Uznesenie Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 27. september 2023

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 36Ek/787/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6123272321
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 09. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniel Ivanko, PhD.
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2023:6123272321.2

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnom konaní oprávneného: Hlídáme s.r.o., so sídlom Bendlova
29, Brno, Česká rapublika, IČ: 044 72 454, zastúpeného: Advokátska kancelária ERASMUS LEGAL, s.
r. o., so sídlom Justičná 9, Bratislava, proti povinnému: A. B., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom C. X, C.,
D. E., o vymoženie povinnosti zaplatiť 134.308,41 CZK s príslušenstvom, o sťažnosti oprávneného proti
uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 36Ek/787/2023 zo dňa 08. 06. 2023, takto

r o z h o d o l :

I. Súd sťažnosť oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 36Ek/787/2023
zo dňa 08. 06. 2023 z a m i e t a.

II. Oprávnený n e m á nárok na náhradu trov konania o sťažnosti proti uzneseniu Okresného súdu
Banská Bystrica sp. zn. 36Ek/787/2023 zo dňa 08. 06. 2023.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd, konajúc vyšším súdnym úradníkom, uznesením sp. zn. 36Ek/787/2023 zo dňa 08. 06. 2023
zamietol návrh oprávneného na vykonanie exekúcie v zmysle ustanovenia § 53 ods. 3 písm. g) v spojení
s § 53 ods. 4 Exekučného poriadku, v časti o vymoženie úroku vo výške 21,90% ročne zo sumy 23.000,-
CZK od 17.04.2019 do zaplatenia, úroku vo výške 19,90% ročne zo sumy 92.797,20 CZK od 17.04.2019
do zaplatenia, úroku z omeškania vo výške 8,05% ročne zo sumy 30.132,84 CZK od 17.04.2019 do
zaplatenia a úroku z omeškania vo výške 8,05% ročne zo sumy 104.175,57 CZK od 17.04.2019 do

zaplatenia, keď dospel k záveru, že oprávnený si návrhom uplatnil nárok na opakujúce sa príslušenstvo
pohľadávky a návrh je podaný po troch rokoch od nadobudnutia vykonateľnosti exekučného titulu, a to
bez toho, aby bol povinný na splnenie pohľadávky vyzvaný v posledných troch mesiacoch pred podaním
návrhu na vykonanie exekúcie, alebo bez toho, aby s povinným bola uzavretá dohoda o postupnom
splnení pohľadávky priznanej exekučným titulom v priebehu troch rokov od nadobudnutia vykonateľnosti
exekučného titulu.

2. Proti uzneseniu podal oprávnený včas sťažnosť, ktorú odôvodnil predovšetkým tým, cit.: „Oprávnený
uvádza, že proti povinnému je v Českej republike vedená exekúcia, a to Exekútorským úradom Brno-
venkov, súdnym exekútorom JUDr. Petrom Kociánom pod sp. zn. 137 Ex 10105/19. Exekučný návrh bol
podaný dňa 16.08.2019. Oprávnený nad to odkazuje na ustanovenie § 35 ods. 6 zákona č. 120/2001
Sb. a § 648 zákona č. 89/2012 Sb., občanského zákoníka, z ktorých vyplýva, že i podaním návrhu na
nariadenie exekúcie dochádza k spočívaniu premlčacej doby, ak pokračuje účastník riadne v zahájenom

konaní. Obdobne v súlade s ustanovením § 112 občianskeho zákonníka podaním návrhu na vykonanie
exekúcie sa plynutie 10-ročnej premlčacej doby zastavuje (spočíva), a to na celý čas trvania exekučného
konania. Oprávnený ďalej odkazuje na konanie vedené Okresným súdom Banská Bystrica pod sp. zn.
12Ek/304/2023, v ktorom oprávnený obdržal obdobnú výzvu súdu k predloženiu písomného dokladu,
z ktorého vyplýva, že povinný bol v posledných troch mesiacoch pred podaním návrhu na exekúciu
vyzvaný na splnenie pohľadávky. Oprávnený odkázal na vedenie exekúcie v Českej republike. Okresný

súd Banská Bystrica v nadväznosti na vyjadrenie oprávneného vydal upovedomenie o začatí exekúcie
a v exekúcii je vymáhaný aj nárok na opakujúce sa príslušenstvo pohľadávky. Obdobne Okresný súdBanská Bystrica postupoval aj v konaní vedenom pod sp. zn. 1Ek/1032/2023, sp. zn. 39Ek/1075/2023,
sp. zn. 34Ek/1074/2023, sp. zn. 8Ek/1011/2023, sp. zn. 4Ek/1081/2023.“. Navrhol preto sťažnosťou
napadnuté uznesenie zrušiť a priznať mu nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

3. Podľa § 202 ods. 1 druhá veta zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej
činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej
len „Exekučný poriadok“), sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie, proti
ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka.
4. Podľa § 250 ods. 1 CSP, ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.

5. Podľa § 53 ods. 3 písm. g) Exekučného poriadku, súd návrh na vykonanie exekúcie zamietne, ak
sa návrhom uplatňuje nárok na opakujúce sa príslušenstvo pohľadávky a návrh je podaný po troch
rokoch od nadobudnutia vykonateľnosti exekučného titulu, a to bez toho, aby bol povinný na splnenie
pohľadávky vyzvaný v posledných troch mesiacoch pred podaním návrhu na vykonanie exekúcie, alebo
bez toho, aby s povinným bola uzavretá dohoda o postupnom splnení pohľadávky priznanej exekučným
titulom v priebehu troch rokov od nadobudnutia vykonateľnosti exekučného titulu.

6. Podľa § 53 ods. 4 druhá veta Exkeučného poriadku, z dôvodu podľa odseku 3 písm. g) zamietne
návrh v časti opakujúceho sa príslušenstva, na ktoré vznikol nárok po vykonateľnosti exekučného titulu.
7. Po preskúmaní sťažnosti oprávneného proti uzneseniu vyššieho súdneho úradníka dospel súd k
záveru, že bola podaná včas, ale je v celom rozsahu nedôvodná. Sudca po preskúmaní napadnutého
uznesenia vyššieho súdneho úradníka dospel k záveru, že skutkový stav veci bol zistený správne, z

takto zisteného skutkového stavu bol vyvodený správny právny záver, ktorý bol náležitým spôsobom
odôvodnený. Aj keď sa sudca stotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom uznesení a podľa § 202
ods. 2 Exekučného poriadku nemusí rozhodnutie obsahovať odôvodnenie, na zdôraznenie správnosti
uvádza dôvody, pre ktoré bol návrh na vykonanie exekúcie dôvodne zamietnutý v časti o vymoženie
úroku vo výške 21,90% ročne zo sumy 23.000,- CZK od 17.04.2019 do zaplatenia, úroku vo výške

19,90% ročne zo sumy 92.797,20 CZK od 17.04.2019 do zaplatenia, úroku z omeškania vo výške 8,05%
ročne zo sumy 30.132,84 CZK od 17.04.2019 do zaplatenia a úroku z omeškania vo výške 8,05% ročne
zo sumy 104.175,57 CZK od 17.04.2019 do zaplatenia.
8. Pokiaľ oprávnený podá návrh na vykonanie exekúcie po troch rokoch od nadobudnutia vykonateľnosti
exekučného titulu a nepreukáže exekučnému súdu výzvu, ani dohodu, predvídanú ustanovením § 53

ods. 3 písm. g) Exekučného titulu, je to dôvod na aplikáciu ustanovenia § 53 ods. 4 Exekučného
poriadku a zamietnutie návrhu v časti opakujúceho sa príslušenstva, na ktoré vznikol nárok po
vykonateľnosti exekučného titulu.Vedenie exekúcie v Českej republike nemá za následok naplnenie
predpokladov podľa ustanovenia § 53 ods. 3 písm. g) Exekučného poriadku, keď uvedené nepreukazuje
ani výzvu oprávnenému v posledných troch mesiacoch pred podaním návrhu, ani uzavretie dohody

o postupnom splnení pohľadávky. Vedenie exekúcie proti povinnému na území iného štátu na podklade
exekučného titulu, ktorý nadobudol vykonateľnosť pred viac ako troma rokmi od podania návrhu na
vykonanie exekúcie, nemá za následok vylúčenie aplikácie § 53 ods.4 Exkeučného poriadku. Je tomu
tak z dôvodu, že exekučný súd nemá bez ďalšieho preukázané, že povinná osoba bola vyzvaná
na splnenie pohľadávky v posledných troch mesiacoch pred podaním návrhu na vykonanie exekúcie

a ešte menej má preukázanú dohodu o postupnom splnení pohľadávky. Exekučné konanie je v zásade,
nielen v európskom priestore, viazané na zásadu teritoriality a vykonávacie konanie sa spravuje
spravidla právnymi normami štátu výkonu rozhodnutia, pričom výkon rozhodnutia nesmie zasahovať
na územie iného štátu (porovnaj napríklad článok 41 ods. 1 nariadenia Brusel Ibis, článok III Dohovoru
o uznaní a výkone cudzích rozhodcovských rozhodnutí). Pokiaľ sa pre nútený výkon opakujúceho sa

príslušenstva pohľadávky priznanej exekučným titulom po troch rokoch od nadobudnutia vykonateľnosti
exekučného titulu ná uzemí Slovenskej republiky vyžadujú osobitné podmienky (uvedené výslovne
v ustanovení § 53 ods. 3 písm. g) Exekučného poriadku), potom tieto podmienky je potrebné splniť
a nemožno ich považovať za splnené iba samotným vedením vykonávacieho konania na území iného
štátu. Poukaz oprávneného v sťažnosti, cit.: „na ustanovenie § 35 ods. 6 zákona č. 120/2001 Sb.

a § 648 zákona č. 89/2012 Sb., občanského zákoníka, z ktorých vyplýva, že i podaním návrhu na
nariadenie exekúcie dochádza k spočívaniu premlčacej doby, ak pokračuje účastník riadne v zahájenom
konaní.“, považuje exekučný súd za nenáležitý, keď následok citovanej právnej normy sa vzťahuje na
územie iného štátu (odhliadnuc od skutočnosti že takmer totožnú právnu normu obsahuje aj právny
poriadok Slovenskej republiky v ustanovení § 112 Občianskeho zákonníka). Rovnako tak ide o poukaz

oprávneného nenáležitý z dôvodu, že súd nezamietol návrh na vykonanie exekúcie v časti z dôvodu
premlčania nároku, ale z dôvodu osobitnej právnej normy upravujúcej možnosť vymáhania opakujúceho
sa príslušenstva v exekúcii vedenej na návrh podaný po troch rokoch od vykonateľnosti exekučného
titulu.9. Druhou podstatnou námietkou oprávneného v sťažnosti je poukaz na porušenie princípu právnej
istoty. Exekučný súd k uvedenej námietke predovšetkým uvádza, že rozhodnutia súdov, nie sú (ani
prostredníctvom extenzívneho výkladu článku 2 CSP) uznané za formálne pramene práva, nakoľko v

súdnom spore ide vždy o individuálne posúdenie skutkového stavu, ktorý súd právne posudzuje. Poukaz
na individuálne súdne rozhodnutie považuje súd za nenáležité aj s prihliadnutím na čl. 2 ods. 3 CSP
podľa ktorého je pre naplnenie princípu právnej istoty dôležité predovšetkým dôkladné a presvedčivé
odôvodnenie odklonu od ustálenej rozhodovacej praxe najvyšších súdnych autorít a nie povýšenie
rozhodnutí súdov na formálny prameň práva. Nakoľko v otázke preukazovania splnenia podmienok

§ 53 ods. 3 písm. g) Exekučného poriadku poukazom na vedenie vykonávacieho konania na území
iného štátu nezaujala rozhodovacia prax najvyšších súdnych autorít stanovisko, nemá súd dôvod na
dôkladné odôvodnenie od rozhodovacej praxe, nakoľko ustálená rozhodovaciu prax najvyšších súdnych
autorít neexistuje. Súd, uvedomujúc si svoje osobitné postavenie v exekučných veciach od 01. 04.
2017 a tiež skutočnosti, že súčasťou princípu právnej istoty, vyplývajúceho z čl. 1 ods. 1 Ústavy je aj
požiadavka, aby sa na určitú právne relevantnú otázku pri opakovaní v rovnakých podmienkach, dala

rovnaká odpoveď, reagoval na uvedenú problematiku zákonom predvídaným spôsobom. Na zasadnutí
exekučného grémia Okresného súdu Banská Bystrica dňa 14. 03. 2023 bol väčšinovo prijatý záver, že
predchádzajúca exekúcia nezakladá také právne účinky ako výzva urobená podľa § 53 ods. 3 písm. g)
Exekučného poriadku. Pokiaľ bol takýto záver prijatý vo vzťahu ku predchádzajúcej exekúcii vedenej
na území Slovenskej republiky, o to viac uvedený záver platí na predchádzajúcu exekúciu vedenú na

území iného štátu. Nakoľko grémium podľa § 15 ods. 3 písm. a) zákona o súdoch prijalo stanovisko
k zjednocovaniu výkladu zákonov a iných všeobecne záväzných právnych predpisov v analogickej
otázke, exekučný súd vytvára práve jeho rešpektovaním stav právnej istoty. Záverom, v konaniach, na
ktoré poukazuje oprávený (sp. zn.: 12Ek/304/2023; 1Ek/1032/2023; 39Ek/1075/2023; 34Ek/1074/2023;
8Ek/1011/2023; 4Ek/1081/2023) došlo k právnemu posúdeniu veci vyšším súdnym úradníkom, nie

sudcom, pričom toto právne posúdenie odôvodnené nebolo, preto nie je možné ani uvažovať o možnosti
„dôkladného a presvedčivého odôvodnení“ a už vôbec nie o „odklone od ustálenej rozhodovacej praxi
najvyšších súdnych autorít“. Rovnako tak v týchto konaniach bolo postupované pred prijatím stanoviska
exekučného grémia.
10. Z vyššie uvedených dôvodov sudca podľa § 250 ods. 1 CSP v spojení s § 202 ods. 1

Exekučného poriadku sťažnosť oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn.
36Ek/787/2023 zo dňa 08. 06. 2023 vydanému vyšším súdnym úradníkom zamietol, keď sa stotožnil
so záverom, že vedenie vykonávacieho konania na území iného štátu nemá za následok preukázanie
výzvy, či uzavrenia dohody o postupnom splnení pohľadávky, a preto bol správne návrh oprávneného
v časti o vymožnie opakujúceho sa príslušenstva, na ktoré vznikol nárok po vykonateľnosti exekučného

titulu, podľa § 53 ods. 4 Exekučného poriadku zamietnutý, nakoľko oprávnený v návrhu na vykonanie
exekúcie uplatnil nárok na opakujúce sa príslušenstvo pohľadávky a návrh bol podaný (24. 03. 2023)
po troch rokoch od nadobudnutia vykonateľnosti exekučného titulu (16.04.2019).
11. O uplatnených trovách konania v časti rozhodovania o podanej sťažnosti oprávneného rozhodol súd
podľa § 262 ods. 2 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP za použitia čl. 4 ods. 2 CSP tak, že v konaní o

oprávneným podanej sťažnosti neúspešný oprávnený nemá nárok na ich náhradu, keď jeho sťažnosť
bola v celom rozsahu zamietnutá. Nárok na náhradu trov konania nebolo možné priznať povinnému,
pretože do vydania poverenia na vykonanie exekúcie je účastníkom konania len oprávnený (§ 35 ods.
1 Exekučného poriadku) a navyše o podanej sťažnosti povinný nemal ani vedomosť.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 2 CSP).
Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné (§
202 ods. 4 Exekučného poriadku).