Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 3. október 2023

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 8Co/24/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3121202410
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 10. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Sopková
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2023:3121202410.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivety Sopkovej
a členiek senátu JUDr. Dariny Legerskej a Mgr. Ivany Šlesarovej
v spore žalobcu Bytovka 61, so sídlom Topoľová 1982/11, Nemšová, IČO 42 275 776, zastúpeného Mgr.
Jurajom Jancom, advokátom so sídlom Mierové námestie 52/6, Ilava,
IČO 36 131 806, proti žalovanému A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom

C. XXXX/XX, D., zastúpenému JUDr. Janou Štefánekovou, advokátkou so sídlom Vážska 45, Trenčín,
IČO 42 144 299, o vyslovenie neúčinnosti právneho úkonu, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu
Okresného súdu Trenčín č. k. 21C/11/2021-262 zo dňa
28. júla 2023, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti vo výroku III. o trovách konania p
o t v r d z u j e.

II. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu
100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením výrokom I. zastavil konanie, výrokom II. zrušil neodkladné
opatrenie nariadené uznesením Okresného súdu Trenčín dňa 13.05.2021 č.k. 21C/11/2021-217 a

výrokom III. rozhodol o trovách konania tak, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
2. V odôvodnení uznesenia súd prvej inštancie uviedol, že v konaní sa žalobca domáhal
vyslovenia neúčinnosti právneho úkonu, kúpnej zmluvy vloženej do katastra nehnuteľností pod č.
V-2704/2019.-1541/2019. V priebehu konania vo veci bolo nariadené pojednávanie na deň 03.10.2022,
obe strany sporu zhodne navrhli toto pojednávanie odročiť z dôvodu možného mimosúdneho vyriešenia
sporu. Súd preto podľa § 163 ods. 1 CSP konanie prerušil uznesením zo dňa 03.10.2022, č. k.

21C/11/2021-259 na tri mesiace. Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť 05.10.2022. Žiadna zo strán
doposiaľ nepodala návrh na pokračovanie v konaní. Doba 6 mesiacov od právoplatnosti uznesenia o
prerušení konania uplynulo 05.04.2023, a preto súd prvej inštancie konanie podľa § 163 ods. 2 CSP
zastavil.
V priebehu konania bolo uznesením zo dňa 13.05.2021, č. k. 21C/11/2021-217 nariadené neodkladné
opatrenie, ktorým sa zakázalo žalovanému akýmkoľvek spôsobom disponovať

s bytom č. X, ktorý sa nachádza na X. poschodí vo vchode č. X rozostavaného bytového domu,
postaveného na parc. KN-C č. XXXX/XXX a s podielom 5955/229658 na spoločných častiach
a zariadeniach uvedeného domu a na parcelách KN-C č. XXXX/XXX, zastavaná plocha
a nádvorie o výmere 177 m2 a č. XXXX/XXX, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 483 m2, zapísanými
na LV č. XXXX pre k. ú. E. F. G., najmä sa mu zakázalo tento darovať, predať, či akýmkoľvek iným
spôsobom previesť na tretiu osobu, zriadiť k nemu záložné právo, predkupné právo či akékoľvek iné

vecné právo. Pretože konanie bolo vo veci samej zastavené, súd prvej inštancie vydané neodkladné
opatrenie zrušil podľa § 335 ods. 1 CSP.O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 256 ods. 1 a § 257 Civilného sporového poriadku, v zmysle
ktorých ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane,
výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. Obidve

strany sporu navrhli prerušenie konania, ani jedna zo strán nenavrhla pokračovanie v konaní, obidve
strany sporu tak zavinili zastavenie konania, preto žiadnej zo strán súd náhradu trov konania nepriznal.

3. Proti tomuto uzneseniu čo do výroku III. o trovách konania podal žalovaný v zákonnej lehote odvolanie
a namietal odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h/ CSP. Uviedol, že súd prvej inštancie vec

nesprávne právne posúdil, pretože nie je zrejmá aplikácia § 257 CSP. Existencia dôvodov hodných
osobitného zreteľa nebola v rozhodnutí súdu vysvetlená. Žalovaný súhlasil s prerušením konania, ktoré
mu bolo na prospech, ale nárok žalobcu popieral v plnom rozsahu. Prerušenie konania napokon viedlo
k faktickému ukončeniu sporu. Skutočnosť, že nepodal návrh na pokračovanie v konaní mu nemôže byť
na ujmu. Nie je zrejmé, z akého dôvodu by mal podať návrh na pokračovanie v konaní a akým spôsobom
zavinil, že sa konanie zastavilo. Žalovaný spor nevyvolal, jeho zastavenie žiadnym spôsobom nezavinil.

Je namieste, aby strana, ktorá spor vyvolala a následne ho nedoviedla do dôsledkov (z akýchkoľvek
dôvodov) bola povinná nahradiť trovy konania na strane, ktorá spor nezavinila. Navrhol, aby odvolací
súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti zmenil tak, že mu prizná nárok na náhradu trov
prvoinštančného aj odvolacieho konania.

4. Žalobca sa k odvolaniu žalovaného písomne vyjadril tak, že ho považuje za nedôvodné. Rozhodnutie
súdu je zákonné a spravodlivé. Strany zhodne požiadali o prerušenie konania a následne ani jedna zo
strán nepodala návrh na jeho pokračovanie, a preto zastavenie konania procesne zavinili obe sporové
strany. Dôvodom na podanie žaloby bolo to, že pôvodná vlastníčka bytu - sestra žalovaného - mala v
časepodaniažalobyvočižalobcovidlhvovýškeniekoľkodesiatoktisíceur,ktorýsazvyšoval.Vpriebehu

sporu však sestra žalovaného istinu svojich záväzkov voči žalobcovi v celom rozsahu uhradila, čo bolo
spôsobené aj tým, že žalobca podal v tejto veci žalobu. Žalobca následne žaloby o zaplatenie súm, ktoré
mu sestra žalovaného dlhovala, v príslušných konaniach zobral späť a je zrejmé, že vo veci bol teda
fakticky úspešný žalobca, keď dosiahol ním požadovaný konečný účel.
V odvolaní žalovaný neuvádza žiaden relevantný dôvod, z ktorého by vyplývala nesprávnosť súdneho

rozhodnutia. Žiadal, aby odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti potvrdil a
zaviazal žalovaného na náhradu trov odvolacieho konania

5. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací, preskúmal vec v intenciách ustanovení
§ 379 a § 380 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“),

t. j. v medziach podaného odvolania a jeho dôvodov.

6. Vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle § 385 ods. 1 CSP, keď v danej veci nebolo
potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nariadenie pojednávania nevyžadoval ani dôležitý
verejný záujem.

7. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.

8. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,

ktorým sa konanie končí.

9. Ustanovenie § 256 ods. 1 CSP vychádza zo zásady procesného zavinenia, zmyslom ktorej je sankčná
náhrada trov konania, ktoré by pri jeho riadnom priebehu nevznikli, uložená rozhodnutím súdu tomu,
kto ich vznik zavinil.

10. Odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že v prípade, že dôjde k zastaveniu sporového konania,
potom je povinnosťou súdu prvej inštancie pri rozhodovaní o trovách konania skúmať procesnú
zodpovednosť pri zastavení konania na oboch procesných stranách, teda aj na strane žalobcu, aj
na strane žalovaného. Pri posudzovaní procesného zavinenia použitý výraz ,,zavinenie“ nemožno

interpretovať v doslovnom jazykovom zmysle, ale vo vzťahu príčinnej súvislosti, ktorej príčinou je
správanie strany (teda i jej prejav vôle spočívajúci
v späťvzatí žaloby), eventuálne tiež náhoda, a dôsledkom je vznik trov protistrany. Zavinenie zastavenia
konania sa posudzuje výlučne z procesného hľadiska, t.j. podľa procesného výsledku. Pri zodpovedaníotázky, ktorý z účastníkov z procesného hľadiska zavinil zastavenie konania, treba vychádzať z
porovnania toho, čoho sa navrhovateľ podaným návrhom domáhal (podľa petitu) a dôvodu zastavenia
konania.

11. V súdenej veci žalobca využil svoje procesné právo a svojou žalobou inicioval začatie súdneho
konania. V priebehu konania z dôvodu prebiehajúcich mimosúdnych rokovaní obe sporové strany
zhodne navrhli prerušenie konania. Uznesením č.k. 21C/11/2021-259 zo dňa 03.10.2022, právoplatným
dňa 05.10.2022, súd prvej inštancie prerušil konanie podľa § 163 ods. 1 CSP na dobu 3 mesiacov.

Pretože žiadna zo sporových strán v lehote 6 mesiacov od právoplatnosti daného uznesenia o prerušení
konania nenavrhla pokračovanie v konaní, súd obligatórne konanie podľa § 163 ods. 2 CSP zastavil.

12. Z uvedeného vyplýva, že posudzujúc vec výlučne z procesného hľadiska, zavinili zastavenie konania
obe sporové strany. Právoplatnosťou uznesenia súdu prvej inštancie
o prerušení konania začala sporovým stranám, t.j. aj žalovanému, plynúť 6 mesačná lehota na podanie

návrhu na pokračovanie v konaní. Obidve sporové strany do uplynutia tejto lehoty zostali v tomto smere
nečinné. Z dôvodu tejto procesnej nečinnosti sporových strán, t.j. titulu absencie návrhu na pokračovanie
v konaní, nastúpil dôsledok vyplývajúci priamo zo zákona, a to z ustanovenia § 163 ods. 2 CSP a súd
prvej inštancie nemal inú možnosť ako konanie zastaviť. Ak by jedna sporová strana (a to či už žalobca
alebo žalovaný) navrhla v konaní pokračovať, konanie by zastavené podľa § 163 ods. 2 CSP nebolo.

Z danej procesnej situácie tak nemožno bez ďalšieho vyvodiť, že by zastavenie konania procesne zavinil
len a výlučne žalobca, ako sa domnieva žalovaný. Ust. § 163 ods. 2 CSP totiž neukladá povinnosť
žalobcovipodaťnávrhnapokračovanievkonaní.Zastaveniekonaniatuniejemožnéchápaťakosankciu
vovzťahukžalobcovi,alezazákonnýnásledoknepodanianávrhuanijednoustranousporu.Niejepotom
možné konštatovať, že by bol žalobca účelovo alebo nedôvodne nečinný alebo že žalobca nevhodne

zvolil prostriedky ochrany svojich práv. Zastavenie konania z výlučne procesného hľadiska zavinili obe
sporové strany, keď ani jedna z nich nepodala návrh na pokračovanie v konaní a súd prvej inštancie
z tohto dôvodu musel konanie podľa zákona zastaviť.

13. Na základe uvedeného odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti vo výroku III.

o trovách konania, ktorým žiadnej zo strán nebol priznaný nárok na náhradu trov konania, potvrdil ako
vecne správne. Pokiaľ súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí odkázal i na § 257 CSP, ktorý umožňuje
súdu zmierniť dôsledky právnych noriem upravujúcich náhradu trov konania zavedením moderačného
práva, ide o odkaz nadbytočný, ktorý nemal na posúdenie veci vplyv.

14. Podľa § 396 ods. 1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj
na odvolacie konanie.

15. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

16. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s §
255 ods. 1 CSP a § 262 ods. 1 CSP.

17. Žalobca bol v odvolacom konaní vo vzťahu k žalovanému v celom rozsahu úspešný, preto mu patrí
nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalovanému v rozsahu 100 %.

18. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov tri ku nule (§ 393 ods.
2 CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP):

- dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP)
- dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od
vyriešenia právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe

dovolacieho súdu
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)
- dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424
CSP)
- dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1, 2 CSP)
- v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,

v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh, § 428 CSP)
- dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (okrem prípadov podľa § 429 ods. 2
CSP). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).