Rozsudok – Zodpovednosť za škodu pri výkone… ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 27. september 2023

Súd: Okresný súd Komárno
Spisová značka: 7C/77/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4218204719
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 09. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivana Jaďuďová

ECLI: ECLI:SK:OSKN:2023:4218204719.18

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Komárno sudkyňou JUDr. Ivanou Jaďuďovou vo veci žalobcu: Á. E., F.. XX.XX.XXXX, T.

U. XXXX/X, P., proti žalovanému: Mesto Komárno, Nám. Gen. Klapku 1, Komárno, IČO: 00 306 525,
v konaní zastúpený: LÖWY & LÖWY s. r. o., Slowackého 56, Bratislava - Ružinov, IČO: 47 236 230, v
konaní o náhradu škody spôsobenej nezákonným postupom a nezákonným rozhodnutím v sume 396,50
Eur, takto:

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Žalovanému sa priznáva voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca vo svojom podaní, ktoré označil ako: „Žaloba o náhradu škody spôsobenej nezákonným

postupom a nezákonným rozhodnutím“ zo dňa 16.10.2018, ktoré doručil súdu dňa 16.10.2028 sa
domáhal zaplatenia sumy 396,50 Eur v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia súdu.
2. Žalobca na pojednávani predniesol žalobcu zhodne s písomne vyhotovenou žalobou a uviedol, že
žalovaný dňa 26.09.2016 postúpil rozhodnutie č. 3211495612 zo dňa 16.03.2015 za miestny poplatok
a to komunálne odpady a drobné stavebné odpady na rok 2012 na vymáhanie prostredníctvom
exekútorského úradu. Na tomto skutkovom základe požiadal o priznanie odškodnenia v sume 396,50
Eur, nakoľko v určitom období sa nezdržiaval na území mesta Komárno, nakoľko bol vo vyšetrovacej

väzbe R. O., a to od októbra 2010 do 24.11.2012 a za toto obdobie mu mal vzniknúť nedoplatok za
miestny poplatok, komunálny odpad a drobné stavebné odpady za rok 2012 počas jeho neprítomnosti
v nehnuteľnosti, keď v predmetnom byte sa zdržiavala jeho kamarátka, pričom vlastníkom bytu bola
tretia osoba, H.. K.. Žalobca podľa vlastného udania bol obyvateľom Mesta Komárno bez konkrétnej
adresy trvalého pobytu. Do r. 2007 pracoval ako H. cca 30 rokov v P. I. R. F.. Po tom ako zistil, že
došlo k nedoplatku, požiadal o odpustenie zmeškanej lehoty na podanie opravného prostriedku voči
rozhodnutiu, voči nemu malo byť vedených niekoľko exekúcií, ktoré sú už vybavené, podal v nich

námietky. Na záver svojho vyjadrenia poukázal na to, že on žiadnu lehotu nezmeškal, mesto vo VZN
mesta opravilo 6-ročnú na 30-dňovú lehotu, čo bolo, podľa jeho názoru nesprávne, aj podľa názoru
hlavného kontrolóra pána Č..
3. Zástupca žalovaného uviedol, že sa pridržiava svojich písomných podaní, ktoré súdu doručili. Uviedol,
že žaloba je nejasná, keďže dikcia zákona č. 514/2003 pojednáva o dvoch alternatívach pre priznanie
žalobcom uplatnený nárok, a to z titulu nezákonného rozhodnutia, resp. nezákonného postupu. Vo
vzťahu k prejednávanému prípadu podľa jeho názoru je ustálená rozhodovacia prax najvyšších súdnych

autorít a to uznesenia NS SR 2Cdo 2/2017 . Rovnako poukázal na to, že na žalobcovi je dôkazné
bremeno ku všetkým podstatným skutočnostiam tak, ako je to vo všetkých ich podaniach, aby žalobca
preukázal splnenie podmienok pre priznanie nároku na náhradu škody, resp. nemajetkovej ujmy a tým
aj splnenia podmienok pre takéto nároky.4. Súd vo veci rozhodol rozsudkom sp. zn. 7C/77/2018 -99 zo dňa 12.06.2020 a žalobu zamietol. Proti
tomuto rozsudku podal odvolanie žalobca a Krajský súd v Nitre uznesením sp. zn. 8Co/110/2020-144 zo
dňa 28.10.2021 napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie

konanie a nové rozhodnutie s tým, že súd prvej inštancie nezaujal žiadny právny názor k relevantnej
námietke žalobcu k nesprávnemu postupu žalovaného súvisiacemu s tým, že svoje rozhodnutie zo
dňa 16.3.2015 predložil na vymáhanie exekútorskému úradu napriek tomu, že zákonné podmienky
na doručenie tohto rozhodnutia verejnou vyhláškou naplnené byť nemali, s ohľadom na čo potom
rozhodnutie nemohlo vyvolať ani právne následky s ohľadom na jemu uložené povinnosti.

Krajský súd tiež uviedol, že napriek opakovaným výzvam súdu prvej inštancie, samotná žaloba žalobcu
nezodpovedá tomu, že ním uplatňovaná celková suma má základ v dvoch skutkových podstatách
(nezákonnostiúradnéhopostupuanezákonnostirozhodnutia),keďskutkovévymedzenieuplatňovaných
nárokovakoajzdôvodnenievýškyžalovanejsumymusívyplývaťzožalobysamotnej;súdprvejinštancie
sa teda nemal uspokojiť s nečinnosťou žalovaného po jeho výzvach, ale mal trvať dôsledne na naplnení
zákonných požiadaviek kladených na žalobu samotnú, keď z uvedeného vyplýva aj potreba špecifikácie

žalovanej sumy - jej zložiek (častí) aj podľa skutkového základu uplatňovaných nárokov, nakoľko až
potom je jasný predmet konania a dokazovania. Pozornosti súdu prvej inštancie uniklo i to, že uplatnenie
nároku na náhradu škody, nezákonným rozhodnutím z 15.3.2017 vôbec nebolo predmetom zákonom
vyžadovaného predbežného prejednania nároku (v žiadosti o odškodnenie zo dňa 9.4.2018), bez
ktorého sa jedná o predčasne podanú žalobu v tejto časti nároku.

5. Následne súd vyzval žalobcu s poukazom na právny názor súdu vyššej inštancie, aby zdôvodnil výšku
žalovanej sumy- jej zložiek (častí) aj podľa skutkového základu uplatňovaných nárokov.
6. Na výzvu žalobca uviedol, že sa pridržiava všetkých svojich písomných a ústnych vyjadrení, ako
aj predložených dôkazov v pôvodnom konaní a taktiež svojho písomného odvolania proti rozsudku
Okresného súdu Komárno zo dňa 12. júna 2020, sp. zn. 7C/77/2018-99, v uvedenom odvolaní sa

podrobne a kvalifikovane vyjadril ku konaniu. Taktiež sa vyjadril k jednotlivým zložkám požadovanej
náhrady škody (za nemajetkovú ujmu atď.).
7. Súd vo veci nariadil pojednávanie po vypočutí si prednesov strán sporu a po oboznámení sa s
obsahom listín založených v spise, a to Žiadosť o odškodnenie... zo dňa 09.05.2018 na čl. 4, Oznámenie
o vybavení podania zo dňa 25.07.2017 na čl. 5-9, Žiadosť o odškodnenie... zo dňa 09.04.2018 na

čl. 10, Rozhodnutie Mesta KN č. 6357/2280/RPKO/2017 zo dňa 15.03.2017 na čl. 11-14, písomnými
vyjadreniami strán sporu, ostatnými listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v spise a ustálil nasledovný
skutkový a právny stav veci:
8. V zmysle § 1 písm. a, písm. c) zákona č. 514/2003 Z.z., ktorý nadobudol účinnosť dňa 01.07.2004
o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov platí,

že tento zákon upravuje a) zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci pri výkone
verejnej moci a rovnako upravuje podľa písm. c) predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody a
právo na regresnú náhradu.
Na účely citovaného zákona podľa § 2 platí, že výkon verejnej moci je rozhodovanie a úradný
postup orgánov verejnej moci o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, b) orgán verejnej moci je 1. štátny orgán, 2. orgán územnej samosprávy,
verejnoprávna inštitúcia, orgán záujmovej samosprávy, fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorým
zákon zveril výkon verejnej moci.
Podľa § 3 ods. 1 a ods. 2 zák. č. 514/2003 platí, že štát zodpovedá za podmienok ustanovených
týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho

zákona, pri výkone verejnej moci a) nezákonným rozhodnutím, b) nezákonným zatknutím, zadržaním
alebo iným pozbavením osobnej slobody, c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo
rozhodnutím o väzbe, alebo d) nesprávnym úradným postupom. V zmysle ods. 2 sa zodpovednosti
podľa predchádzajúceho odseku nemožno zbaviť. V ustanovení § 4 uvedeného zákona sú vymedzené
orgány konajúci v mene štátu.

9.Podľa § 5 ods. 1 citovaného zákona má účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku
rozhodnutia vydaného v tomto konaní, právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím.
Na základe § 6 ods. 1 a ods. 2 uvedeného zákona ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu
škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie,
ktorýmbolaškodaspôsobená,bolozrušenéalebozmenenéprenezákonnosťpríslušnýmorgánom.Súd,

ktorý rozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu. Právo podľa odseku 1 možno
priznať iba vtedy, ak poškodený podal proti nezákonnému rozhodnutiu riadny opravný prostriedok podľa
osobitných predpisov. Splnenie tejto podmienky sa nevyžaduje, ak ide o prípady hodné osobitného
zreteľa.Podľa § 9 ods. 1 cit. zákona platí, že štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným
postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť
úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone

verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených
záujmov fyzických osôb a právnických osôb; za nesprávny úradný postup sa nepovažuje postup alebo
výsledok postupu Národnej rady Slovenskej republiky....
Podľa § 9 ods. 2 citovaného zákona platí, že pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu súdu
spočívajúceho v porušení povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej

lehote, v nečinnosti pri výkone verejnej moci alebo v zbytočných prieťahoch v konaní možno vychádzať
len z výsledkov vybavenia sťažnosti na prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy,
z právoplatného rozhodnutia vydaného v disciplinárnom konaní, ktorým sa rozhodlo o tom, že sudca
sa dopustil disciplinárneho previnenia, ktoré má za následok prieťahy v súdnom konaní, právoplatného
rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené právo na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov alebo z právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu

Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti, ktorým Ústavný súd Slovenskej republiky konštatoval, že sa
porušilo právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.
10. Územná samospráva zodpovedá podľa § 10 ods. 1 až 3 zák. č. 514/2003 Z. zák. za
podmienokustanovenýchtýmtozákonomzaškoduspôsobenúorgánmiúzemnejsamosprávyprivýkone
samosprávy. Územná samospráva zodpovedá za škodu podľa odseku 1, ktorá bola spôsobená a)

nezákonným rozhodnutím alebo b) nesprávnym úradným postupom. Zodpovednosti podľa odseku 1 sa
nemožno zbaviť. Vo veciach náhrady škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym
úradným postupom orgánov územnej samosprávy pri výkone samosprávy v mene územnej samosprávy
koná podľa § 11 zák. č. 514/2003 Z. zák. a) starosta obce, ak škodu spôsobil orgán obce, b) predseda
samosprávneho kraja, ak škodu spôsobil orgán vyššieho územného celku.

11. V zmysle ustanovenia § 12 ods. 1 a ods. 2 zák. č. 514/2003 Zb. zák. právo na náhradu škody
spôsobenej nezákonným rozhodnutím, ktoré bolo vydané orgánom územnej samosprávy pri výkone
samosprávy v konaní, na ktoré sa vzťahujú predpisy o správnom konaní, má účastník konania, ktorému
vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto konaní. Právo na náhradu škody má i ten, s
kým nebolo konané ako s účastníkom konania, aj keď s ním, ako s účastníkom konania, konané malo

byť. Ak bolo nezákonné rozhodnutie vydané orgánom územnej samosprávy pri výkone samosprávy v
konaní, na ktoré sa nevzťahujú predpisy o správnom konaní, má právo na náhradu škody ten, komu
škoda vznikla v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto konaní.
12. Na uplatnenie nároku podľa § 13 zák. č. 514/2003 Zb. zák. na náhradu škody spôsobenej
nezákonným rozhodnutím orgánov územnej samosprávy pri výkone samosprávy sa primerane použijú

ustanovenia § 5 a 6.
Územná samospráva zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom v zmysle
ustanovenia § 14 ods. 1 a ods. 2 zák. č. 514/2003 Zb. zák. Za nesprávny úradný postup sa považuje
aj porušenie povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie o zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť
orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah

do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb. Právo na náhradu škody
spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takýmto postupom spôsobená škoda.
13. Podľa § 16 ods. 1 cit. zákona v znení v čase vydania poverenia a podania tohto návrhu, ak príslušný
orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti,
môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde.

Podľa § 17 ods. 1 cit. zákona uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje
inak.
Podľa § 17 ods. 2 cit. zákona v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie
je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo
nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné

uspokojiť ju inak.
Podľa § 17 ods. 3 cit. zákona výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2 sa určuje s
prihliadnutím najmä na a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje,
b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo, c) závažnosť následkov, ktoré vznikli
poškodenémuvsúkromnomživote,d)závažnosťnásledkov,ktorévzniklipoškodenémuvspoločenskom

uplatnení.
Podľa § 19 ods. 3 cit. zákona lehota neplynie počas predbežného prerokovania nároku podľa § 15 odo
dňa podania žiadosti do skončenia prerokovania, najdlhšie však počas šiestich mesiacov.14. Vykonaným dokazovaním súd zistil, že žalobca doručil vopred žalovanej strane svoju žiadosť
o predbežné prerokovať nároku na základe písomnej žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na
náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, resp. nesprávnym úradným postupom podľa §

15 ods. 1 v spojení s § 11 zák. č. 514/2003 Zb. zák.
Žalovaná strana neuspokojila nárok žalobcu po doručení písomného podania žalobcu, ktoré bolo
označené ako: „Žiadosť o odškodnenie za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom ako aj
nezákonným rozhodnutím v zmysle z. č. 514/2003 Zb. zák. - zaslanie“ ... zo dňa 09.04.2018
15. Súd dospel k záveru, že žalobca v konaní neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal, že zo

strany žalovaného došlo k vydaniu nezákonného rozhodnutia alebo nesprávneho úradného postupu.
Pre nesplnenie zákonného predpokladu v zmysle § 6 ods. 1, 2 zákona č. 514/2003 Z.z., keď v konaní
zo strany žalobcu nebolo preukázané, že právoplatné rozhodnutie č. 3211495612 zo dňa 16.03.2015
bolo pre nezákonnosť príslušným orgánom zrušené alebo zmenené, súd považoval uplatnený nárok
žalobcu na náhradu škody z titulu nezákonných rozhodnutí za nedôvodný. Pokiaľ nebolo rozhodnutie
zrušené alebo zmenené, nie je splnená podmienka pre uplatnenie nároku na náhradu škody z titulu

nezákonného rozhodnutia.
Pre úspešné uplatnenie práva na náhradu škody podľa zákona č. 514/2003 Z.z. je nevyhnutné okrem
existencie niektorého zo zásahov podľa § 3 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. a vzniku škody, preukázať
aj príčinnú súvislosť medzi týmito zložkami. Podľa ustálenej súdnej praxe príčinná súvislosť, ako ďalší
predpoklad vzniku zodpovednosti za škodu, je priama väzba javov (objektívnych súvislostí), v rámci

ktorého jeden jav (príčina) vyvoláva druhý jav (následok). V postupnom slede javov je každá príčina
niečím vyvolaná a každý ňou spôsobený následok sa stáva príčinou ďalšieho javu. Zodpovednosť však
nemožno robiť závislou na neobmedzenej kauzalite. Atribútom príčinnej súvislosti je totiž „priamosť“
pôsobenia príčiny na následok, pri ktorej príčina priamo (bezprostredne) predchádza následku a
vyvoláva ho. Vzťah príčiny a následku musí byť priamy, bezprostredný, neprerušený; nestačí ak je

iba sprostredkovaný. Pre vznik zodpovednosti štátu musia byť splnené všetky tri podmienky súčasne.
Uplatneniu základného práva účastníka na súdnu ochranu zodpovedá jeho povinnosť splniť podmienky
zákonom ustanoveného postupu uplatnenia nároku na všeobecnom súde. Okrem povinnosti tvrdenia
má žalobca aj dôkaznú povinnosť, ktorej cieľom je unesenie dôkazného bremena v rozsahu, v ktorom
dôkazné bremeno spočíva na strane sporu. Podmienky vzniku zodpovednosti za škodu v zmysle zákona

č. 514/2003 Z.z. sú stanovené kumulatívne a v prípade nesplnenia čo i len jednej z nich, nie je daná
táto zodpovednosť.
16. Napriek výzve súdu po vrátení veci z Krajského súdu žalobca nešpecifikoval žalovanú sumu - jej
zložky (častí) aj podľa skutkového základu uplatňovaných nárokov.
Žalovaný súdu predložil nárok na náhradu škody vo vzťahu k ČSOB 40,- Eur, Poštovej banke 20,- Eur,

za poverenie 16,- Eur, atď. bez uvedenia spisovej značky, pod ktorou bola vykonaná exekúcia a tatko
si uplatnil nárok v celkovej sume 396,50 Eur. Na základe uvedených je zrejmé, že žalobca nepreukázal
príčinnú súvislosť, či už medzi vznikom škody, resp. nemajetkovou ujmou v tomto konaní. Žalobca súdu
nepredložil a ani neoznačil rozhodnutie, ktoré by malo byť zrušené a na tom základe by bolo zrejmé, že
existuje nárok z titulu nezákonného rozhodnutie.

17. Pokiaľ ide o nemajetkovú ujmu, táto nie je bližšie konkretizovaná, nie je konkretizované v súvislosti
s čím vznikla a ako sa prejavila a v čom spočívala.
Súd v tejto súvislosti uvádza, že nemajetkovú ujmu bolo potrebné zo strany žalobcu určite pomenovať
a vysvetliť a tiež bolo na ňom tvrdiť a preukázať, že k vzniku nemajetkovej ujmy nezákonným
rozhodnutím, resp. rozhodnutím o väzbe skutočne došlo. Pre vyslovenie vzniku nemajetkovej ujmy teda

nepostačuje žalobcovo tvrdenie, že k nej došlo a tiež nepostačuje abstraktná právna kvalifikácia ujmy
ako nemajetkovej.
Vznik objektívnej zodpovednosti štátu za vznik nemajetkovej ujmy tiež predpokladá existenciu príčinnej
súvislosti medzi vydaním nezákonného rozhodnutia, či nesprávnym úradným postupom a vznikom
nemajetkovej ujmy. Nemajetková ujma predstavuje zásah do inej než majetkovej sféry poškodeného

a môže tak predstavovať rôzne negatívne následky do osobnostnej integrity poškodeného vplývajúce
na jeho česť, vážnosť, povesť, doterajší súkromný a pracovný život, rodinné vzťahy, spoločenské
postavenie a pod. Zákon pri určovaní výšky nemajetkovej ujmy výslovne nestanovuje žiadne kritériá
a tým ponecháva na voľnú úvahu súdu, aby s ohľadom na konkrétne skutkové okolnosti každého
individuálneho prípadu sám vymedzil skutočnosti významné pre určenie výšky náhrady. Aby však úvahy

o výške nemajetkovej ujmy neboli ponechané na ľubovôľu súdu, musia byť založené na konkrétnych
a preskúmateľných hľadiskách, ktoré musia vychádzať zo skutkového stavu na základe dokazovania
vykonaného na zisťovanie následkov v jednotlivých oblastiach spoločenského života dotknutej osoby.
Vo všeobecnosti určujúcim vodítkom pre stanovenie výšky náhrady nemajetkovej ujmy by mala byť jejprimeranosť, pričom pri určení výšky nemajetkovej ujmy je potrebné prihliadnuť na skutočnosti uvedené
v ustanovení § 17 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z.z. a náhradu nemajetkovej ujmy je možné určiť až do
výšky podľa § 17 ods. 4 zákona č. 514/2003 Z.z. .

Podľa ustálenej judikatúry ÚS SR okrem iných napr. v konaní II. ÚS SR 467/2008 bolo ustálené, že v
zmysle zák. č. 514/2003 Z. Z. právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím štátneho
orgánu, alebo jeho nesprávnym úradným postupom podľa čl. 46 ods. 3 Ústavy SR nie je absolútne,
ale v záujme zaistenia právnej istoty podlieha (podľa čl. 46 ods. 3 v spojení s čl. 51 ods. 1 Ústavy SR)
zákonným obmedzeniam upravujúcim predpoklady na jej uplatnenie.

18. Zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci má charakter objektívnej
zodpovednosti (bez ohľadu na zavinenie). Štát teda zodpovedá za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci tými, ktorí v jeho mene vykonávali verejnú moc bez ohľadu na to, či tieto osoby spôsobili škodu
svojím zavinením alebo bez tohto zavinenia.
Zákon upravuje z hľadiska spôsobu, akým bola škoda spôsobená, dva odlišné okruhy zodpovednosti
za škodu. Prvý okruh predstavuje zodpovednosť za škodu spôsobenú protiprávnym (nezákonným)

rozhodnutím (5 § a § 6 zákona). Druhý okruh predstavuje zodpovednosť za škodu spôsobenú
nesprávnym úradným postupom (§ 9 zákona).
Podľa súdu, v každom prípade sa musí preukázať splnenie podmienok zodpovednosti za škodu. Vyššie
uvedené podmienky zodpovednosti musí preukázať poškodený v procesnom postavení žalobcu, ktorý v
prípadnom súdnom konaní o náhradu škody znáša dôkazné bremeno o skutočnostiach, ktoré zakladajú

objektívnu zodpovednosť štátu.
19. Žalobca neuniesol dôkazné bremeno vo vzťahu k preukázaniu splnenia zákonnej podmienky podľa
§ 5 a § 6 zák. č. 514/2003 Z. Z. zo strany žalobcu a to, že právoplatné rozhodnutie súdu bolo zrušené,
resp. aspoň zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom.
Keďže žalobca v konaní náležite nepreukázal rozsah nepriaznivých následkov, ktoré mu mali v súvislosti

s rozhodnutím vzniknúť a jeho tvrdenia v tomto smere zostali dôkazne nepodložené, ním uplatnený
nárok na náhradu nemajetkovej ujmy súd vyhodnotil ako nedôvodný.
20.Súdlenpoznamenáva,žeoznámeniehlavnéhokontrolóraMestaKomárno,oktoréopieralsvojnárok
žalobca je bez akejkoľvek relevancie a záväznosti.
21. Súd v odôvodnení svojho rozhodnutia nemusí dať absolútne vyčerpávajúcu odpoveď na všetky

otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne
dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia (ako to vyplýva z rozhodnutia NS SR 1 Cdo
92/2011 str.: 8).
22. Uplatnenie nároku na náhradu škody, nezákonným rozhodnutím č. 6357/2280/RPKO/2017 zo
dňa 15.3.2017 vôbec nebolo predmetom zákonom vyžadovaného predbežného prejednania nároku (v

žiadosti o odškodnenie zo dňa 9.4.2018), bez ktorého sa jedná o predčasne podanú žalobu v tejto časti
nároku.
23. Vzhľadom na vyššie uvedené súd mal za to, že žaloba žalobcu nie je dôvodná a preto ju zamietol.
24. Podľa ustanovenia § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd
v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Podľa ustanovenia § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu
vo veci.
25. O trovách konania súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 255 ods. 1 CSP a keďže žalovaný mal vo
veci plný úspech, súd mu priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
O výške náhrady trov konania rozhodne súd obsadený súdnym úradníkom samostatným uznesením v

zmysle ustanovenia § 262 ods. 2 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu
- Okresný súd Komárno, Pohraničná 6, 945 01 Komárno - na Krajský súd v Nitre.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného právneho predpisu.