Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 26. september 2023

Súd: Okresný súd Spišská Nová Ves
Spisová značka: 1Pc/6/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7622200978
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 09. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Gargulová

ECLI: ECLI:SK:OSSN:2023:7622200978.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Spišská Nová Ves, sudkyňa JUDr. Jana Gargulová, v právnej veci manžela, ktorý podal

návrh na rozvod: A. A., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom B. C. XXX/XX, XXX XX D. - C., t. č. umiestnený
v ÚVTOS, E. X, XXX XX F. - G., proti manželovi, ktorý nepodal návrh: H. A., nar. XX.X.XXXX, trvale
bytom I. XXX/XX, XXX XX D., za účasti mal. detí: H. A., nar. X.X.XXXX, J. A., nar. X.X.XXXX, A. A.,
nar. XX.XX.XXXX, D. A., nar. XX.X.XXXX, K. A., nar. XX.X.XXXX, A. A., nar. XX.X.XXXX, D. A., nar.
X.XX.XXXX, všetky trvale bytom u matky, všetky zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce,
sociálnych vecí a rodiny H. D. L., M. XX, XXX XX, H. D. L., o rozvod manželstva a o úpravu práv
a povinností rodičov k maloletým deťom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd manželstvo A. A., nar. XX.X.XXXX a H. A., K. C., nar. XX.X.XXXX, uzavreté dňa 25.7.2018 v D.,
zapísané v knihe manželstiev A. N. D., vo zväzku XI., ročník 2018, na strane 4, pod poradovým číslom
8, r o z v á d z a .

II. Na čas po rozvode sa z v e r u j ú mal. deti D. A., nar. X.XX.XXXX, A. A., nar. XX.X.XXXX,
K. A., nar. XX.X.XXXX, D. A., nar. XX.X.XXXX, A. A., nar. XX.XX.XXXX, J. A., nar. X.X.XXXX, do
osobnej starostlivosti matky, ktorá ich bude zastupovať a spravovať ich majetok v bežných záležitostiach

a vymáhať pre ne výživné.

III. Súd otca vyživovacou povinnosťou k mal. D. A. n e z a v ä z u j e .

IV. Súd z a v ä z u j e otca prispievať na výživu na každé z mal. detí - A., K., D., A. O. J. - v minimálnom
rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa, vždy do 15. dňa
v mesiaci vopred do rúk matky, a to od právoplatnosti tohto rozsudku.

V. Styk otca s mal. deťmi súd n e u p r a v u j e .

VI. Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Dňa 1.3.2022 bol súdu doručený návrh navrhovateľa - manžela, ktorým sa domáhal, aby súd rozviedol
jeho manželstvo.

2. Navrhovateľ podaný návrh odôvodnil tým, že pred uzavretím manželstva sa poznali 8 rokov.

Manželstvo neuzatvárali z lásky, ale kvôli tomu, že s odporkyňou už mali dieťa. Z ich vzťahu sa narodili
tieto deti: J. A., nar. X.X.XXXX, A. A., nar. XX.XX.XXXX, D. A., nar. XX.X.XXXX, K. A., nar. XX.X.XXXX,
A. A., nar. XX.X.XXXX, tento syn sa narodil už po uzavretí manželstva. Po uzavretí manželstva bývali
u odporkyne, ale viac času trávil s jeho rodinou, ako s ňou. S odporkyňou si nerozumeli, žil s ňou už lenakosmatkoumaloletýchdetí.Odroku2018intímnespolunežijú.Tohorokuopustilspoločnúdomácnosť.
Má vzťah s inou ženou, ide o vážny vzťah a má plán s ňou žiť do budúcna. Od roku 2020 je vo výkone
trestu za lúpež, dostal 5 rokov. Vo výkone trestu nie je zapojený do práce. Študuje za elektromechanika,

jevtreťomročníku.Okremdetí,ktoréuviedolvyššie,inúvyživovaciupovinnosťnemá.Jesivedomýtoho,
že na deti bude musieť platiť výživné. Jeho vzťah k manželke nie je žiadny. Z jeho strany neprichádza
do úvahy obnovenie manželského spolužitia.

3. Manžel, ktorý návrh nepodal, sa k návrhu na rozvod vyjadril tak, že pred uzavretím manželstva sa

poznali 8 rokov. Dôvodom uzavretia manželstva bola tá skutočnosť, že už mali s navrhovateľom deti.
Potvrdila, že s navrhovateľom má deti tak, ako to uviedol navrhovateľ, avšak nedošlo k určeniu otcovstva
vo vzťahu k D. A. a A. A., k čomu následne došlo až v priebehu konania. Problémy medzi nimi nastali
vtedy, keď sa navrhovateľ dozvedel, že má nastúpiť na výkon trestu odňatia slobody. Cez deň opúšťal
domácnosť, chodil k svojej rodine, kde pil, chodil večer domov, ona bola na všetko sama. K manželovi
nemá už žiadny vzťah. Od doby, čo manžel nastúpil do výkonu trestu, prestali žiť v spoločnej domácnosti

a spoločne hospodáriť. Má vzťah s iným mužom, odkedy navrhovateľ nastúpil na výkon trestu. S týmto
svojím priateľom má ďalšie dve deti - J. A., nar. XX.X.XXXX a D. A., dátum narodenia uviesť nevie, ale
to dieťa má rok aj 5 mesiacov. K týmto dvom deťom chcela nechať vystaviť rodný list, bola informovaná
na matrike o tom, že zákonná domnienka otcovstva svedčí v prospech manžela, t. j navrhovateľa, preto
ustúpila od týchto krokov a k týmto deťom otcovstvo určené nie je, čaká na rozvod a potom vyrieši

otcovstvo k týmto dvom deťom. Obnovenie manželského spolužitia z jej strany neprichádza do úvahy.

4. Uznesením zo dňa 13.7.2023 súd ustanovil Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Spišská Nová Ves
za kolízneho opatrovníka na zastupovanie maloletých detí v tomto konaní.

5. Lustráciou v registri Zboru väzenskej a justičnej stráže súd zistil, že navrhovateľ je toho času
umiestnený v Ústave na výkon trestu odňatia slobody Košice - Šaca. Na výzvu súdu ústav oznámil, že
navrhovateľ - otec maloletých detí bol pracovne zaradený počas umiestnenia v Ústave na výkon trestu
odňatia slobody Košice-Šaca na pracovisku v ústave Kuchyňa odsúdených odo dňa 24.07.2021 do
21.9.2021anásledneododňa08.10.2021do26.10.2021.Vtamojšomústavevykonávanepodmienečný

trest odňatia slobody odo dňa 03.03.2020 a v súčasnosti už nie je pracovne zaradený.

6. Na základe správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Spišská Nová Ves, pracovisko Gelnica, o
pomeroch v rodine zo dňa 25.7.2023 súd zistil, že matka, H. A., nar. XX.XX.XXXX, má trvalé bydlisko
v rómskej osade I. P. XXX/XX L. D., kde na uvedenej adrese nebýva. V tej istej lokalite má matka

k dispozícii maringotku, ku ktorej je pristavená jedna drevená miestnosť. Miestnosti sú zariadené
základným nábytkom, ako sú postele, rozkladací gauč, kreslá, skrinky, kde má matka uložené zásoby
potravín a oblečenie pre mal. deti. Obe miestnosti sú vykurované pieckou na tuhé palivo. Hygiena je na
nižšej úrovni. V domácnosti je zavedená elektrická energia. Chýba voda a sociálne zariadenie. Matka je
v súčasnej dobe nezamestnaná. Z tamojšieho úradu je matke vyplácaný rodičovský príspevok vo výške

301 Eur a prídavky 420 Eur.

7. Matka má v svojej starostlivosti sedem maloletých detí. Z manželstva matky s A. A., nar. XX.XX.XXXX,
ktoré bolo rozsudkom tunajšieho súdu č. 16P/28/2013 zo dňa 19.04.2013 rozvedené, pochádza mal. H.
A., nar. XX.XX.XXXX. Po rozvode matka žila v družobnom pomere s A. A., nar. XX.XX.XXXX, s ktorým

uzavrela manželstvo. Menovaný navrhovateľ je v súčasnej dobe v ÚVTOS, Budovateľská 1, Košice –
Šaca. Z tohto vzťahu pochádza A. J., nar. XX.XX.XXXX, A., nar. XX.XX.XXXX, D., nar. XX.XX.XXXX,
K., nar. XX.XX.XXXX, mal. Meno neurčené, nar. XX.XX.XXXX a mal. D., nar. XX.XX.XXXX. Najmladší
syn A. neurčené A., nar. XX.XX.XXXX, dňa XX.XX.XXXX zomrel. V súčasnej dobe matka žije v
družobnom pomere s J. E., nar. XX.XX.XXXX, ktorý bol aj otcom jej najmladšieho syna. Maloleté deti

sú dispenzarizované u detskej lekárky A. E. v Nálepkove. Deti sú zdravé, prekonali iba bežné detské
ochorenia a nemajú žiadne vážnejšie zdravotné problémy, ktoré by súviseli so zvýšenými výdavkami
spojenými so zakupovaním liekov. Mal. H. ukončila 6. roč., mal. J. X. roč., a mal. A. 1. roč. všetci
Základnej školy v D.. Najmladšie deti sú v celodennej starostlivosti matky. Z dôvodu zanedbávania
starostlivosti o mal. deti zo strany ich matky a záškoláctva úrad prijal opatrenia SPODaSK, zhodnotil

celkovú situáciu v rodine mal. detí a vypracoval plán sociálnej práce s rodinou mal. detí s cieľom
zlepšenia celkovej hygieny v domácnosti ako aj hygieny mal. detí. Rodina je zo strany úradu pravidelne
monitorovaná.8. Na základe uvedených skutočností v rámci zisťovania pomerov v súlade s § 20 ods. 2 zákona č.
305/2005 Z. z. v platnom znení navrhol kolízny opatrovník, aby súd v prípade, že dospeje k záveru, že
vzťahymedzimanželmisútakvážnenarušenéatrvalorozvrátené,žemanželstvonemôžeplniťsvojúčel

a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia, aby na čas po rozvode zveril mal.
deti do osobnej starostlivosti matky a zo strany otca určil výživné vo výške po 30% zo sumy životného
minima na každé neplnoleté nezaopatrené dieťa. Styk otca s mal. deťmi nie je potrebné upravovať.

9. Na pojednávaní dňa 27.9.2023 súd ustálil stav detí pochádzajúcich z manželstva a konštatuje

súhlasne s vyjadrením matky a otca na minulom pojednávaní, že z ich manželstva sa narodili deti:
- J. A., nar. X.X.XXXX,
- A. A., XX.XX.XXXX,
- D. A., nar. XX.X.XXXX,
- K. A., nar. XX.X.XXXX,
- A. A., nar. XX.X.XXXX.

Okrem toho matka má z predošlého manželstva dcéru H. A., nar. X.X.XXXX a z terajšieho vzťahu syna
má D. A., nar. X.XX.XXXX, a tiež z terajšieho vzťahu sa jej narodil syn J. A. (podľa oznámenia o narodení
meno neurčené – č. l. 60), avšak toto dieťa zomrelo dňa X.X.XXXX.

10. Matka na tomto pojednávaní uviedla, že s návrhom na rozvod súhlasí a žiada, aby na čas po rozvode

mal. deti J., A., D., K. a A. A. boli zverené do jej osobnej starostlivosti a aby otec bol zaviazaný na tieto
deti výživným. Tiež žiadala zveriť do jej starostlivosti syna D. A., ktorého ako otec je zapísaný manžel -
navrhovateľ, avšak ten nie je jeho biologický otec a z toho dôvodu navrhla voči tomuto dieťaťu neurčiť
výživné.

11. Kolízny opatrovník na pojednávaní uviedol, že na základe uvedených skutočností a v rámci
zisťovania pomerov navrhuje, aby súd v prípade, že dospeje k záveru, že vzťahy medzi manželmi sú
tak vážne rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a nemožno očakávať obnovenie spolužitia,
aby na čas po rozvode zveril mal. deti do osobnej starostlivosti matky a zo strany otca určil výživné vo
výške 30 % zo sumy životného minima na každé neplnoleté, nezaopatrené dieťa, a to okrem D., kde

navrhol neurčiť výživné. Styk otca s mal. deťmi nie je potrebné určovať.

12. Súd konštatuje, že k mal. D., nar. X.XX.XXXX sa na Okresnom súde Spišská Nová Ves viedlo
konanie o určenie mena v konaní sp. zn. 6P/27/2023 a na pojednávaní dňa 13.4.2023 otec prehlásil,
že on je vo výkone trestu od 27.1.2020, mal. D. sa narodil X.XX.XXXX, preto on nemôže byť otcom

tohto dieťaťa.

13. Podľa § 23 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z., o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v
znení neskorších zmien a doplnkov (ďalej len ako „Zákon o rodine“), súd môže manželstvo na návrhu
niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené,

že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského
spolužitia.

14. Podľa §23 ods.2 Zákona o rodine, súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi
manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne

na záujem maloletých detí.

15. Podľa § 23 ods. 3 Zákona o rodine, súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi
prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.

16. Podľa § 18 Zákona o rodine, manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní
žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a
vytvárať zdravé rodinné prostredie.

17.Podľa§19ods.1Zákonaorodine,ouspokojovaniepotriebrodinyzaloženejmanželstvomsúpovinní

staraťsaobidvajamanželiapodľasvojichschopností,možnostíamajetkovýchpomerov.Uspokojovaním
potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.18. Podľa § 19 ods. 2 Zákona o rodine, o veciach týkajúcich sa rodiny rozhodujú manželia spoločne. Ak
sa nedohodnú o podstatných veciach, rozhodne na návrh jedného z nich súd.

19. Podľa § 19 ods. 3 Zákona o rodine, na výkon povolania a na pracovné uplatnenie nepotrebuje žiadny
z manželov súhlas druhého manžela.

20. Podľa § 93 CMP, konanie sa začína len na návrh jedného z manželov.

21. Podľa § 94 CMP, účastníkmi konania o rozvod manželstva sú manželia.

22. Súd z vykonaného dokazovania dospel k záveru, že manželstvo účastníkov je hlboko a vážne
rozvrátené a že neplní žiadnu zo svojich spoločenských funkcií, a preto je potrebné ich manželstvo
rozviesť.

23. Navrhovateľ za príčiny rozvratu ich manželstva považuje odcudzenie manželov, pre ktoré začali
vlastne obaja viesť svoje vlastné životy. Manžel je toho času umiestnený v ústave na výkon trestu odňatia
slobody,pričommávzťahsinouženouamanželkažijesinýmpartneromvspoločnejdomácnosti,pričom
s ním už má aj ďalšie dieťa. Navrhovateľ tiež poukázal na neplnenie základných spoločenských funkcií
manželstva, ako je spoločná výchova maloletých detí, spoločné vedenie domácnosti, či vystupovanie

ako rodina navonok v spoločnosti. Obaja manželia majú teda svoje nové vzťahy, nevedú spolu dlhodobo
intímny život, ani spoločnú domácnosť.

24. Súd na základe vykonaných dôkazov uvádza, že vážnosť rozvratu manželstva spočíva v dôvodoch,
ktoré viedli navrhovateľa k podaniu návrhu na rozvod. Súd je toho názoru, že manželstvo je dostatočne

vážne rozvrátené vtedy, ak už nemôže plniť svoj účel. Pritom účelom manželstva je vytvoriť harmonické
a trvalé životné spoločenstvo, ktoré zabezpečí riadnu výchovu detí. Počas svojej existencie plní
manželstvo funkciu sociálnu, ekonomickú, biologickú a výchovnú. Pokiaľ sa žiadna z týchto funkcií v
manželstve nerealizuje, je možné manželstvo rozviesť. Ustanovenie § 23 Zákona o rodine predpokladá
objektívnu existenciu rozvratu vzťahov bez ohľadu na subjektívne stanovisko manželov a na zavinenie

niektorého z manželov (toto zavinenie môže mať vplyv napríklad na rozhodnutie súdu v konaní o
zrušenie práva spoločného nájmu bytu, v konaní o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva
manželov, prípadne pri náhrade trov konania v konaní o rozvod manželstva). Objektívny rozvrat vzťahov
znamená, že medzi manželmi je skutočný stav nasvedčujúci nemožnosti plniť účel manželstva, resp.
rodiny založenej manželstvom.

25. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že manželstvo účastníkov žiadnu z uvedených
funkcií už v súčasnosti neplní.

26. Pokiaľ ide o trvalosť rozvratu, táto je dostatočne daná vtedy, ak už nemožno očakávať obnovenie

manželského spolužitia. Vzhľadom na to, že manželstvo účastníkov už žiadnu z vyššie uvedených
funkcií neplní a tento stav trvá dostatočne dlhý čas, pričom absentuje vôľa obnoviť spolužitie, potom je
možné považovať rozvrat tohto manželstva za trvalý.

27. V tomto konaní bolo preukázané, že navrhovateľ deklaruje, že sa chce rozviesť a z takéhoto jeho

správania sa je možné jednoznačne vyvodiť, že nemá záujem na ďalšom trvaní takéhoto manželstva. Z
jeho strany teda nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia, ktoré by napĺňalo svoj základný
účel a síce vytvárať harmonické a trvalé životné spoločenstvo, akým rodina založená manželstvom
nepochybne má byť. Manželka, ktorá návrh na rozvod manželstva nepodala taktiež s rozvodom
súhlasila.

28. Nakoľko na základe vyššie uvedených skutočností je tento rozvrat objektívne preukázaný, súd preto
návrhu navrhovateľa na rozvod manželstva vyhovel a výrokom I tohto rozsudku manželstvo účastníkov
rozviedol.

29. Podľa § 100 CMP, s konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úpravu pomerov manželov
k ich maloletým deťom na čas po rozvode.30.Zvyššiecitovanéhozákonnéhoustanoveniavyplýva,žeskonanímorozvodmanželstvajezozákona
spojené konanie o úprave pomerov manželov ako rodičov k maloletým deťom z ich manželstva na čas
po rozvode.

31. Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého
dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode,
najmä určí, či maloleté dieťa zverí do spoločnej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, do striedavej
osobnej starostlivosti obidvoch rodičov alebo do osobnej starostlivosti jedného z rodičov, kto ho bude

zastupovať a spravovať jeho majetok. Súd súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa
zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške
výživného.

32. Podľa § 24 ods. 2 Zákona o rodine, ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú
o spoločnú osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem a ak obidvaja rodičia súhlasia so

spoločnou osobnou starostlivosťou o dieťa, súd môže zveriť dieťa do spoločnej osobnej starostlivosti
obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto zaistené potreby dieťaťa.

33. Podľa § 24 ods. 3 Zákona o rodine, ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o
osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej

starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto zaistené potreby dieťaťa. Ak
so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či
bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.

34. Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine, rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností

možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.

35. Podľa § 24 ods. 5 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností
alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu
k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby,

vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na
výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na
výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie
pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

36. Podľa § 24 ods. 6 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej
starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené
do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo
maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o
maloletom dieťati domáhať na súde.

37. Podľa § 25 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom
pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým
dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.

38. Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom
podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak
rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.

39. Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah

ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

40. Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah
ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

41. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.42. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

43. Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a
majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30%
zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa
osobitného zákona. (§ 2 písm. c) zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení zákona č. 372/2004 Z.z.)

44.Podľa§62ods.4Zákonaorodine,priurčenírozsahuvyživovacejpovinnostisúdprihliadanato,ktorý
z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť
rodičov o domácnosť.

45. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri

skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

46. Podľa § 62 ods. 6 Zákona o rodine, ak je maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti
rodičov, súd pri určení výživného prihliadne na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča

alebo súd môže rozhodnúť aj tak, že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné
neurčuje.

47. Podľa § 62 ods. 7 Zákona o rodine, ak je maloleté dieťa zverené do spoločnej osobnej starostlivosti
obidvoch rodičov, súd môže schváliť dohodu rodičov o výške výživného alebo môže rozhodnúť aj tak,

že počas trvania spoločnej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov výživné neurčuje.

48. V čase vyhlásenia tohto rozsudku suma minimálneho zákonného výživného vo výške 30 % zo sumy
životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa predstavuje čiastku 36,80 EUR mesačne na jedno
dieťa.

49. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané

majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

50. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len
odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch
rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

51. Podľa § 111 CMP, v konaní vo veciach starostlivosti súdu o maloletých súd rozhoduje o
b) úprave výkonu rodičovských práv a povinností,
c) výžive maloletého,
d) styku s maloletým.

52. Podľa § 120 ods. 1 CMP, súd rozhoduje rozsudkom vo veciach podľa § 111 písm. b) až d), h) a i),
inak rozhoduje vo veci samej uznesením.

53. Podľa § 122 CMP, ak vo veciach starostlivosti súdu o maloletých súd rozsudkom schválil dohodu

rodičov, nie sú rodičia oprávnení podať voči výroku, ktorým bola dohoda schválená, odvolanie.

54. Podľa § 157 CMP, rozsudok vo veciach výživného možno na návrh zmeniť alebo zrušiť, ak sa zmenia
pomery.

55. Pokiaľ šlo o zverenie maloletých do osobnej starostlivosti matky, súd mal preukázané z vykonaných
dôkazov, že maloleté deti sú toho času v starostlivosti matky, táto sa o nich riadne stará, pričom vo
výkone tejto jej starostlivosti neboli zistené kolíznym opatrovníkom doteraz žiadne výrazné podstatné
nedostatky. Otec maloletých detí je navyše tohto času vo výkone trestu odňatia slobody, preto sao maloleté deti ani reálne starať objektívne nedokáže. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, preto súd
nevidel žiadnu prekážku v tom, aby neboli všetky maloleté deti zverené do osobnej starostlivosti matky.
Súd súčasne rozhodol, že iba matka je oprávnená maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok a

to predovšetkým s ohľadom na to, že otec je vo výkone trestu odňatia slobody do roku 2025.

56. Pokiaľ ide o výživné na maloleté deti, súd vychádzal zo skutočnosti, že otec je vo výkone trestu
odňatia slobody a v súčasnosti je nezamestnaný, teda v ústave nezaradený do pracovného procesu,
keďže sa štúdiom pripravuje na nové povolanie. Matka žije v spoločnej domácnosti so svojimi deťmi

a druhom. Je tiež nezamestnaná, poberá rodičovský príspevok vo výške 301 Eur a rodinné prídavky
vo výške 420 Eur. Na základe uvedených skutočností preto súd zaviazal otca prispievať na výživu
maloletých detí sumou 30 % zo sumy životného minima na neplnoleté nezaopatrené dieťa s poukázaním
na znenie § 62 ods. 3 Zákona o rodine, podľa ktorého je každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti,
možnosti a majetkové pomery povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu.

57. Vo vzťahu k maloletému D. A., nar. X.XX.XXXX, súd výživné otcovi neurčil, nakoľko sám navrhovateľ
uviedol, že nie je jeho otcom vzhľadom na dátum jeho narodenia, s čím súhlasila aj matka maloletého
a tá sama uviedla, že jeho otcom je jej súčasný druh.

58. Pokiaľ ide o úpravu styku otca s maloletými, súd tento styk neupravoval, nakoľko upraviť styk

nenavrhol žiadny z účastníkov.

59. Podľa § 52 CMP, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon
neustanovuje inak.

60. Podľa § 57 CMP, súd môže náhradu trov konania priznať aj vtedy, ak je to s ohľadom na okolnosti
prípadu spravodlivé.

61. Podľa § 57 CMP, o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd
len na návrh.

62. Podľa § 58 CMP, o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým
sa konanie končí.

63. O trovách konania súd rozhodol tak, že ich nepriznal žiadnemu z účastníkov konania, nakoľko súd

nezistil žiadne také okolnosti, pre ktoré by bolo možné priznať trovy niektorému z účastníkov.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde,
proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v § 365 odseku 1 CSP (viď.
vyššie), ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.