Rozsudok – Vlastnícke právo k nehnuteľnostiam ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 28. september 2023

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 7Co/74/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4116226646
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 09. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lenka Halmešová

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2023:4116226646.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lenky Halmešovej a členiek senátu

JUDr. Eriky Madarászovej a JUDr. Marty Polyákovej, v spore žalobcov: 1. O.. D. P., nar. XX.XX.XXXX,
bytom H. XXX/XXX, R., 2. O.. T. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. XXXX/X, E., 3. I. T., nar. XX.XX.XXXX,
bytom T. XXX/XX, F., žalobcovia zast.: JUDr. Roman Nagy, advokát, so sídlom Akademická 4, 949
01 Nitra, proti žalovaným: X.Mária P., rod. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom X.mája XXX/XX, XXX XX F.,
X.Stanislava G., rod. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XXX/XX, XXX XX F., 3. J. R., nar. XX.XX.XXXX,
bytom R. XXX/XX, XXX XX F., 4. D. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. XXXX/XXA, XXX XX Poprad, zast.
JUDr. Martin Kanás, advokát, Advokátska kancelária so sídlom Školská 3, 949 01 Nitra, 5. C. Z., rod.

R., nar. XX.XX.XXXX, bytom Na letisko XXXX/XX, XXX XX H., zast.: žalovaným v 4. rade, o určenie,
že nehnuteľnosti patria do dedičstva, o odvolaní žalovaného v 4. rade proti rozsudku Okresného súdu
Nitra č. k. 15C/399/2016- 343 zo dňa 23. mája 2022, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu p o t v r d z u j e .

Žalobcom v 1.,2.,3. rade priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému v 4. rade
vo výške 100 %.

Žalobcom v l., 2., 3. rade nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovaným v 1., 2., 3., 5.rade
nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1.1 Žalobcovia sa písomne podanou žalobou zo dňa 07.10.2016 domáhali určenia vlastníckeho práva.
Žalobu odôvodnili tým, že žalobcovia sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v
kat. úz. B., obec F., okres F., ktorá je vedená Okresným úradom F., katastrálny odbor na LV č. XXXX
ako: Stavby - druh stavby: Rodinný dom, so súp. č. XXX, postavený na parc. č. XXX. Z predmetného
listu vlastníctva vyplýva, že právny vzťah k parcele č. XXX, na ktorej leží stavba XXX nie je evidovaný

na liste vlastníctva. Žalovaní sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v kat úz.:
B., obec F., okres F., ktorá je vedená Okresným úradom F., katastrálny odbor na LV č. XXXX ako parcely
registra "E" evidované na mape určeného operátu ako: - parcela č. XXX/X, druh pozemku: záhrada
o výmere XXX m2 a to - žalovaný v 1. rade o veľkosti spoluvlastníckeho podielu X/XX - ín k celku,
žalovaný v 2. rade o veľkosti spoluvlastníckeho podielu X/XX - ina k celku, žalovaný v 3. rade o veľkosti
spoluvlastníckeho podielu X/XX ina k celku, žalovaný v 4. rade o veľkosti spoluvlastníckeho podielu X/
XX - ina k celku, žalovaný v 5. rade o veľkosti spoluvlastníckeho podielu X/X - iny k celku, žalovaný v 6.

rade o veľkosti spoluvlastníckeho podielu X/X - ina k celku. Dňa 25.07.1959 O. E. ako kupujúci uzatvoril
so R. R. a jeho manželkou E. R., rod. Q., bytom na B. č. d. XXX ako predávajúcimi Kúpno-predajnú
zmluvu, predmetom ktorej bol prevod vlastníckeho práva k stavebnému pozemku nachádzajúcemu sa v
obci B. - konfiškát A. R. a spol. parc. č. XXX/X vo výmere XXX siah. Kúpnu zmluvu za p. E. R. podpísaljej manžel na základe plnej moci. Za kúpu predmetného stavebného pozemku bola riadne zaplatená
predávajúcim pri podpísaní Kúpnej zmluvy v hotovosti dohodnutá kúpna cena vo výške 2.500 Kčs, ktorú
skutočnosť predávajúci potvrdili svojimi podpismi na Kúpnej zmluve. Z uvedeného dôvodu je podanie

určovacej žaloby žalobcami jediným možným právnym prostriedkom ako sa žalobcovia môžu domôcť
svojho vlastníckeho práva k parc. č. XXX/X, nachádzajúcej sa v kat. úz. B..

1.2 Súd prvej inštancie dňa 14.10.2021 uznesením 15C/399/2016-297 pripustil zmenu petitu žaloby o
určenie, že spoluvlastnícky podiel 1/2-ica k celku na nehnuteľnosti, ktorá je vedená Okresným úradom F.

katastrálny odbor pre kat. úz. B., obec F., okres F. na A. vlastníctva č. XXXX ako parc. reg. "E" evidované
namapeurčenéhooperátu,parc.č.XXX/X,druhpozemkuzáhradaovýmereXXXm2,patrídodedičstva
po nebohom O. E., rod. E., nar. XX.XX.XXXX, rod. č. XXXXXX/XXX, naposledy bytom F. - B., T. XXX/
XX, zomrelý dňa 05.10.2020 a spoluvlastnícky podiel 1/2-ica k celku na predmetnej nehnuteľnosti, patrí
do dedičstva po nebohej I. E., rod. P., nar. XX.XX.XXXX, rod. č. XXXXXX/XXX, naposledy bytom F. -
B., T. XXX/XX, zomrelý dňa XX.XX.XXXX.

2.1 Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie určil, že spoluvlastnícky podiel 1/2-ica k celku na
nehnuteľnosti, ktorá je vedená Okresným úradom F. katastrálny odbor pre kat. úz. B., obec F., okres F.
na A. vlastníctva č. XXXX ako parc. reg. "E" evidované na mape určeného operátu, parc. č. XXX/X, druh
pozemku záhrada o výmere XXX m2, patrí do dedičstva po nebohom O. E., rod. E., nar. XX.XX.XXXX,

rod. č. XXXXXX/XXX, naposledy bytom F. - B., T. XXX/XX, zomrelý dňa XX.XX.XXXX a spoluvlastnícky
podiel 1/2-ica k celku na nehnuteľnosti, ktorá je vedená Okresným úradom Nitra katastrálny odbor pre
kat. úz. B., obec F., okres F. na A. vlastníctva č. XXXX ako parc. reg. "E" evidované na mape určeného
operátu, parc. č. XXX/X, druh pozemku záhrada o výmere XXX m2, patrí do dedičstva po nebohej
I. E., rod. P., nar. XX.XX.XXXX, rod. č. XXXXXX/XXX, naposledy bytom F. - B., T. XXX/XX, zomrelá

dňa XX.XX.XXXX. O trovách konania súd rozhodol tak, že nepriznal žalobcom v l., 2., 3.rade nárok na
náhradu trov konania voči žalovaným v 1., 2., 3. rade. Ďalším výrokom súd priznal žalobcom v 1,2.,3.
rade nárok na náhradu trov konania voči žalovaným v 4., 5. rade vo výške 100 % s tým, že o výške
náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie
končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

2.2 Svoje rozhodnutie po právnej stránke odôvodnil ustanovením § 137 písm. c) CSP, § 134 ods. 1, 3 ,§
129 ods. 1 , § 130 ods. 1 Občianskeho zákonníka, §111 ods. 1 zákona č. 141/1950 Zb. Občianskeho
zákonníka., § 22 ods. 1, 2 zákona č. 265/1949 Zb. Súd prvej inštancie sa najskôr zaoberal naliehavým
právnym záujmom a dospel k záveru, že žalobcovia majú naliehavý právny záujem na požadovanom

určení, pretože rozhodnutie súdu je (okrem iného) aj podkladom pre uskutočnenie zmeny zápisu v
katastri nehnuteľností a naliehavý právny záujem nespochybňovali ani žalovaní. Poukázal na zistený
skutkový stav, z ktorého vyplynulo, že dňa 25.07.1959 bola uzatvorená kúpna zmluva medzi O. E.
( pôvodne žalobca v 1. rade) ako kupujúcim a R. R. a jeho manželkou E. R., rod. Q., bytom na B. č.
d. XXX ako predávajúcimi, predmetom ktorej bol prevod vlastníckeho práva k stavebnému pozemku

nachádzajúcemu sa v obci B. - konfiškát A. R. a spol. parc. č. XXX/X vo výmere 220 siah. Kúpnu
zmluvu za p. E. R. mal podpísať jej manžel na základe plnej moci, ktorú skutočnosť malo potvrdzovať
čestné vyhlásenie O. E., ktorý bol ako kupujúci priamym účastníkom predmetného právneho úkonu.
Súd prvej inštancie konštatoval, že z predloženej kúpnej zmluvy vyplynulo, že predmetná kúpna zmluva
bola uzatvorená len medzi kupujúcim O. E. a R. R., pričom predmetom zmluvy bola parcela č. XXX/X o

výmere XXX siah. V zmluve bola vykonaná oprava chýb v písaní v Kúpnej zmluve, avšak podľa názoru
súdu to nemalo vplyv na platnosť tohto právneho úkonu. V čase uzatvárania Kúpnej zmluvy sa siahy ako
merná jednotka v praxi bežne používali. Žiadny právny predpis účinný v čase uzatvárania Kúpnej zmluvy
nezakazoval uvádzať výmeru pozemku v siahach. Súd vyhodnotil, že zmluvu podpísal ako predávajúci
R.R.,tútozmluvuvšaknepodpísalajehomanželkaE.R.,ajnapriektomu,ževzáhlavízmluvyjeuvedená

ako jedna z predávajúcich. K zmluve nebolo predložené príp. splnomocnenie udelené manželovi na
podpis, ktoré by danú vadu zmluvy odstránilo. Súd prvej inštancie zastal názor, že R. R. ako jeden z
predávajúcich nebol preto oprávnený uzatvoriť zmluvu i v mene svojej manželky E. R., nakoľko na tento
právnyúkonnebolopredloženésplnomocnenie.Schválenieprevodupozemkuopatrenoupečiatkourady
MNV Nitra nemalo taký účinok, ktorý by konvalidoval platnosť danej zmluvy s poukazom na chýbajúci

podpis E. R. ako predávajúcej, pričom v tomto smere súd neprihliadol na čestné vyhlásenie O. E.. Súd
prvej inštancie konštatoval, že kúpna zmluva je neplatným právnym úkonom a preto sa zaoberal tým, či
boli splnené podmienky vydržania na určenie vlastníckeho práva.2.3 Poukázal na skutočnosť, že žalobcovia dobromyseľnú držbu spornej nehnuteľnosti odvodzovali
od právneho úkonu kúpnej zmluvy, keď nehnuteľnosť užívali nerušene už ich právni predchodcovia
v domnení, že im patrí od roku 1959, pričom následne na nehnuteľnosti bol postavený rodinný

dom. Právny dôvod svojej držby preukazovali predložením kúpnej zmluvy, dokladmi o platení dani
za nehnuteľnosti ako i čestnými vyhláseniami. Súd prvej inštancie považoval za nesporné, že právni
predchodcovia žalobcov spornú nehnuteľnosť od uzatvorenia kúpnej zmluvy užívali ako vlastnú, pričom
nebolo preukázané, že by od uzatvorenia Kúpnej zmluvy zo dňa 25.07.1959 p. R. R., E. R., príp. iný člen
ich rodiny tento pozemok užíval, že by namietal užívanie právnymi predchodcami žalobcov. Uvedené

potvrdzovalo čestné vyhlásenie L. R., ktorá vystupovala na strane žalovaných a ktorá uznala prevod
vlastníckeho práva na základe kúpnej zmluvy, uvádzajúc tiež, že nikto z rodiny p. R. R. nehnuteľnosť
neužíval, neobhospodaroval, a nebolo namietané užívanie p. O. E.. E. R. v čestnom vyhlásení potvrdila,
že po kúpe pozemku tento obrábal p. O. E. a jeho rodičia a nikto z rodiny p. R. R. žiadne práce na
pozemku nevykonával. Svedkyňa P. G. uviedla, že ju svokra zobrala na pozemok, nevedela, kde sa
nachádzal a neskôr sa odsťahovala, teda jej výpoveďou neboli spochybnené tvrdenia žalobcov.

2.4 Súd prvej inštancie považoval za nesporné, že právni predchodcovia žalobcov boli v dobrej viere,
že sú vlastníkmi nehnuteľnosti a predmetná kúpna zmluva postačovala na nadobudnutie vlastníckeho
práva.Uviedol,žeooprávnenejdržbemožnohovoriťajvprípadeabsolútneneplatnéhoprávnehoúkonu.
V Kúpnej zmluve je parcela č 630/6 identifikovaná určito, jasne a zo žiadneho ustanovenia Kúpnej

zmluvy nevyplynulo, že by sa mala prevádzať iba časť tohto pozemku. Súd tiež poukázal na konanie
D/XXX/XX, kde sa uvádza parcela č. XXX/X, ako stavebný pozemok, vo výmere 8 árov 99 m2, ktorý
mala neb. E. R. zmluvne previesť na O. E., avšak uvedené nebolo prevedené v pozemkovej knihe a
preto malo byť dodatočné dedičské konanie po neb. E. R.. Od uzatvorenia Kúpnej zmluvy, t. j. dňom
25.07.1959 žalobca v I. rade a jeho manželka I. E., rod. P. ako bezpodieloví spoluvlastníci stavebného

pozemku parc. č. XXX/X, nachádzajúci sa v obci B. vstúpili do jeho užívania a od tohto dátumu užívali
celú parcelu č. XXX/X. Predmetnú skutočnosť už s poukazom na vyššie uvedené potvrdila aj žalovaná
v 2. rade vo svojom čestnom vyhlásení, ako i právna predchodkyňa žalovaných v 1. až 3. rade L. R. a
žalovaní v 1.,2. a 3. rade v dohode o urovnaní, v ktorej v plnom rozsahu uznali vlastnícke právo právnych
predchodcov žalobcov. Súd dodal, že sporná nehnuteľnosť je vyznačená na katastrálnej mape, ktorú

žalobcovia priložili k podanej žalobe, ako parc. č. XXX a XXX, pričom z identifikácie parciel č. j. XXXXX/
XXXX, vydaného Správou katastra Nitra dňa 29.02.2012 vyplynulo, že ide o celú parcelu č. XXX/X. Z
uvedeného je zrejmé, že O. E. so svojou manželkou užívali celú parcelu č. XXX/X. Súd prvej inštancie
dospel k záveru, že žalobcovia preukázali splnenie zákonných podmienok na vznik vlastníckeho práva
k spornej nehnuteľnosti vydržaním, a to oprávnenosť držby, dobromyseľnosť, nepretržitosť vydržacej

doby od roku 1959 ako i spôsobilý predmet vydržania, preto žalobe vyhovel. O náhrade trov konania
žalobcov vo vzťahu k žalovaným v 1.,2., 3. rade súd rozhodol tak, že žalobcom náhradu trov konania
nepriznal s poukazom na Dohodu o urovnaní a čl.II., bod.3 tejto dohody. Vzhľadom k úspechu žalobcov
v konaní, súd o náhrade trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a žalobcom priznal náhradu
trov konania v rozsahu 100% vo vzťahu k žalovaným v 4., 5. rade.

3.1 Rozsudok súdu prvej inštancie napadol v zákonnej lehote odvolaním žalovaný v 4. rade, ktorý
sa stotožnil s právnym posúdením súdu prvej inštancie, že predmetná kúpna zmluva je neplatným
právnym úkonom. Dodal, že táto neplatnosť bola preukázaná a podložená viacerými listinami i následne
doloženým dedičským konaním D 115/64, kedy ešte jeden z účastníkov kúpnej zmluvy R. R. podával

po svojej nebohej manželke E. R. návrh, teda žiadosť o dodatočné prejednanie novo objaveného
majetku a z tejto žiadosti, ktorá bola štátnemu notárstvu doručená 18.1.1964 vyplýva, že R. R. žiada
notárstvo, aby urýchlene rozhodlo, „keďže tieto pozemky hodláme odpredať“. Následne bola parc. č.
XXX/X prejednaná, teda 1 vlastníctva tejto parcely a túto nadobudol J. R.. Ani po tomto dedičskom
konaní, keď ešte R. R. a taktiež J. R. žili, neprišlo k uzatvoreniu riadnej kúpnej zmluvy a neprišlo k

vysporiadaniu, teda nadobudnutiu uvedenej nehnuteľnosti v prospech právnych predchodcov žalobcov.

3.2 Žalovaný v 4.rade namietal aj oprávnenosť držby, nakoľko neexistuje žiadna dobromyseľnosť držby,
teda podmienka oprávnenosti a dobromyseľnosti nebola splnený a ani žiadnym spôsobom preukázaná.
Poukázal na skutočnosť, že v zmysle prídelovej listiny o nadobudnutí uvedenej nehnuteľnosti bola

jedna z podmienok pod bodom 4 uvedená, že „pridelený majetok možno previesť medzi živými, reálne
deliť, zaťažiť alebo prenajať len s privolením Okresného národného výboru“. Dôvodil, že ani právni
predchodcovia žalobcov, ani následne žalobcovia tento súhlas a privolenie ONV nedostali a tým pádom
nebola splnená ďalšia základná podmienka nadobudnutia nehnuteľnosti. Uviedol tiež, že zo stranyžalobcov ani právnych predchodcov neexistuje žiadny doklad o zaplatení kúpnej ceny za uvedenú
nehnuteľnosť čo by bol tiež jeden z podstatných a nevyhnutných dokladov v súvislosti s nadobudnutím
nehnuteľnosti prípadne vydržaním vlastníckeho práva.

3.3 Poukázal tiež na nekorektné konanie za účelom zaviesť i súd, a to vyhlásenie L., kde práve pani L.
R. uvádza, že D. R. ju mal uviesť do omylu a mal zamlčať existenciu kúpnej zmluvy zo dňa 25.7.1959.
Pritom sama L. R. podala na Správu katastra Nitra žiadosť zo dňa 17.9.2012 o zápis D 799/63-11 a
D 115/64-18 z dôvodu dedičského konania po manželovi, kde sa práve domáhala nadobudnutia do

svojho vlastníctva práve uvedenej nehnuteľnosti vo vložke č. XXX parc. č. XXX/X. Žalovaný v 4.rade
ďalej uviedol, že žalobcovia začali prvýkrát hradiť za uvedenú nehnuteľnosť teda záhradu č. XXX/X daň
z nehnuteľnosti až v roku 1993. Navrhol, aby odvolací súd zrušil a zmenil napadnutý rozsudok tak, že
žalobu v celom rozsahu zamietne a žalovanému prizná náhradu trov konania.

4.1 Žalobcovia sa písomne vyjadrili k odvolaniu žalovaného v 4.rade a uviedli, že nesúhlasia s dôvodmi

uvádzanými v odvolaní. Poukázali na to, že súd prvej inštancie správne vyhodnotil listinný dôkaz
- pripojený spis D 115/64, v ktorom konaní sa R. R. dňa XX.XX.XXXX vyjadril, že tento pozemok
poručiteľka zmluvou zo dňa 26.07.1959 mala previesť na O. E., avšak uvedené nebolo prevedené
v pozemkovej knihe a preto malo byť dodatočné dedičské konanie po nebohej E. R.. Uvedené
skutočnostijednotlivoivovzájomnejsúvislostipreukazujú,žemedziprávnymipredchodcamižalovaných

ako predávajúcimi a právnym predchodcom žalobcov ako kupujúcim bola uzatvorená kúpna zmluva,
predmetom, ktorej bol prevod vlastníckeho práva k parcele číslo XXX/X. Súd prvej inštancie preto
správne považoval kúpnu zmluvu za právny titul, na základe ktorého právni predchodcovia žalobcov
oprávnene a v dobrej viere vstúpili do držby predmetného pozemku. Zároveň v konaní bolo nesporne
preukázané, že s uvedenou nehnuteľnosťou nakladali ako s vlastnou počas celej vydržacej doby, teda

nepretržite viac ako 50 rokov. K tvrdeniu žalovaného v 4.rade , že neexistuje doklad o zaplatení kúpnej
ceny uviedli, že počas celého konania žalovaný nepoprel tvrdenie žalobcov o tom, že O. ako kupujúci
zaplatil za predmetný pozemok dohodnutú kúpnu cenu. Ide teda o novoty v odvolacom konaní podľa
§ 366 písm. d) CSP. Dodali, že v predmetnej kúpnej zmluve je pritom nesporne uvedené, že kúpna
cena pri podpísaní tejto zmluvy je vyplatená predávajúcim v hotovosti, čo predávajúci podpisom na tejto

zmluve potvrdzuje.

4.2 K návrhu R. R. na dodatočné prejednanie novoobjaveného majetku po nebohej E. R. v dedičskom
konaní, kde sa uvádza, že pán R. R. hodlá predmetný pozemok odpredať, tak tento listinný dôkaz sám o
sebe nevylučuje to, že predtým bol tento pozemok odpredaný pánovi E.. Práve naopak, z predmetného

dedičského konania je zrejmé a potvrdil to aj R. R., že pozemok už poručiteľka predmetnou kúpnou
zmluvou previedla na O. E.. Žalobcovia dodali, že v danom prípade ide o prípad takzvanej dlhodobej
nerušenej a pokojnej držby. Manželia R. a ani žiaden iný člen ich rodiny od uzatvorenia kúpnej zmluvy zo
dňa 25.07.1959 predmetný pozemok neužívali, neobhospodarovali, nenamietali užívanie tohto pozemku
právnymi predchodcami žalobcov, nedomáhali sa ochrany svojho vlastníckeho práva, z čoho je zrejmé,

že svojím faktickým prístupom akceptovali prevod vlastníckeho práva k predmetnému pozemku na
základe uzatvorenej kúpnej zmluvy na pána O. E. a jeho manželku I. E.. Navyše po podaní tejto žaloby
pôvodná žalovaná v 1.rade L. R. spolu so svojimi deťmi - žalovanými v 2. až 4. rade, podaním zo dňa
05.12.2016 fakticky hneď uznali vlastnícke právo právnych predchodcov žalobcov. Jedine žalovaný v
4.rade spochybňuje vlastnícke právo predchodcov žalobcov k predmetnému pozemku napriek tomu, že

nemážiadnebezprostrednévedomostiouzatvorenejkúpnejzmluveaakosámuviedolotomtopozemku
sa dozvedel až v roku 2015 a teda 42 rokov o ňom nemal žiadnu vedomosť. Žalobcovia navrhli, aby
odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil ako vecne správny a uložil žalovanému v 4.rade nahradiť
žalobcom trovy odvolacieho konania v rozsahu 100%.

5. Žalovaný v 4. rade vo svojom vyjadrení k podaniu žalobcov zotrval na svojich dôvodoch uvedených v
odvolaní. Argumentoval, že nie je možné sa odvolávať s poukazom na neplatnú kúpnu zmluvu vstupu do
oprávnenej a zákonnej držby. Bolo jednoznačne preukázané, že žalobcovia a ani právni predchodcovia
nepreukázali a ani zákonne nevstúpili do oprávnenej a zákonnej držby predmetnej nehnuteľnosti a
takýto dôvod ani nie je možné podľa legislatívy považovať za zákonný vstup do oprávnenej držby, čo

sme však podrobne poukázali v podanom odvolaní. Opätovne poukázal na písomné vyjadrenie R. R. v
konaní D 115/64, z ktorého jednoznačne vyplýva, že k žiadnemu predaju, teda kúpe zo strany právnych
predchodcov žalobcov nikdy neprišlo a tým pádom ani nemohlo prísť k zákonnému a oprávnenému
vstupu do držby.6. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací ( § 34 zák.č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, ďalej
len „CSP“) viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 CSP a § 380 ods. 1 CSP) a viazaný skutkovým

stavom zisteným súdom prvej inštancie (§ 383 CSP) prejednal vec bez nariadenia pojednávania s
verejným vyhlásením rozsudku pri splnení si povinnosti upravenej v ustanovení § 219 ods. 3 CSP a
po prejednaní veci dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne a odvolanie
žalovanéhov4.radeniejedôvodné.Pretoodvolacísúdrozsudoksúduprvejinštancieakovecnesprávny
podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

7. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.

8. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého

rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

9. Odvolací súd rozhodujúc o odvolaní podanom žalovaným v 4. rade, preskúmal napadnutý rozsudok,
konanie, ktoré mu predchádzalo, ako aj dôvody odvolania a skonštatoval, že súd prvej inštancie vykonal
dostatočné dokazovanie, dôkazy správne vyhodnotil a vec po právnej stránke správne posúdil a jeho

závery majú oporu vo vykonanom dokazovaní. Následne vo veci rozhodol napadnutým rozsudkom, s
ktorým sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožnil, a preto ho v celom rozsahu, vrátane výroku o trovách
konania podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil. Zároveň odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie
napadnutý rozsudok aj podrobne a v dostatočnej miere po skutkovej i právnej stránke odôvodnil. S
rozsudkomsúduprvejinštancieasjehoodôvodnenímsa odvolacísúdvplnomrozsahustotožnil,apreto

na správnosť týchto dôvodov podľa § 387 ods. 2 CSP iba poukazuje bez toho, aby ich sám opakoval.

10. Súd prvej inštancie posúdil predmetnú Kúpnu zmluvu zo dňa 26.07.1959 ako neplatný právny úkon,
zaoberajúc sa následne podmienkami vydržania zo strany právnych predchodcov žalobcov. Dospel
k záveru, že všetky zákonné podmienky vydržania boli splnené, preto žalobe vyhovel. Odvolací súd

stotožňujúc sa so závermi súdu prvej inštancie stručne reaguje iba na konkrétne odvolacie námietky
žalovaného v 4.rade.

11. Pokiaľ žalovaný v 4.rade poukazoval na dodatočné prejednanie dedičstva v konaní sp.zn. D 115/64
po poručiteľke E. R. a písomný návrh jej manžela R. R. v tomto konaní, odvolací súd nemôže súhlasiť

s tvrdením, že z tohto vyjadrenia vyplýva, že ku kúpe zo strany právnych predchodcov žalobcov nikdy
neprišlo. V podanom návrhu R. R. zo dňa XX.X.XXXX je síce uvedené, že predmetné pozemky ( medzi
nimi aj parcela č. 630/6) teraz chce odpredať, čo chcela uskutočniť aj jeho neb. manželka, avšak
následne v zápisnici zo dňa 10.2.1964 R. R. výslovne uvádza, že „ tento dodatočne objavený majetok
zistili dedičia, že zostal z toho dôvodu, že nevedeli o tomto majetku, pretože tento majetok poručiteľka

kúpnopredajnou zmluvou zo dňa 25.7.1959 zmluvne previedla na O. E., ale toto nebolo prevedené v
pozemkovej knihe, až keď chcel na odkúpených pozemkoch O. E. stavať, vtedy zistil, že toto nie je
prevedené v pozemkovej knihe na jeho meno. Vtedy už poručiteľka nežila.“ Z uvedeného nesporne
vyplýva, že obaja právni predchodcovia žalovaných si boli vedomí uzavretia kúpnej zmluvy a práve
dôvodom prededenia spornej nehnuteľnosti bolo formálne usporiadanie vlastníckych vzťahov týkajúcich

sa parcely č. XXX/X. V tomto smere je vyjadrenie R. R. bezpochyby konkrétne a zrozumiteľné. Uvedené
vyjadrenie pôvodného vlastníka práve preukazuje uzatvorenie kúpnej zmluvy s O. E., ktorá zmluva
predstavuje právny titul, na základe ktorého sa chopil držby danej nehnuteľnosti, pričom ani počas
nasledujúcich rokov nemal s manželkou pochybnosť, že sú vlastníkmi kúpeného pozemku a nikto ich
v jeho užívaní nerušil. Nie je potom žiaden dôvod spochybňovať dobromyseľnú držbu nehnuteľností

zo strany právnych predchodcov žalobcov. Ak by R. R. s manželkou mali námietky k uzavretiu kúpnej
zmluvy, urobili by už v tom čase všetky kroky k tomu, aby si na uvedenom pozemku manželia E. rodinný
dom nepostavili a takisto by im v tom čase nemohlo byť vydané stavebné povolenie.

12. Navyše tento dôkaz je potrebné vyhodnotiť v súvislosti s ostatnými vykonanými dôkazmi súdom

prvej inštancie - písomné a ústne svedectvá, z ktorých nesporne vyplynulo, že O. E. a jeho manželka
sa chopili držby a začali užívať predmetný pozemok na základe uzatvorenej kúpnej zmluvy, ktorú nikto
z právnych predchodcov strán sporu nikdy nespochybnil. Z vykonaného dokazovanie tiež vyplynulo,
že nikdy nebola namietaná ani výmera pozemku, ktorá bola uvedená v kúpnej zmluve a nehnuteľnosťbola v uvedenej výmere nerušene užívaná viac ako 50 rokov ( t.j. od roku 1959), keďže táto skutočnosť
týkajúca sa výmery pozemku bola nesporná. Rovnako nedôvodná je námietka týkajúca sa nezaplatenia
kúpnej ceny, o ktorej je výslovne uvedené v kúpnej zmluve, že táto bola predávajúcim uhradená. Tento

pokojný stav preto umožňoval prijať záver, že právni predchodcovia žalobcov napriek neplatnej kúpnej
zmluve vydržali vlastníctvo k spornej nehnuteľnosti, pretože boli dobromyseľní, že sú jej vlastníkmi.

13. Pokiaľ ide o čestné vyhlásenie L. R. ( čl. 73), v ktorom L. R. uviedla, že D. R. ju mal uviesť do
omylu a mal zamlčať existenciu kúpnej zmluvy zo dňa 25.7.1959 a pritom sama L. R. podala na Správu

katastraNitražiadosťzodňa17.9.2012ozápiszdôvodudedičskéhokonaniapomanželovi,kdesapráve
domáhala nadobudnutia do svojho vlastníctva práve uvedenej nehnuteľnosti vo vložke č. XXX parc. č.
XXX/X, táto skutočnosť nemá žiaden vplyv na správne posúdenie danej veci o vydržaní vlastníckeho
práva k predmetnej nehnuteľnosti zo strany právnych predchodcov žalobcov. Podstatnou skutočnosťou
je, že pôvodne žalovaná L. R. rovnako ako ostatní žalovaní v 1. až 3.rade uznali vlastnícke právo
žalobcov k parcele č. XXX/X a L. R. tiež potvrdila nerušené užívanie tejto nehnuteľnosti zo strany

žalobcov od roku 1959.

14. Občiansky zákonník v znení platnom v čase vstupu právnym predchodcov žalobcu do držby
nehnuteľnosti (1958), t. j. Občiansky zákonník z roku 1950 (zákon č. 141/1950 Zb., účinný od 31.
decembra 1950 do 31. marca 1964) v §§ 115-118 upravoval nadobudnutie vlastníckeho práva k

nehnuteľnosti vydržaním. Podľa § 116 uvedeného Občianskeho zákonníka bola vydržacia doba pri
nehnuteľnosti 10 rokov. Tento Občiansky zákonník upustil od tzv. intabulačného princípu, čo znamená,
že v tom čase na platnosť prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam nebol potrebný zápis v
pozemkovej knihe, ale k jeho vzniku došlo už samotným uzatvorením zmluvy, ktorá bola právnym titulom
nadobudnutia vlastníckeho práva k nehnuteľnosti. Podľa § 111 Občianskeho zákonníka č. 141/1950 Zb.,

vlastníctvo k veciam jednotlivo určeným sa prevádza už samou zmluvou, ak nie je dohovorené inak
alebo ak nevyplýva nič iné z osobitných predpisov. V prejednávanej veci vyššie uvedené znamenalo, že
právni predchodcovia žalobcov už ku dňu 1. januára 1992 spĺňali podmienku nepretržitej držby trvajúcej
po dobu desať rokov (v danom prípade išlo o držbu trvajúcu viac ako 33 rokov) a zároveň boli po túto
dobu držiteľmi oprávnenými, keďže neboli zistené žiadne skutočnosti, v dôsledku ktorých by v uvedenej

dobe 33 rokov, došlo k prerušeniu vydržacej doby pre stratu dobromyseľnosti a tým aj oprávnenej držby.
Preto aj podľa názoru odvolacieho súdu, právni predchodcovia žalobcov splnili podmienky vydržania
vlastníckeho práva k spornej nehnuteľnosti podľa § 134 Občianskeho zákonníka a stali sa tak výlučnými
vlastníkmi spornej nehnuteľnosti. Na základe týchto skutočností, teda splnením podmienok vydržania
vlastníckeho práva manželmi E. už ku dňu 01.01.1992, správne súd prvej inštancie určil, že do dedičstva

po manželoch E. patrí predmetná nehnuteľnosť č. XXX/X u každého v podiely 1 k celku.

15. Na základe vyššie uvedeného, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu potvrdil,
s poukazom na ust. § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny.

16. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol v zmysle ustanovenia § 396 ods. 1 v spojení
s § 255 ods. 1 CSP tak, že žalobcom v 1. - 3.rade, ktorí boli v odvolacom konaní úspešní, priznal nárok
na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému v 4. rade vo výške 100 %. Voči žalovaným v
1., 2., 3., 5.rade odvolací súd nepriznal žalobcom v 1.-3.rade trovy odvolacieho konania, keďže títo s
podanou žalobou súhlasili a odvolanie voči rozsudku súdu prvej inštancie nepodali.

17. Toto rozhodnutie prijal odvolací senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).