ujmy. Ohrozenie nároku žalobcu, či už subjektívne alebo objektívne, musí byť
konkrétne a žalobca ho musí osvedčiť, nestačí len abstraktná (pravdepodobná) možnosť ohrozenia
jeho práv. Chýbajúce osvedčenie bezprostredného ohrozenia práva nemožno ničím nahradiť, lebo je
základnou podmienkou pre nariadenie neodkladného opatrenia.

Žalobca neosvedčil, že je potrebné bezodkladne upraviť pomery medzi stranami, teda medzi ním a
žalovaným 2/, a že by reálne hrozilo alebo bolo porušované právo žalobcu, a rovnako neosvedčil ani
účel prípadnej ochrany takéhoto práva žalobcu, ktorá by mu mala byť nariadením tohto neodkladného
opatrenia poskytnutá.
Súd ďalej na tomto mieste uvádza, že neodkladné opatrenie možno použiť výlučne na úpravu právnych

vzťahov medzi účastníkmi, teda žalobca má povinnosť tvrdenia a osvedčenia existencie právneho
vzťahu len medzi účastníkmi a nie vo vzťahu k tretím osobám, v danom prípade vo vzťahu k jeho obave
o prípadnom nakladaní s predmetnými nehnuteľnosťami vo vzťahu k ďalším neurčeným osobám.

14. Žalovaný 2/ je zapísaný ako vlastník predmetnej nehnuteľnosti na základe Darovacej zmluvy zo

dňa 27.06.2022 ktorá bola povolená vkladom pod č. V-860/2022 zo dňa 25.07.2023 na LV č. XXXX
k. ú. M.. Žalobca zároveň s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia podal žalobu o určenie
vlastníckeho práva pre neplatnosť Darovacej zmluvy zo dňa 27.06.2022 proti žalovanej 1/ - darkyňa na
základe darovacej zmluvy a proti žalovanému 2/ - obdarovaný na základe darovacej zmluvy.
Súd má zato, že v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nebol žalobcom preukázaný

žiadny konkrétny úkon, na základe ktorého by sa dalo predpokladať, že žalovaný 2/ má v úmysle
predmetný byt akokoľvek odplatne či bezodplatne scudziť, previesť na inú osobu, zriadiť akékoľvek
právo zodpovedajúce vecnému bremenu, resp. ho akýmkoľvek spôsobom zaťažiť. Súd má teda
zato, že z návrhu žalobcu nevyplývajú také rozhodujúce skutočnosti, ktoré odôvodňujú potrebu
nariadenia neodkladného opatrenia, preukazujú podmienky dôvodnosti nároku, ktorému sa má

poskytnúť neodkladná ochrana a odôvodňujú úpravu pomerov medzi žalobcom a žalovaným 2/.
Súd poukazuje na rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 7Co/30/2019 zo dňa 05.03.2019
v obdobnej veci, ktorý vo svojom rozhodnutí uviedol: ,,Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia
vychádza zo základu, že nehnuteľnosti označené v petite návrhu (ktorých vlastníkom bola žalobkyňa
2/), žalovaní 1/, 2/ nadobudli na základe neplatnej opakovanej dobrovoľnej dražby a táto skutočnosť

ich neoprávňuje na prípadné ďalšie dispozície s nehnuteľnosťami. Súd prvej inštancie svoje
rozhodnutie vo výroku I vo vzťahu k uloženej povinnosti žalovaným 1/, 2/ zdržať sa nakladania
a disponovania s označenými nehnuteľnosťami podložil argumentáciou o tom, že žalobcovia 1/,
2/ v tejto súvislosti dostatočne preukázali nebezpečenstvo reálnej a bezprostredne hroziacej ujmy,
ktorá odôvodňuje nutnosť dočasnej úpravy pomerov strán sporu. Odvolací súd sa však s uvedenou

úvahou nestotožňuje. Konštatuje, že splnenie zákonom vyžadovaných podmienok na vyhovenie návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia žalovaným 1/, 2/ uložiť povinnosť zdržať sa nakladania a
akéhokoľvek disponovania s nehnuteľnosťami (a to najmä zdržať sa prevádzania vlastníckeho práva
k nehnuteľnostiam, zdržať sa predaja, darovania alebo akéhokoľvek iného spôsobu prevádzania
vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam na iné osoby, ako aj akéhokoľvek iného spôsobu zaťažovania

nehnuteľností) bez ich preukázania, nemôže byť vyvodené a nahradené súdom len z úvah žalobcov
1/, 2/ o možnom nakladaní s nehnuteľnosťami žalovanými 1/, 2/ (vlastníkmi vedenými v katastri
nehnuteľnosti). Pre nariadenie neodkladného opatrenia, zákon totiž okrem osvedčenia naliehavosti
potreby bezodkladnej úpravy pomerov vyžaduje aj osvedčenie existencie dôvodnej (nie akejkoľvek)
obavy z ohrozenia budúcej exekúcie. Táto obava by však v posudzovanom prípade (berúc v úvahu

znenie navrhovaného neodkladného opatrenia) musela vychádzať z konkrétneho konania žalovaných
1/, 2/, smerujúcich k takej dispozícii s nehnuteľnosťami, ktorá by jednoznačne vyvolávala dôvodnú obavu
o nebezpečenstve vzniku bezprostredne hroziacej ujmy a túto by žalobcovia 1/, 2/ museli osvedčiť
listinnými dôkazmi (napr. listom vlastníctva k uvedeným nehnuteľnostiam, s vyznačenou plombou, ktorádeklaruje budúcu zmenu vlastníckeho práva, inzerovaním ponuky na predaj uvedenej nehnuteľnosti
a pod.). V opačnom prípade nemožno do vlastníckych práv žalovaných 1/, 2/ zasiahnuť a pomery
medzi stranami, aj keď len dočasne, upraviť tak výnimočným a závažným procesným prostriedkom

akým je neodkladné opatrenie. Za vecne a právne správnu považuje úvahu súdu prvej inštancie o
bezzákladovosti návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v časti, v ktorej žalobcovia 1/, 2/ žiadali
uložiť žalovaným 1/, 2/ povinnosť zdržať sa prevzatia do držby a užívania sporných nehnuteľností,
odôvodnenú v návrhu jednak tým, že sporné nehnuteľnosti (ktorých vlastníkom bola žalobkyňa 2/),
žalovaní 1/, 2/ nadobudli na základe neplatnej opakovanej dobrovoľnej dražby a táto skutočnosť ich

neoprávňujenaprípadnéďalšiedispozíciesnehnuteľnosťamiajednakzobávžalobkyne2/ojejmožnom
vysťahovaníznehnuteľností(ktorýchniejepodľaúdajovvkatastrinehnuteľnostívlastníkom).Stotožňuje
sa s úvahou súdu prvej inštancie o tom, že žalovaným 1/, 2/ v katastri nehnuteľností zapísaných
ako aktuálnych vlastníkov nehnuteľností, svedčí právo tieto nehnuteľnosti držať a užívať, a to až do
právoplatnéhosúdnehorozhodnutiaourčeníneplatnostidobrovoľnejdražbyvedenejnaOkresnomsúde
Bratislava I pod sp. zn. 32/Cb/38/2016. Konštatácia súdu prvej inštancie o tom, že žalobcovia 1/, 2/ ani

sami nepodali žalobu o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby, ktorú namietla žalobkyňa 2/ v podanom
odvolaní ( zároveň však nepripojila listinný dôkaz z ktorého je možné vyvodiť, že predmetom konania
vedeného na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 7Cbi/13/2016 je konanie o určenie neplatnosti
dražby) nemá pre posúdenie splnenia zákonných predpokladov na nariadenie neodkladného opatrenia
v uvedenej časti žiaden právny význam.“

15.Vdanomprípadepopreskúmanívšetkýchnáležitostínávrhuatvrdenýchskutočnostímásúdzato,že
žalobca listinnými dôkazmi nijako nepreukázal obavu o prípadnom nakladaní s nehnuteľnosťou (prevod,
prenajatie, zaťaženie v prospech inej osoby, zriadenie akéhokoľvek práva zodpovedajúcemu vecnému
bremenu alebo akéhokoľvek iné zaťaženie týchto nehnuteľností), teda neosvedčil bezprostredné

ohrozenie práva, neosvedčil právny vzťah, teda súd má zato, že nie sú splnené zákonom stanovené
podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 1, ods. 2 písm. d) CSP, a preto
návrh na nariadenie neodkladného opatrenia v celom rozsahu zamietol.

16. Záverom poukazujúc na „..zásadu, ktorá platila už v rímskom práve, podľa ktorej „vigilantibus iura

scripta sunt" t. j. „práva patria len bdelým" (pozorným, ostražitým, opatrným, starostlivým), teda tým,
ktorí sa aktívne zaujímajú o ochranu a výkon svojich práv a ktorí svoje procesné oprávnenia uplatňujú
včas a s dostatočnou starostlivosťou a predvídavosťou. V slobodnej spoločnosti je totiž predovšetkým
vecou nositeľov práv, aby svoje práva bránili a starali sa o ne, inak ich podcenením či zanedbaním
môžu strácať svoje práva majetkové, osobné, satisfakčné a pod." (cit. z rozhodnutia NS SR sp. zn.

5 Sžf 65/2011), súd nad rámec ešte dodáva, že žalobca zastúpený právnym zástupcom mohol a mal
predísť aktuálnemu právnemu stavu vo vzťahu k predmetnému bytu, a to napríklad aj podaním návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia ešte pred zápisom vlastníckeho práva v prospech žalovaného 2/
do katastra nehnuteľností na základe vyššie uvedenej Darovacej zmluvy zo dňa 27.06.2022.
Z predložených listinných dôkazov vyplýva, že žalobca o uzavretí tejto darovacej zmluvy mal vedomosť

minimálne odo dňa 16.02.2023, kedy písomnosťou „Výzva na nepovolenie vkladu Darovacej zmluvy
ztituluprebiehajúcehosúdnehokonania“vyzvalOÚSninananepovolenietohtovkladu(čl.67).Samotná
plomba na LV č. XXXX k.ú. M. pod č. V-860/2022 bola vyznačená odo dňa podania návrhu na vklad
vlastníckeho práva na základe spornej darovacej zmluvy, teda odo dňa 27.06.2022. Ako je ďalej zrejmé
zo žalobcom predložených listinných dôkazov, ale aj výpisu z LV č. XXXX k. ú. M., vklad vlastníckeho

práva v prospech žalovaného 2/ bol povolený rozhodnutím až dňa 25.07.2023 na základe Darovacej
zmluvy zo dňa 27.06.2022 v znení Dodatku č. 1, a teda žalobca o prebiehajúcom vkladovacom konaní
mal vedomosť a mal i dostatok času uvedenú skutočnosť vtedy riešiť podaním návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia vo vzťahu k žalovanej 1/ ako výlučnej vlastníčke predmetného bytu zapísanej
na LV č. XXXX k. ú. M. v danom čase.

17. Podľa § 255 ods. 1, ods. 2 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo
veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne
vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,

ktorým sa konanie končí.
Žalobca si nárok na náhradu trov konania uplatnil, no v konaní úspešný nebol a žalovanému 2/ do
rozhodnutia súdu žiadne trovy konania nevznikli, preto súd o trovách konania rozhodol v súlade § 255
CSP ods. 2 tak, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.Poučenie:

Podľa § 357 písm. d) CSP, odvolanie je prípustné proti uzneseniu súdu prvej inštancie o návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia.

Podľa § 358 CSP, odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
Podľa § 359 CSP, odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Podľa § 362 ods. 1, ods. 2 CSP, odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde,
proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v
lehote podané na príslušnom odvolacom súde.

Podľa § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do

uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Podľa § 332 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením, ak osobitný predpis
neustanovuje inak.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím dobrovoľne splnená v stanovenej lehote po
nadobudnutí jeho právoplatnosti a vykonateľnosti, možno sa jej splnenia domáhať návrhom na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.