Uznesenie ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 27. september 2023

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 20CoCsp/34/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8123206576
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 09. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Boroň
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2023:8123206576.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Boroňa a členov senátu
JUDr. Branislava Brezu a JUDr. Daniely Babinovej v spore žalobkyne: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom
C. XX, XXX XX C., právne zastúpená JUDr. Jurajom Dziakom, advokátom so sídlom Vajanského 26,
080 01 Prešov, proti žalovanému: BENCONT COLLECTION, a.s., so sídlom Vajnorská 100/A, 831 04
Bratislava, IČO: 47 967 692, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalobkyne proti

uzneseniu Okresného súdu Prešov č.k. 29Csp/72/2023-13 zo dňa 19.07.2023, takto

r o z h o d o l :

Mení sa uznesenie vo výroku III. tak, že žalovaný je povinný nahradiť žalobkyni trovy celého konania
v rozsahu 100 %, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým uznesením rozhodol nasledovne:
,,I. Žalovaný je povinný zdržať sa použitia dohody o výkone zrážok zo mzdy a iných príjmov žalobkyne

obsiahnutej v zmluve o spotrebiteľskom úvere označenej ako Zmluva o úvere dostupná pôžička,
uzavretou dňa 28.09.2012 medzi žalobkyňou a spoločnosťou Poštová banka, a.s. Dvořákovo nábrežie
4, Bratislava, IČO: 31 340 890.
II. V prevyšujúcej časti návrh zamieta.
III. Nárok na náhradu trov konania stranám sporu nepriznáva.“

2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že za nevyhnutné považoval upraviť pomery medzi
stranami sporu nariadením neodkladného opatrenia, ktorým uložil žalovanému ako veriteľovi zdržať sa
výkonu zrážok zo mzdy na základe dohody o zrážkach tvoriacej súčasť zmluvy o úvere uzatvorenej
medzi žalobkyňou a jej právnym predchodcom 28.09.2012 pod č. XXXXXXXXXX. Súd prvej inštancie
nepovažoval návrh na nariadenie neodkladného opatrenia za dôvodný v časti uloženia povinnosti
žalovanému ako veriteľovi oznámiť, že mu bola uložená povinnosť zdržať sa výkonu zrážok zo mzdy.

V takomto prípade by postačovalo, keby žalobkyňa svojmu zamestnávateľovi predložila uznesenie
o uložení povinnosti žalovanému ako veriteľovi zdržať sa výkonu zrážok zo mzdy, ktoré mu doručil
podaním zo dňa 24.04.2023. Konštatoval, že okrem iného žalobkyňa sa uvedeným neodkladným
opatrením mohla aj voči zamestnávateľovi domáhať uloženia povinnosti nevykonávania zrážok zo mzdy
na základe predloženej dohody o zrážkach zo mzdy zo strany žalovaného veriteľa.
O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 2 zákona č. 160/2015

Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len ,,CSP“) tak, že nárok na náhradu trov konania stranám
sporu priznaný nebol s poukazom na 50 % úspešnosť strán sporu o návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia.

3. V zákonom stanovenej lehote podala proti tomuto uzneseniu v rozsahu výroku III. o trovách konania
odvolanie žalobkyňa z dôvodov uvedených v § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP. Podľa žalobkyne vychádza

rozhodnutie súdu prvej inštancie v súvislosti s posúdením úspechu strany sporu v konaní z nesprávneho
právneho posúdenia veci, resp. nesprávnych skutkových zistení. Poukázala na súdne rozhodnutiavšeobecných súdov (vrátane Okresného súdu Prešov a Krajského súdu v Prešove), ktoré v obdobných
veciach ukladali žalovaným povinnosť oznámiť zamestnávateľovi žalobcu, že im bola uložená povinnosť
zdržať sa výkonu zrážok zo mzdy (napr. Krajský súd v Prešove vo veci 8CoCsp/4/2022, Okresný súd

Prešov vo veci 24Csp/36/2021). Dala do pozornosti aj také uznesenia všeobecných súdov, ktoré vo
výrokovej časti ukladajú povinnosť zdržať sa výkonu zrážok zo mzdy priamo zamestnávateľovi, aj keď
nebol stranou v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. (Okresný súd Prešov vo veci
17Csp/22/2022, Krajský súd v Trnave vo veci 11CoCsp/60/2020).
Tvrdila, že dôvodnosť neodkladnej úpravy pomerov sa posudzuje podľa skutkových tvrdení strán sporu,

a to v čase kedy o nich rozhoduje všeobecný súd. Podľa žalobkyne návrh na nariadenie neodkladného
opatrenia bol v čase jeho podania súdu prvej inštancie dňa 07.07.2023 dôvodný a opodstatnený v celom
jehorozsahu,pričomuloženiapovinnostísažalobkyňadomáhalavočiosobe,ktorápristúpilakuzrážkam
zo mzdy, t.j. voči žalovanému. Po vydaní neodkladného opatrenia a jeho následnom doručení žalobkyňa
aj s poukazom na bod 26. odvolaním napadnutého uznesenia sama oznámila a zamestnávateľovi
predložila neodkladné opatrenie, aby tento zrážky zo mzdy ďalej nerealizoval. Na druhej strane v čase

podania návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia bol tento návrh dôvodný, a to čo do skutkových
ako aj právnych tvrdení, a preto nemožno dospieť k záveru o čiastočnom (50 %) úspechu. Pokiaľ
žalovaný nedôvodne pristúpil k vykonávaniu zrážok zo mzdy, bolo podľa žalobkyne opodstatnené
aj s poukazom na spomínané súdne rozhodnutia žalovanému okrem povinnosti zdržať sa použitia
dohody o výkone zrážok uložiť aj povinnosť oznámiť neodkladné opatrenie zamestnávateľa. Úspech vo

veci posudzuje so zreteľom na skutkové tvrdenia žalobkyne, ktoré sa podľa nej v konaní o nariadení
neodkladného opatrenia ukázali ako opodstatnené v celom rozsahu. Zo samotného uznesenia súdu
prvej inštancie je pritom zrejmé, že týmto neodkladným opatrením sa dosiahla trvalá úprava pomerov.
Vzhľadom na uvedené žalobkyňa navrhla, aby odvolací súd odvolaním napadnuté uznesenie v
napadnutom rozsahu zmenil tak, že žalobkyni prizná voči žalovanému nárok na náhradu trov konania

v rozsahu 100 %.

4. K odvolaniu žalobkyne sa vyjadril žalovaný. Podľa názoru žalovaného súd prvej inštancie správne
rozhodol o nároku na náhradu trov konania, nakoľko žalobkyňa nebola v predmetnom súdnom konaní
100 % úspešná a keďže jej úspech predstavuje 50 %, v takýchto prípadoch sa nárok nepriznáva

žiadnej zo strán konania. Žalobkyňa v podanom odvolaní neuviedla žiadne relevantné a právne dôvody,
na základe ktorých by preukázala a namietala nesprávnosť napadnutého výroku. Žalobkyňa uvádza
skutočnosti týkajúce sa zamietnutej časti napadnutého rozhodnutia, ktoré však podaným odvolaním
nenapadla, preto uvádzané skutočnosti nemajú žiadnu relevanciu vo vzťahu k výroku č. III. Navrhol, aby
odvolací súd napadnutý výrok III. ako vecne správny potvrdil.

5. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34
CSP) preskúmal rozhodnutie v napadnutej časti, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad
vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP a contrario), viazaný
odvolacími dôvodmi (§ 380 ods.1 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne je dôvodné.

6. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov, to, či súd
prvejinštancienazistenýskutkovýstavsprávne,vúplnosti,aplikovalpríslušnéprávnepredpisy,čiriadne
svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť
daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú

rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II. ÚS 78/05).

7. Podľa § 255 ods. 1 a 2 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo
veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne
vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

8. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

9. V prejednávanom prípade sa žalobkyňa podaným návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia

domáhala uloženia povinnosti žalovanému zdržať sa použitia dohody o výkone zrážok zo mzdy
obsiahnutej v zmluve označenej ako Zmluva o úvere dostupná pôžička, uzavretej dňa 28.09.2012
medzi žalobkyňou a právnym predchodcom žalovaného, Poštovou bankou, a.s. a uloženia povinnosti
žalovanému oznámiť zamestnávateľovi žalobkyne, že je povinný zdržať sa výkonu zrážok zo mzdy.10. O podanom návrhu rozhodol súd prvej inštancie tak, že výrokom I. uložil žalovanému povinnosť
zdržať sa použitia dohody o výkone zrážok zo mzdy a iných príjmov žalobkyne obsiahnutej v zmluve

o spotrebiteľskom úvere označenej ako Zmluva o úvere dostupná pôžička, uzavretou dňa 28.09.2012
medzi žalobkyňou a spoločnosťou Poštová banka, a.s. Dvořákovo nábrežie 4, Bratislava, IČO: 31
340 890 a výrokom II. zamietol návrh v prevyšujúcej časti. Uvedené rozhodnutie vo veci samej premietol
súd prvej inštancie do výroku III. o trovách konania tak, že nepriznal žiadnej zo strán nárok na náhradu
trov konania z dôvodu čiastočného úspechu v konaní v rozsahu 50 % každej zo strán.

11. S rozhodnutím súdu prvej inštancie o trovách konania sa odvolací súd nestotožňuje. Podľa názoru
odvolacieho súdu žalobkyňa tým, že osvedčila nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy v podobe
realizáciezrážokzomzdynazákladeuzavretejdohodyozrážkachzomzdyobsiahnutejvspotrebiteľskej
úverovej zmluve, bez toho, aby samotné podmienky spotrebiteľskej zmluvy, ako aj jej realizácia bola v
rámci ochrany spotrebiteľa posudzovaná súdom, a súd prvej inštancie vyhovel jej návrhu na uloženie

povinnosti žalovanému zdržať sa vykonávania zrážok na základe takejto dohody, bola žalobkyňa v rámci
tohto konania o nariadenie neodkladného opatrenia voči osobe, ktorá pristúpila ku zrážkam zo mzdy
v podstate veci v materiálnom zmysle plne úspešná.

12. Nariadením predmetného neodkladného opatrenia v zmysle jeho I. výroku došlo k naplneniu účelu,

ktorý žalobkyňa v tomto konaní sledovala, a tým bolo zabránenie vykonávania ďalších zrážok z jej mzdy,
atopovažujeodvolacísúdzapodstatnépreplnýúspechžalobkynevtomtokonaní.Neúspechžalobkyne
vo vzťahu k jej návrhu na uloženie povinnosti žalovanému oznámiť zamestnávateľovi žalobkyne, že je
povinný sa zdržať výkonu zrážok zo mzdy, vzhľadom na charakter tejto navrhovanej povinnosti ako skôr
technického charakteru, nemá vplyv na (ne)úspech žalobkyne v tom konaní o nariadenie neodkladného

opatrenia.

13. Odvolací súd pripomína, že článok 6 ods. 1 a článok 7 ods. 1 smernice 93/13, ako aj zásada
efektivity sa majú vykladať v tom zmysle, že bránia režimu, ktorý umožňuje, aby časť trov konania
znášal spotrebiteľ, a to v závislosti od výšky súm zaplatených bez právneho dôvodu, ktoré sa mu

vracajú v nadväznosti na vyhlásenie neplatnosti zmluvnej podmienky z dôvodu jej nekalej povahy,
keďže takýto režim vytvára podstatnú prekážku, ktorá môže odradiť spotrebiteľa od uplatnenia práva na
účinné súdne preskúmanie možnej nekalej povahy zmluvných podmienok, ako mu ho priznáva smernica
93/13( Rozsudok Súdneho Dvora (štvrtá komora) zo 16. júla 2020 v spojených veciach C 224/19 a C
259/19).

Ústavný súd vo svojej rozhodovacej činnosti uprednostňuje materiálne poňatie právneho štátu, ktoré
spočíva okrem iného na interpretácii právnych predpisov z hľadiska ich účelu a zmyslu, pričom pri riešení
(rozhodovaní) konkrétnych prípadov sa nesmie opomínať, že prijaté riešenie (rozhodnutie) musí byť
akceptovateľné aj z hľadiska všeobecne ponímanej spravodlivosti (m. m. IV. ÚS 1/07, IV. ÚS 75/08, I.
ÚS 57/07, I. ÚS 82/07, IV. ÚS 182/07).

Rozhodovanie o nároku na náhradu trov konania je integrálnou súčasťou práva na spravodlivý
súdny proces. Inak povedané výsledkovo aj náhrada trov konania bezpodmienečne sleduje nastolenie
spravodlivej rovnováhy medzi stranami sporu.
Pokiaľ balansujúca aplikačná prax súdov, čo i len v časti podnietila žalobkyňu k podaniu žaloby v otázke
oznamovacej povinnosti žalovaného a v tejto časti bola žalobkyňa v tomto konaní neúspešná, potom je

nevyhnutné tento nepodstatný neúspech hodnotiť tak, že jeho absencia potencionality (nepodstatnosť)
sa nemôže relevantne premietnuť do celkového dopadu rozhodovania o náhrade trov konania.
Pokiaľ súd prvej inštancie neakceptoval uvedené dôvody odradenia spotrebiteľa od uplatnenia práva a
tým hrozbu odradenia a zmarenia práva na účinný prostriedok ochrany spotrebiteľa, jeho rozhodnutie je
nesprávne a preto je nutné konštatovať, že neboli splnené podmienky na potvrdenie (§ 387 CSP), ale

ani na zrušenie (§ 389 CSP) napadnutého rozhodnutia v časti trov konania.

14. Podľa § 396 ods. 2 CSP, ak odvolací súd zmení rozhodnutie, rozhodne aj o nároku na náhradu trov
konania na súde prvej inštancie.

15. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd zmenil postupom podľa § 388 CSP uznesenie súdu prvej
inštancie vo výroku III. tak, že žalovaný je povinný nahradiť žalobkyni trovy celého konania v rozsahu
100 %, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie, teda vrátane trov odvolacieho konania.16. Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné

doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).