Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 25. september 2023

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 36C/2/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4122200512
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 09. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Moravčíková

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2023:4122200512.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra, sudkyňou JUDr. Katarínou Moravčíkovou, v spore žalobkyne: A. B., nar.

XX.XX.XXXX, bytom C. XXX/XX, D., zast. JUDr. Jana Kubáňová, advokátka, Cintorínska 5, Nitra, proti
žalovaným: 1) E. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XXX/XX, D., zast. JUDr. Pavol Gráčik, advokát, Farská
40, Nitra, 2) KOOPERATÍVA poisťovňa, a.s., Vienna Insurance Group, so sídlom Štefanovičova 4,
Bratislava, IČO: 00 585 441, zast. advokátska kancelária JUDr. Danuša Tichá s.r.o., so sídlom Nám.
Martina Benku 6, Bratislava, IČO: 52 058 310, o zaplatenie nemajetkovej ujmy, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaní v 1. a 2. rade sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobkyni titulom náhrady
nemajetkovej ujmy sumu 18 000 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku, s tým, že plnením jedného

zo žalovaných zaniká v rozsahu plnenia povinnosť druhého žalovaného.

II. Vo zvyšnej časti súd žalobu zamieta.

III. Súd priznáva žalobkyni nárok na náhradu trov konania voči žalovaným v 1. a 2. rade v rozsahu 100
%, s tým, že plnením jedného zo žalovaných zaniká v rozsahu plnenia povinnosť druhého žalovaného.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa domáhala žalobou zaplatenia sumy 100 000 eur titulom nemajetkovej ujmy od
žalovaného v 1. a 2. rade z dôvodu smrti jediného syna A., ktorý zomrel pri dopravnej nehode, ktorú

zapríčinil žalovaný v 1. rade.

2. Okresný súd Nitra v spore rozhodol rozsudkom zo dňa 06.09.2022, č. k. 36C/2/2022-120, kedy
priznal žalobkyni sumu 30 000 eur a vo zvyšnej časti žalobu zamietol. O odvolaní, ktoré podali strany
sporu (žalobkyňa ako aj obaja žalovaní), rozhodol Krajský súd v Nitre uznesením zo dňa 29.06.2023,
č. k. 9Co/6/2023-187, ktorým napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie
konanie. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že pasívna vecná legitimácia žalovaného v 2. rade je daná.

Záver súdu prvej inštancie ohľadne toho, či bol neb. Marko pripútaný bezpečnostným pásom, považoval
ale za predčasný a nedostatočne odôvodnený s tým, že je potrebné vychádzať z celého znaleckého
posudku. Odvolací súd poukázal na rozpory žalovaného v 1. rade, ktorý najskôr uznal nárok na náhradu
nemajetkovej ujmy, všetkého mu bolo ľúto a následne v odvolaní namietal, že okolnosti osobitného
zreteľa vo veci samej vôbec nevyplývajú zo žaloby, nie sú ani preukázané a ani nebol preukázaný
nadštandardný vzťah žalobkyne so synom. K otázke primeranosti nemajetkovej ujmy odvolací súd
konštatoval, že musí zodpovedať zásade proporcionality, čo možno dosiahnuť komparáciou súdmi

priznanýchsúmnáhradynemajetkovejujmy.Odôvodneniesúduprvejinštancieohľadomvýškypriznanej
nemajetkovej ujmy nepovažoval za dostačujúce, preto nie je preskúmateľné; odvolací súd poukázal aj
na konania, vedené na Krajskom súde v Nitre pod ps. zn. 9Co/213/2018, 9Co/220/2018.3. Žalobkyňa cestou právnej zástupkyne v konaní ďalej uviedla, že zásah do emocionálnej sféry fyzickej
osoby, spôsobený protiprávnym konaním tretej osoby, následkom ktorého je úmrtie blízkej osoby,
zakladá právo domáhať sa ochrany osobnosti podľa ustanovení Občianskeho zákonníka o ochrane

osobnosti. Realizácia tejto ochrany je vo výlučnom záujme osôb, ktoré sú v takom úzkom vzťahu
k postihnutej fyzickej osobe, že ochrana integrity jeho osobnosti aj po jeho smrti (tzv. postmortálna
ochrana) je ich osobným záujmom; ide o najbližších príbuzných, teda aj o rodičov. Vychádzajúc z
§ 13 ods. 3 Občianskeho zákonníka, určenie výšky náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch súdom
neustanovuje zákon žiadne medze. Maximálna čiastka peňažného zadosťučinenia je ohraničená výškou

navrhovateľom požadovaného peňažného zadosťučinenia, ktorá musí byť zrejmá zo žalobného návrhu.
Pre určenie tejto výšky náhrady nemajetkovej ujmy sú však zakotvené taxatívne dve kritéria: závažnosť
vzniknutej nemajetkovej ujmy a ďalej veľmi široko chápané okolnosti, za ktorých k neoprávnenému
zásahu do osobnosti fyzickej osoby došlo. Druhé kritérium je stanovené zámerne veľmi všeobecne tým,
že by malo byť uplatnené vo vzťahu ako k postihnutej fyzickej osobe, tak k osobe, ktorá neoprávnený
zásah spôsobila (napr. či išlo na strane pôvodcu neoprávneného zásahu len o určitú ľahkú nedbanlivosť

alebo naopak o úmysel). Žalovaný v 1. rade sa v trestnom konaní, vedenom na OR PZ Galanta a
následne na Okresnom súde Galanta sp. zn. 1T/58/2020, v celom rozsahu priznal a žiadnym spôsobom
nerozporoval priebeh dopravnej nehody a už vôbec nerozporoval, že by nebohý A. nebol pripútaný
bezpečnostným pásom. A. sa vždy po nastúpení do motorového vozidla pripútal. Čo sa týka priebehu
dopravnej nehody ako aj následkov, tieto svojím priznaním žalovaný v 1. rade v celom rozsahu priznal.

Nerozporoval, že neb. A. B. nezomrel následkom dopravnej nehody a že by ju nespôsobil. Súd v
trestnom konaní mal za dostatočne preukázané, že skutok sa stal tak ako bol popísaný v obžalobe
a priznaním žalovaného v 1. rade nevykonal dokazovanie ohľadom viny žalovaného v 1. rade. Vo
vzťahu k znaleckým posudkom vypracovaných v trestnom konaní uviedla, že znalci nemali odpovedať
na otázku, či bol alebo nebol nebohý A. B. pripútaný. Upozornila na zranenia neb. A. B. v časti reznej

rany na pravej strane, ktorá mohla byť spôsobená práve bezpečnostným pásom. Výška peňažnej
náhrady je predmetom voľnej úvahy súdu, preto súd musí prihliadnuť okrem závažnosti vzniknutej
ujmy a okolností, za ktorých k porušeniu práva došlo, k naplneniu požiadavky účinného
primeraného zadosťučinenia za vzniknutú nemajetkovú ujmu, ale i k požiadavke nezneužívania tohto
právneho prostriedku na neprípustné obohacovanie. Išlo o jediného syna žalobkyne, stratou jediného

syna prišla o rodinný život a nehovoriac o následkoch, ktoré vznikli. Žalobkyňa nikdy nebude
starou matkou, nikdy sa nebude môcť starať o svoje vnúčence. Strata a utrpenie, ktorou si samotná
žalobkyňa prešla, prechádza a do konca života bude prechádzať, sa nedá slovami opísať a nie je možné
ju ani vhodnými slovami opísať. Zo slov samotnej žalobkyne ide o takú bolesť, ktorú nikdy nezažila a
nevie sa jej zbaviť, opakovane rozmýšľa nad možnosťou odísť za svojím synom. Žalovaný v 1. rade

ako aj žalovaný v 2. rade poukazujú na rôzne rozhodnutia, ktoré boli vydané pred viac ako 5 rokmi a
tu treba prihliadať aj na infláciu a teda aktuálnu hodnotu peňazí. Bola toho názoru, že v dnešnej dobe
a za aktuálnej situácie suma 100 000 eur, ktorú žalobkyňa požaduje, by mohla byť porovnateľnou s
nižšími sumami, ktoré boli niekoľko rokov dozadu priznávané v obdobných prípadoch. Žalovaný v 2.
rade opakovane uvádzal, že suma, ktorú žiada žalobkyňa priznať, by mohla byť pre neho likvidačná.

Z verejne dostupných zdrojov sa dá zistiť, že zisk žalovaného v 2. rade bol v roku 2021 - 38 801 000
eur, v roku 2022 - 39 530 000 eur. Tvrdenie o likvidačnej sume ako aj o snahe žalobkyne bezdôvodne
sa obohatiť na úkor žalovaného v 2. rade vyznieva absolútne účelovo. Žalovaný v 2. rade na svojej
webovej stránke uvádza, že pri povinnom zmluvnom poistení uhrádza do 5 240 000 eur
náhradu škôd na zdraví a nákladov pri usmrtení bez ohľadu na počet zranených alebo usmrtených, čo

považovala žalobkyňa za verejný prísľub zo strany žalovaného v 2. rade. Navrhla žalobe
vyhovieť v celom rozsahu a uplatnila si nárok na náhradu trov konania.

4. Žalovaný v 2. rade cestou právneho zástupcu uviedol, že vyjadrenie žalobkyne je neúčelné
a nehospodárne, nakoľko je to takmer v celosti skopírované odvolanie žalobkyne. Žalobkyňou

opakovane uvádzané tvrdenia resp. (nedôvodné) úvahy o zisku žalovaného v 2. rade, verejnom
prísľube či nahrádzaní škody na zdraví nie sú vo veci samej a ani k výške náhrady nemajetkovej ujmy
nijak podstatné. Opakoval, že podľa už ustálených právnych názorov vyšších súdnych autorít je osobitne
potrebné vyvarovať sa toho, aby boli priznávané náhrady nemajetkovej ujmy v takmer „trestnej“ výške,
teda vo výške, ktorá pôsobí viac ako trest pre pôvodcu zásahu než náhrada pre dotknuté osoby. Ak

by sa však rozlišovalo v sumách priznávaných voči fyzickým osobám a právnickým osobám podľa
ich schopnosti platiť, znamenalo by to, že náhrada nemajetkovej ujmy by mala jednoznačne trestný
charakter. Nemožno pritom opomenúť ani ten fakt, že nie je vylúčené, že i keby žalovaný v 2. rade
napokon v zmysle rozhodnutia súdu poskytol náhradu nemajetkovej ujmy z PZP, že by následne tentonebol regresne plnený žalovaným v 1. rade. Aj preto je požiadavka na spravodlivosť, primeranosť a
obozretnosťtakakcentovaná.Pokiaľžalobkyňavovyjadrenínavrhla(nedôvodne)prihliadaťajnainfláciu
a aktuálnu hodnotu peňazí, potom si v zásade odporuje v tom, čo uvádzala v samotnom úvode, kde

zdôrazňovala dve taxatívne kritériá pre určenie výšky náhrady nemajetkovej ujmy. Odvolací súd pritom
poukázal aj na svoju rozhodovaciu prax, ktorá zďaleka nepresahuje (a ani nedosahuje) do takej výšky,
ktorú vrozsudkupriznalkonajúcisúd,ikeďvdanýchprípadochnebolizrejmenepriaznivédôvody
na strane neb. resp. pozostalých (tj. spoluvina, ako je tomu v tomto prípade). Žalobkyňa nedôvodne
napáda rozhodnutia príkladmo uvádzané žalovaným v 2. rade ako údajne vydané pred viac ako 5 rokmi,

pretože rozhodnutia a ich aktuálnosť nemožno posudzovať len podľa spisovej značky, ale podľa dátumu
ich právoplatnosti. Túto zrejme len (avšak nesprávnu) úvahu žalobkyne nepotvrdzuje ani aktuálna prax
samotného konajúceho súdu. Dovolil si poukázať napr. na nedávne rozhodnutie konajúceho súdu (sp.
zn. 10 C/80/2019 zo dňa 23.05.2022), ktorým konajúci súd priznal pozostalým náhradu nemajetkovej
ujmy vo výške 2x 10 500 eur rodičom (a 7 000 eur sestre) neb. jediného syna, začínajúceho študenta
strednej školy, ktorý síce zomrel na následky dopravnej nehody, ale konajúci súd zohľadnil aj jeho

spoluvinu (nesprávna technika chôdze cez vozovku a bez bezpečnostných reflexných prvkov) v rozsahu
30% ako aj na rozhodnutie konajúceho súdu (sp. zn. 19C/58/2020 zo dňa 21.12.2022), ktorým konajúci
súd priznal náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 2x 10 000 eur pozostalým rodičom neb. 11r. syna,
ktorý tiež zomrel na následky dopravnej nehody, ale konajúci súd zohľadnil aj spoluvinu neb., resp.
jeho sprevádzajúcej matky (prešiel ako cyklista cez cestu, keď tak nemohol bezpečne urobiť pre

prichádzajúce vozidlo a bol bez bezpečnostnej prilby, pričom z pitvy vyplývalo, že zomrel najmä na
následky poranení hlavy) v rozsahu 50% (tj. ustálil nemajetkovú ujmu rodičov v rozsahu 20 000 eur
ako základ pre výpočet). Suma náhrady je excesívna, neprimeraná, nespravodlivá, neproporcionálna,
nie v súlade so súdnou praxou a tiež treba prihliadať aj na spoluvinu neb. A.. Z doterajšieho
vykonaného dokazovania totiž jednoznačne vyplýva, že neb. Marko nebol pripútaný bezpečnostným

pásom ako spolujazdec počas jazdy v čase nárazu. Toto konštatoval aj odvolací súd, keď uviedol, že z
dôkazu-reláciedopravnejpolícievyplýva,žeA.B.nebolpripútanýbezpečnostnýmpásom.Žalovanýv2.
rade opakovane uvádzal, že je potrebné vykonať a hodnotiť celý znalecký posudok, pretože v znaleckom
posudku je o. i. konštatované, že „Pitvou neboli zistené také charakteristické zranenia, ktorých vznik by
sa dal vysvetliť pôsobením riadne pripútaného bezpečnostného pásu motorového vozidla“. Z

uvedeného vyplýva, že A. B. s najväčšou pravdepodobnosťou nebol v čase dopravnej nehody pripútaný
bezpečnostným pásom vozidla. Žalovaný v 2. rade trval tiež na tom, že z výsluchu svedka
H. I. v trestnom konaní dňa 30.10.2019 nepochybne vyplýva, že „Marko nebol pripútaný“, pričom z
výsluchu tohto svedka zo dňa 28.01.2020 vyplýva, že túto skutočnosť potvrdil („myslím si, že A. sa
nepripútal“) a dokonca svedok uviedol, že si myslí, že neb. A. B. sa nezvykol pripútavať bezpečnostným

pásom. Netreba samozrejme opomenúť ani tú súvisiacu skutočnosť, že ďalší účastníci tejto dopravnej
nehody, sediaci v motorovom vozidle vedeného žalovaným v 1. rade, boli pripútaní bezpečnostným
pásom (žalovaný v 1. rade a H. I.), a aj napriek (aj vážnym) zraneniam či poškodeniam zdravia,
túto dopravnú nehodu prežili. Obzvlášť ak žalobkyňa dôvodí nárok titulom škody, potom je v zmysle
zákona nevyhnutné, aby celý takto priznaný nárok aj preukázateľne vznikol v celom svojom rozsahu

v príčinnej súvislosti so zavinením (výlučne) žalovaného v 1. rade, a to nie je splnené. Pripomenul,
že aj podľa § 5 ods. 1 písm. h) ZoPZP platí, že poisťovateľ nenahradí za poisteného škodu, ak ide
o zodpovednosť za škodu, ktorej vznik nie je v príčinnej súvislosti s poistnou udalosťou. Poukázal na
rozhodnutie Krajského súdu v Nitre sp. zn. 25Co/21/2022 zo dňa 21.09.2022, v ktorom odvolací súd
zohľadnil aj (spolu)zavinenie poškodeného/nebohého znížením priznaného nároku s tým, že civilný súd

nie je pri skúmaní spoluzavinenia tejto osoby viazaný výrokom o vine obvineného. Právoplatný trestný
rozkaz teda nevedie automaticky k záveru, že škoda bola spôsobená iba ním, jeho výlučným zavinením
podľa § 441 Občianskeho zákonníka. V rozsahu, v ktorom sa na vzniku škody podieľalo spoluzavinenie
poškodeného, nezodpovedá za škodu škodca, lebo v tomto rozsahu nie je daná príčinná súvislosť
medzi vznikom škody a zavineným protiprávnym konaním (napr. rozsudok Najvyššieho súdu SR z 21.

marca 2019 sp. zn. 3Cdo 66/2018). Tento právny názor súdov je takpovediac už ustálený. Uviedol aj
rozhodnutie konajúceho súdu, sp. zn. 19C/58/2020 zo dňa 21.12.2022. Žalovaný v 2. rade aj v tomto
štádiu sporu považoval žalobu za nedôvodnú v celom rozsahu, a teda ju navrhol zamietnuť a
priznať žalovanému v 2. rade nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. Pokiaľ však je nutné
zohľadniť aj závery a právne názory odvolacieho súdu v uznesení, ktorými je konajúci súd viazaný,

potom žalovaný v 2. rade trval na tom, že suma náhrady nemajetkovej ujmy požadovaná žalobkyňou
je nepreukázaná, excesívna, nespravodlivá, neproporcionálna a v rozpore so súdnou praxou a
nezohľadňuje ani okolnosti na strane neb. Marka (tj. spoluvinu), čo je však v zmysle zákona (§ 441 OZ
a napokon i § 5 ods. 1 písm. h ZoPZP) nevyhnutné.5. Súd vo veci nariadil pojednávanie, ktorého sa nezúčastnil právny zástupca žalovaného v 2. rade;
svoju neúčasť ale ospravedlnil a súhlasil z dôvodu hospodárnosti konania konať i v jeho neprítomnosti.

6. Žalovaný v 1. rade ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní zo zdravotných dôvodov. Jeho právny
zástupca uviedol, že žalovaný v 1. rade bol uznaný vinným, k tragickému skutku sa priznal, celé ho
to veľmi mrzí a tiež sa nevie z toho spamätať, lebo prišiel o najlepšieho priateľa. Stále podstupuje
ambulantnú liečbu u psychiatra. V jeho silách a možnostiach žiaľ nie je možné sumu uhrádzať ani

len v splátkach, pričom splnenie tohto nároku má byť primárne riešené prostredníctvom povinného
zmluvného poistenia. Žalovaný v 1. rade poskytol žalobkyni sumu 5 542,40 eur (za pohreb a pomník).
Čo bolo v jeho silách, to uhradil; okrem toho, že je mladý pracujúci človek, musí okrem seba živiť matku,
sestru, platiť veci na spoločnú domácnosť. Navrhol žalobu voči nemu zamietnuť, keďže nemajetková
ujma by sa mala subsumovať pod uzatvorené PZP a ujmu by mal uhradiť žalovaný v 2. rade.

7. Právna zástupkyňa žalobkyne v rámci pojednávania mala za to, že je nepochybné, že v tomto
prípade prišlo k nemajetkovej ujme. Stále bola toho názoru, že skutočnosť, či bol alebo nebol neb. Marko
pripútaný bezpečnostným pásom, nie je pre toto konanie smerodajná. Tomuto konaniu predchádzalo
trestné konanie, v rámci ktorého sa žalovaný v 1. rade dobrovoľne priznal k spáchaniu trestného činu
a práve jeho pričinením, teda nezodpovednou jazdou, došlo v konečnom dôsledku k usmrteniu syna

žalobkyne. Znalecký posudok rozoberal zranenia nebohého. Matka videla syna priamo po nehode a
zranenia, ktoré mal, mohli byť podľa nej spôsobené práve bezpečnostným pásom. Trvala na tom, že A.
vždy, keď nastúpil do auta, sa pripútal pásom. Podľa nich bolo aj povinnosťou vodiča pre prípad, ak by
A. nemal pás, pripomenúť mu, aby sa pripútal, pretože inak vodič mohol odmietnuť aj naštartovať auto a
začať jazdiť. V súčasnosti už nie je možné skúmať ako došlo k smrti A.. Žalovaný v 1.rade ako obvinený

sám uviedol, že všetko žalobkyni zaplatí a bude sa o ňu starať. K samotnej výške nemajetkovej
ujmy vedela to, že nie je možné nahradiť prostriedky, ktoré by priniesol A. počas života do domácnosti.
Nemožno ale akceptovať tvrdenia žalovaného v 1.rade, že prispieva finančne svojej matke, ktorá je inak
podnikateľkou. Žalobkyňa naďalej trpí, jej psychický stav nie je dobrý. Nakoľko je úplne sama, musí
ďalej pracovať, pretože ak by aj zostala na PN-ke a liečila si svoj duševný stav, z tých dávok, ktoré by

jej boli poskytnuté, by neviedla slušný život. Treba si uvedomiť, že práve žalovaný v 1.rade
porušil povinnosti pri jazde a jeho nezodpovedná jazda spôsobila to, že A. zomrel. Už predtým žalovaný
1.rade šoféroval niekedy pod vplyvom alkoholu. Žalovaný v 1.rade nenamietal spáchanie
trestného činu a je zrejmé, že v súčasnosti nie je možné ovplyvniť výsledky znaleckého posudku. Je
zarážajúce, že žalovaný v 1.rade najskôr so všetkým súhlasil, ale potom svoje stanovisko zmenil, s

čím sa žalobkyňa oboznámila. Samotný žalovaný v 2.rade svojimi vyjadrenia doslova osočil žalobkyňu.
Žiadne peniaze jej nevrátia syna, ale s poukazom na zisky poisťovne za posledné roky je možné uviesť,
že požadovaná suma žiadnym spôsobom nezruinuje poisťovňu. Poisťovňa na svojej stránke aj v
dokumentoch uvádza, že kryje náklady s poškodením zdravia ako aj smrti až do výške 5,2 milióna
eura. Požadovanú sumu považovala naďalej za primeranú. V spore bolo preukázané, že žalobkyňa

mala so synom nadštandardný vzťah a v dôsledku jeho smrti bola preukázaná aj citová a sociálna ujma
žalobkyne, ktorá bola a aj je obmedzená v dôsledku smrti syna v bežnom spôsobe života. Netrvala na
výsluchu žalovaného v 1.rade.

8. Žalobkyňa v rámci výpovede uviedla, že E. (žalovaný v 1. rade) bol samopašný zasran a zabil jej

syna svojou nezodpovednosťou. Mal viac dopravných nehôd. Taký istý pacient je ako ona, aj ona sa
lieči na psychiatrii. Videla ho iba v Galante a vtedy nežiadala pre neho trest. Veľmi plakal, ale teraz to
už všetko ľutuje. Štyri roky čaká, že sa jej E. alebo jeho rodina ozve, ale nikto nič. Ona je psychiatrický
ambulantný pacient, sestra má nádor v hlave a jej dcéra z toho zostala na liekoch; jej mama
aj zomrela. Je úplne sama a od obeda až pokiaľ nezazvonia zvony, je na cintoríne. Nemôže nikomu

zavolať, má len bolesť. Teraz už vie, že radšej mal E. sedieť. Po súde v Galante plakal a tvrdil, že všetko
jej zaplatí. Vedela, že život syna jej nezaplatí, ale to, ako sa zachoval, mu neodpustí. Neverí, že by A.
nebol pripútaný. Bol si istá, že bol pripútaný. Keď prišla do nemocnice v J., naskytol sa jej obraz vozíka
s modrou plachtou, kde trčala jedna botaska a bola hlava na bok. Pýtali sa jej, kto je a či je tam sama.
Povedala, že je mama a potom jej povedali, že im je to ľúto, ale ...... Nezaujíma ju E., nenávidí ho, ona

je mama a A. bol jej jediný syn. A. v nemocnici identifikovala podľa jeho oblečenia a potom 2 hodiny
pri ňom sedela. Vyžiadala si túto možnosť a ten obraz, ktorý vtedy zažila, s ňou žije 24 hodín denne.
Keby sa tak dalo a vedel jej E. priniesť syna, dala by im aj 100 000 a viac. S týmto ona žije. Premáha
sa aj v práci, musí chodiť do roboty, aby mala z čoho žiť. Tomášova mama má kaderníctvo, chodia podovolenkách a všetci spolu žijú, aj keď sú rozvedení. Ona nemá nikoho, je sama. Svojej rodine robí zle,
že stále hovorí o A. a nechce ísť k nim ani na Vianoce, aby im ich nepokazila. Ak by sa E. rozhodol
ukončiť svoj život, ona pôjde s ním, ale iba v prípade, ak obaja zomrú. Banuje, že ho nedostala do

basy, pretože on si neplní sľub, ktorý jej dal. Hnevá sa na celý svet. Keď má dovolenku, plače a keď je zlé
počasie, ide sa zblázniť. A. si pochovať svojho syna a stáť nad jeho hrobom. Jej konečná bola, odkedy
išla do Galanty. Má galeje zo života, bila by ľudí aj teraz, keď sa jej pýtajú, kedy sa to stalo. Jedine deti
v škôlke ju držia pri živote. Odkázala E., nech sa správa ako chlap, nech sa už neodvolá, pretože on je
zodpovedný sa smrť jej syna. On jej zabil syna. Má len jedny nervy, ale nikdy E. a jeho rodine neublíži.

Nenávidí ich, pretože E. jej zabil syna a celú jej rodinu. Nevie s tým žiť, ale lieky jej pomáhajú k tomu,
aby utlmila svoje nervy. Chcela to už skončiť.

9. Právny zástupca žalovaného v 1. rade zotrval na vyjadrení zo dňa 21.09.2023. Súhlasil s názorom
odvolacieho súdu; navrhol žalobu zamietnuť voči žalovanému v 1. rade.

10. V rámci záverečného zhrnutia veci sa právna zástupkyňa žalobkyne pridržiavala všetkých vyjadrení,
ktoré boli zo strany žalobkyne zaslané súdu ako aj ústneho prejavu na pojednávaní. Boli toho názoru,
že žaloba je v celom rozsahu dôvodná. Znalecké posudky nepreukazujú, že by A. B. nebol pripútaný
a keď súd je toho názoru, že pripútaný nebol, trvali na tom, že žalovaný v 1.rade nemal dovoliť A. B.
sedieť v motorovom vozidle. Akceptovali názor Krajského súdu v Nitre, avšak sa s ním

nestotožnili v časti určovania výšky nemajetkovej ujmy. Nemajetková ujma sa odvíja samotne aj o výšky
mzdy v národnom hospodárske, inflácie, výšky cien komodít, a preto poukazovať na rozhodnutia, ktoré
sú staršie viac ako 5 rokov, považovali za nesprávne. Aj súd pri rozhodovaní výšky nemajetkovej ujmy
je viazaný iba žalobným návrhom, je preto nelogické, aby súd musel pri stanovení výšky nemajetkovej
ujmy byť viazaný rozhodnutiami v obdobných veciach. Tak ako odvolací súd uviedol, každý

prípad je vysoko individuálny a ku každému treba pristupovať veľmi subjektívne. Žalobkyňa
nemá absolútne žiadny podiel na tom, že jej žalovaný v 1.rade svojou nezodpovednosťou a porušením
predpisov zabil syna. Súdy im nedali odpoveď ani na to, prečo by priznanie nemajetkovej ujmy nemohlo
byť vo vyššej sume ako bolo v iných konaniach rozhodnuté.

11. Súd sa v rámci dokazovania oboznámil s listinnými dôkazmi, ktoré predložili strany sporu,
z pripojeného trestného spisu s výsluchmi p. I., vyjadrením znalcov v posudku č. 1,2/2020,
výsluchom žalobkyne, svedkýň p. B., K., vyjadreniami strán sporu a zistil nasledovný skutkový stav a
uvedený spor takto právne posúdil:

12. Rozsudkom Okresného súdu Galanta zo dňa 28.04.2021, č. k. 1T/58/2020-482, bol žalovaný v 1.
rade ako obžalovaný uznaný vinným, že dňa 29.10.2019 v čase okolo 20.00 hod. po vedľajšej ceste
III/1350 v smere od obce L. na obec Horné Saliby viedol ako vodič OMV zn. VW Passat, EČ: D., kde
na križovatke s hlavnou cestou II/561 v dôsledku nedostatočného venovania sa vedeniu motorového
vozidla nerešpektoval príkazovú dopravnú značku „ Stoj, daj prednosť v jazde“, bez zastavenia vošiel

na križovatku a pravou časťou vozidla narazil do prednej časti po hlavnej ceste v smere obce Matúškovo
na obec Dolné Saliby jazdiaceho nákladného motorového vozidla zn. SCANIA 450, EČ: M. s návesom
BergerLTN,EČ:M.,ktoréviedolN.H.,pričomvdôsledkunárazuOMVzn.VWPassatrotovalo,následne
zišlo z vozovky a po prekonaní dráhy približne 21 metrov zastalo prevrátené na streche, čím spôsobil
spolujazdcom A. B. zranenia, a to početné odreniny a krvné podliatiny na celom tele, tržnozmliaždenú

ranu pod bradou so zlomeninou dolnej sánky v oboch jej uhloch, tržnozmliaždenú ranu na hrudníku
vpravo, sériovú zlomeninu piatich rebier vpravo vpredu, zatvorenú zlomeninu ľavej ramennej kosti,
zatvorenúzlomeninupravejstehnovejkosti,ložiskovépomliaždeniemäkkýchpokrývoklebečných,ťažký
opuch pľúc, pomliaždenia zadnej plochy pravých pľúc, bodkovité zakrvácanie pod podpľúcnicou, pričom
bezprostredne po vzniku zranení došlo k state vedomia sprevádzanou zvracaním žalúdočného obsahu

s jeho následným masívnym vdýchnutím do dýchacích ciest a pľúc, v dôsledku čoho sa udusil, H. I.
zranenia a to zlomeninu jarmovej kosti a hornej čeľuste a nosových kostičiek, tržnú ranu od pravého
nosovéhovchoduklícnejoblastiveľkosti12cm,pomliaždeniepravéhokolenaamnohopočetnéodreniny
po tele, ktoré si vyžiadali dve hospitalizácie, operáciu zlomeniny komplexu tvárových kostí a liečenie
v trvaní 47 dní, pričom obvinený svojim konaním porušil ust. § 4 ods. 1 písm. c), § 20 ods. 1 zák. č.

8/2009 Z. z. o cestnej premávke, teda inému z nedbanlivosti spôsobil smrť a spáchal čin závažnejším
spôsobom konania, porušením dôležitej povinnosti uloženej mu podľa zákona, inému z nedbanlivosti
ublížil na zdraví tým, že porušil povinnosť uloženú mu podľa zákona, čím spáchal prečin usmrtenia podľa
§ 149 ods. 1, ods. 2 písm. a Trestného zákona s poukazom na ust. § 138 písm. h) Trestného zákona. Zato sa odcudzuje na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 3 rokov, pričom výkon trestu odňatia slobody
sa podmienečne odkladá na skúšobnú dobu s probačným dohľadom v trvaní 5 rokov ako aj trest zákazu
činnosti viesť motorové vozidlo každého druhu na dobu 6 rokov. Okrem toho mu bola uložená povinnosť

sa osobne ospravedlniť žalobkyni ako poškodenej ako aj A. E.. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa
28.04.2021 do výroku o vine a treste a škode ohľadom žalobkyne.

13.Podľasprávypsychológazodňa10.06.2020ježalobkyňaemotívnelabilnásozníženouschopnosťou
percipovania. Ide u nej o anxiózne depresívny syndróm ťažkého stupňa, preto jej odporučil pokračovať

v psychoterapeutickom vedení.

14. Relácia dopravnej polície o priebehu dopravnej nehody (07.05.2020) popisuje priebeh dopravnej
nehody, pričom v časti priameho účastníka A. B. je uvedené, že išlo o prepravovanú osobu, spolujazdca,
zranenie ako ťažká ujma na zdraví, v rámci bezpečnostných prvkov sa uvádza, že nepripútaný
bezpečnostným pásom.

15. V zápisnici o výsluchu svedka – poškodeného H. I., v rámci trestného konania, vedeného na OR PZ
v Galante pod ČVS: ORP-623/2-VYS-GA-2019, dňa 30.10.2019 poškodený okrem iného uviedol, že A.
nebol pripútaný. V zápisnici je zachytený opis písomného vyjadrenia tohto svedka, ktorý sa v tom čase
nachádzal v nemocnici. Následne bol H. I. vypočutý ešte dňa 28.01.2020, pričom vo svojej výpovedi

uviedol, že .... „Marko si sadol dopredu a myslím si, že A. sa nepripútal. Ja som často s A. nejazdil
v aute, tak neviem či sa zvykol pripútavať, ale myslím si, že nie. Ja som moc cestu nevnímal, hral som
sa s telefónom, oni dvaja sa vpredu rozprávali.“....

16. V znaleckom posudku, vyhotovenom MUDr. Evou Nevickou, PhD. č. 2/2020 a A. M. O. č.

1/2020 zo dňa 17.01.2020, sa uvádza, že ....“pitvou neboli zistené také charakteristické zranenia,
ktorých vznik by sa dal vysvetliť pôsobením riadne pripútaného bezpečnostného pásu motorového
vozidla. Z uvedeného vyplýva, že A. B. s najväčšou pravdepodobnosťou nebol v čase dopravnej
nehody pripútaný bezpečnostným pásom vozidla“. Úlohou znalcov bolo vykonať prehliadku a pitvu tela
nebohého A. a odpovedať na to, aké zranenie zistili na jeho tele pri vonkajšej a vnútornej obhliadke, ich

opis, umiestnenie a charakter; aká bola príčina smrti; či a ktoré zranenia boli smrteľné sami o sebe alebo
či bolo možné zabrániť smrti, zistiť či pozostatky vykazujú znaky po násilnom konaní; zistiť mechanizmus
spôsobenia zranení; zistiť hladinu alkoholu v krvi a vlastné zistenia.

17. Podľa § 11 Občianskeho zákonníka, fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä

života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia a svojho mena a prejavu
osobnej povahy.

18. Podľa § 13 ods. 1 Občianskeho zákonníka, fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa
upustilo od neoprávnených zásahov, do práva na ochranu jej osobnosti, aby sa odstránili následky týchto

zásahov, a aby jej bolo dané primerané zadosťučinenie.

19. Podľa § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka, pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa
ods. 1, najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby, alebo jej vážnosť v
spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.

20. Podľa § 13 ods. 3 Občianskeho zákonníka, výšku náhrady podľa ods. 2 určí súd s prihliadnutím na
závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo.

21. Podľa § 16 Občianskeho zákonníka, kto neoprávneným zásahom do práva na ochranu osobnosti

spôsobí škodu, zodpovedá za ňu podľa ustanovení tohto zákona o zodpovednosti za škodu.

22. Podľa § 112 ods. 1 Občianskeho zákonníka, blízkou osobou je príbuzný v priamom rade, súrodenec
a manžel; iné osoby v pomere rodinnom alebo obdobnom sa pokladajú za osoby sebe navzájom blízke,
ak by ujmu, ktorú utrpela jedna z nich, druhá dôvodne pociťovala ako vlastnú ujmu.

23. Podľa § 415 Občianskeho zákonníka, každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám
na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí.24. Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením
právnej povinnosti.

25. Podľa § 441 Občianskeho zákonníka, ak bola škoda spôsobená aj zavinením poškodeného, znáša
škodu pomerne; ak bola škoda spôsobená výlučne jeho zavinením, znáša ju sám.

26. Podľa § 193 veta tretia zák. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku, je súd viazaný
rozhodnutím príslušných orgánov o tom, že bol spáchaný trestný čin, priestupok alebo iný správny delikt

postihnuteľný podľa osobitného predpisu, a o tom, kto ich spáchal, ako aj rozhodnutím o osobnom stave,
vzniku alebo zániku spoločnosti.

27. Podľa § 15 ods. 1 zák. č. 381/2001 Z. z. v platnom znení o povinnom zmluvnom poistení
zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, náhradu škody uhrádza
poisťovateľ poškodenému. Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti

poisťovateľovi a je povinný tento nárok preukázať.

28. Podľa § 8 ods. 1 pred bodkočiarkou, zák. č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke, osoba sediaca na
sedadle povinne vybavenom bezpečnostným pásom alebo iným zadržiavacím zariadením je povinná
toto zariadenie použiť.

29. Podľa § 4 ods. 1 veta prvá nariadenia vlády č. 554/2006 Z. z. o povinnom používaní bezpečnostných
pásov a detských zadržiavacích zariadení vo vozidlách určitých kategórií, prepravovaná osoba je
povinná pri sedení vo vozidle používať bezpečnostný systém, ktorý je k dispozícii.

30. Medzi stranami sporu bolo nesporné, že dňa 29.10.2019 došlo k dopravnej nehode, v dôsledku ktorej
došlo k úmrtiu syna žalobkyne ako aj to, že žalovaný v 1. rade bol v rámci trestného konania právoplatne
odsúdený za prečin usmrtenia. Svoju vinu žalovaný v 1. rade uznal, pred súdom vyhlásil, že sa cíti
byť vinný, z dôvodu čoho súd dokazovanie v rozsahu, v akom sa žalovaný v 1. rade ako obžalovaný
doznal k trestnej činnosti, nevykonal; dokazovanie vykonal iba ohľadne výroku o treste a škode. Taktiež

je nesporné, že žalovaný v 1. rade mal uzatvorené povinné zmluvné poistenie motorového vozidla
u žalovaného v 2. rade.

31. Obaja žalovaní spĺňajú podmienku pasívnej vecnej legitimácie v tomto spore; túto skutočnosť
konštatoval aj odvolací súd v uznesení, ktorým zrušil v poradí prvý rozsudok súdu prvej inštancie. Ďalej

mal súd za to, že nárok žalobkyne čo do dôvodu je daný, pretože medzi žalobkyňou a jej synom A. bol
veľmi pekný priam nadštandardný a mimoriadny vzťah, oni dvaja pre seba navzájom žili a tvorili rodinu,
keďže A. vyrastal bez otca. K tejto otázke sa súd už nepovažoval za potrebné opakovane podrobne
vracať. V tomto smere súd uvádza, že ak medzi fyzickými osobami existujú sociálne, morálne, citové a
kultúrne vzťahy vytvorené v rámci ich súkromného a rodinného života, môže porušením práva na život

jednej z nich dôjsť k nedovolenému zásahu do práva na súkromie druhej z týchto osôb. Ak dôjde k
smrti jedného z členov rodinného vzťahu, pozostalá osoba môže utrpieť citovú ujmu vo forme šoku,
smútku zo straty blízkej osoby a takisto aj spoločenstva (vzťahu) s blízkou osobou.

32. Súd prvej inštancie, ktorý je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu, sa musel v konaní

zaoberať výškou náhrady nemajetkovej ujmy, ktorá musí zodpovedať zásade proporcionality ako aj
otázkou prípadného zavinenia zo strany neb. A..

33. Vychádzajúc z § 13 ods. 3 Občianskeho zákonníka, určenie výšky náhrady nemajetkovej ujmy v
peniazoch súdom neustanovuje zákon žiadne medze. Pre určenie tejto výšky náhrady nemajetkovej

ujmy sú však zakotvené taxatívne dve kritéria: závažnosť vzniknutej nemajetkovej ujmy (čím závažnejšia
je čo do svojej intenzity i svojho trvania, tým vyššia by mala byť aj čiastka peňažného zadosťučinenia)
a ďalej veľmi široko chápané okolnosti, za ktorých k neoprávnenému zásahu do osobnosti fyzickej
osoby došlo (pričom vždy musia byť zisťované okolnosti nielen na strane pôvodcu zásahu, ale
aj na strane postihnutej osoby, konkrétne, napríklad, aký je podiel samotnej postihnutej osoby na

priebehu činnosti pôvodcu vyúsťujúcej do neoprávneného zásahu). Maximálna čiastka peňažného
zadosťučinenia, ktorú môže súd priznať, je ohraničená výškou žalobcom požadovaného peňažného
zadosťučinenia, ktorá musí byť zrejmá zo žalobného návrhu. Súd musí prihliadnuť aj k naplneniu
požiadavky účinného primeraného zadosťučinenia za vzniknutú nemajetkovú ujmu, ale i k požiadavkenezneužívania tohto právneho prostriedku na neprípustné obohacovanie. Vodiacimi parametrami
proporcionálne spravodlivého zadosťučinenia je atribút primeranosti, ktorý je rozhodujúcim kritériom
priznávania odškodnenia, aby bol dosiahnutý účel kompenzácie. Rozhodujúcim je preto zvažovanie

individuálnych okolností prípadu. Výška náhrady nemajetkovej ujmy musí tiež odrážať všeobecne
zdieľané predstavy o spravodlivosti. Judikatúra súdov v oblasti ochrany osobnosti sa zhoduje
na primárnom význame vyrovnávacieho charakteru náhrady nemajetkovej ujmy, resp. zmiernení
nepriaznivého následku neoprávneného zásahu.

34. V prípade matky súd opätovne konštatuje veľmi silné a intenzívne citové prepojenie so zomrelým
synom, keďže vzťah matky a syna je možné kvalifikovať ako jeden z najsilnejších a v danom prípade
je tento ešte umocnený tým, že sa jednalo o jediné dieťa žalobkyne. U rodiča ide jednoznačne o
mimoriadny zásah do jeho osobnostných práv. Trauma sa prejavila aj v širšom živote žalobkyne, v
dôsledku straty syna sa uzavrela, prestala sa stretávať s rodinou, po práci chodí len na cintorín k hrobu
syna. Súd pri určení peňažnej náhrady prihliadol na nenapraviteľný smrteľný následok, vzniknutý v

dôsledku protiprávneho konania ako aj na dôsledky, ktoré smrť syna u jeho matky vyvolali. V tejto
súvislosti treba poznamenať, že účelom finančného zadosťučinenia nie je kompenzovať žalobkyni stratu
syna. Účelom finančného zadosťučinenia je do istej miery kompenzovať emocionálne útrapy vyvolané
jehosmrťou.Súdrozhodolvúmyslehľadaťanájsťspravodlivosťpretých,ktorýmostaliužlenspomienky
nadeti.Trebatiežpripomenúť,žerozhodnutieovýškenáhradynemajetkovejujmyniejeanilenpokusom

finančne ohodnotiť ľudský život a preto rozhodol tak, že žalobkyňou uplatnenú náhradu nemajetkovej
ujmy priznal v rozsahu 20 000 eur po zohľadnení všetkých zistených a preukázaných skutočností,
okolností, za ktorých došlo k zásahu do práv žalobkyne.

35. Výška priznaného peňažného zadosťučinenia je podľa súdu v danom prípade akceptovateľná.

Napriek tomu, že žalobkyňa požadovala sumu 100 000 eur, súd dospel k záveru, že suma 20 000 eur je
akceptovateľná aj pri zohľadnení princípu proporcionality. Po individuálnom zvážení tohto konkrétneho
prípadu súd dospel k záveru, že uplatnený nárok žalobkyne je dôvodný v uvedenej výške, tento je
plne v súlade so zákonom a nevymyká sa ani rozhodovacej činnosti v obdobných prípadoch. Súd
prihliadol aj na vek A., ktorý v čase nehody mal 22 rokov, mal celý život pred sebou a žil s mamou

v jednej domácnosti. Rovnako súd prihliadol na vek žalobkyne v čase nehody (matka 48 rokov), ktorá
v produktívnom veku, sa vďaka tragickej udalosti dostala mimo spoločenského diania, uzavrela sa do
svojho smútenia a prežíva upínaním sa na spomienky na svojho jediného syna. A hoci je istá miera
nejednotnosti rozhodovacej praxe, jedná sa o najťažšie zásahy do práv na ochranu osobnosti, čo musí
byť zohľadnené pri rozhodovaní o týchto nárokoch.

36. Výška nemajetkovej ujmy má odrážať všeobecne zdieľané predstavy o spravodlivosti. Je však
nepochybné, že iná je predstava o spravodlivosti žalovaných a iná žalobkyne ako poškodenej. Preto je
nevyhnutné použiť princíp proporcionality a porovnať čiastky tejto náhrady prisúdené v iných prípadoch.
37. Podľa názoru súdu uvedená suma zodpovedá aj zásade proporcionality, pričom súd pri určení

výšky ujmy vzal do úvahy komparáciu súdmi priznané sumy náhrady nemajetkovej ujmy v obdobných
prípadoch zásahov do osobnostných práv ako v prípade žalobkyne. Okrem rozhodnutí, na ktoré
poukázal odvolací súd vo svojom rozhodnutí (sp. zn. 9Co/213/2018, 9Co/372/2017, 9Co/220/2018)
prihliadol súd aj na rozhodovaciu prax iných súdov. V tomto smere súd poukazuje na nasledovné
rozhodnutia: Krajský súd v Trnave, sp. zn. 9Co/56/2019 – každému z rodičov súd priznal za smrť

dcéry (18 rokov) po 20 000 eur, Krajský súd v Nitre, sp. zn. 6Co/176/2016 – matke priznal 20 000
eur za smrť plnoletého syna zdieľajúceho s ňou spoločnú domácnosť, Krajský súd v Prešove, sp. zn.
17Co/212/2015 – súd priznal každému z rodičov po 20 000 eur za smrť slobodného syna žijúceho
v spoločnej domácnosti, Krajský súd v Trenčíne, sp. zn. 17Co/194/2019 – súd priznal každému z rodičov
po 20 000 eur za smrť 16-ročnej dcéry usmrtenej pri dopravnej nehode.

38. Pri stanovení výšky náhrady je namieste prihliadnuť ku kritériám, ktoré sú na strane poškodeného
a osôb jemu blízkych, a to a) intenzita ich vzťahu, b) vek zomrelého a pozostalej, c)
prípadná existenčná závislosť na zomrelom, d) prípadné poskytnutie inej satisfakcie, e) postoj škodcu,
f) dopad udalostí do duševnej sféry, g) majetkové pomery škodcu, h) miera jeho zavinenia. Súd mal

preukázané, že žalobkyňa so svojim synom viedla spoločnú domácnosť, jej trauma zo smrti syna je v jej
živote prakticky neodstrániteľná. V dôsledku tragickej smrti syna pri dopravnej nehode došlo
k nesmierne závažnej ujme, spočívajúcej v strate milovaného dieťaťa, čím je žalobkyňa aj do budúcna
ochudobnená o rodinný život. Hĺbka vzťahu žalobkyne a jej zosnulého syna viedla u žalobkynek ľudsky prirodzenému smútku. Smrť jediného syna žalobkyne obrala jej súkromie o osobu, s ktorou
celý život žila v jednej domácnosti a ku ktorej mala najbližší rodinný vzťah. Smrť tak blízkej osoby, akým
bol syn žalobkyne, a to vo veku, v ktorom bolo možné predpokladať u neho ďalší rozvíjajúci sa život,

vyvolal u žalobkyne ľudsky prirodzenú psychickú bolesť a životné nešťastie. Napriek tomu, že žalobkyňa
vo vzťahu k žalovanému v 1. rade tvrdila, že jej prisľúbil pomoc a akúkoľvek peňažnú náhradu, súd mal
za to, že jej uhradil sumu cez 5 000 eur, čo aj sama potvrdila.

39. Súd s prihliadnutím na viaceré právoplatné rozhodnutia rôznych súdov dospel k

záveru, že priznanie náhrady nemajetkovej ujmy v danej výške sa nevymyká z rámca iných priznaných
náhrad nemajetkovej ujmy, pričom je ale nevyhnutné uviesť, že ani žiadne z posudzovaných
rozhodnutí, kedy bola spôsobená smrť, nie je absolútne totožné s prípadom žalobkyne v tomto konaní,
každémásvoješpecifikáaniejemožnétraumyktorýchkoľvekpoškodenýchposudzovaťúplnejednotne.
V neposlednom rade je nepochybné, že emočné ladenie a prežívanie strát je výsostne individuálnou
záležitosťou každého človeka.

40. Vzhľadom k uvedenému, jednotlivé rozhodnutia, ktoré súd pri určení výšky nemajetkovej ujmy
žalobkyne vzal do úvahy na porovnanie, použil len podporne a v snahe zabezpečiť čo najspravodlivejšie
rozhodnutie. Súčasťou odôvodnenia tohto rozsudku nie sú všetky rozhodnutia, s ktorými sa súd pred
rozhodnutímoboznámil,nakoľkojenepochybné,žeexistujemnožstvorozhodnutí,ktorépriznaliajvyššiu

ale i nižšiu výšku nemajetkovej ujmy. Snahou súdu bolo ale poukázať na skutočnosť, že dochádza a
aj v minulosti dochádzalo k priznaniu nemajetkovej ujmy v sumách, ktoré sú porovnateľné ako suma
náhrady nemajetkovej ujmy, ktorú súd žalobkyni v tomto spore priznal.

41. Preto súd s poukazom na vykonané dokazovanie, teda tak na výsluch žalobkyne, svedkov, zdravotnú

dokumentáciu žalobkyne, postoj žalovaného v 1. rade, považoval priznanú sumu vo výške 20 000 eur
za mladý ľudský život, za primeranú. Táto suma nepredstavuje ani bezdôvodné obohatenie na strane
žalobkyne a nie je likvidačná ani pre jedného zo žalovaných, pričom žalovaný v 2. rade je subjektom,
ktorý je zákonom viazaný zaplatiť škodu, ktorou sa má na mysli aj nemajetková ujma. To, kto v konečnom
dôsledku ujmu žalobkyni uhradí, je na samotných žalovaných, pretože súd ich k zaplateniu nároku

žalobkyne zaviazal oboch.

42. Pokiaľ ide o otázku prípadného spoluzavinenia samotného poškodeného, tak v
znaleckom posudku MUDr. Evy Nevickej, PhD., č. 2/2020, A. M. O., č. 1/2020, vo
veci smrti neb. Marka, sa uvádza, že bezprostrednou príčinou jeho smrti bolo udusenie v dôsledku

masívneho vdýchnutia žalúdočného obsahu do dýchacích ciest a pľúc, ku ktorému došlo pri dopravnej
nehode. V čase smrti nebol A. pod vplyvom alkoholu ani iných látok. Po vzniku zranení u poškodeného
A. došlo s najväčšou pravdepodobnosťou k strate vedomia (k bezvedomiu), ktoré bolo sprevádzané
zvracaním žalúdočného obsahu s následným jeho masívnym vdýchnutím do dýchacích ciest a pľúc. Na
vyvolaní zvracania sa okrem bezvedomia mohla spolupodieľať aj prípadná poloha poškodeného počas

prevracania, resp. po prevrátení vozidla na strechu a pod. Všetky zranenia zistené pri pitve vykazovali
známky vitálnej reakcie, čo svedčí o tom, že ich menovaný utrpel za živa. Znalci skonštatovali, že neb.
Marko s najväčšou pravdepodobnosťou nebol pripútaný bezpečnostným pásom. Kombinácia zistených
zranení predstavovala úrazový stav, ktorý sa označuje ako úraz ťažký, pričom liečba by si vyžiadala
odborné lekárske ošetrenie a práceneschopnosť viac ako 6 až 8 týždňov. U neb. A. zistené zranenia

však nepredstavovali stav nezlučiteľný so životom To, že neb. Marko nebol pripútaný bezpečnostným
pásom, vyplýva aj z výpovede svedka I. ako aj z relácie dopravnej polície o priebehu dopravnej nehody.
Na základe týchto dôkazov súd dospel k záveru, že neb. Marko nebol v motorovom vozidle pripútaný
bezpečnostným pásom. Tvrdenie žalobkyne o tom, že pri vstupe do vozidla sa vždy A. pripútal pásom,
nebolo v tomto spore hodnoverne preukázané; súd preto vychádzal zo skutočností, ktoré nasvedčovali

tomu, že poškodený nemal v čase dopravnej nehody bezpečnostný pás.

43. Právny zástupca žalovaného v 2. rade počas konania poukazoval na mieru spoluzavinenia zo
strany A., ktorý nebol pripútaný bezpečnostným pásom, z dôvodu čoho požadoval zníženie plnenia
o 30%. V nadväznosti na uvedené súd uvádza, že prvotnou a hlavnou príčinou dopravnej nehody,

pri ktorej poškodený zomrel, bol nesporne spôsob jazdy a porušenie povinností žalovaného v 1. rade
ako vodiča motorového vozidla VW Passat a pôvodcu zásahu, čo je určujúcim kritériom pri určovaní
výšky náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch. Z dôvodu nepripútania sa bezpečnostným pásom
ale poškodený porušil prevenčnú povinnosť podľa § 415 Občianskeho zákonníka, ale aj zákonnúpovinnosť podľa § 8 ods. 1 zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a podľa § 4
ods. 1 veta prvá nariadenia vlády SR č. 554/2006 Z. z. V konaní nebolo preukázané (z trestného
spisu to priamo nevyplýva), že toto porušenie povinností poškodeného by malo vplyv na rozsah

poškodenia zdravia poškodeného. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie založil na porušení prevenčnej
povinnosti žalobcu zapnúť si bezpečnostný pás. Rozhodujúcou skutočnosťou bolo hrubé porušenie
povinnosti vodiča, dôsledkom ktorého došlo k dopravnej nehode, ktoré malo priamy a podstatný vplyv
na vznik poškodenia zdravia. Poškodenie zavinil rozhodujúcou mierou vodič, tj. žalovaný v 1. rade.
Pripútanie bezpečnostným pásom je ale povinnosť vyplývajúca zo zákona, slúžiaca ochrane vodiča a

spolujazdca pri dopravných nehodách. Preto súd pri posudzovaní okolnosti dopravnej nehody prihliadol
aj na správanie poškodeného, ktorý sa pásom nepripútal, a pristúpil na zníženie priznanej náhrady
nemajetkovej ujmy. Za primerané považoval zníženie o 10%, pretože prvotnou príčinou vzniku škody
bola jazda vodiča. Súd vychádzal z rozhodovacej činnosti Krajského súdu v Nitre napr. vo veciach sp.
zn. 7 Co/509/2016, kde za nepripútanie bezpečnostným pásom bola určená miera spoluzodpovednosti
v rozsahu 10%, sp. zn. 7Co/90/2020, kde taktiež miera spoluzodpovednosti žalobcu, ktorý utrpel vážnu

ujmu na zdraví, na vzniku škody bola určená v rozsahu 10 % za nepripútanie sa bezpečnostnými pásmi,
sp. zn. 9Co/98/2020 a tiež v konaní vedenom medzi totožnými stranami sporu pod sp. zn. 6Co/25/2021
a 7 Co 39/2021, 25 Co 64/2021.

44. Vzhľadom na to, že poškodený – neb. A. v tomto prípade porušil vyššie uvedené povinnosti, výsledná

suma nemajetkovej ujmy žalobkyne predstavuje sumu 18 000 eur (20 000 eur – 10% zníženie, tj. 2 000
eur). Súd vo zvyšnej časti nárok žalobkyne zamietol.

45. K zaplateniu priznaného nároku súd zaviazal oboch žalovaných, nakoľko žalobkyňa má v zmysle
vyššie uvedeného priamy nárok voči obom žalovaným, a to voči žalovanému v 1. rade ako

proti osobe, ktorá nemajetkovú ujmu priamo spôsobila a voči žalovanému v 2. rade z titulu
povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla.
Plnením jedného zo žalovaných v rozsahu splnenia zaniká povinnosť druhého žalovaného.

46. Podľa § 255 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

47. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

48.Podľa§262ods.2CSP,ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnosti

rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

49. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods.1 CSP. Vo vzťahu k uplatneniu nemajetkovej ujmy
bola žalobkyňa úspešná čo do základu nároku (nález Ústavného súdu SR, III. ÚS 475/2018). Preto jej
súd priznal voči žalovaným v 1. a 2. rade náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Strany

sporu v priebehu konania nenavrhli a ani súd nezistil existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa,
pre ktoré by mal prípadne postupovať podľa § 257 CSP a náhradu trov konania žalobkyni nepriznať.

Poučenie:

Proti rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Nitra.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie (§ 127 CSP) , proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len

tým, že ( § 365 ods. 1 CSP)
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnéďalšieprostriedkyprocesnejobranyaleboďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP) .