Uznesenie ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 27. september 2023

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 26CoPr/1/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2520202308
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 09. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Slováčeková
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2023:2520202308.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Slováčekovej a sudcov
JUDr. Ľuboslavy Vankovej a Mgr. Jozefa Mačeja v právnej veci žalobkyne: ADELI s.r.o. v konkurze, so
sídlom Hlboká 45, Piešťany, IČO: 35 850 655, zastúpeného splnomocnenkyňou: GHS Legal, s.r.o., so
sídlom Lazaretská 3/A, Bratislava, IČO: 47 232 544, proti žalovanej: A. B. C., nar. XX. XXXXX XXXX,
D. E. XXX, zastúpenej splnomocnenkyňou: ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA ŠEDOVÁ s.r.o., so sídlom

Sladovnícka 13, Trnava, IČO: 52 981 436, o určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného
pomeru, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Piešťany č.k. 24Cpr/19/2020-222 z 18.
augusta 2022 takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie m e n í tak, že schvaľuje zmier nasledovného
znenia:

Určuje, sa, že okamžité skončenie pracovného pomeru žalovanej z 12. októbra 2020, doručené
žalobkyni 12. októbra 2020 je neplatné. Žalobkyňa netrvá na tom, aby žalovaná naďalej u nej pracovala.
Pracovný pomer žalovanej u žalobkyne sa skončil podľa § 78 ods. 3 Zákonníka práce fikciou dohody
k 12. októbru 2020.

II. Žiadna zo strán sporu nemá právo na náhradu trov tohto konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu žalobkyne, ktorou sa domáhal určenia,
že okamžité skončenie pracovného pomeru žalovanej zo dňa 12. októbra 2022 je neplatné a pracovný
pomer medzi spoločnosťou ADELI, s.r.o. a F. B. C. založený pracovnou zmluvou zo dňa 1. septembra
2008 trvá. Svoje rozhodnutie odôvodnil súd prvej inštancie právne § 13 ods. 3, § 15, § 34, § 55 ods. 2
písm. a), § 59 ods. 1 písm. c), § 69 ods. 1 a 3, § 70, § 77 z.č. 311/2001 Z.z. v znení neskorších predpisov

Zákonníka práce (ďalej len „Zákonník práce“), § 13 ods. 1 z.č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka
(ďalej len „Obchodný zákonník“). Vecne dôvodil, že v prípade uplatnenia nároku o neplatnosť skončenia
pracovného pomeru sa musí súd prioritne zaoberať vyriešením otázky, či žaloba bola podaná v zákonom
ustanovenej dvojmesačnej lehote podľa § 77 Zákonníka práce, pretože ide o lehotu prekluzívnu, kedy
neuplatnením práva v určenej lehote dochádza k jeho zániku. V konaní bolo nesporné, že okamžité
skončenie pracovného pomeru bolo žalobkyni doručené dňa 12. októbra 2020, pričom žalobkyňa

podala žalobu na súd dňa 14. decembra 2020 v zákonnej dvojmesačnej lehote. Dôkazné bremeno
spočívajúce v povinnosti preukázať existenciu dôvodu okamžitého skončenia pracovného pomeru
zaťažovalo žalovanú. V konaní bolo od začiatku nesporné, že medzi žalobkyňou ako zamestnávateľom
a žalovanou ako zamestnankyňou vznikol pracovný pomer na základe pracovnej zmluvy zo dňa 1.
septembra 2008. Pracovný pomer bol uzatvorený na dobu neurčitú. Žalovaná vykonávala prácu
fyzioterapeuta. Výplatný termín mzdy bol dohodnutý na 25. dňa kalendárneho mesiaca. Taktiež bolo

nesporné, že dňa 21. septembra 2020 bola zamestnávateľovi doručená žalovanou žiadosť o preradenie
zo zdravotných dôvodov, v ktorej uviedla, že na základe lekárskeho nálezu zo zdravotných dôvodovnemôže ďalej vykonávať doterajšiu prácu a žiada v zmysle § 55 Zákonníka práce o preradenie na
inú prácu zodpovedajúcu jej kvalifikácii a zdravotnému stavu. Následne žalovaná 12. októbra 2020
doručila žalobkyni okamžité skončenie pracovného pomeru podľa § 69 ods. 1 písm. a) a b) Zákonníka

práce, ktoré odôvodnila tým, že 20. septembra 2020 doručila zamestnávateľovi žiadosť o preradenie
zo zdravotných dôvodov v zmysle § 55 Zákonníka práce a do dnešného dňa nebola jej žiadosť
vybavená. Zároveň jej doposiaľ nebola vyplatená mzda za mesiace apríl a máj 2020. Lekársky posudok
o zdravotnej spôsobilosti zamestnanca na prácu z 1. septembra 2020 bol žalobkyni doručený až po
okamžitom skončení pracovného pomeru 16. októbra 2020. V konaní tiež nebolo sporné, že zo strany

žalobkyne došlo k nevyplácaniu miezd, resp. k ich oneskorenému vyplácaniu, keď žalobkyňa aj pri
výsluchu potvrdila, že spoločnosť sa ocitla v platobnej neschopnosti a snažia sa mzdy, ktoré sú dlžní už
vyše roka a pol bývalým zamestnancom zaplatiť. Zároveň potvrdila, že v čase okamžitého skončenia
pracovného pomeru žalovanej mzdy neboli uhradené a boli určite o viac ako jeden mesiac zameškané.
Spornou bola v konaní platnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru z dôvodu, či bolo okamžité
skončenie pracovného pomeru v zmysle § 69 odsek 1 písmeno b) Zákonníka práce dané po uplynutí

prekluzívnej doby, ako aj či boli splnené dôvody pre okamžité skončenie pracovného pomeru podľa §
69 odsek 1 písmeno a) Zákonníka práce. Dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru musí byť
v písomnom okamžitom skončení pracovného pomeru uvedený tak, aby bolo zrejmé, aké sú skutočné
dôvody, ktoré vedú účastníka pracovnoprávneho vzťahu k tomu, že rozväzuje pracovný pomer, aby
nevznikli pochybnosti o tom, čo chcel účastník prejaviť, t.j. ktorý zákonný dôvod okamžitého skončenia

pracovného pomeru uplatňuje, a aby bolo zabezpečené, že uplatnený dôvod nebude možné dodatočne
meniť. Konkretizácia dôvodu okamžitého skončenia pracovného pomeru môže byť rôzna, v mnohých
prípadoch stačí celkom stručné uvedenie skutočností oprávňujúcich na rozviazanie pracovného pomeru
týmto spôsobom, v podstate zhodné s ich uvedením v Zákonníku práce a zakladajúcich zákonný dôvod
pre takéto rozviazanie pracovného pomeru, ale vždy tak, aby bolo zrejmé čo je dôvodom skončenia

pracovného pomeru. Súd prvej inštancie prejav vôle žalovanej vykladal v súlade s § 13 Zákonníka
práce tak, ako to so zreteľom na okolnosti, za ktorých ho urobila, zodpovedá dobrým mravom. Žalovaná
skutkovo vymedzila dôvody okamžitého skončenia pracovného pomeru a to podľa § 69 odsek 1 písmeno
a) a b) Zákonníka práce tak, aby ich nebolo možné zameniť s iným dôvodom podľa § 69 odsek 1
Zákonníka práce. Skutočnosti uvedené v okamžitom skončení pracovného pomeru súd prvej inštancie

považuje za zodpovedajúce tomu, že tento úkon robila samotná žalovaná bez právneho zástupcu a
zodpovedajú tiež okolnostiam, za ktorých ho urobila, keď zo strany žalobkyne jej neboli vyplatené mzdy
za niekoľko mesiacov, avšak vyplatenie mzdy za mesiac august jej bolo prisľúbené a práve toto konanie
žalobkyne malo vplyv na obsah okamžitého skončenia pracovného pomeru. Súd prvej inštancie má
za to, že spôsob, ako vyložil tento prejav vôle žalovanej zodpovedá dobrým mravom a má tiež za to,

že žalovaná pristúpila k okamžitému skončeniu pracovného pomeru pre nevyplatenie miezd za všetky
dovtedy neuhradené mzdy a to za mesiace máj až august 2020. Okamžité skončenie pracovného
pomeru urobila písomne a zároveň ho doručila zamestnávateľovi v zmysle § 70 Zákonníka práce.
Základným predpokladom okamžitého skončenia pracovného pomeru, ak podľa lekárskeho posudku
nemôže zamestnanec ďalej vykonávať prácu bez vážneho ohrozenia svojho zdravia a zamestnávateľ

ho nepreradil do 15 dní odo dňa predloženia tohto posudku na inú pre neho vhodnú prácu je existencia
lekárskeho posudku, zo záverov ktorého vyplýva, že zamestnanec nemôže ďalej vykonávať prácu bez
vážneho ohrozenia svojho zdravia. Predpokladom platného okamžitého skončenia pracovného pomeru
podľa § 69 ods. 1písm. a) Zákonníka práce je však len taký lekársky posudok, ktorý nepripúšťa iný
odborný záver ako ten, že zamestnanec nemôže vykonávať prácu „bez vážneho ohrozenia zdravia“.

Nemožno prihliadať na ďalšie prípadné neskôr predložené lekárske potvrdenia a posudky preukazujúce
zdravotný stav žalovanej, ktoré k okamžitému skončeniu pracovného pomeru ani k žiadosti o preradenie
na inú prácu neboli predložené. Pretože ak žalovaná nepreukázala lekárskym posudkom žalobkyni,
že v čase pred okamžitým skončením pracovného pomeru bol jej zdravotný stav nepriaznivý v takej
intenzite, že by ďalší výkon práce vykonávanej podľa pracovnej zmluvy vážne ohrozil jej zdravie, a

takýto posudok mu nedoručila, žalobkyňa tak nebola povinná preradiť ju na inú prácu a teda neboli
splnené zákonné podmienky podľa § 69 ods. 1 písmeno a) Zákonníka práce. Z vykonaného dokazovania
ďalej vyplynulo, že žalobkyňa nevyplatila žalovanej včas mzdy za mesiace marec 2020, apríl 2020 a
máj 2020, ale aj za mesiace jún 2020, august 2020, september 2020 a október 2020. Žalobkyňa tak
bola povinná uspokojiť viac peňažných nárokov, pričom jej plnenia nestačili na vyrovnanie všetkých

peňažných nárokov. Žalobkyňa neurobila vyhlásenie v zmysle § 34 Zákonníka práce, ani ho nedoručila
v zmysle § 38 Zákonníka práce žalovanej, ktorým by riadne vyhlásila, ktorý z nárokov chcela uspokojiť
a tak bol plnením vždy uspokojený nárok najskôr splatný. Z vykonaného dokazovania tak vyplýva, že
mzda za mesiac marec 2020 v sume 637,58 Eur bola uhradená platbami z 29. mája 2020 v sume 50Eur, z 8. júla 2020 v sume 266,30 Eur a 11. septembra 2020 v sume 321,28 Eur. Mzda za mesiac apríl
2020 v sume 1.255,11 Eur bola uhradená platbami z 11. septembra 2020 v sume 247,79 Eur a zo dňa
14. októbra 2020 v sume 1.007,32 Eur. Mzda za mesiac máj 2020 v sume 1.156,66 Eur bola uhradená

dňa 14. októbra 2020 v sume 400,02 Eur a 16. novembra 2020 v sume 547,51 Eur a zostala nevyplatená
mzda v sume 209,13 Eur. V čase okamžitého skončenia pracovného pomeru nebola žalovanej vyplatená
mzda za mesiace máj 2020 v sume 209,13 Eur, jún 2020 v sume 266,30 Eur a za mesiac august
2020 v sume 569,07 Eur. Taktiež nebola žalovanej vyplatená mzda za mesiac september 2020 v sume
1.407,34 Eur a za mesiac október 2020 v sume 547,51 Eur. Spolu žalobkyňa nevyplatila žalovanej

mzdu vo výške 2.999,35 Eur. Jednomesačná subjektívna lehota pre okamžité skončenie pracovného
pomeru plynie samostatne v súvislosti s každou nevyplatenou mzdou. Ku dňu doručenia okamžitého
skončenia pracovného pomeru žalobkyni 12. októbra 2020 existoval záväzok žalobkyne voči žalovanej
vyplývajúci z nevyplatenej mzdy za mesiac august 2020, ktorá mzda bola splatná v zmysle pracovnej
zmluvy 25. septembra 2020, keďže podľa článku IV. predloženej pracovnej zmluvy sa zmluvné strany
dohodli na výplatnom termíne mzdy vždy do 25. dňa nasledujúceho kalendárneho mesiaca. Predmetná

mzda za mesiac august 2020 nebola vyplatená ani 15 dní po lehote splatnosti k 10. októbru 2020 a teda
ak okamžité skončenie pracovného pomeru bolo doručené žalobkyni 12. októbra 2020, bolo doručené
v zákonnej jednomesačnej lehote a k preklúzií jej práva podľa § 69 odseku 1 písmeno b) a odseku 3
Zákonníka práce nedošlo. Splatnosť mzdy bola medzi stranami dohodnutá na 25. deň nasledujúceho
mesiaca a žalovaná potvrdila, že výplatná páska za mesiac august jej bola doručená, má súd za to,

že nasledujúci deň po splatnosti mzdy mala žalovaná vedomosť, že táto mzda jej vyplatená nebola a
že po uplynutí 15 dní od splatnosti mzdy vznikol dôvod na okamžité skončenie pracovného pomeru.
Okamžité skončenie pracovného pomeru doručila žalobcovi v lehote jedného mesiaca odo dňa vzniku
dôvodu pre okamžité skončenie pracovného pomeru a teda odo dňa kedy sa o dôvode mohla prvýkrát
dozvedieť. Vychádzajúc zo skutkových zistení a ustanovení právnych predpisov súd prvej inštancie

po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že boli splnené všetky zákonné predpoklady pre platnosť
okamžitého skončenia pracovného pomeru zo strany žalovanej z dôvodu podľa § 69 odsek 1 písmeno
b) Zákonníka práce a tak pracovný pomer žalovanej u žalobkyne skočil 12. októbra 2020. Žalovaná
bola v konaní plne úspešná a tak jej súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 1 z.č. 160/2015 Z.z. Civilný
sporový poriadok priznal voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2. Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie podala v zákonnej lehote odvolanie žalobkyňa z dôvodov
podľa§365ods.1písm.f)Civilnéhosporovéhoporiadku,atedažesúdprvejinštanciedospelnazáklade
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, § 365 ods. 1 písm. h) Civilného sporového
poriadku, a teda že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci

a § 365 ods. 1 písm. b) Civilného sporového poriadku, teda že súd nesprávnym procesným postupom
znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu
práva na spravodlivý proces. Dôvodila, že si je vedomá, že žalovaná doposiaľ neobdržala celú mzdu za
mesiace marec až máj 2020, avšak nie na základe svojvoľného (nedôvodného) rozhodnutia žalobkyne
ako zamestnávateľa, ale z dôvodu závažných ekonomických dopadov zapríčinených aplikáciou opatrení

Úradu verejného zdravotníctva SR nariaďovaných v súvislosti s pandémiou COVID-19. Žalobkyňa po
zistení, že nebude schopná hradiť svojim zamestnancom mzdy, im promptne navrhla splátkový kalendár
za dotknuté obdobia. Po znovu otvorení zariadenia žalobkyne bola za mesiace nasledujúce po máji
2020 žalovanej riadne hradená mzda vo výške, na akú jej vznikol nárok. Žalovaná však vo svojich
podaniach zavádzajúco uvádza, že neobdržala ani mzdu za mesiace jún, august, september, október

2020, pričom súd prvej inštancie tieto jej tvrdenia laxne prebral do naratívu svojho rozsudku. Žalobkyňa
si preto dovolí opätovne predložiť' dôkazy preukazujúce úhradu mzdy žalovanej za mesiace Jún 2020
až október 2020, Ďalej namietala, že rozsudok súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci, a právne posúdenie súdu prvej inštancie považuje za anomáliu v aplikačnej praxi.
Súd prvej inštancie nielen že nerešpektoval systematický a gramatický výklad § 34 Zákonníka práce,

no nerešpektoval ani imperatív riadneho skutkového vymedzenia okamžitého skončenia pracovného
pomeru, ktorý nevyplýva iba z § 70 Zákonníka práce, ale aj zo všeobecných zásad súkromného
práva, ktoré síce zohľadňujú vôľu subjektu právneho vzťahu, ale iba pokiaľ táto vôľa nie je v
rozpore s jazykovým prejavom (§ 35 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Súd prvej inštancie považoval
prekluzívnu jednomesačnú lehotu podľa § 69 ods. 3 Zákonníka práce, v rámci ktorej žalovaná uplatnila

okamžité skončenie pracovného pomeru z 12. októbra 2020 za zachovanú, napriek tomu, že skončenia
pracovného pomeru žalovaná uplatnila z dôvodu nevyplatenia mzdy za obdobia apríl a máj 2020. Je
pri tom už prima facie zrejmé, že mesiace máj a október 2020 od seba delí časový horizont piatich
mesiacov. Zdôraznila, že prekluzívna lehota na uplatnenie okamžitého skončenia pracovného pomeruza mesiac máj 2020 žalovanej uplynula 16. augusta 2020. Súd prvej inštancie úvahu o uplatnení
práva žalovanej v stanovenej lehote odôvodnil § 34 Zákonníka práce. Na uvedenom právnom základe
súd v bode 63. odôvodnenia rozsudku konštatoval, že jednotlivými plneniami poukazovanými na účet

žalovanej nebola hradená mzda za mesiace označené v informácii pre príjemcu (resp. variabilnom
symbole), ale mzda splatná za skoršie mesiace marec, apríl, máj 2020. V prvom rade je v kontexte § 34
Zákonníka práce potrebné akcentovať jeho očividné systematické podradenie pod inštitút (marginálnu
rubriku) „Dohody o sporných nárokoch". Ako deklaruje právna doktrína, štruktúra právnych predpisov
nie je náhodná. Zákonodarca ju používa na zdôraznenie obsahu právnych predpisov, z čoho vyplýva

legitimita a nevyhnutnosť užitia systematického výkladu. Právny úkon dohody o sporných nárokoch
v predmetnej veci neprichádza do úvahy, nakoľko absentuje pojmový znak tohto inštitútu - spornosť
(sporný nárok). Neuhradená mzda za mesiace marec až máj 2020 nepredstavovala spornú skutočnosť,
pretože žalobkyňa si je vedomá, že žalovanej mzdu za uvedené mesiace neuhradil riadne a včas.
Neexistoval teda sporný nárok, ktorý by bolo potrebné upraviť v osobitnej dohode o sporných nárokoch.
Keďže súd prvej inštancie pripustil výklad, že sa hradená mzda stále pripíše na najskôr splatnú

pohľadávku zamestnanca - znamená to popretie podstaty inštitútu premlčania resp. preklúzie, ktorá
zabezpečuje stabilitu a právnu istotu v právnych vzťahoch. Nesprávnosť právneho posúdenia spočíva
aj v rovine nesprávnej gramatickej interpretácie § 34 Zákonníka práce, s ktorou sa okresný súd vôbec
nevysporiadal. Zo znenia Zákonníka práce § 34 je zrejmé, že následok uspokojenia najskôr splatného
nároku nastane jedine za predpokladu, že povinný pri plnení nevyhlásil, ktorý nárok uspokojuje. Takéto

vyhlásenie žalobkyne však jednoznačne vyplýva z variabilného symbolu poznámky pre príjemcu, resp.
výplatných pások. Názor, že sa nemohlo jednať o úhradu mzdy najskôr splatnej možno podporiť aj
skutočnosťou, že bol dohodnutý splátkový kalendár za obdobie marec až máj 2020. Žalobkyňa má
preto jednoznačne za to, že aj keby sa na právny vzťah hradenia mzdy za jednotlivé mesiace mal
aplikovať § 34 Zákonníka práce, došlo k vyhláseniu povinného, za aký mesiac bola mzda (nárok)

uhradená prostredníctvom variabilného symbolu, resp. poznámky pre príjemcu. Ak by však aj súd prvej
inštancie pripustil názor, že § 34 Zákonníka práce možno aplikovať aj na právny vzťah analyzovaný v
prejednávanej veci, je potrebné v zmysle gramatického výkladu, doktrinálnych úvah a aplikačnej praxe
všeobecných súdov variabilný symbol, poznámku pri úhrade platby a výplatné pásky považovať za
vyhlásenie o uspokojení konkrétneho nároku v zmysle §34 Zákonníka práce. K dôvodu okamžitého

skončenia pracovného pomeru podľa § 69 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce poukázala na judikatúru,
z ktorej jednoznačne vyplýva, že zamestnanec uplatňujúci okamžité skončenie pracovného pomeru je
povinný príslušný dôvod vymedziť náležite a včas. Prejav vôle nemôže meniť po uplatnení okamžitého
skončenia, je nim viazaný a od jeho vymedzenia sa posudzuje aj dodržanie prekluzívnej jednomesačnej
lehoty podľa § 69 ods. 3 Zákonníka práce. Nakoľko žalovaná v okamžitom skončení pracovného

pomeru uviedla ako dôvod nevyplatenie mzdy za mesiace apríl, máj 2020 je zrejmé, že uplatnila
okamžitéskončeniepracovnéhopomeruoneskorene.Odklonenímsaodtýchtozáverovbysúdyvystavili
zamestnávateľov právnej neistote vo forme ukončovania pracovných pomerov zo strany zamestnancov
z akýchkoľvek nenáležite vymedzených dôvodov, ktoré by sa museli dodatočne objasňovať v súdnych
konaniach. Okresný súd sa nemôže po uskutočnení právneho úkonu odvolávať na dobromyseľnosť

žalovanej, ktorá v okamžitom skončení údajne chcela uviesť aj mesiac august 2020, ktorý však z dôvodu
uistenia žalobkyne, že jej mzda za august vyplatená bude, neuviedla. Ak by k takémuto uisteniu došlo,
žalovaná by nemala dôvod ukončovať pracovný pomer, nakoľko jediné relevantné výplatné obdobie, za
ktoré tak mohla urobiť bol práve august 2020. Žalobkyňa navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok
súdu prvej inštancie zmenil rozsudok okresného súdu tak, že okamžité skončenie pracovného pomeru

zo strany žalovanej z 12. októbra 2020 je neplatné. Žalovaná je povinná nahradiť žalobkyni trovy
konania v rozsahu100%".

3. K odvolaniu žalobkyne sa vyjadrila žalovaná. K odvolaciemu dôvodu podľa §365 ods. 1 písm.
f) Civilného sporového poriadku v ktorom žalobkyňa tvrdí, že súd prvej inštancie laxne prebral

do naratívnu svojho rozsudku tvrdenie žalovanej, že neobdržala ani mzdu za mesiace jún, august,
september, október 2020 nesúhlasí. Procesnú pravdu v konaní zisťoval súd prvej inštancie dostatočne
na základe viacerých dôkazov v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliadal na všetko, čo
vyšlo za konania najavo, vrátane okolností dlhotrvajúcej zlej ekonomickej situácie žalobkyne ňou
navrhovaných splátkových kalendárov deklarujúcich úmysel žalobkyne k nepravidelnému splácaniu

dlžných miezd, pričom súd vzal správne do úvahy aj ochranu dobrých mravov, zákaz neužitia práva
a ochranu dobromyseľnosti druhej strany v situácií, kedy sa zažalovaná vinou žalobkyne ocitla v
nepredvídateľnej neprehľadnej situácií a závažnej ekonomickej tiesni. Zdôrazňujeme, že do dnešného
dňa neuhradila žalobkyňa žalovanej ani časť z dlžnej mzdy vo výške 2999,- € napriek tomu, že naďalejprevádzkuje podnik. S odvolacím dôvodom, ktorým žalobkyňa vytýka nemožnosť použitia ust. § 34
Zákonníka práce sa nestotožňuje. Je potrebné vychádzať zo vzájomného vzťahu predpisov pracovného
a občianskeho práva , ktoré definuje najmä § 1 ods. 4 Zákonníka práce. Zo znenia je možné vyvodiť

systematickým výkladom záver o použiteľnosti § 34 v prvej časti Zákonníka práce na úpravu splatenia
viacerých dlhov tomu istému veriteľovi. Analógia je v pracovnom práve nevyhnutná, pretože inak by
sme objektívne nedokázali pokryť všetky situácie, ktoré sa v pracovnoprávnych vzťahoch vyskytujú.
Základnými predpokladmi analógie sú neplánová medzera v zákone a existencia právnej normy,
ktorá upravuje podobnú situáciu. Žalobkyňa namieta, že súd prvej inštancie nesprávne gramaticky

interpretoval §34Zákonníkapráce,podľaktoréhonásledokuspokojenianajskôrsplatnéhodlhunastane
jedine za predpokladu, že povinný pri plnení nevyhlásil, ktorý nárok uspokojuje. Súd prvej inštancie
správne vyhodnotil, že takéto vyhlásenie žalobkyňa neurobil, a už vôbec nevyplýva z poznámky pre
príjemcu, nakoľko poznámka pre príjemcu pri poukázaných platbách na účet žiadnu identifikáciu platby
neobsahuje. Rovnako nemožno použiť argumentáciu žalobcu že sa nemohlo jednať o úhradu mzdy
najskôr splatnej keďže bol uzatvorený splátkový kalendár. Tento splátkový kalendár, ako vyplýva aj

z vykonaného dokazovania, dohodnutý nebol, ale bol zo strany žalobkyne iba navrhnutý. Súd prvej
inštancie správne posúdil prejav vôle vyhlásenia povinného spočívajúci iba vo variabilnom symbole ako
nedostatočný, neurčitý a nezrozumiteľný, pričom je potrebné prihliadnuť aj k ochrane dobrej viery a
rozumného očakávania toho, komu bol právny úkon určený. Pokiaľ ide o náležitosti vyhlásenia podľa §
34 Zákonníka práce upriamila pozornosť aj na názor právnej vedy, podľa ktorého s ohľadom na princíp

právnej istoty sa zároveň predpokladá, že toto vyhlásenie bude urobené voči dotknutej osobe (a to
najmä ak ide o slabšiu stranu) písomnou formou, pričom na jeho doručenie sa vzťahuje § 38 ZP. Pokiaľ
ide o namietané skutkové vymedzenie dôvodu okamžitého skončenia pracovného pomeru podľa § 70
Zákonníka práce žalobkyňou citovaná rozhodovacia prax krajských súdov nespochybňuje a nie je v
rozpore so spôsobom, akým súd prvej inštancie túto otázku posúdil a to správne s ohľadom na všetky

okolnosti prípadu, za ktorých bol právny úkon urobený, ako to vyplýva aj z podrobného odôvodnenia
rozsudku. Súd prvej inštancie dôsledne uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom
opísal výsledky vykonaného dokazovania, riadne citoval právne predpisy, ktoré na prejednávaný prípad
aplikoval a z nich vyvodil svoje právne závery, ktoré riadne vysvetlil, pričom dostatočne a presvedčivo
objasnil, z akých úvah vychádzal. Jeho rozhodnutie tak nemožno považovať za také, ktoré by bolo v

rozpore s právom na spravodlivý proces. Pri výklade aplikácie právnych predpisov sa súd prvej inštancie
neodchýlil od znenia príslušných ustanovení, ani nepoprel ich účel ani podstatu, dodržal aj závery
právnej vedy vrátane systematického výkladu a preto rozhodnutie považujeme aj za ústavne konformné.
Žalovaná navrhovala, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil a žalovanej
priznal proti žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

4. K vyjadreniu žalovanej k odvolaniu žalobkyne sa opakovane vyjadrila žalobkyňa. K vyjadreniu
žalovanej, že súd prvej inštancie dostatočne zisťoval skutkový stav uviedla, že tvrdenie žalovanej
je natoľko všeobecné, že ho možno označiť za nepreskúmateľné. Na rozdiel od tvrdenia žalobkyne
v odvolaní, žalovaná iba všeobecne konštatuje, že so žalobkyňou prezentovanými tvrdeniami

nemôže súhlasiť a má za to, že neuhradenie mzdy za mesiace jún, august, september, október
2020 bolo dostatočne preukázané a riadne posúdené vo vzájomnej súvislosti. Žalobkyňa trvá
na svojich vyjadreniach uvedených v odvolaní, má za to, že už samotný splátkový kalendár
jednoznačné preukazuje vôľu a úmysel žalobou kompenzovať negatívnu situáciu spôsobenú pandémiou
koronavírusu, ktorá žalobkyňu ako poskytovateľa služieb, ako aj jeho zamestnancov, zásadným

spôsobom zasiahla. Rovnako tvrdenia žalovanej o posudzovaní ochrany dobrých mravov, zákazu
zneužitia práva a ochrany dobromyseľnosti druhej strany považuje za sporné, nakoľko má za to, že
predmetné základné princípy posúdené riadne neboli, keďže nebola zohľadnená možná účelovosť
konania žalovanej pri nastúpení do zamestnania v konkurenčnej prevádzke v deň nasledujúci po dni
doručenia okamžitého skončenia pracovného pomeru a pokiaľ má žalovaná za to, že sa týmito dôvodmi

súduprvejinštancieriadnevysporiadal.Žalobkyňapovažujetvrdeniažalovanejzazavádzajúce,nakoľko
doposiaľ žalovaná suverénne tvrdila, že ustanovenie § 34 Zákonníka práce je bezpochyby nutné priamo
aplikovať na predmetný skutkový stav a následne v predloženom vyjadrení sa snaží obhajovať možnosť
aplikácie § 34 Zákonníka práce cez analógiu. Žalobkyňa poukazuje na nedôvodnosť prihliadania na
žalovanou prezentované rozhodnutia. Žalovanou tvrdené odvolanie sa žalobkyne na je zavádzajúce,

nakoľko žalobkyňa nikdy v žiadnom zo svojich podaní neuviedla, že by so žalovanou uzatvorila splátkový
kalendár. Aj spochybňovanie označenia platby formou variabilného symbolu s odkazom na ochranu
dobrej viery a rozumného očakávania je len ďalším neopodstatneným argumentom žalovanej, nakoľko
predmetné označenie žalobkyňa používala aj dávno predtým a je bežnou praxou označovať úhradumzdy týmto spôsobom. V závere poukázala na skutočnosť, že pokiaľ by konajúci súd pripustil výklad,
že sa hradená mzda (s variabilným symbolom vzťahujúcim sa na konkrétny mesiac) stále pripíše
na najskôr splatnú pohľadávku zamestnanca znamenalo by to popretie podstaty jedného z hlavných

inštitútov právneho štátu a to premlčania resp. preklúzie, ktorá zabezpečuje stabilitu a právnu istotu
v právnych vzťahoch. Opakovane navrhla napadnutý rozsudok zmeniť tak, že okamžité skončenie
pracovného pomeru zo strany žalovanej zo dňa 12. októbra je neplatné a žalovaná je povinná nahradiť
žalobkyni trovy konania v rozsahu 100%.

5. K vyjadreniu žalobkyne sa opakovane vyjadrila žalovaná, ktorá uviedla, že jednou zo základných
zásad v pracovnom práve, je zvýšená ochrana zamestnanca ako slabšej strany pracovnoprávneho
vzťahu. V súlade s touto zásadou a v spojení s už zdôraznenými zásadami ochrany dobromyseľnosti a
dobrých mravov postupoval aj prvoinštančný súd, kedy pri zisťovaní ktorá mzda bola vyplatená hodnotil
nielen jednotlivé dôkazy, ale aj všetky individuálne okolnosti prípadu. Berúc do úvahy nezrozumiteľnosť
a neurčitosť vyhlásení žalobkyne, spravodlivé a oprávnené očakávania zamestnanca, že dlžné mzdy

budú postupne splácané, úvahami uvedenými najmä v ods. 64 in fine odôvodnenia napadnutého
rozsudku si súd prvej inštancie správne osvojil interpretáciu prijatých platieb ako ich oprávnene vnímala
žalovaná. Nie je preto správne tvrdenie žalobkyne v odvolaní, že pri zisťovaní skutkového stavu sa
súd stotožnil s jedným dôkazom a bez ďalšieho neuveril a odmietol iné dôkazy. Konanie Žalovanej
ani jej tvrdenia pred prvoinštančným súdom vôbec neodzrkadľujú účelové správanie žalovanej, z

konania i vykonaného dokazovania vyplýva, že nebolo pre ňu jednoduché pri závažnom zdravotnom
stave potvrdenom lekárskym posudkom bez istoty pravidelného príjmu, ktoré nijako nezavinila, riešiť bez
odbornej pomoci aj právne otázky skončenia pracovného pomeru a nájsť si zároveň nové zamestnanie
s iným pracovným zaťažením. Opakovane navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej
inštancie potvrdil.

6. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku), po zistení, že odvolanie
bolo podané včas (§ 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku), oprávneným subjektom, stranou, v
ktorejneprospechbolorozhodnutievydané(§359Civilnéhosporovéhoporiadku),protirozhodnutiusúdu
prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 Civilného sporového poriadku), po

skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 365 Civilného sporového poriadku) a že
odvolateľka použila zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. b) a f) Civilného sporového
poriadku), preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v medziach daných rozsahom (§ 379
Civilného sporového poriadku) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 Civilného sporového poriadku), na
nariadenom odvolacom pojednávaní (§ 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku) a dospel k záveru,

že vzhľadom na zhodné vyjadrenie strán sporu o uzavretí zmieru je dôvodné ho schváliť (§ 148 ods. 1
a 2 Civilného sporového poriadku).

7. Odvolací súd mal z Obchodného registra Okresného súdu Trnava preukázané, že žalobkyňa je od
30. marca 2022 v konkurze. Uznesením Okresného súdu Trnava č.k. 36K/3/2023-154 zo 17. marca

2023, ktoré nadobudlo právoplatnosť 30. marca 2023, súd vyhlásil konkurz na majetok dlžníka ADELI
s.r.o., IČO: 35 850 655 so sídlom Hlboká 45, Piešťany.

8.Podľa§378ods.1Civilnéhosporovéhoporiadkunakonanienaodvolacomsúdesaprimeranepoužijú
ustanovenia o konaní pred súdom prvej inštancie, ak tento zákon neustanovuje inak.

9. Na nariadenom odvolacom pojednávaní dňa 27. septembra 2023 strany sporu po tom, ako i odvolací
súd na nich pôsobil mediačne, strany svojim spoločným návrhom oznámili súdu, že medzi nimi došlo
k dohode o vyriešení ich sporu a zhodne navrhli schválenie zmieru v znení: „Určuje, sa, že okamžité
skončenie pracovného pomeru žalovanej z 12. októbra 2020, doručené žalobkyni 12. októbra 2020 je

neplatné. Žalobkyňa netrvá na tom, aby žalovaná naďalej u nej pracovala. Pracovný pomer žalovanej
u žalobkyne sa skončil podľa § 78 ods. 3 Zákonníka práce fikciou dohody k 12. októbru 2020“. O nároku
na náhradu trov konania sa strany sporu nedohodli.

10. Podľa § 148 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku, žalobca a žalovaný môžu uzavrieť zmier.

O uzavretie zmieru sa má súd vždy pokúsiť (1). Súd rozhodne o tom, či uzavretý zmier schvaľuje;
neschváli ho, ak je v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi (2).11. Obsah stranami sporu navrhnutého zmieru spĺňa jediný nevyhnutný predpoklad jeho schválenia,
a to že uzavretý zmier nie je v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Stranami sporu
uzatvorený zmier sa týka práv, ktorými môžu strany disponovať. Z obsahu zmieru je zrejmé, ako boli

vyporiadané všetky nároky, ktoré boli predmetom konania (viď aj R 16/1987). Znenie zmieru je jasne,
určito formulované (viď aj Z IV, str. 717).

12.Nazákladevyššieuvedenéhoodvolacísúdrozhodoloschválenízmieruvzneníuvedenomvovýroku
tohto rozhodnutia.

13. Strany sporu sa v návrhu na schválenie zmieru na náhrade trov konania nedohodli a preto o nej
musel rozhodnúť odvolací súd.

14. Podľa § 255 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku súd prizná strane náhradu trov konania podľa
pomeru jej úspechu vo veci (1). Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania

pomerne rozdelí, prípadne vysloví že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo (2).

15. V sporovom konaní sa povinnosť nahradiť trovy konania spravuje zásadou úspechu v spore. Ak
mala strana sporu plný úspech v konaní, prizná sa jej celá náhrada trov konania. Ak nejde o prípad,
kedy bolo žalobe celkom vyhovené (ako v danej veci), musí byť v zmysle citovaného § 255 ods.

2 Civilného sporového poriadku náhrada trov konania pomerne rozdelená. To vyžaduje určiť pomer
úspechu oboch strán sporu a od úspechu víťaznej strany je potrebné odpočítať jej neúspech (t.j. mieru
úspechu protistrany) tak, aby sa o náhrade trov konania dalo rozhodnúť jedným výrokom. Vo výške
rozdielu má strana sporu právo, aby jej protistrana nahradila pomernú časť trov, ktoré vynaložila pri
účelnom uplatňovaní alebo bránení práva. Ak je pomer úspechu a neúspechu u oboch strán rovnaký

alebo približne rovnaký, súd vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov právo (uznesenie NS SR
sp. zn. 6MCdo 19/2010 zo dňa 26. januára 2011).

16. V danej veci bola po schválení uzavretého zmieru každá zo strán sporu čiastočne úspešná.
Žalobkyňa mala úspech v časti určenia neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru

a žalovaná mala úspech v časti, že žalobkyňa na ďalšom vykonávaní práce netrvá a že pracovný pomer
skončil. Vzhľadom na pomerný úspech každej zo strán sporu odvolací súd vyslovil, že žiadna zo strán
nemá na náhradu trov tohto (teda prvoinštančného i odvolacieho) konania právo.

17. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0, čiže jednomyseľne (§ 3 ods. 9 posledná veta

zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 Civilného
sporového poriadku).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 Civilného sporového
poriadku).

Dovolanie je podľa § 421 Civilného sporového poriadku prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu,
ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu
záviselo od vyriešenia právnej otázky,
a) pri, ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 Civilného sporového poriadku).Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 Civilného sporového poriadku).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase

začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 Civilného sporového
poriadku).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 Civilného sporového poriadku).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 Civilného sporového poriadku).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 Civilného sporového

poriadku).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 Civilného sporového poriadku).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo, ak do konania vstúpil (§
426 Civilného sporového poriadku).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
Civilného sporového poriadku).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde (§ 427 ods. 2 Civilného sporového poriadku).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 Civilného sporového poriadku).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 Civilného sporového poriadku).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 Civilného sporového poriadku).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 Civilného sporového poriadku).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 Civilného

sporového poriadku).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 Civilného sporového poriadku).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 Civilného sporového

poriadku).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 Civilného sporového poriadku).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 Civilného
sporového poriadku).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435
Civilného sporového poriadku).