Uznesenie Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 5. október 2023

Súd: Správny súd v Banskej Bystrici
Spisová značka: 4Sf/7/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0823100236
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 10. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Kvietok
ECLI: ECLI:SK:SpSBB:2023:0823100236.1

Uznesenie

Správny súd v Banskej Bystrici v právnej veci žalobcu: ips cleaning s. r. o., so sídlom Nám. SNP 19,
811 01 Bratislava, IČO: 50 429 558, právne zast.: LEGAL ART, s. r. o., so sídlom Nám. SNP 19, 811
01 Bratislava, IČO: 36 289 302, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom
Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.
101240334/2023 zo dňa 09.05.2023, o návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe,

takto

r o z h o d o l :

Návrh žalobcu zo dňa 11.07.2023 na priznanie odkladného účinku správnej žalobe z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou zo dňa 11.07.2023, doručenou Správnemu súdu v Banskej Bystrici, sa žalobca domáha
preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 100091512/2023 zo dňa 10.01.2023 (ďalej len
„napadnuté rozhodnutie“). Napadnutým rozhodnutím žalovaný zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil

rozhodnutie Daňového úradu Žilina č. 103038956/2022 zo dňa 08.11.2022, ktorým prvostupňový orgán
verejnej správy, podľa § 68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, vyrubil rozdiel dane z pridanej hodnoty za
zdaňovacie obdobie september 2019 vo výške 24.283,63 eur daňovému subjektu – žalobcovi.

2. Žalobca podanou správnou žalobou, zároveň navrhol aby správny súd priznal odkladný účinok

správnej žalobe, ktorou sa navrhuje zrušenie rozhodnutia žalovaného. V podanom návrhu o priznanie
odkladného účinku žalobca uviedol, že má dôvodnú pochybnosť o správnosti a zákonnosti rozhodnutia
žalovaného. Argumentoval tým, že Daňový úradu Žilina, pobočka Martin (ďalej aj len ,,správca dane“)
pri vykonávaní daňovej kontroly overoval oprávnenosť odpočítania dane, pričom zisťoval a objasňoval
všetky okolnosti, ktoré by umožnili prijať záver, že podmienky na uplatnenie práva na odpočítanie dane
boli splnené, alebo naopak pre nesplnenie niektorej z podmienok je nárok na odpočítanie dane vylúčený.

Správca dane na základe vykonaného dokazovania vyhodnotil získané dôkazy a skonštatoval, že
dodávateľské faktúry vystavené spoločnosťami LZD s.r.o., resp. JM Power s.r.o., ktoré boli dodávateľmi
žalobcu, boli súčasťou fakturačného reťazca, v ktorom sa za účasti žalobcu, JM Power s.r.o., LZD
s.r.o. a ďalších dopustili daňového podvodu v zmysle ustálenej európskej judikatúry. Správca dane
žalobcovi vyrubil rozdiel dane vo výške 24.283,63 eur za zdaňovacie obdobie september 2019. Voči
rozhodnutiu správcu dane sa žalobca odvolal. Žalovaný po preskúmaní rozhodnutia správcu dane

dospel k záveru, že správca dane postupoval správne, zistil všetky potrebné skutočnosti na základe
ktorých, prijal právny záver, že dochádza zo strany dodávateľov k podvodnému konaniu. Žalobca má
však za to, že skutkové okolnosti zistené správcom dane a žalovaným nie sú dostatočné a nepreukazujú
pochybenie žalobcu v takom rozsahu, aby bolo možné jednoznačne a bez dôvodných pochybností
vyvodiť záver, že žalobca vedel alebo mohol vedieť, že prijatím preverovaných plnení od dodávateľov sa
bude podieľať na plnení, ktoré je spojené s daňovým únikom v oblasti dane z pridanej hodnoty a žalobca

neprijal všetky opatrenia, ktoré od neho bolo možné rozumne požadovať na zabránenie jeho vlastnej
účasti na podvode. Žalobca trvá na tom, že nevedel a ani nemohol vedieť o prípadnom podvodnomkonaní, ktorého sa mohli dopustiť jeho dodávatelia. Tvrdenia správcu dane, ako aj žalovaného, považuje
žalobca za nedostatočne odôvodnené, sporné a vyvolávajúce pochybnosti o vyvodených záveroch,
nakoľko boli zistené viaceré nezrovnalosti v dodávateľskom reťazci, ktoré neboli správcom dane ani

žalovaným dostatočne preverené.

3. Vykonateľnosť sporných rozhodnutí by mala pre žalobcu nenapraviteľné následky spočívajúce
v závažnej ujme na jeho právach a právom chránených záujmoch. Žalobca je právnická osoba –
podnikateľ, ktorý vykonáva podnikateľskú činnosť najmä v oblasti upratovacích a čistiacich prác a v

súčasnosti zaznamenal pokles tržieb. V tejto súvislosti poukázal na účtovné výkazy, ktoré k návrhu
priložil, z ktorých je podľa žalobcu zrejmý významný pokles tržieb. Žalobca hospodári s negatívnym
hospodárskym výsledkom (stratou) a so záporným vlastným imaním. Žalobcove výdavky prevyšujú
príjmy a v súčasnosti nedisponuje dostatočným množstvom voľných finančných prostriedkov na to,
aby uhradil vyrubený rozdiel DPH tak, ako mu to ukladá rozhodnutie správcu dane. Vykonateľnosť
rozhodnutí, by mala likvidačný´ dopad na majetkovú sféru žalobcu, v dôsledku čoho, by žalobca nebol

schopný plniť si záväzky voči svojim veriteľom. Takáto skutočnosť by predstavovala značne nepriaznivý
zásah do podnikateľskej činnosti žalobcu, ktorý by mohol viesť až k ukončeniu podnikateľskej činnosti
žalobcu. Žalobca vykonáva podnikateľskú činnosť v oblasti upratovacích a čistiacich prác a dáva prácu
nízkopríjmovej časti obyvateľstva a prisťahovalcom. Skončením podnikania žalobcu by o prácu prišlo
mnoho osôb z tých najzraniteľnejších skupín. Žalobca ďalej zdôrazňuje, že priznanie odkladného účinku

nie je v rozpore s verejným záujmom a v dôsledku priznania odkladného účinku nevznikne žalovanému
ani iným osobám žiadna ujma. Je práve vo verejnom záujme, aby došlo k odkladu vykonateľnosti
rozhodnutia, nakoľko je zrejmé, že prípadné nevyhovenie návrhu by sa negatívne dotklo nielen žalobcu,
ale aj ďalších fyzických a právnických osôb, voči ktorým by si žalobca nedokázal plniť svoje záväzky.
V súčasnosti je možné z verejne dostupných zdrojov zistiť, že žalobca je dlžníkom na daniach, pričom

takáto skutočnosť je spôsobilá poškodiť ho v obchodných vzťahoch, zasiahnuť do jeho dobrej povesti,
znížiť jeho dôveryhodnosť ako obchodného partnera a spôsobiť mu tak nereparovateľnú škodu na jeho
právach.

4. Existuje dôvodná obava, že po začatí daňového exekučného konania a eventuálnom aj čiastočnom

vymožení daňovej pohľadávky, by správcovi dane v prípade úspechu žalobcu v súdnom konaní odpadol
exekučný titul, ktorým je právoplatné a vykonateľné daňové rozhodnutie. Vychádzajúc zo základnej
zásady daňového exekučného konania, podľa ktorej navrátenie do predošlého stavu nie je možné,
by žalobca musel žalovať daňový úrad o náhradu škody. Žalobca má za to, že v danom prípade
hrozba závažnej ujmy nielen existuje, ale ak nebude odložená vykonateľnosť napadnutého rozhodnutia,

výkonom rozhodnutia ujma reálne nastane. V závere návrhu o priznanie odkladného účinku žalobca
uviedol, že nedisponuje dostatočným množstvom voľných finančných prostriedkov na úhradu vyrubenej
dane. Úhrada vyrubenej dane by pre žalobcu znamenala závažnú ujmu spočívajúcu v neschopnosti
plniť si svoje záväzky voči svojim veriteľom. Odklad vykonateľnosti rozhodnutia nie je v rozpore s
verejným záujmom. Možná ujma, ktorá hrozí, je u žalobcu porovnateľne vyššia, nakoľko by mala pre

neho nenapraviteľné následky (strata obchodných partnerov, zníženie dôveryhodnosti,...).

5. K návrhu o priznanie odkladného účinku žalobca pripojil listinné dôkazy: rozhodnutie Finančného
riaditeľstva SR č. 100910421 zo dňa 14.04.2022, účtovnú závierku žalobcu ku dňu 31.12.2022, záznam
z portálu finstat.sk.

6. Podľa § 184 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“), podanie správnej
žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.

7. Podľa § 185 SSP, správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať

správnej žalobe odkladný účinok:
a) ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu
verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska
škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný
následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom,

b) ak napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy má podklad
v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti, a žalobcovi
by inak hrozila vážna a nenapraviteľná ujma a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore so záujmom
Európskej únie.8. Podľa § 187 ods. 3 SSP, o návrhu žalobcu podľa § 185 rozhodne správny súd do 30 dní od
doručenia vyjadrenia žalovaného k tomuto návrhu, prípadne administratívnych spisov, ak bol návrh

podaný súčasne so správnou žalobou.

9. Podľa § 188 SSP, ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.

10.Správnysúdvsúladesustanovením§187ods.3SSPvýzvouzodňa18.08.2023vyzvalžalovaného,

aby sa vyjadril k návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe. Žalovaný v písomnom
vyjadrení na výzvu správneho súdu uviedol, že navrhuje aby správny súd nepriznal odkladný účinok
správnej žalobe.

11. Podanie správnej žaloby má priamo zo zákona odkladný účinok len v takom prípade, ak to vyslovene
ustanoví Správny súdny poriadok alebo osobitný predpis. Priznať odkladný účinok správnej žalobe môže

však aj správny súd, a to za podmienok stanovených zákonom. Procesným predpokladom rozhodnutia
správneho súdu o priznaní odkladného účinku správnej žalobe je predovšetkým návrh žalobcu, ktorým
tvrdí, že okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia alebo inými právnymi následkami napadnutého
rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy by mu hrozila závažná ujma,
značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny

nenapraviteľný následok. Priznanie odkladného účinku pre tento zákonný dôvod nemôže byť v rozpore
s verejným záujmom. V prípade, ak sa žalobca domáha priznania odkladného účinku správnej žalobe
proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy, ktoré má podklad v
právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti, náležitosťou
takéhoto návrhu musí byť tvrdenie o tom, že žalobcovi hrozí vážna a nenapraviteľná ujma. Správny

súd pri posudzovaní dôvodnosti návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe v zásade
zohľadňuje tie dopady a ujmy, ktoré by v dôsledku svojho vzniku mohli zmariť tú ochranu subjektívnych
práv, právom chránených záujmov alebo povinností, ktorú by mohlo poskytnúť rozhodnutie správneho
súdu vyhovujúce správnej žalobe.

12. Správny súd skúmal, či by okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia žalovaného správneho
orgánu hrozila závažná ujma v zmysle § 185 písm. a) SSP. Tvrdenia žalobcu o existencii závažnej
ujmy v pôsobení žalobcu ako podnikateľa bližšie nešpecifikoval a návrh konkrétne neodôvodnil.
Koncepcia inštitútu odkladného účinku predpokladá existenciu hrozby, ktorá musí byť v intenciách
daného skutkového stavu riadne osvedčená, pričom hroziace následky musia byť závažnejšie, ako

prelomenie princípu právnej istoty právoplatného rozhodnutia. Správny súd považuje za nevyhnutné
zdôrazniť, že samotné rozhodnutie o odkladom účinku správnej žaloby prichádza do úvahy len vo
výnimočných situáciách a toto rozhodnutie správneho súdu má mimoriadny charakter, pretože súd tu
pred vlastným rozhodnutím vo veci samej prelamuje právne účinky právoplatného správneho aktu, na
ktorý, pokiaľ nie je ako celok zákonným postupom zrušený, treba hľadieť ako na zákonný a vecne

správny. Takéto rozhodnutie správneho súdu o priznaní odkladného účinku je preto nesystémové a musí
byť vyhradené len pre mimoriadne prípady, ktoré zákonodarca vymedzil v ustanovení § 185 písm. a)
alebo písm. b) SSP slovami o hroziacej závažnej ujme, značnej hospodárskej škode, či finančnej škode,
závažnej ujme na životnom prostredí, prípadne inom vážnom nenapraviteľnom následku. Správny súd
musí mať pritom dostatočným spôsobom osvedčené, že je nevyhnutné postupovať v súlade so znením

ust. § 185 písm. a) alebo b) SSP. Preto súd vyžaduje, aby navrhovateľ odkladného účinku jednoznačne
osvedčil jeho opodstatnenosť.

13. Osvedčiť existenciu hrozby závažnej ujmy je povinnosťou navrhovateľa. Hrozba pritom musí byť
priama a nesmie ísť len o hypotetickú možnosť. Rovnako nesmie byť nepatrná, ale musí mať závažný

dopad. Z uznesenia Ústavného súdu SR sp zn. III. US 364/2017-16 zo dňa 30.05.2017 vyplýva, že
preukázanie hrozby treba považovať za osobitnú náležitosť návrhu na priznanie odkladného účinku. To,
že nesmie ísť len o hypotetickú možnosť tvrdenej hrozby vyplýva zo záverov uznesenia Najvyššieho
súdu SR sp zn. 7Sžks/17/2018 zo dňa 30.05.2018.

14. Správny súd zastáva názor, že hrozba daňovej exekúcie sama o sebe nie je zákonným
dôvodom pre priznanie odkladného účinku správnej žalobe. V prípade každého právoplatného a
vykonateľného rozhodnutia na plnenie, nevynímajúc rozhodnutia daňových orgánov, nastupuje možnosť
jeho vymoženia, pokiaľ povinný subjekt nesplní uloženú mu povinnosť dobrovoľne sám. Niet pochýb otom, že akákoľvek exekúcia sa dotkne majetkovej sféry povinného subjektu. Pokiaľ by samotný výkon
rozhodnutia (exekúcia) mala byť hrozbou finančnej škody akú predpokladá ustanovenie § 185 písm.
a)SSP, čo je v prípade rozhodnutí na peňažné plnenie zákonný dôsledok vykonateľnosti, potom by bolo

namieste spájať s podaním správnej žaloby proti takémuto rozhodnutiu odkladný účinok ex lege, ako je
tomu napríklad v azylových veciach. Zákonodarca to však tak neupravil. Daňová exekúcia je osobitným
konaním orgánu verejnej správy, v rámci ktorého sú inštitúty zmierňujúce dôsledky okamžitého výkonu
rozhodnutia (napríklad odklad daňovej exekúcie, povolenie splátok a pod.). Inštitút priznania odkladného
účinku správnej žalobe v rámci súdneho konania o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí daňových

orgánov je len sekundárnou ochranou daňového subjektu - žalobcu, avšak len v prípade splnenia
zákonom stanovených podmienok.

15. Správny súd môže uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok len na návrh žalobcu a po
vyjadrení žalovaného, ale len z dôvodov uvedených v § 185 písm. a) alebo b) SSP. Vzhľadom na to, že
žalobca netvrdil a neosvedčil skutočnosti, z ktorých by bolo možné vyvodiť že mu okamžitým výkonom

alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia
orgánu verejnej správy hrozí závažná ujma, značná hospodárska škoda, či finančná škoda, závažná
ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok, správny súd nezistil zákonný
dôvod na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, a preto rozhodol uznesením o zamietnutí návrhu
žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe podľa § 188 SSP.

16. Po oboznámení sa s tvrdeniami žalobcu v návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobcu
a zo žalobcom predložených dôkazov k návrhu vyplýva, že žalobca návrh odôvodnil tým, že už teraz
hospodári so záporným vlastným imaním a poukazuje na svoju platobnú neschopnosť. Teda jeho
nepriaznivá ekonomická situácia nie je priamym dopadom správnou žalobou napadnutého rozhodnutia.

Správny súd môže správnej žalobe priznať odkladný účinok len v tom prípade, ak by následok v podobe
zlej ekonomickej situácie bol priamym dôsledkom preskúmavaného rozhodnutia, čo tak v prejednávanej
veci nie je. Žalobca nepreukázal, že by mu prípadným výkonom napadnutého rozhodnutia vznikla ujma
takej intenzity, ako predpokladá zákonná úprava pre priznanie odkladného účinku správnej žalobe.
Žalobca rovnako nepreukázal, že v príčinnej súvislosti s výkonom napadnutého rozhodnutia by došlo k

ohrozeniu podnikateľských záujmov žalobcu, ako tvrdí v návrhu. Samotná možnosť núteného výkonu
rozhodnutia nie je bez ďalšieho dôvodom pre vyhovenie návrhu žalobcu.

17. Pokiaľ žalobca argumentoval v rámci návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe tým,
že závery v rozhodnutiach napadnutých správnou žalobou sú nesprávne, táto argumentácia môže byť

vyhodnotenálenvrámciprieskumuzákonnostisprávnoužalobounapadnutýchrozhodnutíprirozhodnutí
vo veci samej.

18. Správny súd pri rozhodovaní o návrhu na priznanie odkladného účinku, každú vec posudzuje
individuálne. V zásade nemusí prihliadať na opodstatnenosť žaloby, nemalo by ísť o prejudikovanie

rozhodnutia vo veci samej (v štádiu posudzovania dôvodnosti návrhu častokrát ešte ani nie je možné
ustáliť opodstatnenosť žaloby), ale rozhodujúcou skutočnosťou je osvedčenie hrozby závažnej ujmy, či
inéhovážnehonenapraviteľnéhonásledku,t.j.niektoréhozmožnýchnegatívnychnásledkovuvedených
v § 185 písm. a) SSP v prípade okamžitého výkonu napadnutého rozhodnutia.

19. Správny súd môže uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok len na návrh žalobcu a po
vyjadrení žalovaného, ale len z dôvodov uvedených v § 185 písm. a) alebo b) SSP. V posudzovanom
prípade bol žalobcom podaný návrh podľa § 185 písm. a) SSP. Keďže správny súd v danej veci
nezistil dôvodnosť návrhu v zmysle podmienok uvedených v § 185 písm. a) SSP, rozhodol uznesením
o zamietnutí návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe podľa § 188 SSP.

20. Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP v spojení s
§ 147 ods. 2 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu kasačná sťažnosť nie je prípustná (§ 439 ods. 2 písm. e) SSP).