Uznesenie ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 24. október 2023

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 13Co/55/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6123312063
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 10. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ama Odalošová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2023:6123312063.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Amy Odalošovej
a členov senátu Mgr. Stanislavy Salajovej a JUDr. Vladimíra Šalamúna, v právnej veci žalobcu A. B.,
nar. XX. XX. XXXX, s trvalým pobytom C. D. XXXX/XX, XXX XX B. B., právne zastúpeného advokátskou
kanceláriou DUDÁŠ & partners, s.r.o. so sídlom Kováčska 6, 831 04 Bratislava, IČO: 36 867 080, proti
žalovanému PAHRO s. r. o. so sídlom Kovačická ulica 15689/1, 974 04 Banská Bystrica, IČO: 46 257

497, právne zastúpeného Advokátskou kanceláriou JUDr. Ingrida Linkešová s. r. o., so sídlom E. F.
XXXXX/X, XXX XX B. B., IČO: 52 521 737, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní
žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 9C/30/2023-43 zo dňa 01. júna 2023,
takto

r o z h o d o l :

I. Uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 9C/30/2023-43 zo dňa 01. 06. 2023 m e n
í tak, že n a r i a ď u j e neodkladné opatrenie, ktorým zakazuje žalovanému či už priamo a/

alebo prostredníctvom tretích osôb vykonávať akékoľvek právne a faktické úkony smerujúce k výkonu
záložného práva zriadeného na základe Zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti uzavretej
medzi žalobcom a žalovaným dňa 23. 02. 2022 na záloh, ktorým sú nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobcu
evidované na LV č. XXXX pre okres: Banská Štiavnica, obec: B. G., kat. ú.: B. G., a to:
- pozemok - parcela reg. „C“, parc. č. XXXX, o výmere 304 m2, druh pozemku: Zastavená plocha

a nádvoria,
- pozemok - parcela reg. „C“, parc. č. XXXX o výmere 486 m2, druh pozemku: Záhrada,
- stavba – Rodinný doma, so súp. č. XXX, postavený na pozemku KN-C parc. č. XXXX a
- stavba - Samostatne stojaca garáž, so súp. č. XXXX, postavená na pozemku KN-C parc. č. XXXX,
a to spôsobom výkonu záložného práva v zmysle čl. IV ods. 4 písm. c) Zmluvy o zriadení záložného
práv, teda predajom zálohu osobne alebo prostredníctvom realitnej kancelárie.

Poučuje žalovaného, že môže podľa § 337 ods. 2 CSP podať proti žalobcovi žalobu vo veci samej,
týkajúcu sa nárokov na navrátenie do pôvodného stavu, alebo nárokov na náhradu škody alebo inej
ujmy spôsobenej výkonom neodkladného opatrenia s tým, že podľa § 337 ods. 1 CSP jej podaním je
povinný znášať právne následky vyplývajúce z CSP.

II. Žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie a trov odvolacieho
konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Banská Bystrica (ďalej ,,okresný súd“ resp. „súd prvej inštancie“) odvolaním napadnutým
uznesením zo dňa 01. 06. 2023 zamietol návrh na nariadenie neodkladného opatrenia (I. výrok)
a žalovanému nepriznal nárok na náhradu trov konania (II. výrok).

2. Z odôvodnenia uznesenia súdu prvej inštancie vyplýva, že žalobca sa návrhom (doručeným
okresnému súdu dňa 15. 05. 2023) domáhal nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd preprípad neplatnosti výkonu záložného práva predajom zálohu osobne alebo prostredníctvom realitnej
kancelárie uložil žalovanému zákaz či už priamo alebo prostredníctvom tretích osôb vykonávať
akékoľvek právne a faktické právne úkony smerujúce k výkonu záložného práva zriadeného na základe

zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti uzavretej dňa 23. 02. 2022 medzi žalobcom a
žalovaným na záloh, ktorým sú nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobcu evidované na LV č. XXXX pre okres:
Banská Štiavnica, obec: B. G., kat. územie: B. G., a to pozemok, parcela reg. „C“, č. XXXX o výmere
304 m2, druh pozemku: zastavené plochy a nádvoria, pozemok, parcela reg. „C“, č. XXXX o výmere 486
m2, druh pozemku: záhrada a stavba - rodinný dom so súpisným č. XXX, postavený na pozemku KN-C

parc. č. XXXX a stavba- samostatne stojaca garáž so súpisným č. XXXX, postavená na pozemku KN-
C parc. č. XXXX (ďalej „vyššie špecifikované nehnuteľnosti“), a to spôsobom výkonu záložného práva
v zmysle čl. IV ods. 4 písm. c) zmluvy o zriadení záložného práva zo dňa 23. 02. 2022, teda predajom
zálohu osobne alebo prostredníctvom realitnej kancelárie. Zároveň sa žalobca v prípade neplatnosti
zmluvy o zriadení záložného práva domáhal nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd zakázal
žalovanému či už priamo alebo prostredníctvom tretích osôb vykonávať akékoľvek právne a faktické

právne úkony smerujúce k výkonu záložného práva zriadeného na základe zmluvy o zriadení záložného
práva k nehnuteľnosti uzavretej medzi žalobcom a žalovaným dňa 23. 02. 2022 na záloh, ktorým
sú vyššie špecifikované nehnuteľnosti, a to akýmkoľvek spôsobom výkonu záložného práva.

3. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia žalobca odôvodnil tým, že dňa 03.

03. 2022 žalobca ako dlžník a žalovaný ako veriteľ uzavreli zmluvu o pôžičke, ktorej predmetom
bolo poskytnutie peňažnej pôžičky vo výške 220 000 Eur za účelom kúpy nehnuteľností evidovaných
v čase kúpy na LV č. XXX (v súčasnosti na LV č. XXXX). Zmluvné strany sa dohodli, že dlžník vráti
veriteľovi požičanú sumu do 18. 02. 2023, a to prevodom na bankový účet veriteľa. Medzi žalobcom
a žalovaným bola podľa tvrdení žalobcu dňa 23. 02. 2022 uzatvorená zmluva o zriadení záložného práva

k nehnuteľnostiam, ktorej predmetom bolo zriadenie záložného práva záložcom v prospech záložného
veriteľanazabezpečeniepohľadávkyzáložnéhoveriteľaspočívajúcejvovrátenípeňažnýchprostriedkov
vo výške 220 000 Eur. Následne bolo žalobcovi dňa 06. 03. 2023 doručené oznámenie o začatí výkonu
záložného práva, ktorým žalovaný ako záložný veriteľ oznámil žalobcovi, že začína výkon záložného
práva podľa čl. IV. ods. 4 písm. c) zmluvy o zriadení záložného práva zo dňa 23. 02. 2022, a to priamym

predajom nehnuteľnosti ako zálohu osobne alebo prostredníctvom realitnej kancelárie.

4. Žalobca v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia konštatoval, že žalovaný môže kedykoľvek
dotknuté záložné právo realizovať, čo vytvára opodstatnenú hrozbu u žalobcu nad protiprávnym
scudzením jeho nehnuteľnosti. Podľa jeho názoru sú zmluva o pôžičke a aj zmluva o zriadení záložného

práva v zmysle príslušných ustanovení zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej „Občiansky
zákonník“) zmluvami spotrebiteľskými, a teda nie je možné realizovať výkon záložného práva priamym
predajom alebo prostredníctvom realitnej kancelárie. Žalovaný zároveň nemá povolenie od Národnej
banky Slovenska na poskytovanie úverov a pôžičiek spotrebiteľovi a napriek tomu požičiaval peniaze
žalobcovi ako spotrebiteľovi, a preto žalobca samotnú zmluvu o pôžičke a súvisiacu zmluvu o zriadení

záložného práva považoval za neplatnú.

5. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa ustanovení § 324 ods. 1, 3, § 325 ods. 1, 2, § 326 ods.1,
2, § 327, § 328 ods. 1, § 329 ods. 1 prvá veta, § 330 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový
poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej „CSP“).

6. Súd prvej inštancie mal z predložených listín osvedčené, že dňa 18. 02. 2022 došlo medzi žalobcom
ako dlžníkom a žalovaným ako veriteľom k uzavretiu zmluvy o pôžičke, ktorej predmetom bolo
poskytnutie peňažnej pôžičky vo výške 220 000 Eur za účelom kúpy rodinného domu v B. G.. Žalobca
sa dohodol so žalovaným, že mu žalobca vráti požičaných 220 000 Eur bezúročne najneskôr do 18. 02.

2023, a to prevodom na bankový účet žalovaného. Po uzavretí zmluvy o pôžičke uzavreli zmluvné strany
zmluvu o zriadení záložného práva zo dňa 23. 02. 2022, kde záloh predstavujú vyššie špecifikované
nehnuteľnosti. V zmysle predmetnej zmluvy zriadil záložca (žalobca) záložné právo k zálohu v prospech
záložného veriteľa (žalovaného) na zabezpečenie celej pohľadávky záložného veriteľa voči dlžníkovi
spočívajúcej vo vrátení peňažných prostriedkov poskytnutých záložným veriteľom v prospech dlžníka

v sume 220 000 Eur, a to na základe zmluvy o pôžičke zo dňa 18. 02. 2022. V čl. IV ods. 4 zmluvy
boli dohodnuté spôsoby, akými sa veriteľ môže uspokojiť v rámci výkonu záložného práva, pričom
výber spôsobu výkonu záložného práva je oprávnený uskutočniť záložný veriteľ. Súd prvej inštancie mal
z oznámenia o začatí výkonu záložného práva osvedčené, že dňa 03. 03. 2023 došlo k oznámeniužalobcovi ako záložcovi zo strany žalovaného ako záložného veriteľa, že začína výkon záložného práva
k zálohu spôsobom predaja zálohu osobne alebo prostredníctvom realitnej kancelárie. Vo výpise z
listu vlastníctva č. XXXX je uvedená poznámka, že sa začalo s výkonom záložného práva V 205/2022

predajom nehnuteľnosti v prospech oprávneného - PAHRO, s.r.o. K zápisu tejto poznámky na list
vlastníctva došlo dňa 06. 03. 2023.

7. Súd prvej inštancie považoval za podstatné, že žalovaný pri poskytnutí pôžičky zo dňa 18. 02. 2022
nekonal v rámci svojej podnikateľskej činnosti a nie je dodávateľom v zmysle § 52 ods. 3 Občianskeho

zákonníka. Súd prvej inštancie uzavrel, že žalovaný ako veriteľ nespĺňa zákonné predpoklady na to,
aby mal byť považovaný za dodávateľa s odôvodnením, že nemá v predmete podnikania uvedené
poskytovanie pôžičiek a úverov, a že z obsahu zmluvy o pôžičke je zrejmé, že táto bola uzatvorená
bezúročne, a teda jej účelom nebolo pre veriteľa dosiahnutie zisku. Ďalej súd prvej inštancie uviedol, že
nemal osvedčenú sústavnú činnosť žalovaného týkajúcu sa poskytovania pôžičiek a § 24b zákona č.
129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a

doplnení niektorých zákonov (ďalej „zákon č. 129/2010 Z.z.“) sa na predmetný prípad nevzťahuje, keď
uvedené ustanovenie vylučuje v rámci podnikania ponúkať a poskytovať spotrebiteľské úvery, iné úvery
a pôžičky bez povolenia Národnej banky Slovenska (ďalej „NBS“). Súd prvej inštancie konštatoval, že
právna úprava zmluvy o pôžičke je obsiahnutá v Občianskom zákonníku a jej uzavretie je možné aj
medzi právnickou a fyzickou osobou, ako je to v predmetnom prípade a mal za to, že zmluva o pôžičke

bola uzatvorená platne. Žalovaný začal s výkonom záložného práva zákonom dovoleným a zmluvnými
stranami dohodnutým spôsobom, preto žalovanému v postavení záložného veriteľa vzniklo právo na
uspokojenie jeho pohľadávky z predmetu záložného práva.

8. Podľa názoru súdu prvej inštancie žalobca svojim návrhom neosvedčil, že bez okamžitej úpravy

právnych pomerov by bolo jeho právo porušené alebo ohrozené a bolo by potrebné, aby boli dočasne
upravené pomery strán.

9. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal žalobca v zákonom stanovenej lehote odvolanie. Navrhol,
aby odvolací súd postupom podľa ustanovenia § 388 CSP napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie

zmenil tak, že nariadi neodkladné opatrenia v nasledovnom znení: „Súd zakazuje žalovanému či už
priamo a/ alebo prostredníctvom tretích osôb vykonávať akékoľvek právne a faktické úkony smerujúce
k výkonu záložného práva zriadeného na základe Zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti
uzavretej medzi žalobcom a žalovaným dňa 23. 02. 2022 na záloh, ktorým sú nehnuteľnosti vo
vlastníctve žalobcu evidované na LV č. XXXX pre okres: Banská Štiavnica, obec: B. G., kat. ú.:

B. G., a to:
- pozemok - parcela reg. „C“, parc. č. XXXX, o výmere 304 m2, druh pozemku: Zastavená plocha a
nádvoria, pozemok,
- pozemok - parcela reg. „C“, parc. č. XXXX o výmere 486 m2, druh pozemku: Záhrada,
- stavba – Rodinný doma, so súp. č. XXX, postavený na pozemku KN-C parc. č. XXXX a stavba -

Samostatne stojaca garáž, so súp. č. XXXX, postavená na pozemku KN-C parc. č. XXXX,
a to spôsobom výkonu záložného práva v zmysle čl. IV ods. 4 písm. c) Zmluvy o zriadení záložného
práv, teda predajom zálohu osobne alebo prostredníctvom realitnej kancelárie.
Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania prvoinštančného aj odvolacieho konania
v rozsahu 100 %, o výške ktorej rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa

konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.“

10. Odvolanie odôvodnil odvolacími dôvodmi podľa ustanovenia § 365 ods. 1 písm. b), d), e), f) a
h) CSP. Uviedol, že konajúci súd založil svoje rozhodnutie na mechanickom a reštriktívnom výklade
pojmu dodávateľ v zmysle ustanovenia § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka s tým, že jedným zo

znakov definujúcich dodávateľa je konanie v rámci predmetu obchodnej a podnikateľskej činnosti.
Toto slovné spojenie okresný súd stotožnil s pojmom predmet podnikania alebo činnosti v zmysle
zákona č. 530/2003 Z. z. o obchodnom registri v znení neskorších predpisov. Rovnako vychádzal
z definície podnikania upravenej v zákone č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník. Uvedené žalobca
nepovažoval za správne, keď súd prvej inštancie neprihliadol na znenie článku 2 písm. c) Smernice

93/13 z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (ďalej aj „Smernica 93/13“).
Vyloženiepojmudodávateľsúdomprvejinštanciesodkazomnavnútroštátneprávnepredpisypovažoval
za neprípustné pochybenie súdu, nakoľko ide o autonómny pojem únijného práva, ktorý vyžaduje
jednotný výklad a uplatňovanie v celej Európskej únii. Žalobca nepovažoval za správnu ani úvahu súduprvej inštancie vychádzajúcu z kritéria nedosahovania/dosahovania zisku vo vzťahu k definícii pojmu
dodávateľ, keď takáto argumentácia opätovne nerešpektuje judikatúru Súdneho dvora EÚ (rozsudok
Súdneho dvora EÚ - Vec C-147/16 Karel de Grote – Hogeschool Katholieke Hogeschool Antwerpen

VzW proti Suzan Romy Jozef Kuijpersovej). Žalobca poukázal aj na ustanovenie § 26 zákona č.
150/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990
Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, ktorého výklad mal podľa jeho názoru aplikovať
súd prvej inštancie v nadväznosti na ustanovenie § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka. V súvislosti s
tvrdením súdu prvej inštancie o neosvedčení sústavnej činnosti žalovaného týkajúcej sa poskytovania

pôžičiek odkázal na právny názor prezentovaný v odbornej publikácii (JUDr. Kristián Csach, PhD.
H., Štandardné zmluvy, vyd. I. J., 2009, ISBN: 978-80-7380-199-1), v ktorom sa uvádza, že: „ak
profesionálny dodávateľ dodáva tovar alebo poskytuje služby, ktoré inak neposkytuje a ide u neho
o jednorázovú atypickú činnosť, nestráca neprofesionálny spotrebiteľ voči nemu svoju ochrannú pozíciu.
Pojem dodávateľa je teda potrebné vykladať široko“. Závery súdu vyvolávajú pochybnosti aj v tom
smere s akým účelom žalovaný pri uzatváraní záložnej zmluvy konal, pretože ak nekonal s cieľom

vzťahujúcim sa k jeho podnikaniu a obchodom tak podľa neho platí, že konal za ako právnická osoba za
osobným účelom alebo v akejsi šedej zóne. Podnikaním môže byť podľa žalobcu aj samotné stanovenie
spôsobu priameho výkonu záložného práva priamym predajom, ktoré je v praxi často zneužívané a malo
by byť všeobecne neprípustné pri výkone záložného práva podnikateľom voči akýmkoľvek fyzickým
osobám,ktorémožnopovažovaťzaspotrebiteľa.Uvedenýkonceptsačastozneužívaajpodhodnoteným

znaleckým posudkom, voči ktorému nemá spotrebiteľ žiadne prostriedky právnej ochrany na rozdiel od
exekučného výkonu záložného práva alebo výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou. Žalovaný
má aj po nariadení neodkladného opatrenia k dispozícii ostatné spôsoby výkonu záložného práva, avšak
žalobca môže byť v prípade nenariadenia neodkladného opatrenia značne poškodený v rámci výkonu
záložného práva priamym predajom.

11. Žalovaný navrhol, aby odvolací súd odvolaním napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie potvrdil
a priznal žalovanému 100% náhrady trov odvolacieho konania. Skutočnosti uvádzané žalobcom
považoval za nedôvodné, zmätočné a tendenčné. Uviedol, že zo strany žalobcu v lehote splatnosti
nedošlo k vráteniu poskytnutej pôžičky (a to ani sčasti), a preto pristúpil k výkonu záložného práva

spôsobomvzmyslečl.IVods.4písm.c)zmluvyozriadenízáložnéhopráva,atopredajomnehnuteľnosti
osobne alebo prostredníctvom realitnej kancelárie. Uvedenú skutočnosť oznámil žalovaný žalobcovi aj
Okresnému úradu Banská Štiavnica, katastrálny odbor. Ako reakciu na predmetné oznámenie zaslal
žalobca vyjadrenie, v ktorom uviedol, že v prípade zmluvy o pôžičke i na ňu nadväzujúcej zmluvy
o zriadený záložného práva ide o spotrebiteľské zmluvy, a preto nie je možné realizovať výkon záložného

práva spôsobom zamýšľaným žalovaným v zmysle čl. IV ods. 4 písm. c) zmluvy o zriadení záložného
práva. K stanovisku žalobcu zaslala vyjadrenie právna zástupkyňa žalovaného. Následne bola dňa
25. 05. 2023 žalobcovi adresovaná výzva na poskytnutie súčinnosti v súlade s ustanovením § 151m
Občianskeho zákonníka ako aj ods. 8 čl. IV záložnej zmluvy. Žalobca mal k dispozícii 5 rôznych
termínov za účelom obhliadky nehnuteľností za účelom vypracovania znaleckého posudku na ocenenie

nehnuteľností. Žalobca však na predmetnú výzvu nereagoval. V súvislosti s uvedeným žalovaný zaslal
dňa 17. 08. 2023 žalobcovi Oznámenie o zmene spôsobu výkonu záložného práva podľa čl. IV. ods. 4
písm. a) zmluvy o zriadení záložného práva zo dňa 23. 02. 2022, a to predajom nehnuteľnosti v zmysle
zákona č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách a o doplnení zákona Slovenskej národnej rady
č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej

aj „zákon o dobrovoľných dražbách“). Žalovaný zdôraznil, že mu žalobca v rozpore s ustanovením §
151m Občianskeho zákonníka ako aj ods. 8 čl. IV záložnej zmluvy zo dňa 23. 02. 2023 neposkytuje
ako záložnému veriteľovi žiadnu súčinnosť, čím dochádza k mareniu celého zabezpečovacieho inštitútu
záložného práva. Zo strany žalobcu nedošlo ani len k čiastočnej úhrade splatnej pohľadávky a zároveň
žalovaný nemôže ani predať záloh spôsobom určeným v zmluve o zriadení záložného práva, nakoľko

bez ocenenia a obhliadky nehnuteľností ich predať nemožno. K vzťahu medzi ním a žalobcom
uviedol, že tento nepovažuje za spotrebiteľský, pretože žalovaný neposkytol žalobcovi pôžičku v pozícii
dodávateľa. V súvislosti s argumentáciou žalobcu o spotrebiteľských zmluvách a výklade pojmu
dodávateľ poukázal i na odborný výklad obsiahnutý v komentári k ustanoveniu § 52 Občianskeho
zákonníka (Fekete Imrich, Občiansky zákonník. Veľký komentár, Bratislava: Eurokódex, 2011, ISBN:

978-80-89447-50-3). Zdôraznil, že neposkytuje ani neposkytoval v rámci svojej podnikateľskej činnosti
ani mimo nej hromadne iným fyzickým/právnickým osobám pôžičky. Nemožno ho teda považovať za
dodávateľa, tak ako to tvrdí žalobca. O tom, že nejde o spotrebiteľský vzťah svedčí i ku dňu 12. 05.
2023 predložený register veriteľov a podregister iných veriteľov vedený Národnou bankou Slovenska.Žalovanému hrozí už len rozširovanie už vzniknutej značnej škody na majetku, či inej ujmy, keď v danom
prípade dochádza k porušovaniu a ohrozovaniu práv a oprávnených záujmov žalovaného.

12. K vyjadreniu žalovaného podal vyjadrenie žalobca. V súvislosti so zaslaným oznámením zo strany
žalovaného o zmene spôsobu výkonu záložného práva podľa čl. IV. ods. 4 písm. a) zmluvy o zriadení
záložného práva zo dňa 23. 02. 2022 poznamenal, že táto zmena výkonu záložného práva nemení
nič na tom, že potreba bezodkladnej úpravy pomerov na strane žalobcu stále trvá. Zdôraznil, že pre
neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania rozhodnutia prvoinštančného súdu. Daná

zmena skutkového stavu je teda z hľadiska posúdenia dôvodnosti nariadenia neodkladného opatrenia
bez právneho významu. Žalobca v nadväznosti na odkaz žalovaného na odborný výklad obsiahnutý
v komentári k ustanoveniu § 52 Občianskeho zákonníka uviedol, že uvedená odborná literatúra bola
prekonaná neskoršou judikatúrou (rozsudok Súdneho dvora EÚ - Vec C-147/16 Karel de Grote –
Hogeschool Katholieke Hogeschool Antwerpen VzW proti Suzan Romy Jozef Kuijpersovej). Pokiaľ sa
žalovaný odvolával na „formulárový“ resp. adhézny charakter spotrebiteľských zmlúv, v danom prípade

nejde o znak definujúci spotrebiteľskú zmluvu. Uvedené je zrejmé z aktuálneho znenia ustanovenia §
52 ods. 1 Občianskeho zákonníka a to najmä z dikcie „bez ohľadu na právnu formu“. Spotrebiteľská
zmluva je definovaná postavením subjektov, ktoré ju uzatvárajú, pričom takéto postavenie nie je
pevné, ale závisí od situácie, keď ten istý subjekt môže vo vzťahu k jednej transakcii vystupovať ako
spotrebiteľ a v inej ako dodávateľ. Potrebu nariadenia neodkladného opatrenia odvodzoval žalobca od

tohto, že v danom prípade mu zákonodarca ako spotrebiteľovi poskytuje ochranu nad rámec úpravy
neprijateľných podmienok prostredníctvom úpravy v zmysle ustanovenia § 53 ods. 10 Občianskeho
zákonníka, ktoré sa viaže na záväzok zo spotrebiteľskej zmluvy, a to bez ohľadu na to, či táto bola
uzavretá individuálne alebo adhéznym spôsobom.

13. Žalovaný v odvolacej duplike zotrval na svojej argumentácii, a poukázal na to, že ak by aj záložné
právo zabezpečovalo záväzok žalobcu zo spotrebiteľskej zmluvy (čo absolútne popiera), nemala by
takáto skutočnosť vplyv na existenciu pôžičky a následný výkon existujúceho záložného práva. Podľa
Občianskeho zákonníka sa môže žalovaný uspokojiť v rámci výkonu záložného práva predajom zálohu
na dražbe podľa osobitného zákona, čo v danom prípade záložný veriteľ/žalovaný aj robí. Preto

akýkoľvek zásahy do výkonu záložného práva žalovaným zo strany súdu by znamenali porušenie práv
žalovaného ako záložného veriteľa, ktorý by takto stratil akúkoľvek ochranu, ktorú v danom prípade
predstavuje inštitút zriadeného záložného práva.

14. V dôsledku odvolania krajský súd ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového

poriadku - ďalej „CSP“), vec preskúmal v medziach daných ustanovením § 379 a § 380 CSP, bez
nariadenia pojednávania v súlade s § 329 ods. 1 CSP a § 385 ods. 1 CSP a contrario uznesenie
okresného súdu podľa ustanovenia § 388 CSP v spojení s ustanovením § 328 ods. 1 CSP zmenil tak,
že odvolaniu žalobcu vyhovel a nariadil neodkladné opatrenie v znení obsiahnutom vo výroku tohto
uznesenia.

15. Podľa ustanovenia § 324 ods. 1 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd
môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

16. Podľa ustanovenia § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné

bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

17. Podľa ustanovenia § 325 ods. 2 písm. d) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä,
aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

18. Podľa ustanovenia § 329 ods. 2 CSP pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania
uznesenia súdu prvej inštancie.

19. Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia
dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

20. Podľa § 53 ods. 10 Občianskeho zákonníka ak záložné právo zabezpečuje záväzok zo
spotrebiteľskej zmluvy, môže sa záložný veriteľ v rámci výkonu záložného práva uspokojiť len predajom
zálohu na dražbe podľa osobitného zákona alebo predajom zálohu podľa osobitných zákonov.21. V zmysle vyššie citovaného ustanovenia § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd
nariadiť z dvoch dôvodov, a to v prípade, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery strán alebo v

prípade existencie obavy, že exekúcia bude ohrozená. Zo zákonnej úpravy neodkladného opatrenia
je zrejmé, že súd pri rozhodovaní o ňom nezisťuje všetky skutočnosti, ktoré by musel zisťovať v
prípade konečného rozhodnutia vo veci samej, pričom nárok (prípadne právo) nemusí byť nepochybne
preukázaný, musí však byť osvedčený. Miera osvedčenia sa riadi vždy konkrétnou situáciou. Súd sa
obmedzí len na osvedčenie najzákladnejších skutočností preukazujúcich nutnosť (naliehavosť) úpravy

pomerov, pričom tieto musia byť takého charakteru, že ak by k úprave pomerov nedošlo, mohlo by
dôjsť k nezvrátiteľnému následku, alebo k stavu, ktorý by bol zvrátiteľný len s neprimeraným úsilím a
nákladmi, resp. s veľkými obtiažami. Zároveň súd musí uvážiť, aby dôsledkom nariadeného opatrenia
nevznikla niekomu neprimeraná ujma s prihliadnutím na to, že nariadením opatrenia súdu možno iného
obmedziť vo výkone jeho práv len v nevyhnutnom rozsahu a len v záujme sledovaného legitímneho
cieľa a účelu opatrenia tak, aby nový stav (novoupravené pomery), nezakladali ďalšie právne spory,

rešpektujúc vymedzené zákonné a ústavné limity.

22. V predmetnom prípade odvolateľ napadol rozhodnutie súdu prvej inštancie len v časti, pretože sa
domáhal zmeny rozhodnutia súdu prvej inštancie v rozsahu uloženia zákazu žalovanému priamo alebo
prostredníctvom tretích osôb vykonávať akékoľvek právne a faktické právne úkony smerujúce k výkonu

záložného práva zriadeného na základe Zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti uzavretej
dňa 23. 02. 2022 medzi žalobcom a žalovaným na záloh, ktorým sú vyššie špecifikované nehnuteľnosti,
a to spôsobom výkonu záložného práva v zmysle čl. IV ods. 4 písm. c) zmluvy o zriadení záložného
práva zo dňa 23. 02. 2022, teda predajom zálohu osobne alebo prostredníctvom realitnej kancelárie.

23. Vo zvyšnej časti nebolo rozhodnutie súdu prvej inštancie napadnuté.

24. Zriadenie záložného práva na zabezpečenie pohľadávky a jej príslušenstva je zákonným inštitútom
upraveným v ustanovení § 151a Občianskeho zákonníka, ktorý oprávňuje veriteľa uspokojiť sa alebo
domáhať sa uspokojenia pohľadávky z predmetu záložného práva, ak pohľadávka nie je riadne a včas

splnená. Záložné právo vzniklo v zmysle § 151e ods. 2 zápisom v katastri nehnuteľností, o čom svedčí
výpis z katastra nehnuteľností predložený žalobcom (č.l. 25 – 26 spisu) z listu vlastníctva č. XXXX
pre katastrálne územie B. G.. Zároveň žalovaný ako záložný veriteľ oznámil žalobcovi začatie výkonu
záložného práva k zálohu spôsobom podľa čl. IV. ods. 4 písm. c), a to predajom vyššie špecifikovaných
nehnuteľností osobne alebo prostredníctvom realitnej kancelárie v zmysle ustanovenia § 151l ods. 1

Občianskeho zákonníka.

25. Preskúmaním veci odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie nie je správne.
Súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie na zistení, že žalobca neosvedčil, že bez okamžitej
úpravy právnych pomerov, by bolo jeho právo porušené alebo ohrozené. Súd prvej inštancie v rámci

rozhodovania o neodkladnom opatrení uzavrel, že zmluvný vzťah medzi sporovými stranami, ktorý
vznikol na základe zmluvy o pôžičke a zmluvy o zriadení záložného práva nie je spotrebiteľský, pretože
žalovaný nemá v predmete podnikania v obchodnom registri zapísané oprávnenie na poskytovanie
spotrebiteľských úverov a pôžičiek pre spotrebiteľov na základe povolenia vydaného Národnou bankou
Slovenska. a pôžička bola poskytnutá bezúročne. Zároveň konštatoval, že zmluva o pôžičke bola

uzatvorená platne. Odvolací súd sa nestotožnil so závermi súdu prvej inštancie, ku ktorých dospel
súd prvej inštancie v rámci zjednodušeného procesného postupu pri rozhodovaní o neodkladnom
opatrení.Režimneodkladnéhoopatreniazobjektívnychdôvodovaninevytvárapriestornaplnohodnotné
dokazovanie. Súd musí vychádzať z návrhu, zohľadňujúc obsah a výpovednú hodnotu pripojených
listín. O návrhu rozhoduje na základe osvedčenia podstatných skutočností, ktoré vymedzuje § 326

ods. 1 CSP a § 325 ods. 1 CSP. Vzhľadom na obsah tvrdení žalobcu, pripojených listín k návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia ako aj s poukazom na znenie § 52 ods. 3 OZ a výklad práva
Európskej únie týkajúci sa spotrebiteľských vzťahov, najmä smernice Rady 93/13/EHS, je potrebné
v rámci posudzovania osvedčenia potreby okamžitej úpravy pomerov v režime neodkladného opatrenia,
z dôvodu hroziacej ujmy žalobcovi v prípade výkonu záložného práva predajom zálohu osobne alebo

prostredníctvomrealitnejkancelárie,považovaťcharakterzmluvnýchvzťahovmedzisporovýmistranami
za spotrebiteľský.26. Odvolací súd v tomto smere poukazuje na § 53 ods. 3 OZ, podľa ktorého je dodávateľ definovaný
ako osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej
obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Z hľadiska povahy činnosti zákonodarca konštruoval ods.

3 materiálne, keď uviedol pojem obchodná činnosť aj podnikateľská činnosť. Vo Veľkom komentári
Občiansky zákonník I vyslovili autori nesúhlas s Feketem, na ktorý poukazoval žalovaný. „Pod
pojem „obchodná činnosť“ možno subsumovať aj také konanie, ktoré nevyhnutne nemusí vykazovať
kumuláciu všetkých zákonných znakov podnikania, ale svojou povahou pôjde o činnosť smerujúcu
ku kumulácii zisku naplňujúcu znaky trhového správania založeného na ponuke a dopyte, prípadne

sprevádzaného relevantným marketingom. Práve v konštruovaní obchodnej činnosti vidíme priestor
pre extenzívny výklad konania podnikateľa, ktorý môže čo i len príležitostným ponúkaním tovarov
alebo služieb založiť štatút dodávateľa uzatvárajúceho spotrebiteľské zmluvy. Naopak, rigidné trvanie
na podnikateľskej činnosti by mohlo viesť k poškodeniu práv spotrebiteľa, a to práve docielením
neprimerane zužujúceho výkladu právnej úpravy“ (Veľké komentáre, Občiansky zákonník I, Doc. JUDr.
Marek Števček PhD. a spol. a kolektív, Nakladatelství C. H. Beck, r. 2019). Vyhodnotenie postavenia

žalovaného na základe údajov zapísaných v obchodnom registri je zúžené a mohlo by viesť v rámci
rozhodovania o neodkladnom opatrení v tomto prípade k poškodeniu práv žalobcu, keďže žalovaný
oznámilžalobcovi,žepristúpilkvýkonuzáložnéhoprávapredajomzálohuosobnealeboprostredníctvom
realitnej kancelárie, pričom takýto výkon záložného práva je v rozpore s § 53 ods. 10 Občianskeho
zákonníka, v zmysle ktorého sa záložný veriteľ môže v prípade, ak záložné právo zabezpečuje záväzok

zo spotrebiteľskej zmluvy v rámci výkonu záložného práva uspokojiť len predajom zálohu na dražbe
podľa osobitného zákona alebo predajom zálohu podľa osobitných zákonov.

27.Odvolacísúdsanestotožnilanisprávnymposúdením,podľaktoréhosúdprvejinštancievychádzajúc
z obsahu zmluvy o pôžičke, z ktorého vyplýva, že bola uzatvorená bezúročne, vyvodil, že jej účelom

nebolo pre veriteľa dosiahnutie zisku, a preto veriteľ nespĺňa zákonné predpoklady na to, aby mal byť
považovaná za dodávateľa. Rozsudkom Súdneho dvora vo veci C-147/16 súdny dvor (piata komora)
rozhodol tak, že s výhradou overení, ktoré má vykonať vnútroštátny súd, sa má článok 2 písm. c)
smernice 93/13 vykladať v tom zmysle, že slobodné vzdelávacie zariadenie, o aké ide vo veci samej,
ktoré uzavrelo s jednou zo svojich študentiek zmluvu o podmienkach splácania súm, ktoré táto študentka

dlhuje z titulu študijných poplatkov a nákladov na študijný pobyt, má byť v rámci tejto zmluvy považované
za „predajcu alebo dodávateľa“ v zmysle uvedeného ustanovenia, takže uvedená zmluva patrí do
pôsobnosti tejto smernice. Z rozsudku vyplýva, že v konaní vo veci samej ide o takú činnosť tohto
zariadenia, ktorá má doplnkovú a vedľajšiu povahu k jeho vzdelávacím činnostiam, spočívajúcu v
poskytnutí možnosti bezúročných splátok súm, ktoré mu dlhuje jeho študentka, a to na zmluvnom

základe. Takéto plnenie pritom svojou povahou vychádza z hľadania vzájomnej dohody o podmienkach
splatenia existujúceho dlhu, a vo svojej podstate predstavuje zmluvu o úvere. Vychádzajúc z uvedeného
rozsudkusúdnehodvoraniejeúvahasúduprvejinštancie,žežalovanýnespĺňazákonnépredpokladyna
to,abymalbyťpovažovanýzadodávateľa,zdôvodubezúročnostipôžičky,správna.Požiadavkavýkladu
vnútroštátneho práva v súlade s právom Spoločenstva vyplýva zo systému Zmluvy, ktorá tým umožňuje

vnútroštátnemu súdu, aby v rámci svojich právomocí zabezpečil plnú účinnosť práva Spoločenstva pri
rozhodovaní o spore (rozsudok z 15. mája 2003, Mau, C-160/01, Zb. s. I-4791, bod 34). Zo strany
súdu 1. inštancie ide o zužujúci a zjednodušený výklad vychádzajúc z definície pojmu podnikania
upravenej v zákone č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov. Táto úvaha
súdu 1. inštancie cez kritérium dosahovania resp. nedosahovania zisku nezodpovedá záverom prijatým

rozsudkom Súdneho dvora, ktorý uzavrel, že čl. 2 písm. c) Smernice 93/13 z rozsahu jej pôsobnosti
nevylučuje ani subjekty vykonávajúce úlohy všeobecného záujmu, ani subjekty s verejnoprávnym
postavením.

28. Skutočnosť, že zmluva o pôžičke je bezúročná, a preto nejde o spotrebiteľský úver podľa

ustanovenia § 1 ods. 3 písm. c), f), i) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení
účinnom v čase uzatvorenia zmluvy, nemá z hľadiska posúdenia povahy zmluvného vzťahu podľa § 52
Občianskeho zákonníka žiaden význam.

29. Pokiaľ žalovaný pristúpil k inému spôsobu výkonu záložného práva (prostredníctvom dobrovoľnej

dražby), táto zmena je z hľadiska posúdenia dôvodnosti neodkladného opatrenia, ktoré sa
týka v odvolacom konaní len spôsobu výkonu záložného práva predajom zálohu osobne alebo
prostredníctvom realitnej kancelárie, bez právneho významu.30. Žalovaný má napriek nariadenému neodkladnému opatreniu (v rozsahu uvedenom vo výroku I.)
k dispozícii ostatné možnosti výkonu záložného práva, k čomu aj ako sám uviedol a zároveň to vyplýva
z oznámenia o zmene spôsobu výkonu záložného práva zo dňa 16. 08. 2023, aj pristúpil. Zároveň

má žalobca k dispozícii kompenzačný nástroj, ktorý vyvažuje jeho znevýhodnenú pozíciu ako subjektu,
proti ktorému neodkladné opatrenie smeruje, a to osobitnú zodpovednosť žalobcu za škodu a inú ujmu
spôsobenú neodkladným opatrením (§ 340 CSP).

31. Vydané neodkladné opatrenie v rámci svojho rozsahu, ktorý sa týka iba spôsobu výkonu záložného

právaosobnealeboprostredníctvomrealitnejkancelárie,postačujenaposkytnutieplnohodnotnejsúdnej
ochrany žalobcu, a možno ním dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami. Súd preto v zmysle
§ 337 ods. 2 CSP poučuje žalobcu, že má právo domáhať sa proti žalovanému nároku na náhradu
škody, resp. inej ujmy spôsobenej právnymi účinkami nariadeného neodkladného opatrenia. Následkom
úspešnej žaloby je potom zrušenie neodkladného opatrenia.

32. Pri rozhodovaní o trovách odvolacieho konania vychádzal odvolací súd z ustanovenia § 396 ods.
1 v spojení s § 262 ods. 1 CSP a aplikoval zásadu zodpovednosti za výsledok (zásadu úspechu)
vyplývajúcu z ustanovenia § 255 CSP. V tomto prípade bol v rámci prvostupňového konania úspešný
žalovaný a v rámci odvolacieho konania v rozsahu podaného odvolania (ktoré sa týkalo len výkonu
záložného práva predajom zálohu osobne alebo prostredníctvom realitnej kancelárie), bol úspešný

žalobca. Preto pri rovnakých čiastkových úspechoch súd o trovách prvostupňového ako aj odvolacieho
konania rozhodol tak, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

33. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho,
pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné

spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.
1 CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde ( § 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,
a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí,
c) ktorej veci sa týka,

d) čo sa ním sleduje a
e) podpis.
(§ 127 ods. 1 CSP)

Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky

tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP).

Účastníci konania majú možnosť zvoliť si advokáta alebo obrátiť sa na Centrum právnej pomoci so
žiadosťou o poskytnutie právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP). Žiadateľ, u ktorého hrozí nebezpečenstvo
zmeškania lehoty, môže zároveň so žiadosťou požiadať centrum o predbežné poskytnutie právnej

pomoci (§ 11 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z.z.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa predchádzajúceho odseku neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Ak má dovolanie vady podľa § 429 a dovolateľ na výzvu súdu prvej inštancie na odstránenie vád
neodstráni vady, následkom neodstránenia vád dovolania je odmietnutie dovolania.