Uznesenie – Zmluvy ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 4. október 2023

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 15Co/129/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6622204817
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 10. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jaroslav Gallo
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2023:6622204817.3

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jaroslava Galla a členov
senátu JUDr. Jaroslava Mikulaja a JUDr. Klaudie Koskovej, v spore žalobkyne: A. B. C., narodená
XX.XX.XXXX, bytom D. E. XX, XXX XX D., štátna občianka Maďarskej republiky, právne zast.: Viktória
Hellenbart advokátska kancelária s.r.o., so sídlom Ulica F. C. XXX/XX, XXX XX E., IČO: 47 250 640
proti žalovanému: G. H., narodený XX.XX.XXXX, bytom D. E. XX, XXX XX D., v konaní o zaplatenie 15

500,--Eur s príslušenstvom, o návrhu žalobkyne na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, o odvolaní
žalovanéhoprotiuzneseniuOkresnéhosúduLučenecsp.zn.6C/80/2022-138zodňa31.júla2023,takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Lučenec odvolaním napadnutým uznesením sp. zn. 6C/80/2022-138 zo dňa
31. júla 2023 na návrh žalobkyne nariadil zabezpečovacie opatrenie a zriadil v prospech žalobkyne

záložné právo na nehnuteľnosť zapísanú na Liste vlastníctva číslo XXXX pre katastrálne územie a
obec Fiľakovo, ako byt číslo XX na X. poschodí vo vchode číslo XX bytového domu so súpisným
číslom XXXX postavenom na parcele registra C číslo XXXX/X o výmere 1215m2 zastavaná
plocha a nádvorie, ako aj na podiel na spoločných častiach a zariadeniach bytového
domu a podielu k pozemku 8716/696481-tín. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil poukazom na ust.
§ 343 a § 344 Civilného sporového poriadku (zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok,

ďalej len „CSP“). Skutkovo rozhodnutie odôvodnil tým, že uznesením okresného súdu Lučenec č. k.
6C/80/2022-56 súd nariadil neodkladné opatrenie na návrh žalobkyne, ktorým žalovanému zakázal
nakladať s nehnuteľnosťou zapísanou na Liste vlastníctva číslo XXXX pre katastrálne územie
a obec D., ako byt číslo XX na 1. poschodí vo vchode číslo XX bytového domu so súpisným číslom
XXXX postavenom na parcele registra C číslo XXXX/X o výmere 1215m2 zastavaná plocha a nádvorie,
najmä mu zakázal jej odplatný alebo bezodplatný prevod na tretie osoby, zakázal jej zaťaženie záložným

alebo iným právom v prospech tretích osôb, a to až do právoplatného rozhodnutia vo veci samej.
Uznesenie nadobudlo vykonateľnosť dňa 02.06.2023, právoplatnosť nenadobudlo, nakoľko žalovaný
podalvočiuvedenémuuzneseniuodvolanie.Vpriebehuodvolaciehokonaniavočiuzneseniuonariadení
neodkladného opatrenia číslo konania 6C/80/2022-56 zo dňa 29.05.2023 žalobkyňa doručila súdu návrh
na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, ktorým žiadala aby súd zriadil v jej prospech záložné právo
na nehnuteľnosť, ktorá je v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov - žalovaného a F. H.,

rodenej I., nar. XX.XX.XXXX, bytom D., D. E. XXXX/XX. Podľa názoru okresného súdu, žalobkyňa
preukázala obavu, že v prípade vydania rozhodnutia v tomto konaní v jej prospech má dôvodnú obavu,
žeexekúciabudeohrozená,pretosúdzriadilzabezpečovacímopatrenímzáložnéprávonanehnuteľnosť
žalovaného, ktorú má v BSM spolu aj s F. H., C. I. – manželkou, a to byt č. XX vedený na LV č. XXXX
Okresného úradu E. – katastrálneho odboru pre okres E., obec D., k. ú. D. ako stavba súp. č. XXXX na
parc. KNC č. XXXX/X o výmere 1215 m2 zastavaná plocha a nádvorie, ako aj na podiel na spoločných

častiach a zariadeniach bytového domu a podielu k pozemku 8716/696481-tín.2. Proti uzneseniu okresného súdu o nariadení zabezpečovacieho opatrenia – zriadenia záložného
práva na nehnuteľnosť žalovaného, podal odvolanie v zákonom stanovenej 15 dňovej lehote žalovaný.
V odvolaní namietol, že súd vydal napadnuté uznesenie napriek tomu, že dňa 29. mája 2023 vydal

neodkladné opatrenie a zakázal mu nakladať s tou istou nehnuteľnosťou. Uviedol tiež, že súd sa pri
svojom rozhodnutí nevysporiadal so všetkými skutočnosťami dôležitými pre objektívne rozhodnutie,
podľa jeho názoru rozhodol duplicitne a nedôvodne. Medzi neodkladným opatrením a zabezpečovacím
opatrenímexistujetzv.subsidiárnyvzťah,apretopostačilorozhodnúťbuďoneodkladnomopatreníalebo
zabezpečovacom opatrení. Podľa názoru žalovaného inštitút zabezpečovacieho opatrenia vyústil až do

šikanózneho výkonu práva, pretože žalobkyňa požaduje uhradiť dlh vo výške cca 15.000,- EUR, pričom
cena predmetnej nehnuteľnosti je v súčasnej dobe cca 50.000,- EUR. Zároveň uviedol, že žalobkyňa
zavádza súd a uvádza nepravdivé skutočnosti, nakoľko žalovaný nikdy nepodpísal doklad, ktorým
by uznal dlh alebo niečo podobné a nikdy nebol overiť svoj podpis na podobnom dokumente. Nikdy
podobný dokument nepodpisoval. Podľa jeho názoru zabezpečovacie opatrenie nemá opodstatnenie,
nakoľko z listu vlastníctva na nehnuteľnosť, ktorej je vlastníkom, je zrejmé, že v časti C – Ťarchy sú

zapísané v počte 26, a to trikrát záložné právo a vo zvyšných 23 exekúcie. Navrhol preto uznesenie
o zabezpečovacom opatrení zrušiť.

3. Žalobkyňa vo vyjadrení sa k odvolaniu žalovaného neuviedla žiadne konkrétne skutočnosti, navrhla
len uznesenie okresného súdu potvrdiť ako vecne správne, vydané v súlade so zákonom a zároveň

poukázala na jeho odôvodnenie, s ktorým sa stotožňuje.

4. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako odvolací súd, viazaný rozsahom odvolania (§ 379 CSP), viazaný
odvolacímidôvodmi(§380ods.1,2CSP),prejednalodvolaniežalovanéhobeznariadeniapojednávania
(a contrario § 385 ods. 1 CSP) a uznesenie okresného súdu o nariadení zabezpečovacieho opatrenia

– zriadenia záložného práva na nehnuteľnosť žalovaného potvrdil ako vecne správne podľa § 387 ods.
1, 2 CSP.

5. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne. Podľa ods. 2, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého

rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

6. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, preto sa
obmedzuje len na skonštatovanie správnosti jeho dôvodov, s doplnením ďalších dôvodov v nadväznosti

na odvolacie námietky žalovaného.

7. Odvolací súd je viazaný rozsahom odvolania a odvolacími dôvodmi. Pokiaľ žalovaný, ako odvolateľ,
proti uzneseniu okresného súdu, ktorým bolo nariadené zabezpečovacie opatrenie a zriadené záložné
právo v prospech žalobkyne na nehnuteľnosť vo vlastníctve žalovaného, poukazoval na to, že okresný

súd už dňa 29.05.2023 vydal neodkladné opatrenie, ktorým mu zakázal nakladať s touto nehnuteľnosťou
a že medzi neodkladným opatrením a zabezpečovacím opatrením existuje tzv. subsidiárny vzťah,
odvolací súd v tejto súvislosti považuje odvolaciu námietku žalovaného za dôvodnú. Pred vydaním
uznesenia o nariadení zabezpečovacieho opatrenia - zriadení záložného práva na nehnuteľnosť
žalovaného totiž okresný súd vydal uznesenie sp. zn. 6C/80/2022-56 zo dňa 29. mája 2023, ktorým

nariadil neodkladné opatrenie a žalovanému zakázal nakladať s nehnuteľnosťou zapísanou na LV
č. XXXX pre katastrálne územie a obec D., ako byt číslo XX na X. poschodí vo vchode číslo XX
bytového domu so súpisným číslom XXXX postavenom na parcele registra C číslo XXXX/X o výmere
1215m2 zastavaná plocha a nádvorie, najmä sa mu zakazuje jej odplatný alebo bezodplatný prevod
na tretie osoby, zakazuje jej zaťaženie záložným alebo iným právom v prospech tretích osôb, a to

až do právoplatného rozhodnutia vo veci samej. Uvedené uznesenie však bolo napadnuté odvolaním
žalovaného, kedy odvolací súd považoval odvolanie žalovaného za dôvodné a zmenil uznesenie
okresného súdu a návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol uznesením sp.
zn. 15Co/128/2023 zo dňa 04. októbra 2023. Vo svojom rozhodnutí odvolací súd prihliadol na to,
že skutočne medzi neodkladným opatrením a zabezpečovacím opatrením ide o vzťah subsidiarity

a v zmysle § 324 ods. 3 CSP, neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel
nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Zabezpečovacie opatrenie má teda vždy prednosť
a pokiaľ je vo vzťahu k účelu vyplývajúcemu z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia možné,
je potrebné návrh zamietnuť. Nakoľko v priebehu odvolacieho konania proti uzneseniu okresného súudo nariadenie neodkladného opatrenia bol podaný návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia –
zriadenie záložného práva na nehnuteľnosť žalovaného, a tomuto súd vyhovel, čím bolo preukázané
splnenie individuálnych podmienok na dosiahnutie sledovaného účelu zabezpečovacím opatrením,

neboli osvedčené podmienky pre vydanie neodkladného opatrenia.

8. Čo s týka však vydania uznesenia o nariadení zabezpečovacieho opatrenia – zriadení záložného
práva na nehnuteľnosť žalovaného – bytu č. XX a podielu na spoločných častiach a spoločných
zariadeniach domu a na príslušenstve v spoluvlastníckom podiele 8716/696481-tín vedeného na LV

č. XXXX Okresného úradu E. – katastrálneho odboru pre okres E., obec D., k. ú. D., odvolací súd
sa už s odvolacími námietkami žalovaného nestotožnil. Cieľom zabezpečovacieho opatrenia je totiž
posilnenie postavenia veriteľa, a to zriadením záložného práva na špecifikovaný majetok dlžníka, na
zabezpečenie jeho pohľadávky, ktorá v tomto prípade je predmetom konania, keďže žalobkyňa sa
domáha voči žalovanému zaplatenia 15.500,- EUR s príslušenstvom s cieľom, aby sa zamedzilo alebo
zredukovalo možné nebezpečenstvo uspokojenia pohľadávky veriteľa, pokiaľ veriteľ bude v konaní

vo veci samej úspešný. Prostredníctvom nariadenia zabezpečovacieho opatrenia totiž získava veriteľ
postavenie záložného veriteľa a bude môcť pristúpiť v prípade úspechu vo veci samej a judikovaní
pohľadávky k výkonu záložného práva na uspokojenie judikovanej pohľadávky v exekučnom konaní
v súlade s § 343 ods. 3 CSP aj napriek existencii skoršieho záložného práva. Predpokladom zriadenia
zabezpečovacieho opatrenia je totiž možnosť odvrátiť zmarenie uspokojenia peňažnej pohľadávky

v exekučnom konaní. Týmto spôsobom sa tak má posilniť okrem iného vymožiteľnosť pohľadávky
veriteľa práve v exekučnom konaní.

9. Pokiaľ žalovaný v odvolaní poukazoval na to, že inštitút zabezpečovacieho opatrenia v tomto
prípade vyústil do šikanózneho výkonu práva, pretože žalobkyňa požaduje uhradiť dlh vo výške 15.500,-

EUR s príslušenstvom a cena predmetnej nehnuteľnosti žalovaného je v súčasnej dobe cca 50.000,-
EUR, odvolací súd sa s touto odvolacou námietkou žalovaného nestotožňuje. Vymáhaná pohľadávka
žalobkyne je totiž primeraná hodnote nehnuteľnosti, ktorej sa týka záložné právo, a to aj vo vzťahu
k tomu, na čo práve poukazoval žalovaný, že na uvedenej nehnuteľnosti sa viaže viacero tiarch, cca 23,
pričom uvedená nehnuteľnosť je založená práve ďalšími záložnými právami a exekučnými záložnými

právami. Práve vďaka nariadeniu zabezpečovacieho opatrenia v prípade úspechu žalobkyne v konaní
a judikovaní jej pohľadávky bude môcť pristúpiť k výkonu záložného práva aj napriek existencii skorších
záložných práv.

10.Nakoľkobolisplnenévšetkypredpokladyprenariadeniezabezpečovaciehoopatreniaavkonaníbolo

preukázané tak, ako na to poukázal aj okresný súd, že existuje obava, že v prípade vydania rozhodnutia
v tomto konaní v prospech žalobkyne môže byť exekúcia ohrozená, správne okresný súd nariadil
zabezpečovacie opatrenie a zriadil záložné právo v prospech žalobkyne na nehnuteľnosť žalovaného,
preto odvolací súd uznesenie okresného súdu o nariadení zabezpečovacieho opatrenia potvrdil.

11. Pokiaľ žalovaný v odvolaní poukazoval na to, že nikdy nepodpísal doklad, kde by uznal dlh alebo
niečo podobné a nebol u notára overiť svoj podpis na podobnom dokumente, pričom žalobkyňa svoj
nárok o zaplatenie 15.500,- EUR s príslušenstvom preukazuje aj vyhlásením o uznaním dlhu zo dňa
01.01.2020, tieto skutočnosti nemajú vplyv na rozhodovanie o nariadení zabezpečovacieho opatrenia,
ale budú predmetom skúmania súdom prvej inštancie v rámci konania vo veci samej.

12. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov členov senátu 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§

426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.

1 CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde ( § 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,

a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí,
c) ktorej veci sa týka,
d) čo sa ním sleduje a
e) podpis.

(§ 127 ods. 1 CSP)

Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky
tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP).Strany konania majú možnosť zvoliť si advokáta alebo obrátiť sa na Centrum právnej pomoci so
žiadosťou o poskytnutie právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP). Žiadateľ, u ktorého hrozí nebezpečenstvo

zmeškania lehoty, môže zároveň so žiadosťou požiadať centrum o predbežné poskytnutie právnej
pomoci (§ 11 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z.z.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa predchádzajúceho odseku neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Ak má dovolanie vady podľa § 429 a dovolateľ na výzvu súdu prvej inštancie na odstránenie vád
neodstráni vady, následkom neodstránenia vád dovolania je odmietnutie dovolania.