Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 26. september 2023

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 23To/69/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3223010047
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 09. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Antala

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2023:3223010047.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Antalu a sudcov JUDr.

Lucie Horvátovej a JUDr. Milana Straku, v trestnej veci proti obžalovanému A. B., nar. XX.XX.XXXX
v Partizánskom, okres Partizánske, trvale bytom C., D. E. XXX/XX, F. B. G. B., t. č. vo výkone väzby v
Ústave na výkon väzby Ilava, pre trestný čin obzvlášť závažného zločinu nedovolenej výroby omamných
a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 172 odsek
3, odsek 4 písm. c), odsek 5 Tr. zákona, o odvolaniach obžalovaného a prokurátora Krajskej prokuratúry
Trenčín (ďalej len „prokurátor“) v neprospech obžalovaného, proti rozsudku Okresného súdu Prievidza,
pracovisko Bánovce nad Bebravou zo dňa 28. júna 2023 pod sp. zn. BN-3T/12/2023, na verejnom

zasadnutí konanom dňa 26. septembra 2023 v Trenčíne jednomyseľne takto

r o z h o d o l :

I. Podľa § 321 odsek 1 písm. e), odsek 2 Tr. poriadku z r u š u j ú s a v napadnutom rozsudku okresného
súdu výroky o treste odňatia slobody.

Na podklade § 322 odsek 3 Tr. poriadku s a

obžalovaný A. B., nar. XX.XX.XXXX v Partizánskom, okres H., t. č. vo výkone väzby v
Ústave na výkon väzby Ilava

o d s u d z u j e

podľa § 172 odsek 5 Tr. zákona s prihliadnutím na § 36 písm. l), § 37 písm. m) Tr. zákona, za
použitia § 38 odsek 2 Tr. zákona a § 39 odsek 2 písm. d), odsek 4 Tr. zákona per analogiam trest odňatia

slobody vo výmere 9 (deväť) rokov.

Podľa § 48 odsek 4 Tr. zákona sa obžalovaný na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na
výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

II. Podľa § 319 Tr. poriadku sa odvolanie obžalovaného A. B. z a m i e t a,
pretože nie je dôvodné.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Prievidza, pracovisko Bánovce nad Bebravou (ďalej len „súd prvého
stupňa“) pod sp. zn. BN-3T/12/2023 zo dňa 28. júna 2023, na podklade podanej obžaloby Krajskej
prokuratúry Trenčín zo dňa 13. marca 2023 pod č. k. 1Kv 36/22/3300-29, doručenej okresnému súdu
dňa 14. marca 2023, bol obžalovaný A. B., nar. XX.XX.XXXX (ďalej len „obžalovaný“)uznaný vinným zo spáchania trestného činu obzvlášť závažného zločinu nedovolenej výroby omamných
a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 172 odsek
3, odsek 4 písm. c), odsek 5 Tr. zákona tom skutkovom základe, že

dňa 09.10.2022 po predchádzajúcej telefonickej dohode od doposiaľ nestotožnenej osoby s
prezývkou ,,Stanley" na bližšie nezistenom mieste v Bratislave neoprávnene kúpil metamfetamín
(pervitín) za sumu 1.000 Eur, ktorý bez povolenia prechovával pri sebe v plastovej
krabičke a v plastovom vrecku s tlakovým uzáverom v Bratislave a všade tam, kde sa pohyboval, do

19:20 hod. dňa 09.10.2022, kedy ho dobrovoľne vydal z vrecka svojej mikiny na Okresnom riaditeľstve
Policajného zboru v Bánovciach nad Bebravou nachádzajúcom sa na I. C. J. XX, pričom plastová
krabička obsahovala kryštalický materiál s hmotnosťou 21,936 g s priemernou koncentráciou účinnej
látky 37,3 % hmotnostného, obsahujúca 8182 mg absolútneho metamfetamínu, z ktorého by bolo možné
pripraviť minimálne 205 bežných jednotlivých dávok drogy a vrecko s tlakovým uzáverom obsahovalo
kryštalický materiál s hmotnosťou 9,892 g a s priemernou koncentráciou 77,8 % hmotnostných

metamfetamínu, obsahujúca 7696 mg absolútneho metamfetamínu, z ktorého by bolo možné pripraviť
minimálne 192 bežných jednotlivých dávok drogy,

pričom metamfetamín je zaradený do II. skupiny psychotropných látok, v zmysle Zákona č.
139/1998 Z. z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších

predpisov,

a tohto skutku sa dopustil po tom, čo bol rozsudkom Okresného súdu Bánovce nad Bebravou pod sp. zn.
1T/78/2011 zo dňa 03.04.2012, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 03.04.2012, odsúdený za obzvlášť
závažný zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich

držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 odsek 1 písmeno c), písmeno d), odsek 2 písmeno c)
Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno j) Trestného zákona, na trest odňatia slobody v trvaní
8 rokov a 6 mesiacov nepodmienečne

Za to bol obžalovaný odsúdený nasledovne:

Podľa § 172 odsek 5 Trestného zákona, s použitím § 36 písmeno l) Trestného zákona, s použitím § 37
písmeno m) Trestného zákona, aplikáciou § 38 odsek 2 Trestného zákona, s aplikáciou §
39 odsek 2 písmeno d), odsek 4 Trestného zákona per analogiam na trest odňatia slobody vo výmere
7 (sedem) rokov a 6 (šesť) mesiacov nepodmienečne.

Podľa § 48 odsek 4 Trestného zákona súd obžalovaného zaraďuje na výkon trestu odňatia slobody vo
výmere 7 (sedem) rokov a 6 (šesť) mesiacov do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným
stupňom stráženia.

Podľa§76odsek1Trestnéhozákonaspoukazomna§78odsek1Trestnéhozákonasúdobžalovanému
ukladá ochranný dohľad v trvaní 2 (dva) roky.

Podľa § 73 odsek 2 písmeno d) Trestného zákona súd obžalovanému ukladá ochranné
protitoxikomanické liečenie ambulantnou formou.

Proti výroku o treste citovaného rozsudku podal v zákonnej lehote 15 dní odo dňa jeho vyhlásenia
na hlavnom pojednávaní súdu prvého stupňa (kde bol prítomný obžalovaný i jeho obhajca) odvolanie
obžalovaný, ktoré odôvodnil prostredníctvom svojho obhajcu tým, že uložený nepodmienečný trest
odňatia slobody považuje za neprimerane prísny. V tomto smere poukázal na to, že urobil vyhlásenie

o uznaní viny v celom rozsahu, čo súd prvého stupňa právoplatným uznesením akceptoval, a že
žalovanej trestnej činnosti sa opakovane tak, ako v predchádzajúcom prípade dopustil vplyvom svojej
závislosti na omamných látkach a vybočil z rámca vedenia riadneho života. Právoplatné
prijatéjehovyhlásenieouznanívinyjeanalogickypoužiteľné,ajnazákladesúdnejpraxe(R44/2017),pri
ukladaní trestu pod dolnú hranicu zákonnej trestnej sadzby až o 1/3, pričom sa domnieva, že v takomto

rozsahu u neho postačuje uloženie trestu odňatia slobody pre jeho nápravu, čo vyvažuje aj uložené
ochranné ambulantné protitoxikomanické liečenie a čo prispeje k odstráneniu jeho závislosti na požívaní
omamnýchlátok.Poukázalsúčasnepritomajnaprávnezáveryavýchodiská vnálezeÚstavného
súdu SR PL. ÚS 6/2009 zo dňa 02. novembra 2011. Ďalej uviedol, že zásada humanizmu uplatňovanáv trestnom práve zahrňuje nielen ochranu páchateľa, jeho resocializáciu či sociálnu integráciu, výkon
trestu a ochranných opatrení, ale aj ochranu spoločnosti, vrátane jej humanitných ideálov a hodnôt, ako
aj ochranu potencionálnych obetí pred trestnými činmi. V jeho prípade nie je nevyhnutné, aj napriek

tomu, že opakovane spáchal ten istý trestný čin ako v minulosti, čo je vyjadrené už samotnou trestnou
sadzbou, aby mu bol ukladaný ešte prísnejší trest odňatia slobody. Preto navrhol, aby odvolací Krajský
súd v Trenčíne napadnutý rozsudok okresného súdu Prievidza, pracovisko Bánove nad Bebravou podľa
§ 321 odsek 1 písm. e) Tr. poriadku zrušil a podľa § 322 odsek 3 Tr. poriadku mu uložil
trest odňatia slobody na 6 rokov a 8 mesiacov a na jeho výkon ho zaradil do ústavu na výkon trestu

s minimálnym stupňom stráženia.

Proti výroku o treste citovaného rozsudku súdu prvého stupňa podal v zákonnej lehote 15 dní odo dňa
jeho vyhlásenia na hlavnom pojednávaní súdu prvého stupňa v neprospech obžalovaného odvolanie
aj prokurátor z dôvodu, že s rozhodnutím okresného súdu o uložení nepodmienečného trestu odňatia
slobody vo výmere 7 rokov a 6 mesiacov sa nestotožnil. Tento považuje za mierny a zhovievavý a

v rozpore s ustanovením § 34 odsek 1, odsek 4 Tr. zákona. Poukázal na to, obžalovaný
bol za rovnaký trestný čin odsúdený na 8 rokov a 6 mesiacov, z ktorého bol podmienečne prepustený,
síce mal na neho zrejme pozitívny vplyv, keď po takú dlhú dobu po podmienečnom prepustení bol
schopný viesť riadny život, ale napokon toto jeho odsúdenie neviedlo k jeho adekvátnej náprave a je
aj z logického hľadiska nepochopiteľné to, že mu bol uložený ešte miernejší trest odňatia slobody ako

v predchádzajúcom prípade. Prokurátor zdôraznil, že nejde o prvopáchateľa trestnej činnosti, ktorý by
či už nedopatrením alebo svojou nerozvážnosťou sa dopustil žalovanej trestnej činnosti, ale naopak ide
páchateľa ktorý si musel dostatočne uvedomovať, akej závažnej protispoločenskej trestnej činnosti (vid
až skoro 400 bežných jednotlivých dávok drogy, nebezpečnosť omamných látok pre zdravie človeka)
a je toho názoru, že u neho nie sú splnené v dostatočnej miere podmienky pre mimoriadne zníženie

trestnej sadzby tak, ako to urobil súd prvého stupňa. Napadnutý uložený trest totiž nie je ani spôsobilý
dosiahnutie generálnej prevencie, t. j. odradenie iných potencionálnych páchateľov a ani dosiahnutie
účelu trestu. Preto navrhol, aby odvolací Krajský súd v Trenčíne podľa § 321 odsek 1 písm. e) Tr.
poriadku zrušil v napadnutom rozsudku výrok o treste odňatia slobody a aby sám podľa § 322
odsek 3 Tr. poriadku obžalovanému uložil trest odňatia slobody najmenej vo výmere 9 rokov,

so zachovaním jeho zaradenia na jeho výkon tak, ako to urobil už súd prvého stupňa.

Na verejnom zasadnutí konanom o odvolaní, konanom za splnenia všetkých zákonných procesných
podmienok (dozorový) prokurátor Krajskej prokuratúry Trenčín v rámci konečného návrhu uviedol, že aj
naďalej trvá na ich podanom odvolaní a jeho dôvodoch a navrhol rozhodnúť tam spôsobom uvedeným

s tým, že odvolanie obžalovaného navrhol ako nedôvodné, podľa § 319 Tr. poriadku zamietnuť.

Obhajca obžalovaného na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu právom konečného návrhu poukázal
na písomné odôvodnenie ich odvolania a navrhol rozhodnúť tam spôsobom uvedeným a odvolanie
prokurátor navrhol ako nedôvodné, podľa § 319 Tr. poriadku zamietnuť.

Obžalovaný na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu právom konečnom návrhu uviedol, že sa
stotožňuje so všetkým čo uviedol jeho obhajca a aj s tým, ako navrhol, aby bolo rozhodnuté o oboch
podaných odvolaniach.

Podľa§317odsek1Tr.poriadkuaknezamietneodvolacísúdodvolaniepodľa§316odsek1Tr.poriadku
alebo nezruší rozsudok podľa § 316 odsek 3 Tr. poriadku, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť
napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu
konania, ktoré mu predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak
by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 odsek 1 Tr. poriadku /v posudzovanom prípade

výlučne iba z dôvodu podľa písm. c) citovaného ustanovenia, vzhľadom k tomu, že súd prvého stupňa
právoplatne prijal svojim uznesením na hlavnom pojednávaní uznanie viny obžalovaného, za splnenia
zvyšných obligatórnych zákonných podmienok podľa § 257 odsek 1 písm. b) Tr. poriadku/.

Krajský súd v Trenčíne, ako odvolací súd uvádza, že pokiaľ ide o výrok o vine, súd prvého

stupňa postupoval v súlade so zákonom, keď po tom, čo prijal na hlavnom pojednávaní vyhlásenie
obžalovaného podľa § 257 odsek 1 písm. b) Tr. poriadku o uznaní viny, po splnení zvyšných
obligatórnych zákonných podmienok, uznal obžalovaného vinným zo spáchania žalovaného
trestnéhočinuobzvlášťzávažnéhozločinunedovolenejvýrobyomamnýchapsychotropnýchlátok,jedovalebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 172 odsek 3, odsek 4 písm. c), odsek 5
Tr. zákona, pretože tento svojím konaním popísaným v skutkovej vete napadnutého rozsudku naplnil
všetky zákonné znaky citovaného trestného činu. Keďže krajský súd v napadnutom rozsudku vo vzťahu

k výroku o vine ani v postupe súdu predchádzajúcom tomuto výroku nezistil chyby odvolaním
nevytýkané a odôvodňujúce podanie dovolania tak, ako ho vyššie krajský súd špecifikoval, preskúmal
z podnetu podaných odvolaní obžalovaného a prokurátora v neprospech obžalovaného v zmysle § 317
odsek 1 Tr. poriadku len výrok o uloženom treste odňatia slobody a v nadväznosti na to i výrok o spôsobe
výkonu tohto trestu a dospel tak k záveru, že obe odvolania sú prípustné, podané oprávnenými osobami,

včas i na správnom mieste, ale z nich je dôvodné iba odvolanie prokurátora podané v neprospech
obžalovaného a naproti tomu krajský súd dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného dôvodné preto
nie je.

Preskúmaním oboma odvolaniami napadnutých výrokov o uloženom treste odňatia slobody
obžalovanému a určenom spôsobe jeho výkonu, krajský súd dospel teda k nepochybnému záveru,

že odvolanie prokurátora je skutočne dôvodné. Súd prvého stupňa správne obžalovanému priznal
existenciu jednej poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. l) Tr. zákona (obžalovaný sa priznal k
spáchaniu trestného činu a trestný čin uveriteľne úprimne oľutoval) a identifikoval u neho jednu
priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. m) Tr. zákona (bol už za trestný čin v minulosti odsúdený),
správne tiež aplikoval potom ustanovenie § 38 odsek 2 Tr. zákona a skutočnosť, že obžalovaný urobil aj

vyhlásenie o uznaní viny v celom rozsahu podľa § 257 odsek 1 písm. b) Tr. poriadku, ktoré po skutočne
naplnených ďalších procesných podmienok právoplatne uznesením prijal, viedlo v súhrne súd prvého
stupňa k správne k ďalšej hmotnoprávnej aplikácii ustanovenia § 39 odsek 2 písm. d),
odsek 4 Tr. zákona analogicky ako v prípade konania o dohode o vine a treste, čo v konečnom dôsledku
nespochybnil ani samotný prokurátor podaným odvolaním v neprospech obžalovaného, keď sa domáhal

uloženia trestu odňatia slobody fakticky pod dolnú hranicu trestnej sadzby – 10 rokov (horná hranica
v posudzovanom prípade bola 15 rokov odňatia slobody).

Krajský súd považuje za potrebné zdôrazniť fakultatívnosť použitia ustanovenia o mimoriadnom znížení
tak, ako to urobil súd prvého stupňa v napadnutom rozsudku. Súd teda zo správneho všeobecného

výkladu použiteľnosti moderačného oprávnenia môže, ale nemusí mimoriadne znížiť trest pod dolnú
hranicu zákonnej trestnej sadzby. V prípade, že tak urobí, nesie to so sebou bremeno obligatórnosti
relevantného odôvodnenia takéhoto postupu (aby bolo možné takýto postup pokladať za zákonný).
V posudzovanom prípade obžalovaný síce spáchal opakovane totožný a obzvlášť závažný zločin, ale aj
napriek tejto skutočnosti, v zhode tak ako na to poukázal aj obžalovaný prostredníctvom svojho obhajcu

v rámci odvolacích námietok a prokurátor tak, ako už bolo vyššie uvedené toto de facto ani nespochybnil,
bolo možné u obžalovaného aj v posudzovanom prípade tak, ako v predchádzajúcom prípade, uložiť
obžalovanému trest odňatia slobody opätovne pod dolnú hranicu zákonnej trestnej sadzby 10-tich rokov
(vyrovnaný počet poľahčujúcich a priťažujúcich okolností). Vyhlásenie obžalovaného o uznaní viny
zo spáchania predmetného žalovaného trestného činu totiž takýto postup umožnilo, keďže ustálená

súdna prax, vrátane príslušnej judikatúry (nevynímajúc Najvyšší súd SR) tomu nebráni. Vyhlásenie
o uznaní viny významne uľahčuje predovšetkým povinnosti žalobcovi – prokurátorovi ako nositeľovi
dôkazného bremena a v neposlednom rade prispieva aj k celkovej hospodárnosti trestného konania,
nevynímajúc aj do budúcnosti nespochybniteľnosť celého výroku o vine a tým aj upevňuje stabilitu
súdneho rozhodnutia. Za rozhodujúce považuje krajský súd uviesť, že skutočnosť, že u obžalovaného

nebolo vôbec preukázané, že by s omamnými látkami, ktoré u neho boli v inkriminovanom čase zaistené,
chcel obžalovaný nakladať aj v prospech iných osôb, viedlo správne už súd prvého stupňa k aplikácii
predmetného moderačného oprávnenia. Krajský súd sa ale nestotožnil s tým záverom súdu prvého
stupňa, že je postačujúce obžalovanému uložiť trest odňatia slobody, so znížením pod dolnú hranicu
zákonnej trestnej sadzby vo výmere 7 rokov a 8 mesiacov. V tomto smere sa v celom rozsahu stotožnil

s právne dôvodnou aj logickou argumentáciou prokurátora v odôvodnení jeho odvolania a na druhej
strane nemohol akceptovať predstavu obžalovaného o uložení trestu odňatia slobody, so znížením až
o celú 1/3 pod dolnú hranicu zákonnej trestnej sadzby. Tu je potrebné zdôrazniť, že obžalovaný, aj
keď sa v skúšobnej dobe podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody, za spáchanie
totožnej trestnej činnosti osvedčil, predsa len v posudzovanom prípade trestnú činnosť spáchal s nie

veľkým časovým odstupom po svojom osvedčení sa, pričom v neprospech obžalovaného nebolo možné
opomenúť skutkové okolnosti, spočívajúce v rozsahu zaistených jednotlivých dávok drog tak, ako na
to správne a akceptovateľne poukázal prokurátor vo svojich odvolacích námietkach. V posudzovanom
prípade krajský súd nemohol akceptovať odvolacie námietky obžalovaného, hoci aj podporované nímuvádzanou konkrétnou judikatúrou, ktorá by do úvahy prichádzala a bola relevantnou v prípade, že by
išlo o skutočne o prvopáchateľa trestnej činnosti.

Vzhľadom na uvedené dôvody preto krajský súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti pod
bodom I., kedy zrušil napadnuté výroky o treste odňatia slobody uložené v predmetnom rozsudku súdu
prvého stupňa, keďže ním uložený trest odňatia slobody nezodpovedá celkom zákonným kritériám a je
neprimerane mierny.

Krajský súd dospel k záveru, že trest odňatia slobody, ktorý odvolací súd sám uloží obžalovanému vo
výmere 9 (deväť) rokov, podľa trestnej sadzby ustanovenej v § 172 odsek 5 Tr. zákona (za súčasného
použitia mimoriadneho zníženia trestu), t. j. pod dolnú hranicu príslušnej trestnej sadzby a súčasne
pod dolnou hranicou zákonnej trestnej sadzby (10 rokov), zodpovedá všetkým zákonným hľadiskám
stanoveným pre jeho ukladanie v zmysle § 34 odsek 1, 3 a 4 Tr. zákona a zohľadňuje všetky zistené
okolnosti prípadu, konkrétny stupeň závažnosti spáchaného trestného činu, zistenú poľahčujúcu a

priťažujúcu okolnosť, ako aj pomery obžalovaného a možnosti jeho nápravy z hľadiska účelu trestu, jeho
individuálnej i generálnej prevencii, pričom uložený trest odňatia slobody v takto stanovenej
výmere je tiež dostatočným vyjadrením morálneho odsúdenia konania obžalovaného spoločnosťou.
Krajský súd na výkon trestu odňatia slobody (rovnako ako správne už predtým súd prvého stupňa)
obžalovaného podľa § 48 odsek 4 Tr. zákona zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom

stráženia, pretože aj krajský súd dospel k záveru, že bude postačovať zaradenie obžalovaného na výkon
uloženého trestu odňatia slobody do miernejšieho ústavu na výkon trestu odňatia slobody než tak, ako
to upravuje ustanovenie § 48 odsek 3 písm. b) Tr. zákona (ústav na výkon trestu s maximálnym stupňom
stráženia v prípade spáchania obzvlášť závažného zločinu). Aj keď sa obžalovaný domáhal zaradenia
na výkon trestu odňatia slobody do najmiernejšieho ústavu na výkon trestu (minimálny stupeň stráženia),

takéto zaradenie ani krajský súd nepovažoval za dostatočné pre relevantné očakávania adekvátnej
nápravy obžalovaného aj vzhľadom na jeho predchádzajúce zaradenie za spáchanie totožnej trestnej
činnosti.

Z týchto dôvodov krajský súd z podnetu odvolania obžalovaného a prokurátora výrokom pod bodom I.

zrušil podľa § 321 odsek 1 písm. e), odsek 2 Tr. poriadku napadnutom rozsudku výroky o treste odňatia
slobody s tým, že na podklade § 322 odsek 3 Tr. poriadku sám vo veci rozhodol a výrokom II. podľa § 319
Tr. poriadku odvolanie obžalovaného zamietol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Pre úplnosť krajský súd uvádza, že zvyšné výroky o ochranných opatreniach krajský súd bližšie

nepreskúmaval a nie sú týmto rozsudkom dotknuté, pričom tak, ako súd prvého stupňa o nich rozhodol,
sú vhodnou podporou uloženého trestu odňatia slobody, keďže majú povahu trestnoprávnej sankcie,
pre dosiahnutie celkovo očakávaného pozitívneho naplnenia účelu trestu.

Súd prvého stupňa výrokom o náhrade škody nerozhodoval, keďže s predmetným trestným konaním,
adhézne konanie, t. j. konanie o náhrade škody spojené nebolo.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný
prostriedok.