Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 26. september 2023

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 5Co/116/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4219204323
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 09. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Boris Minks

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2023:4219204323.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Borisa Minksa a sudcov JUDr. Olivera

Kolenčíka a JUDr. Lenky Halmešovej, v právnej veci žalobcu: CHEM - UNIO, spol. s r.o., Pri železničnej
stanici 482, Chotín, IČO: 36 521 795, zastúpený: JUDr. Richard Schwarz, advokát, Rákócziho 12,
Nové Zámky, proti žalovanej: I., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. XX, zastúpená: JUDr. Katarína Juričková,
advokátka, Drieňová 14, Bratislava, IČO: 31819508, o vydanie hnuteľných vecí, o odvolaní žalovanej
proti rozsudku Okresného súdu Komárno zo dňa 13. mája 2022, č. k. 7C/61/2019-865, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

Žalobcovi voči žalovanej priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie (Okresný súd Komárno) rozsudkom zo dňa 13. mája 2022, č. k. 7C/61/2019-865
uložil žalovanej povinnosť vydať žalobcovi hnuteľné veci, a to:
1. vytlačovací stroj Werner a Pfleiderer TYP RA-250, dátum obstarania 05.05.1999, (inv. číslo 7)
2. vertikálny chladič M700V, dátum obstarania 05.11.1999, (inv. číslo 11)
3. a) priemyselný odsávač POC-20 SNV 1, dátum obstarania 28.07.1999, výr. č. - 3054, (inv. číslo 10)
b) priemyselný odsávač prachuPOC-20 V do SNV1, dátum obstarania 08.11.2001, výr. č. - 1017, (inv.
číslo 57)

c) priemyselný odsávač prachuPOC-20 s úpravouZona2, dátum obstarania 14.06.2005, výr. č. - 1010,
(inv. číslo 93)
d) priemyselný odsávač prachu POC-20N, dátum obstarania 28.12.2010, výr. č. - 100558-28/1850, (inv.
číslo 124)
4. homogenizátor Typ HV 1000 dátum obstarania 11.03.2010, (inv. číslo 119)
5. univerzálny mixer Typ MGT 400G/1MZ,dátum obstarania 22.04.2010, výr. č. - 10146 (inv. číslo 120)
6. šnekový dopravník /vyrobený priamo v spoločnosti CHEM-UNIO, spol. s r.o./

7. zariadenie na namiešanie síry, dátum obstarania 06.08.2002, (inv. číslo 70)
a) nádrž nerezová zásobovacia /súčasť zariadenia/
b) šnekový dávkovač s variátorom /súčasť zariadenia/
c) veľká nerezová nádrž na olej /súčasť zariadenia/
d) nerezové odsávacie potrubie /súčasť zariadenia/
e) konštrukcia so schodiskom /súčasť zariadenia/
8. podstavec, odsávací kryt a potrubie sú súčasťou Dvojvalcového kalandra 14821, dátum obstarania

10.06.2004, (inv. číslo 84)
9. dvojvalcový kalander Typ 14272, dátum obstarania 27.05.1999, (inv. číslo 8)
10. miešareň + vážny systém, dátum obstarania 21.02.2012, (inv. číslo 127),a to všetko v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia.

2. O trovách konania rozhodol tak, že žalobca má voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v

rozsahu 100 %.

3. Rozhodnutie právne odôvodnil podľa ust. § 123, § 124, § 126 ods. 1, § 133 ods. 1 zák. č. 40/1964
Zn. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), § 409, § 443 ods. 1 zák. č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník
(ďalej len „Obch. zák.“), § 167 ods. 1, 3, 4, § 186 ods. 2 CSP.

4. Pokiaľ ide o rozhodnutie vo veci samej, tak prvoinštančný súd uviedol, že žalobca sa podanou žalobou
doručenou Okresnému súdu Komárno dňa 05.12.2019 domáha vydania hnuteľných vecí vo výlučnom
vlastníctve žalobcu, ktoré žalovaná neoprávnene zadržiava a odmieta mu ich vydať.

5. Súd prvej inštancie podanej žalobe vyhovel, nakoľko mal za to, že žalobca uniesol dôkazné bremeno

svojich tvrdení tak ako to predpokladajú ust. § 132 ods. 1, 2, 3, § 150 ods. 1 CSP, podľa ktorých
ustanovení platí, že dôkazné bremeno spočíva na tej strane, ktorá mieni preukázať svoje tvrdenia,
pretože na nej spočíva procesná zodpovednosť za to, či budú v konaní jej tvrdenia preukázané alebo
nie, čo má za následok nielen rozhodnutie v neprospech takejto strany, ale aj povinnosti nahradiť trovy
konania úspešnej protistrany.

6. Žalovanej strane bola žaloba doručená, vedela o predmete konania, relevantné skutočnosti a to
demontovanie hnuteľných vecí nepoprela, preto v zmysle § 151 ods. 1 CSP platí, že skutkové tvrdenia
strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné.

7. Na základe uvedeného súd prvej inštancie pri svojom rozhodnutí uplatnený nárok žalobcovi priznal,

a to s poukazom na aplikáciu dispozičného princípu, ktorý sa ďalej odzrkadľuje v uplatnení princípu
formálnej pravdy podľa § 150 a súvis. ustanovení CSP a § 185 a súvis. ustanovení CSP, ktorými
bol zavedený princíp formálnej pravdy, na základe ktorého súd pri rozhodovaní vychádza z dôkazov,
ktoré mu navrhli strany sporu. Súd pri posudzovaní skutkových tvrdení strán postupuje v súlade s
ustanoveniami o prostriedkoch procesnej obrany a útoku s poukazom na § 181 ods. 3 CSP a v tejto

súvislosti sa dôsledne uplatňuje princíp zodpovednosti strany sporu za vlastnú procesnú aktivitu, alebo
pasivitu a za riadne plnenie si svojich povinností v súvislosti s vedením súdneho konania, ako je zrejmé z
§ 150 ods. 1 CSP. V zmysle § 150 ods. 1 CSP platí, že strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať
podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu a rovnako s poukazom na § 153 CSP
ako aj § 151 ods. 1 a ods. 2 CSP, podľa ktorých ustanovení platí, že skutkové tvrdenia strany, ktoré

protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné.

8. Súd prvej inštancie počas tohto konania riešil ako prejudiciálnu otázku vlastníctvo hnuteľných vecí,
ktorých vydanie z dôvodu protiprávneho odňatia zo strany žalovanej si uplatnil žalobca v tomto konaní.

9. Z vykonaného dokazovania mal prvoinštančný súd podľa § 186 ods. 2 CSP v konaní zo zhodných
tvrdení strán sporu preukázané, že žalobca ako právnická osoba postupne od r. 1998, t. j. od
vzniku spoločnosti nadobudla do vlastníctva hnuteľné veci, a to strojárenskú technológiu, ktorých
vlastníctvo žalobca preukázal aj z doručených inventárnych kariet na č. l. 27-37 súdneho spisu a
toto svoje vlastníctvo naďalej eviduje v hnuteľnom majetku spoločnosti, ako je zrejmé z predloženého

znaleckého posudku č. 051/2019 z dňa 25.04.2019. Uvedený hnuteľný majetok strojárenská technológia
špecifikovaná v znaleckom posudku č. 051/2019 zo dňa 25.04.2019 na č. l. 610-733 súdneho spisu
sa neeviduje v žiadnom verejnom registri pod dohľadom a správou SR, preto, podľa súdu, prevod
vlastníctva týchto hnuteľných vecí na tretiu osobu je možné preukázať len listinnými, resp. inými dôkazmi
o kúpe a nadobudnutí vlastníctva týchto hnuteľných vecí. Rovnako počas vykonaného dokazovania

podľa § 186 ods. 2 CSP bolo preukázané, že žalovaná v minulosti mala uzatvoriť Kúpnu zmluvu dňa
14.12.2018, ako je zrejmé z č. l. 91-96 súdneho spisu za účelom kúpy nehnuteľností, a podľa vlastného
udania zároveň odkúpila aj individuálne neidentifikované hnuteľné veci, ktoré mala ešte z majetku a
fyzickej dispozície žalobcu aj svojvoľne demontovať a odniesť z areálu žalobcu, ktorú skutočnosť mal
súd preukázanú z čestného prehlásenia spoločníkov žalobcu na č. l. 165-166 z dňa 24.08.2020, v ktorom

spoločníci žalobcu prehlasujú, že boli svedkami odstraňovania a vyvážania hnuteľných vecí, ako aj z
vyjadrenia žalovanej z č. l. 343 súdneho spisu.10. Vo vyššie citovanej kúpnej zmluve zo dňa 14.12.2018, z č. l. 91-95 súdneho spisu, ktorú na
znak súhlasu podpísala žalovaná dňa 17.12.2018 v zastúpení spoločnosti CHEM - UNIO, spol. s r.o.,
Pri železničnej stanici 482, Chotín, IČO: 36521795 ako prevodkyňa aj v postavení nadobúdateľky

ako fyzickej osoby nepodnikateľského subjektu so všeobecným označením, že ide o zmluvu na
predaj nehnuteľností s odkazom na článok IV. kúpnej zmluvy, že sa touto zmluvou predávajú nielen
nehnuteľnosti so zariadením, ale aj individuálne neidentifikované hnuteľné veci a to strojárenská
technológia na výkon podnikania. Podľa názoru prvoinštančného súdu na základe takéhoto obsahu
zmluvy bez individuálneho označenia hnuteľných vecí a to strojárenskej technológia na výkon

podnikania, nemožno považovať túto kúpnu zmluvu za určitú vo vzťahu k predaju hnuteľných vecí,
(keď naviac žalovaná, ktorá túto kúpnu zmluvu uzatvorila na strane jednej v zastúpení predávajúcej
a na strane druhej ako fyzická, kupujúca). S poukazom na požiadavku určitosti právneho úkonu vo
všetkých jeho častiach, žalovanej nič nebránilo v tom, aby v prípade predaja nielen nehnuteľností, ale aj
hnuteľných vecí, tieto jednoznačne označila, aj z dôvodu určitosti (napr. typom technického zariadenia,
výrobným, resp. inventárnym číslom, nadobúdacou cenou, resp. aspoň zostatkovou hodnotou z

účtovníctva ku dňu predaja, resp. inak), nezameniteľnosti atď. v súlade aj so zákonnou požiadavkou na
vedenie účtovníctva, do ktorého dňa má viesť prevodca vo svojom účtovníctve uvedenú strojárenskú
technológiu, a od ktorého dňa má túto viesť nadobúdateľ, kedy okrem faktického odovzdania hnuteľných
vecí na znak prevodu vlastníctva sa odovzdávajú aj tzv. inventárne karty z č. l. 27-37 súdneho spisu.
Na základe uvedeného ako aj podľa § 37 ods. 1 OZ súd považoval za preukázané, že nedošlo k

prevodu hnuteľných vecí z majetku žalobcu, keď je zrejmé, že vo všeobecnosti možno konštatovať, že za
zariadenie stavby sa považujú technologické zariadenia, ktoré sú nevyhnutné na zabezpečenie užívania
stavby v závislosti od účelového určenia stavby a to kotol, výťah, klimatizácia kancelárií, nástrešná
vetracia jednotka s rekuperáciou tepla výrobných hál atď., Podľa súdu prvej inštancie za zariadenie
stavby nemožno považovať hnuteľné veci - stroje, ktoré svojim charakterom od výrobcu neboli určené

za zariadenie stavby, ale boli určené na výkon podnikateľskej činnosti, ktorá sa aj fakticky zo strany
žalobcu vykonávala, a takto aj po demontáži tejto strojárenskej technológie zo strany žalovanej, zostalo
bez zmeny zachované účelové určenie stavby. V súlade s uvedenými preto súd mal za to, že citovanou
kúpnou zmluvou nemohlo dôjsť k predaju neurčitého počtu, neidentifikovaných hnuteľných vecí (napr.
označených typom technického zariadenia, výrobným, resp. inventárnym číslom, nadobúdacou cenou,

resp. aspoň zostatkovou hodnotou z účtovníctva ku dňu predaja, resp. inak), ktoré, ako sa ukázalo
aj z konania samotnej žalovanej, je možné bez ich poškodenia demontovať a následne nainštalovať
v inej nehnuteľností. Súd prvej inštancie nadobudnutie vlastníckeho práva žalovanej k predmetným
hnuteľnýmveciamnemalzapreukázané,nakoľkožalovanásúdunepredložilažiadnerelevantnédoklady
preukazujúce jej tvrdenia.

11. Súd prvej inštancie poukázal aj na tú skutočnosť, že pred týmto meritórnym rozhodnutím vo
veci samej v minulosti rozhodol Okresný súd Komárno pod čís. kon. 7C/61/2019-344 z 10.09.2020 o
neodkladnom opatrení, ktoré rozhodnutie KS v Nitre potvrdil, a len v nepatrnej časti odmietol, pričom aj z
citovaných rozhodnutí o neodkladnom opatrení je zrejmé, že uvedené hnuteľné veci netvoria zariadenie

stavieb (haly) ako je napríklad kotol, výťah, klimatizácia kancelárií, nástrešná vetracia jednotka s
rekuperáciouteplavýrobnýchhálatď.,,zčohojezrejmé,žehnuteľnéveci,oktorýchvydanísúdrozhodol,
sú samostatné hnuteľné veci, ktoré, ako samotná žalovaná na pojednávaní uviedla, boli demontovateľné
a aj ňou demontované. Týmto rozhodnutím sa uvedené hnuteľné veci dostávajú aj fyzicky späť do
nehnuteľností, ktoré tvoria majetok spoločnosti žalobcu. Týmto rozhodnutím sa nezníži majetok žalobcu

a to aj napriek množstvu súvisiacich konaní, a to napr. o nahradenie vyhlásenia vôle v zmluve o rozdelení
obchodného podielu, a preto za predpokladu či už v týchto konaniach bude žalovaná úspešná alebo nie,
má žalovaná, ktorá je naďalej vedená ako spoločníčka spoločnosti žalobcu, možnosť si uplatniť nárok
na úhradu vyporiadacieho podielu z majetku spoločnosti, pretože nároky medzi žalobcom a žalovanou
stále existujú.

12. Na základe uvedených skutočností mal prvoinštančný súd preukázané, že nedošlo k prevodu
vlastníctva citovaných hnuteľných vecí označených vo výroku tohto rozhodnutia a nedošlo ani podľa §
133 ods. OZ k dobrovoľnému odovzdaniu hnuteľných vecí v súlade so zákonom z vlastníctva žalobcu,
ale k svojvoľnému, a tým aj nezákonnému odňatiu hnuteľných vecí bez predchádzajúcej dohody so

žalobcom zo strany menšinového spoločníka spoločnosti v procesnom postavení žalovanej, ktorá podľa
výpisu z OR SR z č. l. 359 súdneho spisu v spojení s aktualizáciou ku dňu 10. 06. 2022 je ešte stále
spoločníčkou v pomere 43 %, a preto súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia v
súlade s ustanovením § 126 ods. 1 OZ o vydaní hnuteľných vecí.13. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že nemohol súhlasiť s obranou žalovanej v tom smere, že o
predmete konania a to o rozdelení hnuteľných vecí existuje písomná dohoda na č. l. 86 súdneho

spisu, nakoľko hnuteľné veci uvedené v tejto dohode nie sú predmetom tohto konania. Rovnako súd
nemohol súhlasiť s tým, že rozdelenie hnuteľných vecí na č. l. 86 predstavuje konečné vyporiadanie
medzi spoločníkmi spoločnosti, nakoľko okrem uvedených vecí existujú aj ďalšie veľmi hodnotné
hnuteľné veci. Podľa súdu nie je možné vychádzať ani z jednoznačne prezentovanej dohody zo strany
advokátkyžalovanej,podľaktorejmalaexistovaťtakádohodamedzispoločníkmispoločnostiorozdelení

hnuteľných vecí, že to, čo je v tej ktorej budove, bude tvoriť vlastníctvo toho, ktorý nadobudne vlastníctvo
budovy od spoločnosti, pretože žalovaná po smrti väčšinového spoločníka demontovala strojárenskú
technológiu z nehnuteľností, ktoré zostali spoločnosti a preniesla si ich do svojich nehnuteľných
priestorov a tým sa mala stať ich vlastníčkou s čím nemožno súhlasiť, lebo takéto delenie by vylúčilo
delenie na základe ekonomickej - finančnej hodnote majetku.

14. Žalobca si uplatnil nárok na vydanie hnuteľných vecí ako aj nárok na náhradu trov konania. Súd
podanej žalobe vyhovel, čím procesne úspešnou stranou sporu sa stal žalobca, ktorý si uplatnil nárok
na náhradu trov konania. Súd o nároku na náhradu trov konania rozhodol tak, že procesne úspešnej
strane sporu priznal nárok na náhradu trov v plnom rozsahu, a to vo výške 100 % v zmysle ustanovenia
§ 255 ods. 1 CSP.

15. Proti tomuto rozsudku podala včas odvolanie žalovaná navrhujúc odvolaciemu súdu, aby napadnuté
rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie alternatívne, aby napadnutý
rozsudok zmenil tak, že žalobu zamietne a žalovanej prizná náhradu trov konania. V podanom odvolaní
žalovaná poukázala na existenciu odvolacích dôvodov v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. d/, f/, a h/ CSP.

Napadnuté rozhodnutie považuje za zmätočné, pretože súd prvej inštancie nekriticky prevzal tvrdenia
žalobcu ohľadne vlastníctva hnuteľných vecí žalobcom, čím bola porušená zásada zachovania rovnosti
zbraní, kedy na preukázanie tvrdení strany žalobcu nemožno pripísať ani jeden relevantný dôkaz.
Žalobca nepredložil do konania žiaden dôkaz o tom, že by mali byť hnuteľné veci odovzdané žalovanej,
súdu stačilo len tvrdenie žalobcu, že sa mali nachádzať v nehnuteľnosti, ktorej vlastníčkou je žalovaná.

Naopak žalovaná počas konania predložila viaceré dôkazy o tom, že je oprávnenou vlastníčkou
hnuteľných vecí. V tomto kontexte poukázala na Kúpnu zmluvu zo dňa 14.12.2018, konkrétne na znenie
Čl. III a IV zmluvy. Zároveň poukázala na skutočnosť, že si dala vypracovať znalecký posudok č. 27/2019
s obhliadkou nehnuteľností vykonanou dňa 14.12.2018, ktorého súčasťou je aj fotodokumentácia, z
ktorej vyplýva, že súčasťou prevádzaných nehnuteľností sú aj hnuteľné veci nachádzajúce sa v stavbe,

pričom na str. 6 je uvedené, že sa tam nachádza okrem iného aj laboratórium, malá kuchynka.

16. Žalovaná má za to, že za hnuteľné veci, ktoré sú predmetom tohto konania riadne zaplatila s
poukazom na ust. Čl. IV Kúpnej zmluvy zo dňa 14.12.2018 a vlastnícke právo k hnuteľným veciam
nadobudla ich prevzatím v deň podpísania Kúpnej zmluvy, a to s poukazom na ust. Čl. VI kúpnej zmluvy

zo dňa 14.12.2018, kde jej nehnuteľnosť spolu s jej zariadením bola odovzdaná dňom podpísania
uvedenej kúpnej zmluvy. Uvedenú skutočnosť dokazuje aj ust. Čl. IV zmluvy, v zmysle ktorého bola
kúpna cena za Nehnuteľnosť spolu s jej zariadením dohodnutá vo výške 400 000,00 EUR, ktorá
bola uhradená formou vopred dohodnutého započítania s existujúcou pohľadávkou žalovanej ako
spoločníka voči žalobcovi. Žalovaná poukazuje na skutočnosť, že dňa 14.12.2018 bola podpísaná medzi

spoločníkmiI.Z.aM.L.st.Dohodaorozdeleníhnuteľnýchvecí,ktorésanachádzalivpredmetnýchtroch
spoločnostiach (CHEM - UNIO, spol. s r.o., AGROCHEM - UNIO, spol. s r.o. a CHEMOGRAN, s.r.o.),
ktorou si spoločníci rozdelili všetky hnuteľné veci, medzi ktoré patrili používané automobily, zariadenia
kancelárii a hnuteľné veci využívané na podnikanie. Okrem vyššie uvedenej dohody neexistuje žiadna
iná dohoda, resp. zmienka o tom, že by si mali bývali spoločníci ešte rozdeľovať ďalšie hnuteľné veci.

17.Žalovanámázato,ževzhľadomnaexistujúcudohodusjejbývalýmspoločníkomohľadnerozdelenia
hnuteľných veci, s ktorými dovtedy podnikali, nemá žalobca právny titul, aby žiadal iné hnuteľné veci od
žalovanej, nakoľko ako vyplýva z vyššie uvedeného, je jednoznačne popísané, ktoré hnuteľné veci majú
zostať jej bývalému spoločníkovi v spoločnosti žalobcu a ktoré hnuteľné veci majú zostať žalovanej,

nakoľko sa tieto dve osoby rozdeľovali pokiaľ išlo o ich spoločné podnikanie vo všetkých smeroch,
tak, aby mohli každý sám podnikať s majetkom, ktorý si navzájom rozdelili. Žalovaná s poukazom na
vyššie uvedenú Kúpnu zmluvu zo dňa 14.12.2018, dňa 15.01.2019 dala na základe Zmluvy o nájme doprenájmu tretiemu subjektu spolu s nehnuteľnosťou, o čom predložila do konania Zmluvu o nájme zo dňa
15.01.2019 už v rámci rozhodovania o predbežnom opatrení, ktorá sa nachádza v predmetnom spise.

18. Žalovaná ďalej namieta, že napadnuté rozhodnutie nie je riadne odôvodnené a trpí vadou svojvôle
súdu. Uvedené podporila poukázaním na rozsiahlu judikatúru Ústavného súdu SR. Zároveň žalovaná
uviedla, že samotná žaloba sa javí ako účelová bez právnej relevancie, nakoľko ako vyplýva aj s
vyjadrenia konateľa žalobcu, hnuteľné veci, ktoré sú predmetom konania neboli používané žalobcom
a po roku od vyporiadania sa s bývalým spoločníkom si žalobca spomenul, že by mal žiadať vydať

hnuteľné veci od žalovanej, avšak nedoložil súdu žiaden dôkaz, že by mali byť hnuteľné veci odovzdané
žalovanej, resp. kedy mali byť hnuteľné veci prevzaté žalovanou. Žalovaná zároveň namietala pasívnu
vecnú legitimáciu z dôvodu, že od 15.01.2019, t. j. hneď po vyporiadaní sa s bývalým spoločníkom
prenajala hnuteľné veci spolu s nehnuteľnosťou, pričom od uvedeného dátumu sú hnuteľné veci spolu
s nehnuteľnosťou v držbe Nájomcu, a to spoločnosti AGROCHEM-UNIO, spol. s r.o. a aj uviedla
súdu, že ich nemá vo svojej dispozícii, takže podľa názoru žalovanej vydaný napadnutý rozsudok

je nevykonateľný, nakoľko je v platnosti Zmluva o nájme hnuteľných vecí, z ktorej je zrejmé, že od
15.01.2019 sú v prenájme hnuteľné veci, na ktorých vydanie je v zmysle rozhodnutia povinná.

19. Žalobca k žalovanou podanému odvolaniu uviedol, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie
spĺňa kritéria pre odôvodnenie rozhodnutí v zmysle ust. § 220 ods. 2 CSP, tak z formálneho, ako aj

obsahového hľadiska, a preto ho nemožno považovať za zmätočný, nepreskúmateľný a arbitrárny, tak
ako uvádza žalovaná. Žalobca má za to, že počas prvoinštančného konania ani v podanom odvolaní
žalovaná nepredložila žiadne dôkazy, ktoré by preukazovali jej tvrdenia ohľadne tej skutočnosti, že
predmetné hnuteľné veci, ktoré sú predmetom tohto konania, sú v jej vlastníctve. Tvrdenia žalovanej, že
previedla na seba sporné hnuteľné veci ako tzv. „zariadenie“ ako individuálne neidentifikované hnuteľné

veci, nemajú žiadnu oporu vo vykonanom dokazovaní. Žalobca nesúhlasí so žalovanou namietanou
pasívne vecnou legitimáciou, pretože túto námietku počas celého konania neučinila. Urobila tak až v
podanom odvolaní proti vydanému neodkladnému opatreniu súdu prvej inštancie. Námietky žalovanej
o tom, že predmetné hnuteľné veci, resp. ich časť, ktoré sú predmetom tohto konania boli a sú v držbe
spoločnosti AGROCHEM-UNIO, spol. s r.o., považuje žalobca za účelové a zavádzajúce, nakoľko na

predbežnom prejednaní sporu konaného dňa 08.09.2020 žalovaná jasne uviedla na otázku súdu, že
tieto hnuteľné veci (stroje a zariadenia) sa v jej areáli stále nachádzajú. Odvolaciemu súdu navrhol,
aby napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny v celom rozsahu potvrdil a žalovanú
zaviazal na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

20. Žalovaná k vyjadreniu žalobcu uviedla, že už v rámci predbežného prejednania veci uviedla, že síce
sa nachádzajú niektoré veci v sklade, ktorého vlastníčkou je žalovaná, avšak predmetné hnuteľné veci
nie sú vo sfére jej dispozície. Ďalej poukázala na to, že pasívnu vecnú legitimáciu žalovaná napádala
pri predbežnom prejednaní veci, avšak žalobca a ani súd prvej inštancie na nereagovali. V ostatnom
zopakovala tvrdenia a námietky už uvádzané v podanom odvolaní.

21. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie v danej veci bolo podané
oprávnenou osobou v rámci zákonnej lehoty pre podanie odvolania (§ 362 ods. 1 CSP), preskúmal
odvolaním žalovanej napadnutý rozsudok Okresného súdu Komárno zo dňa 13. mája 2022, č. k.
7C/61/2019-865, akceptujúc rozsah a dôvody podaného odvolania v zmysle § 379 a § 380 CSP, bez

nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario). Následne dospel k tomu záveru,
že podané odvolanie žalovanej je nedôvodné, preto napadnutý rozsudok v celom rozsahu ako vecne
správnypodľa§387ods.1CSPpotvrdil,stotožňujúcsapritomsrozsahomakoajobsahomodôvodnenia
rozsudku prvoinštančného súdu (§ 387 ods. 2 CSP), na ktoré v ďalšom poukazuje.

22. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

Podľa § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého

rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Podľa § 217 ods. 1 veta prvá CSP pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.Podľa § 220 ods. 2 veta tretia CSP súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

Podľa § 191 ods. 1 CSP dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky

dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.

Podľa § 378 ods. 1 CSP na konanie na odvolacom súde sa primerane použijú ustanovenia o konaní
pred súdom prvej inštancie, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 124 OZ všetci vlastníci majú rovnaké práva a povinnosti a poskytuje sa im rovnaká právna
ochrana.

Podľa § 126 ods. 1 OZ, vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva
neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje.

23. V prípade tohto odvolacieho konania odvolací súd pri viazaní svojou zákonnou povinnosťou skúmať,
či odvolaním zo strany žalovanej napadnutý - vyhovujúci prvoinštančný rozsudok zo dňa 13.05.2022 č.
k. 7C/61/2019-935 nebol vydaný v konaní postihnutom niektorou z procesných vád zakotvených v ust.
§ 389 ods. 1 CSP prijal ten záver, že predmetný (napadnutý) rozsudok ani jednou z procesných vád v
zmysle § 389 ods. 1 CSP netrpí, a preto ho ako vecne správny podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil. Ako

vecne správny s prihliadnutím na ust. § 387 ods. 1, 2 CSP bol potvrdený aj súvisiaci výrok o náhrade
trov prvoinštančného konania.

24. Prvoinštančný súd v súvislosti s rozhodovaním o uplatnenom žalobnom nároku žalobcu týkajúceho
sa vydania v žalobnom petite špecifikovaných hnuteľných vecí, v dostatočnom rozsahu zistil

skutkový stav, ktorý aj následne správne posúdil podľa ním odcitovaných ustanovení všeobecného
hmotnoprávneho predpisu, t. j. OZ obsiahnutých v bodoch 10. až 12. odôvodnenia napadnutého
rozsudku, ako aj podľa ustanovení § 443 ods. 1 a § 409 Obch. zák., ktoré boli odcitované v rámci
bodov 13. a 14. odôvodnenia napadnutého rozsudku. Samotný proces vykonaných dôkazov súdom
prvej inštancie ohľadom preukázania skutkových tvrdení potrebných pre rozhodnutie veci samej, je

takisto potrebné vyhodnotiť za plne súladný s obsahom ust. § 191 ods. 1 v spojení s § 378 ods. 1 CSP,
čo znamená, že jednotlivé dôkazy boli hodnotené samostatne a zároveň aj vo vzájomnej súvislosti s
prihliadnutím na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.

25. Na margo vecnej správnosti napadnutého rozsudku odvolací súd poznamenáva, že je potrebné

stotožniť sa s konštatovaním prvoinštančného súdu v tom smere, že žalobca postupne od roku
1998, t. j. od vzniku spoločnosti CHEM - UNIO, spol. s r.o., IČO: 36 521 795 nadobudol do
svojho vlastníctva hnuteľné veci (strojárenskú technológiu), ku ktorým vlastníctvo v spore preukázal
predložením inventárnych kariet (čl. 27 až 37 súdneho spisu). Tento hnuteľný majetok žalobca naďalej
eviduje v rámci hnuteľného majetku spoločnosti, čo preukazuje Znalecký posudok č. 051/2019 zo dňa

25.04.2019.

26. Takisto je potrebné súhlasiť aj s právnym posúdením kúpnej zmluvy zo dňa 14.12.2018, ktorú na
jednej strane za žalobcu v jeho zastúpení ako predávajúceho uzatvorila žalovaná a na druhej strane v
pozícii kupujúceho túto zmluvu uzatvorila tá istá osoba, t. j. I. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. č. XX,

avšak už ako fyzická osoba. Vychádzajúc z obsahu takto uzatvorenej zmluvy a to najmä jej čl. IV. je
potrebné uviesť, že predmetom prevodu sú okrem nehnuteľností aj bližšie nešpecifikované hnuteľné
veci predstavujúce strojárenskú technológiu slúžiacu k výkonu podnikania. Pri akceptovaní obsahu
predmetnejzmluvyvnaznačenomsmereazároveňajesenciálnychnáležitostíprávnehoúkonuvzmysle
§ 37 ods. 1 OZ prvoinštančným súdom, je potrebné takto uzatvorenú zmluvu vnímať ako neurčitú vo

vzťahu k prevodu vlastníctva k hnuteľným veciam, pri ktorých absentovalo napr. uvedenie výrobného
čísla, zostatkovej hodnoty, resp. dátum nadobudnutia.

27. V súvislosti s konštatáciou prvoinštančného súdu ohľadom nepreukázaného prevodu hnuteľných
vecízmajetkužalobcudomajetkužalovanejakofyzickejosoby,bolozostranykonajúcehosúdusprávne

poznamenané,žezazariadeniestavbysapovažujútietechnologickézariadenia,ktorésúnevyhnutnéna
zabezpečenie užívania stavby v závislosti od účelového určenia stavby (napr. kotol, výťah, klimatizácia
kancelárií a pod.). Vychádzajúc z uvedeného potom nemožno za zariadenie stavby považovať také
hnuteľné veci (stroje), ktoré vzhľadom na svoj charakter neboli výrobcom určené za zariadenie stavby,ale boli ním určené a vyrobené za účelom vykonávania konkrétnej podnikateľskej činnosti, ktorú činnosť
aj žalobca vykonával.

28. V kontexte vykonaného a vyhodnoteného dokazovania prvoinštančným súdom je nutné dospieť k
tomu záveru, že žalovaná v rámci svojej procesnej obrany prezentovanej v tomto spore nepreukázala
prechod vydať sa majúcich hnuteľných vecí (výrobného zariadenia) do svojho vlastníctva, ako fyzickej
osoby, niektorým zo spôsobov v zmysle § 409 Obch. zák., resp. § 133 OZ.

29. Pokiaľ ide o rozsah procesnej obrany žalovanej uplatnený či už v konaní pred súdom prvej
inštancie prípadne pred odvolacím súdom, tak nebolo preukázané nadobudnutie neidentifikovaných
hnuteľných vecí žalovanou na základe kúpnej zmluvy uzatvorenej dňa 14.12.2018. Pokiaľ ide o
rozdelenie hnuteľných vecí medzi stranami tohto sporu a to na základe dohody, ktorá je obsiahnutá na č.
l. 86 spisového materiálu, na ktorej obsah poukazovala žalovaná v priebehu tohto sporu, tak predmetná
dohoda vychádzajúc z jej obsahu sa nevzťahovala na prerozdelenie tých hnuteľných vecí, ktoré tvoria

predmet tohto sporu. V tejto súvislosti sa žalovanej nepodarilo preukázať ani jej tvrdenie v tom smere,
že vzájomné prerozdelenie hnuteľných vecí medzi stranami sporu v zmysle nimi uzatvorenej dohody
z č. l. 86 súdneho spisu má predstavovať konečné vyporiadanie medzi spoločníkmi danej spoločnosti.
Z vykonaného rozsahu dokazovania súdom prvej inštancie v danej prejednávanej veci je možné totiž
prijať ten záver, že vo vlastníctve predmetnej spoločnosti (žalobcu) ešte existujú aj ďalšie hnuteľné

veci spojené s podnikaním žalobcu, o vydaní časti ktorých na základe inventarizačných kariet rozhodol
správne súd prvej inštancie v rámci výroku napadnutého rozsudku.

30. Podľa názoru odvolacieho súdu žalovaná v tomto spore neuniesla ani dôkazné bremeno v tom
smere, že by preukázala existenciu dohody tvrdenej jej právnou zástupkyňou, ktorá mala vychádzať z

dohody spoločníkov spoločnosti CHEM - UNIO, spol. s r.o., o rozdelení hnuteľných vecí tým spôsobom,
žeto,čosanachádzavtejktorejbudovepripadnedovlastníctvatoho,ktodanúnehnuteľnosťnadobudne
od spoločnosti do svojho vlastníctva. Žalovaná totiž po smrti väčšinového spoluvlastníka spoločnosti
demontovala časť strojárenskej technológie aj z tých nehnuteľností, ktoré nepredstavovali jej vlastníctvo,
ale vlastníctvo spoločnosti a tieto hnuteľné veci premiestnila do svojich nehnuteľností, ktorým konaním

vlastne podporila neexistenciu dohody medzi stranami sporu tvrdenej jej právnou zástupkyňou.

31. Odvolací súd nepovažoval za dôvodnú ani námietku žalovanej obsiahnutú v jej odvolaní ohľadom
nedostatku pasívnej vecnej legitimácie na strane žalovanej, vychádzajúc najmä z jej stanoviska na
predbežnom prejednaní sporu dňa 08.09.2020.

32. Záverom odvolací súd poznamenáva, že v kontexte uvedeného nepovažoval odvolacie námietky
žalovanej prezentované v ňou podanom odvolaní za opodstatnené, pričom za opodstatnené nebolo
možné považovať ani tie námietky žalovanej obsiahnuté v predmetnom odvolaní majúce vzťah k
namietanej svojvôli sudcu pri koncipovaní odôvodnenia napadnutého rozsudku, ktoré bolo odvolateľkou

zároveň považované aj za nedostatočné. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že podľa názoru
odvolacieho súdu, odôvodnenie napadnutého rozsudku spĺňa esenciálne náležitosti preň zakotvené v
ust. § 220 ods. 1 až 4 CSP, čo ho stavia do pozície preskúmateľnosti a presvedčivosti.

33. Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody a s poukazom na ust. § 387 ods. 1, 2 CSP, odvolací súd pri

konštatovaní nedôvodnosti podaného odvolania zo strany žalovanej napadnutý prvoinštančný rozsudok
ako vecne správny potvrdil.

34. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1, § 255 ods. 1 a §
262 ods. 1, 2 CSP tak, že nárok na ich náhradu v rozsahu 100 % priznal plne úspešnému žalobcovi v

tomto konaní voči neúspešnej žalovanej. O výške tohto nároku rozhodne súdny úradník na súde prvej
inštancie samostatným uznesením, po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.

35. Toto rozhodnutie prijal odvolací senát pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj
vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej

zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).