Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 27. september 2023

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 9Cdo/154/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1717200242
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 09. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Igor Belko
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2023:1717200242.1

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobkyne C. D., narodenej X. G. XXXX, D., Q. T. XXXX/
X, zastúpenej advokátom JUDr. Vojtechom Horváthom, Pezinok, Holubyho 35, proti žalovanému B.. G.
D., narodenému XX. C. XXXX, D., Q. T. XXXX/X, zastúpenému advokátom JUDr. Jurajom Hadrbulcom,
Bratislava, Riečna 2, o zrušenie práva k spoločnému nájmu bytu, vedenom na Okresnom súde Pezinok
pod sp. zn. 39C/4/2017, o dovolaní žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 28.

septembra 2021 sp. zn. 8Co/57/2020, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Krajského súdu v Bratislave z 28. septembra 2021 sp. zn. 8Co/57/2020 z r u š u j e a vec
mu v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Pezinok, ako súd prvej inštancie, rozsudkom z 18. novembra 2019 sp. zn. 39C/4/2017
zrušil právo spoločného nájmu bytu č. X nachádzajúceho sa na X. poschodí bytového domu v D., ulica

Q. T., vchod X, bytový dom súpisné číslo č. XXXX, v katastri nehnuteľností zapísaného na LV č. XXXX
pre k.ú. D., určil, že výlučnou nájomníčkou je žalobkyňa a žalovanému uložil povinnosť predmetný byt
vypratať do 30 dní od právoplatnosti rozsudku bez bytovej náhrady. Žalobkyni priznal nárok na náhradu
trov konania vo výške 100 %.

2. Súd prvej inštancie poukázal na to, že predmetom konania bolo zrušenie práva spoločného nájmu

bytu (§ 685 ods. 1, § 700 ods. 3, § 703 ods. 2, § 705, § 712a ods. 8 Občianskeho zákonníka), s tým, že
ako predbežnou otázkou sa musel zaoberať aktívnou legitimáciou žalobkyne, teda, že či v tomto prípade
ide o situáciu, kedy spolu s právom spoločného užívania družstevného bytu manželmi vzniklo aj ich
spoločné členstvo v družstve, alebo toto členstvo v bytovom družstve vzniklo len jednému z manželov.
Poukázal na skutočnosť, že rodičia žalovaného požiadali dňa 30. septembra 1987 OSBD Bratislava -
vidiek o prevod členských práv a povinností v OSBD Bratislava - vidiek so sídlom v D. na žalovaného,

dňa 15. októbra 1987 bola medzi žalovaným a jeho rodičmi uzatvorená dohoda o majetkovoprávnom
vyporiadaní zostatkovej hodnoty členského podielu, ktorou postupcovia postúpili hodnotu členského
podielu na žalovaného. Manipulačný poplatok 200 Kčs bol uhradený žalovaným dňa 15. októbra 1987
a dňa 25. novembra 1987 predstavenstvo OSBD D. dalo súhlas na prevod členských práv a povinností.
V zmysle námietok žalovaného sa žalobkyňa nikdy nestala vlastníčkou podielov v bytovom družstve a
jej nájom predmetného družstevného bytu zanikol rozvodom manželstva. Súd prvej inštancie vzhľadom

na zistené skutočnosti dospel k záveru, že nadobudnutie členských práv a prevod členských práv bol
viazaný na rozhodnutie predstavenstva družstva, ktoré malo konštitutívny účinok, a teda rozhodnutím
predstavenstva OSBD D. z 25. novembra 1987, vydaným po vzniku manželstva (ktoré vzniklo 24.
októbra 1987), vnikol spoločný nájom manželov. Stranám sporu vzniklo spoločné členstvo v družstve i
právo spoločného nájmu predmetného bytu. Vychádzajúc z uvedeného súd prvej inštancie konštatoval,
žeaktívnalegitimáciažalobkyne vtomtokonaníjedanáanájomdružstevnéhobytunezanikolzánikom

manželstva strán sporu.3. Súd prvej inštancie zrušil právo spoločného nájmu bytu strán sporu a pri rozhodovaní o výlučnom
nájomcovi a členovi družstva vychádzal zo skutočností, že hoci v čase rozhodovania obývali tento
byt obe strany sporu spolu so spoločnými, toho času plnoletými deťmi, žalovaný mal oproti žalobkyni

zabezpečenú možnosť riadneho bývania v rodinnom dome. Tiež prihliadol na skutočnosť, že žalobkyňa
zo svojich vlastných peňazí, ktoré získala z dedičstva po svojich rodičoch, vynaložila na v tom čase
spoločný majetok - byt sumu cca 26 555 eur, z ktorých uhradila jeho celkovú rekonštrukciu.

4. Na odvolanie žalovaného Krajský súd v Bratislave rozsudkom z 28. septembra 2021 sp. zn.

8Co/57/2020 rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku II. zmenil tak, že určil, že výlučnou nájomníčkou
a členkou družstva je žalobkyňa. Vo zvyšnej časti rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil. Žalobkyni
priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. Odvolací súd sa stotožnil s právnym
posúdením veci súdom prvej inštancie ohľadne vzniku spoločného členstva v družstve oboch sporových
strán (bývalých manželov). Doplnil len výrok o výlučnom členstve žalobkyne v družstve, čo súd prvej
inštancie opomenul (keď určil žalobkyňu len za výlučnú nájomníčku).

5. K rozhodnutiu o osobe nájomcu odvolací súd poukázal na ustanovenie § 705 ods. 3 Občianskeho
zákonníka, v zmysle ktorého súd pri rozhodovaní o osobe ďalšieho nájomcu prihliada na celý komplex
rozhodujúcich okolností. Okrem výslovne zákonom stanovenej povinnosti súdu prihliadnuť na záujmy
maloletých detí a stanoviska prenajímateľa, je podľa odvolacieho súdu potrebné zohľadniť sociálnu,

zdravotnú, finančnú situáciu, príčiny, ktoré viedli k rozvratu manželstva, mieru, ktorou sa bývalí manželia
pričinilionadobudnutiebytu,akosastaraliojehoúdržbuaakoprispelikjehozveľadeniu,anaoprávnené
potrebyúčastníkov.Odvolacísúddospelkzáveru,žesúdprvejinštancienepochybil,keďprirozhodovaní
vzal na zreteľ, že žalovaný má zabezpečenú možnosť riadneho bývania v rodinnom dome a tú nespornú
skutočnosť, že žalobkyňa vynaložila výlučné peňažné prostriedky, ktoré mohli slúžiť na vyriešenie jej

bytovej situácie, na rekonštrukciu spoločného bytu.

6. Proti uvedenému rozsudku odvolacieho súdu podal žalovaný v zákonnej lehote dovolanie, prípustnosť
ktorého vyvodzoval z ustanovenia § 420 písm. f) Civilného sporového poriadku.

7. Porušenie práva na spravodlivý proces videl v nesprávnom právnom posúdení veci odvolacím súdom
v otázke vzniku členských podielov v družstve. Právne vzťahy k predmetnému družstevnému bytu
vznikli pred 1. januárom 1992, a preto ich bolo potrebné posudzovať podľa doterajších predpisov.
Dovolateľ sa stal členom družstva a zaplatil členský podiel pred uzavretím manželstva, v súlade s §
176 ods. 2 potom nadobudol právo na pridelenie predmetného družstevného bytu (§ 154 Občianskeho

zákonníka)preduzavretímmanželstva.Potomprávospoločnéhoužívaniadružstevnéhobytuúčastníkmi
vzniklo uzavretím dohody o odovzdaní a prevzatí bytu (16. decembra 1987). S právom spoločného
užívania družstevného bytu im však nevzniklo aj spoločné členstvo v družstve (jediným členom zostal
dovolateľ).Pretorozvodomprávospoločnéhoužívaniadružstevnéhobytumanželov-účastníkovzaniklo
a právo užívať byt zostalo tomu z manželov, ktorému vzniklo právo na pridelenie družstevného bytu pred

uzavretím manželstva, t. j. dovolateľovi.

8. Dovolateľ namietal tiež arbitrárnosť odôvodnenia napadnutého rozsudku, čím malo dôjsť k porušeniu
práva na spravodlivý súdny proces. Poukazoval na to, že samotný súd uvádza, že pri rozhodovaní o
tom, kto bude výlučným nájomcom daného bytu, sa prihliada na celý komplex rozhodujúcich okolností,

ako primárne uvádza kritéria, ktorými sú príčiny, ktoré viedli k rozvratu manželstva, miera, ktorou sa
bývalí manželia pričinili o nadobudnutie bytu. V rozpore s uvedeným avšak pri rozhodovaní na tieto
kritéria vôbec neprihliadal. V napadnutom rozhodnutí podľa dovolateľa absentuje náležité zdôvodnenie
použitia len selektívne vybraných kritérií, arbitrárne použitých odvolacím súdom, respektíve ide podľa
jeho názoru aj o nezákonnú aplikáciu § 705 ods. 1 Občianskeho zákonníka, čím bolo porušené právo

dovolateľa na spravodlivý súdny proces.

9. Dovolateľ poukázal na skutočnosť, že predmetný byt nepretržite a plynule obýval on, žalobkyňa sa
v ňom zdržiavala len občasne a prevažnú väčšinu času trávila u svojho partnera. Taktiež sa súd prvej
inštancieaniodvolacísúdnezaoberalkritériami,ktorévsúdnejpraxiajudikatúreprevažujú,atokritériom

pričinenia sa o rozvrat manželstva a kritériom pričinenia sa o získanie bytu. Bola to práve žalobkyňa,
ktorá svojou manželskou neverou spôsobila trvalé a vážne narušenie vzťahov medzi manželmi, ktoré
viedli až k rozvratu manželstva a bola to práve žalobkyňa, ktorá fakticky domácnosť opustila tým, že sa v
prevažnej miere zdržiavala u svojho milenca, neskôr partnera. Taktiež kritérium pričinenia sa o získaniebytu, tzv. kritérium zásluhovosti bolo prvostupňovým ako aj odvolacím súdom svojvoľne a arbitrárne
ignorované,súdynijakonezdôvodnili,prečototokritériumnebolovdanomprípadeaplikované.Dovolateľ
zdôraznil, že členský podiel nadobudli jeho nebohí rodičia, ktorí ho aj splatili, pričom žiadosť o prevod

členských práv a povinností v družstve bola podaná pred uzatvorením manželstva so žalobkyňou,
rovnako ako aj dohoda o majetkovoprávnom vysporiadaní zostatkovej hodnoty členského podielu, ktorý
mu jeho rodičia postúpili bezodplatne. Právny úkon medzi jeho rodičmi a ním vykazuje znaky darovania,
rodičia mali v úmysle byt previesť, fakticky darovať výlučne jemu, a teda o získanie bytu sa pričinil
výlučne dovolateľ.

10. Žalobkyňa vo vyjadrení k dovolaniu navrhla dovolanie odmietnuť, resp. alternatívne zamietnuť.

11. Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací (§ 35 Civilného sporového poriadku), po zistení,
že dovolanie podala v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 Civilného sporového poriadku) strana zastúpená
v súlade so zákonom (§ 429 ods. 1 Civilného sporového poriadku), v ktorej neprospech bolo napadnuté

rozhodnutie vydané (§ 424 Civilného sporového poriadku), skúmal bez nariadenia pojednávania (§
443 Civilného sporového poriadku), či sú dané procesné predpoklady pre uskutočnenie meritórneho
dovolacieho prieskumu, pričom dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie je potrebné zrušiť.

12. Podľa § 419 Civilného sporového poriadku, proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné

dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

13. Rozhodnutia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, a podmienky prípustnosti
dovolania sú uvedené v ustanoveniach § 420 a § 421 Civilného sporového poriadku. V preskúmavanej
veci žalobca odôvodňoval prípustnosť dovolania podľa § 420 písm. f) Civilného sporového poriadku.

14. Hlavnými znakmi, ktoré charakterizujú procesnú vadu uvedenú v § 420 písm. f) Civilného
sporového poriadku, sú zásah súdu do práva na spravodlivý proces a nesprávny procesný postup súdu
znemožňujúci procesnej strane, aby svojou procesnou aktivitou uskutočňovala jej patriace procesné
oprávnenia.

15. Podstatou práva na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať
sa svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky
poskytované právnym poriadkom. Integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu
zodpovedajúce konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Pod porušením práva na

spravodlivý proces v zmysle citovaného ustanovenia je treba rozumieť nesprávny procesný postup súdu
spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných procesných ustanovení, ktoré sa vymyká
nielen zo zákonného, ale aj z ústavnoprávneho rámca a ktoré porušenie tak zároveň znamená aj
porušenie ústavou zaručených procesných práv spojených so súdnou ochranou práva. Za znemožnenie
strane uskutočňovať jej patriace procesné práva v takej miere, že dochádza k porušeniu práva na

spravodlivýprocesvzmysle §420písm.f)Civilnéhosporovéhoporiadku,trebapovažovaťajtakýpostup
súdu, ktorým sa strane odmieta možnosť domáhať sa svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a
ktorým dochádza k odmietnutiu spravodlivosti, keď súdom prijaté závery nemajú svoj racionálny základ
v interpretácii príslušných ustanovení právnych predpisov, a teda sú svojvoľné a neudržateľné a keď
rozhodnutie súdu neobsahuje žiadne dôvody alebo ak v ňom absentuje zásadné vysvetlenie dôvodov

podstatných pre rozhodnutie vo veci, prípadne ak argumentácia obsiahnutá v odôvodnení rozhodnutia
je natoľko vnútorne rozporná, že rozhodnutie ako celok je nepresvedčivé. K tomuto dôvodu prípustnosti
dovolania treba uviesť, že ustálená judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva (ESĽP) uvádza, že
súdy musia v rozsudkoch jasne a zrozumiteľne uviesť dôvody, na ktorých založili svoje rozhodnutia,
že súdy sa musia zaoberať najdôležitejšími argumentami vznesenými stranami sporu a uviesť dôvody

pre prijatie alebo odmietnutie týchto argumentov, a že nedodržanie týchto požiadaviek je nezlučiteľné s
ideou práva na spravodlivý proces (pozri napr. Garcia Ruiz v. Španielsko, Vetrenko v. Moldavsko, Kraska
v. Švajčiarsko).

16.RovnakoajpodľastabilizovanejjudikatúryÚstavnéhosúduSlovenskejrepublikyriadneodôvodnenie

súdneho rozhodnutia, ako súčasť základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy
Slovenskej republiky, vyžaduje, aby sa súd jasným, právne korektným a zrozumiteľným spôsobom
vyrovnal so všetkými skutkovými a právnymi skutočnosťami, ktoré sú pre jeho rozhodnutie vo veci
podstatné a právne významné (IV. ÚS 14/07). Povinnosťou všeobecného súdu je uviesť v rozhodnutídostatočné a relevantné dôvody, na ktorých svoje rozhodnutie založil. Dostatočnosť a relevantnosť
týchto dôvodov sa musí týkať tak skutkovej, ako i právnej stránky rozhodnutia (napr. III. ÚS 107/07).
V prípade, keď právne závery súdu z vykonaných skutkových zistení v žiadnej možnej interpretácii

odôvodnenia súdneho rozhodnutia nevyplývajú, treba takéto rozhodnutie považovať za rozporné s čl.
46 ods. 1 ústavy, resp. čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd (I. ÚS 243/07). Súd
musí dbať tiež na celkovú presvedčivosť rozhodnutia, teda inými slovami na to, aby premisy zvolené v
rozhodnutí, rovnako ako závery, ku ktorým na základe týchto premís dospel, boli pre širšiu právnickú
(ale aj laickú) verejnosť prijateľné, racionálne, ale v neposlednom rade aj spravodlivé a presvedčivé (I.

ÚS 243/07, I. ÚS 155/07, I. ÚS 402/08).

17. Aj najvyšší súd už v minulosti vo viacerých svojich rozhodnutiach, práve pod vplyvom judikatúry
ESĽP a ústavného súdu, zaujal stanovisko, že medzi práva strany civilného procesu na zabezpečenie
spravodlivej ochrany jeho práv a právom chránených záujmov patrí nepochybne aj právo na spravodlivý
proces a že za porušenie tohto práva treba považovať aj nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho

odôvodnenia súdneho rozhodnutia. Ak nedostatok riadneho odôvodnenia súdneho rozhodnutia je
porušením práva na spravodlivé súdne konanie, táto vada zakladá i prípustnosť dovolania podľa §
420 písm. f) Civilného sporového poriadku. Aj v konaní na odvolacom súde je žiadúce dôsledne
trvať na požiadavke úplnosti, výstižnosti a presvedčivosti odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho
súdu. V odôvodnení svojho rozhodnutia sa odvolací súd musí vysporiadať so všetkými rozhodujúcimi

skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený nielen
poukazom na všetky skutočnosti zistené vykonaným dokazovaním, ale tiež s poukazom na právne
závery, ktoré prijal. Právne závery odvolacieho súdu môžu byť dostatočne preskúmateľné len vtedy, ak
odvolací súd po skutkovom vymedzení predmetu konania podá zrozumiteľný a jasný výklad, z ktorých
ustanovení zákona alebo iného právneho predpisu vychádzal, ako ich interpretoval a prečo pod tieto

ustanovenia podriadil, prípadne nepodriadil zistený skutkový stav. Podľa názoru dovolacieho súdu za
znemožnenie strane uskutočňovať jej patriace procesné práva v takej miere, že dochádza k porušeniu
práva na spravodlivý proces v zmysle § 420 písm. f) Civilného sporového poriadku, treba považovať aj
taký postup súdu, keď súdom prijaté závery nemajú svoj racionálny základ v interpretácii príslušných
ustanovení právnych predpisov, a teda sú svojvoľné a neudržateľné a keď rozhodnutie súdu neobsahuje

žiadne dôvody alebo ak v ňom absentuje zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie
vo veci, prípadne ak argumentácia obsiahnutá v odôvodnení rozhodnutia je natoľko vnútorne rozporná,
že rozhodnutie ako celok je nepresvedčivé.

18. Vychádzajúc z vyššie uvedeného dovolací súd skúmal, či dovolaním napadnuté rozhodnutie

odvolacieho súdu dáva relevantnú odpoveď na otázky podstatné pre rozhodnutie prejednávanej veci a
či tejto odpovedi nechýba vnútorná konzistencia, právna logika či dostatočné a zrozumiteľné vysvetlenie
úvah konajúceho súdu. Posudzujúc napadnuté rozhodnutie vo svetle námietok dovolateľa dospel
najvyšší súd k záveru, že napadnuté rozhodnutie, pokiaľ ido o otázku určenia ďalšieho nájomcu
družstevného bytu, má znaky arbitrárnosti, keď sám odvolací súd poukazuje na kritériá, ktoré je potrebné

brať do úvahy pri rozhodovaní o tom, kto bude výlučným nájomcom predmetného bytu, avšak následne
ignoruje niektoré z kritérií, ktorých vzatia do úvahy sa žalovaný výslovne domáhal v podanom odvolaní,
a obmedzil sa len na stotožnenie sa so závermi súdu prvej inštancie, ktorý prihliadal len na skutočnosť,
že žalovaný je vlastníkom rodinného domu a na investíciu prostriedkov z dedičstva žalobkyne do
rekonštrukcie bytu. Žalovaný sa pritom domáhal zohľadnenia príčin, ktoré viedli k rozvratu manželstva,

a miery, ktorou sa bývalí manželia pričinili o nadobudnutie bytu, čo boli kritéria, ktoré sám odvolací
súd pomenoval ako kritériá, ktoré sa pri rozhodovaní o osobe výlučného nájomcu majú brať do úvahy.
Následne však v odôvodnení napadnutého rozhodnutia absentuje akákoľvek úvaha odvolacieho súdu
ohľadne uvedených skutočností, na ktoré žalovaný poukazoval. Z napadnutého rozhodnutia nie je
zrejmé, či sa odvolací súd opomenul týmito odvolacími námietkami zaoberať, alebo sa nimi zaoberať

odmietol a z akých dôvodov, alebo či tieto kritériá vzal do úvahy, ale ich považoval za menej podstatné,
resp. slabšie a ustupujúce vo vzťahu ku skutočnostiam, o ktoré sa opieralo rozhodnutie súdu prvej
inštancie o určení žalobkyne ako výlučnej nájomníčky družstevného bytu. Úvahy tohto charakteru v
odôvodnení napadnutého rozhodnutia úplne absentujú a vo vzťahu k rozhodnutiu o osobe nájomcu musí
dovolací súd prisvedčiť námietkam dovolateľa o arbitrárnosti rozhodnutia, čím došlo k porušeniu práva

dovolateľa na spravodlivý proces.

19. Dovolací súd vo vzťahu k absencii zákonného odôvodnenia napadnutého rozhodnutia dospel k
záveru o prípustnosti a zároveň dôvodnosti dovolania podľa ustanovenia § 420 písm. f) Civilnéhosporového poriadku, a preto napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu podľa § 449 ods. 1 Civilného
sporového poriadku zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie (§ 450 Civilného sporového
poriadku).

20. Dovolateľ, zastúpený kvalifikovaným právnym zástupcom, cez vadu zmätočnosti podľa § 420 písm.
f) Civilného sporového poriadku namietal aj nesprávne právne posúdenie sporu odvolacím súdom (v
otázke vzniku členských podielov v družstve na strane žalobkyne); čo je ale vylúčené a dovolací súd
sa týmito námietkami nemohol zaoberať, nakoľko nesprávne právne posúdenie veci nezakladá vadu

zmätočnosti v zmysle § 420 písm. f) Civilného sporového poriadku (porov. R 24/2017). Sama polemika
s rozhodnutím odvolacieho súdu alebo prosté spochybňovanie správnosti rozhodnutia odvolacieho
súdu či kritika jeho prístupu zvoleného pri právnom posudzovaní veci, významovo nezodpovedajú
kritériu uvedenému v § 420 písm. f) Civilného sporového poriadku (9Cdo/248/2021, 9Cdo/73/2020,
9Cdo/121/2020).

21. O nároku na náhradu trov dovolacieho konania bude rozhodnuté súdom prvej inštancie v novom
rozhodnutí vo veci samej v súlade s ustanovením § 453 ods. 3 Civilného sporového poriadku.

22. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.