Uznesenie – Vlastnícke právo k nehnuteľnostiam ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 25. október 2023

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 18Co/50/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8114228154
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 10. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniela Babinová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2023:8114228154.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Daniely Babinovej a členov
senátu JUDr. Viery Kandrikovej a JUDr. Michala Boroňa v právnej veci žalobcu A. A., nar. XX.XX.XXXX,
bytom B. C. XX, XXX XX B. C., právne zastúpeného JUDr. Ladislavom Bujňákom, advokátom so sídlom
Sládkovičova 8, 080 01 Prešov, proti žalovaným: 1./ D. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XX, XXX XX E.,
zastúpený G. H. E., nar. XX. XX. XXXX, bytom F. XX, XXX XX E., 2./ I. J., nar. XX. XX. XXXX, bytom

F. X, XXX XX E. 3./ J. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. XXX, XXX XX K. 4./ A. C., nar. XX.XX.XXXX,
bytom A. L. XXXX/X, E. /, 5./ M. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. C. XX, XXX XX B. C. X./ D. C., nar.
XX.XX.XXXX, N. XX, XXX XX N., 7./ J. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. O. XX, XXX XX K., žalovaní v
2./, 3./ a 6./ rade právne zastúpení JUDr. Jozefom Pirkovským, advokátom so sídlom Hlavná 19, 080
01 Prešov, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného
súdu Prešov č.k. 17C/362/2014 – 517 zo dňa 26.05.2022, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozsudok a vracia vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol následovne:
„I. Žalobu z a m i e t a.

II. Žalobca je p o v i n n ý nahradiť žalovaným v 1. až 7. rade trovy konania v rozsahu 100 %.

III Žalobca je p o v i n n ý zaplatiť znalcovi znalečné v rozsahu 100 %.“

2. Rozhodnutie odôvodnil ust. § 130 ods. 1, § 132 ods. 1, § 134 ods. a 3, § 136 ods. 1, 2, a § 137
ods. 1 Občianskeho zákonníka. V dôvodoch rozhodnutia uviedol, že nebolo sporné reálne rozdelenie
nehnuteľnosti, ktoré boli predmetom sporu, medzi právnymi predchodcami žalobcu, a právnymi

predchodcami žalovaných v 1. až 7. rade, ku ktorému došlo ešte v roku 1948. Išlo o nehnuteľnosti
v k.ú. B. C., no z pohľadu súdu prvej inštancie nebolo hodnoverne preukázané, akým spôsobom
a v akej výmere boli jednotlivé časti rozdelené medzi spoluvlastníkov, a či sa dohoda týkala všetkých
mpč parciel, respektíve len parcely mpč. XXX/X. Parcela mpč. XXX/X bola v minulosti rozdelená na
dve polovice neknihovanou cestou, ktorá je v súčasnosti vo vlastníctve štátu. Z časti pôvodná mpč
parcela XXX/X zodpovedá parcele CKN č. XXX, ktorej vlastníkom je žalobca s manželkou. Okrem toho

si žalobca v Notárskej zápisnici N XX/XX dal vydržať vlastnícke právo k parcele mpč. 678/1. Právni
predchodcovia žalovaných v roku 1972 odpredali žalobcovi a jeho manželke parcelu č. XX/XX o výmere
600 m2, v súčasnosti ide o CK N parcelu č. XXX, ktorá sa nachádza na pravej strane pôvodnej mpč.
XXX/X. Na tejto časti parcely sa nachádza v súčasnej dobe rozostavaný rodinný dom, v ktorom býva
dcéra žalobcu. Konštatoval, že pôvodne užívaná parcela č. XXX bola z užívania poľnohospodárskeho
družstva navrátená rozhodnutím pozemkového úradu v Prešove v roku 1992 do výlučného vlastníctva

žalobcu, no z listu poľnohospodárskeho družstva užívanie tejto parcely nesúviselo s vlastníctvom pôdy.
Súd prvej inštancie rozobral inštitút vydržania ako originárny spôsobom nadobudnutia vlastníckehopráva na základe dobrovoľnej a dobromyseľnej držby. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobca
nemohol byť v danom prípade dobromyseľný, keďže si bol vedomý, že v pozemkovej knihe existujú ďalší
spoluvlastníci, čo vyplývalo aj z uzavretej kúpnej zmluvy zo dňa 15.12.1973. Tiež o jeho dobromyseľnosti

nesvedčíobsahnotárskejzápisniceN248/2008,podľaktorejmumalanebohámatka–žalobcovikúpnou
zmluvou odpredať nielen 600 m2, ale dokonca celé mpč. XXX/X a XXX/X. Medzi stranami sporu
prebiehalo aj ďalšie konanie pod sp.zn. 20C/226/2010, kde predmetom sporu k týmto parcelám bolo
vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, pričom tvrdil v tejto žalobe, že mu mala nehnuteľnosti matka
darovať, čo je ale v rozpore s obsahom tejto zápisnice z roku 2008. Naviac zmluva mala byť registrovaná

štátnym notárstvom, čo sa nestalo. Ešte uviedol, že pôvodná mpč. parcela č. XXX/X bola v užívaní
družstva,čopotvrdzujerozhodnutiaA.M.K.zroku1973,podľaktoréhopoľnohospodárskapôdazostáva
naďalej združená v JRD, a teda súd prvej inštancie nepovažoval za pravdivé tvrdenie žalobcu o tom, že
nehnuteľnosť právna predchodkyňa žalobcu neodovzdala do užívania družstva. Ani výsluch svedka P.
A. neuviedol jednoznačne okolnosť dobromyseľnej držby žalobcu, keď uviedol, že až po smrti rodičov
sa rozhodli súrodenci ponechať pozemky žalobcovi, a dovtedy ich nemohol držať ako vlastné. Na záver

poukázal aj rozdiel v rozsahu nehnuteľnosti, ktoré žiadal určiť žalobca do svojho výlučného vlastníctva
vo výmere 7 160 m2 a žalovaným by ostala len parcela 4 109 m2, čo je nepochybne u žalobcu viac ako
1/2 výmery, ktorá bola reálne rozdelená medzi právnych predchodcov strán sporu.

3. Výrok o trovách konania a trovách štátu súd prvej inštancie odôvodnil ust. § 255 ods. 1 a § 262 ods.

1 CSP, teda v zmysle zásady úspechu, keď zaviazal žalobcu uhradiť žalovaným trovy konania, ale aj
trovy znaleckého dokazovania v rozsahu 100%.

4. Proti rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalobca. Uviedol, že svoju držbu
považuje za dobromyseľnú a nikým nerušenú, keď sa ujal užívania týchto nehnuteľností na základe

ústnej darovacej zmluvy z roku 1972 od svojej matky. Pozemky boli reálne rozdelené, hranice boli
rovnako stanovené, a matka tieto nehnuteľnosti zdedila ešte v roku 1948 po svojom otcovi B. C.
a v prírode boli rozdelené medzi podielových spoluvlastníkov. Od roku 1948, teda takmer 75 rokov,
matka žalobcu, a následne žalobca užívali, obhospodarovali, a platili dane za predmetné nehnuteľnosti.
Žalovaní si naopak nikdy nečinili žiadne nároky na reálne vydelené časti nehnuteľnosti užívané

žalobcom, a tento stav rešpektovali. Súd prvej inštancie na jednej strane konštatoval, že v roku 1948
došlo medzi podielovými spoluvlastníkmi k reálnej deľbe (ešte aj právnymi predchodcami žalovaných
a žalobcu), a na druhej strane poukázal na nepreukázanie týchto skutočností v rámci súdneho konania,
čo sa nezakladá na pravde, keď žalobca preukázal svedeckými výpoveďami, ale aj inými dôkazmi, že
skutočnosti, ktoré opísal v žalobe a aj vo svojej výpovedi, a na ne poukázal aj na dvoch obhliadkach

na mieste samom, sa zakladajú na pravde. Už len to, že sa k užívaciemu stavu vyjadrovali najstarší
obyvatelia obce, a susedia, vlastníci bezprostredných susediacich nehnuteľností, svedok Q. a svedok
K., ako aj svedkovia C. a A.. Z listu Poľnohospodárskeho družstva Šarišan z roku 2016 vyplýva, že
pri kontrole pôdneho fondu sa zistilo, že družstvo parcely žalobcu A. A. neužíva, a to napriek tomu,
že existoval vypracovaný projekt. Rozhodnutie pozemkového úradu v Prešove zo dňa 07.01.1992

vlastne tento stav legalizoval. Ak by pozemky žalobcu resp. jej právnej predchodkyne boli užívané
poľnohospodárskym družstvom, takáto okolnosť nemala vplyv na prerušenie lehoty na vydržanie, čo
vyplýva z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp.zn. R 44/1996. Rovnako k nerušenej a dlhodobej držbe
sa vyjadrili svedkovia K. a K.. Žalobca uviedol v odvolaní, že žalovaní nijakým spôsobom svoje tvrdenia
nepreukázali. Pokiaľ išlo o reálne rozdelenie nehnuteľností, žalovaní toto nepopreli. Vo vzťahu k rozsahu

užívania, žiadne dôkazy nepredložili. Napriek tomu, že prebiehalo konanie pred Okresným súdom
v Prešove pod sp.zn. 20C/226/2010, tam už právny zástupca žalovaných, okrem iných námietok uviedol,
že nesúhlasia s takouto žalobou aj preto, že je potrebné zaoberať sa otázkou, či v minulosti už nedošlo
k faktickému vyporiadaniu podielového spoluvlastníctva reálnou deľbou, podľa ustanovení Stredného
Občianskeho zákonníka. Z tohto vyplýva, že žalovaní v podstate v jednom konaní pred súdom tvrdili,

že došlo k reálne deľbe nehnuteľnosti s vlastníckymi účinkami, a v súčasnej dobe už toto popierajú.
Pokiaľ išlo o osvedčenie z roku 2008 vo forme notárskej zápisnice, žalobca ako neznalá osoba, právne
nevzdelaná spoliehal sa na notára, ktorý túto notársku zápisnicu vypracoval. Pokiaľ by zmluva z roku
1972 bola zaregistrovaná štátnym notárstvom, potom by nebolo nutné podávať takúto žalobu. V tejto
súvislosti dlhodobú, nerušenú a poctivú držbu dobromyseľnosť nehnuteľnosti, žalobca v odvolaní citoval

rozhodnutie – Nález Ústavného súdu SR sp.zn. II. ÚS 484/2015 a rozhodnutie Najvyššieho súdu SR
sp.zn. 3Cdo/117/94 a R 44/96. Bolo potrebné zohľadniť to, že žalobca nadobudol nehnuteľnosť od svojej
matky darom, a vlastne tým splnil poctivosť úmyslu. Tento dlhodobý faktický stav nepretržitej držby
oprávneným držiteľom zakladá aj v zmysle Ústavy SR právo na ochranu vlastníckeho práva, t.j. podľa čl.20 ods. 1, čl. 11 ods. 1, čl. 46 ods. 1, čl. 46 ods. 1, čl. 36 ods. 1 a čl. 6 ods. 1 Ústavy SR. Rovnako rozobral
aj putatívny, domnelý právny dôvod pre nadobudnutie vlastníctva ako dobromyseľnej držby. Žalobca
nesúhlasil ani s výrokom o trovách konania, ale predovšetkým o trovách spojených so znaleckým

posudkom, ktorý on nenavrhol vykonať a naviac znalecký posudok nijakým spôsobom nedal odpoveď
na predmet sporu. Znalecké posúdenie navrhovali žalovaní, ktorí zložili zálohu na základe dotazu súdu
na sumu 400,- eur, keďže takto sa vyjadril znalec, ktorý mal vypracovať znalecký posudok v lehote 3
mesiacov od jeho zadania. V konečnom dôsledku bola suma 3.327,22 eur absolútne neprimeraná s tým,
že znalecký posudok bol vypracovaný dávno po lehote stanovenej súdu a samotná posudková časť

je odstrániť po str. 19, ostatné po str. 64 vytvára len prílohy. Žiada oznámiť miesto a čas verejného
vyhlásenia rozsudku a poukazuje aj na to, či rozhodol správne obsadený súd.

5. Odvolanie, okrem podaného odvolania prostredníctvom právneho zástupcu, doplnil v dôvodoch
samotný žalobca, ktorý zdôraznil, že má záujem a žaloba bola podaná len na parcelu mpč. XXX/X, ďalšie
nehnuteľnosti pôvodného mpč. nemali k predmetu sporu žiaden súvis. Žalovaní nijakým spôsobom

nepreukázali svoje tvrdenia, boli pasívni. Práve naopak, žalobca predkladal listiny, na základe ktorých
sa domnieval, že splnil podmienky dobromyseľnej držby nehnuteľnosti. Rôznym spôsobom sa snažil
vyporiadať si vzťahy so žalovanými, teda podielovými spoluvlastníkmi, ktorí menili svoje stanoviská,
a tak sa nedalo riešiť vec inak, ako prostredníctvom súdu. Znova zdôraznil to, že vypočutí svedkovia sa
vyjadrovalijednakkhraniciamnehnuteľnosti,tižkjehodobromyseľnostianerušenémuužívaniu.Ztýchto

dôvodu považuje rozhodnutie za nespravodlivé. Okrem toho, z obsahu spisu jasne vyplýva, že znalecké
dokazovanie bolo vykonané na návrh žalovaných, a predložené otázky znalcovi uložili práve žalovaní
v 1. až 7. rade, a preto nevidí dôvod na to, aby sa podieľal na týchto nákladoch.

6. K odvolaniu žalobcu vyjadrili sa žalovaní, ktorí uviedli, že trvajú na svojich stanoviskách, a pokiaľ ide

o dobromyseľnosť žalobcu, nebol dobromyseľný, činí si nároky na vyšší rozsah nehnuteľnosti ako mu
prináleží, a k tomu majú výhrady žalovaní predovšetkým. Žalobca si uplatňuje nárok na úkor nich vo
vyššom rozsahu ako je zákonný podiel 1/2. Preto je spravodlivé, že žaloba bola zamietnutá a že žalobca
je povinný nahradiť trovy konania.

7. K tomuto vyjadreniu sa vyjadril žalobca, ktorý uviedol, že je absurdné, aby bol rozsudok spravodlivý
a za absurdné považuje aj priznanie nároku na náhradu trov znaleckého dokazovania.

8. Žalovaní v replike poukázali na to, že aj žalobca mohol klásť otázky znalcovi, čo neurobil a je správne,
že má hradiť trovy konania v celom rozsahu, ako rozhodol súd prvej inštancie.

9. Žalobca podal vyjadrenie aj po doručení veci odvolaciemu súdu. Vyjadril sa predovšetkým k otázke
trov znaleckého dokazovania, kde citoval zápisnicu zo dňa 06.02.2017 za účasti strán sporu aj
advokátov, kde sa výslovne uvádzalo, že tento posudok sa vykonáva na návrh žalovaných, a oni budú
znášať aj náklady s tým spojené.

10. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací podľa ust. § 378, § 379 a § 380 CSP, prejednal rozhodnutie,
ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné. Súd prvej
inštancie vykonal rozsiahle dokazovanie, no dospel k nesprávnym skutkovým a právnym záverom.

11. Z obsahu spisu nateraz vyplýva nasledovný skutkový stav:

12. Z výpisu zo záp. č. XXX, k.ú. K., súd zistil, že podielovými spoluvlastníkmi parciel mpč. XXX/X, XXX/
X, XXX/X a 679/b boli A. E. R. D. v 11/32, M. D. v 2/32, J. A. R. C. v 16/32, N. K. v 1/32, mal. J. K. v
1/32, D. E. (žalobca) v 1/32.

13. Z rozhodnutia o dedičstve sp.zn. D XXX/XX vydaného Štátnym notárstvom v Prešove dňa
27.09.1990 vo veci prejednania dedičstva po nebohej A. E., R. D., súd zistil, že jej dedičmi boli žalovaní
1/ až 3/, pričom okrem iného zdedili podiel 13/32 k mpč. 679/b evidovanej v PKV 469, k.ú. K., každý
z nich po 1/3.

14. Z LV č. XXXX, k.ú. B. C., súd zistil, že podielovým spoluvlastníkom parciel EKN č. XXX/XXX - orná
pôda o výmere 248 m2, EKN č. XXX/XXX - orná pôda o výmere 137 m2, EKN č. XXX/XXX - orná pôda
o výmere 557 m2, EKN č. XXX/XXX - orná pôda o výmere 4.289 m2 a EKN č. XXX/XXX - orná pôda ovýmere 3.137 m2 je žalobca s podielom vo výške 1/2, žalovaný 1/ s podielom vo výške 1/64, žalovaná
2/ s podielom vo výške 1/64, A. E. (právna predchodkyňa žalovaných 1/ - 3/) vo výške 11/32, žalovaný
4/ s podielom vo výške 1/64, žalovaný 5/ s podielom vo výške 1/32, žalovaný 6/ s podielom vo výške

1/16 a žalovaná 7/ s podielom vo výške 1/64.

15. Z notárskej zápisnice sp.zn. N XXXX/XX, O. XXXX/XX, vyhotovenej dňa 15.12.1972 súd zistil, že
medzi predávajúcimi, A. E. R. D., M. C., N. K., J. K., D. E. a J. A. a kupujúcimi, žalobcom s manželkou,
došlo k uzavretiu kúpnej zmluvy, predmetom ktorej bola parc. KN XX/XX vo výmere 600 m2, ktorá bola

vytvorená geometrickým plánom č. XXX-XXX-XXXX-XX z mpč. XXX/X, k.ú. K..

16. Z rozhodnutia A. M. K. č. XX/XXXX zo dňa 19.01.1973 súd zistil, že J. A. R. C. bol udelený súhlas
k prevodu nehnuteľností - parcely EN č. XX/XX o výmere 600 m2 na základe kúpnej zmluvy zo dňa
15.12.1972. V odôvodnení rozhodnutia sa uvádza poľnohospodárska pôda zostáva naďalej združená v
JRD s čím nadobúdatelia (žalobca s manž.) súhlasili.

17. Z notárskej zápisnice, sp.zn. N XXX/XX, Nz XXX/XX, vyhotovenej dňa 07.03.1973 súd zistil, že
medzi predávajúcimi (B. A. a J. A.) na jednej strane a kupujúcimi (A. A. a J. A. R. D.) na strane druhej
došlo k uzavretiu kúpnej zmluvy, predmetom ktorej bol prevod podielu 2/3 k rodinnému domu a dvoru
s mpč. XXX/X v 16/32-inách evidovanej v PKV č. XXX, k.ú. K., vedenej v EN pod č. XX/X. V čl. III.

tejto zmluvy je uvedené, že na zastavenej ploche sú ešte ďalší spoluvlastníci od ktorých nie je potrebný
súhlas, nakoľko rodičia predávajúc svoju synovi a jeho manželke.

18. Z notárskej zápisnice, sp.zn. N XXX/XXXX, Nz XXXXX/XXXX, NcR1s XXXXX/XXXX, súd zistil, že
žalobca si dal osvedčiť vlastnícke právo vydržaním k 1.1.1992 k parcelám EKN č. XXX/XXX, XXX/

XXX, XXX/XXX, XXX/XXX, XXX/XXX, XXX/XXX, XXX/XXX v podiele 16/32 k celku. Žalobca tieto
nehnuteľnosti mal v celosti užívať nepretržite od roku 1972. Spoluvlastníctvo jeho nebohej matky je
iba formálne. Pozemok mu v roku 1972 jeho nebohá matka odpredala kúpnou zmluvou, ktorá bola
registrovaná pod č. R. G. XX/XX, avšak na žalobcu bol prevedený iba stavebný pozemok o výmere
600 m2.

19. V notárskej zápisnici, sp.zn. N XX/XX, O. XX/XX bolo osvedčené vlastníctvo nehnuteľného majetku
v k.ú. K., evidovaného v záp. č. XXX a to k mpč. XXX/X zapísaného na LV č. XXX pod a 1 a, b, c, d, e,
f, g, spolu v podiele XX/XX v prospech manželov A. A. a J. A. R. D..

20. Rozhodnutia Pozemkového úradu v Prešove zo dňa 07.01.1992 vyplýva že tento orgán schválil
usporiadanie vlastníckych a užívacích pomerov k pozemkom nachádzajúcich sa v hospodárskom
obvode E. S. M. P., v k.ú. B. C., podľa zjednodušeného rozdeľovacieho plánu a to do schválenia projektu
pozemkových úprav. Podľa výkazu plôch bola žalobcovi pridelená parc. č. XXX o výmere 3842 m2.

21. Z odpovede Obvodného pozemkového úradu Prešov k námietke spracovaniu ROEP vyplýva, že
pôvodná mpč. XXX/X vedená v PKV č. XXX je delená na parcely EKN č. XXX/X, XXX/XXX, XXX/XXX,
XXX/XXX, kde časť výmery je v parcelách CKN č. XXX J. XXX. Parcela registra EKN sa katastrálnej
mape nenachádza, je to pôvodná parcela pozemkovej knihy, ktorej hranice nie sú v teréne viditeľné.

22. Z podania Poľnohospodárskeho družstva “Šarišan“ Svinia zo dňa 02.04.2012 vyplýva, že užívanie
mpč. XXX/X vedenej v záp. XXX, k.ú. K., bolo nasledovné: parcelu mpč. XXX/X užíval T. K. a potom
smerom k obci nasledovalo užívanie predmetnej parcely N. a J. K., A. a D. E., A. C. R. D., J. A. R. C..
Toto užívanie nesúviselo s vlastníckym vzťahom o pôde.

23. V znaleckom posudku č. 12/2018 vyhotovenom znalcom z odboru geodézia a kartografia, G. F. B.,
E. poukázal na chyby v určovaní geometrických parciel mpč. XXX/X, XXX/X a XXX/X a blízkych parciel
pri zostavovaní ROEP v posudzovanej lokalite.

24. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd prejednáva vec v medziach, v

ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie
odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadom akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal
suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený, ale aj
povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.25. Odvolací súd v konaní relevantne posudzuje konkrétne dôvody uvádzané v odvolaní, a to či bol
zistený skutkový stav správne a úplne a či sa aplikovali správne príslušne právne predpisy, pričom v

odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument, ale na tie, ktoré
majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd SR II. ÚS/78/2005).

26. V zmysle ustanovení § 129 ods. 1 a § 130 ods. 1 Obč. zákonníka oprávneným držiteľom je ten, kto
nakladá s vecou ako s vlastnou a je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu vec patrí.

27. Dobromyseľnosť teda znamená, že držiteľ je ohľadne existencie svojho práva v omyle. Posúdenie,
či držiteľ je alebo nie je dobromyseľný, treba hodnotiť vždy objektívne, a nie iba zo subjektívneho
hľadiska(osobnéhopresvedčenia)účastníka,atrebavždybraťdoúvahy,čidržiteľpribežnej(normálnej)
opatrnosti, ktorú možno s ohľadom na okolnosti a povahu daného prípadu od každého požadovať
nemal, resp. nemohol mať po celú vydržaciu dobu dôvodné pochybnosti o tom, že mu vec patrí.

O dobromyseľnosti možno hovoriť tam, kde držiteľ drží vec v omyle, že mu vec patrí a ide pritom
o omyl ospravedlniteľný. Ospravedlniteľný je omyl, ku ktorému došlo napriek tomu, že mýliaci sa
postupoval s obvyklou mierou opatrnosti, ktorú možno so zreteľom na okolnosti konkrétneho prípadu
od každého požadovať. Omyl môže byť nielen skutkový, ale aj právny. Právny omyl spočíva v
neznalosti alebo v neúplnej znalosti všeobecne záväzných právnych predpisov a z toho vyplývajúceho

nesprávnehoposúdeniaprávnychdôsledkovprávnychskutočností.Vzhľadomnavšeobecne(ajvoblasti
súkromného práva) uznanú zásadu ignorantia iuris non excusat (neznalosť zákona neospravedlňuje),
vyplývajúcu zo samej podstaty práva, právny omyl držiteľa, vychádzajúci z neznalosti jednoznačne
formulovaného ustanovenia Občianskeho zákonníka platného v dobe, kedy sa držiteľ ujal držby, nie je
neospravedlniteľný. (uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 27. 10. 2010, sp. zn. 4Cdo/283/2009).

28. Ustanovenie § 134 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka upravuje vydržanie ako osobitný originálny
spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva. Ide o nadobudnutie vlastníckeho práva na základe inej
skutočnosti ustanovenej zákonom. Vydržanie vlastníckeho práva je jeho nadobudnutie v dôsledku
kvalifikovanej držby veci, vykonávanej po zákonom stanovenú dobu. Funkciou vydržania je umožniť

nadobudnutie vlastníctva držiteľovi, ktorý vec dlhodobo ovláda v dobrej viere, že je jej vlastníkom, pričom
táto dobrá viera (dobromyseľnosť) je podľa platnej úpravy daná „so zreteľom na všetky okolnosti".
Opakomovládaniavecidržiteľomjenečinnosťvlastníka.Vydržanietakhojínajmävadyalebonedostatok
nadobúdacieho titulu. V prípade, že zmluva je neplatná pre vadu, o ktorej nemohol nadobúdateľ pri
zachovaní obvyklej opatrnosti vedieť, alebo ak tu výnimočne titul vôbec nie je a nadobúdateľ je so

zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že tu titul je, stane sa nadobúdateľ veci jej oprávneným
držiteľom a pri splnení ďalších podmienok ju vydrží. Účelom vydržania je uviesť do súladu dlhodobý
faktický stav so stavom právnym. (uznesenie Najvyššieho súdu z 1. marca 2011, sp. zn. 5 Cdo /30/2010).

29. Funkciou vydržania je umožniť nadobudnutie vlastníctva držiteľovi, ktorý vec dlhodobo ovláda v

dobrej viere, že je jej vlastníkom, pričom táto dobrá viera (dobromyseľnosť) je podľa platnej úpravy daná
„so zreteľom na všetky okolnosti". Opakom ovládania veci držiteľom je nečinnosť vlastníka. Vydržanie
tak hojí najmä vady alebo nedostatok nadobúdacieho titulu. V prípade, že zmluva je neplatná pre vadu, o
ktorej nemohol nadobúdateľ pri zachovaní obvyklej opatrnosti vedieť, alebo ak tu výnimočne titul vôbec
niejeanadobúdateľjesozreteľomnavšetkyokolnostidobromyseľný,žetutitulje,stanesanadobúdateľ

veci jej oprávneným držiteľom a pri splnení ďalších podmienok ju vydrží. Účelom vydržania je uviesť do
súladu dlhodobý faktický stav so stavom právnym. (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 28. marca 2011,
sp. zn. 5 Cdo 87/2010).

30. Predpokladom vydržania je skutočnosť, že držiteľ je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný,

že mu vec alebo právo patrí. Posúdenie toho, či držiteľ je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný,
že mu vec patrí, nemôže vychádzať len z posúdenia subjektívnych predstáv držiteľa. Dobromyseľnosť
držiteľa musí byť posudzovaná aj z objektívneho hľadiska, t. j., či držiteľ pri zachovaní náležitej
opatrnosti, ktorú možno s prihliadnutím na okolnosti konkrétneho prípadu na každom subjekte
požadovať, mal alebo mohol mať pochybnosti, že užíva nehnuteľnosti, ktorých vlastníctvo nenadobudol.

Oprávnená držba sa nemusí nevyhnutne opierať o existujúci právny dôvod, stačí ak tu bol i domnelý
právny dôvod (titulus putativus), teda ide o to, aby držiteľ bol so zreteľom na všetky okolnosti
dobromyseľný, že mu taký právny titul svedčí (rozhodnutie najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/287/2006).
Pri ústavne konformnom výklade dobromyseľnosti držby treba skúmať, či držiteľ objektívne mohol byťpresvedčený o tom, že držanú vec poctivým spôsobom nadobudol. Nemôže byť teda rozhodujúce,
že pritom nesplnil zákonné podmienky. Za poctivý spôsob nadobudnutia veci treba považovať také
nadobudnutie, ktoré je v súlade s dobrými mravmi. Spravidla je preto rozhodujúce, že držiteľ za držanú

vec zaplatil dohodnutú sumu, prípadne poskytol iné dohodnuté plnenie, alebo preukázateľne išlo o dar
ako bezodplatné plnenie. (Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 484/2015 zo 14.
novembra 2018).

31. Odvolací súd poukazuje na vyššie uvedené rozhodnutia Najvyššieho súdu SR a Ústavného súdu

SR, ktoré prijali závery vo vzťahu k dobromyseľnej držbe oprávneného držiteľa. Najpodstatnejšie, čo
vyplýva z týchto rozhodnutí, je skutočnosť, že pri zistení objektívnych okolnosti dobrej viery držiteľa, že
mu vec patrí, je na mieste vyhovieť návrhu oprávneného držiteľa, tak aby bol zosúladený stav právny
a skutočný.

32. Z doterajšieho priebehu konania vyplýva, medzi stranami sporu nebolo sporné, že ešte ich

právni predchodcovia si reálne rozdelili pôvodné mpč. parcely. Týkalo sa to rozdelenie nehnuteľností
(mpč.XXX/X,XXX/X ) v roku 1948 právnymi predchodcami strán sporu (zo strany žalobcu jeho starým
otcom ) , následne nehnuteľnosti zdedila matka žalobcu a tá darovala pozemky v roku 1972 žalobcovi.
Žalobca minimálne od roku 1992 sa snažil vyporiadať svoje vlastníctvo k predmetu sporu, osvedčením
resp. konaním o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva. Túto snahu žalobcu, podľa

názoru odvolacieho súdu, nie je správne hodnotiť v jeho neprospech s prijatým záverom, že nebol
dobromyseľný, keďže vedel o podielovom spoluvlastníctve s ďalšími podielovými spoluvlastníkmi –
žalovanými ( súčasný stav je práve dôsledok neformálnej deľby ) . Žalobca k žalobe pripojil geometrický
plán, ktorý identifikoval nehnuteľnosti, ku ktorým sa žalobca domáhal určenia vlastníckeho práva a tiež
rozsah užívania. V konaní boli vypočutí svedkovia K. a Q., ktorí ako starší občania obce, znalí pomerov

abezprostrednísusediažalobcu,potvrdilivcelomrozsahutvrdeniažalobcukpodstatnýmskutočnostiam
( rozdelenie nehnuteľnosti v dávnej minulosti, rozsah užívania, ktoré zodpovedá súčasnej situácii v
prírode, nerušené a nepretržité užívanie, neprevzatie pozemkov do užívania družstva a k tomu sa
viažúce čestné prehlásenia p. K. a p. K.), čo možno v súhrne považovať za dôkazy v prospech žalobcu.
Obec K. sa vyjadrila k držbe a užívaniu nehnuteľností žalobcom, potvrdil užívanie nerušené, za ktoré

desaťročia uhrádza dane. Ani vyjadrenie Poľnohospodárskeho družstva samo o sebe neznamená
dôkaz, ktorý by mal byť vyhodnotený v neprospech žalobcu, keďže z výpovedí strán sporu vyplynulo, že
časť pôvodných mpč. parciel, ktoré v dôsledku reálnej deľby pripadli právnym predchodcom žalovaných,
boli po vzniku družstva zabraté do užívania družstva, po jeho vzniku.

33. Naopak, žalovaní, nepredložili dôkazy, ktoré by svedčili v neprospech tvrdeniam žalobcu. Možno
teda konštatovať, že neuniesli dôkazné bremeno (napr. rozsudok NS SR sp. zn. 3MCdo/6/2010, nález
Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. I. ÚS 24/2019 z 9. júna 2020) a ani znalecký posudok
vypracovaný v priebehu konania, neposkytol závery, ktoré by podporili tvrdenia žalovaných.

34. Z týchto dôvodov odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie na základe vykonaného
dokazovania dospel k nesprávnym skutkovým a následne právnym záverom a tak je daný dôvod na
zrušenie rozsudku podľa ust. § 389 ods. 1 písm b) CSP.

35. Úlohou súdu prvej inštancie bude vychádzať z procesnej aktivity strán sporu, vyhodnotí doteraz

vykonané dôkazy v zmysle rozhodnutí NS SR a ÚS SR a vo veci opätovne rozhodne. Predovšetkým
rozhodne o znalečnom, pri ktorom je potrebné zohľadniť primeranosť vyúčtovaného znalečného,
použiteľnosti záverov znalca v konaní a tiež včasnosť vyhotovenia znaleckého posudku (v rozsudku
súdu prvej inštancie nepoužil závery znaleckého posudku). V ďalšom rozhodnutí súd prvej inštancie
rozhodne aj o trovách odvolacieho konania podľa ust § 396 ods. 3 CSP.

36. Záverom odvolací súd poznamenáva, že o veci rozhodoval zákonný sudca, čo vyplýva z opatrenia
predsedu Okresného súdu v Prešove č. 1SprO/1493/2019 zo dňa 28.10.2019 (na č. l. 435), predtým
bola vec pridelená na základe Dodatku k rozvrhu práce č.6 Okresného súdu Prešov na rok 2018 – 1
SpR/6/2018 (na č.l. 298).

37. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0 .Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 CSP).
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu

treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).